N iz o m iy n o m I d ag I t o sh k e n t d a V l a t p e d a g o g ik a u n IV e r sit e t I ibro h im karim o V

0 ‘Z B E K IS T 0 N   R E SP IJB L IR A SI 
O L IY   VA   O  R TA   M A X S U S   T A ’L IM   V A Z IR L IG I
N IZ O M IY   N O M  I D AG  I  T O SH K E N T  
D A V L A T   P E D A G O G IK A   U N IV E R SIT E T I
IBRO H IM   KARIM O V
FALSAFA  FANIDAN  LEKSIYA MATNLARI
(O liy  o'quv yurtlari  yosh  muallimlari  va bakalavrlari  uchun 2003-yilda nashr 
etilgan  uslubiy  q o ‘llanmaning yangi,  to ‘ldirilgan, takomillashtirilgan  ikkinchi nashri)
T O SH K E N T - 2 0 1 4

K arim ov  Ib ro h im ,  N izo m iy   nomidagi  Toshkent  Davlat  pedagogika  universiteti 
«Falsafa» 
kafedrasining 
professori, 
falsafa 
fanlari 
doktori, 
Turon 
Xalq 
akadem iyasining  akadem igi  tom onidan  tayyorlangan  falsafa  fanidan  v a ’z  (lektsiya) 
mantlari.  U slubiy  qo'llanm a.
N izom iy  nom idagi  Toshkent D avlat pedagogika  universiteti  Ilmiy  Kengashining 
2013  y il,  24  may  12-raqamli  y ig ‘ilishida  muhokama  qilinib,  uslubiy  qo'llanm aning 
yangi  nusxasi  nashrga tavsiya etilgan.
O liy  o ‘quv  yurtlari  yosh  muallimlari  falsafa  fanidan  v a ’z   (lektsiya)  o'qish  va 
amaliy  mashg'ulotlar  olib  borishlari  hamda  bakalavriat  talabalarining  bu  fanni 
o'zlashtirishlariga  yordam  tariqasida  yozilgan  ushbu 
uslubiy  q o ‘llanmaning 
2-nashrida  hozirgi  zam on  ilg'or  falsafiy  fikrlari  im kon  doirasida  o 'z   ifodasini 
topishiga  harakat  qilingan.  Bundan  falsafa  faniga  qiziquvchi  boshqa  ixtisos  egalari 
ham  foydalanishlari  mumkin.
Taqrizchilar:  Falsafa fanlari  doktori,  professor A .E .A b d u sa m ed o v , 
Falsafa fanlari  nom zodi,  professor  I.H ak im ov.

M U Q A D D IM A
T abiat  va  uning  tarkibiy  qism i  b o ‘lgan ja m iy a l  o ‘z  taraqqiyqtining y angi,  yuqori 
bosqichi  -   N o o sfera  d av rig a  kirgani  inson  om ilini  to b o ra   birinchi  o ‘rin g a  chiqarib 
q o ‘ym oqda.  O dam zot  o ‘z  aq l-id ro k in i,  d a s ta w a l  uning  mevasi  b o ‘lgan  fan-texnika 
y utuqlarini  batam om   bunyo d k o rlik ,  y aratu v ch ilik   v a   ezgulik  tom o n g a  burib  y ubora 
o Iad im i-y o ‘qmi  -   hozirgi  dav rd a  ana  shu  sav o lg a  asosli ja v o b la r topish  hayot-m am ot 
m asalasi  b o 'lib   turibdi.  S k ep tik lar  en d ilik d a  boshi  berk  k o ‘chadan  chiqib  ketish  amri 
m ahol,  degan  fikrlarni  ilgari  suray o tg an   b o ‘lsaIar,  odam zotdagi  yaratuvchilik  quvvati 
(en erg iy asi)g a  ishongan  ta raq q iy p arv ar  fay lasu flar  kelajakka  um id bilan  qarash  ruhini 
od am lar,  xususan,  y o sh lar  o n g ig a  singdirish,  ular  aqliy  salohiyotini  butunlay 
bu n y o d k o rlik   tom onga  burib  y u b o rish   uchun  ilm iy-falsafiy  dunyoqarash  asnosida 
im o n -e ’tiqodli  barkam ol  avlodni  tarb iy alash   m asalasini o ‘rtaga tashlam oqdalar.
B uyuk  vatan d o sh im iz  Z ard u sh t  S ep ito m a  « A vesto»da  olam da  ikkita  ruh  -  
ezg u lik   va  yovuzlik  ruhi  abadiy  k u rash ad i  v a   bu  kurashda  odam zot  yo  u,  yoki  bu 
to m o n d a  tu rish g a  inajbur,  degan  edi.  U  zoti  boborakat  qachonlardir  ezgulik  yovuzlik 
kuch lari  ustidan  tantana  qiladi,  deb  bashorat  etgan  va  bunda  A ’lo  odam   shaxsi 
fao liy atig a 
ulkan 
um id 
bilan 
q aragan 
edi. 
O dam  
ongi, 
ahvoli 
ruhiyasi 
(psix o lo g iy asi)d a  b u n y odkorlik  va  v a y ro n k o rlik   h am isha  o 'z a ro   kurashi  jarayonida 
boM ishiga  e ’tiborni  qaratib,  O ‘zbek isto n   R espublikasi  Prezidenti  Islom   K arim ov 
bunday  degan  edi:  «A fsus  bilan  ta ’k id lash im iz  lozim :  tarix  tajribasi  shundan  dalolat 
beradiki,  inson  tabiatidagi  in soniylikdan  k o ‘ra  vaxshiylik,  ur-yiqit  instinktlari,  y a ’ni 
xatti-harakatlarini  q o ‘z g ‘otib y u b o rish   o so n ro q » 1.
T arixdan  y ana  shu  narsa  m a ’lum ki,  ilg ‘or  g ‘oyalardan  ruhiy  oziq  olib,  yuksak 
m aq sad lar 
bilan  y ash am ay d ig an  
o d am lard a 
k o 'p in c h a   o g ‘irroq, 
m ushkulroq 
y u m u sh lard an   o ‘zini  ch etg a  olish,  h oziriyu  huzuri  deb  osonroq,  beozorroq 
y u m u sh larg a  o g ‘ib  ketish  m ayllari  kuchlidir.  M ana  shu  holatlarni  albatta  e ’tibordan 
soqit  qilm ay,  barcha  od am lar  faoliyatini  ezgulik.  bunyodkorlik  tom onga  burib 
y u b o rish d a  ijtim oiy  fanlar,  avvalo  falsafa  fanining  betakror  o ‘rni  borligini  ta ’kidlash
1  P re z id e n l  Islom   K a iu n o v n m y   « F id o k o r»   g a z e ta s i,  2 0 0 0 -v il  8 -iy u n   som d ag i  in erv y iisid an
3

lozim .  C hunki  odam ni  bir  butun  ho lich a  yalpi  o 'rg a n a d ig a n   in so nshunoslik  fani  hali- 
hozir  shakllanm agani  sababli,  boshqa  fanlar  dalillari  va  x u lo salarig a  tayanib  turib, 
falsafa  fani  ushbu  funksiyani  ham   bajarib  kelm oqda.
Shu  sababli  2 0 0 3 -y ild a  « F alsafa  fanidan  v a ’z  (lektsiya)  m atnlari»  tayyorlab, 
ja m o a tc h ilik   hukm iga  h av o la  etgan  edik.  Bu  m atn  O liy  o 'q u v   y u rtlarin in g   1-bosqich 
bak alav riat  talab alarig a  m o ‘ ljallangani  sababli,  uni  b a ’zi  o 'q u v   q o 'lla n m a   va 
darsliklardagi  kabi  m urakkab  ak ad em ik   tild a  yozishni  lozim   to p m ad ik .  B akalavriat 
2-bo sq ich id ag i 
talab alar 
tu sh u n ad ig an  
tild a 
y o zilg an  
bu 
q o 'lla n m a d a n  
fo ydalanayotgan  talab alarn in g   falsafa  faniga  qiziqishlari  y an ad a  ortib,  o 'z la s h tirish  
ham   nisbatan yaxshi  b o 'la v o tg a n in i  p ro fesso r-m u allim lar ta 'k id lash m o q d a.
Q o 'lla n m a  ch iq q an ig a  10  yil  b o ‘lgani  bois  k u tu b x o n alard a ular ju d a  oz  m iq d o rd a 
qoldi.  Shuning  uchun  bu  uslu b iy   (m etodik)  q o ‘llanm aning  y an g i,  tak o m illash tirilg an  
n u sx asin i  tayyorlab,  ilm iy  ja m o a tc h ilik   huk m ig a  hav o ia  etgan  h o ld a  talab alarn in g  
falsafa  fanidan  o ‘zlash tirish lari  y an ad a  yuqori  b o ‘lishiga  u shbu  asqotishiga 
ishonam iz.
M ustaqillikni  nazariy,  m a ’nav iy -ru h iy   jih a td a n   m ustah k am lash ,  odam larni  aniq 
m aq sad lar sari  uyushib h ara k a t  q ilish larig a erishish  uchun  o ‘tg an  23  yil  badalida talay 
ishlar 
am alga 
osh irild i. 
Shu  ju m la d a n , 
sobiq 
S h o 'ro la r 
d av rid a 
sinfiyiik 
(p artiy a v iy lik )  tam o y illarig a  qattiq  am al  qilib  y o zilg an   ijtim oiy  fanlar  qusurlaridan 
en d ilik d a  xoli  b o 'ld ik ,  deb  aytish  m um kin.  Shunday  b o 'lish ig a   qaram ay,  O liy  o 'q u v  
y u rtlarid a  ijtim oiy  fan lar  so h a sid a   fo ydalanilayotgan  darslik  va  q o 'lia n m a la rn in g  
g 'o y a v iy -n a z a riy   y o 'n a lish la ri  hozirgi  talablar  darajasid a  em asligini  aytib,  Islom  
K arim ov  tarixchilar  v a   fay lasu flar  oldida  k atta  v azifalar  tu rg an in i  ta ’kidlaydi;  bu 
fanlarni  «taraqqiyot  ja ra y o n la ri 
haqida  yaxlit  ta sa v v u r  beradigan,  oq-qorani 
farq lash d a  asos  b o 'la d ig a n   fan lard ir» ,  deb  ta 'r if la d i1.
Bu.  faylasuflar  va  falsafa  fani  zim m asiga  alohida  m a s 'u liy a t  yuklaydi.  H am m a 
sohada 
inson 
om ili 
birinchi 
o 'rin g a   chiqqan 
b izning 
d av rim izd a 
b o 'la ja k  
m u tax assislarn i  bunyo d k o rlik ,  inso n p arv arlik   g 'o y a la rid a n   oziq  olib  shakllangan
D o n is h m a n d   \a lc |im iz n in y   m u sta h k a m   iro d a s ig a   ish o n am aii  -  P re zid e n t  Islom   K a n m o v n in g   « F id o k o r»   g azetasi 
m u x b iri  s a v o lla rig a  j a v o b la n  
if
  « F id o k o r»  g a z e ta s i  1998  yil  2  ivul  soni
4

falsafiy  dunyoqarash  egasi  qilish,  hayot  m a ’nosi  va  davr  ruhini  teran  anglashlariga 
y ordam   beradigan,  y a ’ni  oqni  qoradan,  qorani  oqdan  farqlay  o ladigan  iirtoni  butun, 
e 'tiq o d i  sobit  insonlar  b o 'lib   karnol  to p ish larid a  falsafa  fanining  o 'z ig a   xos  betakror 
o 'rn i  borligini  e ’tiro f  etish  m uhim   b o 'lib   turibdi.  B inobarin,  O liy  o 'q u v   yurtlarida 
falsafa  fanini 
o 'q itish n i  tubdan  y axshilash 
uchun  avvalo  olam ga  m ashhur 
ajd o d larim izn in g  
falsafa 
ilm iga 
behad 
ixloslari 
vorislari 
b o 'lg a n  
kadrlam i 
tarb iy alash im iz  lozim .
A lb atta  iqtisodiy-texnik  jih a td a n   taraqqiy  etgan  chet  el  m am lakatlari  tarixiy 
tajrib alarid an   falsafa  fanining  inkor  kategoriyasi  v a   inkorni  inkor  q o n u n ig a  tayangan 
h o ld a  fo y d alan ish im iz  zarur.  A yni  c h o g ‘da  k o ‘p g in a  chet  d avlatlarda  falsafadagi 
ayrim   oqim lar  o 'rg an ilay o tg an i,  b o shqacha ay tganda,  falsafa fan  sifatida shakllangani 
e ’tir o f   etilm ayotgani  ifodasi,  deb  y o n d o sh m o g 'im iz   m a ’qul.  C hunki  fan  sifatida 
falsafa  ilm ining  o b ’yekti  va  predm eti  an iq lab   b o ‘lingan  va  unga  shunday 
m u n o sab atd a  b o ‘lish  ilm iy  -   falsafiy  du n y o q arash   ta ’sirchanganlini  oshirishi 
m um kin.
B inobarin,  O liy  o ‘quv  y u rtlarid a  falsafa  fanidan  beriladigan  darslar  yanada 
m azm unli,  ta ’sirli  b o ‘lishi  uchun  pro fesso r-m u allim lar  v a   talab alar  etarli  m iqdorda 
q o 'IIan m a  va  darsliklar  bilan  ta ’m in  etilishlari  lozim ,  deb  o 'y lay m iz.  A fsuski,  falsafa 
fanidan  ho zirg ach a  ju d a   oz  adad  (tiraj)d a  ch iq q an   q o 'llan m alar,  darslik  tasnifidagi 
k ito b lar  etarli  b o 'lm ag an i  uchun  qator  qiyinchiliklarni  keltirib  chiqarm oqda.  Real 
v o q elik k a teran   k o 'z   bilan  qarash  m a ’qul,  deb  o 'y la y m iz .  V oqelik shuki,  har  kuni  6-8 
soat  au d ito riy ad a  ta ’lim  o layotgan  talaba,  alb atta  y o to q x o n a  yoki  uyiga  borib,  biroz 
dam   olgach,  y ana  k u tubxonaga  qaytib  k ela  olm aydi.  (B u  vaqtda  kutubxonalar  ham. 
elektron  m arkazlar  ham   ishlam asligini  ham   in o b atg a  olish  lozim ).  Shu  sababli  uning 
qoMida  am aliy  n iash g ‘ulot  uchun  tay y o rg arlik   k o ‘rishga  o 'q u v   qo 'llan m asi  yoki 
darslik   b o 'ls a ,  y o to q x o n a  yoki  uyida  tay y o rg arlik   k o 'rib ,  q o 'sh im ch a  adabiyotlarni 
k u tu bxonaning  o 'z id a   o 'q ib ,  uni  y anada  ken g ay tirad i,  chuqurlashtira  oladi.  U ning 
u stig a  O liy  o 'q u v   yurtlari  kutubxonalari  ham m a  talaba  q o 'lig a   beradigan  kitob 
fondiga  ega  em as.  Bunday  sharoitda  talab alarn in g   am aliy  m ash g 'u lo tlarg a  “ T a 'lim  
to 'g 'ris id a g i  Q onun"  talablari  d arajasida  bilim   olishlarini  qiyinlashtirm oqda,  ularning
5

bu  fandan yu q o ri  darajada o 'z la s h tirish   im koniyatlari  cheklanib qolm oqda.
Y etarli  pedag o g ik   tajrib ag a  eg a  b o ‘lm agan,  ayniqsa  boshqa  sohalardan  kelib. 
falsafa  ilm iga  ixtisoslashib  dars  b eray o tg an   y o sh   m uallim lar  am aliy  m a sh g 'u lo tla rn i 
o 'tk a z ish la ri  uchun  dasturga  m uvofiq  k elad ig an   o ‘quv-uslubiy  q o 'lla n m a g a   m uhtoj 
b o 'lib  
tu rish lari 
tajribadan 
m a ’lum . 
X u su san , 
m a ’ruza 
o ‘q ish g a  
e n d ig in a 
kirishayotgan y o sh   m uallim lar uchun  u shbu  q o 'lla n m a  nihoyatda asqotishi  m um kin.
A na  shu  h o latlam i  e ’tib o rg a  olib,  falsafa  fan id an   v a 'z   (lektsiya)  m atnlari  o 'q u v - 
uslubiy  q o 'Ila n m a sin in g   to ‘ldirilgan,  tak o m illash tirilg an   yangi  nashrini  tayyorladik. 
Shuni  aytish  jo iz k i,  ilgari  n ash r  etilg an   uslubiy  q o 'llan m alard an   va  keyingi  y illard a 
R o ssiy ad a  n ashr  etilgan  falsafadan  c h iq q an   darslik  va  q o 'llan m alard ag i  yangi 
y o ‘nalishlar,  asosiy  nazariy  q o id alar  ham   u shbu  q o 'lla n m a d a   m um kin  q ad ar  qam rab 
olingan,  m azm u n an   boyitilgan.  A n tro p o lo g iy a  sohasidagi  y an g ich a  q arash lar  hisobga 
olingan.
2 0 1 2 -2 0 13-o‘quv  y ilid a  falsafa  fani  u ch u n   kafed ram izn in g   q aro rig a  m uvofiq, 
ilgarigi  48  soat  o ‘rniga  56  soatlik  d astu rd a  v a ’z  o 'q ila d i  va  am aliy  m a s h g ‘ulotlar 
o 'tk a z ila d i.  U shbu  to 'ld irilg a n ,  yangi  ta h rir  etilgan  q o 'lla n m a d a   y an a  ikkita  m avzu 
q o 'sh ild i.  Bu  ham   m uallim lar v a  ta la b a la r uchun  qulaylik yaratadi.
A yni  c h o g 'd a ,  m uallifn in g   ilm iy -n azariy ,  ilm iy-uslubiy  so h ad a  t o ‘plagan 
tajrib alari  ham   ushbu  m antlarda  o 'z   ifodasini  topgan.  F ikrlar  x ilm a-x illig ig a  y o ‘1 
q o 'y is h   (p ly u ralizm )  KonstiUitsion  h uquq  darajasig a  k o ‘tarilgan  sh aro itd a  har  bir 
p ro fesso r-m u allim n in g   bosh q alard an   m a ’lum   darajada  farq  qiluvchi  qarashlari 
b o 'lish i  tabiiy.  D em okratik  dav lat  va  g rajd an lik   jam iy ati  shakllanishi  uchun 
k u rash ay o tg an   xalq  farzandlarida  m ustaqil  va  ijodiy 
fikrlash  q o b iliy atlarin i  hosil 
etish  u ch u n   ham   xilm a-xil  fikrlarni  o ‘rtag a  tashlash  foydalidir,  deb  o ‘ylaym iz. 
Ikkinchi 
to m o n d an , 
shunday 
y o ‘l 
tu tilg an d ag in a 
falsafa 
fanidan 
kelajak d a 
m u k am m alro q   darslik lar y aratish  im koniyati  paydo  b o 'lad i.
U shbu  o 'q u v -u slu b iy   q o 'lla n m a   yangi  d astu rd a  nazarda  tu tilg an   m avzularni 
asosan  q am rab   olgan  dastlabki  y o rd am ch i  m a n b a ’  hisoblanadi.  M atnlar  m avzusi 
b ay o n id a  p ed ag o g ik a  ix tisosligining o 'z ig a  xos  xususiyatlari  ham  hisobga olingan.
F alsafa  fanidan  hozirgacha  m avjud  q o 'lla n m a   va  darslik  tasnifidagi  kitoblar
6

m ualliflari  tarix iy lik d an   m an tiq iy lik k a  o ‘tish   u slubidan  foydalanib,  k o ‘p  soatni 
falsafa  tarix ig a  ajratish n i  lozim   top g an   b o 'ls a la r,  u sh b u   uslubiy  q o ila n m a d a   falsafiy 
tushunchalar,  kateg o riy alar,  qonunlar  va  ilm iy  bilish  m etodlarini  bayon  etishda 
m an tiq iy lik d an   tarix iy lik k a  o 'tis h   uslubidan  foydalanilganki,  falsafa  tarixiga  doir 
fikrlar  o ‘shalar  m azinunida  o ‘z  ifodasini  to p g an .  Ilgarigi  q o 'llan m ad ag id an   faiqli 
ravishda,  b unda  falsafa  fanining  um um iy  m asalalarid an   s o ‘ng,  O ntologiyaga  doir 
m av zu lar  bir  bobga,  gnoseo lo g iy ag a  d oir  m av zu lar  ham   y an a  bir  bobga j a ’m langan 
h o ld a  berildi.  N azarim izd a,  m ana  sh u n d ag in a tala b a d a   borliq  va  olam ni  bilish  haqida 
y ax lit  bir  filer qoladi.
Shunday  qilib,  falsafaning  fan  sifatid a  sh ak llan ish i  ham da  falsafiy  fikrlar  rivoji 
tarix ig a  12  soat  (6  soat v a ’z  (leksiya)  v a  6  soat  am aliy  m ash g ‘ulot),  ontologiya uchun 
16  soat  (8  soat  v a ’z,  8  soat  am aliy  m a sh g ‘ulot),  g n o seo lo g iy a  uchun  24  soat  (12  soat 
v a ’z,  12  soat  am aliy  m a sh g 'u lo t)  va  hozirgi  d av rn in g   global  m uam m olari  uchun  4 
soat  (2  soat  v a ’z,  2  soat  am aliy  m a sh g 'u lo t)  ajratildi.  D em ak,  talabalar  ushbu  fandan 
o 'zlash tirish larin i  y ax sh ilash   niyatida  28  so at  v a ’z,  28  soat  am aliy  m ash g 'u lo tlar 
o 'tk a z ish   nazarda  tutiladi.  B undan  tash q ari,  falsafa  fanidan  talabalarning  o 'zlari 
tanlagan  m av zu lar  b o 'y ic h a   m uslaqil  tay y o rlay d ig an   referatlari  uchun  28  soat  alohida 
vaqt ajratilgan.
Jahon 
falsafiy 
fikilari, 
ju m la d a n , 
M ark aziy  
O siyo 
faylasuflari 
va 
ilo h iy o tch ilarin in g   olam   va  unda  o dam ning  o ‘rni  haqidagi  qarashlari  ham  inobatga 
olib  yo zilg an   ushbu  m etodik  q o 'IIan m a  istiq b o ld a  falsafa  fanidan  m ukam m alroq 
darslik y aratish   ishiga o 'z ig a  x o s h issa b o 'la d i,  deb  o 'y lay m iz.
Q o 'IIa n m a   haq id a  o 'z   fik r-m u lo h azalarin i,  tanqidiy  qarashlarini  xolisona 
bildirgan  h am k asb larim izg a oldindan  m in n atd o rch ilik   bildiram iz.
M anzil.  T o sh k en t  shahri,  Y akkasaroy  tum ani,  Y usuf-X os  H ojib  k o 'c h a si,  103- 
uy.  N izo m iy   nom idagi  TD PU .
7

I  bob.  F A L S A F A   F A N I N I N G   U M U M I Y   M A S A L A L A R I
1-m avzu.  F alsafan in g  fan  sifa tid a   sh a k lla n ish i — ta rix iy -ta d rijiy  
(ev o ly u tsio n ) jarayon  
R eja:
1 .“ F a lsa fa ”  v a  “ F alsafa fani” tu shunchalari  o 'rta sid a g i  um u m iy lik  v a  ayrim lik.
2.  F alsafa  fan in in g  tad q iq o t sohasi.
3 .F alsafiy  d u n yoqarash,  lining m illiy  v a  u m u m b ash ariy   m ohiyati.
4 .F alsafa  fan in in g   ijtim oiy  vazifa (fu n k tsiy a)la ri  v a  m uam m olari.
X u lo sa
l-m a s a la . 
O dam -olam  
m u n o sab atlarin i 
ilm iy 
tu sh u n ish d a  
falsafiy 
q ara sh la rn in g   alohida,  betakror  o ‘m i  bor  b o ‘lib,  u n in g   fan  sifatid a  sh ak llan ish i  uzoq 
tarix iy   ja ra y o n d ir.  Fan  sifatida  u n in g   o ‘z  o b ’y ek ti  v a   tad q iq o t  pred m eti  ham da 
fu n k tsiy alari  bor,  albatta.  H ar  bir  tarix iy   dav r  m uam m olari  echim ini  to p ish g a   intilish 
falsafiy  q a ra sh la r takom illashib  b o rish ig a sab ab  b o ‘lgan.
O lam   va  u n d a  odam ning  o ‘m i  m u am m o si  h am ish a  q iz g 'in   b alis-m unozara 
o b ’y ek ti  b o ‘lib  kelgan.  Bu  m u am m o g a  ilm iy jih a td a n  y o n d ash ish n in g   q aro r to p ish id a 
b arch a m am lak atlar, ju m lad an ,  0 ‘zb ek isto n   fay lasu flarin in g  ham  x izm atlari  bor.
O lam n i,  unda  o dam ning  o 'rn in i  falsafiy  idrok  etishdan  a w a l  « falsafa»   v a  
« fa lsa fa   fani»  tushunchalari  o 'rta sid a g i  u m u m iy lik   v a   ay rim lik n in g   farq in i  anglab 
olish  m u h im d ir.  «F alsafa»  um um iy  va  k en g   tu sh u n c h a   b o ‘lib,  olam ,  u n d a  odam   va 
u n in g   u y u sh m alari  (jam oalari,  ijtim oiy  h arak atlari,  partiyalari,  davlatlari  va  x .k .jn in g  
o ‘m i,  q isq asi,  inson  om ili  q anday?  d egan  sav o llarg a  h ar  bir  tarixiy  dav rd a,  m intaqa 
v a   m a m la k a t  xalqlari,  tafakkur  va  tu rm u sh   tarzlari  o ‘zig a  xos  x u su siy atlarid an   kelib 
ch iq ib , tu rlic h a  q arash lar m avjud  b o 'lg a n   va h o zir ham   shunday.
In so n d a  tabiatan  falsafiy  fik rlash g a  m oyillik  kuchli.  « F ilo so fiy a»   atam asi 
y u n o n c h a   ikkita  s o ‘z  birikm asidir  (« filio »   —  sevam an,  «sofio»  —  d o nolik).  «F alsafa» 
e sa 
lo tin ch a 
«filosofiya» 
s o 'z in in g  
o 'z b e k c h a la sh g a n  
shakli 
b o 'lib , 
u 
« d o n ish m an d lik n i  sevish»  m a ’nosini  anglatadi.  N em is  filosofi  G eg eln in g   fikricha, 
falsafa  d o n ish m an d lik n in g   o 'z id ir.  Shu  nuqtai  nazardan  qarag an d a,  ertaklar.

riv o y atlar,  dostonlar,  q o ‘shiqlardan  tortib  barch a  d in lam in g   inuqaddas  kitoblaridagi 
olam ,  unda  odanm ing  o 'rn i  qanday  boMishi  kerak,  degan  savolga  o 'z ig a   xos ja v o b la r 
bor.  Shuning  uchun  qadim gi  greklar  barcha  fanlarni  falsafa,  y a ’ni  donolik, 
d o n ish m an d lik   ifodasi  hisoblaganlar.  N a tija d a   odatiy  (kundalik)  o n g d a  tarixan 
« falsafa -   fan lar  fani»,  « falsafa -   fanlar  onasi»  degan  fikr  keng  tarqalgan.  E shitilishi 
jo z ib a li  va  ehtirom li  k o ‘ringan  bu  iboralar  o stida  falsafani  fan  sifatid a  tan  olm aslik 
m ayllari  m avjud,  bu  esa  falsafan in g   hozirgi  holati  uchun  to ‘g ‘ri  em as.  Shunday 
boM ishiga  qaram ay,  olim lar  v a   siy o satch ilarn in g   b a ’zilari  an a  shu  aqidaga  tayanib, 
falsafa faniga m u n o sab at belgilaydilar.
G ‘arb  m am lak atlarid a  esa  en d ilik d a  falsafag a  ehtiyoj  qolm adi,  chunki  u 
p arch alan ib ,  barcha  fanlarga,  ay n iq sa  ijtim oiy  va  gum anitar  fanlarga  tarqab  ketdi, 
d egan  nuqtai  nazardan  kelib  chiqib  m un o sab at  belgilash  m ayllari  ham   m avjud. 
B unday  qarashlarni  X IX   asrdagi  pozitivizm   asoschisi  O .K ont  ilgari  surgan  b o ‘lib,  u 
V .V .Y A nevich, 
V .V in d elb an d  
to m o n id an  
rivojlantirildi. 
«Falsafa, 
-  
deydi 
V in d elb an d ,  —  b archa  m ulkini  farzan d larig a  ulashib,  shundan  so ‘ng  qashshoq  odam  
sifatid a  k o ‘chaga  uloqtirib  tash lan g an   qirol  L irg a  o ‘xshab  qoldi».  A fsuski,  bunday 
g ‘ayriilm iy  nuqtai  n azard a tu rg an  v atan d o sh larim iz ham  y o ‘q  em as.
B unday  fikrlar  xatoligini,  g ‘ayriilm iy  ekanligini  g ‘oyaviy-nazariy  jih a td a n  
isbotlash  dolzarb  vazifalard an   biri  b o ‘lib  turibdi.  C hunki  falsafa  fan  sifatida 
sh ak llan ib ,  o ‘z   tad q iq o t  sohasi  (o b ’yek ti)  v a   predm eti  aniqlangani  ayni  haqiat. 
D em ak,  unga  xuddi  fizika,  m atem atik a  kabi  yalpi  um um iy  tasnifga  eg a  fanga 
ay lan g an in i  e ’tiro f  etib,  sh u n g a  m uvofiq  m u n o sab at  bildirishni  hozirgi  m urakkab 
ijtim oiy-siyosiy  v o q elik larn in g  o ‘zi  taq o zo   etm oqda.
2-m asaIa.  F alsafa  fan  sifatid a  m avjud  n arsa  v a   hodisalarning  eng  um um iy 
alo q ad o rlig i  v a  rivojlanish  qo n u n larin i,  o dam -olam   m unosabatlarining tub m ohiyatini 
b ilish g a  im kon  yaratadi.  Bu  h aq d a  0 ‘rta  asrning  m ashhur  faylasufi,  «Ikkinchi 
m u allim »   nom i  bilan  ja h o n g a   tan ilg an   olim   A bu  N asr  Forobiy  bunday  deydi: 
«M avjudot  haqidagi  bilim   qoMga  kiritilsa,  shu  h aqda  ta ’lim  berilsa,  m avjudotdan 
boMgan  narsaning  zoti  bilinsa,  n arsan in g   m a ’nosi  tushunilsa,  ishonchli  dalil-hujjatlar
9

aso sid a shu  narsa h aq id a m iy ad a bir turli  ishonch  v a  tasav v u r paydo  b o 'ls a ,  m an a  shu 
m a ’lu m o tg a d o ir fanni  falsafa deym iz.
F alsafa  bilim i  o ch iq -o y d in   ishonchli  d a lil-h u jjatla rg a  ega  b o 'la d i.  O dam lar 
falsafa  y o ‘li  bilan  isbot  etilg an   m avjud  narsa  h aq id a  to 'la   ishonch  va  q an o atg a  ega 
b o ‘ladilar».2
Bu  fik rlard an   k o ‘rinib  turibdiki,  v atan d o sh im iz  A bu  N a sr  F orobiy  o 'z  
x u lo salarid a 
falsafa  fan 
sifatid a 
ilm -fan 
dalillarig a  asoslanishi, 
o dam -olam  
m un o sab atlari  shu lard an   kelib  chiqadigan  ishonch  va  q an o atg a  tay an ish i  lo zim lig ig a 
e ’tib o rn i  qaratgan.
F alsafa fan in in g   qonunlari,  k ateg o riy alari,  tu sh u n ch alari,  tam oyillari  va  falsafiy 
bilish  m etodlari  sh ak llan ish i  uzoq  tarixiy  davrni  o ‘z  ichiga  oladi.  A n a  sh u lar  orqali 
olam ni,  unda  o d am n in g   o 'rn in i  falsafiy  anglash  im koniyati  vu ju d g a  kelgan.  B iz 
y ash ay o tg an   tarix iy   davrda  barch a  k ad rlar  o ‘zlarid a  falsafiy  (d o n ish m an d )larch a 
fikrlash  q o b iliy atig a  ega  b o 'lish la ri,  shu  du n y o q arash   aso sid a  ijtim oiy  taraq q iy o td a 
inson  o m ilin in g  o 'rn i  va rolini  ilm iy  an g lab  olish lari  uchun k afo lat b o 'la d i.
F alsafa  fan  sifatid a  b o sh q a  fanlardan  ustun  ham ,  kam   ham   em as.  M ohiyatan 
falsafa  fani  o b ’y ek ti  v a   predm eti  aniqlanishi  b o sh q a  fan lard an   farq  qilm aydi.  C hunki 
istalgan  fanni  olm an g ,  uning  o b ’yekti  va  predm eti  a n iq lan ish i  uzoq  tarixiy  d av rlarn i 
o ‘z  ichiga  o lg an in in g   guvohi  b o 'la s iz .  « F alsafa»   atam a  sifatid a  tarix an   tu rlich a 
m a ’n o lard a  q o 'lla b   kelindi.  Jahondagi  ju d a   k o 'p   o lim la m in g   asrlar  dav o m id ag i 
izlanishlari,  tad q iq o tlari  natijasi  sifatid a  « o d am -o lam »   m u n o sab atlarig a  ilm iy-falsafiy 
y o n d ash u v g a  im kon  tu g 'd ira d ig a n   o 'z   tu sh u n ch alari,  k ateg o riy alari,  q o n u n lari, 
uslublari,  tam o y illari  aniq-ravshan  b o 'lg a c h ,  nem is  fay lasu fi  G egel  to m o n id an   ularni 
m uayyan  b ir tizim  (siste m a )g a  so lin a  boshlandi.
O lam   v a   u n in g   um um iy  m anzarasi,  buni  bilish  m u m k in  yoki  m um kin  em aslig i, 
shu  ja ra y o n d a   o d a m n in g   o ‘rni  va  olam ni  o 'z g a rtirish d a g i  rolini  an iq lash ,  o lam g a 
g o 'z a llik   q o n u n la rig a   aso slan ib   m unosabat  b e lg ilash n in g   turli  u su llarig a  am al  qilish 
ja ra y o n id a   m u ay y an   d u nyoqarash  va  tafak k u r  tarzi  sh ak llan ad i,  shu  d u n y o q arash g a
2
"A b u   N a s r  F o ro b iy .  F o z il  o d a m la r  sh a h ri  T   ,  A b d u lla   Q o d iriy   n o m id a g i  « X a lq   m e ro s i»   n a sh r.,  1993.  -   1 8 3-1 8 4 -

va  tafak k u r  tarzig a  m uvofiq  qadriyatli  ong  v u ju d g a  keladi.  Bu  du n y o q arash   va 
qadriyatli  o ng  o d am n in g   m uayyan  y o ‘nalish d ag i  im o n -e’tiq o d id a  o ‘z   m ujassam ini 
topadi.  D em ak,  falsafa fanining o b ’yekti  v a  pred m eti  an a shu holatlarni  qam rab  olishi 
kerak,  deb  h iso b lay m iz.  Shuning  uchun  ham   falsafa  fani  o b ’yekti  v a   p red m etin in g  
quyidagi  t a ’rifm i  beram iz va  uni  o ‘z nuqtai  nazarim izdan turib tavsiflaym iz.
Olamni  ilmiy-falsafiy  biiish,  unda  odamning  о ‘rni  va  о 'zaro  munosabatini 
aniqlash  jarayonida  keng  qamrovli  tafakkur  tarziga  asoslanib  ilmiy-falsafiy 
dunyoqarashni  shakllantirish,  inson  ongi  va  qalbiga  shimga  muvofiq  imon-e ’tiqod 
ruhini singdirish ilmiy falsafaning ob 'yekti va predmeti hisoblanishi muhimdir.
F alsafa  fan in in g   tad q iq o t  o b ’yekti  bilan  uning  predm eti  o ‘rtasid a  y aq in lik   bor. 
B iroq,  pred m et  o ‘sh a  o b ’yektni  o ‘rganish  uslub  va  usullarini  ham   o ‘z   ichiga  oladi. 
Y uqoridagi  ta ’rifd a  bu  holat  inobatga  olingan.  S o ‘ngra,  unda  bizga  hozirgacha 
m a ’lum   b o 'lg a n   ta ’riflardagi  um um iy  m azm u n   saqlangan  holda,  b o sh q a  falsafiy 
oqim lar,  y o ‘n alish lar  va  m aktablar  uchun  e ’tiborli  b o ‘lgan  jih a tla r  ham   hisobga 
olingan.  U larning  in soniyat  m a ’naviy  tak o m ilid ag i  o ‘ynaydigan  va  o ‘ynayotgan 
ro llarig a  x o liso n a  baho  berishni  ham   o ‘z  d o ira sig a   kiritadi.  Bu  ta ’r i f  olam ni  bilishda 
falsafa  fan in in g   b o sh q a  fanlardan  farq  q ilad ig an   o ‘z   o ‘m i,  y o ‘li,  usuli,  vositalari, 
m ezoni,  m aro m i,  qadriyatlari,  ideallari  b o rlig in i  ham   nazarda  tutadi.  O lam ning  bir 
zarrasi  v a   ayni  c h o g ‘da  bir  sirli  oiam   b o ‘lgan  o dam ning  o ‘zi  yashayotgan  tarixiy, 
g eografik  va  ijtim oiy  m u h itd a  m uayyan  o ‘rni  va  o ‘ynaydigan  roli  borligi  (yaratuvchi 
yoki  b u z g ‘unchi  kuch  ekanligi)  e ’tir o f   etilib,  buni  biiish  zarurati  ayon  boMadi. 
O d am zo t  olam ni  bilish d a  pastdan  y u q o rig a,  soddadan  m urakkablikka,  chekli 
qarash d an   k en g   qam rovli  q arash g a  to m o n   b o rish   jaray o n id a  g ‘or  odam lariga  xos 
o lg ‘irlik,  b o sq in ch ilik   tafak k u r  tarzi  v a   c h ek la n g an   (sohaviy)  tafakkur  tarzidan  keng 
qam ro v li  (falsafiy )  tafak k u r  tarzig a  to m o n   k etayotgani,  bunda  falsafaning  alohida, 
b etak ro r  o ‘rni  b o rlig ig a  e ’tib o r  qaratiladi.  V a  bu  hoi  inson  tafakkur  tarzini  o ‘zgartirib 
b o rish in in g   aham iyati  haqida  teran  fik rlar  bildirishni  nazarda  tutadi.  T a ’rifning 
um um iy  m azm u n id a  m uayyan  du n y o q arash   v a   tafak k u r  tarzining  odam   m a ’naviy- 
axloqiy 
qiyofasi 
tim so lid a  gav d alan ish in i 
nam oyon  etadigan  im on-e’tiqodga 
m u n o sab at  ham   bor.  C hunki  falsafa  fani  bu  m asalani  chetlab  o 'tm aslig i  kerak,  zero,
11

h am n afas  boMgan  sharoitda  hal  etish  m um kin.  B uning  uchun  o d am zo t  ruhini 
po k lash d a  barch a  dinlarning  nam oyandalari  v a   ilm -m a’rifat  ahllari  birgalikda 
izlan ish lari,  bu  y o n a li s h   b o ‘y ic h a   o ‘zaro   ittifoq  tuzishlari  m aq sad g a  m uvofiqdir. 
S h u n d a falsafa fan in in g  m illiy  va u m um bashariy  aham iyati  beqiyos oshib ketadi.