‘zbekist0n respublikasi oliy va ‘rta maxsus ta’lim vazirligi p. S. S u L t o n o V ekologiya va atrof-muhitni

yong'inlardir. 
Y o n g 'i n o ‘simliklarni t o ‘liq yoki 
q ism an q irib y u b o ra d i, o 'r m o n e k o s is te m a s in i t o ‘la iz d a n
chiqaradi, ju d a katta ekologik va iqtisodiy ziyon yetkazadi. Bir 
m arta gulxan yoqilgan joydagi tu p ro q n i qay ta tiklanishi uchun

---

6-7 yil zarur b o'ladi. O 'rm o n yong‘inlari ikki xil sababga k o ‘ra 
yuz b e rish i m u m k i n . B irinchisi, y a s h i n t u s h i s h i , k u ch li 
q u rg 'o q c h ilik va b o s h q a tabiiy o m illa r b o i s a , ikkinchisi, 
antropogen omillar, y a ’ni texnik vositalardan chiqqan uchqun, 
chala o ‘chirilgan gulxan, chekib tashlangan sigaret, o ‘rm ondan 
foydalanuvchi soha xodimlarining ehtiyotsizligi, shox-shabba, 
xazonlarni va turli organik chiqindilarni ortiqcha t o ‘planishi kabi 
inson faoliyati bilan b o g i i q sabablardir. M a ’lum boiishicha, 
hozirgi paytda yuz beradigan o ‘rmon yong'inlarining 90-97% 
insonlarning n o t o ‘g ‘ri faoliyati, y a ’ni a n t r o p o g e n sab a b la r 
tufayli yuz berar ekan. Y ong'inlar yaqin o 'tm is h d a va hozir juda 
k o ‘plab, katta m ayd o n lard a sodir b o i m o q d a . Birgina A Q SH da
10 yil (1980-90) ichida 1 min. dan ortiq, y a ’ni kuniga 322 tadan 
katta-kichik y o n g ‘inlar yuz bergan. 1981—85-yillar davomida 
R espublikam izda 778 gektar m aydonda y o n g ‘in b o i i b , 385 
gektar o ‘rm on n o b u d b o iish ig a olib keldi.
5.4. 0 ‘simliklarni antropogen ta’sirlardan muhofazalash
Tabiatning m uhim komponentlaridan biri b o ‘lgan o ‘simliklar 
(flora)ni m u h o faz alash va ulardan oqilo n a foydalanish ham 
ekologik, ham ijtimoiy-iqtisodiy jihatdan k a tta aham iyatga ega. 
Yuqoridagi b o ii m la r d a n m a ’lum bo'ldiki, hozirgacha insoniyat 
o'zining turli ehtiyojlarini qondirish m a q s a d id a o'sim likdan 
h a d d a n z iy o d k o ‘p va n o o q i l o n a f o y d a l a n i s h i , u l a r n i
muhofazalash va q a y ta tiklashga yetarli e ’tibor bermaganligi 
oqib atid a s a y y o ra m iz n in g o'sim lik d u n y o s id a jiddiy salbiy 
o ‘zgarishlar sodir b o 'lm oqda. K o ‘plab o ‘simlik turlari yo‘qolib, 
kamayib, noyob turlarga aylanib, o ‘zlarining tabiiy va iqtisodiy 
ahamiyatini yo‘qotm oqda. Shu tufayli hozirga kelib o'simliklarni 
turli salbiy a n t r o p o g e n t a ’sirlardan m u h o fa z a la s h , ulard a n
t o ‘g ‘ri, o q i l o n a f o y d a la n i s h , u la r n i n g q a y t a t ik la n is h in i 
t a ’minlash olam shum ul ekologik m asalalardan biriga aylanib 
q o ld i. 
0 ‘s i m l i k l a r n i
m u h o f a z a l a s h
a t r o f - m u h i t n i
m uhofazalashga oid chora-tadbirlar m ajm uasidagi markaziy 
m asalalardan biri b o 'lib , uni quyidagi bir-biri bilan bogMiq 
yo'nalishlarda am alga oshirish zarur:

---

l .T e x n o lo g ik y o ‘nalishdagi c h o r a - t a d b i r l a r . Bu g u ru h g a 
o'simlik va o'sim lik xomashyolarini q a y ta ishlash sohalaridagi 
is h la b c h i q a r i s h t e x n o l o g i y a l a r i n i e k o l o g i k j i h a t d a n
takomillashtirish va ularga q a t ’iy am al qilinishini t a ’minlashga 
d o i r c h o r a - t a d b i r l a r k irad i. Bu t a d b i r l a r a s o s i d a o 's im lik
x o m a s h y o s i d a n t o ‘liq va k o m p le k s f o y d a l a n i s h , o ‘simlik 
m a h s u l o t l a r i o ' r n i g a b o s h q a t u r d a g i x o m a s h y o va 
m a h s u l o t la r d a n fo y d a la n ish , ish lab c h i q a r i s h n i n g b o s h q a
k o 'p la b sohalaridagi texnologik ja ra y o n l a r n i n g o'sim liklarga 
b o i g a n salbiy t a ’sirini m inim um ga tu shirish k a b i m asalalar 
yotadi. Bu yo ‘nalishdagi tadbirlar o'sim liklarni muhofazalashda 
eng yetakchi o ‘rin tutadi, chunki o ‘simlik xom ashyosi sarfini 
tayyor m ahsulot birligiga nisbatan kam ayishi va turli sohalar 
texnologiyasini takom illashuvi tufayli o ‘sim lik la rg a kam roq 
ziyon yetkazilishi o ‘z-o‘zidan k o 'p r o q o ‘sim liklarni saqlanib 
qolinishiga va ularning o ‘sish sharoitlarini yaxshilanishiga olib 
keladi. Bu o ‘rinda m ulohaza uchun q u y id a g i m a ’lum otlarni 
k e l t i r i s h m u m k i n . H o z i r g i z a m o n y o g ‘o c h t a y y o r l a s h
texnologiyasiga k o ‘ra, d a ra x tla rn i kesib, y o g 'o c h in i ajratib 
olishni o ‘zida 1 gektar maydonda o ‘rta hisobda 30-50 m 3 yog‘och 
o ‘rmonda qolib ketadi. Shu yo‘sinda ajratib olingan yog'ochning 
yana 47 foizi turli qayta ishlash jarayonlarida chiqindiga, qisman 
ikkilamchi ahamiyatsiz mahsulotga aylanadi. A g a r tayyorlangan 
yog‘och suvda oqizish y o ‘li bilan tashiladigan b o ‘lsa, uning 1/3 
qismi suv ostiga cho'kib ketadi va suv h av zalarining ekologik 
holatini y a n a d a og'irlash tiru v c h i o m ilg a a y l a n a d i . Bundan 
tashqari, yirik sanoat, ayniqsa, kimyo s a n o a ti, metallurgiya, 
sement ishlab chiqarish m ajm ualari, k a t t a y o 'l la r , bir necha 
kilometr tevarak-atrofdagi m aydonlarda o ‘s ad ig an o'simliklar 
uchun noqulay sharoitni vujudga keltiradi. J u d a k o 'p la b xalq 
x o ‘jaligi inshootlari (kanallar, suv o m borlari, y o ‘llar)ni qurish 
jarayonlarida texnologiyaning nomukammalligi yoki belgilangan 
ekologik ta lab larg a amal qilinmasligi o q i b a t i d a hudu d n in g
o'simliklari asossiz y o 'qotib yuboriladi.
2 . 0 ‘simlik rcsurslaridan oqilona foydalanishga asoslangan 
tadbirlar. Bu gu ru h d a g i ta d b irla r m a j m u a s i o 's i m l ik la r d a n
foydalanish, y a ’ni kesish, o'rish, mevalarni yig'ish, dorivorlarni

---

to ‘plash, chorva hayvonlarini boqish, yem-xashak tayyorlash, 
darn olish, turizm, sayohatlarni tashkil etish jarayonlarini ilmiy 
j i h a t d a n a s o s l a n g a n ra v is h d a o q i l o n a a m a lg a o s h iris h g a
qaratilgan b o ‘ladi. Bunday tadbirlarni t o ‘g ‘ri va o ‘z vaqtida 
bajarish orqali o ‘simlik dunyosiga eng k am t a ’sir yetkazilishiga 
erishiladi. Bunday tadbirlarga o ‘rmonlarni yetilgan muddatlarida 
k esish , d a r a x t t u r l a r i n i m a q s a d g a m u v o f i q b o s h q a r i s h ,
d a r a x t l a r n i y o s h i b o 'y i c h a m a y d o n l a r m u t a n o s i b li g i n i
t a ’m i n l a s h , o ‘tl o q l a r d a n u l a r n i n g i m k o n iy a ti d a r a j a s i d a
foydalanish, ularni bo'laklarga bo'lib, vaqti-vaqti bilan dam
oldirish, m e v a la r va dorivorlar yig‘ishda o'simliklarni qay ta 
tiklanishiga sh a ro it yaratish, dam olish va sayohat d av rid a
o'sim liklarga m e ’yoridan ortiqcha ziyon yetkazmaslik kabilarni 
kiritish m um kin. Bundan tashqari, o'simliklarni himoya qilish 
bo'y icha ilmiy tadqiqotlarni yanada rivojlantirishga qaratilgan 
tadbirlarni ham shu guruhga kiritish mumkin.