‘zbekiston respublikasi oliy va 0 ‘rta maxsus ta’lim vazirligi

bet6/36
Sana15.02.2017
Hajmi
#472
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   36
3-fast.
  O m m aviy  kom m unikatsiya  tashkilotchilari
«O m m aviy  k o m m u n ik atsiy a  tashkilotchilari*  d eg an   tu sh u n ch a  ancha 
keng  m a ’noga  ega.  A slini  o lganda,  biror  b ir  m a ’lum ot  m uallifsiz  yoki 
tarqatuvchisiz  vujudga  kelishi  va  yoyilishi  um um an  m um kin  em as.  A m m o 
tash k ilo tch in in g   ta sh k ilo tc h id a n   farqi  bor.  U shbu-faslda  biz  qadim iy 
S h arq d a  o m m aviy  a x b o ro tn i  bevosita  ishlab  chiqish  va  tarqatishni 
boshqaraydigan  o d a m la r  h a q id a   hikoya  qilamiz.
Bobdagi  boshqa  m u a m m o la r  qatori m azkur m asalani  o'rganishda  ham  
b iz   u ch u n   asosiy  m e z o n   b o ‘lgan  jurnalistika  va  axborotning  yetakchi 
xususiyati  om m aviyiikni  b irin c h i  o 'ringa  q o ‘yib,  sh u   m ezon  nuqtayi 
n azarid an   so ‘z   yuritam iz.  C h u n k i  jurnalistika  kabi  protojum alistikada  ham 
asosiy  o ‘rinda  a u d ito n y a ,  y a ’ni,  o ‘quvchi,  tinglovchi,  tom oshabin  turadi. 
A xborotga  ehtiyoj  sezilsa  va  uning  iste’m olchilari  bo'lsagina,  u  m anfa- 
a td o rla r  to m o n id a n   m a ’lu m   b ir  m azm un  va  shaklda  ishlab  chiqarilishi 
m um kin.  Aks  ho ld a  b u n g a   hojat  ham   bo'lm aydi:  zam ondoshlariga  va 
kelajak  avlodlarga  keraksiz  axbo ro tn i  tashkil  etish  b ilan   shug‘ullanuvchi 
m u a lliflam ing  h arak atlari  sa m ara  bermasligi  aniq.  T ashkilotchilarsiz  esa 
om m av iy   k om m unikatsiya  b ir  kun  ham   yashay olm aydi.
O m m aviy  kom m unikatsiya  tashkilotchilarining  tasnifi.  «Tipik*  tashki- 
lotchilar.  B unday  o d a m la r  toifasiga  yozuvchilar,  d in   vakillari,  jarchilar,

yilnom achilar,  kotiblar,  m e ’m orlar,  naqqoshlar,  notiqlar,  olim lar,  im pera- 
to rla r,  rassomlar,  tarjim onlar,  tarixchilar,  xattotlar,  x iz m atch ilar,  choparlar, 
shoirlar,  kohinlar,  q o ‘m ondonlar,  o ‘qituvchilar  va  b o sh q a la m i  kiritish 
m um kin.  Axborot  ishlab  chiqish  va  tarqatish  bilan  u la rd a n   kim dir  xizmat 
yuzasidan,  kim dir  esa  ixtiyoriy  ravishda  shug'ullangan.  M asalan,  qadim iy 
X itoyning  laniqli  shoir  va  yozuvchilari  dastlabki  ta 'lim   olay o tg an lar  uchun 
darsliklar  tayyorlashni  o ‘zlari  u ch u n   ortiqcha  ish  d e b   hisoblam aganlar. 
Ayrim  mutaxassislar  fikricha,  bu  m am lakatdagi  b irin c h i  sh o irla r  profes­
sional  q o ‘shiqchilardan  em as,  balki  am aliy  siyosatchilar,  taniqli  davlat 
arboblaridan  chiqqan.
Savdo  karvonlari  o ‘lkadan-o'lkaga  nafaqat  shoyi,  m e v a  va  buyumlarnl, 
balki  shu  bilan  birga  badiiy  va  ilm iy  asarlam i  ham   tashiganlar.  Y o'llar 
havfsizligini  t a ’m inlash  m ahalliy  podshohlar  vazifasiga  kirardi.  Suriya  va 
F alastin 
yo‘llari 
savdogarlar  u ch u n  
xatarli 
ekanligi 
haqida 
Bobil 
podshohining  M isr  fir’avniga  yozgan  norozilik  xati  tarix iy   faktdir.
R.Rahm onaliyevning  «Turklar  imperiyasi*  k itobida  sh u n d a y   bir  m a’- 
lum ot  bor.  Xitoyda  bililgan  «Tripitak*  asarida  u sh b u   m am lakatga  Tarim  
(Sharqiy  T urkiston)dan  kelgan  d indorlar  sanskrit  tilid a  yozilgan  diniy 
yodgorliklarni  fors,  kuchi  va  boshqa  tillarga  ta q im a  qilganliklari  haqida 
s o ‘z  yuritiladi  va  m utaijim lar ro'yxati  ham   keltiriladi.
Qadim gi  dunyoda  faoliyat  ko ‘rsatgan  yuzlab  va  m in g lab   mualliflarning 
ism lari  shu  davrlarda  hukm   surgan  tarixiy  a n ’an a  sababli  bizgacha  yetib 
kelm agan.  C hunki  ilgarigi  davrlarda  m uallif  ism ini  asard a  keltirish  sipo- 
garchiliktii  bilm aslikka,  y a ’ni,  nokam tarinlikka  yo ‘yilgan.  S.D .A itam onov 
o ‘zining  «Qadimgi  dunyo  adabiyoti»  kitobida  uch  m ing  yillik  qadim gi  Misr 
tam adduni  birorta  sho im in g   ism ini  qoldirm agan,  deb  yozadi.  Balki  shuning 
uchun  ham   biz  qadim gi  davrlarga  taalluqli  asarlam i  xalq  ijodi  deb  qabul 
qilayotgandirm iz.
Tashkilotchilam ing  asosiy  toifalari.  D indorlar  va  am ald o rlar,  aniq- 
rog‘i,  kohinlar  va  im peratorlar  qadim gi  dunyodagi  ax b o ro t  ishlab  chiqa- 
nivchilar  va  tarqatuvchilar  orasida  asosiy  g u ru h larn i  tashkil  etganlar. 
S huning  uchun  ham   ushbu  ikkala toifaga  ko‘proq  e ’tib o r  beram iz.
Eng  qadim iy  zam onlarda  b ir  vaqtlari  m uayyan  h u d u d d a   diniy  va 
m a ’m uriy  boshqaruvni  b ir  kishi  —  kohin  am alga  oshirgan.  N afaqat  ibtidoiy 
qabilalar,  balki  b archa  davrlar  u ch u n   bu  ideal  sh a ro it  b o ‘lgan.  C hunki 
asrlar  o ‘tgach,  m azkur  boshqaruvlar  bo'linib  ketib,  ikki  xil  (m a ’m uriy  va 
diniy)  rahbarlik  tizim lari  paydo  bo'fganidan  keyin  u la r 
0 ‘rtasida  uzoq  ming 
yilliklar  davom ida  xalqqa  t a ’sirini  o ‘tkazish  borasida  ayovsiz  kurash  davom 
etdi.  V a bu  kurashning  birin ch i  qurboni,  albatta,  o d d iy   xalq  b o ‘l d i .
H ozirgina  ta'kidlaganim izdek.  om m aviy  ax b o ro tn i  tashkil  etish  va 
tarqatishni  dastlab  k ohinlar  boshlab  beiganlar.  Bu  o ‘z -o 'z id a n   bo'Im a- 
ganligi,  m a’lum.  0 ‘s h f   davrlardagi  dindorlar  ja m iy a tn in g   eng  bilim don  v 
odam lari  edi  desak,  xato  qilrhasak  kerak.  M asalan,  H in d isto n d a   xalqning 
m a ’naviy  hayotini  ta ’m inlaydigan  vedalarni  tu sh u n tirish   va  ta lq in   etish

to 'liq   k o h in la r  ixtiyorida  edi.  Q  izig‘i  shundaki,  o ‘sha  vaqtlam ing  o ‘zida 
axbo ro tn i  ta y y o rla sh   va  tarqatísh  bilan  m ashg'ul  o d am lam ing  ikkinchi 
toifasi  k sh a triy a la r,  y a ’ni,  m a’m uriy,  dunyoviy  hokim iyat  tarafdoriari 
b o ‘lishdi.  L e k in   h a r   ho ld a  kshatriyalar  ikkinchi  mavqyida  b o ‘lib,  birinchi 
o ‘rin d a  k o h in la r  turardi.
U la m in g   o b ro ‘yi  boshqa  davlatlarda  h a m   ju d a   baland  edi.  Bunga  oid 
m a’lu m o tla r  M esopotam iya,  Assuriya,  X aldeya,  Misr,  Xitoy,  H indiston 
tarixlarida  k a tta   jo y   oigan.  H atto ,  yuksak  m adaniyatli  xalq  hisoblangan 
Sosouiylar  d avridagi  eronliklar  jam oaviy  hayotining  barcha  jabhalari 
zardushtiylik  k o h in la rin in g   doim iy  q attiq   tekshiruvi  ostida  edi.  B unday 
nazoratga,  a lb a tta ,  eng  a w a lo ,  xudodan  q o 'rq ish   va  yozuv  im losini  bilish 
asos  soldi.  C h u n k i  o g ‘zaki  m a tn la m i  yozm a  shaklga  tushirish  k o ‘proq 
kohinlar  q o i i d a n   kelardi.
K o h in la r  h a m   yetakchilikni  bo y   berib  q o ‘ymaslikka  harakat  qilib,  o ‘z 
faoliyatlarini  tin m a sd a n   m ukam m allashtirib  borardilar.  Jum ládan,  ular, 
eh tim o l,  b iriiic h ila r  q ato rid a  b o ‘lib  dem okratiya  ko‘rsatkichi  hisoblangan 
jam oaviy  m ajlis  in stitu tin i jo riy   qilgandirlar.  M asalan,  dastlabki  buddaviyük 
jam oalari  o ‘z - o ‘zini  boshqarish  usulidan  foydalangan  va eng m uhim   qarorlam i 
barcha  ja m o a   a ’zolarm ing  roziligi  bilan  qabul  qilgan.  Keyinchalik  ular  o ‘z 
hayotlarining  axloqiy  kodeksini  ham   ishlab  chiqib,  unga jiddiy  rioya  qilganlar. 
N atijada,  xalq  orasida ulam ing obro'yi  oshib  boraveigan.
O m m a v iy   kom m unikatsiya  sohasida  birinchilik  u chun  kurash  asosan 
kohinlar  va  im p e ra to rla r  (fir’avnlar,  podshohlar)  o ‘rtasida  olib  borildi. 
Aslida,  b o z o rla m i  dastlabki  om m aviy  ax borot  markazlari  sifatida  qabul 
qilsak,  x ato   q ilm aym iz.  C h unki  ibodatxonalar tarixan  ikkinchi  b o ‘lib  barpo 
qilingan.  U c h in c h i  o 'rin d a   esa  im peratorlarning  saroylari  turgan.  U shbu 
m arkazlarning  h a r   biri  gavjum  joylarda  qurilgan  yoki  ularga  asos 
solingandan  k eyin  sh u n d a y  joylarga  aylangan.
B ozor  m a ish iy   axborot  alm ashuvi  m arkazi  bo ‘lsa,  ibodatxona  va 
saroylar  ta rix d a   to m   m a ’n oda  birinchi  diniy,  m adaniy  ham da  t a ’lim ga  oid 
om m aviy  a x b o ro t  ta rq a tish   o 'c h o q la ri  sifatida  xizm at  qildi.  Shu  tufayli  xalq 
ongiga  t a ’sir  o ‘tk a zish d a yetakchilik  u c h u n   k o ‘proq  ushbu  ikkala  hokim iyat 
turi,  y a ’n i,  d in iy   va  dunyoviy  hokim iyatlar  kurash  olib  bordi.  Lekin 
p o d sh o h lar  h u k m ro n lig in in g   dunyoviy  hokim iyat  darajasiga  yetishiga  hali 
ko‘p  asrlar  b o r   edi.  S huning  u ch u n   dastlab  podshohlar  diniy  boshqaruvni 
h am   o ‘z   q o 'U a rig a  olishga  uringanlar.  B unday  m isollam i  M esopotam iya, 
Xitoy,  H in d isto n   va  E ron  tarixidan  ko ‘plab  topish  m um kin.  Q adim iy 
M isrda  ñ r ’a v n   R am zes  II  (m iloddan  aw a lg í  1304— 1237-yillar)  Luksorning 
bahaybat  q o y a sin i  choptirib,  uning  ichida  qurdirgan  ulkan  ibodatxonada 
faqat  o ‘zin in g   2 0   m etrlik  to ‘rtta   haykalini  joylashtirishga  buyurgan. 
H indiston  im p e ra to ri  A shoka  (m iloddan  aw a lg i  269—232-yillar)  84  m ingta 
ibpdatxonaga  aso s solgan. 
4
P o d sh o h la r  h e c h   boMmaganda  ibodatxonalarga  hom iylik  qilardilar. 
C h u n k i  aso siy   raq ib lari  ruhoniylar  ekanügini  yaxshi  bilishardi.  S huning

u ch u n   podshohlar  ibodatxonalarni  yerlar  va  sovg‘a la r  berib  siylardilar, 
soliqlardan  ozod  etard ila r  va  hokazo.  Ib o d atx o n alar  m adaniy  va  ta ’lim 
markaziari
  vazifasini  a d o   etayotganlikJari  p o d sh o h la rn i  h am   shunday  ishlar 
bilan  shug‘ullanishga  d a ’vat  qilardi.
Jam îyat  taraqqiyoti  ibodatxonalarning  sh u n c h a k i  diniy  m uam m olar 
bilan  cheklanib  qolishi  xato  ekanligini  ko'rsatd i.  H in d isto n   dindoriari, 
m asalan,  birinchilar  q atorida  o ‘z   o ‘quvchilariga  d in g a  q o ‘shib  dunyoviy 
fanlarni  o ‘rgata  boshladilar.  Boshqa  m am lakatlardagi  ruhoniylar  ham   shu 
yo‘ldan  borishdi.
Im peratorlar  xalq  t a ’limi  m asalasida  ru h o n iy la rd a n   qolishm aslikka 
intilardilar.  M ism ing  eng  qadim iy  davrlarida  (m ilo d d a n   aw a lg i  XXVII—
XXVI  asrlar)  fir’avn  saroyida  bo ‘lajak  kotiblam i  o ‘qitad ig an   m aktab  o ch i- 
11b,  u nda  5  yoshdan  16  yoshgacha  o ‘g‘il  bolalar  shug'ullanardi.  12  yosh- 
d an   keyin  ular  devonxonalarda  kotiblar  vazifasini  bajarishardi.  Asosiy 
fanlar  sifatida  esa  o ‘qish,  yozuv  va  hisob  o ‘rgatilardi.  Yozuvlar  dastlab 
sopol  idishlam ing  siniqlarida  va  oh ak to sh lam in g   qirralarida  bitilardi. 
0 ‘quvchi  yozuvni  yaxshi  o ‘rganganidan  keyin  u n g a  papirus  o ‘ram asidan 
foydalanishga  ruxsat  berilardi.
M iloddan  aw a lg i  1  mingyillik  o 'rtasida  X ito y   m aktablarida  bolalarni 
davlat  tuzilishi,  siyosiy  va  xalqaro  m unosabatlarga  o'q itard ilar.  Bo'lajak 
mutaxassislar,  eng  a w a lo ,  davlat  xizm atchilari  lavozim iga  tayyorlanardi. 
U lar  tu rli  vazifalam i,  ju m lad a n ,  ichki  va  tashqi  m unosabatlarga  tegishli, 
m ahalliy  boshqaruv  va  hokazo  xizm atlam i  ep lash lari  shart  edi.  Xitoyda 
Konfusiy  m aktabi  olim larining  soni  b ir  asr  ic h id a  50  kishldan  3  ming 
kishiga  etdi.  Ibodatxonalar  qoshida  kutubxonalar  o ch ilark an ,  im peratorlar 
ham   o‘z  huzurlarida  shunday  m arkazlam i  tashkil  e ta   boshladilar.  S hub- 
hasiz  aytish  m um kinki,  qadim iy  Sharqda  m a k ta b la r  ijtim oiy  aham iyatli 
om m aviy  kom m unikatsiya  mutaxassislarini  tayyo rlo v ch i  o ‘quv  yurtlari 
vazifasini  bajargan.
D avlatni boshqarish  eng  aw a lo ,  axborot  tiz im ig a  ega  b o ‘lishdan  iborat 
edi.  M azkur  fikr  hatto  isbotga  ham   m uhtoj  em as.  A g ar jam iyat  kom m u­
nikatsiya  b o is a ,  davlat  —  ikki  karra  kom m unikatsiyadir,  chu n k i  davlat  — 
bu  uyushgan  jam iyat.  D em ak,  kitobim iz  m a z k u r  qism ining  vazifasi  — 
ushbu  masala  q adim iy  Sharqdagi  davlatlarda  q a n d a y   yo‘lga  q o ‘yilganini 
kuzatishdan  iborat.
M anbalarni  o 'rg an ib ,  shunga  am in  boMdikki,  davlat  tuzilishi  va 
boshqaruvi 
doiralarida 
axborotni 
ishlab 
c h iq ish  
h am d a  alm ashîsh 
usullarining  eng  yaxshi  tizim lari  qadim gi  X itoy  va  E ro n d a   tashkil  etilgan 
ekan.  A m m o  xronologiya  jihatidan  ushbu  ja ra y o n la r  M esopotam iya  va 
M isrda  biroz  o ld in ro q   boshlangani  u c h u n   b iz   h a m   so ‘zimizni  sh u  
m am lakatlardan  boshlam oqchim iz.
Y uqorida  aytganim izdek,  davlat  tizim isiz  ax b o ro t  nafaqat  faoliyat 
k o ‘rsatishi,  balki  barpo  qilinishi  ham   m um kin  e m a s  edi.  D avlat  —  bu  eng 
a w a lo ,  oshkora ax borot tarqatadigan  hokim iyat,  c h u n k i jam iyatning b archa

a ’zolari  daviat  m avjudligidan  va  uning  q o n u n -q o id alarid an   xabardor  b o l -  
m asa  (va,  n atijad a,  ularga  rioya qilm asa),  h ech   q an d ay  daviat  tashkil  topib 
faoiiyat  k o ‘rsa ta   olm aydi.  D aviat  -  ja m iyatning  siyosiy  shakldagi  tuzilishi’ 
siyosat  esa  n a fa q a t  kuch,  balki,  eng  a w a lo ,  s o ‘z  sa n ’atidir.  D avlatning 
barcha  ta sh k ilo tlari  faqat  xizm at  doirasida  h am da  om m aviy  axborot 
alm ashinuvi  n atija sid a  faoiiyat  k o ‘rsatishi  m um kin.
0 ‘tm ishga  o id   sh u n d a y   bir  voqea  m a ’lum   va  m ashhurdir.  A ntik 
tarixning  o tasi  H e ro d o t  Osiyo  m am lakatiari  bo'y lab   Q ora  dengizgacha 
sayohat  qilgan  va  b ir  kuni  qaysidir  m am lakatda  bolalar  «podshoh- 
podshoh*  o ‘y n ag a n ¡n i  ko'rgan.  P odshoh  rolini  b a ja b a n   bolaning  h arak at- 
lan m   kuzatib,  H e ro d o t  xayron  qoladi,  ch u n k i  bola  nafaqat  xizm atkor  va 
q o   n q ch d a rm ,  balki,  eng  a w a lo ,  «ko‘z»,  «quloq*larni,  ya’ni,  yangiük 
yetkazuvchilar  va  bosh q a  shu  kabi  ax borotchilam i  tayinlashni  o 'zin in g  
b in n c h i  vazifasi  d e b   bilgan edj.
So‘zim izni  M esopotam iyadan  boshlaylik.  C hunki  ushbu  hududda 
m iloddan  a w a Ig i  4-m ingyilhkdan  VI  asrgacha  b ir  q ato r  m am lakatlar  asos 
topib,  uzoq  yillar  gullab-yashnagandan  keyin  barbod  b o ‘Iib  ketgan  Bobil 
Shum er,  A ssuriya  X aldeya,  xettlar  yurti,  A kkadiya  va  boshqa  m am iakatlai 
shuiar  ju rn   asidandn-.  T an x d a  ja h o n   miqyosidagi  birinchi  buyuk  daviat 
Bobil  hisoblanadi.
M iloddan  ayvalgi  X X V II-X X III  asrlarda  S h u m er  bosliqaruv  tizim i 
daviat  x iz m atch ilari  va  n az o ratch ilan d an   iborat  b o lg a n   an c h a  katta 
devonga  ega  edi.  A ssuriyaning  eng  k o ‘zga  k o ‘ringan  podshohlari,  T iglat- 
palasar  sulolasinm g  daviat  hisobidan  ta ’m inlanadigan  armiyasi  b o ‘lgan. 
M esopotatm yadagi  aksariyat  daviatlarning  rahbarlari  savodli  b o ‘iishga 
inti  ai-dilar  h a m d a   b unga  erishganlaridan  faxi'lananlilar.  Bu  hududdaei 
davlatlar  b o r-y o ‘g ‘i  bir-ikki  asr  u m r  ko‘rdi,  deb  ham   bo'lm aydi.  C h unki 
ular orasida  o  rta c h a   m am lakatlardan  bo'lgan  x ettlar  davlati  uch  m ing  yilga 
yaqin  m uddat  d a v o m id a   yashagan.
M iloddan  a w a lg i  XXXI  asrda  M isr  fir’av n i  M enes  hududning  yuqori 
va  past la  q is m la n n i  birlashtirib,  yaxlit  m am lakatga  asos  soldi  va  eng 
aw a lo ,  kuchli  d av iat  app arati  bilan  axborot  xizm atini  shakllantinli.  M isrda 
hukm ronhk  qilg an   b arc h a  fir’avnlarning  sulolalari  boshqa  m am lakat 
rahbarlarj,  m asalan,  Assuriya,  Bobil,  M ittani  va  hokazolar  bilan  o 'z a ro   xat 
yozishish  va  ax b o ro t  alm ashishni  birinchi  o 'rin d a g i  vazifalardan  deb  bilgan. 
B undan  xulosa  c h iq a n s h   m um kinki,  m iloddan  aw algi  2-m ingyillikda 
Sharqda  n v o jla n g an   xalqaro  m unosabatlar  q aro r  topgan.  D iplom atik 
axborot  alm ashuvi  tu rli  tillarda,  ju m lad a n ,  akkad  tilida  mixxat  yozuvi 
yordam ida  am alg a  oshirilgan.
Xitovda  -   e n g   q ad im   zam onlardan  boshlab  ijtim oiy  hayot  a n ’anaviv 
ravishda  q attiq   tartib lash tirib   kelingan.  A lbatta,  buni  eng  aw a lo   daviat 
hokim iyati  a m ? lga  oshirgan.  X itoy  m isolida  m am lakatning  boshqaruv 
tizimlariga  qo   I  k eladigan  usullam i  te z   anglab  va  o'zlashtirib,  o ‘z  m aq- 
sadlanda  lsh latilg an im   kuzatish  m um kin.  M asalan,  yozuv  paydo  b o ‘l-

ganidan  keyin  u n d an   birinchi  o'rinda ja m iy a t  a ’zolarining  savodini  oshirish 
niyatida  em as,  balki,  eng  aw alo ,  rah b arlik   usullarini  takom iilashtirisli 
m aqsadida  foydalaniigan.
C hjou  sulolasi  davrida  (m iloddan  a w a lg i  X I—III  asrlar)  X itoyda  ikki 
bosqichdan  iborat  ta ’lim  tizimi jo riy   etilgan  edi.  lerogliflam i  yodlab,  o ’q ish  
va  yozishni  o ‘rganishdan  tarkib  topgan  b irin c h i  bosqich  «kichik  ilm»  deb 
n o m   oigan.  Ikkinchi,  «katta  ilm»  bosqichída  konñisianlikka  oíd  olti  kitobni 
o ‘zlashtirishga  to ‘g‘ri  kelardi.  U shbu  sulola  davrida  bitilgan  asarlard an  
birida  axborot  yordam ida  m amlakatga  rah b arlik   qilish  haqida  so ‘z  yuritilib, 
eng  q ad im   zam onlarda  boshqaruv  tu g u n li  xat,  keyinchalik  bam b u k   ta x ta - 
chalari  yordam ida,  so‘ngra  esa  (ya’ni,  C h jo u   sulolasi  davrida)  k o ‘p ch ilik  
davlat  xodim lari  vositasida amalga  oshirilganligi  aytiládi.
Y ozuv  keng  tarqalm agan  paytlarda  d avíat  unga  ko‘p   e ’tib o r  berm asdi. 
K eyinchalik  esa,  savodli  odam lar  b ir-b irin i  te z   tushunib  borgani  sari  uning 
aham iyati  keskin  oshib  ketdi.  Saroy  ta rix ch isi  Shi  C hjou  im p erato r  S yuan- 
Van  (m ilo d d an   aw algi  827—782-yillar)  davrida  xitoy  yozuvini  za m o - 
naviylashtirishga  erishdi.  M am lakaining  m ilo d d an   aw a lg i  259—210-yillarda 
hukm ronlik  qilgan  birinchi  im peratori  S hixuande  yurlning  yaxlitligiga 
erisliganidan  keyin  dastlabki  ishlar  q a to rid a   ieroglif yozuvining  b ir  xilligini 
(a’m inladi.  N atijada,  turli  shevalarda  gapiradigan  xalq  va  elatlam in g  
birlashishiga  zam in  tayyorlandi.  S odda  va  yengil  yangi  yozuv jo riy  etiigach, 
qadim gi  yozuv  iste’m oldan  chiqdi.  B u n d a n   tashqari,  S hixuande  yagona 
q o nunchilikni  ham   barpo  etdi.
M iloddan  aw algi  1-mingyillikning  o 'rta la rid a  eng  oliyjanob  kasb 
sifatida  notiqlik  tan  olinib,  yozuv  h am da  hisob-kitob  eng  past  darajadagi 
hunarlar  sirasiga  kirardi,  chunki  birinchisi  haqiqiy  san’at,  qolganlari  esa 
hunarm andlik,  deb qabul  qilingan  edi.
Q adim iy  X itoy  im peratorlarining  k otiblari  hukm dorining  ch a p   va  o ‘ng 
to m o n larid a  o ‘tirishardi:  chapdagilari  u n in g   so'zlarini,  o ‘ngdagilari  esa 
ishlarini  yozib  olardi.  Shunday  qilib,  chapdagilar  nutq  m a h o ra tin i, 
o ‘ngdagilar tarixiy yilnom alarni  m ukam m allashtirib  borishgan.
X an  sulolasi  davrida  (m iloddan  a w a lg i  II  —  m ilodiy  II  asrlar)  savodli 
o d am lar  yuksak  qadrlangan.  D avlat  ap p a ra ti  kengaygan  sari  unga  q o b i- 
liyatli  y oshlar k o ‘proq jalb etiladigan  b o ‘ldi.  17  yoshdagi  va  u n d an   k attaroq 
o ‘q uvchilar  sinovdan  o'tkazilib,  9  m ing  ieroglif  va  belgilarni  bilganlarga 
davlat  hokim iyatidan  lavozim lar  berilardi.  «Sakkiz  xil  yozuv»  b o ‘yicha 
q o 'sh im c h a   im tihondan  o 'tg an lar  im p e ra to r  devonining  xodim lari  b o ‘lish- 
lari  m u m k in   edi.  D evonxona  h u jjatlarining  sifatiga  nisbatan  ta lab c h an lik  
shu  q ad a r  baland  ediki,  ularda  x atoga  y o ‘l  q o ‘ygan  x izm atchilar  jin o iy  
javobgarlikka  tortilardi.
B utun  X itoy  tarixi  davom ida  davlatn in g   turli  hududlarida  m arkaziy 
hokim iyat  tom onidan  ierogliflar  yozilishi  va  b ir  xil  talaffuz  etilishi  nazorat 
qilib borildi.  Vaqti-vaqti  bilan  ularga  kerakli  tu zatishlar  kiritilardi.  Bu  ishga, 
albatta,  olim lar  va  mutaxassislar ja lb   etilardi.  B oshqacha  aytganda,  X itoyda

m am lak atn i  boshqarish  asosan  im perator  to m o n id a n   aholiga  maxsus 
ax b o ro t  tizim i  orqali  m a ’lu m o tlar  tarqatishdan  iborat  bo  lib,  axborot 
yoyish jarayoni  deyarli  h e c h   q a c h o n   nazoratsiz  qolm agan.  H atto ,  rassom lar 
h a m   o ‘z  holiga  tashlab  q o 'y ilm a g an .  M asalan,  davlat  idoralari  to m o n id an  
m ilodiy  IV  asrda  u la r  u c h u n   nim a  haqda,  q an d ay   qilib  rasm  chizish 
m um kinligi  aks  ettirilg an   q o id a la r  ishlab chiqildi. 
. . . . . .
Eron.  Q adim iy  ero n lik la r  tilid a  «aita  vaxitsha»  degan  so lzlar  lkki  xil 
m a ’n o n i  —  «eng  yaxshi  haqiqat»  va  «ijtimoiy  tartib»  m a ’nolarini  anglatardi. 
K o ‘rib  turibm izki,  o ‘sh a   d avrlarda  ham   ijtim oiy  ta rtib   oliy  haqiqatga 
tenglashtirilgan,  ja m iy a td ag i  barqarorlik  shu  q ad a r  yuqori  baholangan. 
D o ro   I  o 'm a tg a n   tizim g a  m uvofiq  davlat  20  vitoyatga  (satraplikka)  bo U- 
n ib   ularda  joylardagi  elatlarn in g   mahalUy  q onunlari,  dinlari,  yozuv  va 
tiUari  saqlab  qolingan.  B a ’zi  tadqiqotchilar  fikricha,  qadim gi  zam onlarda 
E ro n   dunyoning  qariyb  y a rm in i  egallab,  127  davlatga  boshchilik  qilgan. 
F o rsiy   podshohlar  ad o latli  boshqaruv  o ‘m atm aganlarida,  bunday  natija- 
larga  -erisholm asdilar.1  K ey in ch alik   islomni  tarq atish   davrida  arablar  ham  
x u d d i  shunday  usu ld an   foydalanganlar.  M asalan,  m iloddan  aw algi  1300- 
y iilarda  M isrdan  quvilgan  yahudiylarga  Buyuk  K ir  II  (m iloddan  aw algi 
530  yilda  vafot  etgan)  d av rid a  vatanga  qaytishga  va  Q u d d u s  (Terusalim)da 
o ‘z   ibodatxonalarini  tik lash g a  ruxsat  berildi.  Sotsiologiya  fanining  asos- 
ch ila rid a n   boMgan  P itirim   S orokin  «Sotsiologiya  tizim i*  asanm ng  1  jildi 
(«A nalitika  sotsiologiyasi»)da  afinaliklar  forsiylarga  bo'ysunishlarini  o z  
elch ilari  orqali  E ronga  suv  va  y er  taqdim   etish  bilan  tasdiqlanganlar,  deb 
yozadi.  Parfiya  davlatida  rasm iy  tillar  sifatida  grek  va  parfiya  (o ‘rta  eron)
tillari  qabul  qilingan  edi.
E ronda  xalq,  elat  va  q ab ilalar  ma’naviy  hayotining  asosini  tashkil 
etu v c h i  dostonlar,  rivoyatlar,  ashulalar,  ertaklar  va  m aqollam i  yig  ib, 
u la rd a n   m arkaziy  h o kim iyatga  keraklilarini  tanlab,  za ru r  urg‘ular  bilan 
t a ’m inlangach,  yozib  olib,  o m m a   o ‘itasida  qayta  ta rq a tish   davlat  to m o ­
n id a n   axborot  tizim in i 
ta sh k il  etish  va  kuchaytm shnm g  yetakchi 
xususiyatlaridan  bo ‘lgan.  N a tija d a ,  xalq  tarixi  podshoh  va  ruhom ylarga 
m a q b u l  m a ’n o   kasb  etib ,  k eng  o m m a   ham   yangilangan  o ‘z   o   tm ishim
haq iq iy   tarix deb qabul  qilardi.
H indiston  hududidagi  d av latlar  ko‘pincha  q attiq   tartiblashtm lgan 
m ark aziy   hokim iyatga  ega  e m a s  edi.  A m m o  b u   yerda  h am   ayrim   im pe- 
ra to rla r  shunday  natijalarga  erish a   olganlar.  M asalan,  M ouriylar  suloia- 
sin in g   oxirgi  vakiii  A shokaning  keng  tarm oqli  davlat  idorasi,  rivojlangan 
xavfsizlik  xizm ati  va  700  m in g   askardan  iborat  arm iyasi  b o r  edi.  M ilodiy 
50—200-yillardagi  S him oliy  H in d isto n   ham da  M arkaziy  O siyoda  joylash- 
g an   K u sh o n lar  davlatining  m a ’m u riy ati  ham   b a q u w a t  boshqaruv  tizim - 
larid an   hisoblangan.
1  M.  Shalomov.  «Qutqaruv  haqidagi rivoyat*  («Лсгскаа о спасении»).  «Правда 
Востока»,  2001,  8-mart.

Turklarga  kelganda,  aytish  kerakki,  m ilo d d an   aw a lg i  IV  asrda  u la r 
Jaoubiy  Rossiya  hududida  kuchli  harbiylashgan  davlat  tuzganlar  va  Q o ra 
dengiz  bo'yidagi  grek davlatlari bilan  sa v d o -so tiq   olib  borganlar.
D avlatni  axborot  yordam ida  b o shqarish  usullari.  Tabiiyki  b u n d ay  
usullar  ju d a   k o ‘p.  U lam i  ikkita  guruhga  —  m a ’m uriy  va  m a’naviy  ax b o - 
rotga  birlashtirish  m um kin.  S h u n d a  b irin c h i  guruhga  harbiy,  huquqiy, 
m arkaziy  va  joylardagi  m a’m u riyatlar  bo g ‘lanishi,  p ochta  va  yoMlar, 
m a’m uriy  yig'ilishlar,  xalqaro  kelishuv  h am d a   ah d n o m ala r  va  shu  k abilam i 
kiritish  o 'rin li  bo'Iadi.
T arixdan  m a ’lumki,  harbiylar  h a r  b ir  im p e rato r  u chun, 

Download

Do'stlaringiz bilan baham:
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   36




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling