Geografiyasi


 4 -  § .  Yevropa  mamlakatlari  siyosiy  xaritasining


Download 32 Kb.
Pdf ko'rish
bet12/25
Sana15.02.2017
Hajmi32 Kb.
1   ...   8   9   10   11   12   13   14   15   ...   25

2 4 -  § .  Yevropa  mamlakatlari  siyosiy  xaritasining 
shakllanishidagi  asosiy  bosqichlar
D u n y o   siyosiy  xaritasida  Y ev ro panin g  o 'z   o 'r n i  bor.  XX  asrning  80- 
yillarida  bu  yerda  32  ta  suveren  davlat  mavjud  b o i g a n .   90-yillarning dastlabki 
davrida  esa  m am lakatlarning u m u m iy  soni  40 ga yetdi.  Sobiq  Ittifoq tarkibidan 
B o ltiq bo ‘yi  davlatlarining  ajrab  chiqishi,  Yugoslaviya  va  C hexoslovakiyaning 
b o i in i s h i   q i t ’ada  m a m la k a tla r  sonini  k o ‘payishiga  sabab  b o l d i .
1989-  yilda  ikki  ne m is  davlatlarining  q o ‘shilib,  yagona  G e r m a n i y a   F e d e ­
rativ  Respublikasining  b a rp o   qilinishi  q i t ’a  va  j a h o n   siyosiy  xaritasida  katta 
voqea boidi.
XX asrning soiiggi  10 yilida  Yevropa va ja h o n   siyosiy xaritasida yana  ham  
jiddiy  o lzgarishlar  yuz  berdi.  S S S R   p a rc h a la n ib ,  10  dan   ortiq  yangi  suve­
ren  davlatlar  vujudga  keldi.  S h u la rd a n   Yevropa  davlatlari  qatoriga  U krain a, 
Belarus  va  M old o va  qo'shildi.  S h u n d a y   qilib,  Y evropada  yangi  XXI  asr  ara- 
fasida  (Rossiyani  hisobga  o lm a g a n d a )  jam i  45  m am la k a t  mavjudligi  qayd 
etildi.
Y evropa  kichik  m a m la k a tla r  o ik a s id ir .  A ynan  a n a   shu  q i t ’ad a  ja h o n d a g i 
,,m ittiu  da v la tla r  (A n d o rra ,  S a n - M a r in o ,  M o n a k o ,  V a tika n,  Lix ten shtey
82

(n )n in g   ko'pchiligi  joylashganligi  so'zim izga  dalil  bcflishi  m u m k in .  M a z k u r 
davlatlardan  tashqari  hududi  nisbatan  kichik  m am la k a tla rd a n   10  tasining 
har  birining  m aydoni  50  m ing  kv  km  d an   h a m   kichikdir.  Shular  qatoriga 
Belgiya,  N i d e r l a n d iy a ,  D a n iy a   ( G r e n l a n d i y a   o ro lin i  h i s o b l a m a g a n d a ) , 
Shveysariya,  Slovakiya,  M alta,  M a ked o niya ,  A lbaniya  va  Estoniya  kiradi 
(taqqoslash  u c h u n   bir  Moskva  oblasti  m ay d o n i  47  m ing  kv  km  ni  tashkil 
etishini  aytib  o ‘tish  kifoyadir).
Q i t ’ada  10  ta  m am lak at  hud u d i  50  m in g d a n   100  m ing  kv  km  gacha 
boradi.  Bunga  Islandiya,  Irlandiya,  Avstriya,  Vengriya,  Chexiya,  Latviya, 
Litva,  X orvatiya,  Bosniya  va  G e rso g o v in a ,  Portugaliya  m a m la k a tla r id a n  
ib o ra td ir .  N o rv e g iy a ,  S h vetsiy a,  F in ly a n d iy a ,  B uyuk  B rita n iy a ,  G F R ,  
Italiya,  Polsha,  R um iniya,  Bolgariya,  Serbiya  va  C h e rn o g o riy a   Federatsiyasi 
va  G retsiy an in g ,  y a ’ni  ja m i  12  davlatning  m aydoni  100  m ingd an   500  m ing 
kv  km  g acha  o'zgaradi.  Faqat  Fransiya  va  Ispaniya  davlatlarining  hud u di  500 
m ing  kv  km  dan  oshadi.
Yevropada  h a r  xil  shaklga  ega  b o l g a n   m am la k a tla r  mavjud.  Norvegiya 
q i t ’ada  h u dud i  m erid ia n   yo'nalishi  b o 'y ic h a   eng  uzun  (1750)  joylashgan 
m am la k a td ir.  S h u n d a y   m a m la k a tla r   qatoriga  yana  Shvetsiya  (1600  km ), 
Finlyandiya  (1160  km ),  Fransiya  (1000  km ),  Buyuk  Britaniya  (955  km ), 
G F R   (850  km )  kiradi.  Shu  bilan  birga  Bolgariya  va  V engriyada  ch e k k a  
n u q ta la r   orasidagi  m asofa  500  k m   d an  o shm asligini  aytib  o ’tish  joizdir. 
N id e rla n d iy a d a   esa  bu  k o 'rsa tk ic h   atigi  300  km  ni  tashkil  etadi.
Yevropa  dunyodagi  eng  yirik  iqtisodiy  m arka zla rda n  biridir.  U n in g  ja h o n  
Y A M M   dagi  ulushi  salkam  9  trln.  dollarni  yoki  jam i  Y A M M n in g   salkam 
1/3  qism ini  tashkil  etadi.  Yevropaga jam i j a h o n   savdo  aylan m asin ing   y a rm i- 
d a n   ortiq  qismi  t o bg ‘ri  keladi.  Bu  k o'rsa tk ic h   b o 'y ic h a   u  j a h o n n in g   boshqa 
regionlaridan  ustun  turadi.
O jy  Savol  va  topshiriqlar
1.  Y ev r o p a d a   XX  a srning  80-,  90-  yillarida  va  hozirgi  v a q td a   q a n c h a   m a m la k a t 
mavju d  b o 'lg a n ?
2.  S h arq iy   Yevropa  siyosiy  xaritasid a  1989  —  2000-  yillarda  b o l i b   o 'tg a n   o 'z g a -  
rishlar  t o 'g 'r is i d a   n im a la rn i  bilasiz?
3.  Y ev ro p ad a  h u d u d i  ulkan  b o 'lg a n   va  „ m itti "   dav latlarn in g   n o m la r in i  a tlasdan 
a niqlab,  dafta ringizga  yozib  q o 'ying.
4.  Y evropa  m a m la k a tl a r in in g   shakllari  to 'g 'r is i d a   n im a la rn i  bilasiz?
5.  Y evropa  m a m la k a tl a rin i  davlat  tu z u m i  va  bosh q a ris h   shakli  b o 'y ic h a   g u r u h -  
larga  ajratib.  dafta ringizga  yozib  q o 'ying.
2 5 -  §.  Yevropa  mamlakatlarining  tabiiy  resurslari
Yevropa  tabiiy  resurslarning  barchasi  bilan  yaxshi  t a ’m inlan g an .  Q i t ’a 
m am lakatlari  ushbu  resurslardan  o lzining  im koniyatlari  va  ehtiyojlaridan, 
j a h o n   bozoridagi  vaziy a td a n ,  m a m la k a td a   sh a k lla n g an   ijtim o iy-iqtisodiy  
holatdan  kelib chiqqan tarzda h ar xil  darajada  foydalanmoqda.  Bunda  iqtisodiy 
va  ijtimoiy  o m illardan  tashqari  tabiiy-geografik  s h a rt-sh a ro itla r  h a m   m u h im  
rol  o 'y n a m o q d a .
83

Y evropada  ver va  suv  resurslaridan  intensiv tarzda  foy dalanilm oqda.  Q it’a 
ta b iiy   s h a ro iti  q is h lo q   x o 'ja lig in i  r iv o jla n tir is h   u c h u n   u m u m a n   q u la y  
hisoblanadi.  Bu  o'rinda O 'rta  Yevropa  va Janubiy Yevropa  Shimoliy Yevropadan 
keskin  ajralib  turishligini  aytib  o'tish  lozim.
Yevropa  biologik  resurslar,  ayniqsa,  o 'r m o n   resurslari  bilan  n isbatan 
yaxshi  t a ’m inlan gan .  Bu  yerda  Shim oliy  o ‘rm o n   m in taq a sin in g   bir  qismi 
(R o ssiy a,  F in ly a n d iy a ,  Shvetsiya,  q ism a n   N o rv e g iy a ,  B uyuk  B ritaniya) 
joylashgan.  Finlyandiya  va  Shvetsiyadan  tashqari  m am lakatlardagi  o 'r m o n la r, 
asosan,  yosh  darax tlardan   tashkil  topgan.
Agroiqlim  resurslari  O 'rta  Yevropa va Janubiy Yevropada  qishloq  xo'jaligini 
intensiv  rivojlantirishga  im ko n   beradi.
Yevropa  —  mineral  resurslarga  boy.  U n d a   m ineral  resurslarning  sanoat 
aham ivatiga ega  b o i g a n   konlari  topilgan.
Y o q ilg 'i-e n erg e tik a   resurslaridan  t o s h k o 'm ir ,  q o 'n g 'i r   k o 'm ir,  yonu v- 
chi  slaneslar,  neft,  tabiiy  gaz,  gidroresurslardan  foydalan ilm o q da.
T o s h k o 'm ir n in g   yirik  konlari  G e r m a n i y a   ( R u r),  Buyuk  Britaniya  va 
U k r a in a d a   ( D o n b a s s)  o ch ilg an .  Zaxiralari  Buyuk  B ritaniy ada  190  mlrd. 
to n n a d a n   G F R   da  salkam  300  mlrd.  to n n a g a c h a   boradi.
Q o 'n g ' i r   k o 'm irn in g   yirik  konlari  G F R   va  Polshada  (185  mlrd.  t o n n a )  
mavjud.
Yonuvchi  slaneslar  Boltiqbo'yidagi  Estoniya  Respublikasida  qazib  olinadi.
Yevropa  neft  va  tabiiy  g azning  ulkan  konlariga  ega  b o 'lm a s a   h a m ,  har 
holda  q i t ’alar  ichida  oxirgi  o 'r in d a   qolm agan.  B un da  Shim oliy  va  Norvegiya 
dengizlari  shelfining  aham iy ati  j u d a   kattadir.  XX  asrning  80  —  90-  yillarida 
ushbu  dengizlarning tubida  dastlabki  neft  va  tabiiy gaz  konlari  ochildi.  Hozirgi 
vaqtd a  qazib  olinayotgan  neft  m iqdori  300  m ln.t.,  gaz  m iqdori  200  mlrd. 
kub  m .d a n   oshib  ketdi.  Neft  va  gaz  ko n larining  asosiy  qismi  Buyuk  Britaniya 
va  Norvegiyaga tegishli.
Neft  va  tabiiy  gaz  N id e rla n d iy a ,  Belgiya,  R um iniya,  U k ra in a ,  Belarus, 
Fransiya,  Italiya  m am lakatlarida  h am   qazib  olinadi.
T e m i r   r u d a l a r i n in g   yirik  k o n la ri  S hvetsiya  ( K i r u n a v a r a ) ,  F r a n s iy a  
(L o ta r in g i y a )   va  U k r a in a   ( K riv o y   Rog,  K e r c h ,  B elozy orsk  k o n l a r i ) d a  
joylashgan.  M arganes  rudasining  yirik  koni  h am   U k ra in a d a   ochilgan.
Y evropada,  xususan,  Polsha,  Bolgariya,  R u m in iy a d a   m is -m o lib d e n   ruda 
konlari ju d a  ko'p.  Fransiya va  Gretsiyada yirik boksit,  Vengriyada  nefelin  konlari 
topilgan.  Sim o b   rudalari  Italiya,  Ispaniya,  U k ra in a d a   qazib  olinadi.  Polim e- 
tall  rudalar  konlari  k o 'pch ilik  m a m la k a tla rn in g   hudu d larid a   topilgan,  lekin 
ularning  zaxiralari  un ch alik   katta  emas.
Y evropada  xilma-xil  x o m ash y o   resurslarining  konlari  m avjud. 
Italiya, 
U k rainadagi  oltingugurt, 
U krain a,  Belarusdagi  kaliy  va  osh  tuzi  konlari 
eng  salmoqlilaridir.
Savol  va  topshiriqlar
1.  Y e v ro p a   tabiiy  resurslar  bilan  q a n d a y   t a ’m i n l a n g a n   va  n im a   u c h u n ?
2.  Y e v ro p a   iqlimi  xo'jalik  rivojlanishiga  q a n d a y   t a ’sir  k o 'rs a ta d i?
3.  Y e v ro p a   o ' r m o n   resurslari  bilan  q a n d a y   t a ’m in la n g a n ?
84

4.  Y evropa  agroiqlim   resurslariga  xos  zonallik  qishloq  xo'jaligi  ixtisoslashuviga 
q a n d a y   t a ’sir  k o 'rs a ta d i?
5.  Y evropani  y o qilg’i-en e rg e tik a  resurslari  bilan  t a ’m in lan g a n lig in i  b a holang.
6.  Y evropa  rudali  q a z ilm a   boyliklar  bilan  to 'liq   t a 'm i n l a n g a n m i ?
7.  Y evropa  m a m la k a tl a r id a n   qaysi  birlari  xilm a-xil  x o m a s h y o   resurslari  bilan 
yaxshi  t a ’m in l a n g a n ?
2 6 -  §.  Yevropa  mamlakatlari  aholisi
Y evropada  m urak k ab   dem ografik  vaziyat  mavjud  b o i i b ,   u  m am la k a tla r 
va  regionlarning  ijtimoiy-iqtisodiy taraqqiyotiga ju d a   katta t a ’sir k o ’rsatmoqda. 
J a h o n   m iqyosida  eng  past  darajadagi  tu g ll is h   va  tabiiy  o ’sish  mavjud  b o l g a n  
Yevropaga  hozirgi  vaqtda  ba rq a ro r  tarzda  „ D e m o g ra fik   q ish “  holati  xosdir. 
T u g l l i s h   va  tabiiy  o'sish  s u r ’atlari  XX  asrnin g  ikkinchi  y a rm id a   keskin 
qisqardi.  T u g l li s h   26—28  p rom ille dan  11 — 13  prom illega,  tabiiy  o ’sish  16— 
18  p rom ille d an   2—4  promillega  tushib  qoldi.  T u g llis h   va  tabiiy o ’sish  daraja- 
larining  keskin  pasayishi  h a r  xil  sabablar  bilan  b o g ’langan.
Hozirgi  vaqtda  tu g llis h n in g   nisbatan  yuqori  k o ’rsatkichlari  Irlandiya, 
Islandiya  va  M ak edoniya  m am lakatlariga  xosdir.  O ’rtach a  tu g llis h   darajasi 
Bosniya  va  G e rso g o v in a ,  N id e rla n d iy a ,  N o rveg iya,  Portugaliya,  Polsha, 
R u m in iy a ,  Fransiya,  Slovakiya,  Shvetsiya,  Latviya,  Litva,  M alta,  Esto- 
niyada  k uzatilm oqda.  Shu lar  bilan  birga,  t u g ll is h   darajasi  keskin  pasayib, 
tabiiy  o ’sish  m anfiy  k o ’rsatkichga  ega  ( o l g a n l a r   soni  t u g ll g a n l a r   sonidan 
ortiq)  b o l g a n   m am la k a tla r  soni  yildan  yilga  k o ’payib  b orm o q d a .  Bolgariya, 
G re ts iy a ,  Ispaniya,  Italiya,  G e r m a n i y a ,  Vengriya  s h u n d a y   m a m la k a t la r  
ju m lasid an d ir.  M a zk u r  davlatlarda  tu g ’ish  yoshidagi  ikki  ayolga  tu g ’ilgan 
ikki-uch  bola  t o ’g ’ri  k elm o q da,  xolos.  N atijada,  aho linin g  m u tlaq  soni  ka- 
m ay m o q d a.
Yevropa  aholi  o ’rtasida  u m u m iy   o ’lim  koeffitsientining  nisbatan  yuqori 
ekanligi  bilan  ajralib  turadi.  A ho linin g   h a r  1000  kishiga  nisbatan  o l g a n l a r  
soni  bu  yerda  1999-yiIda  11  kishini  tashkil  etdi.  Bu  k o ’rsatkich  aholining 
yosh-jins  tarkibida  keksa  yoshdagilarning  ulushi  yuqori  b o l g a n   m a m la k a tla r 
( G e r m a n i y a ,   S h v e tsiy a ,  F r a n s i y a ,  Belgiya.  N i d e r l a n d i y a ,   N o r v e g iy a , 
Finlyandiya va  b.)  da  yana  ham   yuqori  darajaga  egaligi  bilan  ajralib turadi.  Shu 
vaqtning  o ’zida  aholi  tarkibida  bolalar  va  yoshlar  sa lm o g ’i  nisbatan  katta 
b o l g a n   m a m la k a tla r   (P o rtu g a liy a ,  P o lsh a,  G re tsiy a .  Italiya,  R u m in iy a , 
A lbaniya)da  u m u m iy   o ’lim  koeffitsienti  b i rm u n c h a   pastdir.
Y evropa  davlatlari  (A lb an iy a d an   tash q a ri)  aholi  sonin i  tabiiy  ta k ro r 
barpo  etilishining birinchi  turiga  m ansubdirlar.  S o ’nggi  ch orak asrda  Bolgariya 
va Vengriyada faol  demografik siyosat  olib borildi.  Shunga qaram asdan aholining 
o ’sish  s u r ’atlari  deyarli  o ’zgarm adi  va  uning  darajasi  pasayishda  d avom   etdi. 
O qiba tda ,  Vengriyada  aholi  soni  1980  —  2 0 0 0 - yillarda  180  m ing  kishiga 
qisqardi.  R u m in iy ada  h a r  1000  ta  tu g ’ilgan  g o ’dak dan  27  tasi  bir  yoshga 
y e tm asdan   o ’lm oqda.  G ’arbiy  Yevropada  bu  k o ’rsatkich  6 — 10  bolaga  t o ’g ’ri 
keladi,  xolos.  U m u m iy  tarzda  shuni  t a ’kidlash  m um k in k i,  XX  asrning  s o ’nggi 
10  yilida  Sharqiy  Yevropada  qoniqarsiz  dem ografik vaziyat  yuzaga  keldi.
85

86
■ L
E
M
A
N
-
B
A
N
K
--
---
---
---
---
---
---
---
---
---
---
---
---
---
---
---
---
---
---
---
---
---
---
---
---
---
---
---
---
---
---
B
A
Y
K
IN
G

Yevropa  —  aholi  migratsiyalarining  h a m   yirik  markazi  hisoblanadi.  Buyuk 
geografik  kashfiyotlar davridan  beri  Yevropa  aholisi  okeanorti  m am lakatlariga 
k o 'c h ib   o l a d i g a n   eng  katta  region  hisoblanadi.  Bir  asr  d a v o m id a   (1815—
1914-yillar)  emigratsiya  35—40  mln.  kishini  q a m ra b   oldi.  Ikkinchi  ja h o n  
urushi  bilan  siyosiy  davlatlarda  yoppasiga  aholining  emigratsiyasi  kuzatildi. 
Birinchi  navbatda  bu  Sharqiy Yevropada  n a m o y o n   b o l d i .
XX  asr  50-  у illa rin in g  
0
‘r ta l a r id a   G ' a r b i y   Y e v r o p a d a   e m i g r a t s iy a  
im m ig ra ts iy a d a n   u stu n  kelardi,  lekin  k e y in c h a lik   ahvol  keskin  o 'z g a rib , 
G 'a r b iy   Yevropa  dunyodagi  eng  k o 'p   aholini  qabul  qilish  m arkaziga  aylanib 
qoldi.  70-  yillarning  boshida  im m ig ra n tla r  soni  10  mln.  b o l s a ,   90-  yillarning 
boshida  ularning  soni  15  mln.  ga  yetdi.
G 'a r b iy   Yevropaga  aholinin g   oqib  kelishi  sabablarini  chet  el  va  m ahalliy 
geograflar  o 'rg a n ib   quyidagi  xulosaga  keldilar.  Im m ig ra n tla r,  asosan,  katta 
pul  topish  h a m d a   m e h n a t  va  h a yo tn in g   qulay  sharoitlari  izidan  keladi.  Tahlil 
n a tija s id a   a n iq   b o l d i k i ,   i m m i g r a n t l a r n i n g   a k sariy at  qism i  yirik  s a n o a t 
rayonlarida  va  katta  shaharlarda  istiqomat  qiladi.  Masalan,  Fransiyada  im m ig­
rantlarning  37  %  i  Parijda,  Belgiyada  esa  ularning  24  %  i  Bryusselda y ig llg an . 
Buning  asosiy  sababi  past  malakali,  «kelgindi»  ishchilar  eng  avvalo  qurilish, 
metall  sanoati  konlarida  h a m d a   farrosh,  gazeta  sotuvchisi  b o i i b   ishlaydi. 
M asa la n ,  Fransiyadagi  ,,kelgindi“  ishchilarning  45%  i  qurilish  san o atid a, 
40  %  i  y o l   ishlarida,  15  %  i  avtom obilsozlik  sanoatida  ishlaydi.
Sharq  davlatlari  bilan  bir  q a to rd a   Yevropani  h am   shah arlar  vatani  deb 
atasa  b o l a d i .   V.V. Pokshishevskiyning  aytishicha,  bu  s h aharlarning tarixi  o 'r ta  
asrlar  davriga,  h atto  Rim  imperivasi  davrigacha  borib  taqaladi.  B un da n  kelib 
chiqadiki,  bu  regionda,  b osh q alard an   farqli  o l a r o q ,   urbanizatsiya  jarayoni 
e rtaroq   paydo  b o i g a n .   XX  asr  boshidayoq  b u tun   ja h o n   yirik  shah arlarinin g 
1/3  qismi  Yevropaga  t o ‘g ‘ri  kelar  edi.  Hozirgi  vaqtda  b u n d a y   s haharlar  soni 
400  taga 
vetgan.  Ulardagi  urbanizatsiya  darajasi  73%  ga  yetdi.  Yevropa
Faks  apparatlari,  skanerlar  va  shriftlarni  aniqlash 
sistem alarining  Yevropa  bozori 
(mlrd.  dollar  hisobida)
4.2 0
5,31
3,21
6,16
3,66
4,08
2,74
□  1994
□  1996
□  1998
□ 
2000
1994
1996
1998
2000
yillar
87

m a m la k a tla rid a   aholini  taq sim la sh n in g   za m o n a v iy   shakli  —  s h a h a r   a glo­
meratsiyasi  vujudga  kelgan  va  u  rivojlanib  b o rm o q d a .  U larnin g  taqsim lanishi 
quvidagicha:  Fransiya  —  74,  G F R   —  72,  Buvuk  Britaniya  —  68,  Italiya  — 
56,  Ispaniya  —  37,  N id e rla n d iy a   —  22,  Shvetsiya  —  11,  Belgiya  —  10  ta 
s h a h a r  aglomeratsiyasi  joylashgan.  Buvuk  Britaniyaning  eng  asosiy  va  katta 
L o n d o n   aglomeratsiyasi  yoki  konurbanizatsiyasi  b o i i b ,   u n d a   12  mln.  kishi 
istiqom at  qiladi.  U n d a n   kevingi  o 'r in la rd a   G ‘arbiy  M id le n d   (2,7  m ln.),  K a t­
ta  M a n c h e s te r   (2,6  m ln.).  Lids  yoki  G karbiy  Y orkshir  (2,0  m ln .),  Liverpul 
(1,5  m ln .),  Jan ubiy   Yorkshir  (1,3  m ln.)  aglom eratsiyalari  bor.
^   Savol  va  topshiriqlar
1
.  Yevropada  shakllangan  dem ografik vaziyat,  lining  sabablari  va  omillari  to'g'risida 
s o 'z la b   bering.
2.  Y e v ro p a   m a m la k a tl a r in in g   qaysilarida  t u g l l i s h   va  o l i m   darajasi  yuqori,  qaysi- 
larida  past  darajaga  ega  va  n im a  u c h u n ?
3.  Y e v r o p a   m a m la k a tl a r in in g   qaysi la ri  k o 'p   millatli  va  bu  hola t  d a v la td a   m avju d 
ijtim oiy-sivosiy  vazivatga  q a n d a y   t a ’sir  k o 'rsa td i  va  k o 'r s a t m o q d a ?
4.  Y e v r o p a   n im a   u c h u n   aholi  migratsiyalari  m a rka zi  h iso b la n a d i?
5.  Y e v r o p a d a   m avjud  s h a h a r   a g lo m eratsiy a larin i  a tla s d a n   a n iq lab ,  n o m la rin i 
daftaringizga  yozib  q o 'v in g .
2 7-  §.  Yevropa  mamlakatlari  x o ‘jaligi
Yevropa  jahon  xo'jaligida  san o at  va  qishloq  xo'jaligi  ishlab  c h iq a ris h i, 
to v arlar  va  xizm atlar  eksporti,  oltin  va  valuta  zaxiralari,  xalq aro   turizm  
rivojlanganligi  b o'vie ha  yetakchi  o 'rin la rn i  egallaydi.  R egionn in g  iqtisodiy 
salohiyatini  „ K a tta   vettilik“ ka  kiruvchi  to 'rt  davlat  —  G e r m a n iy a   ,  Fransiya, 
Buvuk  Britaniya  va  Italiya  belgilab  beradi.  A ynan  a na  slui  davlatlar  ulkan 
ishlab  chiqarish  soha  va  tarm o q larig a  ega.  Biroq,  ular  o 'rta sid a   „ k u c h la r" 
nisbati  oxirgi  o ‘n  vil  ichida  o'zgardi.  Hozir asosiy  rolni  G erm aniya  o ‘ynamoqda. 
M a z k u r  m am la k a t  reindustrializatsiya  y o'lida n  ildam  s u r ’atlarda  rivojlan- 
m oq da.  Sobiq  du n y o   „ustax o n asi"  va  sanoat  inqilobi  vatani  —  Buvuk  Brita­
niya  borgan  sari  o kz  m avqeyini  y o 'q o tib   b o rm o q d a .  Boshqa  davlatlar  ichida 
Ispaniya,  N id e rla n d iy a ,  Shveysariya,  Belgiya  va  Shvetsiya  katta  iqtisodiy 
salohiyatga  ega.  Ularning  iqtisodiyotlari  t o i l   yirik  davlatlardan  farqli  o l a r o q  
Yevropa  va  b u tu n   d u n y o d a   tan  olingan  alohida  tarm o q la rg a   ixtisoslashgan. 
Iqtisodiy  oc hiqlik  Belgiya  va  N id e rla n d iy a d a   keng  tus  olgan.  Q i t 'a d a   Sharqiy 
Yevropa  m am lakatlari  iqtisodiyoti  ham   m unosib  o ‘rin  egallaydi.  U shbu  m a m ­
l a k a tla r d a   XX  a s rn in g   8 0 - 9 0 -   y illa r id a n   b o s h la b   b o z o r   t a m o y illa r ig a  
asoslangan  tizim ga  o l i s h   boshlandi.
Savol  va  topshiriqlar
1.  Y e v r o p a   xo'jalik n in g   qaysi  ta rm o q la r i  b o 'y i c h a   d u n y o d a   p e s h q a d a m  
h iso b l a n a d i?
2.  X o 'jalik   rivojlanishining  asosiy  om illari  t o 'g 'r is i d a   n im a la rn i  bilasiz?

2 8-  §.  Sanoati  va  qishioq  x o ‘jaligi
Y evropaning  xalqaro  geografik  m eh n a t  tizimidagi  o ‘rni  va  aham iyati  200 
yildan  ziyod  davr  m ob ay nid a  sanoat  orqali  belgilanadi.  Hozirgi  vaqtda  ham  
sanoat  yuqori  s u r ’atlarda  rivojlanishda  dav om   e tm o q d a .
M ashinasozlik  Y evropaning  yetakchi  sanoat  tarm o g 'i  hisoblanadi.  M a z ­
kur ta rm o q   b u tu n   sanoat  m ah su lo tin ing   1/2  qism ini,  eksp ortning  2/3  qismini 
tashkil  qiladi.  Ayniqsa,  avtomobilsozlik yuksak darajada  rivojlangan.  D u n y o d a  
„ R e n o 44  ( F r a n s i y a ) ,  „ V o lk sw a g en 44,  „ M e r c e d e s -B e n z 44  ( G F R ) ,   „ F ia t44 
(Italiya),  „Volvo44  (Shvetsiya),  „Tatra44  (Chexiya)  kabi  avtom obil  markalari 
m ashhurdir.
Harbiy  sanoat  markazlari  b o l i b   M y un x en ,  T uluza,  T urin,  M a nche ster, 
Bryussel  shaharlari  hisoblanadi.
M a sh in a so zlik ,  avvalo,  m e h n a t   resurslari,  ilmiy  baza  va  rivojlangan 
infratuzilm aga  asoslanadi.  Lekin,  bulardan  h am   k o 'p ro q   yirik  sh a h arlar  va 
aglom eratsivalarga,  povtaxtlarga  intiladi.  J u m la d a n ,  Buyuk  Britaniyada  elek- 
tro texnika,  elektronika,  kosmik  va  aviaraketa  sanoati  tarm o q la rin in g   rivoj- 
langanligi bo'yicha  London,  avtomobilsozlik b o 4yicha  Birmengem,  to'qimachilik 
m ashinasozligi  b o 'y ich a   M a n ch e ster,  kemasozlik  b o 'y ic h a   G lazgo  shaharlari 
va  rayon lari  alohida  aham iyat  kasb  etadi.
Yevropada sanoat tarmoqlari  ichida  mashinasozlikdan  keyin  ikkinchi  o'rinda 
kimyo  sanoati  turadi.  Q i t ’ada  nafaqat  regionning,  balki  butun  d u n y o n in g  
eng  „kim v olashg an "  davlati  —  G F R   joylashgan.  Ikkinchi  ja h o n   urushiga 
q a d a r  kimyo  sanoati,  asosan,  k o n -k im y o   xom ashyosiga  asoslangan  holda 
rivojlangan  edi.  Kaliy  va  osh  tuzlari,  oltingugurt  va  boshq a  shu  kabi  x o m - 
ashуodan  fo vdalanilardi.
Q i t ’ada  neft  va  tabiiy  gaz  k onlarining  ochilishi  n e ft-k im y o   ta r m o g 'in in g  
rivojlanishiga  sabab b o l d i.  Yevropaning g^arbiv  hududlarida joylashgan  T em za, 
Sena,  Reyn,  Elba,  R ona  kabi  darvolar  nom lari  bilan  b o g l iq   holda  neftni 
qayta  ishlovchi  m ark azlar  barp o   etildi.  Eng  yirik  n e ft-kim y o  tarm o g'i  N id e r- 
landiyaning  R o tterdam   shahri  rayonida joylashgan.  Q i t ’aning  sharqidagi  neft 
va  gaz  magistral  quvurlari  o 4zining  v onida  neft  va  tabiiy  gazni  qayta  ishlovchi 
k o rxo nala r  va  n eft-k im yo  m ajm u a la rin in g   vujudga  kelishiga  sabab  b o l d i .  
Chexiya,  Slovakiya,  Polsha  va  Vengrivadagi  neftni  qayta  ishlovchi  korxo n alar 
ham   quvurlarga  yaqin  h u d u d la rd a   barp o   qilingan.  Bolgariyadagi  neft-k im yo  
m ajmuasi  Q ora  dengiz  sohilida joylashgan.
Y evropaning  k o'p ch ilik   davlatlarining  v o q ilg i-e n e rg e tik a   xo'jaligida  neft 
va  tabiiy  gaz  m u h im   o 'rin   egallaydi.  M a zk u r  x om ashyo  turlari  regionning 
ehtiyojini  t o l a - t o 'k i s  qondirm aydi.  Yetishmagan  xom ashyo boshqa  m a m la k a t­
lardan,  avvalo  Rossiyadan  im port  qilinadi.
Yevropaning  G e rm a n iy a ,  Polsha  va  Chexiya  davlatlarida  to s h k o 4m ir  va 
q o kn g i r   k o ‘m ir  katta  m iqd o rd a  qazib  olinadi.
Jaho n   miqyosida yoqilg‘i-energetika balansida  m uhim   rol  egallagan  q o 'n g i r  
k o bm ir  havzalari  qatoriga  Balxatuv  (P o ls h a ),  Shim oliy  N esh  (C h e x iy a ), 

Download 32 Kb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   8   9   10   11   12   13   14   15   ...   25




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2020
ma'muriyatiga murojaat qiling