0 ‘zbekist0n respublikasi oliy va


Download 5.63 Mb.

bet11/59
Sana11.11.2017
Hajmi5.63 Mb.
1   ...   7   8   9   10   11   12   13   14   ...   59

T U P R O Q N I N G   O R G A N IK   Q I S M I

Organik  m o d d a l a r   tu proqning  muhim  tarkibiy  qismi  hisoblanadi. 

O rg a n ik   m o d d a l a r ,   s h u   j u m la d a n   gum us  m iq d o ri  h a r  xil  t u p ro q  

tiplarining  h a y d a lm a   q atla m id a   turlichadir  (22-jadval).



22-jadva!

Turli  tuproq  tiplaridagi  gumus  miqdori

Tuproq  tipi

Haydalma qatlamdagi 

gumus  miqdori, 

%

Gum us zaxirasi,  t /g a

0 - 2 0   sm

0 —100  sm

Chi ml i  p o d z o l

2 - 4

53

8 0 - 1 2 0

Su r  tusii  p o d z o l l a s h g a n  

o ' n n o n   tuproqlari

4 - 6

109

1 5 0 - 3 0 0

Qora  tuproqlar

4 - 1 2

1 3 7 - 1 9 2

3 0 0 - 8 0 0

Kashtan  tu p roq la r

3 - 4

9 9

2 0 0 - 2 5 0

B o ‘z  tup roqlar

1 - 2

37

50

Qizil  tup roqlar

5 - 7

153

1 5 0 - 3 0 0

Ja d v a ld a n   t u p r o q l a r   tarkibidagi  g u m u s  m iq d o ri  ayrim   t u p ro q  

tiplarida  10%  va  u n d a n   h a m   ko'p roqni  tashkil  etgani  holda,  ayrim 

tupro q lard a  1—2%  atro fid a  boMishi  ko‘rinib  turibdi.



Tuproqning organik qismi turli-tum an  organik  m oddalar m ajm uidan 

iborat.  U lar  ikkita  guruhga  ajratiladi:

—  o'simlik  va  hayvon  qoldiqlaridan  hosil  b o 'l g a n ,  lekin  g u m u sg a 

aylanm agan  organik  moddalar;

—  gumus.

¡ 

G um usga  aylanm agan  organik  m o d d a la r d e g a n d a ,  tu p ro q d a  c h irib  



ulgurm agan  yoki  chala  chirigan  o'sim lik  qo ld iq la ri  h a m d a   u n d a  h ay o t 

kechiradigan  hayvon  (chuvalchang va  h a s h a ro tla r)  va  m ik ro o rg a n iz m - 

lam in g   qoldiqlari  tushuniladi.



í 

I.V.  T y u rin n in g   aniqlashicha,  bir  ga  m a y d o n d a g i   tu p r o q q a   yil 

d av o m id a  5—8  t  o's im lik   qoldiqlari  tu shib,  s h u n d a n   1 — 10%  i  t u p r o q  

h a y d a lm a   q a t l a m in in g   o rga nik  m o d d a s i g a   a y l a n a d i .   T u p r o q n i n g  



0 —20  sm   li  q a t l a m i d a   m a v j u d   b o ' l g a n   0 , 7 — 2 ,7   t / g a   ( a y r i m  

m a ’lumotlarga  k o ‘ra  5—8  t/ga)  bakteriyalarning  atigi  1—2%  i  organik 



m o d d ag a  aylanadi.

Í 

Tuproqdagi  kimyoviy  o'ziga  xos  o rga nik  b irik m a la r  asosan  u gle- 



v o d lar  (selluloza,  kraxmal,  gemiselluloza)  o rg a n ik   kislotalar,  oqsillar,

a m in o k is lo ta la r,  a m id la r,  y o g 'la r,  q a t r o n l a r ,   a ld e g id la r ,  p o l iu r o n  



¡ 

kislotalar,  oshlovchi  m od d alar  va  lignin  k o 'r in is h la rid a   uchraydi.

G um usga aylanmagan  m oddalar u m u m iy  o rga nik  m oddalar  m iqdo- 

rining  10—15%  ini  tashkil  qilsada,  t u p ro q   u n u m d o rlig in i  belgilashda 

m u h i m   ahamiyatga  ega.  Bu  m o d d a la r  t u p r o q d a   a n c h a   tez  p a r c h a - 

lan ad i,  tarkibidagi  az o t,  fosfor,  o ltin g u g u rt  v a   b o s h q a   e l e m e n tl a r  

osonlik  bilan  minerallashadi  va  o 'sim ik la rn in g   oziqlanish  m anbayiga 

aylanadi.  U larning  bir  qismi  tuproqda  p a r c h a la n ib ,  o 'z ig a  xos  tabiatli 

organik  m oddalarga  aylanishi  va  gum us  hosil  b o 'lis h i  u c h u n   m a n b a  

b o i i b   xizmat  qilishini  alohida  t a ’kidlash  joiz.

G u m u s   m oddalari  tu proq  organik  q ism in in g   85—90%  ini  tashkil 

qiladi.  Ular gum in va fulvo  kislotalar h a m d a  g u m in la rd a n  tarkib topgan. 



M a z k u r  m od d alar  ichida  gum in  kislotalar  yaxshi  o 'rganilga n.  G u m i n  

kislotalar  o 'z   ichiga  tarkibi  va  xossalari  j i h a t id a n   o 'x sh a sh   bir  q a to r 

nioddalarni  oladi.  G u m i n   kislotalarning eng s o d d a  tarkibi  quyidagicha: 



uglevodlar  —  52—62,  kislorod  —  31—39,  v o d o r o d   —  2 ,8 —6,6,  azot

-   3 , 3 - 5 , 1 % .

G u m i n   kislotalar  tabiatan  aro m a tik ,  y u q o ri  m o le k u la r  m o d d a - 

lardan  hisoblanadi.  Ularni  yon tarmoqlari  t o 'g 'r i   chiziqli polimerlangan 

uglerod  zanjirini  tutgan  siklik  uglerodning  yassi  t o 'r i d a n   iborat  deb 

qarash  m um kin.  Uglerod  zanjirlari  o 'z id a  gidroksil,  karboksil,  metoksil 

kabi  turli  funksional  guruhlarni  tutadi.

7  —  A g r o k i m y o

97


G u m in   kislotalar  molekulalari  tarkibiga  azotsiz  va  azot  tutgan  olti 

ham da  besh  a ’zoli  halqalar  kirib,  odatda,  ular  o ‘zaro  —N —,  —N H ,  

—S H 2—  k o 'p rik la r  orqali  tutashadi.  Aytilganlardan  tashqari  gum in 

kislotalar tarkibida  uglevod  qoldiqlari  (geksoza,  pentoza va  boshqalar) 

va azotli  organik birik m alar  (peptidlar,  aminokislotalar)  harn uchraydi. 

Bu  bevosita  c h e k k a   yon  zanjirlar  shaklida  x u sh b o ‘y  yadrolarning 

mavjudligi  bilan  bog'liqdir.

G u m in   kislotalar  tarkibida  3—6  ta  fenol  gidroksillari  —  (O H ),

3—4 ta  karboqsil  ( —C O O H  ),  metoqsil  (—O C H 3) va  karbonil  ( = C - 0 )  

guruhlarning  b o ‘lishi  ularning  xususiyatlari  h a m d a  tuproq bilan  o ‘zaro 

t a ’sir  xarakterini  belgilaydi.  G u m i n   kislotalar  tarkibidagi  karboksil 

guruhlar  tu p ro q q a   n o rd o n lik   bag‘ishlaydi  va  kationlarni  almashinib 

yutilishi  ja ra y o n id a   ishtirok  etishini  ta’minlaydi.

Karboksil  g u ru h   tarkibidagi  vodorod  turli  kationlar  to m o n id a n  

siqib  chiqariladi  va  b u n d a   gum atlar  deb  nom lanadigan  tuzlar  hosil 

bo'ladi:


R C O O H   +   N a H C 0 3  ->  R C O O N a   + H 20   +   C 0 2 

2 R C O O H   +   C a C 0 3  -»  ( R C O O ) 2C a   +   H 20   +   C 0 2

Bir  valentli  k a tio n la r  (N a ,  K,  N H 4)  ning  gumatlari  suvda  oson 

eriydi,  ikki  (C a  va  Mg)  va  uch  valentli  (Fe  va  AI)  kationlarining 

gumatlari  esa  suvda  erimaydi.

G u m u s   m o d d a la r n in g   ikkinchi  guruhi  fulvo  kislotalar  bo'lib,  ular 

azotli  yuqori  m o le k u la r  oksikarbon  kislotalardir.  Fulvo  kislota  gu m in  

kislotadan  o 'z in in g   och   tusi  (fulvo  so'z ining  lug'aviy  m a ’nosi  sariq, 

sarg‘ish  d e m a k d ir),  suv  va  mineral  kislotalarda  eruvchanligi  h a m d a  

kislotali  gidrolizga  oson  berilishi  bilan  farqlanadi.

Fulvo  k i s lo ta la rn in g   eng  sodda  kim yoviy  tarkibi  q u yidagicha: 

uglerod  —  4 5 —48,  v o d o ro d   —  5—6,  kislorod  —  43—48,5  va  azot  —

1,5—3,0%.  F u lvo  kislota  tuzilishida  chiziqli  polimerlangan  uglerod 

yon  zanjirining  ustunligi  va  aromatik  uglerod  t o ‘rining  kam  ishtiroki 

ularni gumin  kislotalardan  asosiy  farqlanish belgilaridan biridir.  G u m i n  

kislotalar kabi  fulvo  kislotalar harn  fenol gidroksili,  metoksil va  karboksil 

guruhlarini  tutad i.  F ulvo  kislotalarning  kalsiyli  va  magniyli  tuzlari 

suvda eriydi,  ularning aluminiy hamda ternir bilan  hosil qiladigan kompleks 

birikmalari  h a m   an c h a   harakatchan  bo'lib,  faqat  p H   ning  tor  intervalida 

cho'km aga tushadi.  Fulvo  kislota  molekulalar tarkibidagi azotli  m oddalar 

nisbatan  kuchsizroq  bog‘langan,  gumin  kislotalarning  azotli  birikma-


lariga nisbatan kislotali gidrolizga oson beriladi.  Fulvo kislotalar tarkibidagi 

azot  tuproq  yalpi  azotning  20—40%  ini  tashkil  qiladi.

T u p ro q  gum usi  tarkibidagi  gu m in la r  (ishqorda  e rim a y d ig a n  guinus 

m oddalari)  tabiatan  g u m in   kislotalarga  o 'xsha sh  b o 'l s a d a ,   tuproqning 

m ineral  qismi  bilan  kuchli  bog'langanligi  bilan  ajralib  tu rad i  va  shu 

bois  iilar  kislota  va  ishqorlarning  t a ’siriga  a n c h a   c h id a m lid ir.  G u m u s - 

nitig  m a z k u r  fraksiyasi  tarkibidagi  azot  t u p r o q   u m u m i y   azotining 

20—30%  ini  tashkil  qiladi,  kuchli  bog'langanligi  sababli  m ikroorga- 

nizm lar  t a ’siriga  bardoshli.

Turli  tuproq  tiplari  o 'z a r o   faqat gum us  m iq d o ri  b ila n   em as,  gumin 

kislotalarning  fulvo  kislotalarga  nisbati  (G k :F k )  b ilan  h a m   farqlanadi. 

M asalan,  chimli  podzol  tu p ro q lard a  bu  nisbat  0 , 4 —0 ,6   ga  teng  bo'lsa, 

q ora  tuproqlarda  1,0— 1,5  ni  tashkil  qiladi.  M a rk a z iy   O siyoning  b o ‘z 

tuproqlarida  bu  nisbat  a n c h a   o 'z g aru v ch a n   b o 'lib ,  turli  t u p ro q   ayir- 

m alarida  turlichadir.  C h o i   m in ta q a   tu p ro q larin in g   g u m u si  tarkibida 

fulvo  kislota  nisbatan  k o 'p ro q d ir.

T uproqdagi  g u m u s  m o d dalarining  ju d a   k am   qism i  erkin  holatda 

bo'ladi.  O datda,  gu m in   va  fulvo  kislotalar  tu p r o q n i n g   m inera l  qismi 

bilan  kimyoviy  va  kolloid-kim yoviy  t a ’sirlashib,  t u r l i - t u m a n   organo- 

mineral birikalarni  hosil  qiladi  (C a,  Mg,  N a  lam ing g u m atlari;  gumatlar 

bilan  aluminiy,  ternir,  fosfor  va  kremniy  bilan  hosil  qiladigan  kom p- 

leks orgono-m ineral  birikmalar).  Bundan tashqari,  u la r loyli  m inerallar 

to m o n id a n   kuchli yutiladi va  m ik ro organiz m larning  t a ’siriga yana ham  

bardoshli  bo'lib qoladi.  U m u m a n   olganda, g u m u s  m o d d a la ri  mikrobio- 

logik  parchalanishga  unch a lik   berilmasligi,  qiyin  m inera llash ish i  bilan 

ajralib  tursada,  baribir  asta-sekin  parchalanishi  s o d ir   b o 'lad i.

T adqiqotlarning  k o'rsa tishicha ,  ekinlar o 'g 'i t l a n m a s d a n  yetishtiril- 

g an d a ,  tuproqda  g u m u s  va  azot  zaxirasining  keskin  kam ayishi  kuza- 

tiladi.  Bu  jarayon  ayniqsa  to z a   shudgor  qilib  t a sh la b   q o ‘yilgan  may- 

d o n lard a  anc ha  jadal  ketadi.

Agrokimyoviy  tadbirlar  tuproqdagi  gum us  m iq d o rig a   kuchli  t a ’sir 

ko'rsatadi.  Sug'o riladigan  b o 'z   tuproqlarda  q o 'r iq   t u p r o q l a r d a n   farqli 

o ‘laroq  gum usning  hosil  bo'lishi  va  m inerallashishi  o 'z ig a   xos  tarzda 

k echadi.  T u p ro q n i  h a y d a sh   natijasida  h a y d a l m a   q a t l a m d a   gum us 

m iqdori  kamayib  borayotganga  o ‘xshab  k o 'r in a d i.  Aslida  esa  a w a l

4 —5  sm  li  yuza  qatlam da  m avjud  b o 'lg a n   g u m u s   h a y d a lm a   qatlam 

ostida  to 'p la n a   boradi.  Agar  g um usning  tu p ro q d a g i  yalpi  miqdorini 

hisobga  olsak,  u  sug'oriladigan  b o 'z   t u p ro q la rd a   q o 'r i q   tuproqdagidan 

1,2— 1,4  m arta  ko'pdir.


T u p ro q d a   faqat  gum usning  parchalanishi  em as,  balki  t o ‘planishi 

h a m  sodir b o i a d i .   M az k u r ikki jarayonga b o g i i q   ravishda tuproqlarda, 

gum usning  m iq d o ri  ortishi  yoki  kamayishi  m um kin.

Organik  m o d d a la r  miqdori  a n c h a  kam   b o i s a d a ,  tu proqlar  u n u m - 

dorligini  belgilash  va  o'sim liklar oziqlanishida  m u h im  aham iyatga  ega. 

G u m in ,  fulvo  va  boshqa  organik  kislotalar,  shuningdek,  k arb o n a t 

kisiota t a ’sirida  silikatlar,  alumosilikatlar,  kalsiy va magniy  karbonatlari 

h a m d a   b o s h q a   qiyin  eriydigan  birik m alar  p arc h a la n a d i  va  kalsiy, 

magniy,  kaliy,  fosfor  kabi  oziq  elem entlar  o'sim liklar o lzlashtiradigan 

shaklga  o 'ta d i.

O rganik  m o d d a la r o ‘simliklar oziqlanishida  asosiy  m an b a  hisobla- 

nadi.  T u p r o q d a g i   a z o t  zaxirasi  t o i a l ig i c h a ,   fosfor  va  o ltin g u g u rt 

qism an,  kaliy,  kalsiy,  magniy  va  boshqa  elem e ntlar  kam roq  m iq d o rd a  

organik  m o d d a la r n in g   tarkibida ja m la n g a n   b o i a d i.

O r g a n i k   m o d d a l a r   a d s o r b siy a   j a r a y o n i d a   faol  is h tir o k   e ta d i, 

tu proqning  n a m   sig'im i,  suv  va  havo  o ‘tkazuvchanligi,  issiqlik  rejimi 

va  strukturasiga  ijobiy  t a ’sir  ko'rsatadi.

T U P R O Q D A G I  O Z I Q   MODDALAR  VA 

O lSIM L IK L A R N IN G   O Z IQ L A N IS H I  UC H U N  

LAYOQATLILIGI

T u p ro q   tiplari  tarkibidagi  oziq  m oddalarning  miqdori  va  tarkibi 

jihatidan  o ‘z a ro   sezilarli  darajada  farq  qiladi  (23-jadval).



23-jadval

Tuproqlarning haydalma  qatlamidagi yalpi azot, 

fosfor  va  kaliy  miqdori

Tuproq

Azot

Fosfor

Kaliy

%

t/g a

%

t/ga

%

t/g a

C h im li  p o d z o l  

tuproq

0 , 0 2 - 0 , 0 5

0 , 6 - 1 , 5

0 , 0 3 -0 , 0 6

0 , 9 - 1 , 8

0 , 5 - 0 , 7

15-21

Qora  tup roq

0 , 2 - 0 , 5

6 , 0 - 1 5 , 0

0 , 1 - 0 , 3

3 , 0 - 9 , 0

2 , 0 - 3 , 0

6 0 - 7 5

B o ‘z  tu p ro q

0 , 0 5 - 0 , 1 5

1 , 5 - 4 , 5

0 , 0 8 -0 ,2

1 ,6 - 6 , 0

2 , 5 - 3 , 0

7 5 - 9 0

T u p ro q d a g i  yalpi  azot  m iqdori  bevosita  gum us va  fosfor m iqdoriga 

b o g iiq :  o rg a n ik   m o d d a la rg a   boy  tu p ro q lard a  azot  ancha  k o ‘p  b o i a d i ,


lekin  kaliyning  granulom etrik  tarkibi  va  o n a   jinsga  b o g 'l i q   ravishda 

o ‘zgaradi.

T u p r o q d a   rejalashtirilgan  ho sil  u c h u n   za ru r  b o i a d i g a n i d a n   bir 

n e c h a  b ara v a r k o ‘p  oziq  m o d d a la r m avjud,  lekin  u la rn in g   asosiy qismi 

o ‘sim lik lar  bevosita  o 'z la sh tira  o lm aydigan  b i r i k m a l a r   shaklidadir. 

M asalan,  azot  gum us  m o d dalarning,  fosfor  qiyin  e r iy d ig a n   mineral 

tu z la rn in g ,  kaliy  alumosilikatli  m in era llar  tarkibiga  kiradi.  S hunga 

k o 'ra ,  oziq  m oddalarning  yalpi  zaxirasi  t u p ro q n in g   fa q a t  potensial 

u n um dorligini  xarakterlaydi.  T u p ro q n in g  samarali  (effektiv)  u n u m d o r -  

ligini  aniqlashda ular tarkibidagi o'simliklar to m o n id a n  o'zlashtiriladigan 

oziq  m o d d a la r  miqdorini  bilish  lozim.

0 ‘simliklar tom o n id a n   faqat  suvda va kuchsiz  k islota la rda eriydigan 

h a m d a   alm ashinib  singdiriladigan  shakldagi  m o d d a la r   o s o n   o'zlash- 

tiriladi.  T u p ro q d a g i  oziq  m o d d a la rn in g   o ‘simlik  o 'z l a s h t i r a   oladigan 

holatga o ‘tishi  u nda kechadigan biologik,  fizik-kimyoviy jara y o n larn in g  

tabiati  va  jadalligiga  bog'liq.

O ziq  m o ddalarni  o ‘simliklar  o 'zlashtira  oladigan  s h ak lg a  o'tishi, 

sh u n in g d e k   tu proqning m ineralogik  tarkibi,  iqlim s h a ro itla r i,  qo 'llan i- 

lad ig an   agrotexnikaviy  ta d b irla r n in g   darajasi  va  b o s h q a   b i r   q ato r 

om illarga  bog'liq  bo'lib,  h a m m a   yerda  bir  xil  j a d a l l ik d a   ketmaydi. 

O d a td a ,  bu  jara y o n   ju d a  sekin  so d ir  b o 'ladi  va  o 'z la s h tirilis h   uchun 

layoqatli  m oddalarning miqdori  o'sim liklarni b u tu n   vegetatsiya  davrida 

t a ’m in la y   olmaydi.  Shuning  u c h u n   deyarli  b a r c h a   t u p r o q   tiplarida 

qishloq  xo'jalik  ekinlari  hosildorligini  oshirish  u c h u n   a l b a t t a   o 'g 'itla r- 

d a n   foydalanishga  to 'g 'ri  keladi.  O 'sim liklar  o 'z la s h tira   o la d ig a n   oziq 

m o d d a l a r   m i q d o r i   t u p r o q n i n g   tip i,  m a d a n i y l a s h g a n l i k   d arajasi, 

yetishtiriladigan  ekin  turi  va  kiritiladigan  o 'g 'it  m i q d o r i   b ila n   uzviy 

bog'liqdir.  Oziq  m o d d alar m iq d o ri  bitta  xo'jalikning  tu rli  paykallarida 

h a m   t u rlic h a   bo'lishi  m u m k in .  T u p ro q   u n u m d o r l i g in i   o sh irish   va 

o 'g 'it l a r d a n   oqilona  foydalanishda  h arakatcha n  a z o t,  fosfor  va  kaliy 

m iq d o rin i  aniqlash  uch u n   o 'tk az ila d ig a n   agrokim yoviv  tekshirishlar 

m u h i m   ah am iyat  kasb  etadi.  T u p ro q d a g i  h a r a k a tc h a n   o ziq  m o d d alar 

m iqdori  agrokimyo  laboratoriyalarida  aniqlanadi.

Kimyoviy tahlil natijalari  agrokim yoviy x a r ita n o m a   ta rz id a   rasmiy- 

lashtiriladi.  O 't a  serharakat bo'lganligi va agrokim yoviy  tahlil  etishning 

m u k a m m a l   usuli  yo'qligi  sababli  azot  u c h u n  x a r it a n o m a   k a m   tuziladi. 

M u a y y a n   tu p ro q   tipi  uch u n   tavsiya  etilgan  usul  b o 'y i c h a   h a r a k a tc h a n  

fosfor va  alm ashinuvchi  kaliy m iq d o ri  aniqlangach,  t a ’m inlanganligiga 

k o 'r a   5  ta  guruhga  bo'linadi:  j u d a   past,  past,  o 'r t a c h a ,   y u q o ri  va juda


yuqori.  H a r  bir guruh  u ch u n   alohida  rang yoki  shartli  belgi  tanlangan 

b o i i b ,   u l a r d a n   agro k im y o v iy   x a r ita n o m a la rn i  t a y y o rla s h d a   keng 

foyd a la n ila d i.

T U P R O Q N IN G   S IN G D IR IS H   QOBILIYATI

T u p r o q n i n g   singdirish  qobiliyati  deganda,  uni  eritnnadan  turli 

m o d d a l a r n i n g   ion  va  m o le k u la ia rin i  yutish  liam da  ushlab  qolish 

xususiyati  tushiniladi.  T u p ro q   t o m o n id a n   turli  tuzlarning  yutilishini 

m a ’lum   izchillikda o'rganish  D . U e y  (1850— 1854)  ishlarida o ‘z ifodasini 

topdi.  Bu  masalani  o'rganishga ayniqsa  K.K.Gedroys,  Vigner,  S.M atson 

va  b o s h q a   tadqiqotchilar  salm oqli  hissa  q o ‘shdilar.

K.K .  G e d ro y s  o ‘z  tadqiqotlari  asosida  1922-yilda  nashr  qilingan 

« T u p r o q n i n g   singdirish  qobiliyati  haqida  t a ’limot»  n om li  asarida 

tu p r o q n in g   singdirish  qobiliyatini  batafsil  bayon  qildi.  U  tuproqning 

singdirish  qobiliyati,  o ‘g‘it  q o 'llash  m uam m olari,  o ‘simlikning  oziqla- 

nishi  va  tuproqlarni  kimyoviy  melioratsiyasi  o'rtasida  cha m b a rch a s 

b o g ‘liqlik  borligini  isbotladi  va  tup ro q n in g   singdirish  qobiliyatini  5  ta 

turga  b o i d i :

—  biologik;

—  m exanik;

—  fizik;

—  kimyoviy;

—  fizik-kimyoviy.

B iologik   singdirish  qobiliyati.  Singdirishning  bu  turi  o ‘simlik  va 

tu p ro q   m ikroorganizmlarining  hayot  faoliyati  bilan  bog iiq .  Ular tuproq 

er itm a s id a n   oziq  m oddalarini  ta n la b   singdiradi,  o ‘z tanalarida  organik 

b irik m alarg a  aylantiradi  va  shu  y o ‘l  bilan  yuvilib  ketishdan  saqlaydi. 

0 ‘sim lik  va  m ikroorganiznilar  n o b u d   boMgach,  tanasidagi  birikmalar 

asta-sekin  minerallashadi va o'sim liklar o ‘zlashtiradigan  shaklga o ‘tadi.

T u p r o q   tarkibida  m ikroorganizm larning  miqdori  1  ga  m aydonning 

h a y d a lm a   qatlam id a  bir  nec ha  o ‘n  tonnaga  yetadi.  U lar  tu proq  tarki- 

bidagi  o rga nik  moddalarni  oziq  va energiya  manbayi  sifatida  parchalab, 

o ‘s i m l i k l a r   o ‘zla s h tira d ig a n   s h a k lg a   o 'tk a z is h   b ila n   b ir  q a t o r d a  

t u p r o q d a n   a n c h a   m iqdorda  azot,  fosfor,  oltingugurt  va  boshqa  m o d ­

d alarni  olib,  o'simliklarga  nisbatan  raqib  rolini  ham  bajaradi.  Mikroor- 

g a n iz m l a r   to m o n id a n   oziq  m o d d a la rn in g   biologik  singdirilishi  jadal 

k e c h s a ,  b u   j a ra y o n   o ‘s im liklarning  oziqlanishiga  va  o ‘z  navbatida 

hosiliga  salbiy  t a ’sir  ko‘rsatishi  m um kin.


1  ga  madaniylashtirilgan  c h i m l i - p o d z o l   tuproq  m ik ro o rg a n iz m la r i 

plazm asida  ta x m in a n   125  kg  a z o t,  4 0   kg  fosfor  va  25  kg  kaliy  b o i i s h i  

E.N.  M ishustin  to m o n id a n   hiso b lab   topilgan.

T u p r o q q a   kiritiladigan  o ‘g ‘it n in g   h a m   m a ’lum   b ir  q ism i  t e z d a  

m i k r o o r g a n i z m l a r   tanasiga  o ‘t a d i .   A z o tn in g   b a r q a r o r   15N   iz o to p i 

yo rd a m id a  olib  borilgan  kuzatishlar  asosida  tu p roqning  biologik  sing- 

dirishi  natijasida  o 'g ‘it  tarkibidagi  n itra t  shaklidagi  a z o tn in g   10—20, 

a in m ia k   shakldagi  azotning  2 0 —4 0 %   i  m ik ro o rg a n iz m la r  t a n a s id a  

organik h o latd a  muqimlanib  qolishi  an iq lan g a n .  N itrat  shaklidagi  azot 

m ik ro o rg an iz m lar to m onidan  a m m i a k  shakldagi  azotga  n i s b a ta n   1,5— 

2,0  m a rta   k am  singdirilsada, j u d a   k a t t a   am aliy aham iyatga ega,  c h u n k i  

nitratlar  b oshqa  bironta  singdirish  y o 'li  bilan  tu p ro q d a  saqlab  q o lin - 

maydi.  O'simliklar va m ikroorganizmlar tom onida n  nitratlar tez fursatda 

yuvilib  ketadi.  Nitratlarning biologik y o ‘l  bilan  yutilishi ayniqsa  su g 'o ri- 

ladigan  d e h q o n c h ilik   m i n ta q a s in i n g   yengil  g r a n u lo m e tr ik   tarkibli 

tu proqlarida  m u h im   ahamiyatga  ega.

Biologik  singdirish  jadalligi  t u p r o q   aeratsiyasi,  namligi  va  b o s h q a  

xossalariga h a m d a  geterotrof m ik ro o rg a n iz m la r u c h u n  oziq  va  energiya 

m anbayi  hisoblanadigan  organik  m o d d a la r n in g   m iq d o ri  va  tark ib ig a 

b o g i i q .   T u p ro q q a   sellulozaga  b o y ,  lekin  tarkibida  azot  k am   b o 'l g a n  

organik m o d d a la rn i  kiritish ( m a s a la n ,  so m o n   yoki  s e r to ‘s h a m a   g o 'n g )  

m ikroorganiz m lar  sonining  keskin  o shib  ketishiga  olib  keladi.  U lar 

tuproqdagi  minerai  holatdagi  az o t  va  fosforning bir qism ini  o 'z la s h tirib  

oladi,  natijada  o ‘simliklarning  o z iq la n is h   sharoiti  y o m o n l a s h a d i  va 

liosil  m iqdori  kamayadi.  Shu  kab i  j a ra y o n la r  fosfor,  o ltin g u g u r t  va 

o ‘simlik u c h u n  z a m r bo'lgan b o s h q a  oziq  elem entlarida h a m   kuzatiladi.

D e m a k ,  m a ’lum  sh a rt-sh a ro itla rd a n   kelib  chiq q an   h o ld a   tu p r o q -  

larning  biologik  singdirish  qob iliy a ti  o 'sim liklar  o z iq la n ish id a   ijobiy 

yoki  salbiy  roi  o'y nashi  m um kin.



Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   7   8   9   10   11   12   13   14   ...   59


Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2017
ma'muriyatiga murojaat qiling