‘zbekiston respublikasi oliy va 0 ‘rta maxsus ta’lim vazirligi

‘ZBEKISTON  RESPUBLIKASI  OLIY VA 0 ‘RTA 
MAXSUS  TA’LIM   VAZIRLIGI
F.  M O‘MINOV,  A.  NURMATOV
JAHON 
JURNALISTIKASI 
TARIXI
(Tuzatilgan  ikkinchi  nashr)
0 ‘zbekiston  Respublikasi  Oliy va  o'rta  maxsus  ta ’lim  vazirligi 
tomonidan  darslik sifatida  tavsiya  etilgan
TOSHKENT -   2008

F .M o ‘m inov,  A .N urm atov  va  boshq.  Ja h o n  jurnalistikasi  tarixi.  D ars- 
lik.  —  T .:  « F an   va  texnologiya»,  2008,  328  bet.
D a rslik d a   ja h o n   jurnalistikasi  tarixi  ilk  bor  o ‘zbek  tilida  tizim li 
rav ish d a  o ‘z   aksini  topgan.  M ualliflar  ushbu  yo'nalishda  g‘arb  m am la- 
k atlarid a  c h iq q an   nazariy  adabiyotlarni  o ‘rganib,  Sharqdagi  om m aviy 
ko m m unikatsiyalarga,  Sharq  m adaniyatining  eng  m uhim   va  asosiy  tarkibiy 
q ism la rd a n   bo'Igan  qadim iy  va  o ‘rta   asrlarda  m azkur  h ududlarda  mavjud 
ko m m u n ik atsiy a  turlariga  k o ‘p ro q   e ’tibor  berganlar.  Y evropa  jurnalistikasi 
tarixi  esa  xronologik-m uam m oli  ta rz d a   bayon qilingan.
D arslik   jum alistika  fakultetlari  va  bo ‘lim larida  tahsil  olayotgan 
ta la b a la r,  aspirantlarga  va  u m u m a n ,  jah o n   tarixiga  qiziqayotganlarga  m o‘l- 
ja lla n g a n .
M a s ’u l muharrir:  M .M IR K O M IL O V
Taqrizchilar: 
0 ‘zbekiston  Respublikasi  P rezidenti  huzuridagi 
D avlat va jam iyat  qurilishi  akadem iyasi  qoshidagi 
0 ‘zbekiston  yangi  tarixi  m arkazining  ilmiy 
ta d q iq o tla r  b o ‘limi;
tarix fanlari  doktori,  prof.  R.  FAR M O N O V ; 
tarix  fanlari  doktori,  prof.  K.  N O R M A TO V ; 
tarix fan lari  doktori 
Q .  ERN AZAROV
I S B N   9 7 8 -9 9 4 3 -1 0 -1 2 1 -0
©   «Fan  va texnologiya»  nashriyoti,  2008.

Jon  D yui
O X IR G I  S O N IY A  
(S o 'z   boshi)
K anadalik  olim   Jo  G odfruaning  «Psixologiya  nim a  degani?»  k ito b id a 
«Tadríjiy  taqvim *  («Э волю тционны й 
календарь»)  deb  n o m la n g an  
qiziqarli  b ir  ch izm a  keltirilgan.  C h izm a n in g   o ‘ziga  kitobim izning  kirish 
bobida  qaytam iz.  U shbu  o ‘rinda  esa  taqvim ning  m uqaddim a  q ism iga 
m urojaat  etaylik.  U nda  shunday  so ‘zlam i  o ‘qÍymiz:  «Borliq  paydo  b o ‘li- 
shíga  oíd  nazariyalar  ichida  bugungi  k u n d a   eng  keiig  ta n   olingani  —  b u  
butun  Borliq  taxm inan  1S  mlrd  yil  o ld in  
K a tta  
portlash  oqibatida  paydo 
bo ‘lganligi  haqidagi  nazaríyadir.  P o rtlash   natijasida  galaktikalar  vujudga 
keldi  va  u la r  o ‘sha  vaqtdan  buyon  g ‘o y a t  yuqorí  tezlikda  b ir-b irid a n  
uzoqlashishda  davom   etayapti.  Inson  ta m a d d u n in i  Borliq  va  Y er  s h a n  
tarixi  bilan   solishtirish  uchun  bir  yiUik  ta q v im n i  asos  qilib  olish  m u m k in , 
o 'sh an d a 
K a tta  
portlash  1-yanvammg  b irin c h í  soniyasiga  to “g ‘ri  keladi»1.
M azkur  taqvim ga  asosan  hisob  yuritadigan  b o ‘lsak,  b o sm a  k itob 
ixtirosidan  bugungi  kunga  qadar  o ‘tg a n   vaqt  b o r-y o ‘g ‘i  bir soniyadan  iborat 
b o ‘lib  chiqadi.  Agar  gazetalar  bosnia  kitob  kashfíyotidan  o ‘n   yillar,  rad io  
va  televidenie  esa  yuz  yillar  keyin  p aydo  b o ‘lganini  e ’tiborga  olsak, 
G odfruaning  «Tadríjiy  taqvimi*ga  m uvofiq,  zam onaviy  om m aviy  k o m m u - 
nikatsiyalar  k atta  tarixda  bir soniyaning  q an d a y d ir  kichik  qism larini  ta sh k il 
etishi  m a ’lum   b o ‘ladi.
Albatta,  biz  jah o n   jum alistikasi  tarixini  bunday  qisqa  m uddatga 
tenglashtirish  mumkinligitii  ta saw u r  qШ shimiz  qiyin  va  bunga  rozi  ltam  
bo'lolm aym iz.  Chunki  o ‘tgan  besh  yuz  ellik  yil  mobaynida  tu rli  m a m - 
lakatlarda  chiqib  turgan  ko'pgina  gazeta  va  ju rn aliar  ham da  erkin  m atb u o t 
kishilik jam iyati  rivojiga  katta  hissa  qo'shganligini ju d a  yaxshi  bilam iz.  Lekin 
fakt  borligicha  qolaveradi  -   G odfrua  chizm asidagi  m am iqni  shubha  ostiga 
oüsh  m um kin  emas.  Xullas,  Borliq  tarixi  nuqtayi  nazaridan,  b u tu n   za m o - 
naviy om m aviy axborot vositalari  bosib  o ‘tgan  yo ‘1  bir soniyaga  teng  ekanligi 
haqidagi  isbotni  qabul qilishimizga to ‘g‘ri  keladi.
A m m o  m uam m o  bunda  ham   em as.  T a n   olish  kerakki,  insoniyatning 
kom m unikatsiyaga  ehtiyoji,  qolaversa,  o m m av iy   axborot  vositalari  (O A V )-
1  Godfura  J..  Chto  takoe  psixologiya?  2  jildlik.  1-jild.  Fransuz  tilidan  ruschaga 
taijima.  М.:  «Mir».  1992.  40>bct.

ning  sam aradorligi  m asalasi  faqat  shu  soniya  doirasi  bilan  cheklanm aydi 
O A V   xabar arim   to v u sh h ,  tasviriy  va  m antiqiy  tushunish  shaklida  qabui
3
t
Î
h
  f
-Î
k
Ï 1!  Ш501^
  tab iat  tom onida»   m ü ü o n   yillar  davom ida 
shakilantirilib  kelgan.  D e m a k ,  zam onaviy  OAVning  kishilik  jam iyatidagi
o   m i  roh  va  ijtim oiy ta  sirchanligiga  to ‘g ‘ri  baho  berish  u chun  eng  aw a lo  
o d a m la r  tom onidan  to v u sh li  signallar  va  tasviriy  vositalar  qabul  qilinishí 
u zoq  ta n x   davom ida  q ay   y o ‘sin d a  vujudga  kelganini  bilishim iz  kerak.  Eng 
m iihim i,  insonlarda  fikrlash  qobiliyati  ham   n ihoyatda  sekinlik  bilan 
sh akllana  borganligini  hisobga  olish  zanir.
D astlab  h ar q an d a y   o d am sim o n   m avjudotlarda  axborotga,  keyinchalik
b T
r L
 
,rot£^ e h tLy 0 j, ^ Z  m ing  yU!ar  oidin  Paydo  bo'lganiga  hech 
, 
. 
.  ha  qilm aydi,  c h u n k i  faqat  shunday  axborotdan  foydalanibgina  u
o   z   jo n im   asrab,  y ashashni  dav o m   ettirishi  m um kin  edi.  Talab  bor  iovda 
u n í  qondrnshga  h ara k a tla r  boMishi  ham  tabiiy.  D em ak,  aynan  o'sha 
aqtlard a,  ehtiyoj  natijasid a,  dastlabki,  ibtidoiy  om m aviy  kom m unikatsiya- 
lar,  ya  ni  p ro to k o m m u n ik atsiy alar paydo  b o lg a n .
Qisqasi  ja h o n   ju m a listik a si  tarixi  haqida  gap  ketar  ekan,  fíkrim izcha
o   tm ishm ng  faqat  shu  o x n ^ i  som yasini  nazarda  tu tib   fikr  yuritish  u  qadar
ÍS k k 11  emaS’  8archl  ? ШУП  zam onaviy  om m aviy  kom m unikatsiyalar  tarixi 
ush b u   somyaga  teng  b o l s a   ham .  C hunki  bunday  vaziyatda  ilgari  yuz  ber- 
gan  b ir  q ato r  jarayon  h a m d a   voqealam i  tushunishim iz  va  to ‘g ‘ri  baho- 
lashim iz  qiym   Ьо/la d i.  M a sala n ,  nega  nemis  h u n arm an d i  logann  G u ten -
b ü an   Z M
?  v   ?
t¡llganubosm a  uskuna  Yevropa  b o ‘ylab  katta  tezlik 
S i l -   ■ 
■ u 
••  ШП1а  53691x1311  teievidenie  atigi  ellik  yil  ichida  besh 
a srh k   nvojlam sh  natijasiga  ega  bo'Igan  m atbuotdan  o ‘zib  keta  oldi9
..  .S.h u ^ ? nrbk e lib . c h !q ib >  Wtob  mualliflari,  uning  konsepsiyasini  bel- 
gilashda  kishiük jam iy ati  ta ra q q iy o tin in g   inson  tabiati  bilan  bog‘liq  bo ‘Igan
^ t í h n i T r ^ r 1 ^
  inÆ algiî  0lgan  holda'  ular  borasida  h am   to ‘xtalib
o  tishm   lozim   topdilar.  O d a m la r  tom onidan  uzoq  kutilgan  kashfiyot  bo ‘l-
Psixologik  xususiyat  (arxe- 
tip jla rig a   k o p r o q   bog  liq  bo'lganlígini  hisobga  olib,  oxirgi  soniyani
m J-n H   i1  í U??Un¿  
u c b u n   old m g i  davriarni  ham   qisqacha  tadqiq  etish
í  
“   Г   btbosliqa  asarlaiga  o   xsham asligiiung  birinchi  sababi.
« 
sababi  esa, ja h o n  ¿urnalistikasU arixi  shu  vaqtga  q ad a r qandav
hnay0tga!!  gÍ b Ílan   b0g‘Uq-  G ap  shundaki.  ^ h b u   mavzudagi 
Н
1
«япЧ  г   к-  ? arB 1Cha  .k°   p ro q   8 ‘arb   oiim lari  to m o n id an   am alga  oshi- 
Æ -   Uia r  0 2   m a m la k a tla ii  va  m im aqalariga  k o 'proq  e ’tibor 
v  
i " 8   U°  
?   ham   antik  dunyo  Prot°Ju rnaüstikasi  va 
fi  Y evropada 
m a v J u d  
b o ‘lgan jurnalistikadan  oldingi  shakllarga 
! Ï   r  
n
 
i '   q ara tg an   o lim la r  Q adim iy  va  0 ‘rta  asrlardagi  Sharqqa 
d ey a rh   e  tib o r  b erm a g an d irla r  (qaralsin:  У чснова  В.В.  У  истоков  пуб­
л и ц и с т и к и   М^:  М ГУ,  1989;  В орош илов  В.В.  Ж урн али сти к а  С П б   ■
 
М и х а й л о в а  В.А.,  1999  va  b oshq).
a
a
d
î
Ш Ъ   m u a,liifíari  l,shbu  bo-shliqni  to ‘ldirish  hamkatida 
qadim iy  Sharqdagi  om m aviy  kommunikatsiyalaiga  keragidan  ortiqcha  to ‘x-

talgan  b o ‘lishlari  mumkin.  Xususan,  m atbuotdan  ilgarigi  axborot  almashuv 
turlariga  ongli  ravishda  alohida  aham iyat  berilganligi  aniq.  C hunki,  birin- 
chidan,  buiiday  tadqiqotga  ilk  m a ita  qo ‘l  urilmoqda,  ikkiiichidan,  Sharqdagi 
ommaviy  kommunikatsiyalamiug  o ‘ta   qadim   tarixi  bilan  g ‘arb  mutaxassislari 
ham   batafsilroq  tanishib  qo‘ysalar,  foydadan  holi  bo‘lmas,  degan  fikrdamiz. 
Tabiiyki,  buning  uchun  kitobni  yoki  uning  tegishli  qism lni  dunyoda  keng 
tarqalgan tilga  taijim a  qilib,  nashr etish za ru r bo'ladi.
A lbatta,  bu  tafsilotlar  k ito b n in g   belgilangan  hajm i  h ad d an   oshib 
ketmasligini  ko'zlab,  boshqa  jih a td a n   shartli  m azm uniy 
qisqartishlarga 
borishni  taqozo  qildi.  Jum ladan,  m ualliflar  sobiq  Ittifoq  respublikalarining 
OAV  tarixi  aw a ld a n   yaxshi  ishlanib  kelinganligi  va  0 ‘zbekiston  ilm 
ahlining  hozirgi  avlodiga  yetarli  d a ra jad a  tanishligi  nuqtayi  n az arid a n   faqat 
Q ozog'iston  jum alistikasining  m uxtasar  tarixini  yoritish  b ilan   chega- 
ralanishni  m a ’qul  topishdi.  Z o ta n ,  b u   sobiq  sh o ‘rolar  tu z u m i  tobeligida 
bo ‘lib  kelgan  xalqlarning  ko‘p  jih a td a n   o ‘xshash  tarixiy  ta q d iri,  ularning 
om m aga  axborot  berib  turuvchi  vositalari  m ushtarak  ta m o y illar  asosida 
faoliyat  ko ‘rsatganliklari  bilan  h am   isbotlanishi  m um kin.
U shbu  tadqiqot  0 ‘zbekiston  Davlat jah o n   tillari  universiteti  —  0 ‘zD JT U
—  xaJqaro  jum alistika  fakulteti, 
Ja h o n   iqtisodiyoti  va  diplom atiya 
universiteti  —  J ID U   —  xalqaro  m u n o sa b atlar  fakulteti,  0 ‘zbek isto n   M illiy 
universiteti  —  0 ‘zM U   —  ju m a listik a  fakulteti  ham da  Q ozog‘iston  M illiy 
univereiteti  —  Q ozM U   —  ju m a listik a  fakultetining  quyidagi  tarkibdagi  bir 
guruh  olim lari  tom onidan  am alga  oshirildi:
M O ‘M IN O V   F.A .,  filologiya  fanlari  doktori,  professor,  g u ru h   rahbari 
(O 'zD JT U ):  So‘z  boshi,  kirish  bobi,  I,  III,  VI,  XIV,  XIX -boblar va xulosa.
N U R M A T O V   A.,  filologiya  fanlari  nom zodi,  O 'z D J T U   dotsenti: 
U  va  IX-boblar.
SOLIYEVA  M .Q .,  o ‘qjtuvchi  ( 0 ‘zD JT U ):  III  va  X II-boblar.
M A H AM ADALIYEV  X .M .,  filologiya  fanlari  n o m z o d i,  dotsent 
(O 'z D JT U ):  IV-bob.
JA B B O R O V   S.M .,  filologiya  fanlari  nom zodi,  k atta  o ‘qituvchi 
( 0 ‘zD JT U ):  V,  XI  va  X H I-boblar.
D A D A X O N O V  A.  0 ,   o ‘q ituvchi  (O 'z D JT U ):  V ll-b o b .
M O 'M IN O V A   F .I.,  filologiya  fanlari  doktori,  prof.  v.b.  (J ID U ):  V III, 
X va  X V II-boblar.
E S H B E K O V T .U .,  katta  o 'q itu v c h i  ( 0 ‘zD JT U ):  X IV  va  X V I-boblar.
ISM O ILO V A   K .F.,  filologiya  fanlari  nom zodi,  0 ‘Z D J T U   dotsenti: 
XV-bob.
N U R G O JIN A   SH.I.  fitologiya  fanlari  doktori,  dotsent  (Q ozD U ):  XVIII-
bob.
A.L LAM B ER GEN O V A   P .Q .,  filologiya  fanlari  no m zo d i  ( 0 ‘zD JT U ): 
XVII  va  X IX -boblarning Q oraqalpog‘iston  haqidagi  qism lari.
M azkur  nashr jum alistika  nazariyasi  va  tarixi  b o ‘yicha  O 'z b ek isto n d a 
birinchi  darslik  ekanligini  e ’tib o rg a  o lib ,  m ualliflar  guruhl  ushbu  kitob  h a- 
v 
qida  bildiriladigan  fikr-m ulohazalarni  m innatdorchilik  bilan  qab u l  qiladi.

I  B O ‘ LIM
MATBUOTDAN  OLDINGI OMMAVIY 
KOMMUNIKATSIYALAR DAVRI
K IR IS H   BOBI
A X B O R O T G A  E H T IY O J  -   O M M A V IY  K O M M U NIK A TSIY A LA R 
PAYDO  B O ‘L IS H IN IN G   A SO SIY   SABABI
1-fasl.  Yirik  p o rtlashdan  m atbuotgacha
J .G o d fru a   chizm asiga  sh a rh .  O lim   keltirgan  fíkrga  k o ‘ra,  koinot 
15  m lrd  yil  oldin  Yirik  portlash   natijasida  paydo  bo'Igan.  Agar  ushbu 
n o d isa d an   m soniyatnm g  bugungi  kunigacha  o ‘tgan  davrni  shartii  ravishda 
bir  yiUik  o lc h a m g a   qiyoslasak,  Yirik  portlashdan  G alaktika  paydo 
b o  lishigacha  5  m lrd  yil,  y a ’ni,  yilning  1-yanvaridan  2-m ayiga  q adar  vaqt
o   tg a n ,  d eb   faraz  qilam iz.  S h u n d a   Q uyosh  tizimi  9-avgustga  kelib  tushgan 
Y er  shari  esa  14-sentabrda,  y a ’n i,  G alaktikadan  kevin  yana  5  m lrd  vi!  o*tib 
vujudga  kelgan  b o 'lib   chiqadi.
Y er  ustida jo n li  hayot  b irin c h i  m a rta  dengizlarda  yilning  20-oktabrida, 
an iq ro g   i  4   m lrd  yil  oldin  paydo  b o ‘lgan.  Jonli  m avjudotlarning  bir-biridan 
ta rq lam sh i  1  m lrd  yil  oldin,  ya’n i,  7-dekabrda  ularning  ikki  xil jinsga  b o 'li- 
m sh id an   boshlangan.  B irinchi  u m u rtq alilar  500  m ln  yil  ilgari  (19-dekabr- 
da),  y er  ustidagi  birinchi  o 'sim lik la r  450  mln  yil  (20-dekabrda),  birinchi 
b aliq lar  400  m ln  yil  (22-dekabrda),  birinchi  am fibiyalar  yoki  suvda  ham  
q u ru q lik d a  yashay  oladigan  jo n iv o rla r  350  mln  yil  (23-dekabrda),  birinchi 
rep tiliyalar  yoki  sudralib,  o ‘rm alab   yuruvchi  hayvonlar  300  m ln  yil 
(2 4 -d ek ab rd a),  birinchi  su tem izu v ch ilar  195  mln  yil  (26-dekabrda),  b irin ­
c h i  q u sh la r  150  mln^yil  o ldin  (27-dekabrda)  paydo  b o ‘lgan.  F aq at  shundan 
keyin  Y er  sh a n d a   birinchi  p rim atlar,  y a ’ni,  sutem izuvchilam ing  eng  yuqori 
íu rk u m i  —  m aym unlar  va  o d am sim o n   m avjudotlar  vujudga  kelgan  U shbu 
voqea  700  m ln  yil  m uqaddam   (3 0 -dekabrda)  sodir bo'lgan.
E n d i  3 I-d e k a b m ing  soatlari,  daqiqalari  va  soniyalariga  o'tam iz.
7,5  m ln   yil  ilgari  birinchi  o d a m sim o n   xom inidlar  paydo  b o 'lg an   (19 30) 
/■ > r!io y Í¡  m uq ad d am   zam onaviy  qiyofadagi  birinchi  o d am lar  shakUangan 
(21.45).  2,2  m ln   yil  oldin  h o m o   habilis,  omilkor,  ishbilarm on  (y a’ni,  birin­
c h i  m e h n a t  q m o ü a rin i  yasay  o lad ig an ),  ikki  oyoqda  tik,  lekin  haU  bukilib 
yuradigan  ó d a m la r  vujudga  keldi  (22.45).  Ayni  shu  davrda  ushbu  m av­
ju d o tla r ja m o a   (oila,  urug‘)  shaklida  yashay boshladi.

1,5 
m ln  yil  oldin  homo  erectus,  ikki  o y oqda  tik  yura  oladigan  o d a m la r 
paydo  b o ‘ldi  (23.07).  Ulaming  ov  yoki  ish  qurolini  q o ‘lda  olib  yurishdek 
taraqqiyotga  erishishi,  qaddini  rost  tu tib   yurishga  odatlangan  bu  m avjudot- 
lam ing  olovdan  o ‘z   maqsadlarida  foydalana  olishi  500  ming  yil  ilgari  yuz 
berdi  (23  soat,  42  daqiqa,  30  soníya)  nihoyat,  bevosíta  ongli  íiisonlar,  n o m o  
sapiens,  200  m ing  yil  oidin  (23.53)  paydo  b o ‘ldi.  Yer  sharida  bugun 
yashaydigan odam lam ing barchasi  ongli  inson  toifasidandir.
O ngli  insonlar,  albatta,  ja m o a  b o ‘lib  yashagan.  U zluksiz  ax borot 
aJmasbuvi,  ibtidoiy  shaJdlarda  b o ‘lsa  h a m ,  ongli  insonning  nafaqat  p a y d o  
boMishiga,  balki  uning  keyingi  rivojlanishiga  h am   yaqindan  t a ’sir  ko ‘rsa t- 
gan.  S hubhasiz  aytish  mumkjnki,  tasvirli  va  tovushli  kom m unikatsiya 
ibtidoiy  odam larga  yashay olish  u ch u n   asosiy  zarur  vositalardan  biri  edi.
J.G o d fru a  keltirgan  chizm ada  sh a rh im izn i  yakunlaylik.  U n d a   yozili- 
shicha,  qoyalarga  o 'y ib   solingan  birin ch i  tasvirlar  30.000  yil  o ldin  p aydo 
bo'lgan  (23.58.57).  D ehqonchilik  davri  esa  20.000  yil  ilgari  b o sh lan g an  
(23.59.18)  va  nihoyat,  Iogann  G u ten b e rg n in g   bosm a  m atbaa  ixtirosi  550  yil 
oldin  (23.59.59)  am alga  oshirilgan.  S h u n d a y   qilib,  zam onaviy  o m m av iy  
kom m unikatsiya  vositaJari  (OKV)  tarixi  b u tu n   borliq  tarixida  b ir  so n iy a n j 
tashkil etarkan,  xolos.
Ayrim   mutaxassislarning  aytishlaricha,  om m aviy  k om m unikatsiya 
vositalari  tarixini  o'rganishni  bevosita  b o sm a  kitob  davridan  boshlash  to ‘g*- 
ri  bo'ladi.  B unday  fikrga  qo ‘shilish  qiyin.  C h u n k i  OKVni  o ‘rganish  b evo­
sita  ushbu  vositalardan  ko’ra  insonning  ijtim oiy  tabiati  va  psixologiyasiga 
ko ‘proq  bogMiqdir.  OKV  texnikasi  —  jo n siz,  o ‘lik  vosita.  U nga  hay o t  va 
m a’no  bag'ishlovchi  esa  insonlardir.  M isol  keltiraylik:  m atbuot  p aydo 
bo'lganiga  550  yil  to ig a n   bo‘lsa,  te levidenie  b o r-y o ‘g ‘i  70  yil  oldin  k ash f 
etiJdi.  Y a’ni,  rasm iy xronologik  yondashuvga  k o ‘ra,  m atbuot  te lev id en ie d an
8  m arta  ko‘p roq  u m r  ko‘rgan,  dem ak,  tarixiy,  kasbiy  tajribasi  va  xizm atlari 
jih atid an   O K V   orasida,  so'zsiz,  birinchi  o ‘rin n i  egallashi  kerak.  A slida  esa, 
bunday  em as.  D oim iy  teleko'rsatuvlar  efirga  chiqqandan  keyin  yigirm a  yil 
o ‘ta r- o ‘tm as  televidenie  m atbuotni  o rq a d a   qoldirdi  va  h anuzgacha  h a m  
O K V  orasida  hukm ronlik  qilib  kelm oqda.
Bugungi  k unda  aniq  b oldiki,  te lev id en ie d an   g ‘oliblikni  hozircha  faqat 
internet  olishi  m um kin.  Keyin  esa  vaqt  k o ‘rsatadi:  fan-texnika  ta ra q - 
qiyotining  bu  q a d a r jadal  sur’atlari  yaqin  o ra d a   tag‘in  ham   ilg(o rro q   a lo q a  
va  axborot  vositalarini  dunyoga  keltirishi  h e c h  gap  em as.
Lekin  nega  shunday  bo'ldi?  C h u n k i  in sonning  psixologiyasi  va  o m ­
maviy  axborotni  qabul  qilish  xususiyatlari  nafaqat  m atbuotga  xos  m a n tiq iy  
flkrlashga,  balki  u n d an   ham  k o 'ra   k o 'p ro q   insonning  audiovizual  im k o - 
niyatlariga  asoslangan.  Audiovizual  x ususiyatlar  va  im koniyatlar esa,  o d a m -  
zodda  uzoq  m ing  yífííklar  davom ida  shakllanib  keigan.  B uni  biim asdan 
turib  na  insoniyat  tarixini,  na  zam onaviy  O K V   sam aradorligini  tu sh u n ib  
bo ‘lmaydi.
OKV  tarixining  umumiy  davriylanishi.  Biz  O K V   tarixini  ikki  yirik 
davrga  b o ‘lib  k o ‘rishni  maqsadga  m uvofiq  d e b   hisoblaymiz:

I  d av r —  m atb u o tg ach a  b o ‘lgan  ommaviy  kom m unikatsiyalar;
II  davr  —  m a tb u o t,  rad io   va  televideniening  paydo  b o ‘lishi  va 
rivojlanishi.
Birinchi  davr  a n c h a  u zo q   davom   etgan  va  o ‘z  navbatida,  xronologiya 
jih a tíd a n   katta  ichki  qism   va  bosqichlaiga  ega.  Yer  shari  vujudga  kelishidan 
ongli  inson  paydo  b o ‘lishigacha  b o ‘lgan  bírinchi  qism   to 'rt  bosqichdan 
iborat.  Birinchisi  —  y er  shari  (borüq)ning  paydo  b o iis h   va  rivojlanísh 
bosqichi.  Y uqorida  aytganim izdek,  ushbu jarayon  bir  m lid  yil  davom   etgan. 
D em ak,  shu  vaqt  m obaynlda  y er  yuzida  hayot  paydo  b o ‘lishi  uchun  shatt- 
sh aro itlar  asta-sekin  sh akllana  boigan.  Ushbu  bosqich  yerda  hayot,  ya’ni, 
jo n li  m avjudotlar vujudga  kelishi  bilan  tugallangan.
Jo n li  m avjudotlar  b o sq ich i  deb  atash  m um kin  b o ‘lgan  ikkinchi 
b o sqichníng  davom iyligi  930  m ln   yilga  teng.  Bu  davrda  yer  sharida  jo nli 
m avjudotlam ing  h ar  xil  tu rla ri  paydo  bo‘lib,  rivojlanib,  o ‘zgarib  va  yangi 
tu rla rg a  aylanib,  birin ch i  p rim a tla r  ro'yobga  chiqishi  bilan  tugagan.  Jonli 
m avjudotlam ing  rivojlanishi  hay o tiy   am aliyot  va  o ‘zaro  kom m unikatsiyalar 
shaklida  am alga oshgan.
U ch in c h i  -   p rim a tla r  bosqichi  -   62,5  m ln  yilni  tashkil  qiladi. 
B irinchi  p rim atlar —  o ziq -o v q a t  qidirish,  sovuq  va  issiqlikdan  o ‘z¡ni  asrash, 
ijtim oiy  m uloqot  o ‘rn atish   natijasida  rivojlangan  ushbu  bosqich  bugungí 
k u n d an   7,5  mln  yil  ilgari  dastlabki  odam   qiyofasidagi  m avjudotlar 
(xom inidlar)  paydo  boMishi  bilan   yakun  topgan.
T o 'rtin c h i  bosqich  -   x o m in id lar  bosqichi  bo*lib,  7,3  m ln  yil  davom  
etgan.  0 ‘zlaridan  o ld in   yashagan jo n li  mavjudotlar  kabi,  ular  ham   yashash 
va  rivojlanish  u chun  tu rli  xildagi  axborotlarga  m uhtoj  bo'lgan  Amaliy 
faoliyat  va  yangi  axborotlarga  ehtiyoj  esa  borib-borib,  b u ndan  taxm inan 
200000  yil  a w a l  b irin c h i  o ngli  odam lar  paydo  b o ‘lishida  asosiy  omil 
xizm atini  o ‘tagan.
II  qism   -   ongli  inson  vujudga  kelishidan  m atbuot  ixtiro  etilishigacha 
b o ‘lgan  qism .  Jam i  ta x m in a n   200000  yilni  o ‘z  ichiga  oluvchi  b u   qism   besh 
b o sq ic h d an   iborat.
B irinchisi  —  aks  e ttiru v ch i  ho lat  bosqichi.  M azkur  bosqich jarayonida 
in so n la r  ongi  borliqni  sh u n c h a k i  aks  ettiruvchi  holatdan  aks  ettiruvchi 
tushunish,  bilish  va  nih o y at,  b o rliq n i  ongli  o ‘rganish  bosqichlaridan  o ‘tgan 
A lbatta,  ushbu  ja ra y o n lar  faq at  o ‘z   qabilasi  va  boshqa  qabila  a ’zolari  bilan 
bo   Igan  ijtim oiy  m u lo q o tlar p a y tid a   amalga  oshirilishi  m um kin  edi.
Ikkinchisi  —  aks  e ttiru v c h i  on g   bosqichi.  O dam   ongi  rivojlanishining 
ik k in ch i  bosqichi  natijasida  in so n la r  fikrlashning  dastlabki  c h o ‘qqilariga  -  
m ifologik  fikrlash  darajasiga  yetdilar.  Bu,  albatta,  inson  ongi  aw algi  bos- 
qich larg a  nisbatan  yangi  p o g ‘o n ag a  k o ‘tarilganligining  ko'rsatkichi  edi. 
A m m o   mifologik  fikrlash  h a m   b ir  holatda  to 'x ta b   q olm agan  K undalik 
am aliy   faoliyat,  ijtim oiy  kom m unikatsiya  va  yangi  axborotlarga  bo'lgan 
ehtiyoj  o d am lar  ongi  h a m d a   h ayotining  rivojlanishini  uzluksiz  ta ’m inlab 
turgan.

U chinchisi  —  mifologik  fikrlash  bosqichi.  Bu  tarzdagi  fikrlash  h am  
ancha  uzoq  vaqtni,  aytish  m um kinki,  b ir  necha  o ‘n  m ing  yilliklarni  q am rab  
oigan.  N atijad a,  mifologik  fikrlash  inson iy atn i  uning  hayotidagi  keyingi 
ulug'vor bosqich bo'lm ish  m ifologik  ijodga  olib  keldi.
T o‘rt»nchisi  —  mifologik  ijod  bosqichi.  Dastlabki  davrlarda  m ifologik 
ijod  sinkretik,  um um iy  xarakterga  ega  edi.  Y a’ni,  o 'sh a   davrdagi  ijod  b ir- 
biridan  ajralm agan  publitsistik  —  s h e ’riy  —  dram atik  —  n asriy  y o ‘sin d a 
boMgan.  A lbatta,  ushbu jarayonlar  h a m   k o ‘p   m ing  yillar  d avom ida  am alga 
oshirilgan.
Va  nihoyat,  beshinchisi  —  o n g li  ravishda  axborot  ta rq a tish   bosqichi. 
Bunda  inso n lar  mifologiq  ijo d d an   o ‘tib,  real  fikrlash  va  ijod  qilish 
natijalariga  erishganlar,  Ongli  ijod  esa  faqat  axborotni  yig‘ish  va  ishlash 
bilan  chegaralanm agan,  balki  u n i  o m m aviy  ravishda  ta rq a tish   yoMlarini 
qidirishga  h am   undagan.  N atijada,  jum alistik ad an   oldingi  k o ‘rinishlar, 
jum ladan,  o ‘zaro  axborot  alm ashuvning  majlislar,  jarchilar,  xat  yozib  olish, 
kitobat  qilish,  toshbosm a  va  h o k azo   shakllari  kelib  chiqqan.  B u  kashfiyotlar 
esa  G uten b erg   ixtirosi  uchun  p u x ta  zam in  yaratgan.  A xborot  tarqatish 
xususiyatlari  odam larda  rivojlanishning  b archa  bosqichJarida  m avjud  b o ‘lib 
kelganligini e ’tiborga  olish  zarur,  albatta.
Bayon  qiiinganlardan  u m u m la sh m a   yakun  chiqarish  m um kinki, 
birinchi  prim atlar  va  inson  qiyofasidagi  o dam lar  shakllanishidan  boshlab 
m uayyan  b ir  axborotni  qabiladoshlariga  yetkazishga  intilish  o m m aviy 
m a ’lu m o tlar  paydo  bo ‘lishiga  asosiy  sabab  vazifasini  o ‘ta g a n .  D em ak, 
o datda,  axborot  o 'z   tabiatiga  k o 'ra   biror  bir  insonning  shaxsiy  ishi 
b o'lm asd an ,  ko‘p  hollarda  ijtim oiy  xarakterga  egadir.  A xborotlarning  ishlab 
chiqilishi,  jam oalar  o'rtasida  tarq atilish i  va  alm ashinuvi  ongli  insoniyat 
paydo  b o lis h i  va  rivojlanishining  asosiy  m ezonlaridan  b o ‘lib  xizm at  qilgan.
Fikrlash  esa,  ayrim  olim larning  aytishlaricha,  shaxsiy  ifoda  shakli 
doirasida  qolaveradi.  Amaliyotda  om m aviylik  hukm ronlik  qiladi.  E ng  ajab- 
lanarlisi  shundaki,  miya,  u   alohida  insonniki  b o ‘lsa  ham ,  aslida  jam oaviy 
hosiladir.  C hunki  taqiidchilik  h a r qaysi  tirik  mavjudot  rivojlanishining  asosiy 
usuli  hisoblanadi.  O damlar  h a m   b u n d a n   m ustasno  emas.  D em ak,  inson 
miyasi  va  ongi  —  jamoaviy  tush u n ch alar,  ramzlar,  taassurotlar  va  ishonchlar 
sandig‘i,  ularni  ishlab  chiqadigan  va  tarqatadigan  vositadir.  K eyingi  rivoj- 
lanish,  jum ladan,  axborot  ishlab  ch iq ish   va  tarqatish  esa,  faqat  ushbu  asosda 
va  ko‘pchiJÍk  qabul qügan yo‘n alishda  am alga oshadi.
2-fast. 
O ngli  insonlar shakllanishida  koinrounikatsiyalarning  o 'rn i
Ijtim oiy  m uloqot  va  ongli  inson.  O dam zod  paydo  b o ‘lgan  paytidan 
boshlab  o ‘zining  jonini  asrash  va  yashash  sharoitlarini  yaxshilash  bilan 
band  b o ‘iib  keladi.  Buning  u c h u n   u   tabiat  noqulayliklarini  (y o m g ‘ir,  qor, 
jaziram a  issiq,  hayvonlar  to m o n id a n   xavf,  oziq-ovqat  to p ish   va  hokazo) 
yengishi  kerak  edi.  Bunga  h a r  b ir  in sonning  yakka  o ‘zi  erishishi  m um kin

em as,  shuning  u ch u n   u la r ja m o a   b o ‘Iib  yashashga  m ajbur  bo'lishdi.  Tabiat 
injiqliklarini  o dam lar  faqat  k u c h   birlashtirib  yengishlari  m um kin  edi.  Ongii 
o d a m la rn in g   dastlabki  ibtid o iy   jam oalari  qachon  paydo  bo ‘lganliklari 
h aq id a   olim larning  fikrlari  h a r   xil  -   m iioddan  aw algi  200  m ing  yildan  35 
m in g   yilgacha  b o ‘lgan  d av r  ko'rsatilad i.  D em ak,  insoniyat  ja m o a  tarzida 
yashayotganiga  h e c h ,b o ‘lm a g an d a  35—40  ming  yil  to'ldi.
Ja m o av iy   yashash  esa  faq at  ijtim oiy  axborot  aim ashuvi  natijasida 
yuzaga  kelishi  m um kin  edi.  A Q S H   oiim i  Jon  Dyui  aytganidek,  jam iyat  -  
bu  kom m unikatsiyadir.  Bu  o m m a v iy   kommunikatsiyasiz  kishilik  jam iyati- 
n in g   n afa q at  faoliyati,  h atto ,  u n in g   paydo  bo‘lishi  ham   m um kin  em as  edi 
dem ak d ir.  C hunki,  sh u n c h ak i  biologik  birlashish  uzoqqa  borm aydi,  ja m o - 
a tn i  faq at  ijtim oiy  birlashuv,  y a ’n i,  ijtimoiy  m unosabatlar  orqali  tashkil 
etish   m um kin.  Ongli  inson  p ay d o   bo'Ushi  uchun  ju d a   za ru r  vosita  — 
o d a m la r bir-birini  tushu n ad ig an   a lo q a   — aynan shunday vaijudga  kelgan.
U m u m a n   oiganda,  ibtid o iy   o d am lar  yashaydigan  sharoitlarni  quyida- 
g ic h a  tasniflash  m um kin:  m e h n a t  va  m unosabatlar vositalari;  oziqrovqat  va 
d a m   olish;  o 'z in i  him oya  qilish  va  hissiyotlarini  boshqalarga  bildirish 
y o 'lla ri;  yashash  va  hayotda  b iro r  b ir  yangilikka  intilish  harakatlari.
S h u n d ay   qilib,  aytish  m u m k in k i,  odam ning  ijtimoiy tab iati  faqat  kom - 
m unikatsiyalar  natijasida  yuzaga  kelishi  m um kin  edi.  U shbu  kom m uni- 
katsiyalar,  o ‘z  navbatida,  in so n n in g   yuksalishi  uchun  h ar  b ir  tarixiy  bos- 
q ic h d a   yetakchi  vosita  b o ‘lib  xizm at  qildi.  Ya’ni,  kishilam ing  ushbu  aloqa- 
larga  b o ‘lgan  ichki  ehtiyoji  ijtim o iy   aloqalarning  asosiy  m anbayi  edi. 
Ijtim o iy   m unosabatlarsiz  esa  ongli  insonning  shakllanishini  ta s a w u r  qilish 
m ushkul.
S h u   bilan  b ir  q ato rd a  in so n n in g   uzoq  davrlar  davom idagi  ijtimoiy 
shakllanishiga  bir  xususiyat  xos  b o 'lib   kelganki,  uning  tabiatida  hatto ,  bu- 
gungi  k u n d a   ham   botiniy  ong,  y a ’n i,  beixtiyor  hissiyotlar  birinchi  o 'rin d a  
va  aksariyat  hollarda  ongli  fik rlash d an   ham   ustun  m avqeda  turadi.  Bu 
za m o n a v iy   o d am lar  psixologiyasining  ham   yetakchi  xususiyatidir.
Ib tid o iy   jam iyatda  y ashagan  odam lar,  xuddi  bugungi  avlodlardek 
a x b o ro tn i  topish,  tushunish,  ishlash  va  tarqatishga  doim o  m uhtoj  edilar. 
B u n d ay   ja ra y o n   insonning  doim iy,  uzluksiz  holatidir.  Asrlar  osha  ushbu 
kom m u n ik atsiy alar  son  va  sifat  jih a tid a n   yuksalib,  om m aviylashib  bora- 
vergan.  B o shqacha  aytganda,  o d a m la r  kom m unikatsiyalam ing  hajm i,  adadi 
k o 'p ay ish ig a  ham isha  ehtiyoj  sezib  kelganlar.
Bu  ja ra y o n   qanday  a m alg a  oshirilardi?  Insonning  m a ’lum   bir 
m a ’lu m o tn i  ishlab  chiqib,  b o sh q a larg a  yetkazishi  buning  yagona  yo‘li  edi. 
C h u n k i  faqat  shu  holdagina  a x b o ro t  ayirboshlash  sodir  b o ‘lardi.  Ovoz 
h am d a   jism o n iy   h arakatlar  (im o -ish o ra ,  mimika)  asosiy  vositalar  xizm atini 
o ‘ta rd i.  Im o -ish o ra la r  yaqin  a t r o f   doirasida  ish  berishi  m um kin  edi,  sal 
u zo q ro q   m asofaga  esa  ovoz  k era k   boMardi,  Shunday  qilib,  ibtidoiy o dam lar 
o 'rta s id a   jam oaviy  kom m unikatsiyalarni  rivojlantirish  u c h u n   so ‘zga, 
k ey in ch alik   esa  nutq q a  kuchli  eh tiy o j  paydo  bo ‘ldi.

O dam lar tushunarli  nutqdan  o 'z a ro   alo q ad a  q ach o n   foydalana  b o sh la - 
ganlari  haqida  ham   olim iam iiig  xulosalari  lia r  xil.  Ayrim  m utaxassislar 
fikricha,  b unday  aloqalar  tarixi  2  m ln  yil,  b o sh q a lar esa  bu  jarayonni  1,5  —
1  m ln  va  h atto ,  200  yoki  75  m m g  yil  o ld in   boshlangan,  deb  hisoblashadi. 
H ar  holda  burro,  aniq  til  ongli  inson  p aydo  b o ‘lishining  dastlabki  sh a rti 
xizm atini  o ‘ta d i,  deb  hisoblasak,  xato  qilm ag an   bo'lam iz.  Bugungi  k u n d a 
dujiyoda  so'zlashuv,  m uom ala  vositasi  —  tili  b o 'lm a g an   birorta  xalq  yoki 
elat y o kq.
B oshlang‘ich  bosqichda  ongsiz  ijtim o iy   m unosabatlar  in sonning 
jam oaviy  tabiatidagi  yetakchi  xususiyat  sifatida  nam oyon  bo'ldi,  tiln in g  
paydo  b o ‘Ushi  va  rivojlanishi  ushbu  alo q a la rn i  yangi  darajaga  k o 'ta rd i. 
Boshqacha  aytganda,  kom m unikatsiyalarning  omm aviyligi  til  orqali  keskin 
rivojlanib  ketdi.  Bunday  m unosabatlarga  esa  odam larni  kundalik  hayot  va 
am aliyot  m ajburlagan.  Qabiladoshlar,  u ru g ‘d o sh la r  o ‘rtasida  iloji  b o ric h a  
ko‘proq  axborot  tarqatish  va  olish  orqali  boshqalarga  o ‘z  ta ’sirini  o ‘tkazish 
uchun  h arakatlar  odam zod  vujudga  kelgan,  ya’ni,  ibtidoiy  d av rlard an  
boshlangan.
Insonlar  o ‘rtasidagi 
m unosabatlarda 
kom m unikatsiyaning 
asosiy 
vositasi  b o 'lm ish   ongli  so'zning  tu g ‘ilishi  k a tta   tarixga  ega.  So‘z  va  til  —  bu  
odam zotning  m illion  yillar  davom   etgan  jid d ty   aqliy  m ehnati  hosilasidir. 
Boshqa  biror  b ir  yutuq  kishilar  u c h u n   s o ‘z   ixtirosidek  qiyin  q o ‘lga 
kiritilmagan.  S hu  bilan  bir  q ato rd a  aytish  kerakki,  s o ‘zdek  ulug‘,  buyuk 
kashfiyot  o d am lar tarixida boshqa  b o 'lm a g a n .  0 ‘z  aham iyatiga  ko ‘ra  u sh b u  
kashfiyot  insonning  paydo  bo'lishi  bilan   d ey arli  teng  qiym atga  ega.  A ytish 
m um kinki,  sayyoram iz jam i  to ‘rtta  buyuk  b o sq ic h n i  boshidan  kechirgan  — 
bu  uning  o ‘zi,  hayot,  inson  va  n u tqning  p aydo  bo'lishidir.
S o’zjiing  yuzaga  kelishi  inson  jism o n iy a tid a n   keyin  uning  ik k in ch i, 
m a ’naviy  tu g ‘iiishi  bo ‘ldi.  So‘z  o d a m z o tn i  o m m aviy  kom m unikatsiya  va 
aqliy  rivojlanish  iom on  da Vat  etdi.  S hunisi  h a m   qiziqki,  turli  o d am larn m g  
o ‘zaro  m unosabatlari  paytida  b itta  s o 'z   o stid a  ham m a  u ch u n   b ir  xil 
m a ’noni  anglashlari  ham   oson  kechm agan.  B un d ay   vaziyatlar ju m a listlarg a 
yaxshi  m a’lum.
So‘z   orqali  am alga  oshirilgan  tovushli  kom m unikatsiya  m ing  y illar 
davom ida  ju d a   sekinltk  bilan  vujudga  keldi.  S hu  vaqt  davom ida  in so n la r 
bir-birini  yaxshiroq  tushunishga  h ara k at  qilgan,  turli  qabila  va  e la tla r 
o ‘zaro  yaqinlasha  borgan.  A m m o  b u g u n g i  m ezonlar  bilan  o ‘lchasak, 
insonning  gapirish  im koniyatlari  n ih o y a td a   past  sur’atda  rivojlangan. 
Tovushli  kom m unikatsiya,  so ‘zlar  va  n u tq   u zo q   davr  m obaynida  ta ra q q iy  
topganUgiga  asosiy  sabab  —  insonning  ibtid o iy  ongidir.
S o'zning  yana  bir,  baiki  eng  m u h im   xususiyatiga  e ’tiborim izni  q a r a -  
taylik.  T ilni  shaxslar  emas,  xalq  yaratadi,  d eg a n   naql  bor.  Bu  ju d a   t o ‘g ‘ri 
fikr.  S o'zlarni  ham   odatda,  xalq  to p ad i.  A yrim   so ‘z!am i  olim lar,  y o zu v - 
chilar  yoki  tilshunoslar  yaratgan  b o ‘lishlari  m um kin.  Lekin  hatto   sh u  
so‘zlar  ham   keng  om m a  foydalana  b o sh la g an d a n   keyingina  ta n   o lin a d i,

keng  m uom alaga  kiradi.  B oshqacha  aytganda,  so ‘zd a  alohida  shaxslarning 
em as,  balki  ja m o a n in g   o n g i  o ‘z   aksini  topgan.  H a r  b ir  so 'zd a  odam zod 
ongining  o ‘zoq  d av r  davo m id ag i  evolutsiyasi  —  tadrijiy  rivoji  bevosita  yoki 
bilvosita  m ujassam lashgan.  H a r  bir  so ‘z  orqali  boshqalarga  m a’lum   bir 
m a ’n o n i  yetkazgan,  u n i  anglagan  odam   esa  yangi  va  foydali  m a ’lum otga 
ega  b o ‘lgan.  Shu  sababli  s o ‘z  ibtidoiy  inson  u ch u n   sehrli  kuchga  ega  edi.
So‘z,  n u tq   va  u la r  orqali  kom m unikatsiyada  bir-ikki  em as,  ko’plab 
od am lam in g   jam o av iy   d o n o lig i  o ‘z  ifodasini  topgan.  S o ‘zlar  vositasida 
deyarli  kuch  ish latm asd an   a n c h a   m a ’noni  anglash  m u m k in   b o ‘ldi.  Aniq  bir 
jism o n iy   h arak atd an   k o ‘ra  s o ‘z   odam ga  ko ‘proq  foyda  keltirgan.  T asa w u r 
qilaylik,  agar  od am   m a ’lu m   harakat  bilan  faqat  yonidagi  daraxtdan  mevani 
uzib  olishga  erishgan  b o ‘lsa,  s o ‘z  orqali  u  m evazor  qaerdaligini  bilgan  va 
boshqalarga  tu sh u n tirg a n .  S h uning  uchun  so*z  va  n u tq   ongli  insonlarga 
yashash dasturi  sifatida  xizm at  qilgan,  desak adashm aym iz.
Ayrim  m utaxassislam ing  fikricha,  so'zning  akustik,  ya’ni,  talaffuziy 
im koniyatlari  so ‘z   p ay d o   boMganidan  keyin  am alga  oshirilgan.  Bunday 
taxm inlarga  qo'sh ilish   qiyin.  Bizning  nazdim izda,  h ar  b ir  so'zning  akustik 
im koniyatlari  o ‘sha  s o 'z n in g   o ‘zi  bilan  birga  rivojlanib,  m ukam m allashib 
borgan.
A lbatta,  akustik  xususiyatlar  om m aviy  kom m unikatsiyalar  sifatida 
o p tik   usullarga  qarshi  tu rg a n ,  lekin  bu  boshqa  masala.  Bugungi  kunda 
ushbu  ikki  jihatga  gaz eta  bilan  radio  to ‘g ‘ri  keladi.  O dam zod  paydo 
b o 'lg an id an   beri  o m m a v iy   kom m unikatsiyalam ing  b arc h a  turlari  faqatgina 
ushbu  ikkala  usulga  asoslanib  kelgan.
Ibtidoiy  jam iyatning  u m u m ij  koromunikatsiya  m anzarasiga  chizgilar. 
K om m unikatsiya  d eg a n d a ,  b iz   tirik  m ayjudotlar  o ‘rtasida  jism oniy  og'zaki 
yoki  vizual  axborot  alm ash in u v in i  tushunam iz.  In so n lar  o ‘rtasida  bunday 
m unosabatlar  ongli  ravishda  tovushli  yoki  optik  vositalar  orqali  am alga 
oshiriladi.  H ayvonot  d u n y o sid a  axborot  alm ashish  tovushli  yoki  tasviriy 
signal  yordam ida  ro ‘y  beradi.
Insoniyat  o la m id a  o m m a v iy   kom m unikatsiya  vositalari  qachon  paydo 
b o ‘ldi,  degan  savolga  ja v o b   berishga  harakat  qilaylik.  A gar  m azkur tu sh u n - 
c h a n in g   zam onaviy  m a ’n o sid a n   kelib  chiqsak,  b unday  kom m unikatsiyalar 
a w a l  gazetalar,  ju rn a lla r, 
keyinchalik  ular  safiga  q o ‘shilgan  radio, 
televidenie  va  in te rn e tn in g   hayotga  kirib  kelishi  bilan  paydo  bo'ldi,  degan 
ja v o b   haqiqiy  b o 'lard i.  B ugungi  b archa  lug’atlar  va  ensiklopediyalar  m azkur 
savolga  aynan  sh u n d a y   ja v o b   berm oqda.  Eng  to p q ir  m ualliflar  m azkur 
izohga  «zamonaviy»  s o ‘zin i  q o ‘shib  q o ‘yadilar  va  bu  bilan  to ‘g‘ri  qiladilar. 
N e g a   bunday?
C hunki  om m aviy  ax b o ro t  vositalarining  tarixi  nuqtayi  nazaridan 
om m aviy  k o m m unikatsiyalar  d eb ,  faqat  m atbuot  va  elek tro n   OAVni  atash 
u n c h a   ham   to 'g 'r i  eipas.  B un d ay   m ezon  tanlanganda,  biz  XV  asrdan 
oldingi  uzoq  m ing  y illiklar  ichra  am al  qilib  kelgan  om m aviy  kom m u­
nikatsiya  turlarin i  nafaqat  fandan,  balki  b u tu n   insoniyat  hayotidan  ham

0
‘chirib  tashlashga  uringan  bo'lam iz.  Bu  esa  g ‘ayrilm iy  yondashuvdir. 
U shbu  fikrim izni  isbotlashga  harakat  q ilib  k o 'ram iz.
Y uqorida  aytib  o ‘tganimizdek,  ibtid o iy   jam iy at  va  ongli  inson 
kom m unikatsiyalarsiz  paydo  bo'lishi  m u m k in   em asdi.  Insonlar  jam iy atid a 
esa,  garchi  ibtidoiy  shaklda  b o ‘Isa  ham ,  kom m unikatsiyalar,  ju m la d a n , 
om m aviy  tarzda  ham   amalga  oshirilgan.  A lbatta,  o 's h a   vaqtlarda  o m m aviy 
kom m unikatsiyalar  hozirgidek  yuz  m illionlab  o d a m la m i  qam rab  olm agan. 
Chunki,  birinchidan,  u  davrlarda  yer  sh arid a  b ir  necha  milliardlab  kishi 
yashamagan,  ikkinchidan,  radio,  televidenie  va  in te rn et  kabi  vositalar 
bo‘lmagan.  M asalan,  m iloddan  3500  yil  a w a l  y er  yuzida  bor-yo‘g ‘i  80  m ln 
odam   yashagan,  xolos.  Demak,  ibticWty  d av rlard a  m avjud  bo'lgan  k o m m u ­
nikatsiyalar  m anzarasiga  ilmiy  va  tarixiy  ta v sif  berishda  o ‘sha  vaqtlardagi 
sharoitlardan  kelib  chiqishim iz  to ‘g‘ri  bo ‘ladi.
Ibtidoiy  ja m o a   tuzum i  shakllanishi  x ronologik  jihatd an   asosan  tosh 
(paleolit)  davriga  to ‘g‘ri  keladi.  Tosh  davri  esa  tax m in a n   1,8  mln  yil  oldin 
boshlanib,  m iloddan  8  ming  yil  aw al  tugagan.  0 ‘z   navbatida,  tosh  davri  ~  
qadim iy  paleolit  (1,5  m ln  -   35  ming  yil),  o ‘rta   m ezolit  (35  —  10  m ing 
yillar)  va  yangi  tosh  davri  —  neolit  (10  —  8  m ing  yillar)ga  b o ‘linadi  h am d a 
bronza  davri  bilan  almashadi.  Y uqorida  aytganim izdek,  ongli  inson 
qadim iy  paleolit  davrining  oxirrog‘ida  vujudga  kelgan.
Paleolit  davrida  odam sim on  m avjudotlar  k o ‘proq  oziq-ovqat  qidirish 
va  ov  qilish  bilan  kunlarini  o 'tk a z a r  edi.  O ngli  insonlar  paydo  b o ‘lishi 
vaziyatni  keskin  o ‘zgartirdi.  O dam lar  ch o rv a ch ilik   va  dehqonchilik  bilan 
shug‘ullana  boshladilar.  Ularning  oziq-ovqati,  yashash  joylari  va  kiyinish- 
lari  b irm uncha  yaxshilandi.  N atijada,  o d am larn in g   b o ‘sh  vaqti  biroz 
ko‘paydi.  Bu  esa  u la r  o ‘rtasida  ijtim oiy  alo q ala rn i  kengaytirdi  va  o ‘zaro 
m unosabatlar  ta ’sirchanügini  oshirdi.  S h u n d ay   qilib,  qadim iy  paleolitdagi 
ibtidoiy  o d am lar  t o ‘dasi  om m aviy  k o m m unikatsiyalar  yordam ida  ibtidoiy 
ja m o a  tuzum i  bosqichiga  o ‘tdi.  O ngli  in so n n in g   shakllanishi  (an tro p o - 
genez)  bilan  ibtidoiy jam iyatning  shakllanish  (sotsiogenez)  jarayonlari  vaqt 
jihatidan  b ir  davrga  to 'g 'ri  kelib,  o 'za ro   c h a m b a rc h a s  bog‘lanib  ketdi.
Paleolit  davridagi  kom m unikatsiyalam i  y u qorida  keltirgan  m a ’lu- 
m otlar  orqali  asosan  nazariy  jih a td a n   ta s a w u r  qiltshim iz  m um kin.  A rxe- 
ologik  qazilm alar  esa  bizga  faqat  in sonning  o ‘sha  davina  oid  m e h n at 
qurollarini  topishga  im kon  berdi.  Biroq  bir  m asalada  shubha  bo'lm asligi 
kerakki,  o 'sh a   davrlarda  ijtimoiy  kom m unikatsiyalar,  albatta,  mavjud  va 
ancha  rivojlangan  edi,  chunki  busiz  kishilik  jam iyatining  o ‘zi  b o ‘lishi 
m um kin  em asdi.
Vaqt  o ‘tgan  sari  ibtidoiy  ja m o alar  so n   va  k o ‘Iam   jih a td a n   ko‘payib, 
kengayib  boraverdi.  Biror  alohida  oila  yoki  qabila  boshqa  jam oalarsiz 
yashay  olm asdi,  chu n k i  ular  faqat  birlashib  ovga  chiqishlari  va  yashash 
uchun  jo y la r  shaylashlari, mum kin  edi.  Ja m o a la r  orasidagi  m u n o sab atlar 
« 
om m aviy  kom m unikatsiya  shakllarida  am alg a  oshirilardi.  Qabila  a ’zo la- 
rining  soni  a w a lig a  o ‘nlab,  yuzlab,  k eyinchalik  esa  minglab  odam larni

tashkil  etdi.  K engaygan  jam o alarn in g   ichki  tuzilishi  ham  
m urakkablasha  bordi.  S h u   sababli  om m aviy  k o ™mun^
tsl^
.  
aabilalardan  tashqi,  balk i  ichki  ko‘nm sh)arga  h a m   eg a.  bo  Idi.  Q abi a 
oqsoqoUari  yoki  sa rd o rla ri  q avm idan  k o 'ta n h b   chiqib,  tabnyki,  kom m u
kativ jarayonlam i  o ‘z  q o ‘llariga  olishdi. 
. 
.nf,h!Jn |.  •
E ne  aizig 'i  sh u n d a k i,  m ezolit  va  neoht  davrlarida  keyinchahk  ju r 
n alistfk ifu ch u n  ju d a   k erakli  b o ‘lgan  b o ‘yoqlar  kashf etilib  ular  yordam ida 
ibtidoiy  o dam lar  to m o n id a n   to g 'la r,  qoyalar  h am da  g orlarda  turii 
tushirilgan  Bu  b o ra d a   k eyinchalik  to ‘xtalamiz.  H ozir  esa  ju rn a l^ tL ^ n in g  
vuiudaa  kelishi  u c h u n   ju d a   m uhim   aham iyatga  ega  bo  lgan  bir  ixtiro
S
i
  M S ?   e ’U b o r i m iz n i   q a r a ta y lik .  Q a d im s h u n o s lik   q a z H m a la n   v a
tadqiqotlari  natijasida  sh u n d a y   fakt  m a’lum  bo'ldiki,  P ^ ohtningn^ r^
"
 
qichlarida  ishlab  c h iq a rilg a n   loy  va  sopol  buyum larga 
na^ * } an
m en t)lar  ham   tu sh irilg an   ekan.  Bu  ibtidoiy  o d am lar  bosm a  trafaretdan 
foydalanib,  o 'z   m a h su lo tlarin i  adad  (tiraj)  shaklida,  ko  p  nusxada  c h q a -  
rishga  erishganlarini  k o ‘rsatadi.  Adadiylik  esa  o m m av.y  kom m unikats.ya-
la m iY a ria ^ b ir-ik k i8  o m m a v iy   kom m unikatsiyaning  jum aU stikaga  yoki
iiHnHivlikka  tecishli  ib tid o iy   shakllariga  diqqatim izni  jalb   qusak.  Arxeo-
q a r a g a n d a ,  d a s tla b k i  k o ‘p   n u s x a l,  b u y u m -
l a r d a n   b iri  o d a m l a r n i n g   s h a x s iy   m u h r la n   b o 'l g a n   e k a n .  S u n d a y   m u h r i 
aadim iy  S harqning  b a rc h a   m am lakatlanda  topilgan.  E ng  qadim iy  m uhr 
ard a  m a’lum   b ir  belgi  yoki  tasvir  tushirilgan  bo'lsa,  vaqt  o  tib  v a . y0^u, 
paydo  b o'lganidan  k eyin  m uhrlarda  egasining  ismi  h am da  lavozirm  o  yib 
yozila  boshladi.  M u h ria r  loy,  g'isht,  barg,  Po ‘stloq  y o b   m atoda  bitdgan
s h a rtn o m a la ^ ^ a ^   ^ 8 ^   ^   m u h im   masa\a  «t0.‘rtin ch i  hokim iyat*  tusI)u n "
chasiga  yaqin.  O lim larn in g   uqtirishlaricha,  ibtidoiy  qabilalarda J ^ t c h i i  
fikri  ju d a   yuqori  tu ig a n   va  hal  qiluvchi  kuchga  ega  bo  gan.  T a n x   ilm ida 
bunday  ja ra y o n lar  «ibtidoiy  dem okratiya*  deb  n o m   olgan\   Q^
.   ? id 
uruR‘  a ’zolari  paydo  b o ‘lgan  m uam m om   ja m o am n g   um um iy  yig 
0
‘itaga  qo'yib,  m u h o k a m a   qilishgan.  S hundan  keyin  ko  ^ hl1*   ^
 
asoslanib  q aro r  c h iq a rilg a n   va  uning  bajanhshi  ham m a  u chun  rnajbur y 
b o'lg an  
Ja m o atch ilik   fikriga  bo'ysunm agan  o d am   qattiq  jazolangan. 
Boshliq  va  sa rd o rla rn in g   gapi  u n ch a  ham  m uhim   deb  luso^
aJ* n ? J J :  
O araneki  hatto   ib tid o iy   jam iyatda,  ya’m ,  h ah   qon u n ,  sud  va  yrochi 
tuzilm alar  b o 'lm a g a n   d av rlard a  ham   jam oatchilik  fikri  o ‘ta   aham iyatli
h a m t
S
C—
^
k
S
 d a s tla b k i  q o n u „ . a r   h a m   m u a ^ a n   b i r  
to p q ir  aqlli  inson  to m o n id a n   yozilmagan.  M utaxassislarnm g  ta   kidlash- 
laricha,  ibtidoiy  q o n u n la r  oqsoqollar  tom onidan  tayyorlangan  va  ularnm g 
m ajlisida  m u h o k a m a  q ilin g an d a n   so ‘ng tasdtqlangan
Y ana  b ir  tu s h u n c h a n i  o ‘rtaga  tashlaylik.  F ik n m izch a,  h ar  b ir  ongh 
insonda  boshqa  in stin k tla r  qatori  om m aviy  kom m um katsiyalarga  m sbatan

ham   qandaydir  tug'm a  sezgi  b o 'la d i.  Aynafl  shu  sababli  u   jam oaviy 
kom m unikatsiyalarsiz  yashay  olm aydi.  M azkur  sezgilam ing  inson  to m o - 
n idan  turli  usullarda:  jam oa,  oila,  qabila  oldida,  devor  va  toshlardagi  rasm 
ham da  yozuvlarda,  yog'och  yoki  m arm arda  o'yilgan  h ay kalchalarda  va 
hokazo  tarzda  ifodalanishi  ju d a   u zo q   qadim iy  davrlarda  boshlangan.  Bu 
ishlarni  bajaruvchi,  o 'z   m e h n atid an   keng  ja m o a  xabar  to p ish in i  ongsiz 
holda  bo'lsa  ham ,  sezardi  va  b arc h a   harakatiarini  sh u n d a y   e ’tiborga 
sazovor boMishga  va  uni  oqlashga  y o ‘naltirardi.
Ibtidoiy  kishining  ruhiy  h o ia ti  sh u n d a y   bo'lgankî,  u   q a e rd a   b o ‘lmasin 
va  nim a  qilm asin,  h ar  d oim   uziuksiz  kom m unikalsion 
m aydonda 
yashayotganini  ongsiz  yoki  ongli  ravishda  his  qilib  (urgan.  S hu  boisdan 
ja m o a  o ‘rtasidami,  yolg‘iz  holdam i,  ovda,  o ‘rm onda  yoki  c h o ‘ldam i  —  q a t’i 
nazar,  o 'z in i  yakka  sezm agan.  C h u n k i  u  o'zin in g   jis m o n iy   badanini 
ikkinchi  bir  ruhiy  dunyo  bilan  birga  d eb   hisoblagan.  U shbu jam o av iy   ruhiy 
holat  ibtidoiy  insonga  ko‘p  m ing  yillar  davom ida  xos  b o ‘Iib  kelgan  va  eng 
aw a lo ,  uning  ongida,  keyinchalik  esa  d in   ham da  m ifologiyada  o ‘z   aksinî 
topgan.
Din  va  mifologiya  —  ommaviy  kom raunikatsiyalam ing  boshlang‘ich 
shakllari  sifatida.  Din.  Ibtidoiy  kishining  shunday  atalishiga  asosiy  sabab  — 
uning  fikrlash  qobiliyatlari  a n c h a  past  va  zaif  bo'lganligidir.  G a rc h i  ongli 
inson  deb  tavsiflansa-da,  u  paytlardagi  o dam lar  ongi  hali  rivojlanishning  ilk 
bosqichlarida  edi.  Shu  sababli  ibtidoiy  o dam lar  na  o ’zini,  n a   tabiatdagi 
hodisalam i  tushunishdan  ojiz  edilar.  A tro f  m uhit  ularga  jo n li  ruhlarga 
to 'lib   ketgandek  tuyulardi  va  z a if  tasaw urlaridagi  shu  ru h la rd a n   qo'rq ib , 
ularga  sig‘inishga  tushunardilar.  N atijad a ,  inson  to m o n id an   tevarak-atrofni 
o'rganish  u chun  foydalanilgan  b irin c h i  fikrlash  shakii  —  d in iy   fikrlash 
paydo  bo'ldi.
N azarim izda,  ongli  insonning  shakllanishi  diniy  fikrlash  ham da 
bilishning  uyg‘un  rivojlanish  ja ra y o n id a ,  ayni  b ir  p ay td a  y u z  bergan. 
C hunki  diniy shaklda  bo'lsa-da,  b u n d a y   fikrlash  ham   in so n n in g   aqli  ancha 
o'sganligiga  dalolatdir.  Qadim gi  o d a m la r  g ‘o r  va  qoyalarç>a  tushirilgan  eng 
burungi  rasm larda  o 'zlari  ovlaydigan,  lekin  yakkam a-yakka  olishuvda 
kuchlari  yetmaydigan  bahaybat  h ay vonlarni  ilohiylashtirganlar.
B obning  boshida  biz  so‘z   in so n d a n   qanday  ajralgani  va  shuning 
natijasida  om m aning  mulki  sifatida  xizm at  qila  boshlagaríi  h aq id a  aytib 
o 'tg a n   edik.  D iniy  fikrlash  ham   x u d d i  shunday jarayon  m ah su lid ir.  O d am ­
lar  tabiat  hodisalarini  (o 'rm o n n i  alan g a  qoplashi,  suv  m uzlashi,  q o r  va 
yom g‘ir  yog‘ishi,  m om aqaldiroq  to v u sh i  va  chaqm oq  urish in i)  tushunm as-^ 
dan,  ulardan  qo'rqib,  ko'zga  k o ‘rinm aydigan  alohida,  jo n li  m avjudotlar 
sifatida  qabul  qilganlar,  kishilik  jam iyatidagi  ijtim oiy  m un o sab atlam i 
tabiatga  bo'lgan  m unosabatlariga  o 'tk azg an lar.  T abiat  hodisalari  dahshatli 
va  tushunarsiz  bo'Iganligi  sababli  «ularning  egalari»  ham   odam larg a  juda 
yirik  va  kiichli  tirik  m avjudotlar  b o ‘lib  tuyulgan.  Shu  ta riq a   b ir  qator 
xudolar  paydo  bo ‘lgan  va  deyarü  h a r  d o im   takrorlanib  tu ra d ig a n   h a r  qaysi

b e r l l DM,  tarix in in g   birinchi  b o sq ich i  fetishizm  bo'lgan.  F etish  -   bu 
x u d o la rn in g   ibtidoiy  ko‘rinishlari  edi.  O ng  ilganlagan  sari  d in   ham  
rivoîlanib  m urakkab  shakllar  kasb  e ta   boidi.  Fetishlarga  msbat  b enlgan 
seh rli  k u c h   in so n   ongida  u lard an   ajratilib,  yiriklashtinl.b,  alohida  ^ d r a tg a , 
üohiy  o b raz larg a  aylantirildi.  Z a rd u sh t  davrigacha  butun  d y nyoda  ko  p-
x u d o h k   hükm ron^^ 
ijtim oiy  m unosabatlam i  rwojiant^mshga
beqiyos  k a tta   hissa  qo ‘shdi.  Bu  ikki  ko‘rsatgich  bilan  izohlanadi.  B in n - 
chidan 
d in   o ‘zini  ibtidoiy  ja m iy a td a   va  u ndan  keying!  jam iyatlarda 
in so n la m i  birlashtinivchi  eng  q u la y   va  qudratl.  kom m unjkatsiya,  vosUasi 
sifatida  k o ‘rsata oldi.  Va  paydo*bo‘lishidan  to   milodiy XV  XVI  asrlargacha 
sh u n d a y   v ^ S ta   sifatida  xizm at  qildi.  Shundan  keyin  esa  x a M ,   b.rlash- 
tiru v ch i  b irin c h i  ijtim oiy,  siyosiy  va  harbiy  kuch  sifatida‘ 
xoli  m a v q e d a   shakliangan  davlat  app arati  m aydonga  keldi.  Ik k in c h id a i, 
d in   o m m a v iy   kom m unikatsiyalarning  boshqa  tu rla n  
fan,  ta   lim, 
m a ’n aviyat  va  hokazo  soh alam in g   vujudga  kehshi  ham da  taraqqiy  etishiga
521,3  O U m h r dion g   va  m adaniyat  en d i-en d i  paydo  boMgan  paytlarda 
in so n n in g   fikrlash darajasi  hozirgi  y o sh  bolam ng  fikrlashiga  teng  ed i  dega 
n k m i  ta*kidlaydilar.  Ibtidoiy  o d a m la r  borliqni  sodda  va  yaxhthg cha 
tu sh u n g a n la r.  D m iy  f.krlash  o 'z id a   f a M iy ,  axl.3q .y 
™
d u n y o q a ra sh la m i  m ujassam  e tg a n   edi.  Shum   ta m   aytish  te ra U u , 
g 
q ad im g i  o d am lard a  diniy  f.krlash  tafakkur  yunt.shm .tg  y a g o n .  usuh 
boMgan  Ib tidoiy  odam   m ulohaza  qilishicha,  uning  o  z.  q an d ay   o   ylasa, 
b u tu T b o r liq   -   daraxtm i,  d a ^ o m i,  yom g'irm i  va  hokazo  -   barchas,  xudd 
sh ù n d a V   o   ylash  qobiUyatiga  ega.  Bunday  odam larga  ta b ,a ,  s h .d d a t. 
k u ch g a  eg a  b o 'lib   ko'ringan  va  sh u   sababh  ham   tabiatm   iloh.ylasht.rganlar 
B u la S m g   h am m asi,  albatta,  in so n lar  o'rtasidagi  h ar  kung,  o rn m a v y
m u n o sa b a tla rd a  am alga oshirilgan. 
. . . .  
.  „ 
natlam larea
O d a m la m in g   am aliy  hayoti  va  tajnbasi  qanday  ijtim oiy  qatlam larga
tegishli  b o ‘lsa,  ular  o ‘z  xayolida  yaratgan  dm iy  dunyo,  o   sha  d u n y ° ^ ‘
îa lv ir  v a   o b razlar  ham   ayni  sta in in g   ifodasi  boMgan.  Jism onan
z o ‘r  in so n   k uch-darm onsiz  o d a m la m i  qanday  boshqarea,  kishihk  jam iyati
xuddi  s h u   ta rz d a  xudolarni  k u ch li  hisoblab,  o 'zid an   ustun  qo  ygan
u larg a  talpingan.  Ibtidoiy  o d a m la r  qaysi  qabila, 
g u r u h  
sard o r  yoki  shaxs
n o t o V r i   ish  qilsa,  xudo  to m o n id a n   o ‘sha  vaqtm ng  o 'zid a  yoki  keyinchahk
a ila n C h T g a   haqiqatdan  h a m   isl.o n ish g a.,  Ashda,  tab,at  t a t a U n