0 ‘zbekist0n respublikasi oliy va


Download 5.63 Mb.
Pdf ko'rish
bet21/59
Sana11.11.2017
Hajmi5.63 Mb.
#19860
1   ...   17   18   19   20   21   22   23   24   ...   59

P

20

ni

ng



 

0

‘zla



sh

tirilish




(%

 

hisob



id

a)

1,





ga

 

y

a

q

in

1

,0

-1

,3

5

1.





1

.2

0,





0

,9

I,

5

5

g

a

 

y

a

q

in

2,



g

a

c

h

a

2.



a

lr

o

fi

d

a

6.



g

a

c

h

a

1,



g

a

c

h

a

1,



ga

 

y

a

q

in

l,

5

g

a

 

y

a

q

in

0,1



g

a

c

h

a

0

.1

8

 

g

a

c

h

a

0.

10

 

a

tr

o

fi

d

a

0

.1

5

 

g

a

c

h

a

0

,1

2

 

g

a

c

h

a

0

,5

5

 

a

tr

o

fi

d

a

0

,4

-0

,5

M

ahs



u

lo



tu

rl

a



ri

d

o

n

d

o

n

u

o

p

d

o

n

d

o

n

u

r

u

g

'

to

la

to

la

to

la

p

o

liz

 

e

k

in

i

b

a

r

g

la

r

i

sa

b

z

a

v

o

t

il

d

iz

 

m

e

v

a

ka

ra

m

 

b

o

sh

tu

g

a

n

a

k

p

iy

o



b

o

sh

y

e

m

-x

a

s

h

a

k

b

a

r

g

la

r

l

tm

9

a

§

K



u

z

g



ja

v

d

a

r



su

li



a

r

p

a

K

u

z

g



b

u

g

'd

o

y

B

a

h

o

r

g



b

u

g

'd

o

y

o

X



o

'c?


w

N

o

‘x

a

t

K

u

n

g

a

b

o

q

a

r

U

zu

n

 

to

la

li

 

z

ig

'i

r

N

a

s

h

a

«5

N



'o

Ü

B



od

 

r

in

g

T

a

m

a

k

i

P

o

m

id

o

r

Q

an

d

 

la

v

la

g

i

K

a

r

a

m

K

a

r

to

sh

k

a

P

iy

o

z

Q

iz

il

 

y

o

'n

g

'i

c

h

q

a

C

h

o

y

 

b

a

rg



(k

o

‘k

)

w

H



-

CN rO rf


00 O' ©

CM rO TT


\D

00


yaqqol  tashlanadi.  Eng  a w a lo   um um iy  hosil  ulushini  hisoblaganda 

don  ulushi,  somon  ulushiga  nisbatan  ustun  keladi.  Xuddi  shunday 

o'simlik  mahsulotining  kimyoviy  tarkibi  yaxshilanadi;  don  va  moyli 

ekinlarda  oqsil  va  shakar  h a m d a   kraxmalning  miqdori  oshadi.  Tolali 

ekinlarda o'zlashtiriladigan fosforning ta’minoti yetarli boMganda tola- 

ning mustahkamligi,  uzunligi  va  pishiqligi yaxshi  tomongan o ‘zgaradi.

O'sim likka  oshiqcha  m iqdorda  fosforning  kirib  kelishining  salbiy 

ta ’siri,  erta  kunda  pishib  yetilishiga,  ya’ni  bu  narsa  tovar  mahsuloti 

miqdorini  к аш   bolishiga  olib  kelsa,  boshqa  tomondan  hosil tarkibida 

sintez  uch u n   ishlatilmagan  oshiqcha  miqdorda  mineral  fosfatlarning 

yig‘ilishiga  h a m d a   barglarning  erta  kunda  so‘lib  qolishiga  olib  keladi.

TUPROQLARDAGI  FOSFORNING  M IQDORI 

VA  SHAKLLARI

Yerning  p o ‘stloq  qismi  tarkibida  fosforning  miqdori  0,12%  ni  yoki 

1 • 1015  t o n n a n i   tashkil  qiladi.  Ishlov  berilmaydigan  tuproqlardagi 

fosforning  zaxirasi  aslituproq jinsidagi  miqdorga bogMiq,  chunki  uning 

boshqa  uslubda  qo'shilish  yo‘li  mavjud  emas.  Fosforli  o ‘g‘itlar  solib 

turilishi  ahvolni  tubdan  o ‘zgartiradi,  chunki  o ‘g‘it  tarkibidagi  fosfor 

to 'liq   o ‘zlashtirilmaydi  va  bu  narsa  o ‘zlashtiriiadigan  fosforning 

madaniylashgan  yerning  haydalma  qatlamida  asta-sekin  t o ‘planishiga 

sababchi  b o ‘ladi.

Agar  tuproqdagi  fosforning  o'rtach a  miqdori  sifatida  (0—20  sm) 

0,4%  ni  qabul  qilinsa,  unda  yerning  tuproq  qobig‘idagi  um umiy 

m iqdori  l-lO"'  t  bo'ladi.  T u p r o q   eritmasi  tarkibidagi  fosforning 

konsentratsiyasi  1  1  eritmaga  nisbatan  0,1  dan  1  mg  gacha  bo'ladi, 

lekin  so‘nggi  ko‘rsatkich  miqdori  kamdan-kam  uchraydi.

V ulqondan  ajralib  chiqadigan  kristall  tarzidagi  tog‘ jinslarida  P20 5 

ning  miqdori  0,275%  bo‘ladi,  lekin  keyinchalik ularning parchalanishi, 

suv  bilan  siljitilishi  va  c h o ‘kishi  tufayli  hosil  bo'lgan  c h o ‘kindilar, 

y a ’ni  ulardan  keyinchalik  tuproq  hosil  bo‘ladigan jinslarning tarkibida 

o ‘rtacha  0,14%  bo ‘ladi.  Qumli  jinslarda  fosforning  miqdori  foizning 

yuzdan  bir  ulushini  tashkil  qiladi.

Dem ak,  uzoq  davom  etgan  biologik  davrlarda  cho'kindi  jinslar 

hosil  b o ‘lish jarayonida fosfor yo‘qoIavergan.  U  fosforit tutuvchi  jelvak 

yoki  plast  tarzida  suvdan  ajralgan  holda  yig‘ilgan,  bir vaqtning  o'zida 

vulqon  tarzida  chiqqan  fosforga  boy  mineral  appatit  maydalanishga 

duch  kelgan  va  qisman  tuproq  hosil  qiluvchi jinslar  tarkibida  qolgan.


Tuproq  hosil  b o iish   jarayonining  rivojlanishi,  ildiz  tizimi  tomo- 

nid an   fosforitlarning  pastki  qatlam lardan  yuqori  qatlamlarga  asta- 

sekinlik bilan ko'chirilishiga bo g iiq.  Shuning uchun  P20 5 ning miqdori 

tuproq  qatlamlari  bo ‘yicha  tahlil  qilinganda  paski  qatlamga  borgan 

sari  u  kamaya  boradi.  Lekin  bu  tabiiy jarayon  tufayli  yerning  ag‘da- 

riladigan  qismining  fosfatlarga boyitilishi  qishloq  x o ‘jalik ekinlarining 

yuqori  hosildorligi va  uzoq  vaqt  ekilishi  sharoitida  ularning  talablarini 

qondirish  uchun  yetarli  bo im a y d i.

H a r   qanday  tuproq d a  fosfat  kislotaning  m in e r a l   va  organik 

birikmalari  uchraydi.  Odatda,  mineral  fosfatlar  k o 'p ro q   b o iad i.  Bu 

narsa  quyidagi  qiyosiy  raqamlarda k o ‘rinadi.  Agar  P20 5  ning  umumiy 

miqdorini  100  deb  qabul  qilinsa,  unda  haydalma  qatlamdagi  mineral 

fosfatlarning  ulushi  o'rta  podzollangan  qum oq  tuproqlarda  73,  sur 

tusli  o 'rm o n   tuproqlarida  56,  kuchli  qora  tuproqlarda  65,  kashtan 

tuproqlarda  75  va  bo'z  tuproqlarda  86%  ni  tashkil  qiladi.

Neytral  reaksiyali  tuproqlarda  mineral  fosfatlarning  asosiy  zaxirasi 

maydalangan  apatit  tarzida  uchraydi.  N ordon  tuproqlar asosan  temir 

va  aluminiy  fosfatlariga  ega  b o ‘ladi.  Ularning  o'sim lik  tom onidan 

o ‘zlashtirilishi  appatitlarga  nisbatan  ancha  past  b o ‘ladi.  Lekin  nordon 

tuproqlarga ohak solinganda  (ohaklanganda)  1,5  oksidlarning bir qismi 

kalsiy fosfatga  aylanadi va bu  o ‘simlikning fosforli  oziqlanishida  ijobiy 

ahamiyatga  ega  boiadi.  Eruvchan  fosfatlar  nordon  tuproqlarga  ularni 

ohaklashdan  so'ng  solinsa  ularni  ohaklashgacha  solingandan  ko'ra 

o'simlik  tomonidan  ko'proq  o'zlashtiriladi.

Tuproqdagi  fosforning  organik  birikmalari  chirindi  ( P 20 5  ning 

miqdori  0,8  dan  2,5%  gacha  tuproq  xiliga  qarab:  bundagi  yirik  raqam 

sur tusli  o'rrnon  tuproqqa  tegishli)  va fitatlar tarkibida b o ‘ladi.  Bunda 

fitinning  kalsiyli  va  magniyli  tuzlari  neytral  tuproqlarda,  aluminiy  va 

temirlari  esa  nordon  tuproqlarda  uchraydi.  Apatitlar  tuproqlardagi 

organik  fosforning  yarmini  tashkil  qiladi.  Organik  fosfatlar  umumiy 

tuproqdagi  fosforning,  bo‘z  tu p ro qlarda  14%  ni,  kulrang  o 'r m o n  

tuproqlarda  esa  44%ni  tashkil  qiladi.  Boshqa  xil  tuproqdagi  ko'rsat- 

kichlar  bu  miqdorning  o ralig ‘ini  tashkil  qiladi.  T u p ro q   tarkibida 

chirindining miqdori qancha k o ‘p b o is a ,  u organik fosfatlarga shuncha 

boy  b o iad i.

Tuproqda organik fosfatlar h a r xil  mikroblar yord am ida mineralla- 

shadi.  Tuproqdagi  fosforning  bir  qismi  (shuningdek  azotning  ham) 

mikroorganizmlar tanasining  tarkibida  uchraydi.  Lekin  uning  miqdori 

u ncha  ko ‘p  emas.  lg  tuproq  tarkibida  5  milliard  bakteriya  mavjud


b o 'lis h in i  e ’tiborga  olinsa,  b u t u n   ag‘dariladigan  q a tla m n in g   bir 

gektariga  hisoblanganda  ular  bilan  bogiangan  P2Os  ning  miqdori  24 

kg  ni tashkil qilar ekan.  Hisoblarga ko'ra mikroorganizmlarning quruq 

massasi  organik  moddaga  kambag'al  podzol  va  kulrang  tuproqlarda 

chirindining 0,5— 1%  ni tashkil qiladi.  Chirindiga boy qora tuproqlarda 

bu  m iqdor ancha  kam  —  0,1%  atrofídagi  raqamni  tashkil  qiladi.  0 ‘rta 

Osiyoning b o ‘z tuproqlarida beda  ekiladigan  maydonlarida  ildiz tizimi 

atrofi  (rezosfera)  da  lg tuproq  bakteriyasining  miqdori  20  mldga yetishi 

mumkin.  Ko‘p holda shunday tuproqning  100 g dagi  mikroorganizmlar 

massasida  P20 5  ning  miqdori  3,2  mg  gacha  yetadi.  Lekin,  rizosferani 

tashkil  qilgan  tuproq  yuzasi  tuproqning  ildizli  qatlamining juda  kichik 

qismini  tashkil  qiladi.  Shuni  qayd  etish  lozimki,  tirik  plazma tarkibiga 

kirgan  fosfatlar  m ikroorganizm lar  noqulay  sharoitlar  tufayli  o i i b  

ketgunga qadar yuksak o'simliklarning oziqlanishida  muhim ahamiyatga 

ega  bo'lolmaydi.

H a m m a   bir  valentli  kationlar  (liar  qanday  bosqichli  almashinish 

darajadagilari  ham )  suvda  yaxshi  eriydi  va  shuning  uchun  ildiz  tizimi 

tom onidan oson o'zlashtiriladi.  Bir va ikki almashingan kalsiy va magniy 

fosfatlar  t o ‘g‘risida  ham  shu  fíkrni  aytish  mumkin.  Bunda  digidrat 

C a H P 0 4  •  2 H , 0   ni  suvsiz  C a H P 0 4 ga  nisbatan eruvchanligi  kuchliroq 

b o‘ladi.  Lekin  fosfat  kislota  anionlarini  ham  kimyoviy  (suvda  erimay- 

digan  tuzlar  hosil  qilish  orqali)  ham  almashuvli  (musbat  zaryadlangan 

tuproq  kolloidlari tomonidan)  tez yutilishi tufayli tuproqdagi fosforaing 

suvda  eruvchi  birikmalari  ju da  kam   bo'ladi  va  lkg  quruq  tuproq 

hisobiga  1  mg  dan  ko'p  bo'lgan  hol  kamdan-kam  uchraydi.  Bu  hol 

ko‘p ekinlarni fosforli oziqlanishini  ta ’minlash uchun yetarli bo'lmaydi. 

Tuproqning  haydalma  qatlamida  bir  kg  tuproq  hisobiga  1  mg  P20 5 

to 'g 'ri 

kelganda  uning  miqdori  l  ga  3  kg 

(odatda,  tuproqning 

haydaladigan  qatlamining  um um iy  og'irligini  3  mln  kg  deb  qabul 

qilinadi)  bo'ladi, g'allasimonlardan  o'rtacha  hosil olinganda tuproqdan

1  ga  yer  hisobiga  20  kg  P20 5  (texnik  ekinlar  bundan  ham   ko‘p) 

o'zlashtiriladi.  M a ’lumotlarga ko'ra suvda eruvchi tuzlarning tuproqdagi 

fosfor  tutuvchi  bor  zaxirasi  vegetatsiya  davrida  fosfatlarning  suvda 

eruvchi  m iqdori  bir  necha  bor  qayta-qayta  tiklanganida  ham  tuproq 

zaxiralari  evaziga o 'rta  hosildorlik darajasidagi talabni qondirish  uchun 

yetarli  bo'lmaydi.

Lekin  o'sim lik  faqat  suvda  eriydigan  fosfat  tuzlarini  o'zlashtirib 

qolmay,  balki kuchsiz kislotalarda eriydiganlarini ham o'zlashtira oladi. 

Kuchsiz  kislotalar  (karbonat,  organik,  limón,  olma  va  h.k.  kislotalar)


o ‘simlik  ildizlari  tom onidan ishlab  chiqariladi.  U la r tuproqdagi  suvda 

erimaydigan  fosfatlarning  ham  bir  qismini  eritadi.  Tuproqqa  yanada 

k o ‘p r o q   m i q d o r d a   k i s l o t a l a r ,   m i k r o o r g a n i z m l a r   t o m o n i d a n  

(nitrifikatsiya  natijasida  nitrat  kislota,  oqsil  va  aminokislotalarning 

qaytarilgan  oltingugurtni  oksidlanishi  natijasida  sulfat  kislota,  organik 

kislo talarning   m in eralizatsiy asi  natijasida  fo sfat  kislota)  ishlab 

chiqariladi. 

Mikroorganizmlar  buning  ustiga  nafas  olish  va  modda 

almashinish  tufayli  karbonat  angidrid  va  organik  kislotalar  ajratib 

chiqaradi.

Kuchsiz kislotalarda (yoki kuchli kislotalarning kuchsiz eritmalarida)

2  valentli kationlar (kalsiy va  magniy)  ning 2 alm ashingan fosfat tuzlari 

eriydi,  natijada  o'simlik  tomonidan  o'zlashtiriladigan  holatga  o ‘tadi. 

Ularning  eruvchan  shaklga  o'tishini  tu proq da  eng  k o ‘p  tarqalgan 

karbonat  kislota  ta ’minlaydi.

Ikki valentli  kislotalarning uch  almashingan  tuzlari suvda um um an 

erimaydi  va  kuchsiz  kislotalarda juda  kam  eriydi.  Shuning  uchun  ular 

ko ‘p  qishloq  xo'jalik  ekinlariga  fosforning  manbasi  b o ‘la  olmaydi.  Bu 

qonuniyatdan  lyupin,  grechixa,  xantal  ancha  kuchsizroq  darajada, 

n o ‘xat,  nasha  esparsetlar  mustasno,  bu  o ‘simliklar  fosforni  tuproqni 

uch  almashingan  fosfatlari  va  fosforitlaridan  h a m   o'zlashtira  oladi. 

Zikr qilingan ekinlarning bu xususiyatini ularning  ikkita xossasi asosida 

tushuntirsa  bo‘ladi:  ildizlar  tom onidan  ancha  m iqdorda  kislotalarni 

ishlab  chiqarilishi  va  ularning  tarkibida  kalsiy  m iqdorining  fosfordan, 

ancha  ortiqcha 

miqdordaligi,  har  ikkala  sababga  ko'ra  ham  qiyin 

eriydigan  fosfatlar  yaxshiroq  parchalanadi  va  erigan  shaklga  o ‘tadi 

ham da  ildiz  tizimi  tom onidan  o'zlashtiriladi.

Potensial  nordonligi  yetarli  darajada  bo'lgan  tuproqlarda  (100  g 

tuproqda  2—2,5  mg.ekv)  boshqa o'simliklar ham   tuproqqa solinadigan 

fosfaritlar  evaziga  qoniqarli  oziqlanishi  mumkin.

Lekin  bu  holda  fosforitni  ildiz  tizimi  eritm ay  balki  tuproqning 

o ‘zi  eritadi.

Zamonaviy  tushunchalarga  muvofiq  tuproqda  uch   kalsiyli  fosfat- 

ning  hosil  bo ‘lishi  uch u n  sharoitning  o ‘zi  yo ‘q.  U n d a n   ham   kamroq 

eriydigan  birikmalar:  okta  kalsiy  fosfat  Ca4H ( P 0 4)3 3 H 20   va  hatto 

gidrooqsilapatit  C a 5( 0 H ) ( P 0 4)3  ning  hosil  b o 'lis h   ehtimoli  ancha 

ishonchliroqdir.  N ordon tuproqlarda polutor oksidlarning va shu asosida 

ularning  strengiti  F e ( 0 H ) 2H 2P 0 4  va  varissiti  A 1 ( 0 H ) 2 H 2P 0 4  hosil 

bo'lishi  mumkin.  T em ir  va  aluminiy  fosfatlarning  eruvchanligini  eng 

minimal  ko‘rsatkichi tuproq pH  o ‘zaro mos holda 2,2 va  3,7 bo'lganda,


uch  almashingan  kalsiy  va  magniylarning  esa  tuproq  pH  i  6,5  va  10 

b o ig a n   chegarada  b o ia d i.  Shuning  uch u n  kuchsiz  nordon  muhit, 

o‘simliklaming fosforli oziqlanisliida eng qulay muhit ekanligini ajablan- 

tiradigan  joyi  y o ‘q.  Torfli  botqoqliklarda  biroz  pastki  qatlamlarda 

qaytaruvchanlik  sharoitlarining  mavjudligi  tufayli  ikki  valentli  temir 

fosfat  (Fe3( P 0 4)2  8  H 20   to ‘planishi  mumkin,  bu  modda  o ‘simliklar 

uchun  o ‘zlashtiriluvchanligi  bilan  ajralib  turadi.

Tuproqda  organik  moddalarning  mineralizatsiyasi  vaqtida  undagi 

fosfat  kislotaning  mineral  tuzlarining  miqdori  oshib  ketmay,  balki 

kamayishi  ham   mumkin.  Bu  narsani  1905-yilda  rus  olimi  L.A.  Ivanov 

qayd qilgan edi.  Uning tajribalariga  muvofiq bunday xildagi  moddalarni 

(kletchatkaga  boy)  natriy  fosfatni  q o ‘shib  kompostlash  (ayniqsa 

ammoniy  sulfat  bilan  birgalikda)  natijasida  mineral  fosforning  t o ii q  

yo'qolishi  h o latig a  duch  kelindi.  Keyinchalik  esa  agar  tupro qd a 

fosforning  m iqdori  0,2—0,3%  dan  kam  miqdorga  ega  b o ig a n   modda 

minerallashsa,  fosforning o'simlik tomonidan o ‘zlashtiriladigan mineral 

birikmalari  u m u m a n   ajralib  chiqmaydi,  ular  toialigicha  mikroor- 

ganizmlar  to m o n id a n   biriktirib  olinadi  degan  xulosaga  kelindi.

O'simliklar  to m o nid an  organik  fosfatlarning  o ‘zlashtirilishi,  uning 

harorati  oshishi  natijasida  m a l u m   darajada  oshadi.  Bu  narsa  albatta 

chirindi va  boshqa  organik birikmalarning  mikrobiologik parchalanish 

jarayoni  oqibatidir.

Tajribalar shuni  ko ‘rsatadiki,  agar vegetatsion  naylar harorati  20— 

35°C  li  suv  ham m om lariga  botirilsa,  birinchi  holda  mineral  fosfatlar, 

ikkinchi  holda  esa  organik  fosfatlar  o'zlashtiriladi.

Tuproqda  qiyin  eriydigan  fosfatlarni  qisman  parchalab  oson  eriy- 

digan  fosfatlarga  aylantiruvchi  bakteriyalar  borligi  aniqlangan.  Bu 

holatning  yuzaga  chiqishida  tuproq  eritmasi  tomonidan  ham,  ildiz  va 

mikroorganizmlar tom onidan  ham  kislotalarning ajralishi bilan b o g iiq  

b o ig an   reaksiyalarning  ishtiroki  ham  m uhim   ahamiyatga  ega  b o iad i.



TUPRO Q DAG I  FOSFORNING  0 ‘SIMLIKLAR 

TOM ONIDAN  0 ‘ZLASHTIRILISHI

Oson  o ‘zlashtiriladigan  fosfatlarning  miqdori 

tuproqlarda  juda 

kam  b o iad i.  Masalan,  Voronej  viloyatining  kuchli  qora  tu p ro g id a  

0,144%  P20 5  b o i i b   (haydalma  qatlamning  I  gektarida  4230  t),  2%  li 

sirka  kislotada  eriydigan  qismi  1  ga  yerda  21  kg  ni  tashkil  qiladi. 

0,146%  P20 5 tutuvchi  Moskva viloyatining qumoq podzol  tu progining


1  ga  yerida  sirka kislotada eruvchi  6 kg P 2O s bo'ladi.  Bu m a ’lu m o tla r 

har  ikkala  tuproq  xilida,  ayniqsa  podzol  tuproqlarda  fosforli  o ‘g ‘itlar 

solmasdan  turib,  qoniqarli  hosil  olib  b o ‘lmasligidan  dalolat  beradi.

0 ‘simliklar  u c h u n   suvda  eruvchi  fosfat  kislotaning  nordon  tuzlari 

o'zlashtirilish jihatidan ancha qulay b o ‘ladi,  lekin ularning tuproqdagi 

miqdori juda kam  va ularning miqdoriy ko'rsatkichi ekinlarning  fosfor 

bilan  ta ’minlanish  darajasini  belgilash  m ezoni  bo'la  olmaydi.  Lekin 

bu  narsa  bu  tuzlarning  tuproqdagi  miqdorini  um um an  e ’tiborga  olish 

kerak  emas  degan  so‘z  emas.  Yuqorida  h a m m a   o ‘simliklar  fosforning 

juda suyultirilgan eritmalaridan ham o ‘zlashtira olish qobiliyati  mavjud- 

ligi  qayd  etilgan  edi.

T uproqning  qattiq  fazasi  va  tu proq   eritmasi  o ‘rtasida  m a ’lum  

muvozanat  b o ‘lganligi  sababli  ildizlar  to m o n id a n   so‘rib  olingan  fosfat 

kislota  tuzlari  ilgarigi  uncha  yuqori  b o ‘lm agan  ko'rsatkichi  d a ra - 

jasigacha  qaytariladi  va  o'simlik  ularni  yana  o ‘zlashtira  boshlaydi. 

Afsuski  ko'p  tuproqlarda  fosforning  bu  m anbayi  yetarli  bo 'lm aydi  va 

fosforli  o ‘g ‘itlar  solinmaganda  ekiladigan  ekinlar  «fosforga  ochligini» 

yoki  hech  b o 'lm a g a n d a   yaxshi  hosilni  t a ’m inlash  borasida  fosfor 

tanqisligini  sezadi.

0 ‘sim liklarni  fosfor  bilan  ta ’m in la n g a n lig i  haqida  m u l o h a z a  

yuritilganda  amaliyotda  kuchsiz  kislotali  m uhitda  tuproqning  tutib 

turilishi  natijasida  faqat  suvda  eruvchi  fosfor  tuzlarigina  emas,  balki 

bir  qism  suvda  erimaydigan,  lekin  o ‘sim liklarning  o ‘z la s h tiris h i 

darajasida  b o ‘lgan  zaxira  holatdagi  fosfatlar  ham   ajraladi.  Bu  xildagi 

fosforli eritmani olish  uchun:  1—2%  lim on,  2—3%  sirka,  0,2  n.  xlorid, 

0,002  n.  sulfat  kislota  (pH  ni  doim o  3,0  atrofida  ushlab  turish  u c h u n  

ammoniy  sulfat  q o ‘shib)  lari  ham da  k arbonat  angidridga  to'y dirilgan 

distillangan  suv  ishlatiladi.

Tu proq dag i  o ‘simliklar  to m o n i d a n   o ‘zlashtiriladigan  fo sfo rn i 

aniqlash  borasida  qo'llaniladigan  laboratoriya  uslublarining  h a m m a s i 

nisbiy  ko‘rsatkichlarnigina  aniqlaydi,  bu  m a ’lumotlardan  foydalanish 

uchun  ularni  dala  tajribalari  asosida  tasdiqlash  va  bu  tajriba  m u ay y a n  

ekinlar  uchun  takrorlanislii  lozim.

0 ‘zlashtiriladigan fosfatlarning miqdorini kimyoviy uslub yordam ida 

aniqlaslming bajarilishini tezligi,  arzonligi,  ancha aniqligi,  bu  uslublarni 

agrokimyoviy xizmat amaliyotida q o i la s h  imkoniyatini yaratdi.  U n d a n  

dala  tajribalari  bilan  birgalikda foydalaniladi.  Kimyoviy uslub  k o ‘rsat- 

k ichlari  k a r t o g r a m m a   tarzida  r a s m iy la s h tirilib ,  tegishli  h u d u d  

xo‘jaliklariga  tavsiyalar  beriladi.


Shuni  qayd  etish  lozimki,  limon  kislota  ternir  fosfatni  ajratadi, 

nordon  podzol  tuproqlarda  uning  miqdori  ancha  bo'ladi.  Shu  xildagi 

tahlilni  davom  ettirsak,  sirka  kislota  nordon  tuproqlarda  o'zlashtiri- 

iadigan  fosfatlar  miqdorini  aniqlash  uchun  limon  kislotaga  nisbatan 

ancha  qulay  reaksiya  hisoblanadi.

0 ‘zlashtiriladigan  fosfatlarning miqdori dinamik ko‘rsatkich boiib , 

tuproq  xossalariga,  dehqonchilikning jadallik  darajasiga  va  boshqalar- 

nin g  t a ’siriga  qarab  o 'z g a ra d i.  Bu  fikrlarni  isbotlash  maqsadida 

Timiryazev  qishloq  xo'jalik   akademiyasining  stansiyasini  ikki  xil 

namunali  m adaniylashtirilgan  chimli-podzol  tuproqlariga  tegishli 

b o ‘lgan  m a’lumotlarni  keltirish  mumkin  (40- jadval).

40-judval

H a r  xil  eritu v ch ilar yordam ida  ajratilgan  P 2O s  ning  miqdori

T .r

A jratib olingan  eritraadagi P 2O s  ning  100  g h a v o   sharoitida 



quritilg an   tuproqdagi  mg hisobida  miqdori

K arbonat  angidrid bilan 

to ‘yintiri!gan  distillangan  suv

0 ,5   n 

sirka  kislota

0,5  n 


xlorid kislota

Download 5.63 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   17   18   19   20   21   22   23   24   ...   59




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling