Geografiyasi


-  §.  Jahon  mamlakatlarining  davlat  tuzumi


Download 32 Kb.
Pdf ko'rish
bet2/25
Sana15.02.2017
Hajmi32 Kb.
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   25

3-  §.  Jahon  mamlakatlarining  davlat  tuzumi 
va 
boshqaruv  shakllari
H a r  q a n d a y   m a m la k a tn in g   davlat  tu z u m i  uni  idora  qilish  shakli  bilan 
ajralib  turadi.  Idora  qilishning  ikki  asosiy  —  respublika va  m onarxiya shakllari 
keng  tarqalgan.  Respublika  shakli  q a d im d a n   m a ’lum  (Q adim gi  Rim)  boMsa 
h a m ,  uning  keng  tarqalishi  XX  asrning  ikkinchi  yarm iga  t o kg kri  keladi.
2001 -  yilning  dastlabki  da v rid a   j a h o n d a   140  respu blika  m avjud  edi. 
Respublika  tu z u m id a   q o n u n   c h iq a ruv chi  organ  o d a td a   p a rla m e n tg a ,  ijro 
etuvchi  organ  esa  h u k u m a tg a   qaraydi.  Shu  va qtning  o ‘zida,  prezid en tlik 
respublikasini  parlam entlik  respublikasidan  farq  qilish  lozim.  Prezidentlik 
respublikalarida  prezident  h u k u m a t  b oshligki  lavozim idan  tashqari j u d a   katta 
v akolatlar  bilan  t a ’m in lan g a n   b o l a d i   (A Q S H ,  Rossiya,  Lotin  Am erikasidagi 
q a to r   davlatlar),  p a rla m e n ta r   respublikalarida  prezident  katta  vakolatlarga 
ega  b o l m a y d i ,   bosh  vazir  h u k u m a t   boshlig'i  hisoblanad i  ( G F R ,   Italiya, 
Avstriva,  H in d isto n).  M u s ta m la k a   tizim ining  yemirilishi  natijasida  rivojla­
nayotgan  m a m la k a tla rn in g   k o ‘pchiligi,  sobiq  Ittifoqning  p a rc h a la n ib   ketishi 
natijasida  vujudga  kelgan  mustaqil  davlatlarning  barchasi  idora  qilishning 
respublika  shaklini  qabul  qildi.
1  Karimov  I.A. 
O 'z b e k i s to n   XXI  asr  b o 'sa g 'a sid a :  xavfsizlikka  ta h d id ,  b arq a ro rlik  
shartlari  va  ta ra q q iy o t  kafolatlari.  Т.,  « O 'z b e k isto n » .  1997-  y.,  1 - b e t.
2  Karimov  LA. 
O 's h a   asar.  30 6 —307-betlar.
к
Savol  va  topshiriqlar
10

Idora  qilishning  monarxiya shakli  h a m   q ad im da vujudga kelgan.  (Qadimgi 
R im ,  im periya  davri.)  Lekin  uning  keng  tarqalishi  o 'r ta   asrlarga  va  u n d a n  
keyingi  davrga to 'g'ri  keladi.  Ja h o n d a   2001-  yilning dastlabki  davrida monarxiya 
shakli  m avjud  29  davlat  b o l g a n ,   shu n in g  13  tasi  Osiyoda,  12  tasi  Y evropada, 
3  tasi  Afrikada,  1  tasi  O k ean iy ad a joylashgan.
M o n a rx iy a la rn in g   ko 'pchiligi  konstitutsiyalik  m onarxiyala rdir,  ularda 
q o n u n   ch iqaru vch i  organ  p a rlam en tg a,  ijro  etuvchi  organ  esa  h u k u m atg a  
qaraydi.  B u nday  m a m la k a td a   m on arx,  I.A.Vitver  t a ’kidlashicha,  „
podsholik 
qiladi

lekin  idora q ilm aydT .  Buyuk  Britaniya,  Norvegiya,  Shvetsiya,  Daniya, 
B e lg iy a ,  N i d e r l a n d i y a ,   I s p a n i y a ,   Y a p o n i y a  
a n a   s h u n d a y   d a v l a t l a r  
ju m la s id a n d ir.
0 ‘zbekiston  o'zin ing   mustaqil  davlat  sifatida  rivojlanishidagi  o 'tg a n   qisqa 
tarixiy davrida eng o b r o l i   va  nufuzli xalqaro tashkilotlar tarkibiga  a ’zo  b o l d i ,  
b a rc h a   q i t ’alardagi  bir  ne c h a   o ‘nlab  m am la k a tla r  bilan  d o 's to n a   aloqalar 
o ‘r n a td i,  eng   yirik  b a n k   va  m o liy a   o rg a n la ri,  n o d a v la t  va  n o h u k u m a t  
tashkilotlari  bilan  y a q in d a n   ham k o rlik   qilm oqda.
„ 
Yangi  mustaqil  davlat  bo'lgan  O'zbekiston  uchun,  eng  avvalo,  tashqi 
siyosatning oqi/ona maqbullikka hamda davlatimiz, jam iya t va  insonning uzoqni 
ко 'zlovchi  manfaatlariga  asoslanadigan  eng  muhim  tamoyillariga  q a f i y   rioya 
etish  ulkan  aham iyat  kasb  etmoqda
0 ‘zbekiston  1 9 9 2 - yil  2-  m artd a   B M T ga  a ’zo  b o l d i .   0 ‘zbekistonning 
tashabbusi bilan  B M T  rahnam oligida  1995-  yili  T oshken tda  Markaziy Osiyoda 
m i n t a q a v i y   x a v fs iz lik   m u a m m o l a r i g a   b a g 'i s h l a n g a n   x a l q a r o   s e m i n a r  
muvaffaqiyatli  o ‘tdi.  0 ‘z bekistonda  iqtisodiy  islohotlarni  am alga  oshirishda, 
respublikani ja h o n   ham jam iyatiga  integratsiyalashuviga  Xalqaro valuta  fondi, 
J a h o n   banki,  xalqaro  moliya  korporatsiyasi,  Yevropa  tiklanish  taraqqiyot 
banki va boshqalar katta yordam   ko'rsatmoqda.  0 ‘zbekiston  mintaqaviy xalqaro 
tashkilotlar,  c h u n o n c h i,  Yevropa  Ittifoqi,  Y evropada  xavfsizlik  va  ham ko rlik  
tashkiloti  ( Y E X H T ),  N A T O ,  E K O ,  Islom   Konferensiyasi  tashkiloti  (1KT), 
Q o'shilm aslik  harakati  va  b oshq alar bilan  samarali  h am korlik  qilm oqda.
D u n y o d a   m u tlaq   m onarx iy alar  h a m   mavjud.  U larda  h u k u m a t  va  boshqa 
hokimiyat  organlari  m o narx   oldida  m a s ’uliyatli  hisoblanadi,  p a rla m e n t  ayrim 
hollarda  y o ‘q  yoki  huquqi  q a t ’iy  c hegaralangan  b o l a d i .   S h u n d a y   davlatlar 
qatoriga  Saudiya  Arabistoni,  BAA,  U m m o n ,  Qatar,  Bruney  kiradi.  Quvayt 
va  Bahrayn  konstitutsiyalik  monarxiya davlatlari  hisoblansa  ham ,  amalda ularda 
m utlaq   m onarxiya  belgilari  ustundir.  M u tla q   m on arxiyalar  mavjud  davlatlar 
qatoriga Vatikan  h a m   kiradi,  uni  Rim  Papasi  idora  qiladi.  Saudiya Arabistoni
—  m u tla q   teo k ratik   m onarxiya  davlati  b o i i b ,   u n d a   davlat  b o s h lig l  —  qirol 
b ir  v a q tn in g   o ‘z id a   Q o n u n   c h iq a r u v c h i  va  uni  ijro  e tu v c h i  o r g a n la rn i 
b o s h q a r a d i ,   s h u   b ila n   b irg a ,  q iro l  b o s h   v a z ir ,  q u r o ll i   k u c h l a r   b o s h  
q o 'm o n d o n i,  oliy  sudya  va  diniy  rah bar  ham dir.  H u k u m a t,  asosan,  qirol 
oilasining a ’zolaridan tuziladi.
1  Karimov  I.A. 
CTzbekiston 
XXI 
asr  b o 's a g 'a s id a :  xavfsizlikka  ta h d id ,  b arq a ro rlik  
shartlari  va  ta ra q q iy o t  kafolatlari. 
Т., 
« 0 ‘zbekiston».  1997-  y.,  2 9 8 - bet.

Iqtisodiy  rivojlangan  davlatlarda  m a ’m u riy -h u d u d iy   tu zilm aga  ( M H T )  
murakkablik va  ko'p  pog‘onalik xosdir.  M H T  da o datda,  uch po g 'o n a  ajratiladi. 
Ayrim  hollarda  u ju d a  k o 'p   p o g ‘onalarga ega bo'ladi.  Ju m la d a n ,  Fransiyada  26 
rayon,  100  d e p a rta m e n t  va  36,5  k o m m u n a   mavjud.  A Q S H d a   50  shtat  30 
m in g d a n   ortiq  graflikni  b irla sh tira d i.  Grafliklar  o 'z   navbatida  ta u n s h ip la r  
va  m u n is i p a lite tla r g a b o lin a d i.  B ulardan  tashqari,  yana  bir  n e c h a   m ingta 
maxsus  okruglar  h a m   mavjud.
O 'z b e k is to n d a   M H T n i n g   respublika,  viloyat,  t u m a n   h a m d a   fuqarolar 
yig'inlari  b o'laklari  tashkil  etilgan.
J a h o n d a   M H T n in g   ikki  asosiy  —  u n i ta r 1  va  federativ2  shakllari  keng 
tarqalgan.
U n i t a r   davlatda,  o d a td a ,  y ag o n a  q o n u n   c h iq a ru v ch i  va  ijro  etuvchi 
h o k im ivat,  davlat  o rganlarining  yagona  tizim i,  yagona  konstitutsiya  mavjud. 
D u n y o dag i  m a m la k a tla rn in g   aksariyati  u n ita r  davlat  hisoblanadi.
F ederativ  davlatda  y ag on a  (federal)  q o n u n l a r   va  h o k im iy at  organlari 
bilan  bir  navbatda b oshqa  davlat  tuzilm alari  —  respublikalar,  shtatlar,  provin- 
siyalar,  yerlar,  k anton lar,  h u d u d la r  mavjud  b o'lib,  ular  «ikkinchi  darajali» 
b o l s a   h am   o'z larining  qo nu n lari  va  hokim iyat  organlariga  egadirlar.  Federativ 
davlatlarning  k o'pchiligida  p a rla m e n t  ikki  palatadan  tashkil  to p g an   b o l i b ,  
s h u la r d a n   biri  respublikalar,  s h ta tla r  vako latlarini  t a ’m inlay di  (m a s a la n , 
A Q S H   k o n g resid a g i  S e n a t,  R o ssiy an in g   F e d e ra ts iy a   k e n g a sh i  s h u n d a y  
vazifani  bajaradi).  J a h o n   XXI  asr b o'sa g 'asida   25  federativ  m am la k a t  mavjud 
bo'lgan.
S a vo l  va  topsh iriqlar
1.  D av la t  tu z u m i  a v v a la m b o r   n im a   bilan  bog'liq?
2.  Id o ra   qilishnin g  respublika  va  m o n a r x i y a   sh akllarini  b ir -b i r i d a n   ajratib 
t u r u v c h i  belgilar  t o 'g 'r i s i d a   s o 'z la b   bering.
3.  J a h o n   siyosiy x aritasida  respublika  va  m o n a rx i y a   shakllari  m a vjud  m a m l a k a t l a r  
so ni  q a n c h a ?
4.  Iqtisodiy   rivojlangan  m a m la k a tl a r d a   m a ’m u r i y - h u d u d i y   tu z ilm a   qanda yligini 
s o 'z la b   bering.
5.  O 'z b e k i s to n d a g i  m a ’m u r i y - h u d u d i y   tu z ilm a   h a q id a   n im a la rn i  bilasiz?
6.  U n i t a r   d avlatlar  keng  ta rq a lg a n   h u d u d l a r   va  r egionlarni  an iq lan g .
7.  F e d e r a tiv   d a v la tla r   g eografiyasini  ja d v al  m a ’lu m o t l a r i d a n   f o y d a la n ib   tahlil 
qilib  bering.

Unitar davlat
 lo ti n c h a  
unit as 
s o 'z i d a n   olin g a n   b o 'lib ,  birlik,  y a g o n a   d e g a n   m a ’n o n i 
a n glata di.  Q o n u n   c h i q a r u v c h i  va  ijro  etu v c h i  h o k im i y a t  m avjud  m a 'm u r i y - h u d u d i y  
tu z u m   shakliga  ega  b o 'lg a n   m a m la k a td i r.
-Federativ  davlat
  lo ti n c h a  
foederatio 
s o 'z i d a n   o lin g a n   b o 'lib ,  ittifoq,  b ir la sh m a , 
y a g o n a   d e g a n   m a ’n o n i  anglatadi.  F ederal  q o n u n l a r   va  h o k im iy a t  organla ri  bilan  bir 
n a v b a td a   o 'z i n i n g   q o n u n   c h i q a r u v c h i.  ijro  etuvchi  va  sud  organla ri  m a vjud  m a ’m u riy - 
h u d u d iy   sh akliga  ega  b o 'lg a n   m a m la k a td i r .
12

2- mavzu.  Jahon tabiiy resurslari
4-  §.  Jahon  tabiiy  resurslari
Insoniyat  tabiat  q o 'y n id a   pay d o  b o l d i ,   ulg'aydi,  hozirgi  intellektuai 
yetuklik  (sivilizatsiya)  darajasiga  yetdi.  U  ana  shu  evolutsion  rivojlanishi 
d a v o m id a   tab ia td a n   asosiy  yashash  vositalarini  oldi,  uni  c h u q u r   o ‘zlash- 
tirishga  erishdi  va  o lz  navbatida,  unga  o ‘z  t a ’sirini  o l k a z i b   keldi.  B oshqacha 
a v tg a n d a ,  o l g a n   u zoq  tarixiy  d a v rla r  d a v o m id a   in so n iy a tn in g   tabiatga, 
tabiatn ing   esa  inson  hayotiga  o 'z a ro   ta'siri  uzluksiz  kuchayib  bordi.  Bino- 
barin,  taraqqiyot jaray o nining  barcha  davrlarida  insoniyat  tarixini  uning tabiat 
bilan  o ‘zaro  aloqalari  tarixi  h a m   deb  hisoblash  m u m k in .  A na  shu  uzluksiz, 
to bora   kuchayib  borgan  o ‘zaro  alo q alar jara y o ni jam iy a t  va  tabiatning  h o z ir­
gi  holatiga  olib  keldi.
Ja m iy a tn in g   rivojlanishi jara y o n id a   z a m in   b o i g a n   O n a   Yer,  O n a   Tabiat 
insoniyat  sivilizatsiyasining  dastlabki  davrlaridan  to  hozirgacha  o kz  b oshidan 
katta  o'zgarishlarni  o lk a z d i.  Jamiyat  va tabiatning  o ‘zaro  aloqadorligi jarayoni 
bir  ne c h a   bosqichlarni  o lz  ichiga  oladi.
Kishilik  jam iyati  taraqqiyo tin ing   dastlabki  bosqichlarida  inson,  asosan, 
tabiat  bergan  n e 'm a tla r   hisobiga  yashagan.  U  ovchilik,  baliqchilik  bilan  shu- 
g ‘ullangan,  o'sim lik   ildizlarini  y i g lb   kun  kechirgan.  Tabiiyki,u  davrlarda 
kishilar  o'sim lik  va  hayvonlarga  boy  b o i g a n ,   asosan,  iliq  va  n a m   h u d u d lard a  
j a m o a   b o i i b   yashashga  intilganlar.  Inson  hay o tinin g  ushbu  bosqichlari  fanda 
ibtidoiy ja m o a   davri  deb  ataladi.
Insoniyat  hayotining  2-  bosqichida  d e h q o n c h ilik   va  chorvachilik t a r m o q ­
lari  rivojlana  bordi.  A ynan  shu  davrlardan  boshlab  Nil,  Dajla  va  Frot,  ITind
Dunyo  bo‘yicha  tuproq  degradatsiyasining  darajasi
□   K uchli  □   O'rtacha  kuchli  □   CVrtacha □  Yengil
13

2 - j a d v a l
5
Hozirgi  FTI  davri
—Ishlab  chiqarish  vositalari  va  uning 
texnika  bazasida  tub  ijobiy  siljishlar 
—  „J am iyat—tabiiy  muhit"  tizimida  kes­
kin  siljishlar
XX  asr  o 'rta - 
laridan  bosh- 
lab
4
Sanoat  inqilobi  davri
—  Tabiiy  landshaftlarning  tez  sur’atlarda 
o'zlashtirilishi
—  Insonning  atrof-muhitga  ta'sirining 
keng  doirada  am alga  oshishi
300  yil  oldin
3
O 'r ta  asrlar  davri
—  Yangi  yerlarni  o'zlashtirishning 
kuchayishi
—  Tabiiy  resurslardan  xo'jalikda 
foydalanishning  kengayib  borishi
1000  yillar 
oldin
2
Qishloq  xo'jaligi 
inqilobi  davri
—  Insoniyat  asosiy  qismining  ovchilik  va 
baliq chilikdan  dehqonchilik  va  chorva- 
chilikka  o'tishi
—  Tabiiy  landshaftlarni  dastlabki 
o'zlashtirila  boshlanishi
6  -   8000 
yillar  oldin
1
Ibtidoiy ja m oa  davri
—  Yovvoyi  meva  va  o'sim liklarni  yig'ish, 
ovchilik  va  baliqchilik
—  Insonning  tabiatga  moslashuvi
30  ming 
yillar  oldin
va  G a n g ,  X uanxe  va Yanszi,  A m u   va  Sirdaryo vodiylari,  Q adim iy Y u n o n isto n  
va  Rim  davlatlari  a n a  sh u n d a y   katta  ijtimoiy  o'zgarishlarga  erishgan  h u d u d g a  
aylandi.
Yillar,  asrlar  o 'tish i  d a v o m id a   ja m iy a t  bilan  tab ia tn in g   o 'z a r o   t a ’siri 
h am   sekin-asta  kengayib  bordi.  Avvalo  insonning tabiatga ta'siri  kuchaya bordi 
( 2 - j a d v a l g a   qarang).  Bular  o ‘z  n av b a tid a   ja m iy a t  h a y o tid a   t o b o ra   katta 
o 'zgarishlarn ing   kelib  chiqishiga  sabab  b o l d i .   Asta-sekin  aholi  soni  ortib bora 
boshladi.  Shu  sababli jam iy a t  tara q qiy otining  3-  bosqichi  h iso bla nm ish   o ‘rta 
asrlar  davrida  yer,  m ineral  va  o 'r m o n   resurslarini  kengroq  o'zlashtirishga 
kirishila boshlandi.  K arv on   y o l la r i   (B uyuk  ip ak   y o i i )   orqali  h u d u d la r a ro  
aloqalar  kuchaya  bordi.  A ho lin ing   k o 'p a y a   borishi  yerlarga  ishlov  berishni 
kuchaytirish  va  yangi  h u d u d la rn i  o 'zlashtirishga  undadi.
B u n d a y   o 'z g a ris h la r  
en g   avvalo,  „Eski  d u n y o "   h u d u d la r ig a ,  y a ’ni 
G ' a r b i y   Y e v ro p a ,  O s iy o n in g   j a n u b i y   m i n t a q a   k e n g lik la r id a   jo y la s h g a n  
m a m la k a tla r ig a   xosdir.  Tab iiy ki,  o 'r t a   asrlar  d a v rid a   a h o lin in g   y a s h as h  
hududlari  y a n a d a   kengaydi.  Bular,  eng  avvalo,  kash f qilingan  „Yangi  d u n y o “ 
deb  atalm ish  A m erika  va Avstraliya  q it'alarining  o 'zlashtirila  borishi  misolida 
o lz  ifodasini  topadi.
Jam iyat  bilan  tab iatn in g   o 'z a r o   t a ’siri  jara y o n in in g   4-  b osq ic h ida   inson 
to m o n i d a n   tabiatni  o'zlashtirish  a n c h a   tezlashdi.  Ayniqsa,  Yevropada  ishlab 
c h iq a r is h   k u c h la r in i n g   y a n a d a   riv o jla n ish i  x ilm a - x il  ta b iiy   re s u r s la r n i
14

o'zlashtirish  s u r ’atlarini  keskin  tezlashtirdi.  Shim oliy  va  Janubiy  A m erika, 
Avstraliya,  Afrika,  s h u n in g d e k ,  in so n iy a tn in g   eng  q a dim iy  be shiklaridan 
Osiyo  h u d u d larin i  toMaroq  egallash,  ularni  m u stam lakalarga  aylantirish  va 
iqtisodiy  jih a td a n   o lzlashtirish  harakatlari  m a z k u r  taraqqiyot  bosqichining 
asosiy  m a z m u n i g a   a y la n g a n   edi.  T ab iiy k i,  bu  h o la t  Y e v ro p a d a   s a n o a t 
rivojlanishida  tub  burilishlarning boshlanishiga  asos bo4di.  D u n y o   m iqyosida 
tabiiy landshaftlarning tez  su r’atlarda  o'zlashtirilishi  (bo'sh  yotgan  yerlarning 
haydalib  ekin  m aydonlariga  aylantirilishi,  tabiiy  va  ijtimoiy  boyliklarning 
ayovsiz  ishga  solina  borishi,  te m ir y o 'lla r   q u rilishining  avj  olishi  kabilar) 
natijasida  inson  faoliyatining  a tro f-m u h itg a   salbiy  t a ’siri  sekin-asta  kuchayib 
bordi.
XX  asrning  ikkinchi  y a rm id an   boshlangan  hozirgi  fan-texnik a  inqilobi 
davrida  jam iy at  va  tabiat  o ‘rtasidagi  o ‘zaro  m u n o sa b a tla r  faolligi  o ‘zining 
eng  yuqori  darajasiga  yetdi.  Bu  bosq ich d a  „Jam iyat  — ta b ia t“ ning  o lzaro 
m u n o sa b a tla rid a  jam iy a tn in g   faolligi  yaqqol  n a m o y o n   b o llm oqda.  Bu  davrga 
kelib  inson  to m o n id a n   yer  yuzasi  tabiatini  keng  m iqyosda  o ‘zlashtirishga 
e r i s h il d i.  A y n i q s a ,  F T I  d a v r i d a   tu rli  t a b iiy   r e s u r s l a r d a n   f o y d a l a n is h  
sur'atlarining  tinim siz  ortib  borishi,  tabiatga  m urakkab  tarkibli,  k o 'p   hollarda 
har taraflama zaharli sanoat va boshqa turdagi  chiqindilarning tinimsiz chiqarib 
tashlanishi  to b o ra   „ Jam iyat  —  ta b ia t“  o lrtasidagi  o ‘zaro  m unosabatlardagi 
m uv oza n a tn in g   buzila  borishiga  sabab  b o l m o q d a .   Bu  holat  insoniyat  o lz 
o y k u m e n a   (ey ku m ena),  (grekcha  oikeo  —  y a sh aym an ,  jo y la s h a m a n ,  y a ’ni 
yer  yuzasining  aholi  yashaydigan,  aholi  istiqomat  qiladigan  qismi  d e m a k dir) 
chegaralarini tinimsiz  kengaytirib  bordi.  Moskvalik geograf olim larning  hisob- 
kitoblariga  k o lra  hozirgi  vaqtda  inson  t o m o n id a n   o bzlashtirilgan  a n tro p o g e n  
landshaftlar  d u n y o   quruqligining  60  foizidan  ortiqro q  m ay d o n in i  egallaydi. 
A yniqsa,  q u r u q lik n in g   20  foiz  q is m id a   tab iiy  l a n d s h a f tla r   t u b d a n   o ‘z- 
gartirilgan:  ular  s h ah ar  va  qishloqlar,  industrial  ishlab  chiqarish  obyektlari, 
e kin zor  va  b o g l a r ,  y o l l a r   va  suv  om b o rlari,  q o l d a   ekilgan  o ‘rm o n la r   va 
istirohat  joylaridir.
D e m a k ,  in so n   o ’z  hay oti  s h a ro itin i  t a k o m illa s h tir is h   va  k o 4 a m i n i  
kengaytirishi  y o i i d a   p lan e tam izn in g   m in taq alarida  tabiat  im ko niyatlaridan 
t o b o ra   k o lproq  foydalanishga  harakat  qildi  h a m d a   shunga  erishdi,  o lziga  xos 
yashash  m u h itin i  yaratdi.  F a n d a   bu  geografik  muhit  deb  ataladi.  S h u n d a y  
qilib,  jam iy at  o kz  ijtimoiy  faoliyati  d a vo m id a   tabiatd an  k o ‘proq  resurslarni 
oladigan va ayni vaqtda,  tabiatga tobora  k o 'p ro q  turli  xil  chiqindilarni  chiqarib 
tashlaydigan  b o l i b   qoldi.  O lz  navbatida  bu ja ra y o n   insoniyat  oldiga  bir-biri 
bilan  b o g liq :
1.  Tabiiy  resurslardan  oqilo na  va  samarali  foydalanish.
2.  A t r o f - m u h i t n i   if l o s la n is h d a n   m u h o f a z a   q ili s h d e k   j u d a   d o l z a r b  
m u a m m o la rn i  q o kyadi.
Insoniyat  o lz hayoti  va  ijtimoiy faoliyati  d avom id a turli  xil  tabiiy  resurslar 
(boyliklar)dan  foydalanadi.
T ab iiy  re su rs  d e b   i n s o n   h a y o t i   va  f a o l i y a t i   d a v o m i d a   b e v o s it a  
foydalaniladigan  barcha  turdagi  tabiiy  n e ’matlarga  aytiladi.
15

Yer  shari  j u d a   k o kp  va  xilma-xil  tabiiy  resurslarga  ega.  U lar  yer  yuzasi 
b o kylab  a n c h a   notekis joylashgan.  Shu  sababli,  alohida  hududlar,  m am lakatlar, 
m ate rik la r  tabiiy  resurslar  bilan  tu rlic h a   t a ’m in lan g a n la r,  ularning  turlari 
va  m iq do riy  k o ‘rsatkichlari  h a r  xil.  Bu  holat,  o ‘z  navbatida,  resurslar  bilan 
ta ’minlanganlik  tu shu n c h a sin i  keltirib  chiqaradi.
Tabiiy resurslar bilan  t a ’m inlanganlik deganda tabiiy  resurslarning  u m u m iy  
k o l a m i   ko'rsatkichlari  bilan  ulardan  foydalanish  m iqdori  o lrtasidagi  nisbat 
tushuniladi.  U  tabiiy resursning  necha yillargacha vetishi  yoki  resurs zaxirasining 
aholi jo n   boshiga  q a n c h a d a n   t o kg kri  kelishi  ko'rsatkichlari  bilan  ifodalanadi.
K o lpchilik  tabiiy  resurslar,  eng  avvalo,  turli  m o d d iy   ishlab  chiqarish 
t a r m o q la ri  u c h u n   q i m m a t l i   x o m a s h y o   h is o b la n a d i.  S h u   sababli  s a n o a t 
xom ashyolari  bilan  t a 'm in la n is h   m u a m m o s i  k o kpchilik  m am la k a tla r  oldida 
dolzarb  b o i i b   turadi.
T a b iiy   re s u rs la r  m in e r a l ,  yer,  suv,  o ‘sim lik ,  k o s m ik   kabi  turli  xil 
boyliklarni  o ‘z  ichiga  oladi.  U lar  tab iatda  kelib  chiqishi,  ishlatilishi  xusu- 
siyatlariga  k o 'r a   tugaydigan  va  tugamaydigan  g uruhlarga  b o l i n a d i .   T u p ro q , 
m in e ral,  o ‘simlik,  h a y v o n o t,  rekreatsiya  kabi  resurslar  tug ay dig an   tabiiy 
resurslarga  kiradi.  Ular o 'z   navbatida tiklanadigan va tiklanmaydigan guruhlarga 
b o i i n a d i .   Tiklanishi  m u m k in   b o i g a n   tabiiy  resurslarga  tu p ro q ,  o ‘simlik, 
h ayvonot,  rekreatsiya,  c h u c h u k   (iste’m ol)  suvi  kabi  boyliklar  kiradi.  M ineral 
(yer  osti)  resurslari  tiklan m a y d ig a n   tabiiy  bovlik  hisoblanadi.
T a b iatd a   a m a ld a   tu g am a y d ig a n   tabiiy  resurslar  h a m   m avjuddir.  U la r 
q u y o s h   n u r i,  s h a m o l ,   d e n g iz   va  o k e a n l a r ,  y e r n i n g   ich k i  ( g e o t e r m a l )  
energiyasidir.  Tabiiy  resurslar  yer  yuzasi  b o ‘ylab  notekis  joylash gan   Fors 
q o l t i g l   mam lakatlari  neft  va tabiiy gazga,  A nd  mam lakatlari  mis va  polimetall 
rudalariga,  Shim oliy  yarim   s h a m in g   o 'r ta   kengliklari  va  ekvatorial  m in ta q a  
hududlari  o ‘rm onlarga  a n c h a   boy.  Rossiya,  A Q S H ,  Xitoy,  K a n ada,  Braziliya, 
Avstraliya  kabi  bir  q a to r  davlatlar  a m a ld a   tabiiy  resurslarning  deyarli  b a rc h a  
xillari  bilan  yaxshi  t a ’m in lan g an.  S h u n ing dek,  k o lpgina  m a m la k a tla r  m u h im  
tabiiy  boyliklarning  bir  yoki  bir  n e c h ta   turlarigagina  ega.  J a h o n d a   u c h in c h i 
xil  m a m la k a tla r  ham   borki,  ular  tabiiy  boyliklar,  ayniqsa,  m ineral  boyliklar 
bilan  yetarli  darajada  t a 'm in la n m a g a n .
5-  §.  Jamiyat  bilan  tabiatning  o ‘zaro  aloqadorligi  va  ta  siri
T abiatda  m inerallar  holida  uchraydigan  tabiiy boyliklar,  mineral  resurslar 
(boyliklar)  deyiladi.  Hozirgi  v a q td a   m ineral  resurslarnin g   200  d a n   o rtiq 
turlaridan  xoljalik ehtiyojlari  y o l id a  foydalanilmoqda. A m alda mineral  resurslar 
tarkibida  D.  I.  M endeley evn in g  kimyoviy  e le m e n tla r  davriy  jadvalida  bor 
b o i g a n   e le m en tlarn in g   deyarli  barchasi  m avjud  va  ular  yer  q a ’rida  foydali 
q a z ilm a lar  holida  yotadi.
Inson j u d a  qadim   z a m o n la r d a n o q   mavjud  resurslardan  foydalanib  kelgan. 
D avrlar  o ‘tishi  bilan  esa  foydalaniladigan  m ineral  resurslar  turi  va  hajmi 
to b o ra   ortib  borgan.
T u g a y d ig an   va  tik la n m a y d ig a n   tabiiy  resurs  h iso b la n a d ig a n   y er  osti 
q a z ilm a   bo y liklaridan  fo ydalanish  hajm i  h a m   vildan  yilga  oshib  b o r m o q d a .
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   25




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2020
ma'muriyatiga murojaat qiling