N iz o m iy n o m I d ag I t o sh k e n t d a V l a t p e d a g o g ik a u n IV e r sit e t I ibro h im karim o V


Albatta,  O ‘zbekistonda  ma’naviyat  m illiy  negizda  rivojlanishi  lozim   va  bu  hoi


Download 2.89 Kb.
Pdf просмотр
bet2/10
Sana15.02.2017
Hajmi2.89 Kb.
1   2   3   4   5   6   7   8   9   10

Albatta,  O ‘zbekistonda  ma’naviyat  m illiy  negizda  rivojlanishi  lozim   va  bu  hoi 
um um insoniy  qadriyatlarning  qaror  topishi  uchun  kafolat  b o ia d i.  Har  bir  millatning 
tarixan  tarkib  topgan  o ‘z   tabiati  (m entaliteti)  va  shunga  m uvofiq  o ‘ziga  xos 
dunyoqarashi,  tafakkur  va  turmush  tarzi  boMadiki,  bu  o'sha  millatning  falsafiy 
qarashlarida  o ‘z  mujassamini  topadi.  Masaian,  dunyodagi  har  bir  mintaqa  va  ayrim 
xalqlar  tarixiy  xotirasi  asosida  turlicha  falsafiy  oqimlar  paydo  boMgan  va  hozirgi 
davrda  ham  mavjud.  Masalan,  markscha  falsafa Germaniyada  vujudga kelgan  boMsa- 
da,  am m o  u  G ‘arbiy  Ovrupo  xalqlari  tarixiy  xotirasiga 
asosan  m uvofiq  keladi. 
B olshevizm   g'oyalari  (lenincha  falsafa)  R ossiya  xalqlari  tarixiy  xotirasiga  monand 
tarzda 
shakllandi.  Rus  xalqiga 
x o s  radikalizm,  y a ’ni  ijtimoiy  voqelikni  birdan 
o ‘zgartirishga  intilish  tendensiyasi  ana  shu  falsafada  o ‘z   ifodasini  topdi.  Bu  falsafa 
bir  avlod  umri  davom ida ayrim  olingan  mamlakatda “sotsializm ” qurish mumkin, deb 
xisobladi.  Falsafa  fanining  miqdor  va  sifatning  o ‘zaro  o ‘tish  qonuniga  h ilo f boMgan 
ijtim oiy  hodisalarga bunday yondashuv  qanday  xunrezliklarga olib kelgani m a’lum.
SSSR ning  parchalanishida  ham  siyosat  va  mafkurada  rus  radikalizmiga 
asoslanish,  y a ’ni  mulkning  um um iyligi  ruhida  tarbiyalangan  avlod  bilan  500  kunda 
m ulkning  xususiyligi -   bozor  iqtisodi  munosabatlariga  o ‘tish  mum kinligiga  ishonish
-   bu,  rus  radikalizm ining  yana  bir  ko'rinishda  namoyon  boMishi  edi.  Natijada 
um um xalq  mulki  m ohiyat-e’tibori-ila  talon-taroj  etilishi,  u  bir  to‘da  badnafs  olgMrlar 
qoMiga  o ‘tib  ketishiga  yoM  ochib  q o'yild i.  Mana,  22  yildan  oshyaptiki,  R ossiya 
xalqlari  buning  oqibatlarini  tatishda  davom   etmoqdalar.  Bir  xovuch  odamlar  to‘kin  - 
sochinlikda  yashasa,  xalqning  asosiy  qismi  mohiyat  -  e ’tibor-ila  qashshoqlikka 
mahkum  etildiki,  hozirgi  kunda  boshqarilayotgan  rus  davlati  uning  asoratlarini 
tugatishi juda qiyin kechyapti.
M illiy  falsafa  yaratish  mayli  (tendentsiyasi)  barcha  mamlakatlardagi  kabi 
0 ‘zbekistonda  ham 
mavjud. 
A m m o 

m illiy 
qadriyatlar  gultojisi  sifatida
13

um um in so n iy   q ad riy atlar m ajm uasi  b o ‘lgan  falsafa  faniga v a  falsafiy  q arash larg a ters 
b o ‘lib  q olm asligi  u stid a  gap  boradi.  T u rlich a  falsafiy  oqim lar  m av ju d   v a   y a n a   yangi 
o q im lar  p ay d o   b o ‘laveradi.  B iroq,  bu  o q im larn in g   birontasi, ju m la d a n ,  m illiy  falsafa 
falsafa  fan in in g   o 'rn in i  egallab  o lish id an   ehtiyot  b o 'lish   zarur.  A ks  x o ld a   ijtim oiy 
h o d isa la rg a   m ark sch a  sinfiylik  tam o y illari  o ‘rnini  m illiy  m a h d u d lik   tam o y illari 
eg allab ,  m illiy  m a fk u ra   y o rd a m id a   falsafiy   aq id ap arastlik k a  y o ‘l  o ch ilib   qolishi 
m um kin.
4 -in a s a Ia .  F alsafa  fan in in g   fim ktsiyalarida  u n in g   fan lar  tizim i  v a   ijtim oiy 
hay o td ag i  o 'r n i  rav sh an lash ad i.  F u n k tsiy a  (vazifa)  d eg an d a  h arak at  u slubi,  falsafiy 
b ilim la r  tizim i  d o irasid a  u n in g   fao llig i  n am oyon  b o 'lis h i,  b ajarishi  lozim   boMgan 
v azifalarn in g  um um iy  tip (tu r)lari  n azard a tutiladi.
F a lsa fa   fani  fun k tsiy alari  x ilm a-x il.  U lar  ichida  d u n v o q arash lilik   (o n to lo g iy a), 
o lam n i  bilish  (g n o seo lo g iy a),  q ad riv atli  ongni  sh ak llan tirish .  iitim o iv -am aliv o tch i 1 i k  
(p rak tik o lo g iy a),  m e to d o lo g ik .  in so n p a rv a rlik .  m a ’n av iv -tarb iv av iv   fun k tsiy alari 
in d iv id u al  v a   ijtim oiy  o n g g a  fao l  t a ’sir  k o 'rsa tib ,  shu ja ra y o n d a   u  ijtim o iy -siy o siy   v a  
*  
m afk u rav iy   h ay o t  ham d a  b o sh q a  b arch a  fan lar  va  o 'z ig a   xos  d u n y o q arash lar  biten 
uzviy  b o g 'la n ib  ketadi.
F alsafa  dun y o q arash   sifa tid a   tab iiy o tsh u n o slik ,  tex n ik ash u n o slik   fanlari  bilan 
tu tash g an d a,  y a ’ni  g o rizo n tal  h o latd a,  u  ilm iy  aso slarg a  ega  b o 'la d i;  vertikal  holda 
siy o sat  va  m afkura  ta ’sirig a  tu sh g an d a  u  ilm iylikdan  u zoqlashadi.  SH u  sababli 
falsafiy  fik rlar  siyosat  va  m a fk u ra   o rtid an   em as,  balki  siy o sat  va  m afk u ra  falsafa 
fan ig a  tay an ib   va  undan  oziq  olib  shakllan^a,  tarafkashlik  v a   ch ek la n ish d an   xoli 
b o 'la d i.
H ayot  va  o 'lim   haq id a  o 'y la m a y d ig a n   va  y ash ash n in g   ch ek lan g an i  to 'g 'r is id a  
q a y g 'u rm a y d ig a n ,  g 'a m -ta sh v ish   ch ek m a y d ig an   odam   b o 'lm a s a   kerak.  0 ‘lim ning 
m u q arrarlig i  har  bir  insonda  salbiy  x is-tu y g 'u la rn i  y u zag a  q alqitib,  o d am n in g   ilik- 
ilik larig ach a  b o 'lg a n   q u w a tn i  ham   g o 'y o   su g 'u rib   o lg an d ek   b o 'la d i.  Bu  hislardan 
xoli  b o 'lis h   u chun  odam   ab ad iy lik   to 'g 'r is id a   q a y g 'u ra d i,  ab ad iy lik k a  dohil  b o 'lish  
y o 'lla rin i  qidiradi.  SH u  ja ra y o n d a   aql  bilan  bilib,  tajrib a  y o 'li  bilan  sinab 
b o 'lm a y d ig a n   (tran stsen d en tal)  olam   borligi,  u  bilan  ruhiy  alo q a  b o g 'la s h   orqali  o 'iim
14

v ahim asi,  hayot  tushkunligi,  y ash ash n in g   m a ’nisiziigi  to ‘g ‘risidagi  g ‘am -andux 
h islarid an   holi  b o ‘lishga  intiladi,  n a tija d a   inson  ichki  olam i  («M eni»)  tashqi  abadiy 
olam  -  kosm ik  butunlik  bilan  b irlash g an d ek   boMadi.  O qibatda  m ifologik  (afsonaviy), 
diniy,  badiiy,  odatiy  d u n y o q arash lar  v u ju d g a   kelib,  ular  orqali  odam   hayotdan 
q oniqish,  v ah im ag a  tu sh m aslik   h is -tu y g ‘ularini  o ‘zid a  gavdalantirm oqchi  boMadi. 
F alsafa esa  insoniyat to 'p la g a n   b arch a ilm lar,  tajribalarni  um um lashtirib,  ayrim -ayrim  
tarm o q larg a  boMinib  ketgan  dunyo  haqidagi  ta s a w u r la m i  yigMb,  ilm -fan  dalillariga, 
in so n iy atn in g   abadiylik  yoMida  t o ‘p lag an   tarix iy   tajribalariga  tayangan  holda  ilmiy 
d unyoqarashni  shakllantiradi.  S huning  u chun  ham   falsafa  fanining  m ohiyati  -  
« O dam -olam »  tizim id a  yalpi  um um iy  m u am m o lar  haqidagi  fikrlarda  nam oyon 
boMadi.  O dam   n ech a  yil  y ashashi  bilan  em as,  balki  qanday  yashaganligi  bilan  o ‘z 
ab adiviigini  y arata  o lish ig a  falsafa  ishontirib,  inson  o ‘z  hayotining  m a ’noli, 
m azm unli  q ilish ig a yord am lash ad i.  Ilm iy  falsafa  odam zotni  hayotbaxsh  dunyoqarash 
egasi  qilish  funksiyasi  orqali  olam ,  und ag i  barcha m unosabatlar ijtim oiy  taraqqiyotga, 
inson  b arkam olligiga  xizm at  q ilish i  uchun  kurashuvchilar  avlodini  yetishtirishga 
harak at  qiladi.
F alsafa olam ni  biiish  m etodi  orq ali  fan larg a nisbatan  evristik.  u v g ‘unlashtirish. 
b irlash tiru v ch ilik .  m an tiq iv -g n o seo lo g ik   (b ilish g a  oid)  kabi  funksiyalarni  ham 
bajaradi.  Bu,  uning  m eto d o lo g ik   fu n k siy asi  boMib,  barcha  fanlarga  doir  m urakkab 
nazariy  va  fundam ental  m uam m o larn i  h al  etish g a yordam lashadi.
Falsafa  fani  m uam m o larin i  m a ’nisiz,  deb  qarovchi  oqim larning  d a ’volari 
tan q id d an   ham   tubandir.  C hunki  har  b ir  elat,  m illat  oldida  m uayyan  tarixiy  davrda 
paydo  boMadigan  m uam m olar  falsafiy   tah lil,  falsafiy  qarashlar  yoMi  bilan  hal  etib 
k elin g an   va  shunday  boMib  qolav erad i.  U lar  ichida  odam ning  um um an  olam ga 
niunosabati  m uam m osi  -   du n y o q arash i  eng  m uhim i  hisoblanadi.  M oddiy  va  ruhiy 
o lam   o ‘rtasidagi  m unosabatlarni  an iq lash ,  tab iat  va jam iy at  qonunlari  haqiqatan  ham 
m avjudm i  yoki  odam zot  ta rtib -q o id a g a   boMgan  ehtiyoji  tufayli  uni  o 'y la b   topganm i, 
odam   nim a  va  o lam dagi,  y a ’ni  u m um iy  a lo q ad o rlik lar  ichida  uning  o 'rn i  qanday  -   u 
yaratuvchim i  yoki  b u z g 'u n c h i  q u d ratm i,  inson  aql-zakovatining  tabiati  nim a,  odam 
o ‘zini  qurshab  olgan  olam ni  va  o ‘z in i-o ‘zi  bila  oladim i,  haqiqat  va  adashish  deganda
15

nima  anglashiladi,  ezgulik  va  yovu zlik   nima,  qanday  qonuniyatlar  va  qanday 
yo'nalishlar  insoniyat  tarixini  harakatga  keltiradi  kabi  dunyoqarash  bilan  bog'lanib 
ketgan  muammolarni  anglash,  ularni  hal  etish  orqali  olam da 
0
‘zining  munosib 
o'rniga ega bo‘lish  har bir  individda olam iy  fikrlash  qobiliyatini  vujudga keltiradi.
Tabiat  o ‘z   taraqqiyotining  N oosfera  -   Aql  sohasi  bosqichiga  o ‘tganligi 
munosabati  bilan  Ona-tabiatni  muqarrar  halokatdan  saqlab  qolish  muam mosi  fan- 
texnika,  axborot  va  nano  texnologiyalardan  umumbashariy  manfaatlar  y o ‘lida 
foydalanish  uslublarini  izlash  va  topish  falsafa  fani  oldiga  yangi  katta  vazifalarni 
ko'ndalang qilib q o ‘ymoqda.
Ilm iy-texnika  inqilobi  (ITI)  tufayli  an ’anaviy  tafakkur  va  turmush  tarzi 
inqirozga  uchragani,  yangi  davrga  m uvofiq  keladigan  turmush  tarzini  shakllantirish, 
insoniyat  aql-zakovati  va  uning  m evasi  boMgan  fan-texnika,  axborot  va  nano 
texnologiyalar  muvaffaqiyatlarini  to ‘la-to‘kis  bunyodkorlik  ishlariga  burib  yuborish 
muammosi  paydo  boMdiki,  uni falsafiy  dunyoqarash negizidagina hal  etish mumkin.
Umuman  falsafa  fani  oldida  turgan  barcha  muammolarni  asosan  yettita 
guruhga bo'lish  maqsadga  muvofiqdir:  a) ontologik,  b)  gnoseologik;  v)  aksiologik;  g) 
antropologik,  d)ijtim oiylik  j)   falsafa  tarixi;  z)  im onshunoslik,  etika  va  estetika.  Bu 
muammoiarning  barchasi  dunyoqaraslming  muayyan  tipi  bilan  bog'lanib  ketadi. 
A m m o  ilm-fan  xulosalari,  dalillariga  tayangan  falsafiy  dunyoqarash  orqali  insoniyat 
m illiy  va  umumbashariy  muammolarni  qadam-baqadam  hal  eta  olishiga  umid 
bogMash  individlarda  ijobiy  his-tu yg‘ulam i  vujudga  keltirib,  hayotini  mazmunli  va 
qadrli  etadi.
A ytish  mumkinki,  odam zot  jam iyat  b o‘lib  yashashga  o'tgandan  boshlab 
ijtimoiy  munosabatlar,  ularni  takom illashtirish  uchun  kurashib  keladi.  Bu  jarayonda 
har  bir  elat,  xalq,  millat  donishmand  (faylasuO  lari 
o ‘z  nuqtai-nazarlarini  ilgari 
suradilar.  Ushbu  qarashlaming  barchasini  umumlashtirsak,  kamida  yettita  mohiyatli 
savollarga javob  qidirilgani  m a’lum  boMadi.  Buni  quyidagi  tablitsadan  anglab  olish 
mumkin.
16

F a ls a f a   f a n i  — m a ’n a v i y a t   a s o s i  s if a tid a
F a lsa fa n in g  negizli  m asalalari
F a lsa fiy   b ilim larn in g asosiy  qism lari
1.  O lam   qanday  tuzilgan?
*  O n to lo g iy a — borliq  haqidagi  ta ’limot.
2.  B ilish  nim ani  anglatadi?

G n o seo lo g iy a 
(epistem ologiya) 
-  
bilish  nazariyasi
3.  H ayot  m a ’nosi  va  m aqsad-m uddaosi 
(qadriyati)  nim a?

A k sio lo g iy a  -   hayot  m a ’nosi  va 
q ad riy atlar to ‘g ‘risidagi  ta ’lim ot
4.  O lam da  odam   qanday  o ‘rin d a  turishi 
kerak?

F alsafiy 
antropologiya 
-  
inson 
to ‘g ‘risid ag i t a ’lim ot
5.  Ijtim oiylik  o ‘zi  nim ani  anglatadi?
*  Ijtim oiy  falsafa
6.  Tarixiy  v aq t  nim a?
*  F a lsa fa  tarixi
7. 
U y g 'u n lik ,ezg u lik , 
g o ‘zallikni 
falsafiy  anglash  haqidagi y o ‘n alishlar
* Inso n sh u n o slik —u y g 'u n lik  
to ‘g ‘risidagi 
ta ’lim ot, 
etika—axloq 
to ‘g ‘risid ag i  ta ’lim ot,  estetika—g o 'z a llik  
h aq id ag i  t a ’lim ot
X u lo sa:  a)  «falsafa»  va  « falsafa  fan i»   tush u n ch alarid ag i  um um iylik  va 
ayrim likni  anglash  b a g ‘o y at  m uhim   a h a m iy a tg a   m olikdir;  b)  falsafa  fanining  o 'z  
tad q iq o t  o b ’yekti  va  predm eti  borki,  shu  o rq ali  u  boshqa  fanlardan  ajrab  turadi; 
v)  falsafiy  d u nyoqarash  ham   m illiy,  ham   u m u m b ash ariy   m ohiyatga  egadir;  g)  falsafa 
fani  birqator  funksiyalarni  bajaradi  va  sh u lar  orqali  ijtim oiy  m uam inolarni  hal  etish 
y o 'lla rin i  izlaydi  va topadi.
Ц -
n
^
j
i  
17
■ '.< !
  П,'П:Н 
D  P  -

2 -m avzu .  Falsafa  fani  ta ra q q iy o tin in g  asosiy  b osqichlari 
Falsafa  tarixid an  
Reja: 
Kirish.
1.  Q adim gi  Y unon  va Sharq  falsafasi.
2.  M arkaziy  O siy o d a falsafiy  fikrlar rivoji.
3.  A rab -m u su lm o n   o lam id a U y g ‘onish  davri*.
4.  G ‘arb  m am lak atlarid a U y g 'o n ish   davri  falsafasi.
X ulosa.
O 'tg a n   v a ’zda  falsafiy  fik rlar  rivoji  a so sid a  endilikda  falsafa  ham   m ustaqil  fan 
sifatid a  shak llan g an i  asoslandi.  Bu  v a ’zda  falsafiy  bilim lar  rivoji  tarix ig a  q isq ach a 
to ‘xtalam iz.
1-m .  Q adim gi  B o b il(V av ilo n iy a)d a  6  m ing  yil  m uqaddam   dastlabki  falsafiy 
fik rlar  y u zag a  keldi.  « G ilg am esh   h aq id ag i  d oston»,  «A dapa»  dostoni,  «E tapa» 
haqidagi  afsona,  «Jafokash  avliyo  h a q id a   d o sto n » ,  « X o ‘ja y in n in g   qul  bilan  su h b ati»  
asarlari  v a   xalq  o g ‘zaki  ijodi  orq ali  o ‘sh a   dav r  falsafasini  anglash  m um kin. 
T ab iatsh u n o slik k a  oid  fikrlar,  m atem atik a,  g eo m etriy a,  astro n o m iy a  fan larin in g   ilk 
kurtaklari  o 's h a  dav rd a  x o ‘ja lik n i  y u ritish d a  k a tta  aham iyat kasb  etdi.
Q adim gi  Y unonistondagi  M ilet  shahri  savdo  va  m adaniy  alo q alar  m ark azig a 
aylanib,  falsafiy (d o n o )  fik rlar  riv o jlan a  b oshladi.  N atijad a  “ M ilet  falsafiy  m ak tab i” da 
Fales.  A n ak sim an d r,  A naksim en,  G erak lit,  P ifagor,  E m pedokl  kabi  fay lasu flar 
y etish ib   chiqib,  borliq  va  uning  asosi  h a q id a   b ah s-m u n o zaralar  q iz g ‘in  tus  oldi. 
B orliq  aso sid a  m oddiy  u n su rlar  y o tish in i  aso slash ,  n arsalar  negizida  atom   y otadi, 
degan  fik rlar  ilgari  surildi.  A flotun  va  A rastu   falsafiy  fikrlar  rivojiga  salm oqli  hissa 
q o ‘shdilar.
M isrd a  olam dagi  m oddiy  jis m la r  su v d an   paydo  boMganligi,  ularda  havo 
borligi,  od am lar  o 'lim   vah im asig a  tu sh m a sd a n ,  dunyo  n e ’m atlaridan  bahram an d  
b o 'lib ,  sh od-xurram   y ash ash g a  d a ’vat  etilgan.  « N asih atn o m a»   asarida  ilm  olish,  unga
‘ Ilm iy  a d a b iy o tla r   v a   d a rs lik la rd a   bu   d a v r  « S h a rq   U y g ‘o n ish   d a v ri»   d e b   ham   y u ritila d i  B iz n in g   f ik n m iz c h a .  IX-X11 
a s rla rd a g i  llm -fa n   ta ra q q iy o ti  -   U y g 'o m s h   d av ri  faq a t  A ra b   im p e riy a s i  m a m la k a tla rid a   b o 'lg a m   ta rix iy   h a q iq a td u
18

ixlos  q o ‘y ish g a   chaqiriiadi.  Shunday  ijtim oiy  fik rla r  rivoji  natijasi  sifatida  bu jo y d a  
dastlabki taq v im  (kalen d ar)  va tib b iy o tg a d oir asa rla r v u ju d g a kelgan.
« R am ay an a» ,  «M ahobharata»,  «K alila  v a   Dimna.»  kabi  asarlar  orqaii 
H indistondagi  d astlabki  falsafiy  fik rlar  o d am zo t  ruhini  poklash  va  axloqiy 
m arom (n o rm a)!ar  h aq id ag i  fikrlarni  bilib  o lam iz.  Q adim gi  hin d isto n lik lar  suvni 
d u n yoning  asosi  hisoblaganlar.  V eda(duo)lai'da  ta n a   jo n (m h )n in g   qobigM,  jo n   esa 
olam iy  rulm ing  nam oyon  boMishi  sifatid a  talq in   etiladi.  Bu  y erd a  shakllangan 
L okayata, C horvaki t a ’lim otlari  falsafiy  fik rlar riv o jig a  h issa b o ‘lib q o ‘shilgan.
X itoydagi  falsafiy  fik rlard a  dunyo  ab ad iy ,  u  5  u n sur(elem ent)—olov,  suv,  yer, 
daraxt  v a   m etalldan  hosil  boMganligi  ta ’k id lan ad i.  X ito y lik lar  STI  degan  m oddiy 
zarra  v a   D A O   ( y o i )   d eg an   q o nuniyat  b a rc h a   h o d isalar  aso sid a  yotadi,  deb 
hisoblaganlar.  K onfiitsiychilik  ta ’lim oticha,  d u n y o d a g i  odam lar,  xalqlar  bir-biriga 
y aqin,  u la r  faq at  ijtim oiy  m u h it  ta ’sirid a  farq lan ad ilar.  T arbiya  tufayli  odam lar 
in so n g a ay lan a d i,  d eb  hisoblaganlar.
2 -m .  Q ulay  iq lim   va  g eo g rafik   m u h itd a   jo y la sh g a n   M arkaziy  O siyo 
m in taq asid a  o v ch ilik ,  ch o rv ach ilik ,  d eh q o n ch ilik   v a,  nihoyat,  hunarm andchilik  erta 
rivojlandi.  B u  y e rd a   m ifo lo g ik   (afsonaviy)  d u n y o q a ra sh   asosida  “A v esto ’’  -   birinchi 
ja h o n   d in in in g  m u q ad d as  kitobi  yozildi  va  sh u n d a n   e ’tiboran  olam ni  yaratgan  va uni 
n azo rat  q ilad ig an   y ak k ay u   y ag o n a  iloh  -  A h u ra m a z d a g a   sig ‘inish,  unga  ibodat  qilish 
b oshlandi.  Z ard u sh tiy lik d a  m oddiy  n arsalar  a so sid a   4  unsur  -   suv,  havo,  tuproq  va 
olo v  y o tad i  d ey ilg an  v a  bu  unsurlar din  orqali  m uqaddaslashtirilgan.
Iro q d a tugM lgan  va  diniy  faoliyatini  k o ‘p ro q   M arkaziy  O siyoda davom   ettirgan 
M oniy  (2 1 6 -2 7 7 )  y ag o n a  din  yaratish  uchun  h ara k a t  qildi.  U ningcha,  borliq  2  asosga 
ega:  a)  y o ru g ‘lik,  y ax sh ilik   va  ruh  olam i  b o ‘lib,  u n g a  xudo  boshchilik  qiladi;  b) 
zuhnat,^ y o v u zlik   va  m oddiy  olam   (m ateriy a)  b o ‘lib,  unga  shayton  rahnam o  boMadi. 
O dam zot n u r va zu lm at  farzandidir,  u  nur k u c h la rig a  y ordam   bersa,  ravnaq topadi.
M ark aziy   O siyoda  m azdakchilik  g ‘o y alari  tarqalib,  unda  zardushtiylikning 
moMadil  ja m iy a tla r  to ‘g ‘risidagi  ta 'lim o tig a   b in o an   boy  odam lar  ixtiyoriy  ravishda 
k a m b ag ‘al  o d am larg a  yordam   berishlarini  talab   qilib  chiqdilar,  bunga  itoat 
etm ag an larg a z o ‘rlik  ishlatish  m um kin,  deb  h iso b lad ilar.
19

3 -m .V iI-X I  asrlarda  G ‘arbiy  X itoy,  M arkaziy  O siyo,  A fg ‘oniston,  Eron, 
T u rk iy a,  Shim oliy  A frikadan  tortib  Isp an iy ag ach a  b o 'lg a n   hu d u d larn i  arabiar  bosib 
olishdi  v a   bu  erd a  m a ’n a v iy -m a ’rifiy  ta raq q iy o t  islom   n eg izlarid a  riv o jlan a  boshladi. 
B unday  k atta  h udud  va  turli  m a ’n aviy-m adaniy  tu rm u sh   tarzig a  ega  b o ‘lgan  elatlar, 
xalqlarni  faq at  islom   aqidalari  aso sid a  b o sh q arish n in g   iloji  y o ‘q  edi.  N a tija d a   islom  
ilohiyoti  (falsafasi)  shakllanib,  ilm -fan rav n aq ig a y o ‘l  ochildi.
M u tak alim lar  va 
m u ’taziliy(ajrab 
chiqqan))ar 
o ‘rtasid a  taqdiri 
azalga 
m u n o sab at  m asalasidagi  bahs n atijasid a Islom   ilohiyoti  (falsafasi)  shakllandi.
Im om   a l-G ‘azzoliy  t a s a w u f  riv o jig a y o ‘l  o chib,  o d am zo t  Q u r’on  va  hadislarni 
o ‘zlash tirib   o lg u n g a  qadar  iro d a  erk ig a  ega,  u n in g   faoliyati  A llo h   irodasi  bilan 
u y g ‘u n lash ib   ketgach,  chinakam   kom il  inson  sifatig a  eg a  b o ‘lib,  u  xudo  ja m o li 
aso sid a h ay o tin i  belgilaydi  degan g ‘oyani  ilgari  surdi.
S o ‘fiy lik   islom gacha  ham   turli  m a m lak atlard a  o ‘ziga  xos  k o ‘rin ish lard a 
m av ju d   boMgan.  A m m o  u  islom   n eg izid a  m u ay y an   tashkiliy  tizim (sistem a)g a  kirdi. 
U nda  17  ta   suluk  borliga  m a ’lum .  M ark aziy   O siy o d a  Y assaviya,  K ubraviya  va 
N a q sh b a n d iy a  tariqatlari  k e n g y o y ilg a n .
T a s a w u f d a   ikkita  asosiy  y o ‘n alish  b o r:a)tark id u n y o ch ilik ;  b )A llo h g a  tayanib 
odam   b u n y o d k o rlik   ishlari  bilan  sh u g ‘u llan ish i  kerak  (dil  ba  yo ru ,  dast  ba  kor),  deb 
h iso b lag an lar.
M u ’taziliy lar  antik,  ayniqsa,  Y unon  falsafasin i  islom   ilohiyoti  d o irasid a  talqin 
etib,  islo m g a  ratsionalistik  (aqlga  m u v o fiq lik )  unsurlarini  kiritdilar.  U lar  taqdiru 
a zal(q ism at)  borligi  to ‘g ‘risidagi  Q u r’on  oy atlarin i  e ’tir o f   etgan  holda,  inson  iroda 
erk ig a  eg alig in i  asosiab,  fatalizm ni  inkor  etdilar.  N a tija d a   islom   d o ira sid a   hurfikrlilik 
v u ju d g a  k elib ,  Q o ‘sh h aq iq at(v u ju d iy u n )  ta ’lim oti  shakllandi.  B u n g a  k o ‘ra,  ilohiy 
h a q iq atg a  p a y g 'a m b a rla r,  aziz -av liy o lar  y etad ilar,  dunyoviy  h aq iq atg a  esa  diniy  va 
ilm iy  b ilim la r o lish g a  intilgan  har  bir b anda  erishishi  m um kin.
A n a  sh unday  Q o 'sh h a q iq a t  borligi  t o 'g ‘risidagi  g 'o y a la r tu fay li  IX-XI1  asrlard a 
A rab -m u su lm o n   o lam id a  U y g ‘onish  davri  y u z a g a   kelib,  ja h o n   fan ig a  asos  solgan 
allo m alar  y etish ib   chiqdilar.  M o ‘g ‘ul  b o sq in ch ilari  tufayli  tan az zu lg a  uchragan 
M ark aziy   O siy o   m a ’naviyati  tem u riy lar  saltanati  (X IV   asr  s o ‘ngi  choragi  va  XV
20

asrlar)  d av rid a ravnaq  topib,  A rab-m usulm on  o lam idagi  U y g ‘onish  davri  y angicha bir 
tu sd a   rivojlandi.  Ilm -fan,  adabiyot  va  s a n ’at  ravnaqi  falsafiy  fikrlar  rivojiga  keng 
y o i   ochdi.
4-m .  XVI  asrlarg a  kelib,  Islom   aso sid a  v u ju d g a  kelgan  U y g ‘onish  davri 
g ‘oyalari 
G ‘arbiy 
O vrupo  m am lakatlarida,  katolik  cherk o v in in g   qarshiligiga 
qaram ay,  iqtisodiy  va  siyosiy  hayot  bilan  birg a  fan  va  s a n ’at  rivojlana  boshlab, 
falsafiy  fikrlar  rivojiga  y o i   ochildi.  Bu  davrda  m ash h u r  g um anist  Jovanni  Piko  della 
M iro n d ella  X udoi  taolo  insonga  iroda  erki  ham   bergan,  binobarin,  u  olam da  o ‘z 
o ‘rnini  to p ish g a  intilishga  haqli,  dedi.  B unday  y o n d o sh u v d a  inson  yaratuvchi  kuch 
ekanligi  e ’tir o f   etiladi.  N atijad a  odam   ta b iatin in g   buzuqligi  va  gunohkorligi 
to ‘g ‘risidagi  e ’tiq o d larg a  ishonch  susaya  boshladi.  G ‘arbiy  O vrupoda  insonparvarlik 
g ‘oyalari  rivojlanib,  bu av v alo  s a n ’atd a o ‘z ifodasini  topdi.
Bu  d av rd a  G ‘arbiy  O vrupo  m am lak atlarid a  cherkovning  inkvizitsiya  deb 
atalad ig an   “ g u n o h k o rlar” ni  q attiq   ja z o la sh   ch o ralarig a  qaram ay,  “ Sxolastik  falsafa” 
nom i  bilan  nom inalizm   va realizm   oqim lari  v u ju d g a keldi.
N o m in alistlar  um um iy  tu sh u n ch alar y a k k a  narsalarn in g   nom i  desalar,  realistlar 
um um iy  tu sh u n ch alar  y ak k a  n arsalarg a  b o g ii q   b o im a g a n   holda  m avjuddir,  dedilar. 
N o m in alistlar  bilan  realistlar  o ita s id a g i  b ah slar  G 'a rb iy   O vrupoda  falsafiy  fikr 
riv o jid a m uayyan  ah am iy atg a  ega b o id i .
X IV-XV 1  asrlardan  boshlab  Isp an iy a  va  K ataloniya  orqali  A rab-m usulm on 
o lam id a  sh akllangan  falsafiy  fikrlar,  ayniqsa,  “h aq iq atn in g   ikkiligi” 
to 'g 'risid a g i 
qarash  y o y ila   boshladi.  Bu  hoi  hurfik rlilik   rivoji  uchun  yangi  im koniyatlam i  vujudga 
k eltirib ,  n atijad a  G ‘arbiy  O v ru p o d a  U y g ‘onish  davri  boshlandi.  X ristianlikda 
p ro testan tizm   nom i  bilan  yangi  diniy  oqim   p aydo  b o ii b ,  u  katolik  cherkovidan  ajrab 
chiqdi. 
P rotestantizm  
oqim i 
g 'o y a la ri 
M arkaziy 
O siyoda  tarqalgan  sofistik 
ta ’lim o tlarg a  o ‘xshab  ketadi.  Y a ’ni,  m uhim i  in sonning  dili  pok  b o iis h i  kerak,  degan 
nuqtai  n azard a  turib,  ular  k ato lik   cherkovidagi  haddan  ziyod  diniy  m arosim chilikni 
tanqid  o stig a oldilar.
X ulosa:  aldastlabki  falsafiy  fikrlar  Sharq  va  Y unonistonda  vujudga  keldi;  b) 
M arkaziy  O siyo  xalqlari  falsafiy  fikrlar  rivojida  zardushtiylik  dinining  ta ’siri  katta
21
1   2   3   4   5   6   7   8   9   10


Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2019
ma'muriyatiga murojaat qiling