0 ‘zbekist0n respublikasi oliy va


Download 5.63 Mb.

bet14/59
Sana11.11.2017
Hajmi5.63 Mb.
1   ...   10   11   12   13   14   15   16   17   ...   59

Pro llyuv ial  yotq iz iq la r d a g i  o 'rtaq um oqli  sur  tusli  q o ‘n g ‘ir  tuproq

0   -   8

0,74

0 ,0 5 3

0 ,0 9

35,5

1,4

2 5 0

8 - 4 5

0,2 3

0 ,0 2 3

0 ,0 6

7,5

1,3

2 2 5

27-jadvalning  d a vo m i

4 5 - 1 0 0

0 , 1 0

0,007

0 ,0 3

0 , 2

0,8

9 5

E llyuvial  qu m lardag i  ycngil  q u m o q l i   su r  tusli  q o 'n g 'i r  tuproq

0 -8

0 , 5 7

0,0 4 7

0 , 1 0

2 4 , 6

1,8

3 6 9

10 -20

0 , 3 3

0,0 3 6

0,0 8

s e z il a r

2,1

4 3 8

2 7 - 3 7

0 , 2 8

0,0 2 3

0,0 7

s e z i l m a s

1,61

120

Sur  tusli  q o 'n g 'i r   tuproqlarning  singdirish  kompleksi  is h q o r iy - y e r  

asoslari  bilan  to'yingan.  Tarkibidagi  k a tio n la rn in g   60—80%  i  k a lsiy d an  

iborat.  T u p ro q larn in g   pastki  qatlam lariga  q arab   ayni  elem ent  m i q d o r i  

kam ayib  boradi.  K o 'rib   o'tilayotgan  h a r   ikki  tu p ro q   kesm asining  h a m  

y u q o ri  q a t la m l a r i d a   kalsiyning  m i q d o r i   m a g n iy g a   n i s b a ta n   k o ‘p 

(28-jadval).  Lekin  pastki  qatlamlarga  o 't g a n   sari  magniy m iq d o ri  o r t i b  

boradi.  N atriyning  miqdori  qadimiy  prollyuviyda  shakllangan  s u r   tusli 

q o 'n g 'i r   tu p ro q lard a  2,2—4,7,  yangi  prollyuviv  shakllangan  t u p r o q d a  

esa  3,7—9,7%  ni  tashkil  qiladi.



2 8 -ja d v a l

S u r tusii  qo‘ng‘ir  tuproqlar  singdirish  kompleksidagi 

asosiy  k atio n la r  m iqdori

(G .I .   Tinina  va  G . G .   R e s h e t o v )

Tuproq


xili

Y utilgan 

asoslar



larda



M g /e k v   100 gr tuproqda

Ca

M g



K

N a


C a

M g


K

N a


Q a d i m iy   prolly uviyda s h a k lla n g a n   sur  tusli  q o 'n g 'i r  tuproq

0 - 5

6 ,7 9

0 , 2 5

0,51

0 , 1 7

8 7 , 9

3,3

6 ,5

2 , 2

5 - 1 7

7,82

1,56

0,61

0 , 1 7

7 7 ,0

15,3

6 ,0

1,7

17 -6 0

9 , 3 9

1,5 6

0 ,4 4

0 , 5 6

7 8 ,6

13 ,0

3,7

4 , 7

Yangi  prolly u viy d a  sh akllangan  su r  tusli   q o 'n g 'ir   tuproq

0-3

1,73

0 , 4 0

0 ,5 6

0 , 2 6

5 8 , 7

13,6

19.0

8 , 7

3 - 1 3

2 , 1 3

2 , 3 9

0 ,5 7

0 , 1 9

4 0 , 3

4 5 , 2

10,8

3 , 7

1 5 - 2 5

3 ,0 6

0 , 9 3

0 , 1 4

0 , 2 4

7 0 , 0

2 1 , 3

3 , 2

5 , 5

5 0 - 6 0

1,20

0 , 9 3

0,13

0 , 2 4

4 8 , 0

3 7 ,2

5,2

9 , 6

Cho‘l-qumli  tuproqlari.  A ncha kam o ‘rganilgan ayirmalaridan  hisob- 

lanadi.  G ranulom ctrik  tarkibi aso sa n q u m   va b a ’zi  hollarda  qum oqdan 

iborat,  qaysiki  tu proq  hosil  qiluvchi ona jinsining eol  qum   yotqiziqlari 

va  qisman  yengil  alvuviydan  iboratligidan  dalolat  beradi.

Hosil  bo'lish  shart-sharoitlari  va xossalari  c h o 'I-q u m li  tuproqlarini 

m ustaqil  tuproq  ayirm asi  sifatida  tavsiflash  im konini  beradi.  C h o ‘1 

qum li  tuproqlari  b ir-b irid a n   farqlanuvchi  ikki  kichik  tipga  haqiqiy 

ch o 'I-q u m li  tuproqlari  h a m d a   o'tloqi  c h o 'I-q u m li  tuproqlariga  bo'li- 

nadi.  O'tloqi  c h o ‘1  q um li  tuproqlari  sizot  suvlarining  sezilar-sezilmas 

t a ’siri  natijasida  hosil  bo'ladi.

C ho'I-qum li  tuproqlari  bir qator ijobiy fizika va suv fizika xossalarga 

ega  bo'lganligi  sababli  o's im lik   massasi  ch o 'l  m intaqasining  boshqa 

tuproqlaridagiga  nisbatan  k o ‘proq  (1,5  m /ga)  to'p lanadi.

Haqiqiy  c h o 'I - q u m l i   tuproqlari  tarkibidagi  g u m u s  miqdori  0,2— 

0,7%   ni  tashkil  qilib,  fulvatlidir.  Shunga  m os  ravishda  yalpi  azot 

m iqdori  ham   kam  —  0 ,0 0 7 —0,05%,  yalpi  fosfor  0,04—0,12%,  yalpi 

kaliy  1,45—2,41%  ni  tashkil  qiladi.  H a rak atc h an   fosfor  bilan  juda 

past  va  past  (0—30  m g /k g ),  alm ashinuvchan  kaliy  bilan  esa  o 'rta ch a 

t a ’m inlangan.

Tarkibida  gum us va  kolloid  zarrachalar  miqdori  kamligi  bois cho'I- 

q u m li  t u p r o q l a r n i n g   s in g d iris h   sig'im i  j u d a   kichik.  S ingdirilgan 

ka tio n la rn in g   90%  d a n   o rtig 'i  kalsiy  va  m a g n iy d a n   iborat.  K ation- 

larning  qolgan  qism i  kaliyning  hissasiga  t o 'g 'r i  keladi.  N a triv   ju d a 

k a m   u c h r a y d i.  Bu  t u p r o q q a   oíd 

a g r o k im y o v iy  

k o ‘rs a tk ic h la r 

29-jadvalda  keltirilgan.

2 9 -ja d va l

C ho‘l  qumli  tuproqlarning  ayrim  agrokimyoviy 

ko ‘rsatkichlari

Qatlam 


chuqurli- 

gi,  sm


G um us,

%

Yalpi



az o t,  %

C:N


Fosfor

Kaliy


Yalpi,%

H a ra -


katchan,

m g/kg


Yalpi,

%

H ara­



katchan,

m g/kg


Q o r a q a lp o g 'i s t o n ,   Tun giz  sirt  darasi

0 - 1 0

0,2 9

0 , 2 7

6 , 2

0,09

16,2

1,8

165,6

1 0-5 0

0,23

0 , 0 2 5

5 , 3

0,09

14,0

1,9

153,0

5 0 - 1 0 0

0 ,1 6

0 , 0 2 0

4 , 6

0,01

2 , 2

1,8

90,3

Qash q adaryo  deltasi

0 -7

0 , 2 4

0 , 2 7

6,2

0,0 9

1 6 ,2

1,8

1 6 5 , 6

10-50

0 ,2 3

0 , 0 2 5

5,3

0,09

1 4 ,0

1,9

1 5 3 , 0

5 0 - 1 0 0

1,16

0 , 0 2 0

4 , 6

0,01

2 , 2

1,8

9 0 , 3

Taqirsimon  tuproqlar.  «Taqirsimon  tupro q lar»   —  u m um lashtirilgan 

a tam a  b o ‘lib,  o ‘z  ichiga  taqirli  tu p ro q la r  va  haqiqiy  taqirlarni  oladi.

Taqirli  tu p ro q la r c h o ‘l  m intaqasining  q a d im iy  allyuvial  va  p ro lly u - 

vial  tekisliklarida,  k o 'p r o q   A m udaryo  va  Q a sh q a d a ry o   deltalarida  t a r -  

qalgan.

G ra n u lo m e trik   tarkibi  b o ‘yicha  taqirli  t u p ro q la r  og‘ir  t u p r o q l a r  



jum lasiga  kirib,  ilsim o n   za rra ch alarg a  boy.  T a rk ib id a   yirik  c h a n g  

zarrachalari  k o ‘p.  Taqirli  tu proqlar  R esp u b lik a m iz   d eh q o n c h ilig id a  

katta  aliamiyatga  ega.  Hozirgi  ku n d a  Q a sh q a d a ry o   viloyatida  taqirli 

tuproqlar tarqalgan  m ayd o n lard a  paxta,  b u g 'd o y  va  boshqa e k in la r d a n  

m o ‘l  hosil  yetishtirilm oqda.

Taqirli  tu p ro q la r  yuzasidagi  1—2  sm   q a tq a lo q d a n   iborat.  U n i n g  

ostida 9— 13  sm  qalinlikda tangachasimon  strukturali  qatlam joylashgan. 

U n d a n   pastda  k am   o'zgarishga  u c h r a g a n   ellyuviyli  q atlam   y o ta d i. 

Agrotexnikaviy tadbirlar  natijasida q a tq alo q  o 'r n i d a  bir jinsli,  z ic h la s h - 

gan,  sur  tusli  palaxsasim on  hay d a lm a  q a t l a m   yuzaga  keladi.  T aq irli 

tuproqlar on a jins xususiyatidan  kelib c h iq q a n   h olda u  yoki  bu  d a r a ja d a  

sho'rlangan.

Taqirli  tuproqlar 0,91 — 1,24%  gum us tu tadi,  bu c h o ‘1 m intaqasining 

a vtom orf  tu proqlari  o'rta sid a  eng  y u qori  k o ‘rsatkichdir.  H a y d a lm a  

qatlamdagi  gum us  zaxirasi  —  22—40 t/g a.  T u p r o q n i n g  yuza  q a t l a m i d a  

yalpi  azot  m iqdori  0 ,0 6 —0,08%  ga  teng  b o ‘lib,  pastga  to m o n   p asa yib 

boradi  va  allyuviyda  atigi  0,04%   ni  tashkil  qiladi.  C :N   n is b a tn in g

6—9


 ga teng bu  lishi  b u  tuproqdagi g u m u s n in g   azot  bilan  yaxshi  t o ‘y i n -  

ganligini  ko'rsatadi.

Yalpi  fosfor m iqdori 0,12—0,14%  ga  teng,  pastki  qatlamlarga  o 't g a n  

sari  sezilar-sezilmas  kamayadi.  H arakatchan fosfor bilan past va o 'r ta c h a  

darajada  ta ’m inlangan.  T uproq  profilining  ta x m in a n   1  m  c h u q urligida 

harakatchan  fosfatlar  miqdori  1  kg  tu p ro q d a   2—3  mg  ni  tashkil  qiladi.

Taqirli  tu p ro q la r  tarkibida  yalpi  kaliyning  m iq d o ri  k o ‘p,  lekin  u l a r  

a lm a sh in u v c h i  kaliy  bilan  past  d a r a ja d a   t a ’m in la n g a n .  G u m u s g a  

nisbatan  boyligi,  tarkibida  kolloid  z a rra c h a la r n in g   k o ‘p  b o ‘lishi  t a q i r  

tuproqlarni  singdirish  sig'im ining  kattaligi  b o 'y i c h a   c h o ‘l  m i n t a q a



tuproqlari  ichida  birin ch i  o ‘ringa  olib  chiqadi.  T up ro q n in g   g ra n u lo - 

metrik tarkibidan  kelib  chiq q an  holda singdirish  sig'imi  100 g tu p ro q d a

7—8  mg/ekv dan  14— 16  mg/ekv gacha o ‘zgaradi.  Singdirish kom plek- 

sida  asosan  kalsiy,  m agniy,  kam roq  m iqdorda  natriy  uchraydi.



Taqirlar. Taqirlarga  xos asosiy xususiyat tuproq yuzasida uzoq m uddat 

(iyiin  oyigacha)  atm osfera  yog'in-sochinlarining  saqlanishi  natijasida

5—8  sm  q a l in l ik d a   p o lig o n a l  shakldagi  q a t q a l o q n i n g   b o ‘lishidir. 

N am langanda oson bo'k a d ig a n   ilsimon zarrachalar k o'p b o ‘lgani tufayli 

taqirlarning  suv  o ‘tkazuvchanligi  juda  yom on  va  suv  tutish  qobiliyati 

a nc ha  yiiqori.  U m u m a n   olganda,  taqirlarda  gum us  miqdori  kam,  lekin 

ayrim  hollarda  relefning  baland  qismlaridan  organik  m oddalarning 

yuvilishi  hisobiga  bir  m u n c h a   k o'p  boiishi  ham   m um kin.  Singdirish 

sig'imi  o 'r ta c h a   8—15  m g /ek v   ni  tashkil  qiladi.  T aqirlar  va  taqirli 

tuproqlarga xos ayrim agrokimyoviy m a ’lumotlar 30-jadvalda keltirilgan.



3 0 -ja d v a l

Taqirli  tu p ro q la r  va  taqirlarning  ayrim  agrokimyoviy 

ko'rsatkichlari

Qatlam


chuqurligi,

sm

G um us,



%

Yalpi


N ,   %

C:N


F osfor

Yalpi


kaliy,

%

Singdirish

sig‘imi,

m g/ekv


Yalpi,

%

P A ,


m g/kg

Ta qirli   t u p ro q .A m u d a r y o n in g   q a d im iy   deltasi

0-2

0,7 4

0 , 0 5 8

7,0

0,18

3 8 ,0

1,7

7,3

2 - 1 2

0 , 6 2

0 , 0 5 2

7,0

0,12

20 ,8

1,3

7,8

12-39

0,31

0 , 0 3 4

5,0

1,13

10,1

1,15

7,0

3 9 - 6 0

0 , 2 9

0 , 0 3 2

5,0

0,11

3,7

1,47

9,5

60 -8 0

0 , 3 2

0 , 0 4 0

4 ,5

0,10

3,1

1,4

8,1

Taq ir li  tu p ro q .Q a sh q a d a ry o n in g   q a d i m i y   tckisligi

0-8

0 , 6 9

0 , 0 6 7

5,9

0,12

4 2 , 6

-

9,1

8 - 2 0

0 , 5 8

0 , 0 6 0

5,6

0,11

9 ,2

-

15,0

6 0 - 7 0

0 , 3 0

0 , 0 4 6

3,8

0,13

16,2

-

15,2

T a q ir .Q a s h q a d a ry o n in g   quruq  deltasi

0-6

0 ,6

0 , 0 7

5,8

0,1 4

-

2 ,1 3

8,6

6 - 1 5

0 , 7

0 ,0 7

6,3

0,13

-

2,0 2

8,5

30-jadvalning  davomi

1 5 - 2 2

0,7

0 ,0 7

6,1

0,1 3

-

1,6 2

7,0

2 2 - 3 5

0,7

0 ,0 7

6 ,2

0 .1 4

-

1,6 0

4,5

5 0 - 6 0

0 ,7

0 ,0 7

6,1

0,13

-

1,5 7

-

BO ‘Z  TUPROQLAR  MINTAQASI  TUPROQLARI

B o 'z   t u p ro q la r  O 'z bek isto n n in g   sh im oliy  q is m id a   (C hirchiq  — 

A ngren  havzasida)  dengiz  sathidan  1200— 1300  m , j a n u b i y   qismlarida 

esa  1500— 1600  m  balandlikkacha  uchraydi.  B o 'z   tu proqlarning  quyi 

chegarasi  dengiz  s a th id a n   2 5 0 —400  m  b a l a n d l i k d a n   o ‘tib.  u n d a n  

quyida  c h o 'l  tu p ro q la r  tarqalgan.

B o 'z   tu p ro q lar  tarqalgan  hu d u d d a  yon  b a g 'i r   b o 'y la b   ko'tarilgan 

sari  iqlim ning  quruqligi  susayib,  o'sim lik  q o p l a m i d a   efem erlar o 'm i n i  

e f e m e r o id la r   va  o 's u v   davri  u z u n r o q   b o 'l g a n   t u r l a r   egallaydi  va 

to 'planadigan  biom assaning miqdori  ham   ortib  b o ra d i.  N atijada tuproq 

tarkibidagi  gum us  m iqdori  ko'payadi  va  profil  qalinligi  ortadi.

Aytib  o 'tilg an lar  asosida  b o 'z   tuproqlarni  o c h   tusli,  tipik  va  to 'q  

tusli  b o 'z   tuproqlarga  ajratish  m um kin  (31-jadval).

3 l- ja d v a l

Q o‘riq  och  tusli,  tipik va  to ‘q  tusli  bo‘z tu p ro q la rd a g i  gumusning 

miqdori  va  genetikaviy qatlam larining  qalinligi

K o‘rsatk ich la r

O ch  tusli

Tipik


T o ‘q tusli

G u m u s li  qatlam   (A )  q a lin lig i,  sm

1 2 - 1 5

1 4 - 1 8

17-20

S h u   qatlam dagi  g u m u s   m iq dor i,  %

1 - 1 , 5

1 , 5 - 2 , 5

2 , 5 - 4 , 0

G u m u s n i n g   tarqalish  ch uq urlig i,  sm

4 0 - 6 0

5 0 - 9 0

6 0 - 1 2 0

2  m  qa tlam dagi  g u m u s   zaxirasi,  t/g a

5 0 - 7 0

7 0 - 1 0 0

1 0 0 -1 5 0

Karbon atli  q a t la m n in g   yu q ori  chegarasi,  sm

1 2 - 2 0

1 5 - 2 5

2 0 - 4 0

Q uy i  chegarasi,   sm

5 0 - 1 0 0

7 0 - 1 2 0

9 0 - 1 5 0

Karbonatli  qatla m d a g i  C O , ,   %

6 - 9

8-11

10-13

Bu  tu proqlar  subboreal  tu p ro q   hosil  b o 'lis h  ja ra y o n in i  xos  bo'lgan 

dasht tu proqlarda n  tarkibidagi  organik  m o d d a n i n g   kamligi  bilan  ajralib 

turadi.  Q o'riq tipik  b o 'z  tuproqlarning A + В  q atlam id ag i gum us zaxirasi 

gektariga  65—95  t  dan  oshm aydi,  och  tusli  b o ' z   tu p ro q la rd a   uning


miqdori  y a n a d a   kam roq.  T o 'q   tusli  b o 'z   tuproqlarda  gum us  zaxirasi 

bir  m u n c h a   k o 'p r o q   bo'lib,  gektariga  130  t  ga  yetadi.

Bo‘z tu p ro q la r mintaqasida  uchraydigan o'simliklar ildiz  massasining 

80%  i  asosan  c h im li  qatlam da  tarqaladi,  shunga  mos  ravishda  bu 

qatlamdagi  g u m u s   m iqdori  tipik  b o ‘z  tu p ro q lard a  3,8—3,9,  t o 'q   tusli 

bo'z  tu p ro q la rd a   esa  4 ,0 —5,5%  ni  tashkil  qiladi.  Chimli  qatlam   ostida 

gumus  m iq d o ri  keskin  kamayadi.

Bo'z  tu p r o q la r   tarkibidagi  yalpi  az o t  m iqdori  gumus  m iqdoriga 

bog'liq ravishda  o'z garib turadi va  unchalik k o'p emas.  Madaniylashgan 

q o 'r iq   t u p r o q l a r n i n g   h a y d a l m a   q a t l a m i d a   0 , 0 5 - 0 , 0 9 % ,   c h i m l i  

qatlam ida  0 ,0 9 —0 ,25%   azot  bo'ladi.  A zotning  miqdori  o ch   tusli  b o 'z  

tuproqlardan  t o 'q   tusli  b o ‘z  tuproqlarga  qarab  ortib  boradi.  Bir gektar 

maydondagi  t u p r o q n in g   bir  metrli  qatlamidagi  azot  zaxirasi  3,5—9,2 

t  ni  tashkil  qiladi.  Shu jum ladan  gidrolizlanadigan  azot  m iqdori  100  g 

tuproqda  70— 110  m g /e k v  ga  tengdir.B o‘z tu p ro q lar tarkibidagi  gum us 

azotga  boyligi  bilan  ajralib turadi.  Buni  C :N   nisbatning  7—9 ga tengligi 

va chuqur qatlam larga  o'tgani  sari  kichrayib borishini yaqqol ko'rsatadi.

Tavsiflanayotgan  tuproqlar tarkibidagi gumus  fulvatli-gumatli,  c h u n - 

ki  chimli  q a t l a m d a   gum in  kislotalarining  fulvo  kislotalarga  nisbati 

birdan  k a tta ro q   b o 'lg a n i  holda  (bu  m azkur  qatlam ning  q o 'n g 'i r   tusi 

va  yaxshi  strukturasiga  egaligida  ko'r inadi),  pastki  qatlam larda  g u m in  

kislotalarining  m iq d o ri  kamayib  boradi  va  ularning  fulvo  kislotalarga 

nisbati  b ird an   kichik.

Bu  tu p ro q la r  yalpi  fosforga  boy  tuproqlar  jumlasiga  kiradi.  Eng 

ko'p   fosfor  (0,25%   va  undan  ham   ko'proq)  tipik  va  t o 'q   tusli  b o 'z  

tupro q larn in g   ch irin d ili-ak k u m u lativ   q atlam id a  kuzatiladi.  M a z k u r 

qatlamda fosforning bevosita biogen yo'l bilan to'planganligini ko'rsatadi.

T uproq  hosil  qiluvchi  ona  jins-lyossning  tarkibida  fosfor  m iqdori 

0,10—0,12%  d a n   oshm aydi.  O ch  tusli  b o 'z   tuproqlarda  fosforning 

biogen  yo'l  b ila n   to 'p la n ish i  a n c h a   sust  ketadi.  T uproqdagi  fosfor 

organik b irik m a la r jum lasiga  nuklein  kislotalar fosfatidlar,  fitin,  qandli 

fosfatlar va fitinning temirli birikmalarini  kiritish m um kin.  B o'z  tu p ro q ­

larda  m inera l  h o la td a g i  fosfor  apatitlar,  karbonat  apatitlar  va  boshqa 

ftorli-  kalsiyli  tu zlard an   iborat.  B o'z tuproqlar tarkibida yalpi fosforning 

miqdori  k o 'p   b o 'lish ig a  qaram ay,  o'sim liklar to m o n id a n  oson  o'z la s h - 

tiriladigan  fosfatlar bilan  past  darajada t a ’m inlangan.  Faqatgina  qo 'riq  

tupro q larn in g   c h im li  qatlam ida  87— 117  m g/kg  h a r ak atch a n   fosfor 

kuzatilib,  lalmi  b o 'z   tu proqlarning  haydalm a  qatlam ida bu  ko'rsa tk ic h  

13— 15  m g /k g   d a n   oshm aydi.


Lyosslar  tarkibida  dala  shpatlari  va  sludalar  kabi  kaliy  tutuvchi 

minerallarning ko‘p bo'lishi mazkur ona jinsda shakllangan tuproqlarni 

ham  yalpi  kaliyga  boy  boiishiga  sabab  bo'lgan.  O ch  tusli  bo‘z  tu p­

roqlar  tarkibidagi  yalpi  kaliy  miqdori 

2,0—2 ,2 %  ga,  to'q  tusli  bo‘z 

tu p ro q la rd a   esa  2,2—2,4%  ga  yetadi.  B o ‘z  t u p r o q l a r   kaliyning 

harakatchan  shakllariga  ham   a n c h a   boy  b o ‘lib,  bir  kg  tuproqdagi 

miqdori  240—750 mg ni  tashkil etishi  m um kin.  O ch tusli b o ‘z tuproq­

larda  tipik  va  to ‘q  tusli  bo'z  tuproqlardagiga  qaraganda  harakatchan 

kaliy  miqdori  sezilarli  darajada  kam.

Bo'z  tuproqlar  o'z  tarkibida  gumus  va  m inerai  kolloidlarni  kam 

tutganligi  sababli  singdirish sig'imining  kichikligi  bilan xarakterlanadi. 

Tipik  b o ‘z  tuproqlarning  chimli  qatlamida  singdirish  sig'imi  13—15 

mg/ekv  ni  tashkil  qilsa,  bu  ko‘rsatkich  t o ‘q  tusli  b o ‘z  tuproqlarda 

17—18  mg/ekv ga yetadi.  Eng  kichik  singdirish  sig'imi  yengil  va  o'rta 

qumoqli  bo'z  tuproqlarga  xos  bo'lib,  chirindili  qatlam da  arang  9—10 

mg/ekv  ni  tashkil  qiladi.

Tuproq proftli bo'ylab singdirish sig'imining asta-sekin kamayib borishi 

kuzatiladi.  Lyosslarning  singdirish  kompleksi  ishqoriy-er  asoslari  bilan 

to'yinganligi  sababli  bo'z  tuproqlarda  singdirilgan  kalsiy  va  magniy yalpi 

singdirish  sig'imining  90-96%   ini,  natriy va  kaliy  esa 4—10%  ini  tashkil 

qiladi. Singdirilgan magniyning miqdori ancha ko'p bo'lib, ayrim hollarda 

(tuproqning o'rta va quyi qatlamlarida) miqdor jihatidan kalsiydan ustunlik 

qiladi. Tuproqning yuza qatlamlariga qarab magniyning kamayishi hisobiga 

kalsiyning,  natriyni  kamayishi  hisobiga  kaliyning  miqdori  oshib  boradi. 

Serkarbonatliligi va singdirish  kompleksi  ishqoriy-yer va  ishqoriy asoslar 

bilan  to'yinganligi  sababli  bo'z  tuproqlar  kuchsiz  ishqoriy  muhitga  ega. 

Tuproqning  muhiti  (pH)  chirindili  qatlamda  7,3—7,6  ga,  o'tuvchi  va 

tuproq  osti  qatlamlarida  7 ,5 -8,0   ga  tengdir.

Sinov  savollari

1.  Tuproq  eritmasi,  tuproq  h avosi  va  qattiq  qism ining  kim yoviy  tarkihini 

bila sizm i ?

2.  Respublikamiz  tuproq tari  tarkibidagi  organik  m oddalar  miqdorini  bilasizjni?

3.  Gumus  nim a?  Tuproq  unum dorligida  qan a q a   ah am iyatga  ega?

4.  Tuproqning  minera!  qismi  o'sim liklar  o ziqlan ish ida  qan aqa  aham iyat 

kasb  etadi?

5.  Tuproqning  singdirish  qob iliya ti  degan da  n im a n i  tu shu n asiz?

6.  Tuproqning  singdirish  sig'im i  va  unga  t a ’sir  etu vch i  om illar  t o ‘g ‘risida 

so 'zla b   bering.

7.  O'zbekistonda  tarqaigan  asosiy  tuproq  tiplarining  agrokim yoviy  xossa- 

larin i  bilasizm i?


I V   b o b

K IM Y O V IY   M EL IO R A T SIY A L A SH  



U S U L L A R I



Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   10   11   12   13   14   15   16   17   ...   59


Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2017
ma'muriyatiga murojaat qiling