Rashidbek bo’riyev 1 1


  Alken tarkibida uglerod soni “n” ga teng bo‟lsa, alkendagi  σ bog„lar soni qancha bo‟ladi? J:3n-1    250


Download 1.42 Mb.
Pdf ko'rish
bet5/16
Sana10.10.2020
Hajmi1.42 Mb.
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   16

249.  Alken tarkibida uglerod soni “n” ga teng bo‟lsa, alkendagi 

σ bog„lar soni qancha bo‟ladi? J:3n-1 

 

250.  Sikloalkan tarkibida uglerod soni “n” ga teng bo‟lsa, 

sikloalkandagi σ bog„lar soni qancha bo‟ladi? J:3n 

 

251.  Alkin tarkibida uglerod soni “n” ga teng bo‟lsa, alkindagi 

σ bog„lar soni qancha bo‟ladi? J:3n-3 

 

252.  Alkadien tarkibida uglerod soni “n” ga teng bo‟lsa, 

alkadiendagi σ bog„lar soni qancha bo‟ladi? J:3n-3 

 

253.  C

3

H



6

(OH)


n

 + xO


2

 → yCO


2

 + 4H


2

O  Quyidagi 

reaksiyadagi koeffitsientlar yig‟indisini aniqlang. J:12 

 

254.  C

n

H

2n



(OH)

2

 + xO



2

 → yCO


2

 + 3H


2

O  Quyidagi 

reaksiyadagi koeffitsientlar yig‟indisini aniqlang. 

J:17/2=8,5 

 

255.  C

3

H



6

(OH)


n

 + xO


2

 → yCO


2

 + 5H


2

O  Quyidagi 

reaksiyadagi koeffitsientlar yig‟indisini aniqlang. J:12,5 

 

256.  C

n

H

2n



(OH)

2

 + xO



2

 → yCO


2

 + 3H


2

O  Quyidagi 

reaksiyadagi x va y koeffitsientlar yig‟indisini aniqlang. 

J:4,5 


 

257.  C

3

H



6

(OH)


n

 + xO


2

 → yCO


2

 + 5H


2

O  Quyidagi 

reaksiyadagi x va y koeffitsientlar yig‟indisini aniqlang. 

J:6,5 


 

258.  200 g 5 % li NaOH eritmasi 10 F tok miqdori bilan 

elektroliz qilindi. Hosil bo‟lgan eritmaning molyal 

(mol/kg) konsentratsiyasini aniqlang. J:2,5 

 

259.  200 g 20 % li NaOH eritmasi 15 F tok miqdori bilan 

elektroliz qilindi. Hosil bo‟lgan eritmaning molyal 

(mol/kg) konsentratsiyasini aniqlang. J:40 

 

260.  200 g 5 % li NaOH eritmasi elektroliz qilinishi natijasida 

2,5 molyalli eritma hosil bo‟ldi. Eritmadan o‟tkazilgan 

tok miqdorini (F) aniqlang. J:10F 

 

261.  100 g 12 % li LiOH eritmasi 7 F tok miqdori bilan 

elektroliz qilindi. Hosil bo‟lgan eritmaning molyal 

(mol/kg) konsentratsiyasini aniqlang. J:20F 

 

262.  200 g 14 % li KOH eritmasi elektroliz qilinishi natijasida 

5 molyalli eritma hosil bo‟ldi. Eritmadan o‟tkazilgan tok 

miqdorini (F) aniqlang. J:8F 

 

263.  Aluminiy sulfat va kalsiy fosfat tarkibidagi ion va qutbli 

kovalent bog‟lar sonini aniqlang. J:10;28 

 

264.  Aluminiy sulfat va kaliy fosfat tarkibidagi ion va qutbli 

kovalent bog„lar sonini toping. J:9;23 

Telegram: @ICC_KIMYO 



RASHIDBEK BO’RIYEV 

 

17



 

265.  Temir (II) sulfat va kalsiy fosfat tarkibidagi ion va qutbli 

kovalent bog‟lar sonini aniqlang. J:8;24 

 

266.  Aluminiy nitrit va bariy fosfat tarkibidagi ion va qutbli 

kovalent bog„lar sonini toping. J:5;9 

 

267.  Xrom (III) fosfat va natriy karbonat tarkibidagi ion va 

qutbli kovalent bog„lar sonini toping. J:24 



268.  Ekvimolyar nisbatda olingan vinilatsetilen va kislorod 

aralashmasi yondirildi. Natijada hosil bo‟lgan gazlar 

aralashmasining vodorodga nisbatan zichligini aniqlang. 

(suv bug‟lari kondensatlangan) J:28,5 

 

269.  Ekvimolyar nisbatda olingan dimetilatsetilen va kislorod 

aralashmasi yondirildi. Natijada hosil bo‟lgan gazlar 

aralashmasining vodorodga nisbatan zichligini aniqlang. 

(suv bug‟lari kondensatlangan) J:21 

 

270.  Ekvimolyar nisbatda olingan allen va kislorod 

aralashmasi yondirildi. Natijada hosil bo‟lgan gazlar 

aralashmasining vodorodga nisbatan zichligini aniqlang. 

(suv bug‟lari kondensatlangan) J:21 

 

271.  Ekvimolyar nisbatda olingan metilsiklopropan va kislorod 

aralashmasi yondirildi. Natijada hosil bo‟lgan gazlar 

aralashmasining vodorodga nisbatan zichligini aniqlang. 

(suv bug‟lari kondensatlangan) 

 

272.  Ekvimolyar nisbatda olingan metilpropan va kislorod 

aralashmasi yondirildi. Natijada hosil bo‟lgan gazlar 

aralashmasining zichligini aniqlang. (suv bug‟lari 

kondensatlangan) J:26 

 

273.  100 g 35,1% li NaCl eritmasini elektroliz qilinishi 

natijasida anodda hosil bo‟lgan gaz, qaynoq KOH 

eritmasidan o‟tkazildi. Oxirgi reaksiya natijasida hosil 

bo‟lgan tuzlarning massalari (g) yig‟indisini aniqlang. 

(anodda kislorod ajralmagan) J:49,5 

 

274.  234 g 20 % li NaCl eritmasini elektroliz qilinishi 

natijasida anodda hosil bo‟lgan gaz, qaynoq KOH 

eritmasidan o‟tkazildi. Oxirgi reaksiya natijasida hosil 

bo‟lgan tuzlarning massalari (g) yig‟indisini aniqlang. 

(anodda kislorod ajralmagan) J:66 

 

275.  298 g 10 % li KCl eritmasini elektroliz qilinishi natijasida 

anodda hosil bo‟lgan gaz, qaynoq KOH eritmasidan 

o‟tkazildi. Oxirgi reaksiya natijasida hosil bo‟lgan 

tuzlarning massalari (g) yig‟indisini aniqlang. (anodda 

kislorod ajralmagan) J:133 

 

276.  149 g 40 % li KCl eritmasini elektroliz qilinishi natijasida 

anodda hosil bo‟lgan gaz, sovuq KOH eritmasidan 

o‟tkazildi. Oxirgi reaksiya natijasida hosil bo‟lgan 

tuzlarning massalari (g) yig‟indisini aniqlang. (anodda 

kislorod ajralmagan) J:66 

 

277.  234 g 20 % li NaCl eritmasini elektroliz qilinishi 

natijasida anodda hosil bo‟lgan gaz, sovuq KOH 

eritmasidan o‟tkazildi. Oxirgi reaksiya natijasida hosil 

bo‟lgan tuzlarning massalari (g) yig‟indisini aniqlang. 

(anodda kislorod ajralmagan) J:66 

 

278.  Metil bromid va etil bromid aralashmasining natriy 

metalli bilan reaksiyaga kirishishi natijasida 4,48 litr 

(n.sh.) propan saqlagan aralashma hosil bo„ldi. 

Reaksiyaga kirishgan natriy metalli massasini 

aniqang.(reaksiya bir xil sharoitda olib borilgan, organik 

mahsulotlarning molyar massalari ortishiga mos ravishda 

mol nisbati 1:2:1) J:13,8 

 

279.  Metil bromid va etil bromid aralashmasining natriy 

metalli bilan reaksiyaga kirishishi natijasida 5,6 litr (n.sh.) 

propan saqlagan aralashma hosil bo„ldi. Reaksiyaga 

kirishgan natriy metalli massasini aniqang.(reaksiya bir 

xil sharoitda olib borilgan, organik mahsulotlarning 

molyar massalari ortishiga mos ravishda mol nisbati 

1:2:1) J:17,25 

 

280.  Metil bromid va etil bromid aralashmasining natriy 

metalli bilan reaksiyaga kirishishi natijasida 4,48 litr 

(n.sh.) etan saqlagan aralashma hosil bo„ldi. Reaksiyaga 

kirishgan natriy metalli massasini aniqang.(reaksiya bir 

xil sharoitda olib borilgan, organik mahsulotlarning 

molyar massalari ortishiga mos ravishda mol nisbati 

1:2:1) J:55,2 

 

281.  Metil bromid va etil bromid aralashmasining natriy 

metalli bilan reaksiyaga kirishishi natijasida 6,72 litr 

(n.sh.) propan saqlagan aralashma hosil bo„ldi. 

Reaksiyaga kirishgan natriy metalli massasini 

aniqang.(reaksiya bir xil sharoitda olib borilgan, organik 

mahsulotlarning molyar massalari ortishiga mos ravishda 

mol nisbati 1:3:1) J:16,1 

 

282.  Metil bromid va etil bromid aralashmasining natriy 

metalli bilan reaksiyaga kirishishi natijasida 2,24 litr 

(n.sh.) butan saqlagan aralashma hosil bo„ldi. Reaksiyaga 

kirishgan natriy metalli massasini aniqang.(reaksiya bir 

xil sharoitda olib borilgan, organik mahsulotlarning 

molyar massalari ortishiga mos ravishda mol nisbati 

2:3:2) J:12,65 

 

283.  Teng mol miqdorda olingan metil bromid va etil bromid 

aralashmasiga natriy metalli ta‟sir ettirilishi natijasida 

hosil bo„lgan gazlar aralashmasi tarkibida hajmiy ulushi 

30% ga teng bo„lgan propan mavjud. Ushbu 

aralashmadagi molyar massasi katta bo„lgan gazning 

hajmiy ulushini aniqlang. J:20 

 

284.  Teng mol miqdorda olingan metil bromid va etil bromid 

aralashmasiga natriy metalli ta‟sir ettirilishi natijasida 

hosil bo„lgan gazlar aralashmasi tarkibida hajmiy ulushi 

40% ga teng bo„lgan propan mavjud. Ushbu 

aralashmadagi molyar massasi katta bo„lgan gazning 

hajmiy ulushini aniqlang. J:30 

 

285.  Teng mol miqdorda olingan metil bromid va etil bromid 

aralashmasiga natriy metalli ta‟sir ettirilishi natijasida 

hosil bo„lgan gazlar aralashmasi tarkibida hajmiy ulushi 

30% ga teng bo„lgan etan mavjud. Ushbu aralashmadagi 

molyar massasi katta bo„lgan gazning hajmiy ulushini 

aniqlang. J:30 

 

286.  Teng hajmda olingan metil bromid va etil bromid 

aralashmasiga natriy metalli ta‟sir ettirilishi natijasida 

hosil bo„lgan gazlar aralashmasi tarkibida hajmiy ulushi 

20% ga teng bo„lgan propan mavjud. Ushbu 

aralashmadagi molyar massasi kichik bo„lgan gazning 

hajmiy ulushini aniqlang. J:40 

 

Telegram: @ICC_KIMYO 



RASHIDBEK BO’RIYEV 

 

18



 

287.  Teng hajmda olingan metil bromid va etil bromid 

aralashmasiga natriy metalli ta‟sir ettirilishi natijasida 

hosil bo„lgan gazlar aralashmasi tarkibida hajmiy ulushi 

40% ga teng bo„lgan propan mavjud. Ushbu 

aralashmadagi molyar massasi kichik bo„lgan gazning 

hajmiy ulushini aniqlang. J:30 

 

288.  96 g butan va siklopropan aralashmasining hajmi 44,8 l 

(n.sh.) bo„lsa, ushbu aralashma qancha miqdor (g) xlorni 

o„ziga biriktirib olishi mumkin? J:88,75 

 

289.  121 g butan va siklopropan aralashmasining hajmi 56 l 

(n.sh.) bo„lsa, ushbu aralashma qancha miqdor (g) xlorni 

o„ziga biriktirib olishi mumkin? J:1065 

 

290.  121 g butan va siklopropan aralashmasining hajmi 56 l 

(n.sh.) bo„lsa, ushbu aralashma qancha miqdor (g) bromni 

o„ziga biriktirib olishi mumkin? J:270 

 

291.  43 g propan va siklopropan aralashmasining hajmi 22,4 l 

(n.sh.) bo„lsa, ushbu aralashma qancha miqdor (g) bromni 

o„ziga biriktirib olishi mumkin? J:80 

 

292.  14,4 g etan va propen aralashmasining hajmi 8,96 l (n.sh.) 

bo„lsa, ushbu aralashma qancha miqdor (g) bromni o„ziga 

biriktirib olishi mumkin? J:32 

 

293.  Noma‟lum uglevodorodni yondirish uchun 1,1 mol 

kislorod sarflandi, natijada 10,8 g suv hosil bo„ldi. 

Dastlabki uglevodorodni aniqlang. J:C

4

H

6



 

 

294.  Noma‟lum uglevodorodni yondirish uchun 1 mol kislorod 

sarflandi, natijada 14,4 g suv hosil bo„ldi. Dastlabki 

uglevodorodni aniqlang. J:C

3

H

8



 

 

295.  Noma‟lum uglevodorodni yondirish uchun 2,8 mol 

kislorod sarflandi, natijada 28,8 g suv hosil bo„ldi. 

Dastlabki uglevodorodni aniqlang. J:C

5

H

8



 

 

296.  Noma‟lum uglevodorodni yondirish uchun 38,4 g 

kislorod sarflandi, natijada 0,6 mol suv hosil bo„ldi. 

Dastlabki uglevodorodni aniqlang. J:C

3

H

4



 

 

297.  Noma‟lum uglevodorodni yondirish uchun 128 g kislorod 

sarflandi, natijada 3,2 mol suv hosil bo„ldi. Dastlabki 

uglevodorodni aniqlang. J:C

3

H

8



 

 

298.  C

7

H

16



 tarkibli alkanning asosiy zanjirida 5 ta atom 

uglerod saqlagan izomeri tarkibida jami nechta ikkilamchi 

va to„rtlamchi uglerod atomlari mavjud 

 

299.  C

7

H

16



 tarkibli alkanning asosiy zanjirida 5 ta atom 

uglerod saqlagan izomeri tarkibida jami nechta ikkilamchi 

va uchlamchi uglerod atomlari mavjud.  

 

300.  C

7

H

16



 tarkibli alkanning asosiy zanjirida 5 ta atom 

uglerod saqlagan izomeri tarkibida jami nechta uchlamchi 

va to„rtlamchi uglerod atomlari mavjud. 

 

301.  C

7

H

16



 tarkibli alkanning asosiy zanjirida 5 ta atom 

uglerod saqlagan izomeri tarkibida jami nechta birlamchi 

va uchlamchi uglerod atomlari mavjud. 

 

302.  C

7

H

16



 tarkibli alkanning asosiy zanjirida 5 ta atom 

uglerod saqlagan izomeri tarkibida jami nechta birlamchi 

va to„rtlamchi uglerod atomlari mavjud. 

303.  CO + xH

2

 aralashmasining qaldiroq gazga nisbatan 



zichligi 1,25 ga teng bo„lsa, x ni aniqlang. J:1 

 

304.  CO + xH

2

 aralashmasining qaldiroq gazga nisbatan 



zichligi 0,6 ga teng bo„lsa, x ni aniqlang. J:4 

 

305.  CO + xH

2

 aralashmasining qaldiroq gazga nisbatan 



zichligi 1,9 ga teng bo„lsa, x ni aniqlang. J:0,25 

 

306.  CO

2

 + xH


2

 aralashmasining qaldiroq gazga nisbatan 

zichligi 2,5 ga teng bo„lsa, x ni aniqlang. J:0,5 

307.  CO

2

 + xH



2

 aralashmasining qaldiroq gazga nisbatan 

zichligi 0,75 ga teng bo„lsa, x ni aniqlang. J:5 

 

308.  250 gr 16 % li CuSO

4

 eritmasiga necha gramm mis 



kuporosi qo`shilganda hosil bo`lgan eritmaning massa 

ulushi ikki marta ortadi? J:125 

 

309.  200 gr 10 % li CuSO

4

 eritmasiga necha gramm mis 



kuporosi qo`shilganda hosil bo`lgan eritmaning massa 

ulushi uch marta ortadi? J:117,6 

 

310.  300 gr 8 % li CuSO

4

 eritmasiga necha gramm mis 



kuporosi qo`shilganda hosil bo`lgan eritmaning massa 

ulushi uch marta ortadi? J:120 

 

311.  300 gr 20 % li Na

2

SO



4

 eritmasiga necha gramm glauber 

qo`shilganda hosil bo`lgan eritmaning massa ulushi 1,5 

marta ortadi? J:212,7 

 

312.  400 gr 10 % li FeSO

4

 eritmasiga necha gramm temir 



kuporosi qo`shilganda hosil bo`lgan eritmaning massa 

ulushi 4 marta ortadi? J:817,64 

 

313.  40 g dan olingan mis elektrodlari CuSO

4

 eritmasiga 



tushurildi. Elektrolizdan keyin katod konsentrlangan 

sulfat kislotada eritildi. Natijada 22,4 litr (n.sh.) gaz 

ajraldi. Elektrolizdan so`ng anodning massasi necha 

gramm bo`lganini aniqlang. (katodda vodorod 

ajralmagan) J: 4 

 

314.  32 g dan olingan mis elektrodlari CuSO

4

 eritmasiga 



tushurildi. Elektrolizdan keyin katod konsentrlangan 

sulfat kislotada eritildi. Natijada 22,4 litr (n.sh.) gaz 

ajraldi. Elektrolizdan so`ng anodning massasi necha 

gramm bo`lganini aniqlang. (katodda vodorod 

ajralmagan) J:8 

 

315.  32 g dan olingan mis elektrodlari CuSO

4

 eritmasiga 



tushurildi. Elektrolizdan keyin katod konsentrlangan 

sulfat kislotada eritildi. Natijada 33,6 litr (n.sh.) gaz 

ajraldi. Elektrolizdan so`ng anodning massasi necha 

gramm bo`lganini aniqlang. (katodda vodorod 

ajralmagan) J:16 

 

316.  40 g dan olingan mis elektrodlari CuSO

4

 eritmasiga 



tushurildi. Elektrolizdan keyin katod konsentrlangan 

nitrat kislotada eritildi. Natijada 33,6 litr (n.sh.) gaz 

ajraldi. Elektrolizdan so`ng anodning massasi necha 

gramm bo`lganini aniqlang. (katodda vodorod 

ajralmagan) J:2 

 

317.  32 g dan olingan mis elektrodlari CuSO

4

 eritmasiga 



tushurildi. Elektrolizdan keyin katod suyultirilgan nitrat 

kislotada eritildi. Natijada 33,6 litr (n.sh.) gaz ajraldi. 

Telegram: @ICC_KIMYO 


RASHIDBEK BO’RIYEV 

 

19



 

Elektrolizdan so`ng anodning massasi necha gramm 

bo`lganini aniqlang. (katodda vodorod ajralmagan) J:4 

 

318.  Mis sulfat va natriy sulfid eritmalari o`zaro 

ta`sirlashuvidan olingan eritmadan cho`kma eritib 

olingandan so`ng 1,8 mol Na

va 0,6 mol S



-2

 ioni hosil 

bo`ldi. Hosil bo`lgan cho`kma massasini aniqlang. J:28,8 

 

319.  Mis sulfat va natriy sulfid eritmalari o`zaro 

ta`sirlashuvidan olingan eritmadan cho`kma eritib 

olingandan so`ng 1,8 mol Na

va 0,8 mol S



-2

 ioni hosil 

bo`ldi. Hosil bo`lgan cho`kma massasini aniqlang. J:9,6 

 

320.  Mis sulfat va natriy sulfid eritmalari o`zaro 

ta`sirlashuvidan olingan eritmadan cho`kma eritib 

olingandan so`ng 2 mol Na

va 0,6 mol S



-2

 ioni hosil 

bo`ldi. Hosil bo`lgan cho`kma massasini aniqlang. J:38,4 

 

321.  Mis sulfat va kaliy sulfid eritmalari o`zaro 

ta`sirlashuvidan olingan eritmadan cho`kma eritib 

olingandan so`ng 3 mol K

va 1,2 mol S



-2

 ioni hosil 

bo`ldi. Hosil bo`lgan cho`kma massasini aniqlang. J:28,8 

 

322.  Mis sulfat va kaliy sulfid eritmalari o`zaro 

ta`sirlashuvidan olingan eritmadan cho`kma eritib 

olingandan so`ng 2,4 mol K

va 1 mol S



-2

 ioni hosil 

bo`ldi. Hosil bo`lgan cho`kma massasini aniqlang. J:19,2 

 

323.  Natriy xlorid eritmasi elektrolizidan olingan anoddagi gaz 

mol miqdordagi natriy bromid eritmasidan o`tkazilganda 

25,6 g SO

2

 to`liq oksidlay oladigan modda hosil bo`ldi. 



Dastlabki eritmadan qancha elektr toki o`tkazilganini 

aniqlang (Cl

2

 ioni to`liq oksidlangan, anodda kislorod 



ajralmagan). J:0,8 

 

324.  Natriy xlorid eritmasi elektrolizidan olingan anoddagi gaz 

mol miqdordagi natriy bromid eritmasidan o`tkazilganda 

38,4 g SO

2

 to`liq oksidlay oladigan modda hosil bo`ldi. 



Dastlabki eritmadan qancha elektr toki o`tkazilganini 

aniqlang (Cl

2

 ioni to`liq oksidlangan, anodda kislorod 



ajralmagan). J:1,2 

 

325.  Kaliy xlorid eritmasi elektrolizidan olingan anoddagi gaz 

mol miqdordagi natriy bromid eritmasidan o`tkazilganda 

11,2 g SO

2

 to`liq oksidlay oladigan modda hosil bo`ldi. 



Dastlabki eritmadan qancha elektr toki o`tkazilganini 

aniqlang (Cl

2

 ioni to`liq oksidlangan, anodda kislorod 



ajralmagan). J:0,35 

 

326.  Kaliy xlorid eritmasi elektrolizidan 2 F tok o„tganda 

olingan anoddagi gaz mol miqdordagi natriy bromid 

eritmasidan o`tkazildi. Hosil bo„lgan modda necha gramm 

SO

2

 to`liq oksidlay oladi. (Cl



2

 ioni to`liq oksidlangan, 

anodda kislorod ajralmagan). J:64 

 

327.  Kaliy xlorid eritmasi elektrolizidan 0,4 F tok o„tganda 

olingan anoddagi gaz mol miqdordagi natriy bromid 

eritmasidan o`tkazildi. Hosil bo„lgan modda necha gramm 

SO

2

 to`liq oksidlay oladi. (Cl



2

 ioni to`liq oksidlangan, 

anodda kislorod ajralmagan). J:12,8 

 

328.  Glyukoza ikki qismga ajratildi. Birinchi qismi spirtli, 

ikkinchi qismi moy kislotali bijg`itildi. Natijada M

o`rt 


= 30 

bo`lgan gazlar aralashmasi hosil bo`ldi. Glyukozaning 

necha (%) moy kislotali bijg„iganini aniqlang. J:50 

 

329.  Glyukoza ikki qismga ajratildi. Birinchi qismi spirtli, 

ikkinchi qismi moy kislotali bijg`itildi. Natijada M

o`rt 


= 30 

bo`lgan gazlar aralashmasi hosil bo`ldi. Glyukozaning 

necha (%) spirtli bijg„iganini aniqlang. J:50 

 

330.  Glyukoza ikki qismga ajratildi. Birinchi qismi spirtli, 

ikkinchi qismi moy kislotali bijg`itildi. Natijada M

o`rt 


= 37 

bo`lgan gazlar aralashmasi hosil bo`ldi. Glyukozaning 

necha (%) moy kislotali bijg„iganini aniqlang. J:20 

 

331.  Glyukoza ikki qismga ajratildi. Birinchi qismi glitserinli

ikkinchi qismi moy kislotali bijg`itildi. Natijada M

o`rt 


= 30 

bo`lgan gazlar aralashmasi hosil bo`ldi. Glyukozaning 

necha (%) glitserinli bijg„iganini aniqlang. J:66,67 

332.  Glyukoza ikki qismga ajratildi. Birinchi qismi glitserinli, 

ikkinchi qismi moy kislotali bijg`itildi. Natijada M

o`rt 

= 37 


bo`lgan gazlar aralashmasi hosil bo`ldi. Glyukozaning 

necha (%) glitserinli bijg„iganini aniqlang. 

J:200/9=11,11% 

 

333.  34,2 g maltoza gidrolizidan glyukoza olindi. Olingan 

glyukoza spirtli bijg`itilganda 4,48 l (n.sh.) gaz ajraldi. 

Agar ikkinchi reaksiya unumi 80% ga teng bo`lsa, 

birinchi reaksiyani unumini aniqlang. J:62,5 

 

334.  34,2 maltoza gidrolizidan glyukoza olindi. Olingan 

glyukoza spirtli bijg`itilganda 3,36 l (n.sh.) gaz ajraldi. 

Agar ikkinchi reaksiya unumi 60% ga teng bo`lsa, 

birinchi reaksiyani unumini aniqlang. J:62,5 

 

335.  171 saxaroza gidrolizidan glyukoza olindi. Olingan 

glyukoza spirtli bijg`itilganda 3,36 l (n.sh.) gaz ajraldi. 

Agar ikkinchi reaksiya unumi 40% ga teng bo`lsa, 

birinchi reaksiyani unumini aniqlang. J:37,5 

 

336.  342 saxaroza gidrolizidan glyukoza olindi. Olingan 

glyukoza spirtli bijg`itilganda 6,72 l (n.sh.) gaz ajraldi. 

Agar ikkinchi reaksiya unumi 50% ga teng bo`lsa, 

birinchi reaksiyani unumini aniqlang. J:30 

 


Download 1.42 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   16




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2020
ma'muriyatiga murojaat qiling