‘zbekist0n respublikasi oliy va ‘rta maxsus ta’lim vazirligi p. S. S u L t o n o V ekologiya va atrof-muhitni


Download 6.31 Mb.
Pdf ko'rish
bet107/154
Sana20.08.2023
Hajmi6.31 Mb.
#1668618
1   ...   103   104   105   106   107   108   109   110   ...   154
Bog'liq
ek 517 7 tayi-3-0002

0 ‘zbekistonda 
t a r q a l g a n
mineral resurslar va 
ulardan samarali foydalanish yo'llari
0 ‘zbekiston Respublikasi mineral xomashyo resurslariga boy. 
Uning hud u d id a hozirga q ad a r 2,7 mingdan ziyod turli foydali 
qazilma konlari va m u ’danlar namoyon bo'lgan istiqbolli joylar 
aniqlangan. U lar 100 ga yaqin mineral xomashyo turlarini o ‘z 
ichiga oladi. S h u n d a n 60 dan ortig'i ishlab chiqarishga jalb 
etilgan. Boshqacha qilib aytganda, bu yerda 900 dan ortiq kon


qidirib topilgan. Oxirgi 10 yil ichida 330 dan ortiq k o n la r ishga 
tushirilgan. Bular q im m a tba ho, rangli va nodir m etallar, neft, 
gaz, k o ‘mir konlari, fosforit va qurilish materiallari konlaridir. 
Bir q ator foydali qazilmalar, chunonchi, oltin, u ra n , mis, tabiiy 
g az , v o l f r a m , ' k a liy t u z l a r i , f o s f o r i t l a r va k a o l i n l a r n i n g
tasdiqlangan zaxiralari va istiqbolli rudalar topilgan hududlar 
b o ‘yicha 0 ‘zbekiston M D H d a g in a emas, balki b u tu n dunyoda 
yetakchi o ‘rinni egallaydi. M asalan, oltin zaxiralari b o ‘yicha 
respublika d u n y o d a 4- o 'r i n d a , urii qazib olish b o 'y i c h a 7- 
o ‘rinda, mis zaxiralari b o ‘yicha 10-11- o ‘rinda, u r a n zaxirasi 
b o ‘yicha 7-8- o 'r in d a tu rad i. Shuni ham a l o h i d a t a ’kidlash 
k e r a k k i, sobiq ittifoq d a v r i d a ishga tu s h i r i l g a n a k s a r i y a t
konlardan t o ‘liq foydalanishning t a ’m inlanm aganligi natijasida 
har yili tog‘-kon sanoatida 60 million tonnaga y aqin chiqindilar 
v u j u d g a k e lg a n va u l a r 10 m i n g g e k t a r u n u m d o r yer 
m aydonlarini egallagan. K o n la r d a ru d a g a boy b o ‘lgan t o g ‘ 
jinslari tarkibidan asosiy « q a y m o g ‘i» olinib, foydali rudasi kam 
bo 'lg an qatlam lar, y o ‘ldosh minerallar, keraksiz t o g ‘ jinslari 
sifatida kon atroflariga c h iq a rib tashlangan. B u c h iq in d ila r 
h o z irg i k u n d a h a m a t r o f - m u h i t n i n g i f l o s l a n i s h i g a s a b a b
boMmoqda. Masalan, soatiga 5 km. tezlik bilan esgan shamol 1 
m 2 chiqindi uyumlari ustidan 70 kg gacha chang zarrachalarini 
uchirib, havoni ifloslantirayotganligi aniqlangan. Hozirgi vaqtda 
t o g ‘-kon ishlab chiqarish k o rx o n a la ri to m o n id a n biosferaga 
yetkaziladigan zarar shu q a d a r yuqoriki, buning natijasida bir 
qator hududlarda ekologik salbiy oqibatlar kelib chiqayotganligi 
hech kimga sir emas. M asalan, 0 ‘zbekiston h u d u d id a tarqalgan 
u n u m d o r yerlarning teng y arm i kuchli e ro ziy ag a u ch ra g a n , 
o'simlik va hayvonot dunyosi k atta za rar k o 'r m o q d a . Ayniqsa, 
chiqindixonalardan m ayda zarrachalar yom g'ir, q o r va daryo 
suvlari bilan yuvilib, atrof-muhitga tarqalishi ju d a xavflidir. Ular 
ichida margumush, simob, q o ‘rg ‘oshin, kadmiy, nikel, molibden, 
rux' k a b i z a r a r li m o d d a l a r b o 'I is h i m u m k i n . K o n l a r d a n
foydalanish, to g ‘-kon s a n o a ti k o rx o n a la rid a x o m a sh y o la rn i 
qayta ishlash, chiqindilarni boyitish vaqtida chiqqan o ‘ta zararli 
m o d d a l a r n i n g a t r o f - m u h i t g a y e t k a z a d i g a n z a r a r l a r i n i
kamaytirish niaqsadida bir q a to r tadbirlarni a m a lg a oshirish 
talab etiladi. Bunday tadbirlarga quyidagilarni kiritish mumkin:


• m e ’yordan ortiq ifloslangan suvlarni daryolarga oqizishni 
taqiqlash;
• qazish ishlari tu g a tilg a n shaxta, karyer va ja rlik la rn i 
chiqindilar bilan ko'm ish;
• chiqindilardan y o ‘l qurilishi yoki qurifish materiallari 
uc h u n xomashyo sifatida foydalanish;
• tashlandiq yerlarni qay ta tiklash (rekultivatsiya).
O 'z b e k i s to n d a t o g ‘- k o n sa n o a ti rivojlangan tu m a n l a r d a
b u z i l g a n va n o k e r a k j i n s l a r b ila n e g a ll a n g a n y e r l a r n i
rekultivatsiya qilish lozim. K elajakda Respublikamiz b o ‘yicha 
2 -1 6 ming gektar yerni rekultivatsiya qilish ko'zda tutilgan.
R ekultivatsiya ikki bosq ich d a am alga oshiriladi: 1. K o n - 
t e x n ik re k u ltiv atsiy a. 2. B iologik rekultivatsiya. Birinchi 
bosqichda yer yuzasi tekislanadi, holati yaxshilanadi va biologik 
rekultivatsiya davomida tup ro q qatlami va o'simliklar tiklanadi.
S hunday qilib, 0 ‘zbekistonda yer osti qazilmalaridan samarali 
foydalanish uchun quyidagilarga asosiy e’tiborni qaratish lozim:
• fa n va texnika y u t u q l a r i g a tay an ib , m a v ju d foydali 
qazilm alardan kompleks ravishda foydalanish va yangi konlarni 
ishga tushirishda keraksiz to g ‘ jinslari miqdorini kamaytirishga 
erishish;
• m in e ra lla r d a n « q a y m o g ‘i»ni ajratib oluvchi z a v o d la r 
emas, balki ular tarkibidan y o ‘ldosh elementlarni ham ajratib 
oluvchi korxonalarni barp o etish;
• qazilmalarni qazib olish va tashishda isrofgarchilikka chek 
qo'y ish;
• keraksiz jins s ifatida ta s h la b yuboriladigan va ishlab 
chiqarish chiqindilaridan foydalanish miqdorini yaqin kelajakda 
30 million m 3 ga yetkazish;
• q az ilm alarn i qazib olish va qay ta ishlashning b arch a 
bosqichlarida mineral va xom ashyo m anbalaridan t o ‘la va 
kom pleks foydalanishga erishgan korxonalarni iqtisodiy jihatdan 
r a g ‘batlantirish.
Aytib o'tilgan vazifalarni amalga oshirish borasida mustaqillik 
yillarida bir qator muvaffaqiyatlarga erishildi. Jumladan, ko‘p yillar 
foydalanish natijasida M uruntov oltin koni atrofida katta hajmda 
tarkibidan oltini ajratib olingan mineral tog‘ jinslari uyumlari to'plab


qo'yilgan edi. Bugungi k u n d a a n a shu uyum lar A m erik a n in g
«Nyumont Mayning Korporeyshn kompaniyasi» ishtirokida eng 
yangi texnologiyalarjalb etilib, qayta ishlanmoqda. Muruntov oltin 
koni xomashyosidan oltinni tozalashda affinaj (eng sof metall olish) 
jarayonining zamonaviy texnologiyasi joriy etilgan. N atijada oliy 
tovar k o ‘rinishiga ega b o ig a n , soflik darajasi «to'rtta t o ‘qqiz» ga 
teng asl oltin olinmoqda. Q o ‘n g ‘irotda Borsakelmas k onining 
tuzlaridan kimyoviy usulda yuqori sifatli kalsiy va kaustik soda 
ishlàb chiqarish y o ig a qo‘yildi.
Angren k o 'm ir konidan k o 'm i r bilan b irgajuda q im m a tb a h o
m ineral xomashyolar: k aolin, o h a k to sh , kvars q u m la ri, to sh
qotishm alar va boshqa t o g ‘ jinslari qazib olinmoqda. A ngren 
kaolinidan alyuminiy oksidi, o ‘tga chidamli materiallar, keramik 
qoplam alar, pardozlash va mexlax plitkalari, chinni va fayans, 
elektr izolyatorlar, drenaj v a kanalizatsiya quvurlari, q o g ‘oz 
sanoati uchun t o ‘ldirgich, o q va rangli sementlar, o ‘ta pishiq 
g ‘isht kabi m ahsulotlar ta y y o rla sh uchun x om ashyo sifatida 
foydalanish mumkin. Hozirgi k u n d a Angren kaolinlarini ishga 
t u s h i r i s h b o 'y i c h a O l m o n i y a b i l a n 0 ‘z b e k is to n o ‘r t a s i d a
«Kaolin» q o ‘shma korxonasi ish boshlagan. B ulardan tash q ari
Olmaliq kon-metallurgiya kom b in atid a mis, molibden rudalarini 
qay ta ishlash, mis rudalari bilan birga uchraydigan n o y o b reniy 
va osmiyni ajra tib olish, J izzax viloyatining U c h q u lo c h va 
S urxondaryo viloyatining Xondizi konlarida q o ‘r g ‘oshin va rux 
bilan birga uchraydigan mis, kum ush, kadmiy, selen, oltin va 
indiyni kompleks ajratib olish, Respublika h u d udidan topilgan 
bir q a to r nodir va tarqoq h o ld a uchraydigan metall k o n la rid a n
mis, polim e ta lla r, ura n v a b o s h q a foydali q a z ilm a l a r n i v a
yo'ldosh elementlarni ajratib olish, Respublika h ududida m avjud 
b o'lgan 20 ta marm ar, 15 ta g ra nit va gabro konlarini, M ark aziy
Q i z i lq u m d a n to p ilg a n f o s f o r i t k o n l a r i n i i s h g a t u s h i r i s h ,
Qashqadaryo viloyatidagi T u b a k a t va Surxondaryo viloyatidagi 
X o 'ja ik o n tuz konlari negizida tuzlarni kompleks q a y ta ishlash 
va bromli temir, magnezit, gips va boshqa m ateriallarni y o ‘l- 
yo'lakay olish uchun chet ellik investorlarni keng jalb etish k o 'z d a
tu tilm oqda. J ah o n tajribasi sh u n i k o 'r s a t m o q d a k i, likvidlik 
darajasi yuqori boMgan foydali qazilm alarni o 'z la s h tiris h g a
q a r a tilg a n investitsiyalar k a t t a - k a t t a d a r o m a d l a r k e ltira d i.


Dunyoning yetakchi chet el kompaniyalari va firmalari hozirning 
o 'z id a y o q bu yo‘nalishda faol qatnashmoqdalar.
O ‘zbekistonning y o n ilg ‘i-energetik resurslari va ulardan 
samarali foydalanish. 0 ‘zbekiston Respublikasi hududida qidirib 
topilgan gaz zaxiralari 2 trillion m 3 ga yaqin, k o ‘m ir 2 milliard 
to n n a d a n ortiq, 160 d an o rtiq neft konlari mavjud. Neft va gaz 
k o n la ri asosan U sty u rt, Buxoro-Xiva, ja n u b i-g ‘arbiy Hisor, 
S u rx o n d a r y o , F a r g ' o n a m in ta q a l a r i d a jo y la sh g a n . Q idirib 
topilgan zaxiralari respublika ehtiyojini tabiiy gaz b o ‘yicha 35 
yildan ko'proq, neft bo 'y ich a esa 30yilgacha qondirishi mumkin. 
O 'z b e k isto n d a g i neft va gaz zaxiralarining qazib olinganlik 
darajasi bor-yo‘g‘i 32% ni tashkil etadi. Qazib olinayotgan gazlar 
tark ib id a etan, propan, b u ta n va boshqa kom ponentlar mavjud 
b o ‘lib, ular polimer m ateria lla r - polietilen, polivinilxlorid va 
b o s h q a m oddalar olish uch u n yaroqlidir. S ho‘rtan gaz-kimyo 
kom pleksidan olinayotgan p ro p a n d an nitrilakril kislota olib
u n d a n n itro n tolasi i s h l a b ch iqarish m um kin. G a z va gaz 
k o n d e s a ti n i qay ta ish lab , oltingugurtli b irik m a la r olish va 
u lard a n foydalanish imkoniyatlari mavjud. Respublika hududida 
3 ta neftni ( F a r g ‘o n a , O l t i a r i q va Buxoro) va ikk ita gazni 
( S h o ‘rtan, M uborak) q a y ta ishlaydigan zavodlar m avjud b o i i b ,
ular yangi texnologik jihozlar bilan ta’minlangan. Shuning uchun 
u l a r n i
a t r o f - m u h i t g a
y e t k a z a d i g a n
z a r a r i
k e s k i n
k a m a y g a n . O ‘zbekiston h u d u d i d a 3 ta yirik k o ‘m ir konlari 
m avjud. Bular: Angren, S h a r g ‘un va Boysun konlaridir. Bular 
o ra s id a Angren k o ‘m ir k o n i eng noyob kon hisoblanadi. Bu 
y erda k o 'm i r zaxiralari o chiq usulda 150-250 metr chuqurlikda 
joylashgan k o ‘mir qatlam larin i qazib olish va yer osti usulida 
k o 'm irn i gazga aylantirish y o ‘li bilan foydalanilmoqda. Bunda 
chiqitsiz texnologiyaga am a l qilinmoqda.
Tekshiruv savollari
1. Y e r osti q a z i l m a l a r i n i n g j a m i y a t r i v o j i d a g i ro lin i 
tushuntiring.
2. Yer osti qazilmalarini qazib olishning atrof-muhitga salbiy 
t a ’sirlari nimalarda o ‘z aksini topadi?
3. O'zbekiston hud u d id a tarqalgan mineral resurslar haqida 
n im alarni bilasiz?


4. 
K o n l a r va tog‘-kon s a n o a ti k o r x o n a la r i n i n g atro f- 
m u h i tg a z a r a r l i o q i b a t l a r i va u l a r n i k a m a y t i r i s h c h o r a -
tadbirlarini tushuntiring.
5. 0 ‘zbekistonda tarqalgan yer osti qazilm alaridan samarali 
foydalanish yoMlari qanday?
6. 0 ‘z b e k isto n d a ta rq a lg a n q a z il m a la r n i ishga tushirish 
uchun qan d a y imkoniyatlar mavjud?
7. Yonilg'i energetik resurslarining ahamiyatini tushuntiring.
8. E n e r g e t i k a m u a m m o s i n i h a l e t i s h y o 'l l a r i h a q i d a
m a ’lumot bering.
9. Energetika manbalari atro f-m u h itg a qanday salbiy t a ’sir 
ko'rsatadi?
10.N oan’anaviy yonilg'i energetik resurslari deganda qanday 
resurslarni tushunasiz?
11. Muqobil energiya manbalaridan foydalanishning ekologik 
ahamiyatini tushuntiring.
1 2 .0 ‘zbekiston hududida qidirib top ilg a n yonilg'i resurslari 
va ulardan samarali foydalanish im koniyatlarini aytib bering.
4.4. Tuproqni muhofaza qilish va undan oqilona foydalanish
Tuproqlar va ularijHig biosfera ham da inson hayotida tutgan 
o ‘rni. Sayyoramizning atigi 149 m in. k m 2 m aydoni quruqlik 
b o ii b , shundan 19 min. k m 2yoki 13% igina insonlar foydalanish 
uchun yaroqli yerlar hisoblanadi.
Quruqlikning tabiiy-tarixiy jarayonlarda o'zgargan yuza, g'ovak, 
unum dor q atlam i tuproq deyiladi. T u p r o q tabiatning muhim 
tarkibiy qismi sifatida, tog‘ jinslari, iqlim, o ‘simlik va hayvonot, 
relyef, vaqt, inson faoliyati kabi omillarning o ‘zaro m urakkab 
ta ’sirlashuvi natijasida vujudga keladi. T u p ro q hosil boiishi o ‘ta 
murakkab va uzoq davom etadigan ja r a y o n hisoblanadi. O 'rta
hisobda 1,5-2 sm qalinlikdagi tuproq qatlam i hosil boMishi uchun 
100 yil vaqt zarur boiadi. Tuproqlarning o ‘rtacha qalinligi 18-20 
sm ni tashkil etadi. Ba’zi hududlarda bir necha millimetrlardan 1,45- 
2,0 metrgacha yetishi ham mumkin.
T u p ro q tarkibidagi gumus, y a ’ni c h irin d i miqdori uning 
muhim ta rk ib iy qismi b o 'lib, q a r iy b b a r c h a xususiyatlarini 
belgilab beradi. Gumus tuproq hosil boMishi jarayonida o'simlik 
va b o s h q a o r g a n iz m la r n i n g q o l d i q l a r i n i m u r a k k a b q a y ta


0
‘zgarishi oqibatid a hosil b oiadi. U tuproqning turli tashqi fizik, 
k im y o v iy v a b i o l o g i k t a ’s irla rg a b o ' l g a n b a r q a r o r l i g i
(chidamliligi)ni t a ’rninlaydi.
T u p r o q n i n g o 's i m l ik va o rganizm larni o p tim a l yashash 
sharoitlari bilan t a ’minlay olish xususiyati 

Download 6.31 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   103   104   105   106   107   108   109   110   ...   154




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling