N I z o m I y n o m I d a g I t o s h k e n t d a V l a t p e d a g o g I k a u n I v e r s I t e t I m a m a s o L i j u m a b o y e V

bet11/18
Sana18.10.2017
Hajmi
#18133
1   ...   7   8   9   10   11   12   13   14   ...   18
Keling,  qushlar, 
Qanot yoyib 
Keling,  qushlar, 
Zerikmayin
www.ziyouz.com kutubxonasi

Yangi  bog‘lar 
Qildik  biz, 
Mirzacho ‘Iga 
Noyob gullar 
Ekdik  biz.
Kanallami 
K o ‘ringlar! 
Sizlar uchun
Kelinglar! 
Bizlar  qurgart
Oynangiz.
Xo 'p yoqimli 
Kuylam i siz 
Kuylangiz. 
Keling,  qushlar! 
Keling,  qushlar! 
Kelinglar!
Shu  guliston 
Chamando  sayr 
Qilinglar!
H ayotda ham m a bolalar ham  p arran d a va jonivorlaiga m u h ab b at bilan 
m unosabatda b o ‘Iavermaydilar. Ayrim  bolalar, ayniqsa, qushlam ing qishloq 
xo‘jaligida  turli  zararkunanda,  q u rt-q um ursq alam i  yeb,  b o bo deh qo nlarg a 
katta m adad berishlarini bilmaydilar. A dham  Rahm at bunday holga beparvo 
qaramaydi, «Qushcha o‘g‘risi» sh e'rin i yozadi. Qosim o'jarlik qilib n a o ‘tkinchi 
cholning:  «qushning  bolasiga  o z o r  berm a,  uvol  bo‘ladi,  xudo  b u   ishing 
uchun  seni jazolaydi»,  deyishiga,  n a  o n a   qushning shoxdan-shoxga  u chib  
chirillab yalinib-yolvorishiga qaram ay polaponlam i olayotganida d arax td an  
qulab,  qo‘li  sinadi.  Adham   R ahm at  o ‘j a r   Qosimga  ortiqcha  p a n d -n a sih a t 
qiJmaydi. A ksincha,  kimki o ‘ja r, o ‘zboshim ch a bo'Jsa,  o ‘zidan k a tta la m in g  
gaplariga  q u lo q   solm aydigan  b o ‘lsa,  u n d a y   b o lalam i  h a y o tn in g   o ‘zi 
jazolaydi,  degan  chiroyli xulosani  to ‘rt  m isra sh e 'rid a  berib q o ‘ya  qoladi:
A dham   R ahm atning  «Qaldirg‘o c h ,  ilon va beshiktervatar*  a sa ri ju d a  
zavqli.  Yosh  kitobxon  asami  o ‘qiy  boshlashi  bilan  sehrlanib,  o x iri  n im a 
bilan  yakunianishini  sabrsizlik  bilan  kutadi.  Asar  g ‘oyasi  ju d a   o d d iy   va 
hayotiy.  Q ushlam ing  bolasini  ilon  yaxshi  ko‘radi,  deydi  b o b o la r.  B uni 
A dham   R ah m at  m asalda  ju d a   c h iro y li,  hayajonli  qilib  b e rg a n .  O n a  
qaldirg‘o ch  ovqatga  ketgan.  V aq td a n   foydalanib,  ilon  xariga  y o p ish ib  
p o la p o n la m in g   oldiga  chiqadi:  o h ,  «onasi  kelm asa  ish  b o ‘la d i  k o ‘p 
yomon!»
O na qaldirg‘och  voqeadan  xabar topib,  d o ‘sti besh ik terv atam i  zudlik 
bilan topib keladi.  Beshiktervatar ilonnin g dodini beradi:
Bolalami yeyman  deb 
Tushdi yerga yumalab.
Rostlaganda  o ‘zjni 
B ir teshikka  kirdi  u
Qushning azobin 
Tortdi  bir  oylab, 
Sindirib  qo ‘lin
Yotdi  voy-voylab.
www.ziyouz.com kutubxonasi

Birdan  beshiktervatar 
0*yib  oldi  k o ‘zini. 
Ilon  ko'zdan  ayrilib
0 ‘zin  z o ‘rg‘a  amallab 
Shunday  qilib  qushchalar 
Qutilishdi oHimdan.
M asalda birovga choh qazisang,  unga o ‘zing yiqilasan, degan fikr ilgari 
suriladi.
J a h o n   b o la la r  a d a b iy o tin in g   k o ‘zga  k o 'r in g a n   v a k illa rid a n   b iri 
S erg e y   M ixalkov A dham   R a h m a tn in g  «Dum »  asari  h a q id a  s o ‘z yuritib: 
« B u   d u m n in g   u ziiib   tu s h m a y ,  b o la la rn i  k u ld irish   u c h u n   h a lig a c h a  
q im ir la b   tu rg a n .  y ax sh i,  a lb a tta » ,  deb  e r ta k -d o s to n n in g   tarb iy a v iy  
a h a m i y a ti g a   y u k sa k   b a h o   b e r g a n   e d i.  H a q iq a ta n   h a m   A d h a m  
R a h m a tn in g   (sy u jeti  V ita liy   B ia n k id a n   o lin g a n )  b u   e rta k -d o s to n i 
k ito b x o n la r o rasida  k a tta  s h u h ra t to p d i va  u larn in g  sevim li asa rlarid an  
b irig a   ay la n ib   qoldi.
B u  a s a r   b o la la r n in g   t u s h u n c h a s i n i  k e n g a y tir is h d a   v a  s o ‘z 
b o y lik la rin i  o sh irish d a   k a tta   ro l  o ‘y naydi,  u la rn i  a q lli,  fa h m -fa ro sa tli 
b o ‘lis h g a   d a ’v at  e t a d i,  h a d d a n   ziy o d   o ‘y -x a y o lg a   b e rilm a s lik k a  
c h a q ir a d i.
F a h m -fa ro s a ts iz   p a s h s h a   hay v o n ,  jo n iv o r  va  h a s h a ro tla rd a g i 
o ‘z la r ig a   y arash iq  d u m la rn i  k o ‘rib ,  o ‘zid a  h am   a n a   sh u n d a y   ch iro y li 
d u m  b o ‘lish in i  o rzu   q ilib   q o la d i.  U   o ‘zining  bu  o rz u -n iy a tin i  am alg a 
o s h iris h   m aqsadida tu rli  n a rsa la rd a n  dum  so ‘raydi,  farosatsizligi  tufayli 
o ‘z i n i  o ‘zi sh a rm a n d a   q ila d i.  M a n a   kiyikning  p ash sh ag a javobi:
—  0  ‘zing qanday  maxluqsan, 
Dumni  berib  bo ‘Imaydi. 
Agar dumim  b o ‘lmasa 
Bolalarim  ko ‘rmaydi.
Quvib  qolsa  b o ‘rilar 
Bekinaman  o ‘rmonga, 
Bolalarim  yugurar 
Men  bekingan  tomonga. 
Men  bekingan joyimdan 
Chiqarmayman  unimni,
Ko ‘rsataman  ularga 
Faqat  oppoq  dumimni. 
Dumni  ko ‘rgan  bolalar 
Meni  topib  oladi. 
Dushmanlarim  topolmay 
O g‘zin  ochib  qoladi.
S urbet pashsha  b archadan  dakki  eshitishiga qaram ay,  dum   so‘rashda 
d a v o m  etadi.  Oxiri sigirga m u ro jaat qiladi.
www.ziyouz.com kutubxonasi

Sigir oq ko‘ngillilik bilan uning iltijosini rad etadi.  Lekin su rb et pashsha 
u nd an  u zr  so‘rab,  nari  ketish  o 'm ig a   sigiming  ustiga  q o ‘n ib ,  un i  chaqa 
boshlaydi.  Shoir  ham:
Jahli  chiqdi  sigiming 
Indamayin  tik  turdi.
Pashsha yana chaqqanda 
Dumi  bilan  b ir  urdi.
Dum  zarbidan  pashshaning 
Nafaslari  tiqildi.
Til tortmasdan  shunt pashsha 
Shunda yerga yiqildi,— 
deya  asarga  yakun yasaydi.
Shoir  qurt,  balik,  qizilishton,  tulki,  sigir  obrazlari  orq ali  bolalarga 
hayvonlar, turlijonivoriam ingtuzilishlarini,  ulam ing hayotlarini hikoya qilib 
berísh vositasida pashshaning iflos,  zararkunanda ekanligini  o ch ib  tashlaydi.
A dham   Rahm atning «Botir bola»  ertak-dostonini k ich ik  bo lalar sevib 
tinglaydilar.  Xalq  ertagi  asosida  yozilgan  bu  erta k -d o sto n d a  kam bag‘al- 
qashshok  ovchi  yigit  haqida gap  boradi.  Ovchi  kunlardan  b ir  kuni  tu m a- 
podshoni  tutib  oladi.  Turna  yigitdan  m eni  qo‘yib  yubor  d e b   iltijo  qiladi. 
O vchi  ishonuvchan.  Bu  kam bag‘al  yigit hayotda h am m aga  ishon adi,  hatto 
tu m ag a  ham .  Yigit  ko‘lidan ozod  b o ‘lgan turna:
—  Rahm  qilding menga sen 
Yaxshi bola  ekansan.
K o‘p   tortiqlar berurman 
Agar borsang senga  men,  —
deb unga va’da beradi.
K am bag'al bola yaxshi  n iy at,  katta um idlar bilan tu m a-p o d sh o n ik ig a 
boradi. T urn a va’dasida turib, b o la  talab qilgan «Ochil dasturxon»ni beradi. 
Bu  dasturxon  oddiy  emas,  sehrli  ekan:
Sevingandan  bolajon 
Debdi:  —  Ochil,  dasturxon,
Keng ochilib  ketibdi,
Birdan  shunda  dasturxon.
Turli-tuman  ovqatlar 
Dasturxonga  to'libdi,
Ona-bola yeyishib,
Toyib  xursand bo'libdi.
www.ziyouz.com kutubxonasi

K am bag‘alni tuyaning  ustida  it qopibdi,  deganlaridek, dasturxonning 
ta ’rifini  shu  yem ing podshosi  eshitib  qolib,  uni  boladan  tortib  oladi.
Oddiy ovchi bola endi  podshodan qanday bo‘lmasin qasd olish,  o ‘zi kabi 
ezilgan, beva-bechoralar uchun jangga kirish o ‘y-xayoIi bilan yonadi.  Bu yo‘lda 
unga do‘sti tuma-podsho yordam qo‘lini cho‘zishi — qovoqni berishi va bolaning 
dovyuraklik bilan jangda g‘olib chiqishi tinglovchida yaxshi taassurot qoldiradi:
Podsho  qarab  turarmish,
Bola  q o y ib   qovog'in 
Debdi  —  Qani,  chiqinglar!
Chuqurlarga  tiqinglar!
Shunda  qovoq  ichidan 
Behad askar  chiqibdi.
Ular zolim podshoning 
Askarlarin  yiqibdi.
Bola yengib podshoni
Xursand  bo  lib  ketibdi. 
1
El-yurti  bolani
Quchib.  tabrik  etibdi.
B ugina  em as,  Adham   R ah m at  «Bizning  bog'cham iz»,  «Pilla  qurti 
boqam iz»,  «Oilamiz»,  «Yoz  oylari»  kabi  asarlarida  ham   kichik  bolalam i 
k attalam in g   m ehnatlari  bilan  tanishtiradi,  bolalar ham   m eh n at jarayonida 
ota-o n alarig a bevosita ko‘m ak beradilar.
A dham  R ahm at «Abdulla Nabiev», «Do‘stlik» pesalari bilan ham  katta- 
kichik  b o la la r o ‘rtasida yaxshi  tanilgan.
A d h a m   R ahm at  urushdan  s o ‘n g   harbiy  vatanparvarlik  ruhi  bilan 
sug‘orilgan  b ir  necha  kitoblar  yozdi.
A d h a m   R ahm at o ‘z asarían b ilan   Zafar Diyor,  Majid  Fayziy,  Doijiya 
O p p o q o v a ,  Ilyo s  M uslim ,  S h u k u r   S a ’d u lla,  S u lto n   J o ‘ra ,  Q u d d u s 
M u h am m ad iy ,  Hakim   N azir  kabi  yozuvchilar  qatoridan  m unosib  o ‘rin 
oigan  so ‘z  sa n ’atkoridir.
.t<
www.ziyouz.com kutubxonasi

SULTON  J O ‘RA
(1910-1943)
Sulton J o ‘ra  1910 yilning  15 yanvarida  Buxoro viloyatining Shofirkon 
tum anidagi Q ag'altom  aishIog‘ida kambag‘a! deh q o n  oilasida tug'ildi.  yetti 
yoshida ota-onasidan  yetim   qolgan  Sulton  h ar k im lam in g  esiiigida xizmat 
qildi.  U dastlab boshlang‘ich m aktabda o ‘qib,  1924 yilda  Buxoroga keldi va 
bu yerda erlar pedagogika bilim yurtiga o'qishga kirdi,  u n i  1930 yilda bitirdi.
Sulton Jo ‘ra  1931  —1938 yülarda Buxoro pedagogika institutining ishchi 
fakultetida o ‘qiydi.  1938— 1941  yillarda Andijondagi o ‘qituvchilar  instituti 
va pedagogika bilim yurtida til va adabiyotdan dars berdi.
1942 yilda Sulton Jo ‘ra harbiy xizmatga chaqiriladi.  U  dushm anga qarshi 
ham   qurol,  ham   qalam   bilan jan g   olib  bordi.  1943  yilning  14  noyabrida 
Belorussiya tuprog‘ida nemis-fashist bosqinchilariga qarsh i janglam ing birida 
jangchi-shoir qahram onlarcha  halok b o id i.
Sulton Jo ‘raning dastlabki she’rlari  1933 yilda B uxoro yosh shoirlarining 
«She’rlar* to ‘plam ida nashr etildi.  U ning  1939 yilda «Fidokor»,  1941  yilda 
«Moskva* she’riy to ‘plam lari,  1942 yilda «Iroda*  nom li  pesasi  nashr etildi. 
Shoir vafotidan so'ng  1951  yilda rus va o ‘zbek tillarida «Tanlangan asarlar*, 
tin c h   qurilish  yillari  davrida  iste’dodli  sh o im in g   « H av o   rang  gilam *, 
«Zangori  gilam»,  «Bruno*,  «Parvoz*,  «Qaldirroch»,  «Tanlangan  asarlar* 
kitoblari  bosilib  chiqdi.
Ikkinchi jahon urushi davrida yaratgan asarlarida fashist gazandalaiining 
bu tu n  yovuzliklari  ochib  tashlanadi,  ularda  yovga  qarshi  la’n at  va  nafrat 
tuyg‘ulari  davr  kishilarining  yuksak  vatanparvarlik  ru hi  bilan  ham ohang 
yangradi.  «To‘pchi  M uham m ad»,  «Pulem yotchi  ovozi»,  «Chavandoz*, 
«U ch  og‘ayni  botirlar»,  «N ayzam iz*  (1941),  « Q a h ra m o n   Q o 'ch q o r*  
(1942),  «Jahon  seni  olqishlar»,  «Berlin  aptekasida»  (1943)  sh e’rlari  shular 
jum lasidandir.
Sulton  Jo ‘ra  kattalar  uchun  jo 'shqin  lin k   s h c ’rlar,  yirik  dostonlar 
yaratish  bilan  birga,  bolalarga  atab  ham   ajoyib  asarlar  yozdi.
Shoir-pedagog  Sulton  Jo ‘ra  bolalar  uchun  yozgan  asarlarida  baxtli 
bolalik, Vatanga m uhabbat va dushm anga nafrat,  m eh n at ahllariga e'tiqod 
tuyg‘ularini ifodaladi. Ayni choqda, u  yaxshi va a ’lo b ah o lard a o ‘qish uchun 
kurash,  rostgo‘y va intizom li b o iish ,  madaniy va pokiza kiyinish, savodxon 
va  chiroyli  yozuv  malakasini  egallash  kabi  ta ’lim -tarbiyaviy  m asalalam i 
ham   badiiy  vositalarda  talqin  etdi.  Bunday  g‘o y alar  sh o im in g   «Yozgi 
yom g‘irdan  so‘ng*  (1936),  «Qizlar»,  «A’lo*  va  «Yaxshi*  ning  m aqtovi*, 
«Zangori  gilam*  (1939),  «Lola*,  «Oy  nechta?»,  «T inish  belgilarining 
m ajlisi* ,  « C h o ‘n ta k ,  «Sirkda*  (1 9 4 0 ),  « Q a rz d o r» ,  « Q a ld irg ‘o c h » , 
«Yolgonchi», «Dengiz tagida» (1941), «Sog‘inib» (1942),  «Sog‘inchli salom»,
www.ziyouz.com kutubxonasi

«Salom  xat»  (1943)  kabi asarlarida o ‘z  ifodasini topdi.
U  o ‘z asarlarida bolalar va m aktab hayotini, ulam ing o ‘qishi, ko ‘ch a va 
oilada o ‘zini tutishini haqqoniy aks ettirdi.  Shoir yosh kitobxonning diqqatini 
o'ziga tortuvchi asarlar ijodkori sifatida tanildi.
B olalar  ilm iy-om m aviy  m avzularda  yozilgan  san’at  asarlarini  ham  
sevib  o'q iy dilar.  S ulton  Jo‘ra  bunday  m avzuda  ham   ancha  asarlar yozdi. 
Shunday  asarlaridan  biri  «Oy  nechta?»dir.  B unda  shoir  kichkintoylam ing 
orzu-u m idlarini xarakterli parcha - -  o na va bolalam ing dialogi orqali  ifoda 
etadi:
O na dedi:
—  Yotinglar endi,
Faqat  bitta  osmonning  oyi!
Katta  b o ‘lgach,  aylanaylarim,
Oyning o ‘zin  minib  k o ‘rarsiz.
—  O'shanda-chi,  oyijon,  bizga 
Katta  toti olib  berarsiz-
« M am atn in g   kechirmishi*  s h e 'rid a   sh o ir  M am atning  ichki-ruhiy 
kechinm aiari,  ishyoqmasligi, yalqovligi, io ‘ngligi orqasida darslardan qoloq 
b o ‘lib,  iztirob  chekishini  ishonarli  aks  ettirgan.  M ana,  ham m a  uxlagan, 
am m o   ia n h o   M am at  uyg‘oq.  S hoir  uning  an a  shu  daqiqalardagi  qalb 
iztirobini,  ru h a n   qiynalayotganligini,  notinch  ruhiy  holatini  sodda,  ravon 
tasvirlaydi.
Shoir qoloqlik sabablarini birovdan em as, balki qahram onining o ‘zidan 
qidirtiradi  va  b u n i  M am atning o (zini  gapirtirish  orqali  ochadi.
D arsdan qoloqligi orqasida ruhan azob chekib, qiynalib yurgan  M am at 
o ‘jarligi,  o ‘zboshim chaligini  tan  olib,  d o ‘stlari  yordamida  oyoqqa  turib, 
endiiikda astoydil o ‘qishga ahd qiladi;
—  Bo'ldi...  Men  bas qildim yoJqovlikni 
Do ‘stlarimday  olay  bilimni.
Achchiq  tajribamning  o *zi saboq,
01  darsxonam  ishq  dilimni!
Bor kuchimni  berayki,bu  «yomon»
Yondoshmasin  menga  ertadan.
Nomim  Mamat bo ‘Imay ketsin  agar 
Via'da  qilgan  bo'lsam jo'rttagaf
S u lto n J o ‘ra qissadan  hissa chiqarib,  a ’io o ‘qish katta aham iyatga ega 
ekanligini b o lalar qulog‘iga quyadi:
www.ziyouz.com kutubxonasi

A ’lo  о ‘qish  о ‘z i yuksak shuhrat,
Har shuhraling  tillarda  dosion.
S he’rda barcha tasviriy vositalar g‘oyaviy, badiiy niyatni yorqin amalga 
oshirishga qaratilgan. Shoir tabiat lavhalari, go‘zal hayotiy tasvirlar vositasida 
qahram onning ichki holatini ochadi va ta ’sirchanlikka erishadi:  Barcha uxlar...
Kumush  ariqchaning 
Eshitilar  shildir-shildiri,
Yaproqlar ham  «alla»  deb  tebratar 
Sirtlariga  qo ‘ngan  oy nurin.
«Mamatning kechirmishi»da yalqovlikni tashlab, a 'I o  o ‘qishga mahkam 
bei bog'lagan bolaning ijobiy nam unasida o ‘z kuchiga ishonish,  nuqsonlarga 
tanqidiy qaray bilish  g‘oyat  katta  kuch  degan ta'lim -tarb iy av iy ,  pedagogik 
o 'g it  ilgari  suriladi.
T a ’lim -tarbiya  sohasida  yozm a  nutq  san ’atini  egallash  eng  m uhim  
m asalalardan bin  hisoblanadi.  Ba’zi o ‘quvchilar g ra m m a tik  m ashqlar bilan 
jiddiy  shug‘ullanmasligi,  badiiy  adabiyotni  kam   o ‘qishi  natijasida  yozm a 
ishlardan oqsaydilar. Chiroyli yozuv qoidalarini buzib x u n u k  xat yozishdan 
tashqari,  turli xatolarga yo‘l qo‘yadilar.  P edagog-shoir S ulton J o ‘ra ta ’lim - 
tarbiya ishidagi bunday nuqsonlam i tugatishda o ‘quvchilarga yordam  berish 
m aqsadida «Kimning xati chiroyli»,  «Tinish belgilarining majlisi», «Harflar 
paradi»  she’rlarini  yozdi.
«Kimning  xati  chiroyli*da  bolaning  sog‘lom ,  b a q u w a t  boMib  kam ol 
topishida, yozuvining go‘zal boMishida partada to ‘g‘ri o ‘tirish qoidasiga q a t'iy  
rioya qilish katta ahamiyatga ega ekanligini ham  uq tirib  o ‘tadi:
О ‘tirishim  to ‘g  ‘ri,  soz,
Qoidaga ju d a   mos.
Ko ‘kragimni  men  sira 
0 ‘ltirganim  y o ‘q  tirab!
Chiroyli yoz,  yozsang xat!
Chunki  bu  ham  z o ‘r  sa n ’at...
Shoir ijodiy faoliyatida «Tinish belgilarining m ajlisi* katta aham iyatga 
ega.  S h e'rd a  o ‘zbek  tilining  eng  m uhim   qoidalari  —  tinish  belgilarining 
vazifalari bolalarga m os ravishda jonlantirish kabi b adiiy  tasvir vositasi orqali 
ifoda  etiladi.  U nda  h ar  bir  tinish  belgisi  jo n lan tirilib ,  q oilan ish iga  m os 
tarzda gapirtiriladi va o‘ziga xos joyiga qo‘yiladi. Bu hol kitobxonda aniq tasaw ur 
hosil qiladi.  Bu esa shoim ing pedagogik va badiiy m ah o ratin i egizak h o ld a 
nam oyish  qiladi.
www.ziyouz.com kutubxonasi

S h o ir  sh e ’rd a  o ‘xshatishdan  ham   ustalik  bilan  foydalanib,  undov 
belgisini  m irzaterakka,  nuqtani  koptokka;  so‘roq  belgisini  o ‘roqqa,  zirak 
taqqan  q u lo q q a,  verguini  kichik  to 'q m o q q a,  qo‘shtim oqni  qiziqchilaiga, 
tireni gugurtga o ‘xshatib, shoirona tasvirlaydi.  G apda esa nuqta «fikrlaming 
stansiyasiga», vergul «fikriaming raz’ezdi»ga o'xshatiladi.  Bunday o ‘xshatishlar 
tinish belgilari qoidasini oson o ’zlashtirishga yordam  beradi.
So'roq  belgisi:
Uqdingizmi? yetadimi? Bormi  savol?
Yoki  o ‘zim  so'rayinmi sizdan  savol?
Vergul:
Gar  undalma gapda  kelsa  qoq  o ‘rtada,
Uning  ikki yonboshida  men jo  ‘rttaga,
«Qani  endi  undalmaxon,  qochib  boqchi»  —
Deb  bo ‘lurman yubormayin  unga  soqchi,
Gar undalma gap  s o 4ngida  kelsa,  u  choq,
Undan  oldin  qo yilarman,  tushun  o (rtoq!
Q o ‘shtimoklar:
M ana  rais:  -   *Vaqt  tamom,  to'xtangiz}»
Deb  qoldiku,  mayli,  endi y o ‘q gapimiz.
Tire:
Biroq  shartim  — so ‘z   qolmasin  o ‘Ida-jo 'Ida.
Ko‘rinib turibdiki, shoir tinish belgilarining xususiyatlarini tasvirlabgina 
qolmay, unga m uvofiq misollami ham  she’riy yo‘l bilan ko‘rsatgan.  Shuning 
uchun  bu  sh e ’rn i  k o ‘rgazmali  she’r deyish va  darslarda  ijodiy  foydalanish 
m um kin.
«Yolg‘onchi» dostonida bolalami rostgo‘y bo‘lishga, yaxshi va a ' io o ‘qishga 
chaqiradi.  D oston  qahram oni  N o*'m on  maktabda  ta'lim -tarbiya  qoidasini 
buzuvchi, o ‘qituvchi va ota-onasiga nisbatan hurmatsizlik qiluvchi bola sifatida 
gavdalanadi.  S hoir  N o ‘'m o n   qoniqarsiz  o‘qishiga  qaramay,  o ‘zini  tuzatish 
o ‘m ig a  o ‘q itu v c h ig a   za rd a   qilishi,  yolg‘o n   g ap irish i,  o ‘jarIig i,  dars 
tayyorlamasligini  va  ishyoqmasligini  turli  hayotiy  parchalaida juda  ishonarii 
ochadi.  C hunonchi,  N o‘'m o n   o ‘qituvchi  yozib  bergan  xatni  yirtib  tashlab, 
«2* baholarini  yashirib,  o ‘zini a'lo c h i qilib ko‘rsatib,  beodobligini  fosh  etadi.
N o ° m o n  o ‘qituvchi va ota-onasi t a ’sirida butun kamchiiiklarini anglab 
yetadi, yaxshi o'qishga va’da beradi va va’dasining ustidan chiqadi. D oston o‘z 
kamchiiiklarini anglab, o ‘qishga astoydil berilgan N o °m o nn in g ijobiy xatti- 
harakatini  u lu g ia s h   bilan tam om lanadi.
Sulton  J o ‘ra  b u   ertakning  m aktab  yoshidagi  bolalar  saviyasiga  mos, 
tushunarli b o ‘lishi  u c h u n   an ch a kuch sarflagan,  bunda u tojik xalq og‘zaki 
poetik  ijodidan  sam arali  foydalangan.
www.ziyouz.com kutubxonasi

Sulton Jo ‘ra «Sog'inchli saiom» she ’ rida Vatanga m uhabbat, dushmanga 
n afrat  hislarini  va  g‘alabaning  m uqarrarligini  tasvirlaydi.  S h o ir  nemis 
bosqinchilarining yovuzliklari  va vahshiyliklarini,  insoniyat boshiga solgan 
azob-uqubatlarini,  jabr-zulm ini  «guli  g ‘unchalari»,  «oltin  yulduzchalari», 
«girgitton qizchalari»ga sog'inchli salom  yozar ekan, ularga fashistlar vayron 
qilgan joylandagi  xalqning  og‘ir  ahvoli,  yosh  b olalam ing  ayanchli  taqdiri 
haqida  hikoya  qilib  beradi.  Shoir  urush  va  uning  d ah sh atlarin i,  xalqning 
azob-uqubatlarini  o ‘z  ko‘zi  bilan  ko‘rib,  boshidan  k echirgan  bir  kampir 
tilidan  so‘zlab  voqeaning  ta'sirch anligini,  bolalar  ongiga  tez,  oson  yetib 
borishini  ta'm inlaydi.  K am pim ing  qalbi  dardga  to ‘la.  G ‘am ,  alam ,  qasd 
uning butun vujudini egallab olgan.  U ning so‘zlaridan fashistlar îom onidan 
otib 
0
‘Idirilgan qizi va nevarasining fojiasigina em as, u m u m an  dushm anning 
yovuzligi,  rahm-shafqatsizligi  ro ‘y-ro st  ochib  berilgan:
Ko'zim  ochsam  ne  k o ‘ray;
—  Voyf «Qo ‘rqinchli manzara»
K o ‘kragidan  qon  oqib,
Erda yoiar  Varvara...
Fashist ja llo d  nayzasin 
Sanchibdi  ko ‘kragidan,
Bolaning hali yoshi 
Ketmagan  kiprigidan,
Bir tomonda  onasi,
Bir  tomonda  bolasi,
Qon  ichida  yotibdi.
E   —  voh,  har ikkalasi!..
U rush  dahshatlarining  kichik  b ir parchasini  yuqoridagiday  tasvirlash 
bilan shoir bolalam ing murg‘ak dilida urush olovini yoquvchilarga nisbatan 
kuchli  nafrat  tuyg‘ularini  q o ‘zg‘atadi.  U la r  q alb id a  tin ch lik ,  d o ‘stlik, 
baxtiyorlik  haqidagi  ulug‘  m aqsad,  buyuk  orzu  hislarini  uyg‘otadi.
Obod  qishloqlami  vayron  qilgan,  begunoh  kishilam ing  um rini  xazon 
qilgan fashistlardan qasos olishga bel bog‘lagan g‘azab k o r otaning hayqirig‘i 
tubandagi  misralarda  zo ‘r  m ah orat  bilan  tasvirlangan:
Ana  shu  Varvaraday 

Download

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   7   8   9   10   11   12   13   14   ...   18




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling