Zokirjon salimov n e f t V a g a z n I q a y t a I s h L a s h j a r a y o n L a r I


Download 4.11 Mb.
Pdf ko'rish
bet44/46
Sana25.09.2017
Hajmi4.11 Mb.
#16434
1   ...   38   39   40   41   42   43   44   45   46

B)  Ka = ^ ~ .   V)  K a = ^ .   G)  Ka = ^ .   D)  K a = ^ .





ц  

g  

g

8.  A g a r   su sp e n z iy a   filtrga  p o rsh en li  nasos  o rq a li  u zatilsa, 

filtrlash  ja r a y o n in in g  q aysi  k o ‘rin ish i so d ir  boMadi?

A)  0 ‘zgarmas  bosim  farqi  ostida.  B)  0 ‘zgaruvchan  tezlik  ostida. 

V)  0 ‘zgaruvchan  bosim  farqi  ostida.  G)  0 ‘zgarmas  tezlik  ostida.  D) 

0 ‘zgaruvchan  bosim  farqi va tezlik ostida.

9.  V en tu r i  q u v u ri  g a zy u v u v ch i  u sk u n a la m in g   q a y si  g u ru h ig a  

k irad i?

A ) 

Past  naporli  chang  ushlagichlar.  B)  0 ‘rta  naporli  chang 

ushlagichlar. 

V )  Yuqori  naporli  chang  ushlagichlar.  G)  Gravitatsion 

chang ushlagichlar.  D) Markazdan qochma chang ushlagichlar.

10.  S u y u q lik la rn i  a ra la sh tirish d a   a v to m o d e l  rejim iga  erish ish  

uchun  q u v v a t  m ezo n i  q a n d a y  q iy m a tg a  eg a   boMishi  kerak?

A)  Rem> 1 0 5 

B)  Rem > 10 

V ) R e m<103 

G )R e m>109 

D) 

Rem=105

11.  D o n a d o r   m a teria l  q a tla m id a g i  b o ‘sh   h ajm n i  q a tla m n in g  

u m u m iy  h a jm ig a   n isb a ti  q a n d a y  d eb  a ta la d i?

A)  Solishtirma  yuza.  B)  G ‘ovaklilik.  V )  Ekvivalent  diametr.  G) 

Zarracha  shaklini  belgilovchi  kattalik.  P )  Donador  qatlamning  nisbiy 

qarshiligi.

12. 

Q a n d a y  

sh a r o itd a  

d o n a d o r  

m a teria ln in g  

q a tla m id a  

m avhum   q a y n a sh   h o la ti  h o sil  boMadi?

A)  Materialning  o g ‘irligi  gidrodinamik  bosim  kuchiga  teng 

boMganda.

B)  Materialning  ogMrligi  gidrodanamik  bosim  kuchidan  katta 

boMganda.

V )  Materialning  ogMrligi  gidrodinamik  bosim  kuchidan  kichik 

boMganda.

G) Q o‘shimcha qarshilik kuchi  hosil qilinganda.

D)  Qatlamning g ‘ovaklilik darajasi  kamaytirilganda.

13.  S h a rsim o n   z a r ra ch a li  q a tla m d a   m a v h u m   q a y n a sh n in g  

b irin ch i 

k r itik  

te z lig in i 

to p ish d a  

O .M . 

T o d esn in g  

q a y si 

ten g la m a sid a n   fo y d a la n ish   en g  q u la y  h iso b la n a d i?

A)  Re = ------Ar  E

r "   -   . 

B )R ec = ^

.  

V )R e = ^ .

18+0,6lV>fr V 75 



t1 

V

G) 

D ) R e , = -------

^

- =



.

f f

 

1400 + 5,22л/л7



14.  Q attiq   m a te ria lla rn i  m a y d a la sh d a   boM aklarning  o ‘rtach a 

oMchami  m a y d a la n g a n d a n   s o ‘ng  2^-10  m m   ten g  boMishi  uch u n   q a y si 

u su ld an   fo y d a la n ish   m a q sa d g a   m u v o fiq   boMadi?

A)  Mayda yanchish. 

B)  Yirik yanchish. 

V) Yupqa maydalash.

G) 0 ‘ta yupqa maydalash. 

D) OMtacha yanchish.

15.  U zlu k siz  ja r a y o n la r   u ch u n   issiq lik   u zatish n in g  a so siy  

ten g la m a si  q a y si ja v o b d a   t o ‘g ‘ri ifo d a la n g a n ?

A )  Q=KFAto rT. 

B)  Q=FAto rx.  V )  Q=KFAtor.  G)  Q=KF

t



D) 

Q=KF(tt -  t2)x  .

16.  Issiq lik   o ‘tk a zish   k o effitsiy e n tin in g   oMchov  birligi  q a y si 

ja v o b d a   to ‘g ‘ ri  k o ‘ rsa tilg a n ?

д а  


B in 

B m  

к к а л  

k J  

B m

'  . . ~ 

  tS 



M

*  rt А


»  . ■

 U71/J 


KM

Ic



i n - К  

n r   К  

m c h - g r a d  

m - К  

К

17.  T u sh ayotgan   n u rn i  to ‘Iiq  y u tu v ch i  jism   q an d ay  nom   bilan 

ata la d i?

A)  Absolyut  qora  jism. 

B)  Absolyut  oq  jism. 

V)  Diametrlik 

jism. 

G)  Kulrang jism.  D) Absolyut ko‘k jism.

18.  D ev o r  va  su y u q lik   h aroratlari  orasid a  1  grad u s  farq  

boM ganda 

1  sek u n d   m ab oyn id a  1  m 2  d ev o r yu zasid an   su y u q lik k a  

ta rq a lg a n   issiq lik  m iq d o rin i  an iq lovch i  k attalik  q a n d a y  n om lan ad i?

A)  Issiqlik  o ‘tkazish  koeffitsiyenti.  B)  Issiqlik  almashinish 

koeffitsiyenti. 

V) 

Issiqlik 

berish 

koeffitsiyenti. 

G) 

Issiqlik 

o ‘tkazuvchanlik koeffitsiyenti.  D)  Harorat uzatish koeffitsiyenti.

19.  K on vek tiv  issiq lik   a lm a sh in ish n i  o ‘rgan ish d a  qoM Ianiladi- 

g an  

o ‘x sh a sh lik  

m ezo n la rid a n  

qaysi 

biri 

a n iq lovch i 

m ezon  

h isob lan ad i?

A) Fure mezoni. 

B) Pekle  mezoni. 

V) Nusselt mezoni.

G)  Reynolds mezoni. 

D ) Frud mezoni.

20.  Isitu vch i q u v u rla r v a   usk u n a  qobigM  h aroratlari  o ‘rtasid agi 

farq   50°C   d an   katta  boM ganda  qaysi  tu rd a g i  issiq lik   a lm a sh g ich la r 

ish latilad i?

A) Zmeevikli. 

B) Linzali kompensatorli. 

V ) Namlanuvchi.

G) Qo‘sh quvurli. 

D) GMlofli.

21. 

Q irra li 

issiq lik  

alm a sh g ich la rd a  

issiq lik  

b erish  

k o effitsiy en tin in g   q iy m a ti  en g   k atta  boMishligi  z a ru r  boM ganda 

q ir r a la r  q aysi  m a teria ld a n   q ilin ish i  m aq sad ga  m uvofiq  boMadi?

A) PoMat. 

B) Cho‘yan. 

V) Plastmassa. 

G )M is. 

D)Tem ir.

22.  S u yu q lik n i  isitish   uchun  sa rfla n g a n   issiq lik n in g   m iq d o rin i 

q a y si ten glam a y o rd a m id a   a n iq la sh   m u m k in ?

A)  

= 

B ) Q  =  

G C ( t , - t 2). 

V )Q  = x G C ( t o - t b).

I - в

G)  К =  ------ !----- r  

D )  a = 1,

—  +  E r   +  —  

or, 

a

,

23. 



Issiq lik   a lm a sh g ich n in g   b itta   yoMidagi  q u v u rla rn in g  

k o ‘n d a la n g   k esim in i  to p ish d a   q a y si  ten glam ad an  

foyd alan ish  

k erak ?

A )  ii, = —

. 

B )fr = — . 

V ) L = —

.

J  ' 


0,785d\ 

p\v 


'  

mixn,


G) 

/;„  =3a(a- 1 ) + 1 . 



D) 

n0  = 


^(

- 1 ) + 1



.

151


*   P 'r g  

/J&tH

24.  T u r b u le n t  rejim d a  (2 3 0 0 < R e< 1 0 4)  g id r a v lik   tek is  q u v u r la r  

u ch u n   ish q a la n ish   k o e ffitsiy en tin in g   q iy m a tin i  a n iq la sh d a   q a y si 

ten g la m a d a n   foy d a la n sa   boMadi?

25.  Q u v u rli  p ech n in g   r a d ia n t  k a m era sid a n   ch iq a y o tg a n   yon ish  

m a h su lo tla r in in g  h a ro ra ti  n ech a   g ra d u s a tro fid a  boMadi?

A) 4 0 0 -5 0 0   С. 

B)  1 0 0 0 -1 1 00°C.  V )  14 0 0 -1 600°C.

G) 600-900°C . 

D)  1100-4200°C .

26. 

G a zla rn in g  

tu tu n  

q u v u r id a g i 

tezlig i, 

g id r a v lik  

q a r sh ilik la r n i 

h isob ga 

o lg a n  

h o ld a ,  ta b iiy   to rtish d a   q a n d a y  

q iy m a tg a   ten g  boMadi?

A)  1,5  -  2,0  m/s.  B) 2,5  -  3,5  m/s. 

V)  9  -   12  m/s.  G)  0,8  -   1,2 

m/s.  D) 4 -   8  m/s.

27.  G a zla rn in g   ta rk ib id a g i  b iro rta   k o m p o n en tn i  su y u q lik la r 

b ilan   ta n la b   yu tish  ja ra y o n i  q a n d a y  n o m   b ilan  y u ritila d i?

A)  Desorbsiya. 

B) Rektifikatsiya. 

V) Adsorbsiya.

G)  Ekstraksiya. 

D) Absorbsiya.

28.  G a zla rn in g   ta r k ib id a g i  b itta   y o k i  ik k ita   k om p o n en tn i 

q a ttiq  jis m la r  y o rd a m id a  y u tish  ja r a y o n i  q a n d a y  atalad i?

A) Absorbsiya. 

B)  Xemosorbsiya.  V) Adsorbsiya.

G)  Ekstraksiya. 

D ) Desorbsiya.

29.  S u y u q lik   yok i  q a ttiq   jism d a   y u tilg a n   k o m p o n en tn i  h a y d a b  

c h iq a r ish  ja r a y o n i  q a n d a y   n o m g a   ega?

A )  Desorbsiya.  B) Gipersorbsiya. 

V) Absorbsiya.

G)  Adsorbsiya. 

D) Quritish.

3 0 .  S u y u q lik d a   erig a n   m o d d a n i  b osh q a  su y u q lik   bilan  a jra tib  

o lish  ja r a y o n i q a n d a y   atalad i?

A)  Absorbsiya. 

B)  Ekstraksiya. 

V)  Rektifikatsiya.

G) Desorbsiya. 

D ) Xemosorbsiya.

31.  B itta  fa za n in g   m a r k a z id a n   m o d d a n in g   fa za la rn i  a jra tu v c h i 

y u z a g a c h a   y o k i  tesk ari 

y o ‘n a lish d a   (y a ’ni,  fazalarn i  a jra tu v ch i 

y u z a d a n   fa za n in g   m ark azi  to m o n )  ta r q a lish i  q aysi  k a tta lik   o rq ali 

ifo d a   q ilin ad i?

A)  Modda uzatish. 

B)  Modda o ‘tkazish. 

V)  Modda berish.

G) Modda o ‘tkazuvchanlik. 

D)  Modda tashish.

32.  M od d an in g  b ir  m uh itd an   ik k in ch i  m uhitga  fazalarn i 

a jratu vch i yu za  orqali  tarq alish i q an d ay  n om   bilan  yu ritilad i?

A) Modda berish. 

B)  Modda o'tkazish. 

V)  Issiqlik  berish.

G)  Modda oMkazuvchanlik. 

D)  Termodiffuziya.

33.  M u h itla r  tark ib in i  ifod alash   uchun  q o ‘llan gan   k g/m 3 

oMchov  b irligi  b ilan   ifod alan gan   k a tta lik  q a n d a y   nom lan ad i?

A) Mol  ulushi. 

B) OgMrlik ulushi.  V)  Hajmiy  konsentratsiya.

G) Nisbiy konsentratsiya. 

D)  Hajmiy  ulush.

34.  M =K uF A U 0‘r 

ten glam asid agi  K u  k attaligi  q a n d a y   nom  

b ilan  yuritilad i?

A)  Modda  o ‘tkazuvchanlik  koeffitsiyenti.  B)  Modda  berish 

koeffitsiyenti.

V) 

Modda 

o ‘tkazish 

koeffitsiyenti. 

G) 

Issiqlik 

o ‘tkazish 

koeffitsiyenti.

D) Issiqlik o ‘tkazuvchanlik koeffitsiyenti.

35.  Q u yid agi  d iffu zion   o ‘xsh a sh lik   m ezo n la ri  ichida  q aysi  biri 

a n iq lo v ch i  m ezon   h isoblanadi?

A) Reynolds.  B)  Fure.  V)  Pekle.  G) Nusselt.  D) Prandtl.

36.  H a ra k a tla n tiru v ch i  kuch  b irligiga  t o ‘g ‘ri  k elgan   m u h itlar 

k o n sen tra tsiy a sin in g  o ‘zgarish i  q an d a y   nom   b ilan   atalad i?

A) 0 ‘tkazish birligi  soni. 

B) 0 ‘tkazish birligining balandligi.

V)  0 ‘rtacha  harakatlantiruvchi  kuch.  G)  Modda  o ‘zatishning 

hajmiy  konsentratsiyasi.  G) Jarayon omili.

37.  М =рҒтА с  ten g la m a sid a g i  p  k a tta lig i  q an d ay  nom   bilan 

yu ritilad i?

A) Modda o ‘tkazish koeffitsiyenti.  B)  Modda berish  koeffitsiyenti.

V)  Modda  o ‘tkazuvchanlik  koeffitsiyenti.  G)  Termodiffuziya 

koeffitsiyenti.D) Issiqlik o ‘tkazish koeffitsiyenti.

38.  M = K xa V A X 0‘r  ten g la m a sid a g i  « а »   b elgisi  q a n d a y   fizik  

tu sh u n ch a n i  bild irad i?

A)  Uskunaning  ish  hajmi.  B)  Uskunaning  balandligi.  V) 

Fazalarning  solishtirma  kontakt  yuzasi.  G)  Modda  berish  koeffitsiyenti. 

D) Muhitning konsentratsiyasi.

39.  S u y u q lik la rn i  h ayd ash   ja ra y o n id a   su y u q lik   v a   b u g 4 

fa za la rid a n   ib o r a t  boMgan  ik k i  k o m p o n en tli  a ra la sh m a la rn in g  

e r k in lik  d a ra ja si  k o ‘rsatilsin?

A ) 3. 

B )  4. 

V ) l .  

G) 2. 

D ) 5.

40.  D e fle g m a to rd a   bugM arning  k o n d e n sa tsiy a la n ish i  n a tija sid a  

h o sil  boMgan  k o n d en sa tn in g   rek tifik a tsio n   k o lo n n a g a   q a y ta rilg a n  

q ism i q a n d a y   n o m la n a d i?

A )  Distillyat.  B)  Rektiflkat. 

V )  Flegma. 

G)  Kondensat. 

D) 

Deflegmat.

41.  N a z a r iy   ta relk a la r  so n in in g   h a q iq iy   ta relk a la r  so n ig a  

n isb a tin in g   n o m la n ish i q aysi ja v o b d a   t o ‘g ‘ri k eltirilg a n ?

A )  Kolonnaning  foydalish  ish  koeffitsiyenti. 

B)  Bosqichning 

foydali  ish  koeffitsiyenti.  V)  Tarelkalarning  foydali  ish  koeffitsiyenti. 

G) Bosqichning samaradorligi.  D)  Konsentratsiya pog'onalari.

42.  « A b so r b tiv »  a ta m a si  n im a n i  ifo d a  q ila d i?

A ) Yutuvchi modda. 

B) Qattiq jism . 

V) Yutilayotgan modda.

G) Yutilib  boMgan modda. 

D)  Suyuq muhit.

43.  A b so r b siy a   p a y tid a g i  m u v o z a n a tn i  ifo d a   q ilu v ch i  G en ri 

q o n u n i q a n d a y   k o ‘rin ish ga  ega?

A)  in£ = - - i - + c .   B) 

p

'

a

=

e

 

x

4. 

V ) R a=R-Ua.

RT

G)  m = —. 

D) 

In 


E = ——.



RT

44.  A b so r b siy a  ja ra y o n in i  a m a lg a   o sh irish   u ch u n   ish la tila d ig a n  

g ‘a lv irsim o n   ta r e lk a la r   y u za sid a g i  su y u q lik   q a tla m in in g   b a la n d lig i 

n ech a   m illim e tr  boMgani  m aq b u l  h iso b la n a d i?

A ) 2 5 -3 0   mm. 

B)  10-15  mm.  V )  35—40  mm.  G)  15-20  mm. 

D)  5 -1 0   mm.

45.  R e k tifik a tsio n   k o lo n n a la rd a   qoM laniladigan  k era m ik a d a n  

ta y y o r la n g a n   R a sh ig   h a lq a la rin in g   so lish tirm a   y u z a si  (m 2/m 3)  q a y si 

c h e g a r a la r d a   o ‘zgarad i?

A)  1 1 0 - 5 0 0 . 

B)  165  - 2 2 0 .   V)  9 0 - 3 3 0 .   G)  108  -  380.  D)  115 

- 3 1 0 .

46.  M a k r o g ‘ov a k li  a d so rb en t  za r r a c h a la r i  ich id agi  k a p illa r  

k a n a lla r in in g   oM cham i q a y si ja v o b d a   t o ‘g ‘ri  k o 'rsa tilg a n ?

A )  10'9 < r <   10'7 m. 

В) r <  10"9 m. 

V ) r > 1 0 ' 5 m.

G) r <  1 O'6  m. 

D) r >  1 O'7 m.

47.  F a o lla sh tir ilg a n   k o ‘m irn in g   so lish tir m a   y u z a si  (m 2/g )  q a y si 

c h e g a r a la r d a   o ‘zg a rish i  m u m k in ?

A )  600  -   1700.  B)  300  -3 5 0 .  V )  1 8 0 - 2 2 0 .  

G)  450  -   500.  D) 

2 7 0 - 3 5 0 .

48.  E k str a k t  ta rk ib id a g i  k era k li  k o m p o n e n tn in g   m u v o za n a t 

h o la td a g i  k o n sen tr a tsiy a sin i  u sh b u   k o m p o n en tn in g   rafin atd agi 

m u v o z a n a t  k o n sen tra tsiy a sig a   n isb a ti  q a n d a y  ata la d i?

A)  Foydali  ish  koeffitsiyenti.  В)  Ekstraksikllashdagi  ajratish 

koeffitsiyenti.  V)  Tarqalish  koeffitsiyenti.  G)  Ajratish  omili.  D) 

Reekstraksiyalash koeffitsiyenti.

49.  S a n o a td a   n am   m ateriallarn i  su vsizlan tirish d a  q u ritish n in g  

q aysi  u su li  en g   k o ‘p  ishlatiladi?

A)  Dielektrik  quritish.  B)  Sublimatsiyali  quritish.  V)  Radiatsiyali 

quritish.  G)  Konvektiv quritish.  D) Kontaktli  quritish.

50. 

K rista lla n ish  

ja ra y o n in i 

h isob lash d a 

ish la tila d ig a n  

M = K (S i-S m)2  ten g la m a d a g i  «К »  b elgisi  q a n d a y   nom   b ilan   y u r iti­

ladi?

A)  Chegara  qatlamdagi  to'yingan  eritmaning  konsentratsiyasi.  B) 

Modda  o ‘tkazish  koeffitsiyenti.  V)  Fazaviy  o‘zgarish  tezligining 

doimiyligi.  G)  0 ‘sayotgan  kristallami  qoplab  turgan  diffuzion  chegara 

qatlamining qalinligi.  D)  Modda o ‘tkazuvchanlik koeffitsiyenti.

51.  N eft  d istilly a tla ri  yok i  g azn i  yu q o ri  harorat  t a ’sirid a 

p arch a la sh  ja r a y o n i q an d ay  deb atalad i?

A) Gidrogenizatsiya. 

B)  Desorbsiya.  V)  Piroliz.  G)  Kreking. 

D) Alkillash.

52.  N eft  m a h su lo tla rin i  yu q ori  h a ro ra t  (4 7 0 -5 4 0 °C )  v a   b o sim  

ostid a  (0 ,7 -3 ,5   M P a ) q ayta  ish lash  ja ra y o n i q an d a y  d eb  y u r itila d i?

A) Riforming. 

B)  Kreking. 

V) Termik kreking.

G) Gidrogenizatsiya.  D)  Katalitik kreking.

53.  T a r k ib id a   o ltin gu gu rt  va  sm o la sim o n   m o d d a la r  k o ‘p 

boMgan  n eftn i  y u q o r i  h a ro ra t  (3 5 0 -4 5 0 °C ),  v od orod n in g  3 - 1 4   M P a 

b o sim i  o stid a   v a   k a ta liza to rla r  ish tiro k id a   q ayta  ishlash  ja r a y o n i 

q a n d a y   n o m la n a d i?

A) Gidrokreking. 

B)  Degidrogenizatsiya. 

V)  Izomerlanish.

G) Degidratatsiya. 

D) Termik kreking.

54.  K im y o v iy   r e a k siy a la m i  sek in la sh tiru v ch i  k a ta liza to rla r 

q a n d a y   n om   b ilan   atalad i?

A) 

Musbat 

katalizatorlar. 

B) 

Kimyoviy 

katalizatorlar. 

V) 

Ingibitorlar.

G) Reaksion  katalizatorlar.  D) Neftkimyoviy katalizatorlar.

55.  K im y o v iy   re a k siy a la m i  am alga  osh irish ga  m oM jallangan 

u sk u n a la r q a n d a y   u m u m iy   nom   b ilan  yu ritilad i?

A) Regeneratorlar. 

B)  Reaktorlar. 

V)  Reaktor-regenerator.

G) Katalitik qurilma. 

D)  Kreking qurilmasi.

56.  K rek in g   k a talizatorid agi  k o k sn i  k uydirish  ja ra y o n in in g  

issiq lik  effe k ti  (k J /k g )  q a n d a y  ch egarad a  o ‘zgarad i?

А)  28000 -  32000.  В)  300 -   1000.  V)  1400  -  2000.  G) 200  -   550. 

D)  7 5 0 -   1000.

57.  Issiq lik n in g   y u tilish i  b ilan   b orad igan   k im y o v iy   rea k siy a la r 

q a n d a y   n o m   b ila n  ata la d i?

A) 

Ekzotermik 

Download 4.11 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   38   39   40   41   42   43   44   45   46




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling