0 ‘zbekist0n respublikasi oliy va


Download 5.63 Mb.

bet19/59
Sana11.11.2017
Hajmi5.63 Mb.
1   ...   15   16   17   18   19   20   21   22   ...   59

0 ‘simliklarda uchraydigan fo sfa t k islota birikmalarining 

shakllari

(qu ru q  vazn ga  n isb atan  P 20 .   n in g   %  m iq d o ri)

Ekin



Umu-

miy


fosfor

Jumladan  organik 

modda tarkibidagi  fosfor

M in­


eral

Umumiy  fosforga 

nisbatan  %

litsi-


tin

fitin


nuk-

leopro-


teid

bosh-


qalar

jami


fosfor organik

m ineral


1 B u g 'd o y

(d o n )


0,860

0,032


0,609

0 ,1 3 0


-

0,771


0,089

89,6


1 0,4

2

Y o 'n g 'i-



c h q a

(xashak)


0 ,5 5 4

0,050


0,300

0 ,0 5 0


0,084

0 ,484


0,070

87,0


1 3 ,0

1 1  -   A g ro k im y o  



161

Hujayraning  tuzilmaviy  tarkibida  fosforning  taqsimlanishi  muhim 

ahamiyatga ega hisoblanadi va bu  yo‘ng‘ichqa misolida ko'rib chiqilgan. 

U n in g  birinchi  hujayrasi  sitoplazmasida  fosforning  miqdori  50%,  yad- 

rosida  21%,  plastidasida  19%  va  mitoxondriyalarida  10%  ni  tashkil 

etadi.

Barg  tarkibidagi  fosforining  ancha qismi  (kuzgi javdar,  bug‘doyda 



15%,  salatda 

22%) fotosintezni  amalga oshiruvchi  xloroplastlarga to'g'ri 

keladi.

0 ‘SIM LI KLARNING  FOSFOR  MANBALARI

Tabiiy  sharoitda  o ‘simliklar  uchun  asosiy  m anba  bu  ortofosfat 

kislotaning  tuzlari  hisoblanadi.  Lekin  piro-va  u m um an  polifosfatlar 

gidrolizdan so‘ng hamma  ekinlar tomonidan o'zlashtirilishi aniqlangan. 

Metafosfatlar  gidrolizsiz  h a m   o'zlashtirilishi  mumkin,  lekin  ularning 

asosiy  qismi  gidrolizga  d u ch   keladi.  chunki,  odatda,  ular  polimer 

masalan,  (K PO ,)p  holatda  uchraydi.

Uch  asosli  kislota  bo'lganligi  uchun  ortofosfat  kislota  uch  xil 

a nionga  dissotsiatsiyalanishi  mumkin:  H

2P 0 4_ ,  H P 0 42~  va  P 0 43~. 

Kuchsiz  nordon  m uhitda asosan  birinchi  xil  anion  ko'proq  uchraydi, 

lekin  ikkinchi  xili  ham  mavjud  b o ‘ladi,  uchinchi  xili  amaliy jihatda 

o ‘simliklarning  oziqlanishida  ishtirok  etmaydi  (34-jadval).

34-jadval

M u h itn in g   lia r xil  p H   k o ‘rsa tk ic lila rid a   d is so tsia tsiy a la n m a g a n  

H , P 0 4  va  u n in g   a n io n la rin in g   n ish ati, 

(% 

h iso b id a   )

No

K islo ta,

io n lari

pH

5



6

7

8



1.

M ,P 0 4

0,1

0,01



2

h

,

p o

4

9 7 ,9 9

8 3,68

3 3 .9 0

4 ,8 8

3

H P 0 4  2

1,91


16,32

6 6 ,1 0

9 5 ,1 2

4

P 0 4  3





0,01

Tuproq  eritmasi  p H   5  (chimli—  podzol  tuproqlar)  dan,  7  (qora 

tuproqlar)  gacha  o ‘simliklar  ixtiyorida  ko‘proq  H ,P Ü 4_  va  kamroq 

miqdorda  H P 0

4' 2  bo'ladi.  Tuproqda  faqat  ortofosfat  kislotasining


tuzlari,  lekin  zamonaviy  murakkab  o ‘g ‘itlar  va  meta  va  polifosfat 

kislotalarining  tuzlari  ham   uchrashi  m um kin.

Lekin  b a ’zi  ekinlar  borki,  ular  fosforni  faqat  uch  a lm a sh in g a n  

kalsiy  fosfat  yoki  hatto  tarkib  jihatidan  yana  ham  m u rak kabro q  va 

eaivchanligi  yanada  kamroq  b o ig a n   tabiiy  fosforitlarning  tark ib id a n  

ham o ‘zlashtira olar ekan.  Ular jumlasiga grechixa, lyupin  (bo‘rikallik), 

xantal  (gorchisa),  no‘xat,  qashqar  beda  (donnik),  esparset  va  n a sh a  

kiradi,  ular  biroz  kamroq  bolsada,  lekin  har  holda  fosforitlar  tark ibi- 

dagi  fosforni  o'zlashtira  oladi.  Bu  o'sim liklarning  qiyin  eriyd igan  

fosfatlarni o ‘zlashtirish qobiliyati boiish i  ularning ildizlaridan  chiqarila- 

digan  ajratmalarining  nordonligidadir.

Bo'rikallik  (lyupin) ning ildiz  tuklari  yuzasiga tegib turadigan  e ritm a  

pardasining  pH  4 —5  ga  tengligi,  shuningdek,  bedaning  ildiz  atrofi 

zonasini  pH  7—6  ga  teng  ekanligi  oldindan  m a iu m .  Shu  ko'rsatkich - 

larga  asosan  nima  uchun  bo‘rikallik  fosforitni  eritishi,  beda  esa  erita 

olmasligini tushuntirish mumkin.  Lekin  ildizning ichidagi hujayra shirasini 

reaksivasi  o'simlikning  fosforitni  eritish  qobiliyati  bilan  korrelyasiyada 

b o im a y d i,  binobarin  ko‘p  qishloq  xo'jalik  ekinlari  u c h u n   h u jay ra  

shirasining  pH  5—7  oralig‘ida,  va’ni  neytral  nuqtaga  yaqin  b o ‘ladi. 

Hujayra  shirasining o'ta  nordan  reaksiyasi  otquloq,  begoniya va  ro v o ch 

o'simliklariga xos.  Ularda hujayra shirasining pH  1,2 — 1,5 gacha b o i a d i

F.V.  Chirikov  qiyin  eriydigan  fosfatlar  hisobiga  oziqlanuvchi  va 

bu qobiliyati  b o im a g a n  o ‘simliklarning gullash  bosqichida b u ja ra y o n g a  

CaO  va 


ning  nisbatan  t a ’siriga  e ’tibor  beradi.  N atija  s h u n i 

ko'rsatadiki,  b o ‘rikallakda  bu  k o 'r s a tk ic h   1,3  dan  b a la n d ,  d o n l i  

o'simliklarda  esa  1,3  dan  past.  Shunday  qilib,  birinchi  xil  o 's im lik la r 

t o m o n id a n   tashqi  eritmadan  kalsiyni  jadal  ravishda  v o 'q o t il is h i ,  

fosforitdagi  fosfat  kislota qoldig'ini  eritmaga oiish iga sababchi b o i i s h i ,  

bu  narsa  esa  ekinning  fosforit  uni  hisobiga  fosfat  ioni  bilan  t o i i q  

ta’minlashini  ko'rsatadi.

Ikkinchi  xil  kalsiyni  kam  yutuvchi  o'simliklar  tashqi  e ritm a d a g i 

kalsiyni  yo'qota  olmaydi va  oqibatda  fosforittiing erishi  to'xtab  q o la d i, 

natijada  bu  ekinlar,  fosforitlar  va  u m u in a n   qiyin  eruvchi  fo sfa tla r 

evaziga  o'z  talabini  qondira  olmaydi.  Lekin  bu  qonuniyatda  m u s ta s -  

nolik  mavjud.  Masalan,  uzun  tolali  zig'ir  CaO   va  P

20 5  ning  nisbati 

1,8  boiganda  ham,  yoshi  oigan sari  bu  ko'rsatgich  yanada  oshganda 

ham  fosforit  tarkibidagi  fosforni  o 'zlashtira  olmaydi.

Demak,  C aO   va  P

20 ;  ning  kulidagi  nisbatini  fosforning  sekin 

eriydigan  manbalari  evaziga  oziqlanishitii  ifodalovchi  yagona  s h a ro it



deb  bo'lmaydi.  Bunda  tashqi  muhit  sharoiti  h am   m uhim   ahamiyat 

kasb etadi.  Ular jumlasiga o 'g 'it uchun qulay b o ‘lgan  sharoit aniqrog‘i, 

u n in g   fiziologik  n o rd o n lig i  va  tuproqning  potensial  nordonligi 

sharoitlari  kiradi.  Yana  o ‘zlashtirish  qobiliyatini  yuzaga  chiqaradigan 

sharoit  uch valentli kationlar va fosforit  kislotaning o'rta asosiy tuzlari 

hisoblanadi,  ular  nordon  tuproqlarda  fosforitlarning  asosiy  ulushini 

(A  va  boshqalar)  tashkil  qiladi.

O'simliklarning fosforli  ochiqish simptomlarining tashqi  ko'rinishi, 

barglar  bazan  oqish  va  t o ‘q  sarg'ish  rangli  d o g ‘larga  ega  bo ‘lishi 

(oqsil sintezini to'xtab qolishi yoki shakarlaraing to'planishidan guvohlik 

beradi)  bilan kuzatiladi.  Odatda,  fosfor yetishmasligi  sharoitida barglar 

maydalashib yupqa b o i i b  rivojlanadi, ularning chekkalari tepaga qarab 

buraladi  (kartoshka).  U larning  rangi  m e’yor  chegarasida  fosfor  bilan 

oziqlangan  o'simliklarga  nisbatan  to'q  rangda  b o ‘ladi.  Tamakining 

fosforli  ochiqishi  sharoitida  barglar  poyaga  nisbatan  to ‘g‘ri  burchak 

hosil qilib joylashadi,  plastinkasi go'yo cho'zilganday bo'ladi,  uzunroq 

va  torroq  bo'lib  qoladi.

Fosfor  tanqisligi  sharoitida  ekinlarning  o'sishi  to'xtab  qoladi, 

hosilning  pishib  yetilishi  kechikadi.  Shuni  h a m   qayd  etish  joizki, 

fosforning  oshiqchaligi  uning  o'simlik  to m onidan  o'zlashtirilishini 

yomonlashtiradi,  chunki  bu  holatda  fosfatlarning  ko'p  qismi  mineral 

shaklda  ayniqsa  vegetativ  organlarda  (urug‘larda  90%  gacha  fosfatlar 

organik  moddalar  tarkibida)  bo'ladi.

Fosfor oshiqcha  b o ‘lganda  o'simlik yaxshi hosil  hajmidagi  mahsu- 

lotlarni  to'plab,  ulgurmay  tez  pishadi.

Fosfor  donda  va  u m u m a n   hosilning  tovar  mahsulotida  somon  va 

um u m a n  boshqa tovar bo'lm agan massaga nisbatan ancha ko‘p bo'ladi. 

Bu  qonuniyatdan  kartoshka  mustasnodir  (35-jadval).



35-jadval

B a’zi  m adaniy  o'sim liklarning  asosiy  organlaridagi 

fosforning  miqdori

Ekin



P 2Os ning miqdori (% 

hisobida)

Eslatm a

don,


tuganakda

somon,


tupchada

1

K uzgi  b u g 'd o y



0 ,8 5 -1

0,2


Y ig 'ish tirib   o lish d a   n am lik   14,3%  

d o n d a , 16%  som onda



2

N o 'x a t

0,9-1,1

0,35


S h u n in g d ek

3

K arto sh k a



0,14

0,16


Y ig 'is h tirib   o lish d a n   o ld in  

y e tilg a n   h o la td a (tu g a n a k la rd a  

75%   v a   tu p id a  

11%  o lin a d ig a n )

0 ‘simliklar,  tuproq  va  o‘g‘itlar  tarkibidagi  fosforning  miqdorini 

fosfor  (v)  oksid  orqali  ifodalash  qabul  qilingan.

Fosforning o ‘simlikIardasodirbo‘ladigan  hayotiyjarayonlarga t a ’siri 

xilma-xildir.  Yaxshi  fosforli  oziqlantirish  qishloq  xo‘jalik  ekinlarining 

hosilini  oshiribgina  qolmay  balki  u n in g   sifatini  ham  yaxshilaydi. 

G ‘allasimonlarda  um umiy  hajmdagi  d o n n in g   miqdori  oshadi,  d o n  

kraxmalga,  b a ’zan  esa  oqsilga  ham  boy  boMib  qoladi.  Meva  va  ildiz 

mevalarda  karbon  suvlarning  miqdori  oshadi.  Mahsuloti  yetishtirish 

uchun  ishlatiladigan  ekinlarning b o ‘yi  u zu nro q,  poyasi  m ustahkam roq 

b o ‘Iib  qoladi. Azotga qarama-qarshi fosfor,  o ‘simlikning rivojlanishini 

tezlashtiradi,  bu narsa janubiy tumanlarda g'allasimonlarni  qurg‘oqchil 

payitigacha,  shimoliy tomonlarda esa bahorgi donli o ‘simliklarni sovuq 

tushguncha  (erta  kuzda)  yetilishini  ta ’minlaydi.

Kuzda solinadigan fosforli o ‘g‘itlar t a ’sirida hujayra shirasida eruv- 

chi  karbon  suvlarining  miqdori  oshadi,  bu  narsa  o ‘simlikning  m uzlash 

nuqtasini  pasaytiradi  va  demak  kuzgi  ekinlar,  ko‘p  yillik  dukkakli 

o'tlarning  qishga  chidamliligini  oshiradi.

Fosforli  o ‘g ‘itlar  ta ’sirida  som o n nin g  mustahkamligi  oshadi  va 

g‘alla o ‘simliklari  poyasining yotib  qolishga  nisbatan barqarorligi  ortadi. 

P

20 5  ning  um um iy  miqdori  har  gektar  haydaladigan  yerga  3—6 



tonnagacha  yetishi  mumkin.  Bundan  k o ‘rinib  turibdiki,  tu p ro q n in g  

fosfatlar bilan to'yintirilishi faqat  iqtisodiy  nuqtayi  nazardan  h a q q o n iy  

bo‘libgina qolmasdan,  balki texnik  nuqtayi  nazardan  ham haqqoniydir.

Bundan  50  yillar  muqaddam  qizil  tuproqlarga  solinadigan  fosforli 

o ‘g‘it!ar  «o‘ta  barqaror»  birikishi,  ya’ni  o ‘simlik  tom ondan  o ‘zlash- 

tirilmaydigan  birikmaga  aylanishi  liaqida  ochiq   darajada 

fik rla r 

bildirilgan  edi.  U nd a   shu  fikrga  asoslanib  1  gektar  yerga  3  to n n a d a n  

fosforli  o ‘g‘it  solib,  choy  ekilgan  m aydonlarda  o ‘simlik  qator  yillar 

davomida superfosfatning me’yoriy chegaradagi  m e ’yorini oladi  d egan 

taxmin  bor  edi.

Agrokimyogarlar  o ‘sha  davrdayoq  n o rd o n   tuproqlarga  superfosfat 

o ‘rniga  fosfarit  unini  solishni  taklif  qilishgan  edi,  chunk i  b u n d a


tuproqning  nordonligidan  fosforitni  parchalashda  foydalanish  imko- 

niyati  tug‘iladi.

Superfosfatni  solganda  esa  uni joy-joyi  bilan  solish  lozim,  chunki 

bunda  o ‘g‘it  tuproqning  k o ‘p  qismi  bilan  ta ’sirlanmaydi  va  demak 

fosfat  kislotani  kimyoviy  bog'lanishini  susaytiradi.

Vaqt  agrokimyoning  haq  ekanligini  isbotladi,  choy  ekilgan  o ‘ta 

nordon  tuproqli  m aydonlarga  fosforitlarni  solish  superfosfat  solish 

bilan  barobar  ekan.  Superfosfatdan  foydalanilganda  uni  tuproqning 

k o 'p   qismi  bilan  aralashishiga  yo‘l  qo'ymay  qator  oralig'iga  solish 

kerak.  Qizil  tu p ro q la r,  subtropik  va  podzol  tuproqlarga  fosforli 

o ‘g‘itlarni  oldindan  solinganda  uning ta ’sir chegarasi  davomiy b o ‘lishi 

aniqlandi,  bu  narsa  esa  hatto  bir  yarim  oksidlarga  boy  bo‘lgan,  bu  xil 

tuproqlarda  ham   fosfatlarning  «o‘lik»  tarzda  bog‘lanishining  asossiz- 

ligini  isbotladi.

Bu  xildagi  xabarning  mavjud  bo'lishi  boshqa  tuproqlar  uchun 

h a m   h a q iq a td a n   a n c h a   yiroq,  ayniqsa  reaksiyasi  (pH )  kuchsiz 

nordoniikdan  kuchsiz  ishqoriygacha  chegarada  b o ig a n   tuproqlarda 

bu  fikr o ‘z  ifodasini  topadi.  Fosfat  kislotaning  suvda  eriydigan  tuzlari, 

o ‘g‘itlar  bilan  bu nd ay  tuproqlarga  tushganda  biroz  vaqtdan  keyin 

kimyoviy  bog‘lanishlar  tufayli  kalsiy  va  magniyning  ikJci  almashingan 

(C a

3H P 0 4 2H20 ,   M g F lP 0 4  )  tuzlariga aylanadi va uzoq vaqt davomida 



u  ham m a  o'simliklar  tam o nidan  o'zlashtirila  oladigan  holda  qoladi.

Keyinchalik  qolib  ketgan  ikki  almashingan  kalsiy  yoki  magniyli 

tuzdagi  vodorod  ionining  asta-sekinlik  bilan  almashinuvi  yuz  berib 

uch almashingan  fosfatlar C a

3( P 0 4)2,  M g,(P 04)2 va ulardan ham tuproq 

asosli  fosfatlariga  aylanishi  sodir  bo‘ladi.  Lekin  bu  tuzlar  ham  sof 

am orf holatda bo'ladi va kuchsiz kislotalarda erish qobiliyatini sezilarli 

t a r z d a   s aqlab   q o l a d i   v a   d e m a k   o 's i m l i k   t o m o n i d a n   q is m a n  

o ‘zlashtiriladigan  holatda  b o ‘ladi.  Faqat  «qarish»  yuz bera  boshlagan- 

dagina uch  almashingan va  undan  ham  asosliroq  bo'lgan  fosfat  kislota 

tuzlari  ko’p  madaniy  o'simliklar  uchun  o'zlashtirilmaydigan  shaklga 

o ‘tishi  mumkin.

Nordon  tuproqlarda  ahvol  og‘irroq  b o ‘ladi,  bu  tuproqlarda  yuqo- 

rida  qayd  qilingani  kabi  suvda  eruvchi  kalsiy  fosfatlar  evaziga  temir 

va  aluminiy fosfatlar hosil  b o ‘ladi.  Lekin  bunday havfli  tendensiyadan 

b u  xildagi  tuproqlarni  ohaklash  yo‘li  bilan  qutilish  mumkin,  chunki 

bunday  fosfatlarning  qaytadan,  plutr  oksidlarga  o ‘tishi  tufayli  kalsiy 

va  magniyning  fosfatlari  hosil  b o ‘ladi,  buning  ustiga  bu  jihatd an  

ohakning  ta ’siri  a n c h a   davomliligi  ko'rinib  turadi,  u  o ‘nlab  yillar


o ‘tgandan keyin h a m  tugab ketmaydi.  M ironov  (Kiyev viloyati)  tajriba 

stansiyasining  tuproqlarida  olib  borilgan  tadqiqotlari  tahlili  s h u n i 

ko‘rsatdiki,  ilgari  ishlatilgan  fosfatlarning  yarmiga  yaqini  C 0

2  bilan 

t o ‘yintirilgan  distillangan  suvga  o'tadi  va  de m a k   u  ham m a  ekinlar 

tomonidan  oson  o'zlashtiriladigan  fosfor  hisoblanadi.

K o 'pincha fosforli o'g'itlarning ta ’sirini kuchli boimasligiga,  tuproq 

to m on id an   fosfat  kislota  ionlarini  m u s ta h k a m   ravishda  biriktirib 

olinmasligi va kaliyning yetarli bo'lmasligi sabab bo'ladi deb tushintirish 

mumkin.  Bu  o'g'itlarni  qo'llash  fosfatlarning  t a ’sirini  kuchaytiradi.

M a’lumki,  fosforli  o'g'itlarni  m untazam   ravishda  uzoq vaqt yuqori 

(ya’ni  hosil  to m o n id an   o'zlashtirilgan  fosfordan  bir  necha  barob ar 

ziyod)  m e’yorlarda  solinganda  tuproqda  a n c h a   miqdorda  o'zlashtiri- 

ladigan  fosforning t o ‘planishi yuz beradi,  sh u n d a n   keyin esa yangidan 

sohnadigan  o'g'itlarning  ta’siri  bo ‘lmay  qoladi.

Bunday holatda bo'lgan maydonlarda fosforli o'g'itlarni to tuproqda 

zaxira bo'lib qolgan oson o'zlashtiriladigan  fosforning ekin  to m o n id a n  

o'zlashtirilish  darajasi  pasaygunga  qadar  solmaslik  talab  etiladi.

Tuproqlarda  fosforning  mustahkamlaning  qolishining  m ohiyatini 

oydinlashtirish  ikki  xil  xulosaga  olib  keladi.  U  fosfatlarning  tu p ro q d a  

ancha miqdori «o'lik»  tarzda mustahkamlanishining sodir bo'lmasligini, 

ikkinchidan  o'g 'itlarning  ongli  ravishda  q o'llash  uchun  agrokimyoviy 

tahlilning  muhimligini  isbotlab  beradi.  Bu  xildagi  tahlillarsiz  o'z la sh - 

tiriladigan  fosforning  miqdori  har  xil  bo 'lg an   maydonlarni  aniqlab 

bo'lmaydi,  demak shunday ekan beriladigan fosforli o'g'itlar m e ’yorini 

ham  to'g'ri  belgilab  bo'lmaydi.  Rotamsted  fosforli  o'g'itlardan  u z o q  

vaqt  davomida  foydalanish  natijasi  va  uning  t a ’sirini  50  yildan  buyon 

davom  etayotganini  isbotladi.  Fosfatlarga  tu p ro q d a  organik  m oddalar, 

namlik  va  harorat  (yuqorida  ko'rib  chiqilgan  loysimon  minerallar, 

polutor  oksidlar  va  reksiya  muhitini  t a ’siridan  tashqari)  ham  t a ’sir 

etadi.  Aniqlanishicha,  natriy  gumatlari  tupro qd a  kalsiy  fosfatlarning 

harakatchanligini  oshiradi,  lekin  bir  yarim  oksidlarga  ularning  t a ’siri 

bo'lmaydi.  Shuni  ham   ta ’kidlash  lozimki,  chirindi  qo'llash  (torfdan 

olingan)  qizil  tuproqlarda  (arpa  bilan  o'tkazilgan  vegetatsion  tajriba- 

larda)  kalsiy  monofosfatning ta’sirini  kuchaytirar ekan.  A ñidan  b u n d a  

tuproqda musbat zaryadlangan kolloid zarrachalari  (ular orasida p olutor 

oksidlar  ham)  organik  anionlarni  adsorbsion  yutishi  yuz  beradi,  b u  

narsa  ular  to m on idan   fosfat  anionini  b o g 'lab   olishi  uchu n  halaqit 

beradi  va  natijada  o'simlik  tomonidan  o'zlashtirilishini  kuchaytiradi. 

Bu  narsa  ko'p   organik  kislotalar  (vino,  lim on,  sut,  otquloq)  n o r d o n



muhitda  aluminiy  va  temirni  biriktirib  oladi  ham da  fosfat  ioni  qiyin 

eriydigan  va  o ‘simlik  uch un  o'zlashtirilishi  qiyinlashadigan  holatga 

o ‘tishiga  xalaqit  beradi

Bu dalillar asosida  hosil qilinadigan amaliy xulosalar ham  m a’lum. 

Bu  narsa  chirindini  superfosfat  bilan birga  (yoki  mineral  o ‘g‘itlarning 

t o ‘liq  yig‘indisi  bilan)  q o ‘llashdan  iborat,  bunda  ko‘pincha  fosfor va 

boshqa oziq moddalarning samaradorligi oshadi.  Shuni ta ’kidlash joizki, 

chirindining ta ’siri  k o ‘p  qirrali boiadi:  u  tuproq  zarrachalari  (ayniqsa 

polutor  oksidlar)  to m on idan   fosfat  ionlarning  kimyoviy  bog'lanishini 

susaytiradi,  o ‘zi  adsorbent  bo'lganligi  sababli  tuproqning  buferligini 

oshiradi,  chirindi  mavjud b o ‘lgan joyda  ammiakli  va kaliyli  tuzlarning 

fiziologik  zararini  yumshatadi.  Nihoyat  chirindining  o ‘zi  uni  yetarli 

miqdorda solinganda,  o ‘simliklar uchun oziq elementlari  (azot,  fosfor, 

oltingugurt  h.k.  lar)  ni  manbayi  bo ‘lib  xizmat  qiladi.

A.N.  Lebedyansev  namlik  o ‘zgarib  turganda  tuproqdagi  fosfatlar- 

ning  o'zgarish  dinam ikasini  o'rganib,  qora  tuproqdan  namlikning 

qochishi,  fosfat  kislota  tuzlarining  harakatchanligini  oshiradi  va  bu 

holat o ‘z navbatida  esa  unumdorlikda ijobiy tarzda namoyon bo'lishini 

aniqladi.  Bu  jarayonni  V.A.  Franseson  tushuntirib  namligi  qochgan 

tuproqni  tez  namlantirilganda  tuproq  agregatlarining  kuchli  ravishda 

parchalanishi  yuz  beradi,  deb  izohladi.  Bunda  yangi  ancha  tubda 

joylashgan  yuzalarning  ochilib  qolishi  natijasida  ilgari  yashiringan 

fosforli  birikmalar  eritmaga  o ‘tadi.

Tuproq  agregatlarining  xuddi  shunday  holdagi  «taxini  buzilishi» 

natijasida  tuproq  organik  moddalarining  harakatchanligi  oshadi.

Xo‘jalik  sharoitida  tuproqdan  namlikning  qochib  ketishi  dehqon- 

ning  o ‘ziga  bog‘liq  b o lm a g a n ,  balki  quruq  va  qurg‘oqchilik  davrlari 

bilan  bog‘liq  h olda  yuz  beradi.  Bunday  sharoitlarda  shu  narsa  ham 

kuzatilganki,  qurg‘oqchilik  yilidan  keyingi  yilda  hosildorlik  oshadi. 

Hozircha bu narsa faqat  tuproqdagi  fosfat  rejimini yaxshilanishi tufayli 

yuz  beradi  deb  b o ‘lmaydi.  Tuproqdan  namlikning  qochishi  qator 

hollarda  uning  fosfatlarini  harakatchanligini  va  fosforli  tuzlarning 

yutilishini  kuchaytiradi.  Masalan,  Voronej  viloyatidagi  kuchli  qora 

tuproq  quritishni  havo  sharoitidagi  quruq  darajasigacha  yetkazilganda 

kalsiy  monofosfatining  kuchsiz  eritmasidan,  namlangan  sharoitdagiga 

nisbatan 4 —5  m arta  k o‘p  miqdorda  fosfat  kislota  yutganligi  aniqlandi. 

Bu  narsa  h a m m a   tuproqlarning  ancha  konsentrlangan  eritmalardan 

fosfatlarni ko'proq yutishi bilan ham bog'liq bo'lishi mumkin.  Shunday 

b o ‘lib  chiqsa,  suyuq  fosfor tutuvchi  o‘g‘itlardan  foydalanish  amaliyo-


tida tuproq tom onidan fosfat kislotani t o ‘laroq yutilishini kutish lozim. 

Tuproqning mexanik tarkibi h a m  m uhim  bo'lib,  0,01  m m  dan yirikroq 

zarrachalar  fosfatlarni  yutmaydi.

Azot  va  kaliyga  nisbatan  eruvchi  o ‘g‘itlar  va  tuproq  zaxirasidagi 

harakatchan  (10  dan  15%  gacha)  fosforning  o'simliklar  tomonidan 

o'zlashtirilishining  sustligi  qator  sabablar  bilan  b o g iiq .

Ulardan  eng  muhimlari jumlasiga  quyidagilarni  kiritish  mumkin: 

tuproqda  fosfat  ionlarning  diffuziyasini  (ular  va  komponentlarining 

kimyoviy,  fizik-kimyoviy  va  biologik  b o g'lanish larga  moyilligini) 

kuchsiz bo ‘lishi:  tuproqning ham m a  hajmini o'zlashtiruvchi ildiz tizimi 

bilan qamrab olishini yetarlicha  bo'lmasligi  (ba’zi  olimlarning fikricha 

ildizlar  bilan  kontaktda  bo'lgan  tuproq  hajmi  1/250  ni  tashkil  qiladi), 

k o ‘p in ch a   namlik  darajasining  past  b o 'lis h i  tufayli  fosfatlarning 

diffuziyasini  qiyinlashuvi  va  boshqalar.

Tuproqlarning yengil loysimonlariga nisbatan  loylilik daraja baland 

xillari  bilan  fosfatlar  kamroq  eriydigan  shaklga  o'tadi.  Shundan  kelib 

chiqqan  holda  har xil  tuproqlarda  P

2O s  ning  bir xil  m e ’yorda solinishi 

optimal  namlanish  darajasida  bo'lganda  h a m   q u m o q   tuproqlardagiga 

nisbatan loysimon tuproqlarda fosforli tuzlarning diffuziyalanishi  ko‘z- 

ga  tashlanarliroq  bo'lad i.

Juda  ko'plab  tajribalar  natijasida  shu  narsa  isbotlandiki,  o'simlik- 

larning  fosforli  oziqlanishi  fosforli  o'g'itlarni  uya-uya qilib  solinganda 

(ayniqsa  nordon  tuproqlarda)  ancha  qulayroq  bo'ladi.  Uya-uya  qilib 

solishga granullangan  o'g'itlarni tasmasimon  tarzda joylashtirish asosida 

erishiladi.

Superfosfatning  tuproq  bilan  o'zaro  t a ’sirlanishi  davomida  fosfat 

k islo tan in g   b a rq a r o rlik ,  e ru v c h a n lik   va  o 's i m l i k l a r   t o m o n i d a n  

o'zlashtirish  darajasi  bo'yicha  farqlanadigan  30  ga  yaqin  birikmalari 

hosil  bo'ladi.




Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   15   16   17   18   19   20   21   22   ...   59


Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2017
ma'muriyatiga murojaat qiling