N I z o m I y n o m I d a g I t o s h k e n t d a V l a t p e d a g o g I k a u n I v e r s I t e t I m a m a s o L i j u m a b o y e V

bet8/18
Sana18.10.2017
Hajmi
#18133
1   ...   4   5   6   7   8   9   10   11   ...   18
Kunlar o ‘tdi 
Shahar  bizfli 
Olov  ko ‘zli, 
Ternir tanli 
Ot  bilan
Ko ‘kragiga  chaqirdi... 
Yosh  k o ‘ngillar,
Poyoni yo ‘q  hislami, 
Yo'lga  sepib,
So ‘ng zavqlarga  toldilar, 
TiUar  uchib  ketdilar, 
K o ‘p   bahorlar 
Qanot yozib,
Tilaklarga  yetdilar...
To'shab  atvon-alvon  gilamlar, 
Sening bilan yashasin  bahor,
www.ziyouz.com kutubxonasi

Sening  bilan  xush  bo ‘Isin  damlar,
Senga  doim  shodlik  bolsín  yor.
Seni  ko *rsa  ochilsin gullar,
Seni  k o (rsa  yonsin  bulbullar,
Seni  ko *rgan  bari topsin jon,
Sen  yurgan y e r  k o ‘rmasin  xazon.
S hoim ing  «Lola»  s h e 'r i   m aktabgacha  t a 'l i m   yoshidagi  bolalarga 
bag'ishlangan.  Bu s h e 'rd a  ham  «Hulkaming she'ri»dagi singan shoir maqsadi 
t o ‘la mujassam etilgan.  S hoir millionlab jajji qizlaming ona-V atan quchog‘ida 
qu v n o q  hayot  kechirishi  haqidagi  orzusini  Lola tim solida  ifodalaydi.  Shoir 
L ola yashayotgan V atanni gulga to ‘la b irb o ‘ston sifatida ta'riflaydi:
Lola  boqchaga  chiqib, 
Sochiga  gut  bog'ladi,
Kechga  qadar gul  terdi. 
Chakkasiga  taqdi gul,
Etak-etak  to'pladi, 
Elkalaridan  tashlab
Har kungidan  m o'l terdi. 
Gulga  ko'mildi  butkul
H aqiqatan  ham   bu  yoshdagi  bolalar  gul-lolalarga  o ‘xshashi,  ularga 
xuddi gullarga o ‘xshatib ehtiyotlik va m ehriboniik bilan  m uom alada b o iish  
zarurligi  ta'kidlanadi.  S h o ir sh e’m i  bekorga  «Lola»  deb  nomlarnagan.  Bu 
m a ’Ium  ramziylik  kasb  etadi.  H ar  b ir bola  o ‘ziga  xos  guldir.  Shoir  ifoda 
etayotgan  ushbu g ‘oyani  hayotiy epizod —  lolaning gulzorda gul-lolalarga 
o ‘ralganini ixcham  chizish orqali tasvirlaydi. Ayni choqda, she’r kitobxonda 
ta b ia t  go‘zalligiga,  ona-V atan g a  muhabbat  hislarini  uyg‘otadi.
O zod,  erkin  o n a -V a ta n im iz n i  jondan  sevgan,  e ’zozlagan  Ham id 
O lim jon  «Vatan»  sh e’rida  m am lakatim izning  tengi  yo ‘q  kuch  va  qudratga 
egaligini,  shu  V a ta n n in g   farzan di  bo'lganligidan  b eh ad   xursandligini 
g ‘oyaviy-badiiy yuksak m isralarda beradi:
Shodligim  k o ‘kka sig‘mas,
Bitmas  baxtim  bor manim,
Meni  baxtiyor qilgan 
Shu  yengilmas  Vatanim
Shoir boladagi o n a-V atan  bilan faxrlanish sabablarini ham  zo‘r ehtiros 
bilan chizadi:
Dushmanga  omon  bermas 
H ar bir  askar otgan  о ‘q.
Dunyoda menikiday 
Katta  va z o ‘r   Vatan y o ‘q.
www.ziyouz.com kutubxonasi

Yovning o ‘qi  hech  gachón 
Askaridan  o'fmaydi.
Nishon  olsa  osmonni,
Samolyotda yetmaydi.
A lbatta,  bu  m isralarda,  s h o ir  ishlatayotgan  m u b o lag ‘a lard a  yosh 
qahram onning orzu-um idlari, tasaw urlari mujassam etilgan.  O datda,  bolalar 
o ‘zlari m ehr qo‘ygan narsalami «o‘tda yonmas, suvga botm as* holda ko‘rishni 
oizu qiladilar. Shoir bolaJarga xos shu xususiyatlardan ustalik bilan foydalanib, 
ularda Vatandan faxrlanish tuyg'ularini ko‘rsatishga  harakat qilgan.
H am id  O lim jonning  b o la la r  u c h u n   y ozg an   s h e ’rlarin in g   deyarli 
ham m asi  hajm   jih atid an   ixcham ,  bolalarbop,  g 'o yaviy -b adiiy   jih atd an  
mukammaldir. Shoir she’rlari bolalarga tez va osonlik bilan singadi. Sodda va 
ixcham   m isralar,  o ‘ynoqi,  j o ‘sh q in   qofiyalar,  o b ra zli  ifodalar,  badiiy 
tasvirlar,  xarakterli,  bolalarbop  parchalar she’rlam ing  q im m atini  oshiradi, 
kichkintoylam ing tez yodlab  olishlariga  im koniyat  yaratadi.
Hamid Olimjon bolalar uchu n yozgan she’rlarida turli tasviriy vositalar, 
ajoyib  o ‘xshatish,  sifatlash  va  istioralam i  m ohirlik  b ilan   qoMlaydiki,  bular 
a sa m in g   g ‘oyaviy  -   badiiy  m u k am m aliig in i  t a ’m in la b g in a   qolm ay, 
kitobxonlam ing so‘z boyligini,  nutqini  boyitadi,  ulard a  estetik zavq-shavq 
uyg‘otadi.
S hoir  bolaligidanoq  xalq  og‘zaki  ijodi  n am u n ala rid an   bahram and 
bo ‘ldi.  Ertaklar olamiga uni buvisi olib kirdi.  Buni sh o ir shunday xotirlaydi:
Bolalik  kunlarimda,
Uyqusiz tunlarimda,
K o ‘p   ertak  eshitgandim,
S o y  lab  berardi  buvim...
Buvimning  har  qissasi,
Har bir qilgan  hissasi 
Fikrimni  tortar edi,
Havasim  ortar  edi.
Tinglar edim  betinim,
Uzun  tunlar yoiib jim.
Seza  olardim  kuchin,
Ko ‘p i yolg'on,  ko'pi  chin.
D arhaqiqat,  xalq  og'zaki  ijodining  eng  n o d ir  asarían ,  ulardagi  xalq 
donishmandligining ajoyib fazilatlari shoim i o'ziga tortg an, zavqini oshirgan, 
adabiyotga havas uyg‘otgan, badiiyat olamiga kirishiga katta ta ’siretgan. Hamid 
Olim jon xalq og‘zaki ijodi  asarlari ta ’sirida «Oygul b ila n   Baxtiyor»  (1937), 
«Semurg‘ yoki Parizod va  Bunyod» (1939) kabi ajoyib dostonlarini yaratgan.
www.ziyouz.com kutubxonasi

Xalq og'zaki ijodi bo lm ish  «Malikai Husnobod» ertagi asosida yaratilgan 
«Oygul bilan  Baxtiyor»da shoir.  vatanni  sevish,  zulmga qarshi g ‘azab-nafrat 
biian kurashni ta ig ïb  qiladi. Botirlik, maqsadga erishish vo‘lida savotli bo'iishga 
yosh kitobxonni da V at etadi. Maqsadni ifodalash uchun shoir dostonda yaxshiük 
bilan  yom oniikni,  adolat  biian  zulm ni,  go‘zallik  biian  xudbinlik  dunyosini 
qaram a-qarshi  q o ‘yadi.  Bu  g‘oyalar  bir  tom ondan  Oygul,  Darxon,  Tarlon 
obrazlari, ikkinchi tom ondan, Jambil va Juijon xonlari obrazlari orqali yoritiiadi.
Xalq ertagidan farqli ravishda dostonda mehnatkashlaming ozodlik uchun 
qahram onlarcha oiib borgan kurashi, ulaming yengiimas irodasi ifoda etiladi:
Birovi ushlab  kosov 
Savalardi  kelsa yov.
Boltasi  bor  binning -  
O'lim  kelmas  unga teng.
Agar duch  kelsa  shu  choq,
Ag ‘darardi  bo'Isa  tog‘.
Asarda  xalq  kurashi  va  q o ‘zg‘oloni  D arxon  bilan  uning  qizi  Oygul 
boshchiligida n am oyon bo‘ladi. Oygul faqat go ‘zalligi bilangina em as, balki 
jasur,  m ehnatkash,  irodali,  aqlli,  xalqparvar,  tadbirli  ayol  timsoli  sifatida 
ham   ch in ak am   xalq  qahram oni  darajasiga  ko ‘tariladi  va  o ‘quvchida  unga 
nisbatan  c h u q u r  m uhabbat  uyg‘otadi.  Oygul  obrazi  zolimlarga  nisbatan 
g‘azabkor, po dsholam ing molu dunyosidan  ko‘ra ozodlikni afzal ko ‘ruvchi, 
so f vijdonli  kam bag‘al  ayol  tim solidir.
S hoir  x alq n in g   vengilm asligini  o ‘tga  solsa  kuymaydi,  qilich  solsa 
o'tm ay d i,  m iltiq   o ‘qi  teshm aydi,  suvga  solsa  ch o ‘kmaydi  kabi  xalqchil 
iboralarda bolalarga tushunarli va qiziqarli taizda ifodalaydi. Buni Oygulning 
sandiq  bilan  suvda  oqqanda,  Jay hun  baliq  yutganda  ham   tirik  qolishi 
voqealarida  k o ‘rish  m um kin.
Oygul  k ish in i  m olu  dunyosiga  qarab  em as,  balki  uning  haqiqiy 
insoniy  fazilatla rig a  q arab   sevadi.  S h un ing  u c h u n   u  xon  va  p o d sh o d an  
k o ‘ra  « q ilic h d ay   o ‘tkir»,  am m o  kam bag‘al  Baxtiyorni  sevadi,  uning 
oilasiga g ‘a m x o ‘rlik qiladi,  m ehnatkash xalqni og‘ir,  mashaqqatli  hayotdan 
qutqarib,  o z o d ,  baxtli hayotga erishtirishda,  «yangi bir dunyo» yaratishda 
Oygul  x alq qa  ra h b arlik   qiladi.  E zilgan  m ehnatkashlar Oygulning  yaxshi 
niyatlarini q o ‘llab,  uni am alga oshirishga kirishadilar.  N atijada  ular:
Bolalarga  saroylar,
Go'zal,  ozoda joylar,
H ar qadamda  bir bo ‘ston,
Har yerda  bir guliston,  —
yaratadilar.
www.ziyouz.com kutubxonasi

S h o ir  O y g u ln i  o ‘z  e l-y u r tin i  c h in   d ild a n   sev g a n ,  m a m l a k a t  
o b o d o n ch ilig i  u c h u n  tinm ay  k u ra sh g an   v a ta n p a rv a r va  x a lq p a rv a r ay o l 
sifatid a  u lu g 'la y d i,  z o ta n ,  u n in g   ra h b a rlig id a ,  k o 'p c h ilik n in g   k u c h i 
b ilan   k am b ag ‘al  va  q u llam in g  v a ta n i  —  S u sam bil  « jan n atg a  te n g   o ‘lka 
b o ‘ldi».  K a m b a g ‘a lla m i  va u la rn in g  b o la la rin i  o z o d ,  b a x tiy o r  h a y o tg a  
e rish tirish d a   x a lq q a  rahbarlik q ilg an i  u c h u n   O ygulni el j o n d a n  se v a d i.
Asarda Oygul shaxsiy qiyofada gavdalantiriladi: u dushm anga  n isb atan  
qahr-g‘azabi q aynab-toshgan, yaxshilikka yaxshilik qaytarishni o ‘zi  u c h u n  
bir baxt  deb  biladigan  shaxs va  harbiy t a ’lim ni ju d a  puxta  egallagan ja su r, 
qahram on ayol sifatida ham  ardoqli.  Bu jih a td a n  u kitobxonga ja s u r ay o l — 
xalq  qahram oni  T o ‘marisni  eslatadi.
Shoir  Oygulning  vatanga  va  xalqqa  qilgan  zo‘r  xizmatiari  u c h u n   uni 
qancha-qancha el sevganligini tasvirlar ekan, uning go‘zal va yoqim li tasvirini 
m ahorat bilan chizib, kitobxonning m ehr-m uhabbatini yana bir b o r oshiradi.
Oygul  turishi  bilan 
Saroy  charaqlab  ketdi.
Hamma yoq b o ‘lib  ravshan.
Uylar yaraqlab  ketdi.
Oy  deganda  yu zi  bor,
Kun  deganda  k o ‘z i  bor,
Bir go ‘zal qiz  qarshida 
Bebaho  edi juda.
Qaldirg'ocft  qoshlaridan,
To'nib  qarashlaridan 
Hayot sochilar  edi,
Gullar ochilar edi...
Oy  deganda yu zi  bor,
Kun  deganda  k o ‘z i  bor,
Go'zal,  dono  Oygulni,  —
Bu  bamo  bahor gulni 
El sevar edi jondan.
«Oygul bilan Baxtiyor»da keksa D arxon obrazi ham  diqqatga sazovordir. 
Darxon jabr-zulm ga qarshi ozodlik u chun kurash olib borgan isyonchilam ing 
boshligïdir.  U zo‘r irodaii, zulmga va n ohaq qon to'kishga qarshi kurashuvchi 
isyonkor sifatida tasvirlangan. Shoir unga xos isyonkorlik sabablarini sh u n d ay  
shoirona tasvirlaydi:
Darxon  so*z  boshlab  dedi:
«Men  va  qizimdan  boshqa 
0 ‘lmagan  qui qolmadi,
Kirib shunchaiik yoshga
www.ziyouz.com kutubxonasi

Ko ‘rmovdim shuncha qonni,
Shuncha  zoru f ig ‘onni.
El xonu  monin  butkul 
Sen  o ‘t  yoqib  etding kul.
Senday  qonxo'r zolimdan 
Qolmasin  deb  biror zot,
Bosh  ko ‘tardik,  zulmdan,
Bo ‘Imoqchi  edik  ozod».
Bu misraiarda shoir D arxon isyonining sababini bayon etibgina qolmay, 
Jam b il  xonining  zolim ligini  h am   fosh  etib  tashlaydi,  behisob  gunohsiz 
k i s h i la r   q o n in in g   t o ‘k i lis h ig a   sa b a b c h i  b o 'l g a n   x o n g a   n is b a ta n  
kitobxonlam ing  nafratini  oshiradi.
Xon  Darxonni o ‘lim ga m ahkum  etgan chog'da h am , u o ‘z maqsadidan 
qaytm aydi, kelajakka, ozodlikka katta umid bilan qaraydi:
...Lekin  bu gal  bo'lmadi,
Ammo  tilak  o ‘Imadi:
Bir kun  sani yiqarmiz 
Va  qabrga  tiqarmiz.
K a m b a g 'allam in g   b a x tg a   erishishi,  yurtga  bosh  b o ‘lib,  uni  obod 
q ilis h i  va  tin c h lik n i  s a q ia sh   g ‘oyasini  s h o ir  B ax tiy o r  o b ra zi  orqali 
ifo d alay d i.
Asarda Baxtiyor obrazi xalq qahramonlariga xos xususiyatlaiga ega shaxs 
sifatida  tasvirlanadi.  S h o ir  u n i  «Chinorday  qom atdor»,  «Ko‘kragi  oftobni 
yashirg an»,  «Q ilichday  o ‘tk ir,  Rustam   kabi  zo ‘r*  kabi  ep itetlar  bilan 
gavdalantiradi.
Shu  tariqa  Oygul  va  B axtiyor —  oddiy  m ehnatkash  xaiq  vakiilari  — 
x a lq  ozodligi  kurashchilari  darajasiga  ko'tariladi.
A sard a  O ygul  va  B a x tiy o r  b oshchiligida  o ‘z  b ax tig a  erish g an , 
m a q s a d ig a   y etg an   m e h n a tk a s h   xalq  vakiilari  h a m   k o 'rs a tila d i.  S h o ir 
m e h n a tk a s h la r n i  h a m is h a   e z ib ,  x o ‘rlab  k e lg a n ,  v a ta n n i  xarob aga 
a y la n tirg a n   xo n   va  p o d s h o la rn in g   yovuzligini  h a m   m o h iro n a   fosh 
e tg a n .
«Tani zaharga botgan Jam bilning zolim xoni» shulardan biridir. Jambil 
elining xoni  Darxonni o ‘ldirgach, Oygulga «menga xotin b o ‘lursan» deganda, 
O ygul:
Taqdirim  y o r bo ‘Isa-yu,
Fursat qulay kelsa-yu,
www.ziyouz.com kutubxonasi

Seni  agar o ‘Idirsam,
Tanangga xanjar ursam,
Dunyoda  eng baxtiyor,
Odam  bo ‘lardim,  nomdor,  —
deya g'azab bilan unga tik qaraydi.
S hoir «quturib qahri keldi,  ilonday zahri keldi»  kabi a n iq  o'xshatishlar 
orqali  xonning  zolimligini  yana  h am   yaqqolroq  ko‘rsatadi.
H am id Olimjon bu dostonni yozishda xalq og‘zaki ijodining eng yaxshi 
a n ’analaridan  ustalik  bilan  foydalangan.  Shuning  u c h u n   sh o ir  ertakdagi 
parchalarga  ijodiy  yondashib,  b ir  q ator  obraziam i  (m asa la n ,  qui  Tarlon 
obrazi)  ham   kiritadi.  Ayni  choqda,  asarda  xalq  —  b u yu k  kuchdir,  degan 
m azm u n   yetakchilik  qiladi.  A sar  g ‘oyaviy-badiiy  j ih a td a n   n ih oyatda 
m ukam m al.  D ostonda  xilma-xil  m anzaralar,  ch u q u r  ichki  kechinm alar 
keng lirik-epik tarzda ko‘rsatilgan.
H am id  Olim jonning  g‘oyaviy-badiiy  jihatdan  b ark am ol  bu  dostoni 
bolalam i  vatanparvar,  qahram on, jasur,  o ‘z  xalqiga  so d iq   qilib o ‘stirishda 
katta tarbiyaviy ahamiyatga ega.
0 ‘zbekiston m adaniyati, adabiyoti va uning eng m u h im  qism i b o ‘lgan 
bolalar adabiyotining yuksalishiga katta hissa qo‘shgan sh o ir H am id  Olimjon 
bolalam ing  ham   sevimli  shoiri  b o 'lib   qoldi.
www.ziyouz.com kutubxonasi

ZAFAR  DIYOR
(1912-1946)
Z a fa r  D iyom ing  she’rlaridagi  lirik  qahram onlam i  b ir joyga  to ‘plash 
im koniyati b o ig a n d a  edi, o ‘nIab kichkina bog'bonlaru chorvadorlam i, jajji 
paxtakorlaru  fan-texnika shaydolarini, jasur akalaru  donishm and  otalam i, 
ch e v ar  ay o llaru   n uroniy  o n a la m i  uchratish  m um kin  boMardi.  U ning 
sh e ’rlaridagi  ram ziy-m ajoziy  o b razlar  silsilasi  —  kitoblar  va  gazetalar, 
baypoqlar  va  b ah o r  ham   allegorik  obrazlar  galeriyasi  —  hayvonlar  va 
p arran d alar  ham  jonli  inson  fazilatlari  bilan  payvandlangan,  qayta  kashf 
etilgan b o ‘ladi.
Z a f a r   D iy o r  b o la la rn i  s e v a d i,  b o la lik n i  sev a d i,  ja n n a tm a k o n  
yurtim izni sevadi.  Shoir diyorim izga bo‘lgan m ehrini,  m uhabbatini she’rga 
so lad i.  U   o 'z in in g   k o 'p g in a   s h e 'rla rid a   serquyosh  0 ‘z b e k isto n n in g  
um um lash m a poetik obrazini yaratadi.  Shoir «Serquyosh o ‘lka» she’rda o ‘z 
yurtini  sh u n d ay  ta ’riñaydi:
D o‘stlar mening yurtimni
O ‘zbekiston,  deydilar.
Dongg 7 tutgan  dunyoni 
Bog'u  b o ‘ston,  deydilar.
Osmoni keng,  beg'ubor,
Shifobaxshdir  havosi:
Dimog‘lam i  chog‘ etar 
Uning shodon  navosi.
S h u   o ‘rin d a   y an a  b ir  n a r s a n i  eslatib   o ‘tish   o ‘rin lik i,  s h e ’rd a 
O ‘zb ek isto n n in g   geografik  o ‘m i,  joylashishi  shu  qadar  m ohirlik  bilan 
chiziladiki,  h a r b ir detai  yosh  kitobxon  ko‘z  o ‘ngida  m a’lum   b ir  m anzara 
hosil  qiladi:
Quyosh  boqib  Omuga 
Oltin  sochin  taraydi.
Ko'zgu uchun  Zuhraga 
Sirdaryo  ham yaraydi...
S h e’m in g  davom ida shu kabi obrazli m isralarborki, ulam i o'qiganingiz 
sayin  m o h ir rassom ning  nafis  m o'yqalam i  bilan  chizilgan jozibali  va jonli 
m anzarani  tom o sh a  qilgandek  b o ‘lasiz,  «Sharbat  b o iib   pishib  yotgan» 
m evazor-bog‘chalarga, «Uzum , olm a, behilaming g'arq pishib,  uzilib tushib, 
yoMkalar  yuzini  qoplab oigan»  m o i - k o i  bog‘,  «sarg‘ish  palak ostidan  im o
www.ziyouz.com kutubxonasi

qilgan handaiak»ka, turli-tuman shakarpalak qovunlar pishib yotgan paykalga 
sizni boshlashga shay turgan dehqon,  hosili  dalaga sig‘may,  kuzda  k u m u sh  
kabi  tovJanayotgan  paxtaJar -   «oq  oltin  k o n i*   ko‘z o ‘ngingizda  n a m o y o n  
bo‘ladi.  Shu boisdan ham  «serquyosh diyor» t a ’rifidagi:
Bahorlari,  yozlari  bir-biridan  ortiqdir,
M azali  noz-ne 'mati xalqim izga  tortiqdir.
m isralarining  haqqoniyligiga,  dil  to ‘la  iftixo r  bilan,  teran  aql  va  k u c h li 
ehtiros  bilan  aytilganligiga  iqror  b o ‘lasiz,  o ‘zbek  diyori  haqidagi  p o e tik  
xulosadan ko'nglingiz shodlikka toMadi:
Osmott to ‘la  uchgan  qush 
Shu  o'lkaning kaptari,
Maqtoviga  yetm aydi 
Shoiriaming  daftari.
Bu  o'lkaning  ustida 
Quyosh  ham  ko 'proq  kezar.
Qorii,  sovuq  izg'irin 
Juda kamdan-kam  esar.
Shunga  ko ‘ra  deydilar:
Serquyosh  0 ‘zbekiston:
Baxtiyor bu  zamonda 
Yashnagan  bog*u  b o fston.
0 ‘zbek  xalqi  orasidan  yetishib  ch iq q an   qaysi  b ir qalam   sohibi  b o rk i, 
u  o ‘z  ona  diyori  —  0 ‘zbekiston  haqida  s h e ’r   yozm agan  b o ‘lsin?!  B u n d a , 
eng aw alo ,  H am id  Olimjon va Oybek sh e’rlari xotiram izga keladi.  H a m id  
Olim jon  m eh n at  bilan  yuksalayotgan  ulug‘v o r  o'lk aning   milliy  qiy ofasin i 
chizib  bergan  b o ‘lsa,  Oybek  ilm-fanga  to m o n   intilgan  diyom ing  p o e tik  
obrazini  kashf  etadi,  zafar  Diyorda  esa,  b u   m avzu  tabiat  go‘zalligi-yu , 
boyligi bilan  um um lashm a obraz sifatida ja m o l  ko'rsatadi.
Ana  shunday  katta  iste’dod  egasi  Z a fa r  D iy o r  1912  yilda  N a m a n g a n  
viloyatining hozirgi Chust tumani, Sam soqtepa qishlog‘ida kambag‘al d e h q o n  
oilasida tug‘ildi.  1916 yilda zafarlar oilasi T o sh k e n t shahriga ko‘chib k e la d t 
Zafam ing otasi  dalada,  onasi esa bosm axonad a  m eh n at qiladilar.
1927 
yilda  Z afar  toliqsiz  o ‘rta  m ak tab ni  bitiradi  va  S am arqand dag i 
N arim onov  nom li  pedagogika  texnikum iga  o ‘qishga  kiradi.  T ex n ik u m d a 
ko‘proq  ilm -fan  sirlaridan  bahram and  b o ‘lishga  harakat  qiladi.  U n in g  
dastlabki  she’riy m ashqlari  shu bilim  yurti  d evo riy  ro‘znom asi  sahifalarida 
ko‘rina boshlaydi.
Yigirmanchi  yillar oxiri  va  o ‘ttizinchi  y illa r boshlarida  uning  y o s h la r
www.ziyouz.com kutubxonasi

gazeta va jumallarida ilk sh e ’rlari chop etila boshlandi. Zafar Diyoming birinchi 
s h e ’ri yosh shoirlam ing «Q urilish kuylari» degan to ‘plam ida bosilib chiqdi. 
K o ‘p  o ‘tmay,  uning  b irin c h i  sh e’rlar  to‘plami  h a m   «Qo‘shiqlar»  nom i 
bilan  1933  yilda  n ash r etild i.
Yosh shoir  1933 yilda bilim  yurtini muvaffaqiyatli bitirgach,  o ‘qituvchi 
b o ‘iib ishlay boshladi.  Bu  ho l uning maktab va bolalar hayoti bilan yaqindan 
tanishishida, yosh avlod h ayoti haqida yozadigan asaríarining hayotiy, puxta 
b o ‘lishida ijobiy rol o ‘ynaydi.  U ning bunday ruhdagi she’r, hikoya va ocherklari
1928 yildan boshlab m atbviot sahifalarida tez-tez bosilib turdi.
1934 yilda  Z afar  D iy o r Sam arqanddan Toshkentga qaytadi va hozirgi 
«Tong  yulduzi»  gazetasida  adabiy  xodim,  keyinroq  ro ‘znom aning  m as'u l 
kotibi b o ‘lib ishlaydi.  S h u  b ilan  birga u hozirgi T oshkent davlat pedagogika 
universitetining til va adabiyot fakultetiga kirib, o ‘qishni davom ettiradi. 0 ‘zbek 
h am d a  qardosh  xalqlar  yozuvchilarining  asarlarini  q u n t  bilan  o ‘rganadi. 
Z afar  Diyor  kich k in to y lar  u ch u n   sh e'rlar  yozar  ekan,  izlanish,  o ‘qish, 
o'rganish   zarurligini  d ild a n   his  etadi.  «Bolalar  u ch u n   asar  yozishni  m en 
o ‘zim u ch u n ju d a qiyin va m as'uliyatli vazifadeb bilam an.  Bu m as'uliyatli 
vazifaning  uddasidan  ch iq ish   uchun  tinmay  ijodiy  izlanishdaman».
0 ‘sha yillari gazetada Z afar Diyor bilan birga ishlagan yozuvchi  Hakim 
N a z ir o ‘z  esdaliklarida sh u n d ay  yozadi:  «M en  Z afam i  o'ylasam   uni  nuqul 
s h o d -h u rra m   b o la la r  q u rs h o v id a ,  quvnoq  c h e h ra s id a n   n u r  tara lib , 
sertabassum   lab larid a n   s h e 'r   durdonalari  y orilay otg and ay   k o ‘ram an. 
C hindan am   u  botalarga  ju d a   yaqin  edi.  M aktablar  va  bolalar  uylarida, 
kutubxona va bog‘c h a la rd a  bot-bot bo‘lar,  yosh kitobxonlarga yangi-yangi 
s h e 'rla rin i  bolalarcha  m ulo y im ,  sodda,  shirali  ovoz  bilan  o ‘qib  berar, 
ayrim   she'rlarin i  y o d d a n  ju d a   o ‘xshatib  deklam asiya  qilar,  bolalarga  ham  
s h e 'r   o ‘qitib  eshitardi.  S h u n d a  u  o'zining  qaysi  s h e 'rla ri  bilan  bolalar 
k o ‘rigidan yaxshi o ‘tg a n in i, qaysi she' rini ko‘proq sevib qolganlarini ko‘rar, 
bolalarga yoqtirish u c h u n  qanday she'rlar yozish lozimligini fahmlab olardi. 
«Biz bolalarga nuqul o ‘rgatibgina qolmay,  ulardan o ‘rganib ham  turishim iz 
kerak»,  derdi.
Zafar  D iyor  1935  yilda  dastlabki  m ashhur  asarlaridan  biri  bo'lgan 
« M ash in ist*   d o s to n in i  y a ra td i.  D o sto n d ag i  A s h u r  o b ra zi  b ax tiy o r 
yoshlam ing  fazilatlarini  um um lashtirishga bag‘ishlangan.
Kasb-xunar m ak tab id a o ‘qish Ashumi hunarli qilish bilan birga,  uning 
o ngi  va  tushunchasini  h a m   o ‘stiradi.  U  vatanga sadoqatli,  h ar doim   olg‘a 
intiluvchi  ilg‘o r  y o sh lard a n   biri  bo‘lib  yetishadi.  Shuning  uchun  doston 
qahram oni  o ‘z  u m rini  V atan   yo‘liga tikishga  tayyor turadi:

Download

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   4   5   6   7   8   9   10   11   ...   18




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling