0 ‘zbekist0n respublikasi oliy va

Suyuq  ammiakli  o ‘g ‘itlar. 

Suyuq  ammiakli  o'g 'itla r  jumlasiga 

suyultirilgan  ammiak,  ammiakli  suv  va  ammiakatlar  kiradi.  Nitrat 

yoki  sulfat  kislota  ishlatilmasligi,  quritish  va bug'latish  kabi  tadbirlarga 

hojat  yo'qligi  bois  ularni  ishlab  chiqarish  tannarxi  ancha  arzonga 

tushadi;  1  t  ammiakli  selitra  uchun  sarflanadigan  xarajat  bilan  2,5  t 

suyultirilgan  ammiak  olish  mumkin.

Suyultirilgan  ammiak 

—  N H V  Konsentratsiyasi  yuqori  (82,3%  azot) 

ballastsiz  o ‘g‘it.  Ammiak  gazini  yuqori  bosim  ostida  siqib,  suyultirish 

asosida  olinadi.  Rangsiz  harakatchan  suyuqlik.  Solishtirma  og'irligi

0,61  bo'lib,  34°C  da  qaynaydi.  N H ,  ning  uchib  ketishining  oldini 

olish  uchun  maxsus  metall  idishlarda  saqlanadi  va  tashiladi.

Suyultirilgan  azot  tuproqqa  kiritilganda,  tezda  gaz  holatga  o'tadi 

va  tuproqning  kolloid  fraksiyasi  tomonidan  yutiladi.  Fizik-kimyoviy 

yutilishdan  tashqari  suyultirilgan  ammiak  nitrifikatsiya jarayoniga  ham 

uchraydi.  Suyultirilgan  ammiakning  tuproqqa  yutilishi  undagi  gumus 

miqdori,  mexanikaviy tarkibi,  namligi va ko'milish  chuqurligiga bogliq.

Amimakli  suv 

—  N H , + N 20   yoki  N H

4OH.  Ammiakli  suv  sintetik 

yoki  koks  —  kimyoviy  ammiakning  suvdagi  eritmasi  bo'lib,  ikki  xil 

navi  ishlab chiqiladi.  0 ‘g ‘itning birinchi  navi  20,5%  (25%  li  N H

4OH), 

ikkinchi  navi  esa  16,4%  (20%  li  N H

4OH)  azot  tutadi.  Bug'larining

elastikligi  uncha yuqori  emas  —  0,15  kg  kuch/sm 2,  shu  bois  uni  oddiy 

uglerodli  p o ‘latdan  tayyorlangan  idishlarda  tashish  m um kin.

A mmiakli  suvda  azot  ayni  paytning  o 'z id a   N H 4O H   va  N H

3 

shaklida b o ‘ladi.  K o‘proq  qismi  N H ,  shaklida bo'lgani  u c h un  tashish, 

saqlash  va  tuproqqa  kiritish  jaray o n ida  sezilarli  m iq d o rd a   azot  isrof 

boMadi.

Ammiakatlar 

—  ammiakli  selitra  (ammiakli  va  kalsiyli  selitralar 

yoki  ammiakli  selitra va  mochevina)  ning suyuq  am m iakdagi  eritmasi. 

Tuzlarning  suvli  eritmasi  quyidagi  tarkibga  ega  bo'lishi  mumkin:

N H 4N O ,  •  n N H j-  n iH ,0 ;

C a ( N 0 3)2  •  n N H 4N 0 3  •  m H 20 .

Ammiakatlar tarkibiy qismlariga bogliq  holda  30—50%  azot  tutishi 

mumkin.  Ular maxsus moslamalarda tayyorlanadi.  M arkazdan  qochma 

nasos bilan  harakatlantirib  turilgan  10—15%  li suvli  am m iakka qaynoq, 

75—82%  li  ammiakli  selitra  eritmasi  (ammiakli  va  kalsiyli  selitra  yoki 

ammiakli  selitra  va  mochevina  eritmasi  aralashmalari)  qo'shiladi  va 

yaxshilab  aralashtiriladi.  Aralashma  o 'g ‘it  talabiga  javob  beradigan 

shaklga  kelgach,  maxsus  ballonlarga  quyib  saqlanadi.  Ammiakatlar 

qora  metallarni  korroziyaga  uchratishi  sababli  b a llo n la r   maxsus 

po'latlardan  tayyorlanadi.  Shuningdek,  o'g'it  tarkibida  ammiakli  va 

kalsiyli  selitralar,  mochevina  b o ‘lgani  uchun  ishlab  chiqarish  ancha 

qimmatga  tushadi.

Suyuq azotli o ‘g‘itlar og‘ir mexanikaviy tarkibli  tuproqlarda  kamida 

10— 12  sm,  yengil  tuproqlarda  esa  14—18  sm  chuqurlikda  k o ‘milishi 

lozim.  Namligi  yuqori  bo'lgan  tuproqlarda  azot  isrofgarchiligi  quruq 

tuproqlarga nisbatan ancha kain bo'lishi  kuzatilgan.  Buni  n a m  tuproq­

larda  ammiakni  suvda  erib,  am m oniy  gidrooksid  hosil  qilishi  bilan 

izohlash  mumkin:

N H ,  +   H 20   =   N H 4OH

Ammoniy kationi  ( N H 4+  )  tuproqning  kolloid  fraksiyasi  tomonidan 

almashinib yutiladi,  shu bois  kam  harakat  shaklga  o'tad i.  Ammiakatlar 

kiritilgan dastlabki  kunlarda tuproq  muhiti  ishqoriylashadi,  keyinchalik 

am m oniy azoti nitrifikatsiyalangani sari tuproq  m uhiti  m o ‘tadillashadi 

va  azotning  harakatchanligi  ortadi.

Suyuq  azotli  o ‘g‘itlarni  barch a  qishloq  xo'jaligi  ekinlariga  asosiy 

o ‘g ‘itlash  (ekishdan  oldin)  davrida  ishlatish  m um kin.  T o r  qatorlab

ekiladigan  ekinlarni  suyuq  azotli  o ‘g‘itlar bilan  o'g'itlashda  soshniklar 

(tuproqqa  o ‘g ‘it  kiritish  moslamasi)  20—25  sm  oraliqda  o'rnatiladi.

Chopiq  talab  ekinlarni  qo'shimcha  oziqlantirish  uchun  suyuq  azotli 

o ‘g‘itlar ishlatiladi.  Nihollarni  kuydirib yubormaslik  uchun o ‘g‘itlar qator 

oralarining  o'rtasiga  yoki  o'simlikdan 

10— 12  sm  uzoqlikda  kiritiladi.

Suyuq  azotli  o 'g ‘itlar  bilan  ishlaganda  zarur  xavfsizlik  qoidalariga 

amal  qilish  lozirn,  chunki  am m iak  bug'lari  ko‘z  va  nafas  yoMlari 

shilliq  pardalarini yallig'lantiradi,  b o ‘g‘adi  va yo‘tal qo ‘zg‘aydi.  Bunday 

0‘g'itlar  solingan  idishlarni  ko‘zdan  kechirish  va  ta ’mirlashda  ham 

chtiyot  choralarini  ko‘rish  zarur,  chunki  ammiakning  havo  bilan 

aralashmasi  portlash  xususiyatiga  ega.

NITRATLI  AZOTLI  0 ‘G‘ITLAR

Nitratli  azotli  o ‘g‘itlar jumlasiga  natriyli,  kalsiyli  va  kaliyli  selitra 

( N a N 0 3,  C a ( N 0

3)2  va  K N 0 3)  lar  kiradi.

K o'p  yjllar  davomida  bu  guruh  o 'g ‘itlarning  asosiy  vakili 

Chili 

selitrasi

  bo'lib,  u  Chilidagi  guanoning  tabiiy  qatlamlari  asosida  olinar 

edi.  Sintetik airuniak  olish  y o ig a   q o ‘yilgach,  selitralar sanoat  negizida 

tayyorlanm oqda.

Azotli  o ‘g ‘itlar  assortimentida  niratli  o'g'itlarning  hissasi juda  kam 

(1%  atrofida).  Shunday  bo'lsada,  tuproq  xossalari  va ekish  turlari  bilan 

bog'liq  ravishda  ular  bilan  tanishib  chiqish  katta  ahamiyatga  ega.

Natriyli  selitra 

—  N a N 0 3.  Nitrat  kislota  ishlab  chiqarishda  azot 

oksidlarini  soda  yoki  ishqorga  yuttirish  asosida  olinadi:

N a

2C 0 3  +  NO  +  N 0 2  =  N a N 0 2  +  C 0 2;

N a ,C O ,  +  2 N 0

2  =   N a N 0 3  +   N a N 0 2  +  C 0 2

yoki

2 N aO H   +  N O   +  N 0

2  =  2 N a N 0 2  +  H 20  

2 N a O H   +  2 N 0

2  =   N a N 0 3  +  N a N 0 2  +  H20

Nitritlarni  nitratga  aylantirish  uchun  aralashma  kuchsiz  H N O , 

bilan  ishlanadi:

3 N a N 0

2  +  2H N O ,  =   3 N a N 0 3  +  2NO  +  H 20

Eritma  neytrallanadi,  bug'latiladi  va  sentrifugalangach,  oq  yoki 

oqish  tusli  zarrabin  tuz  olinadi.  Tarkibida  15—16%  azot  tutadi,  suvda 

yaxshi eriydi,  gigroskopikligi yuqori bo'lgani  uchun mushtlashib qoladi.

Kalsiyli  selitra 

—  C a ( N 0 3)r   Kalsiyli  selitra  40—48%  li  nitrat 

kislotani  ohak  yoki  b o ‘r  bilan  neytrallab  olinadi:

C a C 0

3  +   2 H N 0 3  =   C a ( N 0 3)2  +   H 20   +   C 0 2

U  o ‘ta  gigroskopik  bo'lgani  sababli  odatdagi  sharoitda  gidrat 

holatiga  o'tib  qoladi  C a ( N 0

3)2  •  4 H 20 .   M azkur  xususiyatni  hisobga 

olib  C a ( N 0

3)2  alohida  tarkibli  m odda  shimdirilgan  nam  tortm as 

qoplarda  saqlanadi.

Shuningdek,  gigroskopikligini  kamaytirish  uchun  gidrofob  m o d - 

dalar,  inasalan  parafinlangan  mazut  qo'shiladi.

Kalsiyli  selitra birinchi sintetik  azotli  o ‘g ‘it bo'lib,  1905-yiIda  N o r -  

vegiyada  olingan  (shu  bois  Norvegiya  selitrasi  deb  yuritiladi).  Olish 

texnologiyasi  birm uncha  murakkabligi  va tarkibidagi  azot  m iqdorining 

kamligi  kalsiyli  selitrani  uzoq  masofalarga  olib  borib  qoMlash  iqtisodiy 

jihatdan  o'zini  oqlamaydi.

Natriyli  va  kalsiyli  selitralar  —  fiziologik  ishqoriy  o ‘g ‘itlar.  0 ‘sim - 

liklar  bu  o ‘g‘itlar  tarkibidagi  N 0

3  anionini  o ‘zlashtiradi  va  Ca  h am da 

N a  kationlari  tuproqda  qolib,  uni  ishqoriylashtiradi;

C a

+2 

2 N a +

T uproq  +  2 N a N 0

3  =   Tuproq  +   C a ( N 0 3)2 

C a

"2 

C a

+2

H~ 

C a

+2

Tuproq  +  C a ( N 0

3)2  =   T uproq  +   2 H N 0 3

H  J 

' 

H"

K ationlar  t u p ro q q a   y u t i I a d i ,N 0 3~  a n io n la ri  esa  o ‘z  h a r a k a t-  

chanligini  saqlagan  holda  tuproq  eritmasida  qoladi.  Shuning  u c h u n  

nam  iqlimli  sharoitlarda  yoki  iydirib  sug‘orilganda  nitrat  shaklidagi 

azot  tuproqdan  ko ‘plab  yuviladi.

Natriyli selitrani turli  tuproqlarda barcha ekinlarga qoMlash  m um kin. 

Ayrim  ekinlar  (masalan,  ildizmevalilar)  tarkibida  natriy  bo'lgan  azotli 

o ‘g‘itlarga o 'ta  talabchan  bo‘lib,  hosildorlik bilan  bir qatorda  m ahsulot 

sifatini  ham yaxshilaydi.  Tadqiqotlarning  k o ‘rsatishicha,  o 'g 'it  tarkib i­

dagi  natriy  qand  moddalarni  bargdan  ildizga  tom on  ko‘proq   oqib 

o ‘tishiga  imkon  beradi.

Kalsiyli  selitra  nordon tuproqlarga kiritilganda,  nordonlik  kamayishi 

bilan  birga  tuproqning  fizikaviy  xossalari  ham   yaxshilanadi,  ch u n k i 

kalsiy  tuproq  kolloidlarini  koagulatsiyalaydi.

AM IDLI  AZOTLI  0 ‘G‘ITLAR

M ochevina  (karbamid) 

—  C O (N H 2)r   Sintetik  mochevina  oq  tusli 

zarrabin  modda  bo'lib,  tarkibida  46%  azot  tutadi.  Mochevina  C 0

2 

va  ammiakni  yuqori  bosim  ostida  ta’sirlashishi  asosida  olinadi:

ONH

4 

n h

2

CO,  +  2NH ,  =  

CO/

 

= 

C o (

 

+ H ,0

2 

3 

\  

\  

2

NH, 

N H

2

Mochevina suvda yaxshi eriydi, gigroskopikligi  kam,  lekin  harorat- 

ning  oshishiga  mos  ravishda  ortib  boradi.  Uzoq  saqlanganda  yopishib, 

mushtlashib qoladi.  Fizikaviy xossalarini  yaxshilash uclmn granulalanadi 

(0,2-1,0  yoki  1-1,25  mm  kattalikda)  yoki  yog'li  moddalar  qo'shiladi.

Granulalash  jarayonida  o ‘simliklarga  zaharli  ta ’sir  ko‘rsatuvchi 

modda-  biuret  hosil  bo'ladi;

2CO  ( N H

2)2  ->   ( C O N H 2)HN  +  N H 3

Biuret

Zarrab in  m o c h e v i n a d a  

biuret  m iqdori  0,8%  dan,  d o n a d o r  

mochevinada  esa  1,0%  dan  oshmasligi  kerak.  Uning  miqdori  3,0% 

dan  oshib  ketsa,  nihollar  nobud  boladi.  Tuproqda  biuret  10— 15  kun 

ichida  parchalanadi,  shu  bois  mochevina  urug'larni  ekishdan  20—30 

kun  oldin  tuproqqa  kiritilsa,  ekinlarga  salbiy  ta ’sir  ko'rsatmavdi.

Mochevina  tup ro q d a  t o ‘la  eriydi  va  urobakteriyalar  tomonidan 

ajratiladigan  ureaza  fermenti  ta ’sirida  ammonifikatsiyalanadi:

C O   ( N H j

)2  +  2H 20   =   (]SIH4)2C 0 3

Bu jarayon  g u musga  boy  tuproqlarda  2—3  kun  ichida  tugallansa, 

qumli  va botqoq  tuproqlarda  nisbatan  sekin  kechadi.  Hosil  bo'ladigan 

amm oniy  karbonat  —  beqaror  birikma.  Havo  t a ’sirida  u  ammoniy 

bikarbonat  va  amrniakka  aylanadi:

( N H

4)2C 0 3  ->  N H 4H C 0 3  +  N H 3

Demak,  mochevina  yuza  ko‘milsa  yoki  tuproqning  betiga  tushsa, 

azotning  ammiak  sifatida  isrof bo'lishi  sodir  b o ‘ladi.

T u p r o q d a   a m m o n i y   k a rb o n a t  gidrolizga  u c h r a b ,  a m m o n iy  

bikarbonat  va  a m m on iy  gidrooksidni  hosil  qiladi:

( N H

4)2C O ,  +  H 20   =   N H 4H C 0 3  +   N H 4OH

Am m oniy  ionlarining  bir  qismi  tuproq  kolloidlari  tomonidan, 

qolgan  qismi esa bevosita o'simliklarning  ildizi  va bargi  orqali yutiladi. 

M a ’lum  davrdan  keyin  ammiak  nitrifikatsiyalanadi:

2 N H ,  +  3 0 2  =   2 H N 0

2  +  2 H 20  

2 H N 0

2  +   0 2  =   2 H N 0 3

Mochevina tuproqqa  kiritilgan  dastlabki  kunlarda gidrolitik  isliqoriy 

tu z —( N H

4)2C 0 3  hosil  bo'lishi  tufayli  tuproqda  muvaqqat  ishqoriy 

muhit  yuzaga  keladi.  Ammoniy  karbonat  nitrifikatsiyalanib  borgan 

sari  tuproqning  ishqoriyligi  kamayadi.

Mochevina  —  eng  yaxshi  azotli  o ‘g‘itlardan  biri  b o iib ,  aksariyat 

ekinlar  uchun  samaradorligi  b o ‘yicha  selitraga,  sholi  uchun  ammoniy 

sulfatga  teng  keladi.

Mochevinani  asosiy  o'g'it  sifatida  ishlatish  yoki  barcha  ekinlarga 

qo'shim cha oziqlantirishda,  sabzavotlar va  mevali  daraxtlarga  ildizdan 

tashqari  oziqlantirishda  qoMlash  mumkin.  Donli  ekinlar  mochevina 

bilan  kech  muddatlarda  oziqlantirilsa,  oqsil  m iqdori  sezilarli  darajada 

oshadi.  Mochevina  boshqa  azotli  o ‘g ‘itlardan  farqli  o la r o q ,  yuqori 

konsentratsiyasi  ham  (5%  dan  ortiq)  barglarni  kuydirmaydi.  Yem  — 

xashakka  q o ‘shib  berilgan  m o c h e v in a   c h o r v a   m o llarin in g   jadal 

rivojlanishiga  yordam  beradi.

Kalsiy  sianamid 

—  C a C N r   Toza  C a C N

2  34,98%  azot  tutadi. 

0 ‘g‘it  tarkibida  58—60%  C a C N 2,  20—28%  C a O ,  9— 12%  ko'mir, 

kam  miqdorda  kremniy,  ternir  va  aluminiy  oksidlari  mavjud.

Kalsiy sianamid yengil, qora yoki  to'q  kulrang tusli  u nsi mon  modda. 

Yuklash  va  tashish  paytida  changib,  ko'z  h a m d a   nafas  yoilari  shilliq 

pardalarini  yalligiantiradi.

Tuproqda  kalsiy  sianamid  gidrolizlanib,  tuproq  kolloidlari  bilan 

t a ’sirlashadi:

2 C a C N

2  +  2  H20   =   Ca  ( C N N H )2  +   C a ( O H )2

H + 

C a

+2

Tuproq  +   Ca  ( C N N H

)2  =   Tuproq  +   2  H 2C N 2

H +

Hosil  bo‘ladigan  sianid  kislota  ( H

2C N 2)  urug'  va  nihollar  uchun 

zararli.  Lekin  u  tuproqda  tez  mochevinaga  aylanadi:

H

2C N 2  +   H 20   =   C O ( N H 2)2

Bu  ja ra y o n la rn in g   barchasi  mikroorganizmlarning  ishtirokisiz, 

kuchsiz  no rd o n  m uhitda  kechadi  va  uning  tezligi  tuproq  minerai 

moddalarining  katalizatorlik  ta’siriga bog'liq.  Keyingi  o ‘zgarishlarning 

barchasi  mochevinadagi  kabi  sodir  bo'ladi.

Kalsiy  s ia n a m i d   —  ishqoriy  o 'g 'i t   b o 'lg a n i  u c h u n   n o rd o n  

tuproqlarda yaxshi samara beradi.  Tannarxi yuqori  bo'lgani bois undan 

défoliant  sifatida  fovdalanish  rnaqsadga  muvofiqdir.

Sinov  sa vo lla ri

1.  Am inlanish  va  qayta  aminlanish  jarayon i  deganda  nimani  tushunasiz?

2.  O 'sim liklar  tanasida  to'planadigan  am m iak  va  nitratlar  ularning  o'ziga 

va  insonlarga  qan day  ta'sir  ko'rsatadi?

3.  O 'sim liklarda  azotli  m oddalar  almashinuvi  haqkla  nim alarni  bilasiz?

4.  Tuproqda  a zo t  qan day  shakllarda  u ch ra yd i?

5.  A m m on iflkatsiya  va  nitriflkatsiya  ja ra yo n la ri  deb  nimaga  a yü la d i?

6.  A zot  tuproqdan   qan day  yo  ‘llar  bilan  yo  ‘qotiladi ?

7.  A m m iakli  selitraning  olinishi,  xossalari  va  tuproq  bilan  o 'zaro  la ’siri 

q a n d a y ?

8.  A m m iakli  a zo tli  o'g'itlar  guruhiga  kiruvchi  qaysi  o ‘g ‘itlarni  b ila s iz ?

9.  S u y u q   a z o tli  o 'g 'itla r   qo'llash n in g  o 'zig a   xos  tom on lari  n im adan  

ib o ra t?

10.  N im a  uchun  n atriyli  va  k a lsiyli  se /itra la r  fizio lo g ik   nordon  o'g'it 

h iso b la n a d i ?

11.  M ochevin a  tuproq  bilan  qan day  t a ’sirlashadi?

VI  bob.

  F O S F O R L I   0 ‘G ‘IT L A R

0 ‘SIMLIKLAR  HAYOTIDA  FO SFO R NING  

AHAMIYATI

Fosforning oksidlangan birikmalari so'zsiz hamina tirik organizmJar 

uchun  zaair.  Fosfat  kislotasiz bironta  tirik  hujayra  mavjud boMolmaydi. 

Nukleoproteidlar  hujayra  yadrolarining  eng  asosiy  moddalari  bo'lib 

o ‘z tarkibida fosfat kislota tutadi.  N ukleoproteidlar oqsillarning  nuklein 

kislotalari bilan  hosil qilgan birikmalaridir.  Nuklein  kislotalar tarkibida 

albatta  fosfat  kislota  boMadi.  Oqsillar  kabi  nuklein  kislotalari  ham 

kolloid  tavsifga  ega  bo'lgan  yuqori  m olekular  moddalar  hisoblanadi. 

M a ’lumki,  nuklein  kislotalar ribonuklein  (R N K ) va dezoksiribonuklein 

( D N K )   kislotala rga   b o ‘linadi.  U l a r   b o r - y o 'g 'i   t o ' r t   xil  asosiy 

kom ponentlar  —  nukleotidlardan  tashkil  topgan  boMsa-da  ularning 

tuzilmasi  o ‘ta  murakkab.  Nuklein  kislotasining  tuzilmasiga  organizm - 

ning  irsiy xususiyati  «yozilgan»,  chunki  ular asosida bo'lajak  avlodning 

oqsil  molekulalarini  tuzilmasi,  sintezi  boshqariladi  va  aniqlanadi. 

0 ‘z 

navbatida  oqsillar  ham,  xususan,  ferm entlar  ham,  R N K   va  D N K  

sinteziga  t a ’sir  qiladi.

Nuklein  kislotalari  tarkibida  fosforning  miqdori  20%  ( P

20 5  ga 

hisoblanganda)  ni  tashkil  qiladi.  N uk lein   kislotalari  har  bir  o'simlik 

hujayrasida,  ham m a to‘qima va organlarda uchraydi.  Ularning  miqdori 

quruq  massa hisobida barg va novdada 

0,1 — 1 %  ni tashJcil qiladi  hamda, 

yosh  barglar  va  poyaning  o'sish  nuqtalarida,  eski  barg  va  poyalarga 

nisbatan  ko'proq  bo'ladi.  Nuklein  kislotalarining  miqdori,  ayniqsa, 

o'simliklarning  murtagida,  changida,  ildizlarining  uchida  ko ‘p  bo'ladi.

Fosfor,  shuningdek,  o'simliklarning  boshqa  organik  m oddalari, 

xususan,  fitin,  lesitin,  shakarfosfatlar  va  boshqalar tarkibida  uchraydi. 

Fitin  (inozit fosfat  kislotaning  kalsiyli-  magniyli-kaliyli tuzi)  olti  atomli 

spirt  inozitning  efirga  o'xshash  birikmasi  bo'lib,  unga  olti  molekula 

fosfat  kislota birikadi va tarkibida  27,5%  P , 0

5 bo'ladi.  Qishloq  xo'jalik 

ekinlarining  generativ  organlarida  vegetativ  organlariga  n isb atan  

fosforning  miqdori  ko‘proq  bo'ladi.

Ayniqsa,  fitin  urug‘larda  k o ‘p  m iqdorda,  u nd a n   biroz  kam roq 

miqdorda  o ‘simlikning  yosli  organlari  va  to'qim alarida  b o ‘ladi.  Fitin-

nirig  miqdori dukkakli va  moyli  ekinlarningurug'larida ularning vazniga 

nisbatan  1—2%,  g‘allasimonlar urug‘ida,  esa 0,5— 1%  ni tashkil  etadi. 

Fitin  urug'larda  zaxira  m odda  sifatida  uchraydi  va  uning  tarkibidagi 

fosfat  kislota  o'sish  jarayonida  ishlatiladi.

Litsitin 

— 

0‘simlikning  ham m a  tirik  hujayralarini  sitoplazmasida 

uchrovchi fosfotidlar,  yog'simon  moddalarguruhining vakili  hisoblanib, 

u  asosan  urug'larda  to'planadi.  Litsitin  tarkibida  1,37%  P

20 5  bo'ladi 

va  digliserid  fosfat  kislotaning  hosilasi  hisoblanadi,  uning  magniyli  va 

kalsiyli tuzlari bargda  uchraydi.  Fosfotidlar muhim  biologik ahamiyatga 

ega,  chunki  ular  hujayra  membranalari  va  plazmolemmalar  orqali  har 

xil  moddalarni  o'tuvchanligini  boshqaradigan,  fosfolipid  membra- 

nalarning  tarkibiga  kiradi.

Fosforli  efirlar yoki  shakarfosfatlar o'simliklarning barcha  to'qima- 

larida  doim o  mavjud  b o 'lgan ,  fosforli  birikmalar  hisoblanadi.  Bu 

birikmalar  nafas  olishda,  murakkab  uglevodlar  saxaroza,  kraxmal  va 

boshqalarning ancha oddiyroq  shakildagilarining sintezlanishida,  foto- 

sintez  jarayonida,  uglevodlarning  o'zaro  almashinuvida  va  h.k.  da 

m uhim   ahamiyatga  ega.

Shakarfosfatlar boshqa shakarlarga nisbatan ancha  labillikka,  yuqori 

darajadagi  reaksion  xususiyatga  ega,  chunki  ularning  tarkibida  fosfat 

kislota  qoldig'i  bo'ladi.  Shakar  fosfatlarning  miqdori  o'simlik  yoshiga 

oziqlanish  sharoiti  va  h.k.  ga  qarab,  ko'zga  tashlanarli  darajada,  quruq 

vazni  hisobida 

0, 1 %  dan  1 %  gacha  bo'lgan  chegarada  o'zgarib boradi.

Shunday qilib,  fosfor o'sim lik  uchun  eng  zarur bo'lgan juda  ko'p 

organik  moddalarning  tarkibiga  kiradi,  ularsiz  organizmning  hayotiy 

jarayonlari  amalga  oshmaydi.  Lekin  fosforning  ahamiyati  bu  bilan 

chegaralanmaydi.  Sintetik jarayonlaming sodir bo'lishi,  masalan,  oqsil, 

y o g ',  uglevodlarning  sin tezlan ish i  uchun  ancha  m iqdor  erergiya 

sarflanishi  lozim  bo'ladi.  U  makroergik  birikmalar  deb  nomlangan 

birikmalar orqali  yetkaziladi.  Ularning gidrolizi  natijasida ajralib chiqa- 

digan  energiya  har  mol  ga  25—67  kJ  bo'ladi,  u  murakkab  efirli 

bog'larning gidrolizidan  hosil  bo'lgan  (har  mol  ga  8— 12  kJ)  energiya- 

dan  ancha  ko'pdir.

Hozirgi  kunda  juda  k o'p  sonli  makroergik  bog'li  birikmalarning 

mavjudligi  aniqlangan,  ulardan  ko'plarining  tarkibiga  fosfor  kiradi  va 

makroergik  bog'lar  fosfat  kislota  ishtirokida  hosil  bo'ladi.

Tirik organizmlarda  makroergik birikmalarning soni  ko'p bo'lishiga 

q aram ay  ular  orasida  asosiysi  adenazintrifosfat  (ATF)  hisoblanadi.  U 

hujayrada  organik  birikmalarning  parchalanishi  tufayli  hosil  bo'lgan

energiyaning  asosiy  akseptori  b o 'lib ,  sintetik  jarayonlarni  am alga 

oshirish  uch u n   energiyaning  ko'chiruvchisi  ham da  tashuvchisi  hisob- 

lanadi.

ATF —  azotli  asos adenin  qoldig‘ining uglevod riboza bilan  h a m d a  

fosfat  kislotaning  uchta  qoldig'i  bilan  qo'shilishidan  hosil  b o'lad i. 

Tarkibida  ikkita  mikroergik  bog‘lar  mavjud.  A T F  oqsillar,  yog'lar, 

kraxmal,  saxaroza,  asparagin,  glutam in  hamda  qator  am inikislotalar 

va  ko‘pgina  boshqa  birikmalarning  sintezida  energiya  ko‘chiruvchi 

m odda  sifatidagi  vazifani  bajaradi.

Yosh  va  tez  o ‘sadigan  o ‘sim lik lard a  fosfor  asosan  m e r is te m a  

to'qim asida  konsentrlanadi.  U   o'sim lik  ichida  oson  harakatlanadi  va 

qari to'qimalardan yosh to‘qimalarga  ko'chadi, ya’ni  reutilizatsiyalanadi 

(qaytadan  ishlatiladi).  Ekinlaming  pishib yetila boshlagani sari  o ‘simlik 

tarkibidagi  fosforning  bir  qismi  u ru g ‘  va  mevalarda  (g‘allasim onlar 

urug'ida  50%  gacha)  yig'ila  boradi.  O'simlikning  fosforli  oziqlanishi 

m e ’yor  chegarasida  bo'lganda,  fosfat  kislotaning  m ineral  tu zla ri 

vegetativ organlarda,  ayniqsa  urug'larda  ko'p  miqdorda to'p la n m ay d i.

Lekin  tuproqda  o ‘zlashtiriladigan  fosforning  boMishi  yoki  fosforli 

o'g'itlarning  kechiktirib  solinishi  h a m d a   azot  va  boshqa  oziqa  m o d - 

dalarning  tanqisligi,  o'sim liklarda  m ineral  shakldagi  fosfatlarning 

miqdorini  oshishiga  olib  keladi,  chunki  tarkibida  fosfor  bo'lgan   bu 

moddalar fosfor tutuvchi  birikmalarning sintezi jarayonida  ishlatilmay 

qoladi. 

0 ‘simIiklarda  fosforning  organik  birikma  tarzidagi  birikmalari 

va  ular  orasida  fitinning  miqdori  keskin  oshib  ketadi  (33- jadval).

3 3 -ja d v a l