N I z o m I y n o m I d a g I t o s h k e n t d a V l a t p e d a g o g I k a u n I v e r s I t e t I m a m a s o L i j u m a b o y e V

bet10/18
Sana18.10.2017
Hajmi
#18133
1   ...   6   7   8   9   10   11   12   13   ...   18
Bir m aktabda gap  mishmish 
Turg‘unning  dumi  bormish.
D u m   bilan  yurish  in so n   sh a’niga  yarashm asligi,  ikkichi,  qoloq, 
ishyoqm as tursunlam ing b u n d ay  yaramas dum dan  qutulib  ketishi  zarurligi 
asa m in g   m antiqiy  xulosasidir.
Quddus M uham m adiy k o ‘pgina she’rlarida bolalarni hayvonot, qushlar, 
o ‘sim liklar va  buyum lar  olam iga  boshlab  kiradi.
Q isqa,  esda  q o la d ig a n   s h e ’rlarda  shoir  so d d a,  a m m o   jara n g d o r 
qofiyalarda  toychoq,  tuya,  Iaylak,  xo'roz,  ip a k q u rti,  gullar,  parovoz  va 
sam olyot haqida hikoya qiladi.
Atrofdagi m ayjudotlar h aqida bolalaming dunyo qarashini kengaytirish, 
u lam in g  so‘z boyligi va bilim larini boyitish Quddus M uham m adiy o ‘z oldiga 
q o ‘ygan vazifalardan biridir.
«Ahmadjonning kitobxonligi» she ‘ rida Ahmadning ko‘z oldidagi kitobga 
tushirilgan h ar b ir hayvon va qushchaga qisqacha ta ' rif beriladi:
www.ziyouz.com kutubxonasi

Ana  mug'ombir tulki.
Pisib  turishi  kulgi.
Ana  o ‘rdak  bilan  g ‘oz,
Ana  maymun  sho ‘x  dorvoz-
Bolalarga yaxshi tanish boMmagan ukki  haqida ju d a  so d d a tush uncha 
berilgan:
Hammadan  qiziq  ukki,
Tumshug 7  egri-dukki?
Nechun yurmas  kunduzi,
Nega yonadi k o (zi?
Surat orasida Arslon yo‘qligi Quddus M uham m adiyga xos yum or bilan 
tasvirlanar  ekan,  yo‘lbarsning  yurish-turishi  tushuntiriladi:
«Xo ‘roz qichqirar qu-qu!
Bunda yoHbars,  Sher yo'g'u...»
Shu  bilan  birga  qolar kitob,
G o ÿo   o'qiidi  hisob.
Shuningdek,  Q .M uham m adiy  ham   boshqa  sh o irlar  singari  she’riy 
alifbe  tuzgan;  har  bir  harfga  b iro n   voqea  yoki  harfni  o so n   o ‘zlashtirishda 
bolaga  yordam   beradigan  narsa  asos  qilib  olingan.  B u  alifbening  tuzilish 
tarixi  qiziq.  Q .M uham m adiy  kichik  m aktab  yoshidagi  bolalam i  to ‘plab, 
ularga  harflar to ‘g ‘risida gapirib bergan  va  ulam ing h a r  b in  buni  nim a  deb 
tushunishini,  undan boshlangan  qaysi  so 'zlam i bilishini  so ‘ragan.  Ertasiga 
Q .M uham m adiy bolalardan ju d a  k o ‘p  so ‘z  yozib oldi.  U lard an  eng yaxshi 
va t a ’sirlisini tanlab, o ‘zining sh e’riy alifbesini tuzdi. B u alifbe syujet asosida 
tuziigan: maktab ta ’tillari vaqtida o ‘qishdan bo ‘shagan harflar davra qurishib, 
h ar  kim   o ‘z joyini  topish  o ‘yinini  boshlashadi.
S he’riy topishm oq  -   o ‘zbek  adabiyotida  k o ‘p d a n   buyon  hukm   surib 
kelayotgan juda qadim iy janr.
Kichkintoylar bilan suhbatlashganda Q .M u h am m ad iy  ham  shu janrga 
m urojaat  qiladi.  M asalan,  uning  «Bu  nim a?*  s h e 'rida  kirpining  obrazli 
tasviri bola uchun juda sodda qilib beriladi. Birinchi satrdanoq m a ’ lum obraz 
ko‘zga tashlanadi:
Dum-dumaioq jonivor,
Tikanak  choponi  bor...
www.ziyouz.com kutubxonasi

S h u n isi  xarakterliki,  sh o ir  kirpiga  o'zbekch a  milliy  to ‘n  kiydirib, 
sh e ’rlarga  m ahalliy m a ’no beradi,  bolalam ing tushunishini osonlashtiradi.
S hoir ijodiga nazartashlasak,  m ehnatga muhabbat mavzui alohida o ‘rin 
tutishini aytish m um kin.  «Bobom ning m ehnati», «GES qurilishi»,  «Mirob», 
«Bu  b in o n i  kim   qurgan?*,  «Etik»,  «M adraim   payvandchi»,  «M am ajon 
shofyor* va boshqa shu kabi sh e'rlarid a m ehnat simfoniyasi jaranglab turadi. 
Bu yerda shuni h am  t a ' kidlab o ‘tish zarurki,  m ehnat ahlini sevish,  ulam ing 
bunyodkor faoliyatlarini qadrlash birinchi o ‘rinda tasvirlanadi.
«Etik*  sh e 'rin in g   qahram oni  Solijon  degan  bola.  U  hali  kichkintoy 
b o ‘lishiga  q aram asdan  m ushohadasi  o ‘tk ir,  odobli.  U  « 0 ‘rdak  burunli 
kavkazcha etigiga gard yuqtirmaydi*.  Shunga ko‘ra uni olifta bola ekan, deb 
o'ylash  h a m   m um kin.
S hoir Solijon bilan uning etigi orasidagi munozaraga o'quvchi diqqatni 
qaratadi.  E tik o ‘zining chiroyliligini  k o ‘z-ko‘z qilmoqchi b o ‘ladi:
Ko ‘p  chiranma  husningga,
Rahmat  deb  qo*y  bir marta 
Seni tikkan  ustangga.
Solijonning «o‘rdak burunli kavkazcha» etigini «puf-puflab» kiyib yurishi
— uning tikilishiga sarf qilingan m ehnatni yaxshi bilishidan, e'zozlashidan. 
Bolalar tabiatan odam  va olam  sirlarini bilishga astoydil qiziqadilar. Shoim ing 
«D unyoda  eng  kuchli  nima?»  s h e 'ri  ana  shu  qiziqishning  badiiy  ifodasi 
sifatida e 'tib o rg a  loyiq.  Shoir  filni  «tog‘ni  ortsang  ko‘taradi»,  shem i  «filni 
ham  tikka yeydigan», suvni «daryo, soy,  irmoqlari, buloqlari ko‘p», sovuqni 
«daryolam i tosh qotirgan», issiqni «qish sovuqni qochirgan», tog'lam i «tog‘u 
toshni qulatar»,  quyoshni  «qarim aydi,  uchm aydi»  deb  h a rx il  m avjudot va 
hodisalarga xos xarakterli xususiyatlami g ‘oyat jonli, qiziqarli ifodalab, ulami 
bolalam ing suhbati orqali poetik ravishda gavdalantiradi.  Buni o ‘qigan bola 
hodisalaming sababini, ulaming hayotdagi o ‘m ini tushunib oladi.  Bu bolaning 
fikrini, qobiliyatini, ongini, dunyo haqidagi tushunchasini oshiradi. Ayniqsa 
yosh  kitobxon du n y o d a kuch-qudrat,  aql-zakovatda insonga teng keladigan 
hech  narsa yo‘q  ekanligini bilib  oladi:
0 ‘sha  kuchli o'zimiz,
Borliqning  egasimiz...
Xotiringiz  b o ‘lsin jam ,
Dunyoda  kuchli odam!
M aktab  o ‘quvchilari  h ar  yili  n ech a  m ing  tonnalab  tem ir-tersaklar 
yig'ib topshiradilar.  Bu hol an ’anaga aylanib ketgan.  Maktab o ‘quvchilari bu 
ishga  astoydil  k irish ib   «kim   k o ‘p  to 'p lash g a»   o 'y n ay d ilar.  N a tijad a ,
www.ziyouz.com kutubxonasi

m u s o b a q a la r  q iz ib   k e ta d i.  S h o ir  t e m i r - t e r s a k   y ig ‘ish   c h o g 'id a g i 
o ‘quvchilam ing  qizg‘in  m ehnatini,  tem ir-tersak lam in g   xalq  xo‘jaligidagi 
o ‘m ini, ulardan nim alar tayyorlanishini «Temirlar o ‘yini* she’rida ifodalaydi.
Temirlar  o‘yinini  ifodalashda  shoir  bolalarbop  vosita,  ohang  topgan. 
She’m i o‘qir ekansiz, temir-tersaklam i jonlantirish asosida ulam ing har bíriga 
o'ziga xos tasvir topishi va g‘oyani obrazli ifodalay olishini kuzatish mumkin:
Temirlar jarang-juring,
Oynashib  diring-diring,
Deyishar:* Yuring-yuring»
Tushdilar qiziq  —  tansa,
Sakrashar assa-assa.
«Temirlar  o ‘yini»dagi  «siniq  pero»,  «buzuq  ruchka»,  «eski  chelak», 
«cho‘loq  ketm on»,  «zang  bosgan  mix»,  «keraksiz  kalit»,  «uzuq  zanjir» 
lam ing o ‘z  holiga  achinishi,  bolalar  m ehnati,  tashab bu si  tufayli  ular ham  
xalq xo'jaligini  rivojlantirishda yaroqli bo'lishidan xushnudlígi yanada aniq, 
jo n li,  lo‘nda  ifodalanadi:  endi  ular  keraksiz  b o ‘lib  h a r  yerda  sochilib 
yotmaydi.  Zavodiarda eritilib qayta quyilganidan  s o ‘ng m ehnat qurollariga 
aylanishadi, yana o ‘z o ‘m ini topishadi;
Qurilishga  boramiz,
0 ‘z  o'm im iz  olamiz-
Shoir sh e’m ing  ikkinchi  qism ida  m aktab  bolalariga  o ‘zlari  to'plagan 
te m ir-te rsa k la rn i  zavodga  to p sh irsa la r,  u la r d a n   n im a la r  y asa lish in i 
tushuntirishga o ‘tadi:
...Elektr salqi simlar,
Trolleybus,  dizellar,
Poezd,  vagón,  po ‘lat  iz,
Daryoni shart  to'sgan  GES...
Hattoki  qisqich,  chelak,
Tegirmonda sim  elak 
Palovimiz  kapgiri,
Chovli,  kasíryul  — barí.
Xalq xo‘jaligi va m ehnatkashlar ehtiyojini t a ’m inlashda shunday k a tta  
aham iyatli  narsalar tayyorlanganligidan  tem ir-tersaklam ing:
Oynashib diring-diring,
Deyishar:  «Yuring-yuring»,  —
www.ziyouz.com kutubxonasi

tarzidagi  quvnoqlik  ru hini  ifodalash  bilan  shoir bolaiam i  bu  ishga  yanada 
ko‘proq ruhlantiradi.
Q uddus  M u h am m ad iy  sh e’m ing  qiziqarli,  bolalarbop b o ‘lishi  u chu n 
katta  xizm at  qilgan.  Jonlantirish  usulidan  ustalik  bilan  foydalanib,  tem ir- 
tersaklar ah am iy atin i ulam ing o ‘zlari tilidan so ‘zlatadi, har qaysisiga xos va 
m os  sifatlam i  to p ad i.  Deyishar:  «Yuring,  yuring»,  «Biz  qachon  b o ia m iz  
ZIL?», «Traktorga vint bo‘lib,  Paxta maydonin ko‘ray», «Qurilishga boramiz», 
«Ternir m ehn atkash do'stim *  kabi jonlantirishlar she’m ing g‘oyaviy-badiiy 
tom ondan yuksak boMishini ta ’m inlash bilan uning ta ’sir kuchini oshirgan.
S hoir  s h e ’m in g   yengil  vaznda,  ravon  va  ohangdor  bo'lishi  uch un  
yorqin qofiyadosh so ‘zlam i topa olgan:
Siniq р е ю   dikillab,
Buzuq  ruchka  îikillab...
Ternir ishin  bilaman,
Qayda  k o ‘rsam  ilaman,
Maktabga  topshiraman 
Zavodga oshiraman,—
kabi poetik tasv irlar sh e ’m ing g'oyaviy-badiiy  mukammalligini t a ’m inlash 
bilan  uning  tarbiyaviy  aham iyatini h am   oshirgan.
Tabiat go‘zalligiga bo‘lgan ulkan m uhabbat shoiiga hamisha ham rohdir. 
M aktabda  m u allim lik   qilib  yurgan  paytida  barg  mavzusini  o ‘ta r  ekan 
«Bargjon»  s h e 'rin i  yozadi.  Shu  tariqa  uning  «M om aqaym oq,  «Qoqi  o ‘t», 
«Bog‘imizda b ir n o k  bor», «Tut», «Tolim gullaydi-yu, nega meva tugmaydi», 
«Tok  daraxti  b ir  x il-u   uzum i  nega  h a r xil»,  «Shaftoli  doktor»,  «Asalari  va 
Ahmadjon»  kabi  s h e 'rla ri  paydo  b o ‘ldi.
Shu jihatd an shoim ing H am za nom idagi Respublika davlat mukofotiga 
sazovor  b o ‘lg an   « T ab ia t  alifbosi»  tu rk u m ig a  kirgan  beshta  to ‘p lam i 
xarakterlidir.  S h o ir  b u   to ‘plam Iarga  kirgan  sh e'rlarid a  tabiat  hodisalari, 
narsa va buyum lar, koin o t m o ‘jizalari haqida poetik xulosalar chiqargan. Bu 
xulosalar g‘oyat bolalaibopdir. C hunonchi, zilzilani yeming gimnastika qilishi 
deb  ta'riflasa,  chuvalchangni  «er traktori»  d eb  ataydi,  gilosning  qizilligini 
kichkinaligidan uyalishidan degan xulosaga keladi. Xullas, tabiat mavzusidagi 
h ar bir she ' rida sh u  ta riq a  bolalar xarakteri va tushunchasiga xos ibratli fikr 
ifoda etiladi.
Q.  M uham m adiy  yosh  kitobxonlar  qalbida  tabiat  va  inson  kuychisi 
sifatida e ’zozli  b o ‘lib qoldi.
www.ziyouz.com kutubxonasi

ILYOS  MUSLIM
(1909-1993)
M a’lumki,  bolalar  adabiyoti  bolalam i  g o ‘daklik  chog'idan  boshlab 
m ehnatga  m ehr q o (yishga,  u  bilan  zavqlanishga,  u n in g   qudratiga  ishonch 
bilan qarashga o ‘rgatadi.  Shoir Ilyos M uslim ham  qalam kash do ‘stlari singan 
ozod  m ehnat  gulshanini  ehtiros  bilan  kuylaydi:
Keng jahonda  tinchlik  tayanchi  -   Vatan, 
Mehnatsevar xalqlar uchun jo n u   tan.
Tinchlik  bayroqdori,  ulug‘ mamlakat.
Senga  hurmat,  senga  olqish,  sharaf-shon!
(«V atan haqida qo'shiq»)
Bolalaiga  atab  yozilgan  asar  uiaming  tushunchasini  kengaytirishi,  so‘z 
boyliklarini orttirishi, tevarak-atrofni o ‘rab oigan m uhit bilan tanishtirishi lozim.
J o ‘shqin  kuychi  Ilyos  M uslim ning  she’rlarida  o ‘rinli  o ‘xshatishlar, 
jon li  obrazlar  ko‘zga  yarq  etib  tashlanadi:
Jshkomda yurib 
0
‘zim,
K o ‘rdim  ajoyib  uzum.
Charos  rangida  ekan,
Obco ‘riday  kattakon.
(«K am oljonning orzusi*.)
Yoki:
Qor bo ‘rar...  qattiq chilla,
Pisand qilmas Abdulla.
H ar minut  -   unga  tilla,
Qahraton  qish  unga yoz-
(«C hirchiq esdaliklari*.)
Bolalar  adabiyoti  kichkintoylam ing  vatanparvarlik his-tuyg‘ularining 
shakllanishida katta rol o ‘ynaydi.  Shu sababli uiam ing psixologiyasi, intilishi, 
orzu umidlarini  ifodalovchi biron asar yozish va m a’qullash ancha m urakkab 
ish.  Ilyos Muslim ana shunday m as’uliyatli vazifani c h u q u r his etgani holda, 
bolalar adabiyoti bo'yicha  um r b o ‘yi qunt va sabot bilan   ijod qildi.
H a,  kichkintoylam ing  katta  adabiyotini  y aratib  berish  u chu n  bel 
bog‘lagan.  Ilyos M uslim   1909  yilning 2 avgustida  Q irg‘izistonning Bishkek 
shahrida ch o ‘yan quyuvchi — hunarm and oilasida dunyoga keladi.  U  1924 
yilda shahardagi N arim onov nom li  1-boshlang‘ich o ‘zbek maktabiga kiradi. 
M aktabda o'zbekcha, qirg‘izcha va ruscha k ito blam i sevib o ‘qiydi,  atrofda
www.ziyouz.com kutubxonasi

bo'layotgan  o ‘zgarishlarga sinchkovlik bilan qaraydi.  Dastlabki  m aqola  va 
she’rlarini m ak tab  devoriy ham da respublika gazetalarida bostirib turadi.
1927  y iln ing  kuzida  Uyos  M uslim   Toshkentga  kelib,  o ‘zbek  erlar 
bilim   yurtiga  o ‘qishga  kiradi.  1930  yilda  u  bilim   yurtini  m uvafíaqiyatli 
tam om lab,  Q ashqadaryoga boradi. Yakkabog‘ tum anidagi sham an,  qirg ‘iz 
va  Sherozi  q ish lo q larid a  o ‘qituvchilik qilib,  yoshlam i  ilm -fan  nurlaridan 
bahram and  etadi.
1931  — 1942  yillarda  Ilyos M uslim  0 ‘zbekiston D avlat  nashriyotida, 
badiiy  ad abiyot,  yoshlar  va  bolalar  adabiyoti  nashriyotlarida  m u harrir, 
bosh m uharrir,  direk to r o ‘rinbosari vazifalarida ishlaydi. Shoim ing dastlabki 
she’rlari  «E r  yuzi»,  « 0 ‘zbek  adabiyoti  va  san ’ati»,  «Yosh  kuch»  kabi  b ir 
qator ju m a lla rd a  bosilib chiqadi.  S hoim ing birinchi she’rlar to 'p lam i  1932 
yilda  « 0 ‘suv»  n o m i  bilan  kitobxonlar  hukm iga  havola  etiladi.  S hu  yili 
«Zaharxandalar» degan ikkinchi to'plam i,  1934 yilda «Miqti keldi» dostoni 
bosilib chiqadi.  1938 yilda esa «She’rlar» to ‘p!ami maydonga keladi.
Ilyos M uslim  30-yillarda yaratgan barcha asarlarida erk, ozodlik,  yangi 
hayot,  o zod  m e h n a t,  yangi  davr,  yoshlam ing  baxtiyor turm ushi,  yurtning 
o ‘sishi,  deh q o n   taq d iri  va  ona-V atanga  m ehr  kabi  o ‘sha  davr  m asalalari 
to ‘g‘risida fikr yuritadi.  Masalan:
Vatan  hamdam,
Hurmiz har dam.
Yoshlik g ‘uncha 
0 4sar har dam.
Mehnat  toshdi 
G ‘ayrat jo'shib.
Hayot  qaynar 
Zafar  quchib.
Ilyos  M uslim   o ‘zining  «M iqti  keldi»  (1933)  poemasi  bilan  30-yillar 
o'zbek bolalar dostonchiligini boshlab berdi.  Dostonda erkin, tinch va osuda 
hayotni  b u n y o d   etish  uchun  kurash  M iqti  va  boshqa  obrazlar  m isolida 
ochib  beriladi.
Ilyos  M uslim   1942—1947  yillarda  harbiy xizm atda  bo ‘ladi.  Ikkinchi 
jahon  urushida  nem is-fashist  bosqinchilariga  qarshi  kurash  olib  boradi. 
Birinchi  B elorussiya  frontida  harbiy  muxbir bo ‘lib  ishlaydi.  «Yovni  tutday 
to 'k a m iz » ,  « A d o la t  ja n g i» ,  « M arsh ru t  —  B erlín!»,  «T o‘p ch iIarg a» , 
«Yashna, Vatan!» va boshqa o ‘nlab sh e'rlari shu davr ijodining m ahsulidir.
1947 yilda haibiy xizmatdan bo ‘shagan Ilyos Muslim nashriyotga qaytib, 
ijodiy ishga beriladi.  U ning «Tumalar», «Bizning maktab», «Sening sovg‘ang», 
«Tilla qo‘ng‘iz»,  «Ishchan asalarilar»,  «Oylar aytishuvi», «Oyhon va rayhon», 
«Ko'rik»,  «B irinchi  sovg‘a»  kabi  kitoblari  hozirgi  zam on  o 'zbek   bolalar
www.ziyouz.com kutubxonasi

adabiyotining  rivojlanishiga  barakali  hissa  bo ‘lib  q o ‘shi!di.  Bu  t o ‘plam lar 
yosh  kitobxonlam ing aqliy,  axloqiy,  estetik tarbiyasida yetakchi  roi  o ‘ynab 
kelayotir.
llyos  M uslim ning qaysi asariga n a z a r tashlam ang, u n d a d avrim izning 
bolalar adabiyoti oldiga qo‘ygan vazifalari, kichkintoylar oldida turgan m uhim  
ishiar îasvir m arkaziga qo‘yilganini k o ‘rish m um kin.  M asalan,  «M aktabim » 
asarini  olib  ko‘raylik.  U nda  dunyoda  m aktabdan aziz,  m o ‘ta b a r jo y   yo‘q, 
go‘yoki  «ona  kabi  mehribon* bir  m ak o n ,  kishining savodini  ch iqarad ig an, 
o ‘zini-o‘ziga tanitadigan, ongi va aqliga aql qo'shadigan ulkan m askan, degan 
g‘oya  ilgari  suriladi.  Shuningdek,  a sa rd a   bolaning  m a k ta b d a n   b e h a d  
m innatdorligi,  o ‘zining  oldida  turgan  b ir  q ato r  vazifalar,  el-y u rtg a  sodiq 
farzand b o ‘lish uchun aw alo m aktabda yaxshi va nam unali o ‘qish kerakligi 
sodda va ravon misralarda ifodalab berilgan:
A ’lo  o ‘qishdir  burchim,
Sarf etaman  bor  kuchim.
Ishlayman  xalqim   uchun,
Qadrdonim  maktabim!
Ilyos  M uslim   quyoshli  0 ‘zbekistonim izning go‘zalligini,  b o lalarn in g  
baxtiyorligini  kuylar ekan,  ulam ing  p o rlo q   kelajagiga nazar tash lay di.  Shu 
nuqtai  nazardan qaraganda shoim ing «D o'stlik» sh e' ri diqqatga sazovordir.
Shoir do'stlik va tinchlik tushunchasini kichik yoshdagi bola tasaw u rid a 
berib,  ulam i m aktabgacha tarbiya yoshid ano q d o ‘stlik  ruhida tarbiyalashni 
asosiy  vazifalardan  deb  biiadi.  Bu  g ‘oyani  tinchlik  uch un   kurash  tu y g ‘usi 
bilan  om uxta  etib  ifodalaydi.
S h o ir  tin c h lik n in g   m o h iy a tin i  tu s h u n tiris h d a   k ic h ik   y o s h d a g i 
bolalarning  saviyasiga  mos  usullar  q idirib  topgan.  Ya’ni  bo lalar  tin ch lik n i 
shirin-shakar qand, shokoladlar,  konfetlam ing m o‘l~ko‘Uigida d eb  ta s a w u r 
qiladi, degan xulosa chiqaradi. T inchlikni shu yo‘sinda tushuntirib,  u lam in g  
fikrini  tasdiqlaydi:
Juda  mo 7 bo ‘lar shokoladlar ham,
Stolga  îo ‘lar marm eladlar ham.
Ko ‘payar yana  shirin  kulchanon,
Hotva-yu,  konfet  obakidandon.
Borlarda o'ynab-kulib yuigan, turli noz-ne’matlardan bahram and b o ‘lgan 
bolalar  ham ,  jahon  mehnatkashlari  h a m   elning,  yurtning  tin ch   v a  obod 
bo‘lishini, ota-onalarining tashvish tortmasligini xohlaydi. Shuning u c h u n  ham  
shoiming kichik qahramonlari olam ga ja r solib,  tinchlik bo'lsin,  deydilar.
www.ziyouz.com kutubxonasi

Bog'larímizda yayraymiz har dam,
Bilim  olamiz,  kuyiaymiz bardam.
Dunyoda  xalqlar kun  kechirsa  iinch,
Ota-onalar  tashvish  tortmas  hech.
B u murojaatda lirik qahram onning — bolalaming urushga qarshi nafrati, 
o zo d lik  bilan  d o ‘stlikning qudratiga zo‘r ishonch o ‘z ifodasini topgan.
Ilyos  M uslim   «Sening  sovg‘ang»  nom li  s h e 'rid a   o ‘z  h unari  bilan 
h a m m a n in g   diqqatini  tortgan  ch e v ar qizning  lirik  obrazini yaratadi.  Shoir 
b u   obrazd a  o ‘z  hunari  bilan  fa q at  onasinigina  emas,  ham m ani  o ‘ziga jalb 
q ilg an  jajji  qizning  faziiatini  k o ‘rdi  va  uni  gavdaiantirdi.  C hevar  qizdagi 
e n g   yaxshi  fazilatlardan  biri  u n in g   m ehnatga  m ehr-dili  b ilan   berilishidir. 
B u n i  sh o ir  turli  istioralar  y ordam ida  ifodalaydi:
Chaqnab  turgan  quvnoq  ko ‘zingni 
QoHingdagi  ishdan  olmaysan,
Ishni  har kun  olib yoningga,
Zehn  q o y ib   kashta  tikasan.
S h o ir  ch e v ar  qiz  o ‘z in in g   b u tu n   m e h r-m u h a b b a ti  b ila n   tikkan 
k ash tasin i  onasiga  sovg‘a  qilishi  —  bolaning  ota-onaga  bo'Igan  cheksiz 
m u h ab b atin i  davr yoshlariga xos xislatlarga ega ekanligini  ulug‘laydi.
S h o ir  «chaqnab,  quvnab  turgan  ko‘zlaring»,  «dildan  toshib  chiqqan 
so 'z in g * ,  «jajjigina  barm oqlaring»,  «sen  onangning  kichik  yo‘ldoshi»  kabi 
m isralard a  kashtachi  qizning  yoqim li  xislatlarini  ochib,  un i  o ‘quvchilarga 
n a m u n a  qilib ko‘rsatadi.
Ilyos  M uslim   jism o n iy   m eh n atn i  m aktabgacha  tarb iy a  yoshidan 
b o sh lash n i afzal ko‘radi.  0 ‘zining bu ezgu niyatini u «Oyxon bilan rayhon» 
d e b  nom langan jajjigina b ir s h e 'rid a  juda lo‘nda qilib ta'riflaydi.
O yxonning  oddiy  va  soddaligi,  tirishqoqligi  va  uddaburonligi  hatto 
k a tta   yoshdagi  bolalam i  h am   qoyil  qoldiradi.  U   h ar  xil  ko ‘chat!ar  ekadi. 
G a p   shundaki,  yerga  ko‘c h a t  ekish  boshqa,  uni  parvarish  qilish  boshqa. 
O yxon ko ‘chatlarga m ehr bilan qaraydi. Tagini chopadi, suv quyadi. «Jambil, 
sa d a ,  osh  rayhon*  ko‘m -k o ‘k  b o ‘lib  voyaga  yetadi.  Ayniqsa,  «Oyxonning 
s o c h i  kabi  quyuq  o ‘sadi  rayhonlari».  Rayhondan  iste 'm o l  qilib  ko‘rganlar 
m e h n a tk a sh   qizchaga  rah m at  aytib,  m innatdorchilik bildiradilar:
Bobolar  nasihatin 
Eslab  sevinchga  botdi.
Halol m ehnat  rohatin 
Oyhon  ham  shu  kun  totdi.
www.ziyouz.com kutubxonasi

Bugungi  o ‘zbek bolalar adabiyotining  atoqli  vakili  Ilyos  M uslim n in g  
bunday jozibali  she’rlari juda ko‘p.  U n in g  fazogirlarga b ag'ishlab  y aratg an 
«R aketam iz  uchdi  oyga»,  «To‘rt  botir»,  «Kichik  A ndriyan»,  «H aykal»  va 
boshka she’rlarida dovyurak fazogirlar, fazo kemalarini bunyod etgan kishilar, 
fazoga parvoz etishga qiziqayotgan bolalar qalamga otinadi.
S hoim ing  «Eshmatvoyning  qilig‘i»,  «Yom on odat»,  «B efahm   Eson», 
«X olchabilan  olcha*,  «M ashm asha*,  « G ripp dan   kim  qochadi?»  singari 
yumoristik asarlarida ishyoqmas, dangasa, lapashang, o ‘z ustida ishlamaydigan 
bolalam ing  kam chiliklari,  nuqsoniari  o c h ib  tashlanadi.
Shoim ing  qator  she’rlarida  davrim iz  bolalari  qanday  boMishi  kerak, 
degan  masala  ko‘tariladi  hamda  h a r   tom onJam a  yetuk,  o ‘m a k   b o ‘ladigan 
bolalam ing  obrazini  chizib,  nam una  qilib qo'yadi.  Shoir a’lochi,  intizom li, 
m ehnatsevar,  haloJ,  do‘st,  m ehribon,  k o ‘p   hunam i  egallagan,  V a tan i  va 
xalqi  uchun  hayotini  ayamaydigan  yoshlam i yetuk odam lar deb  hisoblaydi, 
bolalam i  shunday bo'lishga chorlaydi.  Shoir bu ezgu niyatini  ikki  y o ‘l bilan 
targ‘ib  qiladi:  biri,  o ‘shanday  bolalam in g   obrazini  chizish  va  ikkinchisi, 
qoloq, dangasa, befahm, odobsiz,  erk a bolalam i fosh qiluvchi s h e ’riar orqali 
yetuk inson to ‘g‘risidagi o ‘z orzu-istaklari, idealini targ‘ib etishdir. S hoim ing 
«Ikki»chi  mergan»,  «Ikki  o ‘quvchi  haqida»,  «Yomon  do‘st»,  «B o‘l  ziyrak*, 
«Xolcha bilan olcha», «Eshmatvoyning qilig‘i», «Befahm Eson» kabi she’riarida 
ana  shunday  yomon  qiliqli bolalar  keskin  tanqid  qilinadi.
S h o ir  o ‘z  she’rlarida  y o sh lam in g   tuyg‘u,  k echinm a,  fik r-o 'y la rin i 
bevosita  va  haqqoniy  ifodalaydi.  B olalar  o ‘z  dunyoqarashi,  tu shu nch asi, 
x arak teri,  ru h iy   olam iga  m o s  ta rz d a   fikrlaydi.  S h o ir  jim jim a d o rlik , 
murakkablik, soxtalikdan mutlaqo qochadi, g‘oyatda ixcham, qisqa va quym a 
m israiar yaratadi.  M uhim  m avzulam i qalam ga oladi,  ulam i jid d iy  va ch u q u r 
yoritadi,  m azm uni  va  g'oyasi  boqiy  sh e’riar  ijod  qiladi.
www.ziyouz.com kutubxonasi

ADI1AM  RAHMAT
(1909-1983)
S h o ir  va  dram aturg,  respublika  m atbuotining  ilk  zahm atkashlaridan 
b iri,  jangchi-yozuvchi  A dham   R ahm at  bolalar  va  yoshlar  adabiyotining 
taraq q iy o ti  uchun  ham   salm oqli  hissa qo‘shgan  adiblardan  biridir.
A d h a m   R ah m at  1909  y ild a  Q o ‘qon  shahrid a  x izm atch i  oilasida 
dunyoga keldi.  1921  — 1923 yillarda bolalar uyidatarbiyalandi.Toshkentdagi 
m e d is in a   te x n ik u m in i  tu g a tib   (1 9 2 6 — 1928),  o ‘q itu v c h ilik   q ila d i. 
A d a b iy o tg a, badiiy ijodga b o i g a n  m ehr-m uhabbat uni  «Yangi  F arg‘ona» 
g az e ta sig a ,  O ‘zbekiston  Y o z u v ch ila r  uyushm asining  Q o ‘q on  b o ‘lim ida 
( 1 9 3 0 — 1935)  ish lash g a  o lib   k e ld i.  U  ik k in c h i  j a h o n   u ru sh ig a c h a  
O 'z b e k is to n   davlat  n a sh riy o tid a ,  gazetalarda ishladi  h a m d a   O 'zbekiston 
ra d io e sh ittirish  davlat q o ‘m ita sin in g  bolalar adabiyoti  b o ‘lim id a m eh n at 
q ild i.
S h o ir   ik k in ch i  ja h o n   u ru s h i  d avrida  fro n t  g a z e ta la rid a ,  keyin 
« 0 ‘z b e k isto n   ovozi»  g az etasid a  adabiy  xodim   b o ‘lib  ishladi,  so ‘ngra 
0 ‘zbekiston  davlat badiiy adabiyot  nashriyotida m uharrirlik  qildi.
A dham   R ahm atning ijodi  1930 yilda  «Yangi  Farg‘ona*  ro'znom asida 
bosilgan «Oq oltin* haqida q o ‘shiq»  nomli she ' ri bilan boshlandi.  Shundan 
so ‘n g yozuvchining  «Baxtli  yoshlik»,  «Dum»,  «Zavqli allalar»,  «She'rlar», 
«B izning  bog‘cham iz*,  «H ayvonot  bog'ida»,  « S h e'r  va  ertaklar*,  «Hur 
o ‘lka»,  «T anlangan  asarlar»,  « 0 ‘lm as  qahram on»,  «K urash  yo‘llari», 
« G ‘alabaga chorlagan  m aktub»,  «T o‘rtinchilar»,  «Shinelli qizlar*,  «Izlami 
izlab»  kabi  q ator  kitoblari  n a sh r  etildi.
S hoir A dham   R ahm at h aqida gap ketadigan bo lsa,  u birinchi navbatda 
m aktabgacha tarbiya yoshidagi  bolalar kuychisi sifatida e ’zozlanadi. Adham 
R ahm atn in g  jajjilarga bag‘ishlab yozgan quvnoq she’rlari, qanotli qo ‘shiqlari, 
a jo y ib -g ‘aro y ib   e rta k -d o s to n la ri  h a r   b ir  xonadonga,  h a r   b ir  b o lalar 
bog‘chasiga kirib borgan.  Bunga u ning qushlar, parmndalar ham da hayvonlar 
h aq id a  yaratgan  asarlarini  m isol  qilib  ko'rsatishimiz  m um kin.  «Keling, 
qushlar» asari o'ynoqi ohangi va fikm ing ochiq-ravonligi bilan ajralib turadi. 
Bola tilidan hikoya qilingan bu asarda qushlar o ‘zga yurtlarda qishlab qaytib 
kelgunlariga qadar bizning o na o ‘lkam izda qanchadan-qancha ijobiy ishlar 
am alga  oshirilganligi  —  kanallar  qazilib,  cho‘I-biyobonlar  o ‘zlashtirilib, 
b o g ia r  bunyod qilinganligi, ayniqsa,  qushlam ing erkin parvoz qilib, quvnab 
sayrab  yashashlari  uchun  beqiyos  k atta  imkoniyatlar  m uhayyo  etilganligi 
chiroyli ifodaga ega:

Download

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   6   7   8   9   10   11   12   13   ...   18




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling