N iz o m iy n o m I d ag I t o sh k e n t d a V l a t p e d a g o g ik a u n IV e r sit e t I ibro h im karim o V


turi  haqida  fikr  yuritadi  va  zaruriy  aql,  im koniy  aql,  erishgan  aql,  namoyon  aql


Download 2.89 Kb.
Pdf просмотр
bet4/10
Sana15.02.2017
Hajmi2.89 Kb.
1   2   3   4   5   6   7   8   9   10

turi  haqida  fikr  yuritadi  va  zaruriy  aql,  im koniy  aql,  erishgan  aql,  namoyon  aql 
borligiga e ’tiborni  qaratgan.
Borliq  haqidagi  fikrlar  rivojiga  U yg‘onish  davri  XV-XV1II  asrlar G ‘arb  olimlari 
ham  bebaho  hissa  q o ‘shganlar.  N em is  faylasufi  G egel  borliqni  « y o ‘q  b o‘luvchi 
borliq»  va  «N oborliq»qa  bo‘lgan.  U  «M utloq  g ‘oya»ni  borliq  asosi,  deb  hisoblagan. 
N eotom izm da  esa  «lloh iy  birinchi  ibtido» 
« S o f  borliqdir»,  personalizmda  «Oliy 
shaxs»  —  X udo  birlamchi  reallikdir.  Berkli  borliq  bizning  his-tuyg‘ularimizda 
mavjuddir,  deydi.
Falsafa 
fanlari 
doktori 
B.To'raev 
hozirgi 
zamon 
G ‘arb 
olimlarining 
tadqiqotlariga  tayanib,  borliq  va  uning  paydo  boMishi  haqidagi  qarashlami 
umum lashtiradi1.  Bunga  k o ‘ra  mikrodunyo,  makrodunyo  va  m egadunyo  mavjud.  U 
“Katta  portlash  tarixi  jadvalida”  borliq  va  uning  turli  shakllari  o ‘zidan-o‘zi  paydo 
boMgan vaqt va davrlarni  k o ‘rsatgan.
1 Q a ra n g .  B a x tiy o r T o 'r a y e v .  BorSiq  m o h iy a ti,  sh a k lla ri,  x u su siy a ti.  Т .,  20 1 1   у .  -   120  bet
31

KATTA  PO R TLA SH   TA R IX I JA D V A LI
V A Q T
D A V R
H O D ISA
B ugungacha 
o'tg a n   vaqt
0
sin g u ly a rlik
K atta  P o rtla sh
2 0   m lrd
10-4?  se k u n d
P la n k   v a q ti
Z a rr a c h a la r   p a y d o   boM gan
20   m lrd
10-0  se k u n d
A d ro n la r
d a v ri
P ro to n   v a   a n tip ro to n  ju ftla r i  a n n ig ly a tsiy a s i
20   m lrd
1  se k u n d
L e p to n la r
dav ri
E le k tr o n -p o z itro n  ju ftla r i  a n n ig il-y a ts iy a si
2 0   m lrd
1  m in u t
R a d ia ts io n
d a v r
G e liy   v a  d e y te riy n in g  y a d ro v iy   sin te zi
20   m lrd
1  lia fta
B u  d a v r d a   n u rla n is h  te rm a lla sh a d i
2 0   m lrd
10  m in g   yil
M o d d a  d a v ri
K o in o td a  m o d d a  u stu n lik   q ila  b o sh lay d i.
2 0   m lrd
3 0 0   m in g   yil
K o in o t  n u rla n is h   u c h u n   sh a ffo fla s h a d i
19,7  m lrd
1-2  m lrd   yil
G a la k tik a la r  p a y d o   b o ‘la  b o sh lay d i
1 8 -1 9   m lrd
3  m lrd   yil
G a la k tik a la r t o ‘p!ari  v u ju d g a  k elad i
17  m lrd
4  m lrd   yil
B iz n in g   p ro ta g a la k tik a m iz n in g  z ic h la s h u v i
16  m lrd
4,1  m lrd   yil
D a s tla b k i  y u ld u z la r v u ju d g a  k e lg a n
15.9  m lrd
5  m lrd   y il
K v a z e rla r v a  y u ld u z la r v u ju d g a  k e lg a n
15  m lrd
10  m lrd   yil
Y u ld u z la rn in g   p a y d o   boMishi
10  m lrd
15,2  m lrd   yil
Q u y o sh   s is te m a s in in g   v u ju d g a   k e lis h ig a  
a so s  boM gan  y u ld u z la ra ro   b u lu tla r  p a y d o  
boM gan
4 ,8   m lrd
15,3  m lrd  yil
P r o to q u y o sh   tu m a n lig in in g  z ic h la s h u v i
4 .7   m lrd
15,4  m lrd   yil
P la n e ta la r 
v u ju d g a  
k e lg a n , 
z a m in n in g  
q a ttiq la s h u v i
4 ,6   m lrd
16,1  m lrd   yil
A rx e o z o y
d a v ri
E n g   q a d im iy   e r z a m in in in g  s h a k lla n is h i
3 ,9   m lrd
17  m lrd   yil
M ik ro o rg a riiz m la rn in g   v u ju d g a  k e lish i
3  m lrd
18  m lrd   yil
P ro to z o y
d a v ri
K is lo ro d g a  
b o y  
a tm o s fe ra n in g  
v u ju d g a  
k e lish i
2   m lrd
19  m lrd   yil
P a le o z o v
dav ri
M a k r o s k o p ik  s h a k lla rn in g  v u ju d g a  k e lish i
1  m lrd
19,4  m lrd   yil
M o d d a la rn in g   ilk  to s h g a  a y la n ish la ri
6 0 0   m ln
19,55  m lr d   yil
Q u ru q lik d a   ilk   o 's im lik l a r   p a y d o   boM ishi
4 5 0   m ln
19,6  m lrd   yil
B a liq la r n in g   p a y d o   boM ishi
4 0 0   m ln
19,75  m lr d   vil
M e z a z o y
d a v ri
T o g M arn in g ,  d a ra x tla rn in g   p a y d o   boM ishi
2 5 0   m ln
19,8  m lrd   yil
R e p tiliy a la rn in g   v u ju d g a  k e lish i
2 0 0   m ln
19.85  m lrd   \  il
K a y n az o y
d av ri
D in o z a v r la rn in g  
v u ju d g a  
k e lish i, 
q i t ’a la r n in g  siljish i
150  m ln
19.95  m lrd   \  il
D a stla b k i  s u te m iz u v c h ila r  v u ju d g a   k e lg a n
5 0   m ln
2 0   m lrd   yil
O d a m z o t  (H o m o   sa p ie n s )  p a v d o   boM gan
2   m ln  vil
A lb a tta  b u  ja d v a ld a g i  ra q a m la r y a x litla b   o lin g a n   boMib,  u  k o in o t  e v o ly u ts iy a s in in g   a so siy  
d a v rla rin i  q a m ra b   o lg a n d ir
M ik ro d u n y o   atom   m iqyosidagi  d unyo  boMib,  ular  kuchii  va  k u ch siz  y adroviy 
o 'z a ro   ta ’sir  ku ch larid ir.  B u  dunyoni  atom   va  elem entar  zarrachalar,  atom   y ad ro si  va 
uning  tark ib iy   qism lari  boMgan  kvarklar,  gly u o n lar,  kernlar tashkil  etadi.
M a k ro d u n y o d a   m alek u lalard an   to rtib   Y er  sharining  y ax litlig in i  saq lo v ch i 
elek tro m ag n it  o ‘zaro   t a ’sirlarni  o lz  ich ig a  oladi.  B ular  m olekulali  b irik m alard an
32

tortib,  Y erdagi  barch a  havotiy  ja ra y o n la r  strukturaviy  birligini  saqlaydi.  M abodo  bu 
b o 'lm ag an d a,  Q uyosh  nu rlari  Y erg a  etib  kelm as,  binobarin,  boshqa  planetalardagi 
kabi  Y erda hayotiy ja ra y o n la r m avjud  b o 'lo lm asd i.
M egad u n yo  tark ib ig a  Q u y o sh   sistem asi  (o 'rta c h a   yulduz)dan  tortib  K oinot 
m iqyosidagi  olam   kiradi.  K o in o tn in g   strukturaviy  yaxlitligi  gravitatsion  o 'z a ro   ta ’sir 
kuchlari  tufayli  saqlanadi.
Bu  u ch ala  dunyo  bir-biri  bilan  uzviy  b o g 'liq   b o 'lib ,  ular  o 'z a ro   alm ashinishi 
h am   m um kin.  «Q ora  tu y n u k lar» n in g   portlashi  natijasida  m ikro  va  m akrodunyo 
m egadunyoga,  aksincha,  m ak ro d u n y o lar m ikro d u n y o g a aylanishi m um kin.
B orliq -  m av ju d lik   tush u n ch asi  niiioyatda  um um iy  b o 'lib ,  borlik  va reallik  (aniq 
borliq)  yalpi  um um iy  sin o n im   tushim chalardir.  B orliq  bizga  k o 'rin a d ig a n   (m a ’lum ) 
va  k o 'rin m ay d ig a n   (n o m a ’lum )  barch a  narsalar:  bu  -   m oddiy  narsalar,  bu  -   barcha 
fizik,  kim yoviy,  geologik,  b io lo g ik ,  o d am zo t-b o rlig 'i,,  m a ’naviy  borliq,  ijtim oiy  va 
virtual  borliqlar,  u larning  m u n o sab atlarid ir.  Y o 'q lik   ham   borliqning  g 'ay riv o q eiy   bir 
k o 'rin ish i  b o 'lib ,  ular  b ir-b irig a  o 'tib   tu rm ag an id a  ham m a  n arsa  y o 'q   b o 'lib   ketardi. 
H ozirgi  zam on  fizikasi  n u q tai-n azarid an   qaraganda,  koinot  g o 'y o k i  tirik  organizm  
kabi  yashaydi,  o 'la d i  v a   y an g id an   y o 'q lik d a n   bor  b o 'la d i.  M oddiylik  (m ateriya) 
m av ju d lig in in g   barcha  k o n k re t  (aniq -rav sh an )  shakllari  -   qattiq  kristallar,  jo n iv o rlar 
v a   od am lar  g o 'y o k i  y o 'q lik d a   m avjud  b o 'lib ,  aniq  borliq  tusiga  kirganlar.  B orliqning 
n a rsa   k o 'rin ish lari  q a n ch alik   uzoq  m avjud  b o 'lm a sin ,  baribir,  ular  oxir-oqibat 
n o b o rliq q a  (y o 'q lik k a )  ay lan ad i.  M asalan,  odam   ham   m oddiy  borliq  sifatida  yoshini 
y ash ab ,  oshini-oshab  b o 'lg a c h ,  « y o ‘q lik»ka  aylanib,  uning  kim yoviy  va  fizik 
xo ssalari  qoladi.  B or  n arsan in g   y o 'q lik   -   B o rliq n in g   boshqa  k o 'rin ish ig a  aylanishi 
m a ’lum   bir narsaning  v ay ro n   b o 'lis h i,  borliqning  boshqa shakliga  o 'tg an in i  anglatadi. 
B inobarin,  falsafad a  y o 'q lik   n isbiy  tu shunchadir,  am m o  m oddiy  jism la r 
m utloq 
m a ’n o d a y o 'q   b o 'lish i  m u m k in   em as.
B izning  nazarim izda,  m oddiy  borliq  fazo  va vaq td a chek-chegarasiz, turli-tum an 
k o 'rin ish la rd a   o 'z in i  n a m o y o n   etadigan,  inson  ongiga  b o g 'liq   b o 'lm ag an   holda  fazo 
va  vaq td a  p o yonsiz  harak atd ag i  bir  butun  y ax lit  olam ni  ifodalovchi  falsafiy 
kategoriyadir.
33

H ozirgi  zam o n   falsafa  fani  nuqtai  nazaricha,  borliq  m oddiy  (tab iiy )  va  ruhiy 
o lam dan  iboratdir.  M o d d iy  olam  o b ’y ek tiv , ruhiy  olam  esa s u b ’y ek tiv  ta s n ifg a  egadir. 
D avr  ruhi,  ijtim oiy  o n g   tarzid ag i  ruhiy  olam   in d iv id larg a  n isbatan  o b ’y ektivdir. 
M oddiy  n arsalarn i  b ilish g a n isb atan   ruhiy  borliqni  biiish  qiyinroqdir.  M asalan ,  inson 
ichki  olam i,  m u ay y an  tarix iy   davrdagi  ruh,  ijtim oiy  o ng y o ‘nalishi  ham  xuddi  m oddiy 
borliq  kabi  reallikdir.  M u h ab b at  v a   nafrat,  ishonch  v a   ish o n ch sizlik   ruhiy  holati 
individlar  x atti-h arak ati,  o ‘zaro   m u n o sab atlarid a  m oddiylashadi.  Y oki  G itler  kabi 
sh ax slarn in g   o ‘z in i-o ‘zi  u lu g ia s h i  v a   h o k im iy atg a  intilishi  ham   em p irik   reallik 
(borliq)  b o ‘lib,  u  y e r  qim irlash,  suv  olish  kabi  tab iiy   ofatlard an   k o ‘ra   ham   in so n iy at 
boshiga dah sh atli  k u lfatlam i  solgani  m a ’lum .
B orliq  6  sh a k ld a   n am o y o n   b o ‘ladi:  a)  m oddiy  borliq;  b)  tabiat  b o rlig ‘i;  v) 
o d am zo t b o rlig ‘i;  g) m a ’naviy  borliq;  d)  ijtim oiy  borliq; j )  v irtu al  borliq d an   iborat.
2-m .  Ilm iy  m u lo q o td a  m oddiy  n arsalar  tarix an   m ateriy a  k ateg o riy asi  bilan 
izohlanadi.  M ateriy a  n arsalar  x ilm a-x illig id a  m avjud  b o 'lg a n   o b ’y ek tiv   reallikni 
ifodalovchi  falsafiy  k ateg o riy ad ir  va  odam   ong id an   tash q arid ag i  bu  v o q elik   u n in g  
o n g ig a   t a ’sir  etib ,  id ro k   qilinadi.  Shu  ja ra y o n d a   odam   o n g id a  m ateriy an in g   aniq- 
rav sh an  (k o n k ret) k o ‘rin ish lari h aq id a ta sa v v u rla r h o sil  b o ‘ladi.
M ateriy a  m o d d a   v a   m ay d o n   k o ‘rin ish larig a  ega.  A to m   v a   m o lek u lalar 
m ateriy an in g   m o d d iy   k o ‘rinishi,  elek tro m ag n it  m ay d o n ,  y ad ro   m ay d o n i,  g rav itatsio n  
m aydon  esa  m ateriy an in g   m aydon  k o 'rin ish larid ir.  M odda  va  m ay d o n   b ir-b irig a  o ‘tib  
turadi.
H ar  qan d ay   individ  hayoti  d av o m id a  o ‘zi  y a sh ag an   sotsial  m uhit  ta ’sirid a   va 
shaxsiy  tajribasi  aso sid a  m u ay y an   d u n y o q arash g a  e g a   boMib,  olam dagi  n arsa  va 
ho d isalarg a  shu  d u n y o q arash ig a  m uvofiq  m u n o sab atd a  b o 'la d i.  M ateriy a  h aq id ag i 
ta s a w u r la m in g   k en g ay ib ,  ch u q u rlash ib   borishi  n atijasid a  o lim lar  o lam n in g   ichki 
sirlarini  o ch ish g a  m uvaffaq  b o ‘lishm oqda.  E n d ilik d a  fan  o lam n in g   m oddiy  jih a td a n  
bir butunligini  isbotladi.
M asalan:
1)  K oinotdagi  barcha  y u ld u zlar  quyosh  kabi  dum alo q   va  m uayyan  sistem ag a
34

2)  barcha jism la rg a   m ark azg a intilish v a m arkazdan  qochish xosdir;
3)  Y er va ko sm ik  jis m la r b ir xil  kim yoviy  elem entlardan tashkil topgan;
4)  ham m a  kim yoviy  e lem en tlam in g   atom   tu zilish i  bir  tipdagi  zarrachalardan 
iborat;
5)  Y er  v a   k o in o td ag i jis m la r  v u ju d g a  kelish  v a   y o ‘q  b o ‘lish  (boshqa  shakllarga 
o ‘tish)  x u su siy atig a ega,  u la rg a  h arak at xosdir.
6) tirik o rg an izm lar v a  n o tirik  jism la rn in g  ham m asi  uchun  in ’ikos xos;
7) tirik tab iatn in g  b arc h a sid a  m o d d a alm ashinish jaray o n i  m avjud;
8)  tirik   o rg an izm larn in g   ham m asi  h u jay ra  v a   neyronlardan  tashkil  topgan, 
ularning b arch asid a g e n la r  irsiyatni  saq lash g a haralcat qiladi.
Shu  bilan  birg a  fan  m o d d iy lik   bilan  m a ’n av iy lik   o ‘rtasida  m ustahkam   aloqa 
borligini  dalillam oqda.  T a rix a n   bu  har  ikki  tu sh u n ch an in g   bittasi  m utloqlashtirilib, 
substantsiya  m a salasig a  m u n o sab atd a  k o ‘p  to rtish u v lar  boMgan.  E ndilikda  nazariy 
ongni  parchalab,  am a liy o td a   in so n lar  guruhlarini  q aram a-qarshi  tom onlarga  ajratib 
y uboradigan  bunday  q a ra sh la rg a   barham   berish,  uning  o 'rn ig a   «olam -odam » 
m unosabatlarini  in so n iy lash tirish   x u su sid a  ilm iy  b ahs  yuritish  m a ’quldir.  B ir  butun 
olam da  bitta  tu r  b o ‘lgan  o d am   zoti  o ‘zaro  ham kor,  h am nafas  boMib  yash ash g a  uzil- 
kesil  o ‘tib  olishi  h am d a  tu rli  t a ’lim o tlar  y o rd am id a  dushm an  obrazini  yaratishdan 
tiyilishi  kerakligi  biz y ash a y o tg a n  tarixiy  dav r taqozosi  b o ‘lib turibdi.
3 -m .  B archa  m oddiy  n a rsa la r  doim o  h arakatda,  bir  holatdan  boshqa  holatga 
o ‘tish   ja ra y o n id a   m av ju d d ir.  Z ero,  m ateriy asiz  h arak at  y o ‘q,  harakat  bor  jo y d a 
m ateriy a  m avjuddir.  M u tlo q   o so y ish talik   (tinch  holat)  y o ‘q,  osoyishtalik  harakatning 
m uayyan  bir holatidir.
M ateriya  abadiy  b o ig a n i  uchun  h arakat  ham   abadiydir.  Faqat  m ateriyaning 
k o ‘rinishlari  m u v aq q at  b o ‘Igani  sababli,  h arak at  ana  shularda  vaqtinchalikdir. 
H arakatning  bir h olatdan  b o sh q asig a o ‘tishi  u zlu k siz b o ‘lsa,  harakat  shakllarining bir- 
biri  bilan  b o g ‘liqligi,  o ‘tish i,  biri  ikkinchisidan  kelib  chiqishi  uzluklilikdir.  H arakat 
uzluklilik  bilan  u zlu k sizlik   birligidan  iboratdir.  H arak at  m anbai  har  bir  narsaning  o 'z  
ichida,  uning  q aram a-q arsh i  to m o n larin in g   b ir-b irig a  ta ’siridadir.  A lbatta  m oddiy 
jism la r harak atid a tashqi t a ’sirlarning  ham  roli  boMadi.
35

H arakat  n arsan in g   m av ju d   sifatini  saqlab  qolish  uchun  k u rash d a  h am d a   n arsa 
m avjud  sifatin in g   em irilish i,  b o sh q a  h o latg a  o ‘tishi  bilan  tavsiflanadi.  Y a 'n i,  borliq 
va  y o 'q lik   dialek tik asid a  h arak at  n am o y o n   b o 'la d i.  H arak atn in g   5  sh ak li  m a ’lum :  a) 
m exanik,  b)  fizik,  v)  x im ik ,  g)  bio lo g ik ,  d)  ijtim oiy  h arakat  shakllari  fan g a  m a ’lum. 
M akro v a  m ik ro jism lard a bu h a ra k a t sh ak llari  o 'z ig a  xos n am oyon  b o 'lis h i  m um kin.
H arak at  tufayli  ta b iatd a  v a   ja m iy a td a   rivojlanish  va  taraq q iy o t  so d ir  b o 'la d i. 
Q uyi  d arajalar  h arakat  n atijasid a  y u q o ri  darajalarg a  chiqadi,  am m o  ta raq q iy o tn in g  
bunday  nam o y o n   b o 'lish in i  so d d a tu sh u n m asiik , y a ’ni h ar qanday  m u rak k ab   darajalar 
quyi  d arajalarn in g   oddiy  tak ro ri  d egan  ta s a w u r   hosil  b o 'lm a slig i  d ark o r,  chunki 
bunday  qarash  salbiy  o q ib atlarg a  olib  keladi.  M asalan,  m ay m u n d an   o d am   kelib 
chiqqan  d egan  fik rlar  in so n iy at  fao liy atin i  g 'a y riilm iy   to m o n larg a  b urib  y ubordi. 
Ijtim oiy  h o d isalarn i  b iologik  q o n u n lar  aso sid a  izohlash  ham   y o m o n   o q ib a tla rg a   olib 
kelgani  m a ’lum .  H arak at  k en g   m iq y o sli  tushuncha,  ta raq q iy o t  e sa  to rro q ,  am m o 
ch u q u rro q  tu sh u n ch ad ir.  F aq at  old in m a,  ilg arilam a h arak atd ag in a y an g i  sifat  holatlari 
ro 'y   beradi v a  bu taraq q iy o t h iso b lan ad i.
4 -m .  F azo  v a   v aq t  m asalasid a  su b stan tsio n al  v a   rely atsio n   k o n se p tsiy a la r  bor. 
S u b stan tsialch ilar fazo v a  v aq t m ateriy ad an  ajralgan, m ustaqil h o ld a  m av ju d   deydilar. 
R ely atsio n ch ilar  esa  fazo   v a   v a q tn i  m oddiy  o b ’y ek tlarn in g   o 'z a r o   t a ’sirini 
sh ak llan tiru v ch i  m u n o sab atlar  tizim i,  bin o b arin ,  ular  m ustaqil  m o h iy at  em as,  deb 
h iso b lay d ilar.  Shu k o n tsep tsiy a to 'g 'r ilig in i  nisbiylik nazariyasi tasd iq lay d i.
S hunday  qilib,  fazo  va v aq t  b a rc h a   m oddiy  o b ’y ek tlar va ja ra y o n la r  b o rlig 'in in g  
shakllari  b o 'lib ,  fazo  v a   v aq td an   ajralg an   narsa  y o 'q ,  sh u n in g d ek ,  harakatdagi 
m ateriy ad an   tash q arid a  fazo  v a  v aq t  b o 'lis h i  m um kin  em as.  K atta sistem alard ag i  fazo 
va v aq t  u n g a kiruvchi  sistem alar rivoji  uchun  sharoitdir.
F azo  uchun  k o 'la m   xos  b o 'ls a ,  vaqt  uchun  davom iylik,  b ir  o 'lc h a m lilik , 
qay tarilm aslik ,  o 'x sh a sh lik   xosdir.  B archa  m oddiy  jism la r  uchun  uch  o 'lc h o v li 
k o 'la m   k ifo y a  qiladi:  jis m   h arakati  chiziqni  -   bir  o 'lc h o v li  k o 'la m n i,  ch iziq n in g  
perp en d ik u ly ar  y o 'n a lish d a g i  s ig 'im i  -   tekislikni  -   2  o 'lc h o v n i,  te k islik n in g  
siljishi—hajm ni  -   3  o 'lc h o v li  k o 'la m n i  tashkil  etadi.  V aqt  m oddiy  jis m la r  uchun  4- 
o 'lc h o v   h isoblanadi  v a  u  q ay tarilm asd ir.
36

B undan  tashqari,  hozirgi  zam o n   faniga  fazo-vaqt  kategoriyasi  kirib  keldi,  y a ’ni 
fazo  va  vaqt  o 'rta sid a g i  farq ju d a   oz  qoladi.  B unga  k o 'ra , jis m   tezlig ig a  qarab,  lining 
ichidagi  jism  h arakati  sek in lash ad i.  M asalan,  sek u n d ig a  40  km   tezlikda  uchadigan 
raketa  ichidagi  odam   y oshi  30  da  boMib,  4  yoshli  bolasi  u  bilan  h ayrlashib  ,2  yilda 
qaytganda,  32  yoshli 
k o sm o n av t  otani  84  yoshli  m o ‘ysafid  o ‘g 'il  kutib  olishi 
m um kin.  A gar  rak eta  yorugM ik  tezlig ig a  yaqin  uchsa,  kosm onavtning  yoshi  bir 
y o sh g a oshganda,  Y erda 2 7 0 -2 8 0  yil  vaqt  o 4 ib   ketgan  boMadi.
M ateriya (m oddiy  olam )  ab ad iy   b o ig a n i  sababli,  fazo v a  vaqt ham   m utloqdir.
X ulosa:  a)  borlik  o b ’y ek tiv   reallik   b o ii b ,  m oddiy  va  m a ’naviy  olam dan 
iboratdir;  b)  olam dagi  b arc h a   m oddiy  n arsalar  ilm iy  tild a  um um lashtirilib,  m ateriya 
kateg o riy asid a  ifodalanadi;  v)  m a te riy a  abadiy  b o ‘lgani  uchun  harakat ham   abadiydir, 
faqat  m ateriyaning  ayrim   k o ‘rin ish lari  vaqtli,  uzluksizdir,  old in m a  harakat  esa 
rivojlanish  va  taraq q iy o td ir;  g)  fazo  v a   v aq t  barch a  m oddiy  o b 'y e k tla r  va jaray o n lar 
b o rlig ‘ining  shakllaridir,  u m ateriy ad an  ajralm asdir.
2-m avzu .  T a b ia t va  o d am zot -  b orliq sh ak llari sifatida 
R eja:
K irish  so 'z i
1.  T abiat  borliq  sh ak llarid an   biri  sifatida.
2.  A n tro p o so tsio g en ezis  om illari.
3.  O dam ning  inson  (jam iy atlash g an   individ)ga aylanib  borishi.
4.  T abiat  b o rlig ‘i  b ilan  o d a m z o t b o rlig ‘i  o ‘rtasidagi  ziddiyatlar.
X ulosa.
U shbu  v a ’zd a  b o rliq n in g   o ‘zig a   xos  tarkibiy  qism i  va  shakllari  b o ‘lgan  tabiat 
ham da  odam zot b o rlig ‘i  h aq id ag i  hozirgi  zam on  falsafiy  fikrlari  bayon  etiladi.
1-m .  H ozirgi  zam o n   tab iiy o tsh u n o slik   fanlari  Y er  shari  harakat  natijasida 
tax m in an   3,9  m illiard  y il  a w a l   o ‘z id a n -o ‘zi  vu ju d g a  kelganligini  ta ’kidlaydi.  3 
m illiard  yil  a w a l  Y erda  h ay o t  nishonalari  —  m ikroorganizm lar  va  450  m illion  yil
37

m uqaddam   q u ru q lik d a   ilk  o ‘sim lik lar  paydo  boMgan.  N atijad a  Y er  yu zid a  b o rliq n in g  
biosfera shakli  hosil  boMa  b o sh lag an   («K atta po rtlash  tarix i ja d v a lig a  q a ra n g !)1.
T abiat  -   k en g   m a ’n o d a  tu rli-tu m an   butun  olam   boMib,  bunday  y o n d ash u v d a 
o d am zo tg a  m a ’lum  narsalard an   tortib,  g alak tik alar,  m ateg alak tik alar,  kvazerlar, 
pulslar,  atom lar,  elem en tar z a rrach alar va  fizikaviy  m ay d o n larn i  ham   o ‘z  ich ig a oladi. 
B o sh q ach a  ay tganda,  T ab iat  b arc h a   K oinot,  m ateriy a  tu sh u n ch alarin in g   sinonim i 
sifatida  ham   tu sh u n ilad i.  T o r  m a ’n o d a  K oinotdagi  m illiard lab   y u ld u zlar  ichida 
o ‘rtacha  k attalik d ag i  Y u ld u z  -   b izg a  k o ‘rinib  tu rg an   Q u y o sh   atro fid a  aylanib,  kech a 
v a k u n d u zi,  baxori,  y o zi,  kuzi,  qishi  boMgan  va  Y er  deb  ataladigan  o ‘rtach a hajm dagi 
planetadir.  H o zirch a  fan g a  shu  p lan etad ag in a  tirik   m av ju d o tlar  y ashashi  uchun  qulay 
sh aro itlar  m av ju d lig i  ayon:  a tm o sfera  (havo),  suv,  yer,  y e r  usti  v a  y er  osti  boyliklari, 
o ‘sim liklar d u n y o si,  h ay v o n o t olam i  va h.k.
Fan  nuqtai  n azarid an   Y er  d eb   ataladigan  ta b iatd a  o 'sim lik la r  dunyosi  v a  
h ayvonot  olam i  o ‘z id a n -o ‘zi  v u ju d g a   kelganligi  isbotlangan.  Y erga  m o slash a  olgan 
o 'sim lik la r  va  h ay v o n lar  yash ay d i,  o ‘zid a n -o ‘zi  k o 'p a y a d i,  m o slash a  olm agani 
o ‘z id a n -o ‘zi  y o ‘q  boMadi, y a ’ni  b o sh q a n arsag a aylanadi.
K osm o lo g iy ad ag i  an tro p o lo g ik   tam o y ilg a  m u v o fiq ,  kelajakni  bashorat  qilish 
m um kin.  Bu  ta m o y ilg a   b inoan,  o d am zo t  kuzatu v ch i  sifatida  m av ju d lik   taiab larid an  
kelib  chiqqan  h o ld a  K oinotdagi  hodisalarni  kuzatib,  undan  x ulosalar  chiqarib  borishi 
lozim .  Z ero,  Y er  shari  G a lak tik an in g   m arkazidan  ham ,  uning  chetidan  ham   bir  xil 
uzoqlikda  v a   qulay  g ra v ita tsio n   m ay d o n   o stid a  jo y la sh g a n .  T irik  m av ju d o tlar,  shu 
ju m la d a n   o d am zo t u ch u n   Y er p lan etasi  o ‘zig a qulay  boMgan  fazo d a yashaydi.
K o in o tn in g   h arak ati  va  taraq q iy o tin in g   m a ’lum   bir  bosqichida  odam zot  paydo 
boMib.  u  e n d ilik d a  K o inotning  b ird an -b ir  k u zatu v c h isig a  aylandi.  A yni  c h o g ‘da 
o d am zo tn in g   p ay d o   boMishi  va tarix iy -tad rijiy   rivoji  n atijasid a  Y erda  b o rliqning y a n a  
to 'r tta   shakli  -   o d am zo t  borligM,  m a ’naviy  borliq,  ijtim oiy  va  virtual  b o rliq lar  p aydo 
boMdi.
B iosfera -   tirik lik   sohasi,  g eo sfera -   yer  sohasi,  te x n o sfera -   s a n ’atchilik  sohasi 
degan  tu sh u n ch alar  bor.  A na shu lard ag i  falsafiy  m azm unni  an g lab  olish  m uhim dir.
1  B a x tiy o r  T o   ray ev .  B o rliq   m o h iy a ti,  s h a k lla ri,  x u su siy a ti.  T   .  2011 
у   -
  100-b
38

2 -m .  B iosfera  rivoji  natijasi  sifatid a  tax m in an   5  m illion  yi!  m uqaddam   aqlli 
m av ju d o t — avstralopitek  (Janubiy  o d am )lar  p aydo  b o ‘lib,  yashash  uchun  birgalashib 
kurash ish   zarurati  tu fay li  u larn in g   m iy a  yarim   sharlari  kengayib,  fiziologik  va  aqliy 
jih a td a n   takom illashib 
boigan. 
A sta-sek in   p itekantrop,  sinantrop,  neandertal 
toifasidagi  od am lar  p aydo  boMgan  va  ular  ov  quroilari  yasab,  takom illashtirib 
borganlar.  U lar  oila-o ila,  g a la -g a la   b o 'lib   y ash ag an lar,  asosan  tovush,  harakat, 
m im ik a tillarid a o 'z a ro   alo q ag a  kirishganlar.
O dam zotning  m iy a  x ro m aso m asi  46  ta   b o 'lib ,  u  o 'z   tuzilishi  jih atid an  
h ayvonlarnikidan  farq  qiladi.  B u  x ro m o so m alari  45  yoki  47  ta   tu g 'ilg a n   bolada  aql 
z a if   b o 'la d i,  u n d a  h ay v o n larg a  x o s  x atti-h arak atlar  kuzatiladi.  T araqqiyot  natijasida 
key in g i  50  m ing y illik  tarix iy   d av rd a qadim iy  o d am larn in g  vorisi,  am m o  ulardan  sifat 
jih a tid a n   farqlanadigan  o d am lar  to ifasi  -   Н о т а   sapiens  -   A qlli  odam lar  paydo 
boT ganlar.  U lar  m iy a  y arim   sh arlarid a  riv o jlan g an   nutq  tili  m arkazi  shakllanganki, 
natijad a  tushunchaviy  tafa k k u r  y o rd am id a  o 'z a ro   alo q alar  kuchayib,  u  takom illashib 
borgan.  N ihoyat,  odam   zoti ja m iy a t  b o 'lib  y ash ash g a o 'tib ,  ijtim oiy  m uhit shakllanib, 
ja m iy a t o ‘zin i-o ‘zi  ta sh k illo v ch i  va b o shqaruvchi  sistem aga aylangan.
O d am zotning  butun  xatti-h arak ati,  faoliyat  y o 'n a lish i  a w a lo   ideal  tarzd a  uning 
m iy asid a  shakllanadi.  D u n y o q arash n in g   haqiqiy  voqelikka  t o 'g 'r i  kelishining 
aham iyati  sh u ndaki,  d u n y o q arash g a  eg a  bunday  od am lar  borliqqa  faol  ta ’sir  etib,  uni 
o 'z g a rtirish   ja ra y o n id a   yash ash   sharoitini  yax sh ilab   boradilar.  F anda  bu  «ikkinchi 
tab iat»   deb ataladi.  Y a ’ni,  o d am zo t  aql-idroki,  ijodiy  m ehnati  bilan yaratilgan j a ’miki 
n arsalar ana shu tu sh u n ch ad a  o 'z   ifodasini  topgan.
A n tro p o so tsio g en ezisn in g   asosiy  om illari  ong  v a   ongli  m ehnat,  til  va  nutq  tili, 
tafak k u r,  ijtim oiy-axloqiy  ruxsat  va  taq iq lar  b o 'lib ,  ular  ichida  hal  qiluvchi  omil 
m oddiy  ishlab  chiqarish  va  m a ’naviy  b o y lik lar  y aratish   ham da  m ehnat  quroilari  va 
predm etlarini  tak o m illash tirib   borish ja ra y o n id a   tarixan  odam ning  fiziologik  tuzilishi 
v a  sotsial qiyofasi  ham   o 'z g a rib   borgan.
O dam ning  paydo  b o 'lish i,  borliq  shakllaridan  biri  sifatida  uning  tarixiy- 
fiziologik  va  aqliy  takom ili  haqidagi  fikrlar  d u nyoqarashlik  m ohiyatiga  ega  b o ig a n i 
uchun  doim o  bu  m asala  m u n o zaralarg a  sabab  b o 'lib   keladi.
39

K o‘p  asrlar  d av o m id a  olam   va  o d am n in g   p ay d o   b o ‘lishi  haqida  diniy 
d u n y o q arash   orqali  in d iv id lar  o ‘zlarin in g   ijtim oiy  m o h iy atlarin i  anglab  keldilar. 
D iniy  d u n y o q arash lard a  ham   X u d o i-tao lo   bu  « y o ru g ‘  d u n y o » n i  y o 'q d a n   bor  qilgan 
deyiladi.  Ilm da  borliq  y o ‘qlikdan  portlash  n atijasid a  o ‘z id a n -o ‘zi  hosil  boMgan. 
D em ak,  b o rliqning  paydo  boMishi  to ‘g ‘risid a  diniy  v a   falsafiy  q arash lard a  jid d iy  
tafo v u t  y o ‘q,  bulardagi  y o n d ash u v lard ag i  farq q a  q arab   «d u sh m an »   obrazi  y aratish  
ilohiyot  va  falsafiy  nuqtai  nazard an   to ‘g ‘ri  em as,  albatta.  H ozirgi  d unyo  -  
g lo b allash u v  ja ra y o n id a  d u n y o q arash lard ag i  ta fo v u tla rg a  qarab,  od am zo tid a d u shm an 
obrazi  y aratish ,  bu  sohadagi  zid d iy atlarn i  o ‘zin in g   q aram a-q arsh i  to m o n ig a  o g ‘dirib 
y u b o rish g a  intilish -  b ash ariy at  o ld id a g u n o h g a b otish  (diniy  nuqtai  n azardan)  boMsa, 
ilm iy-falsafiy jih a td a n   esa  b ash ariy at  istiqboli  uchun  x iy o n a t v a jin o y a td ir.  B inobarin, 
hozirgi  g lo b allash u v   ja ra y o n id a   im on  va  e ’tiq o d   erki  d o ira sid a   fikrlash  va  am aliy o t 
belgilash -  h a y o t-m am o t m asalasi  boMib tiiribdi.
O d am zo tn in g   m a ’naviy  hayoti  d u n y o v iy lik   v a   d in iy lik   asoslarida  m ustahkam  
tu rm a sa  v a   «S hu  aso slard an   birortasi  b o ‘sh ash g u d ek   boMsa, —  deydi  Islom   K arim ov,
—  y a n a   o 'z g a la rg a   to b e  va  qaram   boM ishim iz  h ech   gap   em as.  F arzan d larim izg a  ana 
shu 
haqiqatlarni, 
y a ’ni 
dun y o v iy  
va 
d iniy 
q a d riy a tla r 
o ‘rtasidagi 
nozik 
m u n o sab atlarn in g   m o h iy atin i  h ar  to m o n la m a   t o ‘g ‘ri  tu sh u n tirib   borishim iz  lozim . 
T arix   tajrib asi  sh u n d an   dalo lat  b eradiki,  dun y o v iy   v a   diniy  qadriyatlar  bir-birini 
toM dirmas  ekan,  bug u n g i  k u n n in g   o g ‘ir  va  m u rak k ab   sin o v larig a  toMaqonli  ja v o b  
to p ish   oson  boM m aydi»1.
M a ’lum ki,  X IX   asrning  2-yarm idan  b o sh lab   G ‘arb iy   Y ev ro p ad a  od am n in g  
p ay d o   boMishi  h aq id a  ilmiy  izlan ish lar  boshlandi.  Shu ja ra y o n d a   ingliz  olim i  C h arlz 
D arvinning  ev o ly u tsio n   ta ’lim oti  y u z a g a   kelib,  u jid d iy   m u n o zaralarg a  sabab  boMdi. 
Shuni  ta ’kidlash  o 'rin lik i,  bu  ta ’lim ot  asosida  o d a m n in g   shu  Y er  deb  atalgan  va 
Q u v o sh   sistem asi  ta rk ib ig a   kirgan  P lan etad a tirik  m a v ju d o tla r  ichidagi  bir  tur  sifatida 
p aydo  boMishi  va  tarixiy  tak o m ilin i  bilishni  ilm iy  asosga  burib  yubordi.  C h.D arvin
X u d o i-ta o lo   -   u m u m iy   tu sh u n c h a ,  h a r  b ir  d in iy   e 'tiq o d   e g a la rin in g   o ‘z  n o m i  b ila n   a ta la d ig a n   x u d o si  bor.  M a sa la n , 
islo m d a   u  A llo h   d e b   a ta ls a ,  x ris tia n lik d a   U ch   y u z li  y a k k a   x u d o   d e y ila d i.  B u d d a v iy lik d a g i  O liy   R u x   x u d o   m a 'n o s in i 
a n g la ta d i
1  Islo m   K a rim o v   Y u k sa k   m a 'n a v iv a t  -  y e n g ilm a s   k u c h   Т .,  « M a ’n a v iy a t»   n a s h r,  2 0 0 8   y.  -  9 5 - 9 6 - b
40

o d am zo t  q an d ay d ir  m o 'jiz a   m ahsuli  em as,  balki  Y erdagi  tirik  m avjudotlar 
e v o ly u tsio n  taraq q iv o tin in g   natijasi  ek an lig ig a c 'tib o r  qaratdi.
D a rv in n in g   evolyutsion  nazariyasiga  aso slan g an   va  Y er  ostidan  top ilg an   odam  
su y ak larin i  tah lil  etish  asosida  shu  h aq iq at  ay o n   b o ‘ ldiki,  odam zot  m iyasi 
x ro m o so m alari  har  qanday  hay von  v azn ig a n isb atan   yirikligi  bilan  sifat jih a tid a n   farq 
qiladi.  M asalan,  odam   m iyasi  x rom osom alari  46  ta   boMib,  ular  45  yoki  47  ta   boMib 
qolsa,  aqli  z a if  bolalar  tu g 'ila d i,  unda  h a y v o n larg a  xos  harakatlar  yaqqol  sezilib 
turadi.
E n d ilik d a  fan g a  shu  narsa  ayon  b o ‘ldiki,  d astlab k i  odam lar  gala-gala  tarzda 
y ash ag an lar, 
am m o  
odam zot 
galalari, 
hay v o n  
galalarida 
ijtim oiylik 
unsur 
(elem ent)lari  borligi  bilan  farq  qilganlar.  M asalan ,  у irtqich  hayvonlar  xujum ini  ular 
birg alash ib   ku rash ib   qay tarib g in a qolm ay,  balki  ularni  o ‘ldirib yeganlar.  B ola koM'gan 
ayollarni  b irg alash ib   h ayvonlar  xujutnidan  m u h o faza  qilganlar  v a   oziq-ovqat  bilan 
ta ’m inlaganlar.
A na  sh unday  m u nosabatlar  tufayli,  o ng  faol  ishlashga  to ‘g ‘ri  kelgan.  N atijada 
m iy a  y arim   sh arlari  kengayib  borgan  sari  o d am zo tn in g   yashash  uchun  kurash 
v o sitalari  ham  tak o m illash ib   borgan.
D astlabki  o d am lar  fanda  A v stralo p itek   (Jan u b iy   odam sim on)  deb  ataladi. 
C hunki  arx eo lo g ik   y o d g o rlik   sifatida  uning  su y ak lari  dastavval  Janubiy  A frikadan 
to p ilg an i  sab ab li,  u  tiplarni  ana  shu  nom   bilan  atash   rasm   boMgan.  T adqiqotlardan 
maMum  boM ishicha,  u larnnig  bosh  m iya  k o sa la rin in g   hajm i  dastlab  350  kub  sm 
boMgan.  M illion  y illa r  davom idagi  ongli  h arak at  natijasid a  m iya  kosalari  700-750 
kub  sm .ga  etgach,  yangi  fiziologik  tipdagi  o d a m la r  -   pitekantroplar  paydo  boMgan. 
Bu  tip  o d am lar  to sh larg a  shakl  berib,  q o ‘pol  ta rz d a   boMsa-da,  ov  qurollari  yasashga 
aqllari  y etg an .  X itoydan  topilgan  va  m iy a  h ajm i  kattaroq,  fiziologik  jihatdan 
m u k am m alro q   boMgan  tiplarni  sin an tro p   -   X ito y   odam   deyish  rasm  boMgar 
S in an tro p larn in g   bosh  m iya  hajm i  915-1225  k ub  sm .  boMib,  ular olovdan  foydalanish 
q o b iliy atig a  eg a  boMganlar.
G erm an iy an in g   N eandertal  g ‘oridan  to p ilg an   odam   skeleti  m iya hajm i  1610  kub 
san tim etrg ach a  boMgan.
41

H ozirgi  zam o n d a  Y er  sh arin in g   h am m a  q ism id a  y ash ay o tg an   o d a m la r  m iya 
k osasi  o ‘rtach a  1446  kub  sm .  b o ‘lib,  b a ’zilard a  u  2000  kub.  sa n tim e trg a c h a   boradi. 
Bu  tip la m in g   a w a lg i  nam o y o n d alari  skeletlari  d astlab   F ran tsiy an in g   K ro m o n y o n  
g ‘o rid an  to p ilg an i  u chun u lar K ro m o n y o n lar deb ataladi.
K ro m o n y o n   odam   m iya  hajm i  1400  dan  2000  kub  san tim etrg ach a  b oradi.  B iroq 
m iy a  hajm i  1000  kub.  san tim etr  boMgan  o lim lar  ham   borki,  d em ak ,  m iy a   hajm idan 
tash q ari  u n in g   zich lig in in g   ham   aham iyati  b o r  ekan.  B in o b arin ,  ish  u n su r 
(elem en t)lari  u ch u n   m iy a  tu zilish i,  u n in g   intensiv  ish lash ig a  ham   bogMiq  h o ld a   ong 
riv o jlan g an   boMishi  m um kin.
O d a m z o t  m iyasi  n ihoyatda  m u rak k ab   tu zilish g a  e g a   boMib,  sh u n g a   m u v o fiq  
u nd ag i  asso tsiatsiy alar  h ay v o n lam ik id an   sifat jih a td a n   tu b d an   farq  qiladi.  U lar  m iya 
fao liy atin in g  aso siy , m arkaziy  m ex an izm i  (inurvat)lari  hisoblanadi.
O ngli  m eh n atn in g  dastlabki  ijtim oiy  turi  qurol y asash  boMib,  bu  2 -1 ,7   m illio n  yil 
m u q ad d am   ju d a   so d d a  ta rz d a   p ite k a n tro p la rd a   uchraydi,  s o ‘n g ra  sin an tro p   va 
n e a n d ertallard a u n in g  nisbaian tak o m illash ib   borgani  kuzatiladi.  F an d a  Н о т а  X ab ilis
-   uquvli  o d am lar  nom i  bilan  atalad ig an   b u   ajd o d larim iz  asosan  o v ch ilik   v a   tab iatd a 
ta y y o r o ziq -o v q atlarn i yigMsh  bilan sh u g ‘u llan g an lar h am d a k atta h a y v o n larn i  ovlash, 
u larn in g   h u ju m in i  b irg alik d a  q ay tarish   ja ra y o n id a   ijtim oiy  m u n o sab atlarn in g   so d d a 
shakllari  boMgan.  U lard a  tovush,  harak at,  qiyofani  o 'z g a rtirish   (m im ik a)  tillari 
boMgan,  n ean d ertallar  nutq  tili  elem en tlarid an   ham   fo ydalanishgan.  A m m o   u larda 
riv o jlan g an   n u tq   tili  boMmagani  er  o stid an   to p ilg an   m iy a  su y ak larid an   m a ’lum . 
R iv o jian g an   nu tq   tili  m arkazlari  Н о т а   S apiens  -  A qlli  odam lar,  y a ’ni  b u n d an   50-40 
m ing  y illa r  ch am asi  o ldin  tarix  m ay d o n ig a   kelg an   ajd o d larim izd a  sh ak llan g an k i, 
an tro p o tsio g en ezis, 
y a ’ni 
to m  
m a ’n o d a 
ijtim oiylashish 
shu 
ajd o d larim izd an  
b o sh lan g an .  D em ak ,  M ark sn in g   o d am zo t  a w a l  b oshdanoq  ijtim oiy  m a v ju d o t  edi, 
d egan  g ip o te z a sin i  hozirgi  zam on  tab iiy o tsh u n o slik   fanlari  inkor  etadi.  A y n i  c h o g ‘da 
d in lard ag i  o d a m z o t hozirgi  fizio lo g ik   h o ld a  b ird an ig a yaratilgani  h aq id ag i ta s a w u r la r  
ham  
ilm iy - f a ls a f iy  
h aq iq atlarg a m u v o fiq  k elm aydi.
3 -m .  « O m m aviy  m adaniyat»  tufayli  tartib siz jin siy   aloqalar  v u ju d g a  k ely ap tik i, 
bu—ju d a   x avfiidir.  O dam zotdagi  tab iiy lik   va  ijtim oiylik  o ‘rtasidagi  alo q ad o rlik lard a
42

ijtim oiy  m ay llarin in g   y etak ch i  b o ‘lishi  od am n in g   insonga,  y a ’ni  jam iy atlash g an  
individga  aylanib  bo rish in i  t a ’m inlaydi.  G en etik   jih a td a n   chegaralangan  tabiiy 
om illai'ga  ijtim o iy lik   k atta  t a ’sir  k o ‘rsatib,  hatto  odam   hayotining  davom iyligi  ham  
uzayib  boryapti.  T ad q iq o tch ilarn in g   fikricha,  o d am  o ‘rtacha 90 yil  (b a ’zi  m an b a’larda 
120)  u m r  k o ‘rish i  m u m kin.  Ijtim oiylik  m ay llarin in g   ustuvor  b o ii b   borishi  natijasida 
q adim da  od am lar  o 'rta c h a   22  yosh,  X V III  asrla rd a   30  yosh,  XX   asr  bosh larid a  56 
y osh  um r  k o ‘rgan  b o is a la r ,  h o zir  o ‘rtacha  70-75  y o sh   yashayaptilar*.  Shunday  qilib, 
odam zot  o ‘rtacha  170  yil  y ashashi  m um kinligi  to ‘g ‘risidagi  lbn  Sino  gipotezasi  real 
tusga  kirib  b orm oqda.  M asalan,  N an o   tex n o lo g iy alarn i  q o ‘llash  orqali  hujayralar 
y em irilish in in g   oldini  olib  qolish  fanga  m a ’lum   boM m oqdaki,  bu  holatda  istiqbolda 
odam zot  um rini  u zay tirish   im koniyatlari  v o q elik k a  aylanishi  m um kin,  deyishga  asos
«O dam »  v a   « in so n »   tu sh u n ch alarid a  u m u m iy lik   bilan  birga  jid d iy   tafovutlar 
ham   borligini  an g lash   t a ’lim -tarb iy a  tizim id a  m u h im   aham iyatga  ega.  O dam dagi 
biologik  om il  ah am iy atin i  aslo  k am sitm ag an   h o ld a,  uning  tabiati  va  ruhiy  olam ida 
ijtim oiylikning  m u q im lash ib   borishi  natijasida  o d am zo tin in g   insonga  aylanib  borishi 
m um kinligini  tarix iy   h aq iq atlar  tasdiqlaydi.  O d a m d a   b iologik  om il  yetakchi  b o ‘lsa, 
insonda  ijtim oiylik  (m a ’naviy  om illar)  birinchi  o ‘rin g a  chiqib  oladi.  Y ashash  uchun 
kurash  ja ra y o n id a   inson  o ‘zi  m ansub  b o ig a n   ja m iy a t  va  m a ’naviyat  qadriyatlariga 
asoslanib,  x atti-h arak at  v a   fao liy at  y o ‘nalishi  b elg ilay d i,  ijtim oiy  hayotda  tarkib 
topgan  va  x ay rli  a n ’an ag a  aylangan  o d o b -ax lo q   m arom lari,  qoidalar,  tartib- 
intizom larga  q a t’iy  rio y a  qiladi,  m aboda  tashqi  t a ’sirlar  ostida  ularni  nogohon  buzsa, 
vijdon  azo b id a  qolib, 
o ‘z in i-o ‘zi  sira  kechirm aydi.  Shu  m a ’noda  hozirgi  fiziologik 
tu zilish g a  ega  b o ‘Igan  b arch a  ongli  m av ju d o t  odam   tu rig a   kiradi,  am m o  ular  orasida 
insonga  ay lan m ag an ,  y a ’ni  hay v o n larg a  xos  o lg ‘irlik,  bosqinchilik,  yovvoyilik 
qusurlaridan  holi  b o ‘lm aganIari  ham   y o ‘q  em as.  M asalan ,  o ‘g ‘ri,  ta ’m agir,  y u lg ‘ich, 
p o ra x o 'r,  qotil,  fo x ish a  v.b.  nafs  q urboniga  a y lan g a n lar  alb atta  odam ,  am m o  ularni 
inson  qato rig a q o ‘sh ib   b o ‘lm aydi.
*  Q ad im g i  v a  X V III  a s r  o d a m la ri  ic h id a   100  v a   u n d a n   o rtiq   y o s h g a   k irg a n la r   h a m   boM gan.  B iroq  y o sh   v a   o 'r t a   y o sh la r 
o 'rta s id a   o 'lim   k o ‘p  b o 'lg a m   s a b a b li,  o 'r ta c h a  y o s h   y u q o rid a g i  kab i  boM gan
43

O d am n in g   insonga  aylanib  b o rish id a  im on  tu sh u n ch asin in g   falsafiy  idroki 
m uhim   aham iyat  kasb  etadi.  Inso n d a  im on  diniy  d u nyoqarash  asosida  ham ,  falsafiy 
d u nyoqarash  aso sid a  ham   sh akllanishi  m um kin.  Im on  qavsi  y o 'n a lis h d a   inson 
psixikasi  -   ahvoli  ruhiyatida  m uqim   b o iis h id a n   q a t’iy  nazar,  xudo  yoki  oliy  ijtim oiy 
m aqsad  (oliy  g 'o y a )g a   qalban  ishonch  va  bu  ishonchga  har  qanday  sh aro itd a  sodiq 
q olish  uchun  ichki  ont  ichishdan  iborat  ongn in g   n odir hodisasidir.  Im o n lilik n in g  v an a 
bir  sharti  s o 'z   (til)  bilan  am al  (is h )  birligidir.  M an a  shu  sh artlar  aso sid a  im onli 
insonlarda  vijdonlilik,  h alo l-p o k lik ,  ro s tg o 'y lik ,  insof-diyonat,  sah o v atp esh alik , 
m u ruvvatlilik,  xalq,  vatan  ishqi  bilan  yash ash   k ab i  fazilatlar  shakllanadi,  zero,  im onli 
inson  uchun  ular  m uqaddas  q ad riy atlar  b o '!ib,  hayot  m a'n o sin i  belgilaydi.  Im onli 
inson  yaq in lari,  d o 'stla ri,  vatani,  x alqiga  har  qanday  sh aro itd a  ham   sodiq  qoladi, 
o 'lis h g a   rozi  b o 'la d i-y u . am m o  u  im oniga  xiy o n at  qilm aydi.
O dam   tabiatidagi  tabiiylik  va  ijtim o iy lik n in g   o ‘zaro  nisbati  h aq id a  gap 
borganda,  ulardan  birini  ideallashtirish  y o m o n   salbiy  oqibatlarga  olib  k elish in i 
e ’tib o rg a  olish  kerak.  Sotsial  d arv in istlar  odam   naslini  o 'z g a rtirish   orqali  odam n i 
insonga  aylanish  jaray o n in i  tezlash tirish   m u m k in   desalar,  m arksistlar  ijtim oiylikni 
birinchi  o 'rin g a   q o 'y ib ,  undagi  biologik  o m illar  rolini  pasaytirishga  u rinadilar.  H ar 
ikki  qarash  ham   ijtim oiy  ta raq q iy o t  va  inson  kam oloti  uchun  zavol  b o 'lish in i  tarix iy  
ja ra y o n la r  tasdiqlaydi.  D em ak,  o d am zo t  b iologik  va  ijtim oiy  m o h iy atlar  b irlig id a 
m avjud  b o 'la d i,  am m o  ijtim oiy  m ay llarn in g   u stu v o r  b o 'lib   borishi  uning  tab iatid ag i 
biologik  im k o n iy atlarn in g  v o q elik k a ay lan ish in i ta ’m inlaydi.
4-m .  T ab iat  va  odam zot  b o rlig 'i  o 'rta sid a g i  zid d iy atlar  S inergetika  q o n u n larig a 
binoan  o 's im lild a r  olam i  v a   h a y v o n o t  d u n y o si  Y er  deb  ataladigan  tabiat  b o rlig 'i 
b ag ‘rida  o 'z id a n - o 'z i  v u ju d g a  kelgan  va  h a ra k a t  tufayli  o ‘z id a n -o ‘zi  u larn in g   tu rli- 
tum an  turlari  paydo  b o 'lg a n ,  rivojlangan.  tak o m illash g an .
Y erda  tax m in an   2  m illiondan  ziy o d -tirik   org an izm   b o 'lib ,  ular  shu  p lan etad ag i 
o ‘ziga  xos  tabiiy  sh aro itg a  m u v o fiq   tarzda  o rg a n iz m la r  o 'z id a n -o 'z i  v u ju d g a  k eig an . 
U larni  b iri-b irid an ,  y a ’ni  m ush u k d an   y o 'lb a r s ,  sichqondan  kalam ush,  e sh ak d an   ot 
kelib  chiqqan  deyish  ilmiy  h aq iq atlarg a xilofdir.
44

T abiat  o ‘zi  yangi  turlarni  vujudga  keltirad i.  U lar  ichida  tabiiy  m uhitga 
m osiashganlari  yashab  qoiadi,  o 'z g a rg a n   tabiiy  sh aro itg a  m u vofiqlasha  olm aganlari 
y o 'q   b o ‘lib  k stav crad i.  C hunonchi,  avstralopitek,  p itekantrop,  sinantron,  neandertal 
tipidagi  odam   zotlari  hozir  y o 'q ,  ular  tab iatd ag i  o 'zg a rish la rg a   m uvofiqlasha 
olm agani  sababli  y o ‘q  b o 'lib   ketganlar.  H atto  diniy  k ito b lard a ham   Y er y u zid a to 'fo n  
b o ‘lishini  X udoi  taolo  N u x   p a y g 'a m b a rg a   ayon  q ilib ,  har  bir  turni  saqlab  qolishni 
buyuradi.  U  xu d o i-tao lo   am rini  bajo  k eltirib   hozirgi  turlarni,  ju m lad an   odam zotni 
ham   tabiiy  ofatdan  saqlab  qoiadi.  Shunday  qilib  diniy  nuqtai  nazardan  ham   ta ’sir  va 
aks  t a ’sirlar  b o ‘lm aganda,  o rganizm lar,  shu ju m la d a n   o ‘sim liklar  turlari  ham   barm oq 
bilan  sanoqli  b o ‘lur edi.
T urlar  va  ular  ichidagi  o rg an izm lar  biridan  -  biri  kelib  chiqqan  deb  qaralsa, 
evolyutsion  n azariyani  so d d alash tirish   v a  siy q alash tirish   b o 'la d i,  albatta.  Falsafa  fani 
nuqtai  nazaridan  o ‘x sh ash lik   ay n an lik   em as,  zero,  a y n iy a t  ichida  tafovut  b o iis h in i 
e ’tib o rg a  olish  zarur.  A gar  o ‘xshash!ikni  aynan  b ir  x illik   deb  qaralsa,  kulgili  bir 
m an za ra  hosil  b o ‘laai:  chu n o n ch i,  echkidan  m o l,  m ushukdan  y o 'lb a rs,  arpadan 
b u g ‘doy  va h.k.  hosil  b o ‘lgan,  degan ta s a w u r ia r  v u ju d g a  keladi.
Sut  em izuvchi  hayvonla^  or^sida  т а у щ и п   o rganizm ining  tuzilishi,  xatti- 
harakatlarida  od am zo tg a  o ‘x shash jih a tla r  bor,  a lb a tta .  Shunga  binoan  bevosita  yoki 
bilvosita  m aym unning  bir  zoti  old  o y o g ‘ini  tik   h o ld a   tutib,  qurol  ishlatib  m ehnat 
qilishi  tufayli,  и  asta-sek in   o dam ga  aylangan  deb   qarash  i!m iy-g‘oyaviy  nuqtai 
nazardan  xatodir.  C h unki  beistisno  barcha  h a y v o n la r  «m ehnat  qilib»  oziq-ovqat 
topishadi.  b a 'z ila ri  b o sh p an a q urishadi,  ayrim lari  o v q at topish va  him oyalanish  uchun 
tosh  va  tayoqlardan  foy d alan ish ad i.  S odda  tarzd a  b o ‘lsa-da,  ayrim   hayvonlar  ovoz 
chiqarib,  m uayyan  bir  axborotni  uzatishadi.  M asalan ,  otda  100  ga  yaqin  tovush, 
to 'tiq u sh d a   600  tag ac h a  « so 'z »   ifodasi  borligi  aniqlangan.  Biroq,  hayvonlardagi 
m ehnat,  ish  qu ro llarid an   foydalanish,  «tillari»  ham   borligi,  ba'zilari  ikki  oyoqlab 
bem alol  y u ra  olishi  u larning  fiziologiyasida  jid d iy   o 'z g a rish ia r  hosil  eta  olm agan. 
Z ero,  ularning  x atti-h arak atlarid a  odam zotiga  xos  onglilik  y o 'q ,  balki  hayvonlar 
tanalaridagi  gen etik   d a stu rg a  m uvofiq  faoliyat (h arak at)  belgilaydilar.
45

O d am zo tn in g   Y er  deb  atalad ig an   borliq  -   T abiatdagi  yana  bir  boriiq  shakli 
sifatid a  paydo  boMishi,  ongli  m eh n at  faolivati  tufayli  o rg an izm larin in g   takom illashib 
borishi ja ra y o n id a   uning fiz io lo g iy a sid a  sifat o ‘zgarishlari  r o ‘y  berdi.
F alsafa  o d am zo t  faoliyati  o ‘zini  qurshab  turgan  tashqi  borliq  -   T abiatni  o 'z ig a  
m onand  tarzd a  ongli  rav ish d a  o 'z g a rtiris h   ja ra y o n id a   borliqning  alo h id a  shakli 
sifatid a gav d alan g an in i  isbotlaydi.
M asalan,  o d am zo t  b o rliq n in g   alo h id a  shakli  sifatida  Y er  deb  atalgan  T abiat 
borligM da  «Ikkinchi  tab iat» n i  y aratd i.  T oki  X X   asr  b o sh ig ach a  u n in g   tabiatni  o ‘ziga 
m os  tarzd a  o ‘zg artirish g a  q aratilg an   faoliyati  y erd a  jid d iy   xav f-x atar  tu g ‘dirm agan 
edi.  A tom   p arch alan ish i  aniq  boM gach  va  undan  fo y d alan ish g a  o ‘tilgach,  Ilm iy- 
tex n ik a  inqilobi  ITI  sodir  boMib,  u n in g   natijalari  tufayli  o d am zo t  m eh n at  faoliyatida 
sifat  o 'z g a rish la ri  so d ir  boMdi  v a   Y er  p lan etasid a  h a y o tn in g   qolish-qolm asligi 
m uam m osi y u z a g a  keldi.
Fan-texnika, 
a x b o ro t 
va 
n an o tex n o lo g iy alarn in g  
to b o ra 
takom illashib 
b o rayotgani  m isli  k o ‘rilm agan  tu rm u sh   q u layliklarini  y aratd i  v a   istiq b o ld a  b u ndan-da 
q u layroq  m u x itd a  yash ash  
im koniyatlari  vu ju d g a  keldi. 
Ikkinchi  tom ondan, 
o d am zo td a yangi  sh aro itg a  m u v o fiq   tafak k u r  va tu rm u sh  tarzi  sh ak llan a  olm ayotgani, 
x u susan  ja m iy a td a   m a ’n a v iy -ax lo q iy   m uhit  to b o ra  o 'z   tarixiy  ildizidan  m ahrum  
boMib 
borayotgani  Tabiat  va  o d am zo t  borligM  o 'rta s id a   qaltis  zid d iy atlar  paydo 
boMib,  u  o ‘zining  qaram a-qarshi  to m o n ig a  ogMb  ketish  xavfini  paydo  qilm oqda. 
Jah o n d ag i  taniqli  o lim lar  X X   asr  b o sh larid ay o q  Tabiat  o ‘z taraq q iy o tin in g  N o o s f e r a -  
A ql  sohasi  b o sq ich ig a  o ‘tganIigini  isbotladilar.  B inobarin,  T abiat  g o ‘yoki  o 'z i 
y aratg an   o d am zo tn in g   bun d an   buyo n g i  m u ru v v atig a  niuhtoj  boMib  qoldi.  Bu  bosqich 
Y er  y u zid ag i  barcha  x alq lar  A ql  va  uning  natijasi  boMgan  fan-texnika,  axborot  va 
tex n o lo g iv alard an   u m u m p lan etar  m aq sad lar  uchun  fo y d alan ish   zaruratini  anglab 
olishlari  lozim   boMib  turibdi.  B inobarin,  ja h o n   ham jam iyati  aqlni  barch a  sohada 
o q ilo n a,  bu n y o d k o rlik   ish larig a  b urib  y u b o rish   strateg iy asin in g   ishlab  chiqib,  uni 
am alg a  oshirish  uchun  barch a  m o d d iy   va  m a ’naviy  im koniyatlardan  foydalanishni 
z am o n a m iz  talab  etib  tu rib d i.  Bu  h aq iq atn i  a w a lo   Y er  Planetasidagi  har  bir  inson 
anglab  etishi  uchun  u  m illiy  m a fk u ralarn in g   doim iy  p red m etig a  aylanishi  zarur.
46

Y a ’ni,  xabiat  strategiyasidan  aq!  strategiyasi  tom on  in soniyat  birlashib,  yag o n a 
y aratu v ch i  qudrat sifatida dadil  q ad am lar tash lash in i zam o n  taq o za etm oqda.
X ulosa:  a)  Y er  deb  ataladigan  tab iatd ag in a  h o zirch a 
T ir ik  
tabiat  uchun  zarur 
sh art-sh aro itlar  borligi  m a ’lum ;  b)  Y erd ag i  o 'sim lik la r  v a   h ay v o n o t  dunyosi  kabi 
m a ’lum   tarixiy  davrda  o d am zo t  b o r l ig i  vu ju d g a  keldi;  v)  O dam zot  hayvonlarga  xos 
b arch a  xu su siy atlarg a  ega,  faqat  u  o ‘zi  yaratg an   ijtim oiy  m uhitda  inson  -  
ja m iy a tla sh g a n   individga  aylanishi  m um kin;  g)  X X   asrdan  boshlab  tabiat  bo rlig 'i 
bilan  odam zot  b o rlig 'i  o 'rta sid a g i  z id d iy atlar  -   anto g o n izm   (qaram a-qarshi)  tom on 
o g ‘a  boshlayotgani kuzatilm oqda.


Do'stlaringiz bilan baham:
1   2   3   4   5   6   7   8   9   10


Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2019
ma'muriyatiga murojaat qiling