N e I t va gaz m ahsulotlarining I izik-kimyoviy tahlili

Turli organik birikmalarning tavsifiy chastotalari
(iru p p a
T eb ran ish turi
B og'lanish turi
Sohaning tezligi
c:,H
Г v(C H )
A lkin
3320
Kuchli
с 
= 
CH
I v (C sC ) 
1 S (C H )
«
«
2120
630
Keskin
H
> C <
h
r v (C H )
J antisim m .
A lkan
2930
Kuchli
H
H
| v (C H ) si m m . 
l
v (C H ) sim m .
«
2855
1465
1380
1
о
я 
ас
5 (C H ) sim m .
«
968
0 ‘zgaruvchan
" > c = c <
' 
чн
v (C H )
A iken (trans)
3620
3610
0 ‘zgaruvchan
K eskm
С , Н , О
Spirt,
1200
^ с - о - н
- с о - о -
v (O H )
J 
v ( C - O )
j v ( C = 0 )
v ( C = 0 )
fenol 
Efir yoki lakton
1730
> с = о
- с о о -
v ( C O O - )
A ldegid yoki
1700
a ntisim m .
k eto n
1580
K uchli
С , Н , N
> N — Н
v (N H )
D ia lk ila m in
d ia rilam in ,
pirrol
3430
3450
3490
- O N
v (C N )
A lkilsianid,
arilsianid
2250
2225
—N s O N —
v (N C N )
antisim m .
K arb o d iam id
2135
С , Н , О , N
- C O - N H -
—N = C = 0
v (C O )
8 (N H )
v (N C O )
a n tisim m .
A m id
1645
1560
2270
С , Н , О , S
>s=o
v (S O )
1065
35
Г

---

gruppa qan d ay ato m b ila n b o g ‘langanligiga (y a’ni shu gru p p an i 
nim alar o ‘rab olganligiga), m olekula ichidagi va m olekulalar orasidagi 
o ‘zaro ta ’sir kuchlariga, ayni gruppa boshqa atom va gruppalar bilan 
vodorod bog‘lanish hosil qilish-qilm asligiga bog‘liq.
3 .3 - § . Infraqizil spektroskopiya usulida neft va gazdan 
olinadigan organik moddalarning tuzilishini o ‘rganish
Infraqizil spektroskopiyadan foydalanib, neft va gaz m ahsulotlari 
tarkibidagi m oddalar tuzilishini aniqlash u ch u n quyidagilarni am alga 
oshirish m um kin.
Birinchidan, neftdan yoki gazdan ajratib olingan n o m a ’lum m od- 
daning IQ -spektrini m a ’lum m odda spektri bilan taqqoslab, ularning 
bir xilligi isbotlanadi. Agar spektrlar bir xil b o ‘lm asa-yu, h ar ikkala 
m oddaning ko ‘pgina xususiyatlari bir-biriga yaqin b o ‘lsa, bu yangi 
m odda yetarli darajada tozalanm aganligini ko ‘rsatadi. D em ak, IQ - 
spektroskopiya m oddalarining tozalik darajasini aniqlashda ham q o ‘l 
keladi.
Ikkinchidan, tu rli tip b og ‘lari b o ‘lgan izom erlarni IQ -sp ektro- 
skopiyadan foydalanib aniqlash oson. M asalan, C
2
H 60 form ulaga 
ikki m odda: etil spirt va dim etil efir t o ‘g ‘ri keladi. Etil spirtda О —H 
bog‘, dim etil efirda esa С —О bog‘ m avjud. Shuningdek, spirt spektri- 
da О —H , dim etil efirda esa С —О bog‘ning yutilish m aksim um i kuza­
tiladi. Izom erlarni bilib olishga doir yana b ir m isol keltiram iz.
N eftd an olingan aro m atik m od d alarn i aro m atik halqalaridagi 
С —H bog‘larning yassi b o ‘lm agan tebranishlari 700—800 sm
" 1
sohada 
kuzatiladi. O rto-dialm ashingan benzol hosilalarida esa bu soha 735— 
770 sm
*
1
ga mos keladi. Meta- va para-d i a I m as h inga n hosilalar muvofiq 
ravishda 750—810 sm * 1, 800—860 sm
*
1
sohalarda m aksim um larga 
ega. K o ‘rinib turibdiki, dialm ashilgan benzol hosilasining IQ -spektrini 
olish bilan uning qaysi izom er ekanligi to ‘g ‘risida xulosa chiqarish 
m um kin. Izom erlarning spektrini etalon n am u n a bilan taqqoslab, ara- 
lashm adagi har xil izom erning nisbiy m iqdorini ham aniqlasa b o ‘ladi.