N iz o m iy n o m I d ag I t o sh k e n t d a V l a t p e d a g o g ik a u n IV e r sit e t I ibro h im karim o V

3-m avzu .  M a ’naviy  borliq:  u n in g  tarixiy-tad rijiy  rivoji 
R eja:
K irish  so 'z i.
1.  M a ’naviy  borliqning tarixiy  ildizlari.
2 .M a ’naviyat  od am n in g   inson  -   ja m iy a tla sh g a n   individga  aylanishining  zarur 
sharti.
3.  0 ‘zbekiston  tarix id a  m a ’nav iy atg a  m un o sab at  va  ruhning  m a ’naviy  borliqda 
n am o y o n   b o 'lish i.
4.  M a ’naviy  borliq  va uning  inson  ruhiy  olam i  bilan  b o g 'liq lig i.
X ulosa.
O 'z b e k isto n   m u staq illik k a  erish g an d an   boshlab,  P rezident  Islom   K arim ov 
asarlari,  turli  uchrashuvlardagi  n u tq larid a  re sp u b lik ad a  m a ’naviyatni  qaror  toptirish 
m asalasig a  birinchi  darajali  ah am iy at  berib  kelinm oqda.  «B ozor  iqtisodiyoti  deb 
in so n   m a ’naviyatini  un u tish   g unoh  b o 'la d i, — deydi  I.K arim ov. — N uqul  pul  va  foyda 
ketid an   quvsak-da,  am m o  od am larim iz  ruxan  qashshoq  b o 'lib   qolishsa  -   bunday 
ja m iy a tn in g  hech  kim ga keragi  y o 'q » 1.
P rezident  «Y uksak m a 'n a v iy a t -  yen g ilm as  kuch»  asarida O 'zb ek isto n d a yuksak 
m a ’nav iy atg a  asoslangan  ja m iy a t  shakllanishi  uchun  jid d iy   kurash  olib  borish 
m asalasin i  o 'rta g a   tashlab,  uning  ildizlari  o 'z b e k   m illiy  m entalitetida  qanday
1  K a rim o v   l.A .  Istiq lo l  va  m a 'n a v iy a t  T   ,  « O ’z b e k is to n »   n a s h j.,  1994  v  -   14-b
4 7

nam o y o n   b o ‘lishini  tarixiy  asp ek td a  k o ‘rsatib  berdi.  N atijad a  resp u b lik am izd a 
m a ’nav iy at  asoslari  ta ’lim   tizim ig a  kiritilib,  b u n g a  d o ir  o ‘quv  q o ila n m a la ri  nashr 
etilm o q d a  ham d a  tad q iq o tlar  olib  b o rilm oqda.  B unday  y ondashuv  0 ‘zbek isto n  
olim lari  v a   tad q iq o tch ilari  uchun  ham   yangi  bir  y o iia lis h d a   ish  oiib  borishni,  bu 
m u am m o   y ech im in i  to p ish n in g   falsafiy  jih a tla rig a   jid d iy   e ’tib o r  berishni  taq o za 
etinoqda.
1-m .  T ad q iq o tlard an   m a ’lum   boM ishicha,  m a ’n av iy   borliq  odam zot  ongi  bilan 
b o g ‘iiq  h o d isa  b o ‘lib,  u n in g   dastlabki  u n su r  (elem ent)lari  A v stralo p itek   tipidagi 
o d am lard a  p aydo  b o ‘lgan  v a   uquvli  odam   tip la rid a   shakllana  boshlagan.  T om  
m a ’n odagi  m a ’n av iy at  e sa Н о т а   S apiens -  A q lli  odam lar,  y a ’ni  K rom onyon  tipidagi 
hozirgi  zam o n   o d am lari  ajd o d larid an   b o sh lan g an .  B u   m asala y u zasid an   tad q iq o t  olib 
borgan  m u alliflarn in g   fik rlarig a  qarag an d a,  m a ’n av iy   borliqning  Y er  y u zid a  paydo 
b o ‘la b o sh lag an i v a  tarix iy -tad rijiy  ta k o m ilin i  5  b o sq ic h g a  b o ‘1 ish  m um kin.
1 -b o sq ic h .  O d am n in g   paydo  b o 'lis h id a n   b o sh lab ,  uning  ijtim oiy  borliq 
sh ak llan g u n g a 
q ad ar 
b o 'lg a n  
m a ’n av iy ati. 
M a ’lu m k i, 
m a ’nav iy at 
unsurlari 
riv o jlan g an   h ay v o n lar,  m asalan ,  o t v a   itlard a  h am   u ch ray d i,  am m o  ular  g en o fo n d id a 
bunga  asos  y o ‘q,  faq at  k u zatish   v a   ta jrib a   a so s id a   y illa r  d avom ida  unga  q arag an  
o d am larg a  n isb atan   b o g ‘liqlik  rishtalari  tu fay li  n am o y o n   b o ‘ladi.  S ilk   artistlari  hatto 
yirtqich  h ay v o n larn i  ham   shu  tufayli  o ‘z ig a  ito a tk o r q ilish g a erishadilar.
M a ’lum ki,  dastlabki  od am lar  -   A v stra lo p ite k la r  jism o n iy   jih a td a n   ju d a   ojiz 
m av ju d o t  b o ‘lganlar.  U larning  b o ‘ylari  155  san tim etrg ach a  borgan.  Jism oniy jih a td a n  
ham   n o ch o r  b o 'lg a n la r:  tez  y u g u ra  o lm aslik ,  m ay m u n lar  kabi  d arax td an -d arax tg a 
irg ‘ib  o ‘ta  o lm aslik ,  k u ch  jih a tid a n   o jizlik   u la rn in g   qirilib  ketishi  uchun  y etarli  edi. 
B iroq,  o ng  tu fay li  m a ’n av iy at  unsurlari  borligi  natijasid a  ijtim oiy  birlik  rishtalari 
A v stralo p itek lar  m uqarrar  halokatdan  saq lan ib   q o lish ig a  im kon  yaratgan.  C hunki 
h o m ilad o rlik   m u d d atin in g   nisbatan  uzu n lig i,  tu g ‘ilish  bilan  b o lasining  y u rib   keta 
o lm asligi,  o n a  esa  m oddiy  va  m a ’naviy  y o rd a m g a   m uhtojligi  vaxshiy  h ay v o n larg a 
u lar  yem   b o 'lish la ri  uchun  yetarli  edi.  A m m o  A vstralo p itek lard an   tortib  N ean d ertal 
tipidagi  o d am lar  tashqi  hujum ga  b irgalashib  q arsh ilik   k o ‘rsata  olganiar,  xatto  hujum  
qilgan  y irtq ich   h ayvonni  o 'ra b   olib,  tosh  va  ta y o q lard a  urib  o id ir ib .  g o 'sh tin i  yeyish
48

im koniyatiga  ega  boMganlar.  D em ak,  m a’naviyat  tufayli  ular,  dag‘al  b o isa -d a , 
toshdan  ov  qurollari  yasash,  keyinroq  m aishiy  hayot  anjomlarining  ilk  namunalarini 
yaratish,  olovdan  foydalanish  tufayli  iqlimi  sovuqroq  mintaqalarda  ham  ov  qilish  va 
yashash  im koniyatiga ega  bo‘lganlar.
Birgalashib  harakat  qilish  natijasida  ularning  m iya  yarim  sharlari  kengayib  va 
takom illashib,  shunga  m uvofiq  tarzda  fiziologik   jihatdan  ham  tarixan  barkamolroq 
b o ‘lib  borganlar.
2-b osq ich .  Kromonyon  tipidagi  odamlar  tarix  maydoniga  kelib,m iyada  nutq  tili 
markazi  shakllangach,  ona-tabiatga  mehr,  a w a lo   yer,  suv,  havo  va  olovni  e ’zozlash, 
yaratuvchilik mehnatini  ulugMash  ruhi  barqaror b o‘lib  borgaii.
3 -b o sq ich .  Ilk  shahar  jam oalari  m a’naviyati:  m etallning  kashf  etilishi,  tosh 
qurollar  o ‘rnini  m is  va  bronza  qurollar  egallay  boshlashi  borliqqa  nisbatan 
qarashlarda  o ‘zgarishlarga  sabab  b o ‘lgan.  O vchilik,  chorvachilik,  dehqonchilik, 
quruvchilik,  hunarmandchilik,  savdo-sotiq  bilan  shug‘ullanish,  harbiy  san’atni 
egallash  kabi  faoliyatlar  odamzotdan  mantiqiy  fikrlash  qobiliyati  takomillashib 
borishiga  sabab  bo‘ldi.  Xristian  va  islom   dinlarining  muqaddas  kitobiarida  xudoi- 
taolo  tomonidan  odam ning  m oddiy  jism lar  -   tuproq,  loy,  qon  va  h.kdan 
yaratilishining o ‘zidayoq  ilm iy  unsurlar mavjuddir.
Umuman  bu  bosqichda  shakllangan  m ifologik  va  diniy  dunyoqarashlarda 
m a’naviy  borliq to ‘g ‘risida falsafiy  fikrlar unsurlari  mavjud edi.
Tarixan  koxinlar,  sehrgarlar  -   sodda  faylasuflar  bo‘lib,  ular  olam da  sehrli 
kuchlar  borligi,  ularga  ishonch  ruxini  singdirishga qaratilgan  mafkuraga asos  soldilar. 
Mafkura  orqali  ular  olam ning  m ifologik   manzarasini  individlar  imoni  (ishonchi, 
e ’tiqodi)ga aylantirib,  m a’naviyatni  shu  negizda qaror toptirdilar.
4-b osq ich .  Bu  bosqich  xalqlam ing  millat  sifatida  shakllanishi  va  milliy 
davlatlarning  paydo  boMishi  bilan  bogMiq  hodisadir.  Bu  bosqichda  m a’naviyat jahon 
dinlari  va  m illiy  dinlar  g ‘oyalari  hamda  ta’sirchan  mafkura  orqali  hamda  diniy 
jam oalam ing doim iy  kundalik  nazorati  orqali  barqaror b o‘ldi.
5-b osq ich .  Olam  va  odam ning  paydo  b o iis h i,  uning  tarixiy-tadrijiy  takomili 
to ‘g ‘risidagi  qarashlar  d a sta w a l  qadim gi  Bobil  (V aviloniya)  va  so'ngra  Gretsiyada
49

paydo  b o ‘lib,  har  b ir  m in taq a  v a   m am iak atd ag i  ilm -fan   rivojiga  qarab,  y angicha 
d u nyoqarash v u ju d g a ke!a boshladi.
Individual  v a   ijtim oiy  ong d ag i  o ‘zg arish la r  tu fa y li  m a ’rifatli  islom   aso sid a 
o ‘zig a  xos  IX -X II  asrlard a  A rab -m u su lm o n   o lam id a  U y g ‘onish  davri  y u zag a  kelib, 
iim -fan  rivoji  y an g i  b o sq ich g a  o ‘tdi.  X IV -X V I  asrlard a  esa  G ‘arbiy  O v ru p o d a 
sh ak llan a  bo sh lag an   U y g ‘o n ish   davri  va  m a ’n av iy a tn in g   to b o ra  riv o jlan ib   borishi 
n atijasid a ilm iy -tex n ik a taraq q iy o ti r o ‘y   berdi.  B u  x o l  b u tu n   insoniyat tarixiy  takom ili 
v a   m a ’naviy  o lam id a  o ‘z ig a   x o s  y an g i  b o sq ich n in g   boshlanishi  edi.  X X   asr 
o ‘rtalarid a  ilm iy -tex n ik a  in q ilo b i  ro ‘y  berdi.  B u  y a n g i  h o latlar  n atijasid a  ilm iy- 
falsafiy  d u nyoqarash  sh ak llan ib ,  m a ’n av iy a t  e n d ilik d a   ilm iy  v a   diniy  neg izlard a 
rivojlanib  borm oqda.  D em o k ratik   d av latlard a  d iniy  v a   ilm iy-falsafiy  d u nyoqarash 
im o n -e ’tiq o d ig a  ay lan g an   in d iv id lar  y a g o n a   m aq sad   y o ‘lid a  y an g ich a  y o ‘nalish d ag i 
m a ’n av iy atg a asos solm oqdalar.
2-m asaIa.  M a ’naviy  b orliq  -   bizdan  ta sh q a rid a   b o ‘lgan  tab iat  b o rlig ‘i  kabi 
m av ju d   reallik  b o 'lib ,  fik r  m a ’n o sid a  aqliy  fa o liy a t  tu fay li  n am o y o n   b o ‘ladi. 
O d am zo t  fikrlari  m a ’naviy  reallik   n am unasidir.  O n g n in g   b arch a  shaxsiy,  ijtim oiy 
no d ir  h odisalari  (fen o m en i)  v o q elik   m a ’n o sig a   egadir.  M asalan,  k o ‘paytirish 
tab litsasi  -   reallikm i  yo k i  y o 'q lik m i?   —  A lb atta  reallik ,  am m o   u  buyum   ham ,  jis m  
ham   em as,  balki  ram ziy  b elg ilar  sh ak lid a  m a ’n av iy   b o rliq n in g   nam oyon  b o ‘lishidir. 
Y oki  kitob,  q o g ‘oz  sh ak lid ag i  reallik lam i  qan d ay   b o rliq   deyish  m um kin?  U lar  bir 
to m o n d an  m oddiy  borliq,  ikkinchi to m o n d an  m a ’n av iy   b o rliq n in g  gavdalanishidir.
F anlar  q onunlarini  o laylik.  U lar  tad q iq o tch i  v a   olim   o n g ining  m axsuli, 
b o shqacha  qarag an d a,  y a ’ni  bu  qonun  v a   q o id a la rn in g   um um iy  aham iyati  nuqtai 
n azaridan  o b ’y ek tiv   h o d isalar  ifo d asid ir  -   real 
borliqdagi  ichki  va  "tashqi 
alo q ad o rlik lar,  b o g ‘lanishlar,  o 'z a ro   t a ’sir  va  aks  t a ’sirla m in g   n am oyon  b o ‘lishidir. 
A ynan  fan  qonunlari,  k ateg o riy alari,  tu sh u n ch alari,  m etodlari,  m eto d o lo g iy asi, 
tam o y illari  tufayli  o d am zo t  olam ni  v a  o ‘z in i-o ‘zi  a n g lab ,  «Ikkinchi  tab iat»   —  ijtim oiy 
borliqni  yaratdi,  dem ak,  ular  m a ’naviy  y u k salish   sam arasi  boMgan  holda,  m oddiy 
b o rliqning yangi  shakllarini  y aratish   im koniyati  v o q e lik k a  aylandi.
50

Sirli 
m a ’noga  ega  b o ‘lgan  afso n a  v a   ertak lam i  olaylik.  U lar  insoniyat 
fantaziyasini  m axsullaridir.  M asalan,  «Q anotli  u ch ar  otlar»  yolci  «uchar  gilam lar» 
kabi  afso n alar  in soniyat  fan taziy asin in g   m axsuli,  y a ’ni  yu zak i  qarag an d a  ular  borliq 
em as,  balki  o d am zo t  orzularidir.  B iroq,  x u d d i  shunday  o rzu lar  odam zotni 
izlan ish larg a d a ’vat  etib,  m an a en d ilik d a sam olyotlar,  rak etalar bu n y o d g a keldi:  x o ‘sh 
bu lar  bir  to m o n d an   m oddiy  borliq  b o ‘lsa,  ikkinchi  tomondan  m a ’naviy  borliqning 
natijalari  em asm i?!
O ‘zb ek isto n d a 
in so n p arv ar 
huquqiy 
demokratik 
dav lat 
qurish, 
yuksak 
m a ’n av iy atg a 
asoslangan 
ja m iy a t 
shakllanishiga 
y o ‘l 
och ish  
to ‘g ‘risidagi 
k o n tsep tsiy a  h o zirch a  orzu,  am m o  unga  intilish,  xalq  om m asi  h arak atin in g   natijasi 
o ia r o q ,  istiq b o ld a an a sh unday  ijtim oiy  borliq yuzaga kelishi m u m k in , albatta.
O dam zot  y o ‘qlik  m a ’n o sid a   o ‘lim   vasv asi  b ilan   m avjud  b o ia d i.  Shu  sababli 
bo rliq n i  tahlil  etishni  o d am zo t  o ‘zidan  b o sh la m o g 'i  lozim :  m en   ld m m an ,  nim am an, 
ab ad iy at  borm i,  u  qan d ay   n am oyon  b o 'lis h i  m u m k in   v a   h.k.  sav o llarg a  ja v o b  
to p ish g a   intiladi.  A y n an   m an a  shu  iztirobli  sav o llarg a ja v o b   izlash   natijasi  o ‘laroq 
d astlab   b izg a  k o ‘rin m ay d ig an ,  m avjudligi  n o m a’lum ,  um um an  b ilish   qiyin  b o ‘lgan 
«S irli  k u ch lar»   borligi  t o ‘g ‘risid ag i  qarashlar  sin tezi  sifatid a  Y er  sharidagi  barcha 
m am lak at  v a   q it’alard a  b ir-b irid an   ajralgan  h o ld a   tu rli  k o ‘rinishdagi  m ifologik 
d u nyoqarash  sh ak llan d i.  0 ‘s h a   «Sirli  kuchlar»  bo rlig i,  ular  odam zotning  barcha 
faoliyatini  n azo rat  q ilib   tu rjsh i  v a   baholashi  to ‘g ‘risid ag i  ta s a w u r la r  natijasi  o ‘laroq, 
y o ‘qlikdan  ijtim oiy  borliq  hosil  bo‘ldi.  M ifo lo g ik   d u nyoqarash  o ‘sha  davr  sodda 
faylasuflari,  y a ’ni  d o n ish m an d lari  -   koxinlar,  seh rg arlar  tom onidan  «borligi». 
« b orliqligi»  g ‘o yaviy  jih a td a n   «isbotlab»  borildi.  B unday  qarashlarga  sidqidildan 
ishongan,  zarracha  h am   shu b h alan m ag an   individlar  tufayli  jam iy atd a  m a ’naviyat 
q aro r topib  bordi,  b o sh q ach a ay tganda,  « y o ‘qlik»dan m a ’naviy  borliq vujudga keldi.
0 ‘n  sak k iz  m in g   o lam ni,  shu  ju m lad an   odam zotni  ham  yaratib,  uning  fe ’l- 
atvorini  o ‘z  m aloikalari,  farish talari  orqali  n azorat  o stig a   olib,  uni  baholab  boradigan 
X udoi-taolo*  borliqm i  yo k i  y o ‘qlikm i?  A teistlar  uchun  u  y o ‘qlik,  am m o  diniy
X u d o i-  ta o lo   -   u m u m iy   tu sh u n c h a .  h a r  b ir  k ito b iy   d in la rd ag i  x u d o   x u su siy   tu sh u n c h a d ir:  -  Islo m d a  A lloh,  x ristia n lik d a  
u c h   y u z li  y a k k a -y u   y a g o n a   Ilo h   -   O ta   x u d o ,  B o la  x u d o   va  m u q a d d a s   ru h ,  B u d d av iy lik d ag i  O liy   ruh  ham   x u d o  
d a ra ja sid a g i  b o rliq ,  n iilliy   d in la rd a g i  x u d o la r  tu fa y li  h am   o ’z ig a   x o s   b o rliq   sh a k llan g an .  M asalan ,  y a k u d iy la r  o ’z
51

ulam o lar,  ilo h iy o tch ilar  v a   d in d o rlar  u chun  u  y ak k ay u   y a g o n a   oliy  b orliq  b o ‘lib, 
od am zo t  m u q ad d as k ito b lard a o ‘z m u jassam in i topggn g ‘oyalar,  nuqtai  n azarlar, y o ‘l- 
y o ‘riq lar,  p an d -n asih atlar  aso sid a  hayot  m a ’nosini  anglashi  tufayli,  o ‘z   b o rlig ‘ini 
yaratadi  va  ab ad iy a tg a  doxil  b o ia d i  -   c flg a n d a n   key in  tirilish ig a  q attiq   va  s o 'z s iz  
ishonch,  ixlos  (e ’tiq o d ),  y a ’ni  im on tu fay li  o ‘z   b©rlig‘ini  yaratadi:  h alo l-p o k   y ashash, 
o ‘zi  m an su b   b o ‘Igan ja m iy a td a  tarix an   sh ak llan g an   o d ob-axloq  m aro m   (n o rm a)larig a 
qattiq  rio y a qiladi,  xarom dan hazar,  b iro v larn in g  h a q ig a  x iy o n at qilm ay v a  o ‘z  davlati 
q o n u n lari  d o ira sid a  y ash ash g a  intilib,  m a ’n av iy   bo y ,  axloqiy  p ok  in d iv id g a  aylanadi, 
y a ’ni  ja m iy a td a   m a ’naviyatni  b arq aro r  q ilu v ch i  k u ch   sifatid a  o 'z in i  n a m o y o n   qiladi. 
Demale,  X u d o i  =   taolo  shunday  in so n lar fao liy ati  tufayli  oliy  b orliq  sifatid a  nam oyon 
b o ‘ladi.
A w a l  m ifo lo g ik   du n y o q arash   aso sid a,  s o ‘n g ra  d in iy-ilohiy  d u n y o q arash   tu fay li 
liar  b ir  m in ta q a   x alq larid a  o 'z ig a   xos  m a ’n a v iy a t  q aro r  to p ib ,  odam   ja m iy a tla sh g a n  
individ—in so n g a aylanib  borish y o ‘liga k irg a n   ekan, bu  alb atta m a ’n av iy   boy,  axloqiy 
p ok  in d iv id lar  f e ’l-atvorida  b o rliq n in g   y u k sa k   sh ak ld a  n a m o y o n   b o ‘lish id k .  A yni 
c h o g ‘da  m a ’n av iy   tuban,  axloqiy  п о р о к   o d am lar  -   o ‘g ‘rilar,  tov lam ach ilar, 
p o ra x o 'rla r,  b o sq in ch ilar  ham   h a r  b ir  ja m iy a td a   bor  b o ‘lib,  u la m in g   jirk a n c h  
fao liy atlari  tu fay li  ijtim oiy  borliq g ‘ay riin so n iy  tu s d a  n am o y o n   b o 'lish i  m u m k in   ekan
-   bu  h o latlarn i  ham   n azard a  tutish,  inson  deg an   u lu g ‘  nom g a  isnod  k eltiray o tg an  
ja m iy a t  tan asid ag i  bu  «viru slar» g a  q arsh i  jid d iy   lcurash  ja ra y o n id a   y u k sak  
m a ’n a v iy atg a  aso slan g an   ijtim oiy  b orliq  sh ak llan ish i  uchun  k u rash ish   in d iv id larg a 
q u d rat  b ax sh   etishi  m u m kin.  U larn in g  bu  faoliyatlari  natijasi  o ‘laroq,  chin  m a ’nodagi 
y a n g ic h a   borliq  hosil  boM ishiga  ishonch  ruhini  qaro r  toptirish  m asalasi  k o ‘n d alan g  
bo"lib tu rib d i.
3 -m .  Ilgarilari  G ‘arbiy  X itoydan  tortib,  T uva,  Y oqutiston,  O ltoy,  V olga 
d ary o sin in g   har  ikki  sohili,  Kaspiy  d en g izin in g   G 'a rb iy   tom oni,  V izan tiy a  (hozirgi 
T u rk iy a)  nin g   Sharqiy  tom oni,  Shim oliy  E ron  va  G 'arb iy -S h im o liy   A fg ‘o n isto n n i  o ‘z 
ichiga  o lg an   territo riy a  (m intaqa)da  istiq o m at  qilib  kelgan  asosiy  q ab ilalar,  elatlar
m a m la k a tla rid a   b o ’lad im i,  y o k i  b o s h q a   m a m la k a tla rd a   y a s h a y d im i,  b a rib ir,  u la m in g   v o q e lik k a   m u n o sa b a tla ri  o ’zlari 
e 'tiq o d   q ilg a n   d in   ta la b la rig a   a s o sa n   m u v o fiq   kelad i
52

m ask an in i  tarixan  T urk y u rt,  T uron  deb  n om lab  kelingan.  O 'z b e k   atam asini  V olga 
b o ‘y larid a  hukm ronlik  qilgan  S h ay b o n iy lar  va  A sh tarx o n iy lar  m uloqotga  kiritishgan. 
U lar  R o ssiy an in g   birlashgan  q o ‘shinlari  h u ju m ig a  bardosh  berolm ay,  XV1-XV1I 
asrla rd a   hozirgi  M arkaziy  O siyo 
deb  atalay o tg an   hudud  (territoriya)ni  bosib 
o lish g ach ,  o 'z b e k   xalqi  atam asi  k irib   keldi.
S hayboniylarning  T u ro n d a  m ark azlash g an   o 'z b e k   davlati  barpo  etish  y o 'lid a g i 
uru sh lari  besam ar  ketib,  u n in g   o 'rn id a   B uxoro  am irligi  ham da  X iva  va  Q o ‘qon 
xon lik lari  vuj'udga  keldi.  X IX   asr  2-yarm idan  boshlab  R ossiya  Q o 'q o n   xonligi 
territo riy asi  -   F arg ‘ona  vod iy si  va  X o 'ja n d ,  T oshkent,  Jizzax,  Sirdaryo  viloyatlari, 
h o zirg i  Q irg ‘iziston  va  Q o z o g 'isto n n in g  ja n u b iy   qism ini  bosib  olib,  unda  Turkiston 
gen eral-g u b ern ato rlig i  nom i  bilan  harbiy  rejim   (tartib)  o ‘rnatdi.  1924  yilda  SSSR 
tash k il  topgach,  hozirgi  m ask an n i  0 ‘zb ek isto n   deb  ataldi  va  bu  erda  shu  vaqtdan 
b o sh lab   o 'z b e k   xalqi  m illat  sifatid a sh ak llan a  boshladi.
Bu  fikrlarni  t a ’kid iash d an   m aq sad   shuki,  hozirgi  y osh  avlod  o ‘z  ajdodlari 
y ash ag an  
keng 
territo riy ad a 
sh ak llan g an  
m a ’naviyatning 
qonuniy 
vorislari 
ekan lik larin i  bilishlari  zarur.  B irin ch i  ja h o n   d inining  m uqaddas  kitobi  «A vesto» 
ay n an   ana  shu  katta  territo riy ad a  y ash ag an   qabila  va  elatlarni  birlashtirish  ehtiyojlari 
tu fay li  vujudga  k elganligini  ta ’k id lash  jo iz .  E nasoy  (E nisoy)  daryosi  q irg ‘oqlaridagi 
to sh la rg a  yozilgan  b itiklarda T uron  qavm larini  b irlash ish g a chaqiriqlar ham   bu  fikrni 
tasd iq lay d i.  C hunki  ushbu  x alq lar  birlash g an   d av rlard a hozirgi  m a ’naviyatning ta ’mal 
to sh i  q o ‘yilgandir.  B o sh q ach a  ay tganda,  o ‘zbek,  qozoq,  q irg ‘iz,  turkm an,  qoraqalpoq 
v a   to jik   x alqlarining  tarixi  ham ,  tarix iy   taqdiri  ham   m ushtarak  b o ‘Iganligi  tufayli, 
ularn in g   m a ’naviyati,  m ad an iy atid a  tafovutdan  k o ‘ra  aynanlik  ustuvordir.  D em ak, 
o ‘zb ek   xalqi  va  m illati  m a ’nav iy ati  haqidagi  fik rlarim iz  tarixan  shu  qardosh  xalqlar 
m a ’n av iy atid a ham   u yoki  bu  tarzd a n am oyon  b o ‘ladi,  albatta.
A rab-m usulm on  o lam id a  IX-XI1  asrlard a  ro ‘y  bergan  U y g ‘onish  davri  jalion 
siv ilizatsiy asi  taraq q iy o tid a  m u h im   bosqich  b o 'ld i.  E radan  oldin  G retsiyada 
sh ak llan g an ,  falsafa  nom i  bilan  atalgan  va  xristian   dini  ilohiyotchilari  ham da 
siy o satch ilari  tom onidan  o ‘sh a   dav r  faylasuflari  asarlarini  o ‘qish  taqiqlab  q o ‘yilgani 
u ch u n   ular  xalq  x o tirasid an   o ‘chiri!gan  edi.  G ‘arbiy  X itoydan  Ispaniyagacha
53

hu d u d d ag i  turli  m a ’n av iy atg a  m ansub  xalq lam i  faq at  islom   aqidalari  bilan 
b o sh q arish n in g   iloji  y o ‘q  edi.  Shu  sababli  taraq q iy p arv ar  u lam o lar  va  islom  
ilohiyotchilari  ta ’sirid a  A rab  x alifalig jg a  b o sh   b o ‘Igan  siy o satch ilar  qadim gi 
Y u n o n isto n   o lim larin in g   asarlarin i  arab  tilig a ta rjim a   qitish,  u larga  sh arx lar y o zish g a 
ijozat  berdilar.  B o g ‘dod  va  B ux o ro   kabi  sh ah arlard a  F an lar  ak ad em iy alari  faoliyat 
boshladi.  M ad rasalard a du n y o v iy   ilm lardan ham   dars  b erish  y o ‘lga quyildi.
A gar  R o ssiy a  v a   G ‘arb  m am lak atlarid a  n a sh r  etilg an   falsafag a  doir  asarlar  va
|
d arslik larg a  n azar  solsak,  u lard a  A rab -m u su lm o n   o lam id a  so d ir  b o ‘lgan  U y g ‘onish
/  
davri  a w a lo   G ‘arbiy  O vrupo,  q o lav ersa butun dttnyo m am lak atlari  m a ’n a v iy -m a ’rifiy
o la m ig a  k o ‘rsatg an  t a ’sirini  iq ro r etm ay d ilar yoki  m a ’Ium ot uchun  sh u n ch ak i  bir  esg a 
olib  o ‘tadilar,  M ark aziy   O siy o   xalqlari  allo m alarin in g   ilm -fan,  falsafag a  q o ‘shgan 
h issalarin i  e sa  k o 'p in c h a   tan   olm aydilar.  U larni  ham   arab  olim lari  sirasiga 
q o ‘shadilar.  B un in g   sababi  shuki,  A rab -m u su lm o n   o lam id a  ro ‘y  berg an   U ygonish 
d av rid a  M arkaziy  O siy o   mutafakkirlari  o 'z   asarlarin i  asosan  arab  tilid a  yozganlar. 
F aqat  m u staq illik   sharofati  b ilan   bu  k o ‘x n a  x a lq la r  butun  d u n y o   siv ilizatsiy asig a 
q o 's h g a n   hissalarini  c h o r-n o ch o r  tan  olishga  m ajb u r  b o ‘lm oqdalar.  A Q S H   olim lari 
M ark aziy  
O siy o n i 
yangidan 
kashf 
etay o tg an lik larin i 
m am n u n iy at 
bilan 
ta’kidlamoqdalar.  Shu  tu fay li  A Q S H   davlatining  so b iq   siyosiy  arbobi  -   D avlat 
sek retari  K illari  K linton  x o n im   0 ‘zb ekistonga  kelganda,  « M en   m atem atik a  fan in in g  
otasi  al-Xorazm iy  yurtiga  kelganimdan  mamnunman»  dediki,  bu  e ’tiro fd a  k atta 
m a’no  bor.  Zero,  shunday  katta  davlat  arbobining  e ’tirofi  e ’tib o m i  ham   n azard a 
tutadi.  Dem ak,  Islom   Karim ovning  «Yuksak  m a’naviyat  -  y en g ilm as  k uch»  asarid a 
tilg a   olib  o ‘ti!gan  buyuk  allom alarim izning  ilm-fan  y o ‘Iidagi  fldoyiliklari  ruhi  y osh