Tilshunoslik asoslari

T adqiqotim izning 

a w a lg i 

b o b id a  

k o 'rib  

o'tg anim izd ek,  ayni  sh u n g a   o 'x sh a sh   v aziyatni  k itob atchilik  

term inologiyasining 

XV-XVI 

asrlard ag i 

ta ra q q iy o tld a  

ham  

kuzatishim iz  mumkin.  C h u n k i  bu  d av rlard a  k ito b a tc h iiik n in g  

gullab-yashnashi 

o 'z  

t a ’sirin i 

xalq 

tu rm u sh  

tarziga, 

o ‘z 

navbatida,  so'zlashuv  tiliga  h am   k o 'rsa ta   oldi.  Ijtim oiy  h ayotda 

xalq  turm ush  tarziga  k irib  k e lg a n   n arsa-h o d isalar  b ila n   birga 

uiarga  oid  term inlar  h am   tilga  singib,  x a lq n in g   k u ndalik 

n u tq id a n   k en g   o ‘rin  olib  boradi.  Dem ak,  h a r  b ir  til  leksikasi 

tarkibi  doim iy  ravishda  y a n g ila n ib   turadi.  Ayni  zam onda,  tilning 

lu g 'a t  tarkibidagi  o'z  ah a m iy atin i  y o 'q o tg a n   s o 'z la r  arxaik 

so 'zlar  qato rig a  o'tib,  is te ’m o ld an   chiqish  h o d isa si  h am   sodir 

b o 'lib   boradi.  Lekin  y a n g i  so 'z la rn in g   payd o  b o ‘lish  hodisasi 

so 'zlarn in g  

iste’m oldan 

ch iq ish ig a   n isb a ta n  

a n c h a  

yuqori 

b o 'lad i.  Bunda  lu g 'at  sostav inin g   boyib  bo rish i  h a r  b ir  tiln in g   o'z

www.ziyouz.com kutubxonasi

ich k i  im koniyatlari  a so sid a   v a   o 'zg a  tildan  o'zlashtirish  y o ‘li 

b ila n   b o 'lis h i  lingvistik  ad ab iy o tlard a  qayd  etilgan  va  barcha 

to m o n id an   tan   olingan.

M a'lu m k i,  h ar  bir  tild a g i  so'zlar  bir  n ech ta  m a ’noga  ega 

b o 'la d i.  K o‘p   m a'n o li  s o 'z la m in g   aniq  m a'nosi  kontekstda,  gap 

ta rk ib id a   aniqlanadi.  B u n d ay   so'zlar  nutqn ing   ta'sirli,  jonli, 

ix ch am   va  b ad iiy   b o 'lis h id a   nihoyatda  k atta  roi  o'ynaydi. 

S h u n in g   b ilan   birga,  h a r  b ir  tilda  o'zlning  ishlatilish  doirasiga 

k o ‘ra   ch ek lang an,  asosan;  b irg in a   m a’noga  ega  b o 'lg a n   birgina 

tu sh u n c h a n i  ifodalaydigan  s o 'z la r  ham   bo'ladi.  Bunday  so'zlar, 

x u s u s a n  

fan, 

texnika, 

s a n ’at, 

siyosat, 

til 

va 

adabiyot, 

h u n a rm a n d ch ilik   k ab i  tu rli  sohalarda  uchraydi.  Bu  sohalarda 

h am m a  d iq q at  borliqni  ia q a t  m an tiq  jihatdan  bilishga  qaratilgan. 

S h u n in g   u c h u n   fan-tex n ik a, 

siyosat  sohalarida  so'zlarning 

n ih o y a td a   an iq  b o 'lish i  tala b   qilinadi.

T erm in   lotincha 

term inus

  so'zidan  olingan  b o 'lib ,  chegara, 

c h e g a ra   belgisi,  c h e k   m a ’n o larin i  anglatadi. 

Fan,  texnika  va 

b o s h q a  

so h ag a 

oid 

n a rs a  

haqidagi 

tu sh un chan i 

aniq 

ifo dalay dig an ,  ishlatilish  d o ira si  shu  sohalar  bilan  chegaralangan  

s o 'z   y o k i  s o 'z   birikm asi  term in   d eb   ataladi.  T erm inlar bir  m a’noli 

b o 'lish i,  ekspressivlik  va  em otsionallikka  ega  bo'lm aslig i  kabi 

b e lg ila ri  bilan,  ham   u m u m is te ’m oldagi  so 'zlardan   farqlanadi. 

M asalan, 

lingvistik  term inlar: 

gap,  ega,  ot,  son,  tovush; 

g e o m e triy a g a   oid  term inlar: 

ayiana,  uchburchak;

  fizikaga  oid 

term inlar: 

Jism,  bosim,  harakat,  maydon;

  kim yoga  oid  term inlar: 

suv,  kum ush,  ishqor,  tuzJar

 v a  boshqalar.

T erm in lam in g  

m uhim  

xususiyati  shundaki, 

u lar  k o 'p  

m a’n o li  bo 'lm ay d i.  K o 'c h m a   m a ’nolarda  ishlatilishi  nihoyatda 

k am   u ch ray d i.  M asalan:  k o 'p g in a   tillarda  b o'lg an i  singari  o 'zb ek  

tilid a  ham  

operatsiya

  so 'z i  term in   sifatida: 

1

)  m editsina  sohasida 

yorish,  kesish,  kesib  olib  tash la sh ,  yangisini  solish  va  sh u  y o 'lla r 

b ilan   k asallik n i  tuzatish  d a v o la sh   m a’nosida: 

2

)  harbiy  sohada 

b iro r  vaziia  va  m aqsadni  a m a lg a   oshirishga  qaratilg an   urush 

h a ra k a tla ri  m a’nosida;  3)  d a v la t  idoralarida  rasm iy  m uom ala 

(m asalan: 

b a n k  

o peratsiyasi, 

pochta 

operatsiyasi 

kabi) 

m a 'n o la rid a   qo'llaniladi.

M a ’lum ki,  h a r  b ir  so h a   term inologyasining  shakllanish 

jara y o n i  a d a b iy   tilga  xos  b o 'lg a n   omonimiya,  sinonim iya  va 

b o sh q a   x ild ag i  lek sik -sem an tik   ko'rinishlar  bilan  b o g 'Iiq   holda 

k ech ad i.  Lekin  ush bu  h o latla r  o ‘zb ek term inologiyasining  barcha

www.ziyouz.com kutubxonasi

sohalari  uchu n   bir  xilda  em as.  X ususan,  h ozirgi  o 'z b e k   ilmiy- 

texnikaviy  term m ologiyasida  avj  o igan   salbiy  h o d isa la rd a n   bin 

k o 'p   shakllilik  -   sinonim iyadir.  B unda  b irg in a   tu sh u n c h a n i 

ifodalash  uchun   turli  s o 'z   (yoki  so 'z  birikm alari)  qo 'llan ad i. 

Garchi  bu n d ay   holat  v a q tin c h alik   bo'lib,  te rm in la m i  tartibga 

solish 

jarayonida  bartaraf 

etilsa-da, 

am rao 

m a ’lum  

davi 

m obaynida  u  term inlardan  fo yd alan ish da  turli  q iy in ch ilik lar  va 

chalkashliklam i yuzaga  k eltirish i  mumkin.

Shuni  alohida  qayd  e tis h   kerakki,  term in o lo g iy a d a   birgina 

tu sh u n c h a n i  iiodalashda  q o 'lla n a d ig a n   turli  term in lam i  qanday 

atash   m asalasida  m un o zaralar  ham   m avjud.  C h u n o n ch i,  b a ’zi 

tilshunoslar  term inologiyada  neytrallik  b o 'lish in i  h iso b g a  olib, 

b ir 

tushu nch ani 

an g latu v ch i 

turlicha 

ifo d a lam i 

«düblet 

terminlar»

  deb  atashsa,  b o s h q a   b ir  q a to r  o lim lar  esa  uni 

«sinonim»

  deb  ham   atash  m um kinligini  q a y d   etg an lar.  Ba’zi 

olim lar 

esa, 

term ino log iy ad agi 

sinonim lik 

um um adabiy 

tildagidan   birm uncha  larq  qilishin i  va  sh u   b o isd a n   ham   ularni 

«düblet»

  deb  ay tayotgan lik larin i  qayd  etganlar.

Umuman,  nafaqat  term inologiyada,  h a tto   tilshunoslikda 

ham   ff

sinonim»,  «düblet»

  v a  

«variantlilik»

  k ab i  tu sh u n c h a larn in g  

o'ziga  xos  xususiyatlari  a n iq   b elg ilan m ag an  h a in d a   ularni 

farqlash  m asalasi  hali  to 'liq   h a l  etilm agan.

H ar  bir  tilda  ju m lad an ,  o 'z b e k   tilida 

te rm in la r  quyidagi 

y o 'lla r bilan  hosil  b o ‘ladi:

1

) 

h a r  bir  x alq nin g  o 'z   til  b oyligidan, 

u n d a g i 

turli 

im koniyatlardan 

foydalanish 

asosida: 

uchburchak, 

urg'u, 

qo ‘lyozma,  ega,  kesim,  aniqlovchi,  qo ‘shimcha

 kabilar;

2

)  ch et  tillarda,  ayniqsa,  ru s  tili  va  u  orqali  b o sh q a   tillardan 

tayyor  term inlam i  qabul  qilish  bilan: 

plyus,  m inus,  fonema, 

biologiya,  atlas,  atom,  gramm.

Term inologiya  keng  m a ’n o d a  leksikaning  b ir  q atlam i  b o 'lib  

ijtim oiy  hayotning  turli  so h a la rid a   q o 'lla n ila d ig a n   term inlarning 

majmuidir.  T erm inologiya 

to r  m a ’n o d a   fati  y o k i  texnika, 

adabiyot, 

s a n ’at 

yoki 

ishlab 

ch iq arish g a 

x o s 

term inlar 

y ig 'in d isin i  tashkil  eiadi.

Fan-texnika, 

adabiyot, 

s a n ’a t 

va 

ishlab 

ch iq arish n in g  

taraq q iy   etib  borishi  b ilan   term inologiya  ham   rivojlanib  boradi, 

yangi  term inlar  paydo  b o ‘ladi.  Ba’zi  b ir  eskirib,  keraksiz  b o 'lib  

qolgan   term inlar esa  iste ’m o ld a n   chiqib  qoladi.

www.ziyouz.com kutubxonasi

T ilsh u n o slik d a   term inlarni  tartib g a  solish  m asalasi  h a r  doim  

ham   d o lza rb   b o 'lib   kelgan.  H a r  bir  soha  term inologiyasini 

tartib g a   so lish   b u g u n   ham   o 'z   aham iyatini  y o 'q o tg a n i  y o ‘q. 

O 'zb ek   tilsh u n o slig id a  sohaviy  term inologiyalam i  tartibga  solish 

m asalasid a  b ir  q ancha  ishlar  am alg a  oshirilgan.  Lekin  qilingan 

ish lam in g   sa lm o g 'i  bilan  ch eg aralan ib   qola  olmaymiz.  C hunki 

term in larni 

tartib g a 

solish 

m asalasini 

barch a 

soha

term in o lo g iy alarid a  ham   b ir  xild a  olib  borilyapti  deb  bo'lm aydi. 

Shu  n u q ta i  nazardan   b u   y o ‘nalishd a  echim ini  ku tay o tg an  

m u am m o lar  talaygina.

O 'z b e k   term inologiyasi  to 'la lig ich a   b u g u n g a  q a d a r  jiddiy 

sh ak ld a  lingvistik  tad q iq o t  o b ’e k ti  b o ’lm agan  va  b a rc h a   soha 

term in o log iyalarini 

tartib g a 

solish 

m asalasi 

deyarli 

hal 

etilm agan.

M a ’lum ki, 

har 

b ir 

fan 

sohasm ing 

rivojlanish 

va 

takom iU ashuv 

darajasi 

shu 

so h a   term inologiyasining 

qay 

darajad a  ta ra q q iy   etganligi,  sh u n in g d ek ,  tartibga  solinganligi 

kabi  b e lg ila r  bilan  ham  

uzviy  bog'Iiqdir. 

C h u n k i 

ilmiy 

ad a b iy o td a   q o ‘llanadig an   term in   y o k i  uning  ifoda  shakli  a n iq   va 

ravshan  b o 'lm a s   ekan,  unda,  a lb a tta ,  chalkashlik,  no aniqlik  kabi 

salbiy  h o la tla r  saqlanib  qolav erad i.  Shu  bois,  har  b ir  fan  yoki 

so h a n in g   tara q q iy o t  k o 'rsa tk ic h i  shu  so h a  term inologiyasining 

« q a t’iy 

ilm iy 

term inologiya»ga 

ega 

ekanligi 

bilan 

ham  

belg ilan ad i.  Bu  y e rd a   «q at’iy  ilm iy   term inologiya»  tush un chasi 

biron 

b ir 

sohaviy 

term in olog iy an in g  

m azkur 

fan 

sohasi 

taraq q iy o ti  b ila n   u yg 'unlashu v i,  sohaviy  term inologiyaning  ayni 

sohag a 

o id  

tu sh u n c h a larn i 

ifodalashdagi 

ham ohangligi, 

yaratilg an   v a   m u om alad a  b o 'lib   tu rgan   term inologiyaning 

m uayyan  fa n   tili  bilan  m os  k elishi  kabi  holatlarni  nazarda  tutadi.

T e rm in la rn in g   aniqligi  v a  q a t’iylashishi  shu  m illatning  ..mi, 

maorifi, 

m ad an iy ati 

d arajasin i 

ko'rsatadi. 

T erm inlarning 

rivojlanishi,  ta rtib g a   solinishi  fan n in g   h ar  xil  sohalarida  turlicha 

bo'lib,  m a ’lum   fanning  tara q q iy o tig a   bog'liq.  Bu  taraqqiyot 

to ’xtovsiz  b o 'lg a n i  u ch u n   y a n g i  term inlarning  kelib  chiqishi, 

tartibg a  tu sh ish i  ham   uzluksiz  b o 'lad i,  Umuman,  ona  tilida 

term in larn in g   p u x ta   ishlanishi,  tartib g a  solinishi  darslik  va 

q o 'lla n m a la r  tu zish   u ch u n   ham,  o n a   tilida  dars  olib  borish  uchun  

ham   z a ru r  b o 'lg a n   m anbadir.  T erm inlarning  ishlanm aganligi  va 

tartib g a  so linm aganligi  n u tq   uslu b ig a  ham   ta ’sir  k o'rsatadi.

www.ziyouz.com kutubxonasi

Dem ak,  termin.ologiya.ni  ta rtib g a   solinishi  n a fa q a t  ilm iy  sohada, 

balki  ijtim oiy  hayotda  ham   aham iy ati  k a tta   b o 'lg a n   m asaladir.

Term inologiyani  tartib g a   solishning  sa m a rad o rlig i  term inlar 

bev osita  qo'U anadigan  q u y id a g i  h olatlard a  y a q q o l  k o 'rm a d i-. 

k asbiy 

t a ’limni 

t o ‘g ‘ri 

tash k il 

etishda, 

ish lab  

chiqarish 

am aliyotida  b o 'lad ig a n   o g 'z a k i  m uom alada,  ilm iy  va  ishlab 

ch iq arish   jarayonlaridagi  o 'z a ro   yozishm alarda,  m atb aach ilikd a 

(ilmiy,  o'quv,  ishlab  chiq arish  k ab ilarg a  oid  a d a b iy o tla rn i  nashr 

etishda),  ch et  el  adabiyo tlarini  tarjim a  q ilish d a va  hokazo.

M a ’lumki,  har  b ir  fan   so h asi  d oim iy  ta ra q q iy o td a   bo 'ladi. 

Bu  esa,  o 'z   navbatida,  u n d a g i  tu sh u n c h a lam in g ,  u lar  orqali 

term inlam ing  ham 

o 'z g a rib   turishiga  olib  k e la d i.  N oo'rin, 

asossiz  tan lan g an   atam a  m a ’lum   d avr  o ‘tish i  b ila n   ifodalangan 

tu sh u n c h a   m azm uniga  m os  kelm asa,  iste ’m o ld a n   ch iqadi,  yangi 

atam a  yaratiladi  yoki  uning  sinonim i  o 'm in i  eg allay d i.  Shuning 

u c h u n   ham   atam a  lu g 'a tla ri  m a'lu m   v a q t  o 'tis h i  b ila n   qayta 

nash r  qilinadi  -  to 'ld irîlad i  y oki  asossiz  a ta m a la r  b o s h q a   qulay 

va  aniq  atam alar  bilan  alm ashadi.  D em ak,  term inologiyani 

tartib ga 

solish  bu 

d oim iy  v a 

k u n d a lik  

ish im iz  b o ‘lishi, 

shuning dek ,  u  fan  va  te x n ik a   taraq q iy o ti  b ila n   ham ohang 

takom illashib  borishi  lozim.

T ilshunosiikda 

term in lam in g  

o 'z g a rish i 

h a m d a  

yangi 

term inlam in g  paydo  bo 'lish i  fan  va  tex n ik a   ta ra q q iy o ti  bilan 

uzviy  bog'liqdir.  Texnika  taraq q iy o ti  t a ’sirid a  term inologiya 

o ‘zaro  aloqador  ikki  q o n u n iy a t  asosida,  b irin c h id a n ,  ilmiy- 

tex n ik a 

progressi 

q o n u n iy atlari 

bilan, 

ik k in ch id an , 

til 

rivojlanishining  um um iy  q o n u n iy atlari  b ila n   b o g 'liq   ravishda 

o 'zg arib   boradi.  Texnik  m alak an in g   e n d ilik d a   m a ’lum   to i 

d o iradan  chiqib,  om maviy  x a ra k te rg a   eg a  b o ‘la y o tg a n lig i  va  turli 

sohalarning  m utaxassislari  k u n d a iik   faoliyatida  fan   va  texnika 

y u tu qlarid an  keng  fo y d alan ayo tg anligi  te rm in la rg a   b o 'lg a n  

y uksak  talab  bilan  uning  hozirgi  holati  o rasid ag i  nom uvofiqlikni 

bartaraf  etishni  talab  etadi.  C h u n k i  jam iy at  h a y o tid a   fan  va 

tex n ik a  qanchalik   k atta  ah am iy atg a  ega  b o 'lsa ,  u n i  egallash, 

b oshqarish  va  taraq qiy  ettirish   u c h u n   term in lar  h a m   shunchalik  

m uhim   aham iyatga  m olikdir.  Shu  jih atd an,  te m iin la rn i  tartibga 

solish ju d a  k a tta  ilmiy  va ijtim oiy  ah am iy atg a  egad ir.

F an-texnikaning 

tez 

s u r ’a tla r  bilan 

riv o jlan ib   borishi 

natijasida y angidan-yangi  m ashinalar,  ap p aratlar,  asb o b -an jo m lar 

va  texnologik  jaray o n lam in g  

pay d o   b o 'lis h i 

b ilan  

ularni

www.ziyouz.com kutubxonasi

ifodalovchi  y a n g i  term inlar  h am   v u ju d g a  kelm oqda.  Shu  sababli, 

y a n g i  te x n ik a   vositalari  qaysi  sohaga  k o 'p ro q   kirib  k e lg a n  

bo 'lsa,  sh u   so h a  term inologiyasi  to'xtovsiz  ravishda  kengayib 

bo rm o q d a.  M asalan,  an a  sh u n d a y   so halardan  biri  poligrafiya- 

n a sh riy o tc h ilik   sohasidir.  M azk u r  so ha  taraqqiyotiga  e ’tibor 

bersak,  b u   so h ag a  texnik  v o sitalam in g   kirib  kelishi,  asosan, 

yig irm an ch i  a sr  boshlarig a  to 'g 'ri  keladi.  Lekin  u n in g   eng 

ta ra q q iy   e tg a n  

davri  b u g u n g i  k u n d ag i  holatidir. 

Hozirgi 

zam onaviy 

po ligrafiya-nashriyotchilik 

tarm og'i 

hujjatlam i 

tay y o rlash   v a   ularn ing   n u sx alarin i  ko'paytirish,  kitob  holiga 

k e ltirish   jaray o n larin i  o 'z id a   m ujassam lashtirgan  tex nik   vositalar 

q o 'lla n a d ig a n   y e ta k c h i  so h a la rd an   biriga  aylandi.  N atijada, 

u sh b u   s o h a   term inologiyasiga  ju d a   k o 'p lab   yangi  tush un chalar 

va  u la r  b ila n   b irg a   yangi  ilm iy-texnikaviy  term inlar  ham   kirib 

k elm oq da.  A lbatta,  b u n d a y   o'zg arish lar  o 'zb ek   tllining  ish 

k o 'ris h   d o irasin i  kengaytirib,  u n in g   leksik  sostavini  yangi-yangi 

ilmiy  v a  te x n ik   term in lar bilan  boyitdi.

K o ‘p c h ilik   hollarda  y a n g i  term inlar  yaratish  ishiga  oddiy 

taijim a 

y o k i 

k alk alash  

jaray o ni 

sifatida 

qaraym iz. 

T erm in o lo g iy ad ag i  m avjud  k am ch ilik  ham da  tartibsizliklarning 

asosiy  sa b ab la rid a n   biri  ham   shundadir.  Zotan,  y ang i  term in 

yaratish  h a r  taraflam a  m u kam m al  b o 'lg a n   ijodiy  jarayondir.  H ar 

q a n d a y   ilm iy-texnikaviy  te rm in   o d d iy  so'zning  yoki  s o ‘z 

birik m asin in g  

term in olo giy ad ag i 

aksi 

bo'lib, 

u 

aniq 

c h e g a ra la n g a n   ham d a  b e lg ila n g a n   m azm unga,  bu  m azm un  esa, 

k o n te k s td a n   q a t’iy nazar,  la q a t  sh u   term inga  oid  b o 'lish i  lozim.

K .M .M usayev  term inologiyani  tilning  leksikasi  sifatida 

g o ‘yo   b ir  sh a h a rg a   qiyoslaydi.  U ning  fikricha,  term inologiya 

y ag o n a   re ja   a so sid a   q urilsa-da,  lekin  birdaniga  Ь а ф о   etilm aydi. 

U  tarix iy   sh a rt-sh a ro it  asosida  shakllanadi,  uni  y aratishd a  har  хД 

avlodga 

m ansub  

b o 'lg a n  

tu rli 

m e ’morlar, 

loyihachilar, 

kash fiy o tch ilar  ish tirok   etadi.  U lar  har  bir  qurilayotgan  inshootni 

yaxshi  o ’rg a n g a n   holda  b arp o   etadilar.  Term inologiyani  tartibga 

solishdagi  o 'z ig a   xos  m u rak k ab lik   ham   shu  bilan  belgilanadi 

(М усаев  K.M. 

Ф орм и р о ван и е,  разви ти е  и  соврем ен н ы е 

проблем ы   терм инологии.  -   М.:  Н аука,  1986.).

Rus  tilsh u n o si  D.S.Lotte 

term inologiyaga 

b a g 'ish la n g an  

asarlarid a 

b a rc h a   sohaviy 

term inologiyalar  uchun 

um um iy 

b o 'lg a n   q u y id a g i jid d iy   k am ch ilik lam i  k o 'rsatib   o'tadi:

www.ziyouz.com kutubxonasi

1. 

Barcha  term inologik  siste m a la r  u ch u n   taallu q li  b o 'lg a n  

jid d iy   kam chiliklardan  biri  te rm in la m in g   k o ‘p   m a ’nolilig idir. 

B unda  b ir  term in  ikki  va  u n d a n   o rtiq   m a ’n olard a  q o 'Ilan ad i.

2.  H ozirgi  term inologiyadagi  ik k in ch i  yirik  n u q s o n la rd a n  

biri 

term in lar 

sinonim iyasi 

h odisasidir. 

T erm in -sin o n im  

(dublet)lar  d eg an d a  m uayyan  b ir  tu sh u n c h a n i  ifodalash  u c h u n  

ikki  va  u n d a n   ortiq  term inning  m u o m a la d a   bo 'lish i  tu sh u n ilad i.

3.  T erm inologiyadagi  y a n a   b ir  kam chilik  b u   m a ’lu m   bir 

tu sh u nchan i  ifodalashga  x izm at  q iluv ch i  term inning  a n g la tish i 

lozim  b o 'lg a n   tushuncha  m o h iy a tig a   u y g 'u n   b o 'lm asligid ir.  B a ’zi 

holatlard a  so'znin g  aynan  m a ’n o si  b ilan   tu sh u n c h a   m o h iy a ti 

o ‘rtasida  nom utanosiblik  v u ju d g a   keladi.

4.  T erm inologiyadagi  n a v b a td a g i  n u q so n   term in n in g   k o 'p  

k o m p o n en tlard an   iborat  b o 'lis h i  va  natijada,  u ni  q o 'lla s h d a g i 

noqulaylikdir.  Bunda  m u ay y a n   b ir  tu sh u n ch an i  ifo d a la sh g a  

xizm at  qiluvchi  term in  ikki  va  u n d a n   ortiq  k o m p o n e n tla rd a n  

iborat  b o 'lad i.  Bunday  y a s a lish g a   o id   b o 'lg a n   term in lard a , 

b irinchidan,  n u tq   iqtisodi,  y a ’ni  ixch am lig i  buziladi,  b u   esa,  o 'z  

navbatida,  fikrlashga  salbiy  ta ’sir  k o 'rsa ta d i.  Ikkinchidan,  te rm in  

k erag id an  

ortiq 

darajada 

u z u n  

b o 'lg a n d a  

ellipsis 

(n u tq  

un su rin in g   tu sh ib   qolishi)  b o d isa sin in g   v u ju dg a  k e lish   e h tim o li 

kuchayadi.

5.  Y uqoridagi  nuqsonga  y a q in   b o 'lg a n   y ana  b ir  k a m c h ilik  

b u   -  

term in   talaffuzining  n o q u lay liy i.  Bunday  term in lar  ikki 

sababga  k o 'ra   vujudga  keladi: 

1

)  aso siy   term inni  y a ra tis h d a  

u n ing   derivatlilik  im koniyatlari  y e ta rlic h a   in ob atga  olinm aydi; 

2

) 

xorijiy  term inn i  o 'zlash tirish da  u n g a   jid d iy   e ’tib or  b ilan   q arab , 

tanqidiy  yondoshilm aydi.

6

. 

Term inologiyadagi 

e n g  

k a tta  

k am ch ilik  

b u  

term inologiyani  keragidan  o rtiq   m iq d o rd a   xorijiy  term in lar  b ila n  

to 'ld irib  

tashlashdir.  T o 'g 'ri, 

h e c h  

q an d ay  

til 

faq a t 

o 'z  

term inelem entlari  hisobiga  term in o lo g iy asin i  q u ra  olm aydi,  Til 

qurilishi  jarayoni  shuni  k o 'rsa ta d ik i,  d u n y o d a  sof  tiln in g   o 'z i 

um um an  m avjud  emas.  B a r  d o im   b o sh q a  tillardan  te rm in  

o 'zlashtirish 

jarayoni  so d ir 

b o 'lib  

turadi, 

bu  

ja ra y o n d a n  

chekinish  m um kin  emas.  A m m o  ehtiyoj  sezilm agan  h o la tla rd a  

ham   xorijiy  term inlam i  s u n 'iy   rav ish d a  tUga  olib  k irish  h a r   doim  

o 'zin i  oqlayverm aydi. 

B u n d ay  

h o latlard a 

k o 'p ro q  

o ‘z  

til 

im koniyatlaridan  foydalanish  v a  b u n d a   term in  iio d alash i  lozim

www.ziyouz.com kutubxonasi

b o 'lg a n  

tu sh u n ch a 

m o h iy a ti 

bilan 

term in 

o'rtasid ag i