0 ‘zbekist0n respublikasi oliy va


TASHQI  M U H IT   OMILLARINING  0 ‘SIMLIKLAR


Download 5.63 Mb.
Pdf ko'rish
bet9/59
Sana11.11.2017
Hajmi5.63 Mb.
#19860
1   ...   5   6   7   8   9   10   11   12   ...   59

TASHQI  M U H IT   OMILLARINING  0 ‘SIMLIKLAR 

OZIQLANISHIGA  TA’SIRI

0 ‘simliklarning  oziqlanishi  —  murakkab  fiziologik jarayon.  U ning 

m e ’yorida  kechishi  n a fa q a t  ildiz tizimi,  balki  butun  o'simlik  tanasining 

faoliyati  bilan  bog'liq.

Ekinlar hosildorligi  va ularga oziq elementlarining yutilishi  birinchi 

navbatda  tuproqdagi  o ziq  m oddalar  miqdori  bilan  belgilanadi.  Oziq 

e lem e ntlar t u p ro q n in g   eritm asi,  organik va  minerai  qismlarida  mavjud 

b o 'lib ,  ularning  e r u v c h a n   va  alm ashinib-yutiladigan 

shakllarigina 

o'sim liklarning  oziq lan ish i  u ch u n   yaroqlidir.

Birlamchi  m i n e r a ll a r   nurash  natijasida  p a r ch alan g a ch ,  organik 

m o d d a l a r   esa  m i n e r a l l a s h g a n d a n   keyin,  o 's i m l i k l a r   t o m o n i d a n  

o'z lashtiriladi.

Tashqi  m uhit  o m illa rin in g   o'zgarishi  pH   ning  siljishi,  oziq  m o d ­

d a l a r n i n g   m i k r o b i o l o g i k   b o g 'la n is h i  n a ti j a s i d a   tu p r o q d a g i   oziq 

elem entlarning bir qism i  o'sim liklar tom onidan  keyin o'zlashtiriladigan 

shaklga  o'tadi.

Shuningdek,  ildiz  ajratnialari  ham  ayrim  qiyin  eriydigan  birik- 

malarini o'simliklar oziqlanishi  uchun  molik shakllarga o'tishiga yordam 

beradi.


Ekinlar  to m o n id a n   oziq   m oddalarning  yutilishiga  o'simliklarning 

biologik xususiyatlari va  tup ro q   xossalari  (unumdorlik,  organik moddalar 



m iqdori,  m exanikaviy  va  m inerai  tarkiblar,  harorat,  aeratsiya,

 

p H , 



eritm a  konsentratsiyasi)

 

kuchli  t a ’sir  ko'rsatadi.



T u p r o q   e r it m a s in i n g   k o n se n tra ts iy a si  k ic h ik   b o 'l g a n   h o l l a r d a  

o ‘simliklar sust  rivojlanadi, ularda oziq e le m e n tl a r  tanqisligi  kuzatiladi. 

Konsentratsiyaning j u d a   yuqori  bo'lishi  h a m   o ‘simliklar o z iq la n ish id a  

salbiy  oqibatlarga  olib  keladi.

T uproq  eritm asin in g   maqbul  konsentratsiyasi  ekin  turi  va  n aviga 

bog'liq  ravishda o ‘simliklar rivojlanishining turli davrlari  (o n t o g e n e z )d a  

keng  k o 'la m d a   o'z garadi.

O 's i m l i k l a r n i n g   ild iz   t i z i m i   j u d a   s u y u q   e r i t m a l a r d a n   h a m  

(0,01—0,05%)  oziq  moddalarni  o'z la s h tiris h   xususiyatiga  ega.  T a b iiy  

sharoitlarda  s h o ‘rla n m a g a n   tu p ro q la r  e r it m a s i n in g   k o n sen tra tsiy a si 

0,02—0,2%  ni  tashkil  qiladi.  T u p ro q   e r itm a s i  konsentratsiyasi  b i r  

m u n c h a   y u q o r i   b o ‘lg a n d a   i o n l a r   o ‘s i m l i k l a r   t o m o n i d a n   y a x s h i  

o'zlashtiriladi,  suv  esa  ildiz  to m o n id a n   t u p r o q n i n g   o 'g ‘it  kiritilm agan 

qatlam laridan  yaxshi  shimiladi.  Bu  o 'g 'i t l a r d a n   foydalanishda  a l b a t ta  

hisobga  olinishi  lozim.

Tuzlar konsentratsiyasining yuqori b o 'lish i  e r itm a  osmotik b o sim in i 

oshiradi va tabiiyki,  o'simliklarga suv  h a m d a   oziq   m o d d alar yutilishini 

qiyinlashtiradi.  Q ishloq  xo'jalik  ekinlari  rivojlanishining  ilk  dav rla rid a 

eritm a  konsentratsiyasining  yuqori  b o ‘lishini  ta la b   qiladi  (16-jadval).

16-jadval

E ritm a  konsentratsiyasi,  bodringning  rivojlanishi  va 

hosili  o ‘rtasidagi  inunosabat

Oziq eritm a 

konsen­

tratsiyasi

2 0   kunlik 

nihollar  (10 

dona)  massasi

T erim   oldidan

k o ‘k  m assa

M e v a  hosili

100  qism  k o ‘k 

m assaga  m o s 

keladigan  m eva

%

m m ol

g

%

g

%

g

%

D o n a

Suv

10

-

-

-

-

-

-

0,41

2 ,9

138

5 3 , 7

145

6 0 , 5

2 7

8,6

19

0,74

5,4

175

6 8 ,0

152

6 3 , 5

9 9

3 1 , 6

65

2 ,1 3

15,7

2 6 5

103,0

2 3 0

9 6 , 0

174

5 5 , 5

4 6

3 , 5 6

2 5 ,9

2 , 5 7

100,0

2 4 0

100,0

3 1 4

100,0

130

4 , 9 6

3 6 ,2

188

72,8

205

8 5 ,5

1 3 0

4 1 , 5

6 5

6 ,9 3

4 6 , 5

177

6 9 , 0

1  10

4 6 , 0

5 3

16,9

48


Keitirilgan  m a ’lu m o tla rd a n   eritma  konsentratsiyasi  25,9  m m o l/g  

b o ‘Iganda  b o dringdan  yuqori  hosil  olinishi  kuzatiladi.

Konsentratsiyaning  y a n a d a   oshirilishi  barg  chekkalarining  qurishi, 

tom irlarining  q o ‘n g ‘ir  tus  olishi  va  hosilning  kamayishi  bilan  y akun- 

lanadi.

O Z I Q   M U H I T I D A G 1   E L E M E N T L A R   N I S B A T I

Oziq  m uhitidagi  e le m e n tl a r   nisbatini  hisobga  olish  o 'sim lik la r 

mineral  oziqlanishini  boshqarishda  muhim  aham iyatga  ega.  E kinlar 

rivojlanishining  turli  davrlarida  har  xil  nisbatdagi  oziqa  elem entlarni 

talab  qiladi.

Oziq elem entlarni  ildizga  yutilishi  ko'p jihatdan  gidratlangan  ionlar 

diam etriga  bog'liq  b o 'lib ,  diam etri  kichik  elem e n tlar  ko‘proq  yutiladi. 

Ayrim  e lem e ntlar b u n d a n   mustasno:  masalan,  diametri  katta  b o l s a d a ,  

K +  ioni  rubidiy  va  seziyga,  C l-   esa  boshqa  galogenlarga  nisbatan 

tezroq  yutiladi.

0 ‘simlik  tanasi  faoliyatining  m e’yorida  bo'lishi  bevosita  tashqi 

muhitdagi  kation  va  an io n larn in g   o'z aro  nisbatiga  bog'liq.  Bunday 

oziq aralashm alarini  tayyorlash  va oziqlanish jarayonida  ro‘y beradigan 

ionlar  anto g o n izm in i  tushuntirishda  foydalanish  m um kin.

Oziq eritmasining  fiziologik jihatdan  muvozanatlashganligi  o'simlik- 

larn in g   riv ojlanishiga  k uchli  t a ’sir  k o 'r s a ta d i.  Oziq  e l e m e n tl a r n i 

o 's im liklar  oson  va  sam arali  o'zlashtiradigan  nisbatlarda  tutadigan 

eritm alar  fiziologik  j i h a t d a n   muvozanatlashtirilgan  eritmalardir.

F aq at  bitta  t u z   e r itm a s id a   o'sim liklar  yaxshi  rivojlanmasligini 

quyidagi  misolda  k o 'rsa tis h   m um kin  ( 17-jadval).



17-jadval

T u z ia r   e r i t m a s i n i n g   o'simliklar  rivojlanishiga  alohida 

va  birgalikdagi  t a ’siri

T u z

4 0   kunlik  n ih ollar  ildizning  uzun lig i,  mm

N a C l

5 9

KCI

68

M g C l 2

7

CaCI

70

NaC I +  K C I + C a C l j

32 4

T ajribalar  asosida  azot  bilan  yaxshi  t a ’m in la n g a n   o 'sitnliklar  K, 

C a,  M g,  C u ,  Fe,  M n   va  Zn  kabi  e le m e n tla r n in g  yaxshi  o ‘zlashtirishi, 

fosforning  o rtiq c h a   miqdori  Cu,  Fe  va  M n   elem entlari  y u tilishini 

cheklashi  a niqlanga n.  Kaliy  t a ’sirida  o ‘sim lik  tanasiga  Ca,  M g 

va 

yan a  bir  q a to r  ele m e n tla r  kam roq  yutiladi.



Oziqlanish  niuhitidagi bironta  e le m e n tn in g  b o s h q a  e le m e n tla r n in g  

yutilishiga  y o rd a m   berishi  ionlar  sinergizm i  iboralari  bilan  yuritiladi. 

Agar  tu z la r  a ralashm asining  t a ’siri  a l o h i d a   o lin g a n   k o m p o n e n t l a r  

t a ’siriga  teng  b o ‘lsa,  ionlar  adidtivligi  deyiladi.

A n to g o n izm   hodisasi  ko'proq  Fe  va  Ca:  Al  va  Na:  Fe  va  Z n :  M n  

va  Z n;  C u   va  Z n ;  Z n   va  Fe;  M n,  C u,  M o   o 'r ta s id a   yaqqol  n a m o y o n  

b o ‘ladi.  Ionlar  sinergizmi  esa  C u  va  C o ,  B;  M o   va  Cu;  C u   va  M n ;  

C a  va  C o   o ‘rtasida  kuzatiladi.

Azot,  fosfor  va  kaliy  yetarli  b o ‘lgan  s h a ro itla rd a   o ‘sim lik larn in g  

m ikro elem en tlarg a  talabchanligi  ortadi.  M a sa la n ,  tu p ro q d a  F e,  M n  

va  Z n   taqchil  b o ‘lsa,  o'simliklarga  a z o tn in g   yutilishi  kam ayadi.

C u,  Zn,  M o  kabi  m ikroelem entlar  fosforning  yutilishiga  ijobiy, 

kaliyning  o ‘zlashtirilishiga  salbiy  t a ’sir  qiladi.

A nionlar o ‘rtasida,  masalan,  S 0 4- 2 va  S e 0 4-2  o'rtasida a n to g o n iz m  

kuchsiz  n a m o y o n   b o i a d i   yoki  u m u m a n   kuzatilm aydi.  N O , - ,  P 0 4-3 

va 


S 0 4-2  o ‘rtasid a  kuchli,  g a lo g e n la rn in g   ildiz  tizim iga  y u tilis h i 

a n to g o n izm   asosida  sodir  b o ‘ladi..

T u p ro q d a g i  ayrim   elem entlar  m iq d o ri  j u d a   k a t t a   ( C a — 1310,  P, 

Mg,  Fe,  M n — 100—300  m arta,  ayrim lari  esa  j u d a   kichik,  ( N a   va 

K — 10  m arta )  intervalda  o'zgaradi.  0 ‘s im lik la rn in g   ildiz  tiziini  o z i q a  

m o d d a la r n i  ta n la b ,  m a ’lum  m iq d o r va  n is b a tl a r d a   yutish  q o b iliy a tig a  

ega.

E k in la rn in g   rivojlanishi  va  h o silin in g   s h a k lla n ish id a   o z iq   e l e ­



m e n tla rn in g   reutilizatsiyasi  (qayta  fo y d a la n ilish i  m u h im   a h a m i y a tg a  

ega).  R eutilizatsiya  —  oziq  e le m e n tla r n in g   o ‘sim likdagi  qari  b a r g l a r -  

dan   yosh  barglarga,  o'suv qism lardan  u r u g ‘  va  m evaga  oqib  o 't i s h i d ir .  

C a,  Fe,  M n,  B,  Z n   kabi  e le m e n tla r  re u tiliz a tsiy a la n m a y d i,  o l t i n g u -  

gurt  q ism an ,  a z o t,  fosfor,  kaliy  va  m a g n iy   k o ‘p  m a ro ta b a   r e u til i -  

zatsiyaga  uchraydi.

Tashqi  m u h it  oinillari  (harorat,  n a m lik ,  y o ru g ‘lik  va  havo)  i o n l a r  

an togonizm i,  sinergizmi  va  reutilizatsiyasiga  kuchli  t a ’sir  k o 'r sa ta d i. 

Masalan,  issiqxonalarda  yorug'likning  k a m   b o 'lishi,  tu p ro q q a   y u q o r i  

m e ’y o rd a  azotli  o ‘g ‘itlar  kiritilishi  s a b z a v o t  va  poliz  m a h s u l o t l a r i  

tarkibida  n itratlar  miqdorini  keskin  ortish ig a  olib  keladi.

6  -   A g r o k i m y o

81


Tuproq  nam ligining  o ‘simliklar  oziqlanishiga  ko'rsatadigan  ijobiy 

t a ’sirini  quyidagicha  asoslash  mumkin:

1)  suv  o 's i m lik l a r n i n g   fiziologik  holatini  yaxshilaydi,  fotosintez, 

oqsillar  biosintezi  va  m o d d a l a r   alm ashinuvi  j a r a y o n la rin i  k u ch a y - 

tiradi;

2)  m e ’yordagi  t u p r o q   namligi  ildiz tizim ining  rivojlanishiga  ijobiy 



t a ’sir  ko‘rsatadi  va  u n in g   singdirish  yuzasini  oshiradi;

3)  suv  oziq  e le m e n tla r n i  tuproq  eritmasi  va  singdirish  kompleksi 

(T S K )  dan  ildiz tizim iga oqib  o'tishida diffuzion  m uhit  rolini  bajaradi.

T u p ro q   n am ligi  m e ’y o r d a   b o ‘lganda,  o 's i m l i k l a r   z a ru r  oziqa 

elem entlarni  k o ‘proq  o ‘zlashtiradi,  ortiqcha  nam lik  t a ’sirida  ayrim 

zararli  ionlar  (m asa la n ,  ternir  I  oksid)  o ‘simlik  tanasiga  o'tadi.

Namlik  y e tis h m a g a n d a   ferm entlar  tizim ining  faoliyati  buziladi, 

gidroliz,  organik  m o d d a la r n in g   parchalanishi  kuchayadi,  fotosintez 

jadalligi  susayadi  va  o ‘sim liklar  o ‘sishi  t o ‘xtaydi.

M a ’lumki,  ildiz  tizim i  orqali  yutilgan  suvning  atigi  0,2%  i  o ‘simlik 

tanasining shakllanishi  u c h u n   sarflanadi,  9%  dan   ortig'i  barglari  orqali 

b u g 'la n a d i,  o 's i m l i k l a r   o z iq   m o d d a la r  bilan   yaxshi  t a ’m in la n g an  

sharoitda  quruq  m o d d a   birligini  yaratishga  sarflanadigan  suv  miqdori 

a n c h a   kamayadi  (18-jadval).



18-jadval

Quruq  m odda  birligini  yaratish  uchun  sarflanadigan 

suv  miqdori

Tajriba varianti

Bug‘doy

Zig‘ir

0 ' g ‘itsiz

800

1093


N

917


1198

N P


545

1000


N P K

480


787

Havoning  ijobiy  n am ligi  yuqori  bo‘lg anda  suvning  bug‘lanishi 

kamayadi,  binobarin  oziq   m oddalarning  yutilishi  yaxshilanadi.

Yuqori  m e ’y o rd a  o ‘g ‘it  berilayotgan  sharoitlarda  tu proq  namligiga 

jid d iy   e ’tibor  berish  lo zim .  S u g ‘ori!adigan  d e h q o n c h ilik   sharoitida 

suv  va  oziq  rejim larini  muvofiqlashtirish  m o ‘l  hosil  garovidir.



T u p ro q   aeratsiyasining  o ‘sim liklar  t o m o n i d a n   yutiladigan  o z i q  

m oddalar miqdoriga ta ’siri  Xogland t o m o n i d a n  aniqlangan.  0 ‘sim liklar 

ildiz  tizim i  chegarasidagi  kislorod  v a   k a r b o n a t   a n gidrid  m i q d o r i  

m u n ta z a m   o ‘zgarib  turadi.  A naerob  s h a r o it d a   hujayralarning  k islo ro d  

bilan  t a ’m inlanishi  yom onlashadi,  k a r b o n a t   angidrid  miqdori  o s h a d i. 

Qisliloq  xo'jalik  ekinlari  ildiz  tizimi  fa q a t  aeratsiya  yetarli  b o ‘lgan 

sharoitlarda  m e ’y o rd a  faoliyat  k o'rsa tadi.

Tuproqdagi  kislorod  miqdori  m o d d a l a r   yoki  m o d d alar  tiz im in in g  

oksidlanish-qaytarilish  potensialini  belgilaydi.  K a rb o n at  angidrid  gazi 

ildiz  to m o n id a n   nitratlar,  fosfatlar  va  a m m o n i y   ionining  y u tilishga 

depressiv  t a ’sir  k o ‘rsatadi  (19-jadval).

T u proq  aeratsiyasi  m ikroorganizm lar  s o n i  va  ular to m o n id a n   o z iq  

m od d alarn in g   parchalanishiga  kuchli  t a ’sir  ko'rsatadi.

1 9 -jadval

Aeratsiyasining  pomidor  h osild orligi  va 

o/iqlanishiga  ta ’siri

Eritma

aeratsiyasi

Pom idor 

h o sili,  kg

1  o'sim lik   tom on id an   o ‘z!ashtirilgan,  m g /ek v

N O - ,

h

2

p o

4-

K +

C a ++

M g ~

O dd iy

7

776

115

5 0 6

3 2 9

141

Kuc hli

10

1074

160

7 3 8

4 4 5

197

HARORAT

H a roratning o ‘simliklarfaoliyatidagi  a h a m iy a ti  yaxshi  o 'r g a n ilg a n . 

H a r  bir  qishloq  xo'jaligi  ekini  u ru g 'in in g   u n i b   chiqishi  u c h u n   m a q b u l 

harorat  mavjud  (m asalan,  arpa  u c h u n —20°C ,  suli,  b ug'doy  u c h u n — 

25°C,  makkajo'xori va oq jo'xori u c h u n   — 32°C).  G ‘alla ekinlari  h a r o r a t  

2 3 - 2 5 l’C  boMganda  azot  va  fosforni  y axshi  o ‘zlashtiradi.  B u g 'd o y  

tarkibidagi  oqsil  miqdori  nisbatan  issiq  h a ro ra tli  m inta qalarda  y u q o r i  

b o ‘ladi.  K anak u n ju t,  soya,  loviya  va  g ‘o ‘z a   kabi  o'sim liklar  30— 35°C  

h aroratda  oziq  m o ddalarni  yaxshi  o 'z la s h tira d i.

O'sim liklar  ildiz  tizimining  rivojlanishi  u c h u n   bir  m u n c h a   p a s tr o q  

harorat  kerak.  N isb atan   past  h a ro ratlard a  N H /   shakldagi  azot,  N 0 3~


ga  nisbatan  k o 'p ro q   yutiladi.  Haroratning  5—7°C  ga  qadar  pasayishi 

kaliyning  o ‘zlashtirishiga  t a ’sir  qilmaydi,  lekin  ildiz  tom o n id a n   azot, 

fosfor,  kaliy  va  o ltin g u g u rtn in g   yutilishini  keskin  kamaytiradi.

Ekinlar m e ’yorida oziqlantirilgan  sharoitlarda haroratning  10°C dan 

pasayishi  oziqa  elem e n tlarn in g   o'zlashtirilishiga  salbiy  ta'sir  ko'rsatadi.

Oziqa  e lem e n tlarin in g   o'zlashtirilishi  haroratga  mos  ravishda  ortib 

b o r a d i,  lekin  40°C   d a n   b o s h la b   keskin  k a m a y i s h i n i   f e r m e n t l a r  

tizimining  loxaslanishi  bilan  izohlash  m um kin.



YORUG‘LIK

YorugMik  va  o z i q a   m o d d a la r n in g   yutilishi  o 'r ta s id a   bevosita 

b o g iiq lik   mavjud.  O 's i m l i k la r   bir  paytning  o 'z id a   doim o  o ‘zgarib 

turadigan  2  ta  o z iq la n is h   muhiti  (havo  va  tu p ro q )  da  oziqlanadi. 

Fotosintez ja ra y o n id a   o ‘simliklar  yorug'lik  energiyasini  yutadi  va  shu 

asosda  tashqi  m u h it  bilan  energiya  almashinuvi  boshlanadi.

Yorug'lik  t a ’sirid a  o ‘simliklarda  m ineral  oziqlanish  kuchayadi. 

Q o ro n g ‘uda saq lan a d ig an   o'simliklarda  faqat  fotosintez jarayoni  emas, 

balki  ildiz  orqali  o z i q a   m oddalarning  yutilishi  ham   susayadi.  U zoq 

m u d d a t  yorug‘likdan  b a x r a m a n d   bo'lm ag an   o 's im liklarda  m ineral 

oziqlanish  to 'x ta y d i,  c h u n k i  fotosintez  ja ra y o n id a   hosil  bo'ladigan 

m o d d a l a r   ildiz  o r q a l i   y u tila d ig a n   i o n l a r n i n g   keyingi  m e t a b o l i k  

reaksiyalari  uch u n   e n e rg etik   material  sifatida  xizmat  qiladi.

T U P R O Q   M U H I T I N I N G   R E A K S I Y A S I

T u p ro q   m u h i t i n i n g   reaksiyasi  ( t u p ro q la r n in g   nordonligi  yoki 

ishqoriyligi)  t u p ro q   eritm asidagi  H +  va  O H -   ionlarining  nisbatiga 

bog'liq.  M uhitning  reaksiyasi,  odatda, vodorod  ionlari  konsentratsiyasi 

10  sonining  m anfiy  logarifmi  ko'rinishida  ifodalanadi  va  «pH»  bilan 

belgilanadi.

T u p ro q   m u h i t i n i n g   konsentratsiyasi  b a r c h a   o 'sim lik la r  u c h u n  

m u h im   fiziologik  a h a m iy a tg a   ega.  N ordon  tuproqlarga  ohak  kiritilsa, 

H +  ionlari  o 'm i n i   C a ++  egallaydi  va  pH  m o'tad ilg a  qarab  siljiydi.

Tuproq  m u h itin in g   reaksiyasi  o'simliklarga  bevosita  va  bilvosita 

ta 's ir  ko'rsatishi  m u m k in .   Bilvosita  ta’sir  t o ‘g ‘ri d a n - to ‘g ‘ri  o ’simlikka 

emas,  balki  o'simlik  faoliyati  uchun  zarursharoitlarga qaratilgan  bo'ladi. 

M asalan,  n o rd o n   m u h i td a   o'simliklar  o ‘zlashtirishga  molik  Fe,  Co, 

M n ,  C u  miqdori  o rtib   N ,  P,  Mo,  В  miqdori  kamayadi.  Tuproq  m uhi-



tining reaksiyasi o ‘simliklar to m o n id a n  oziq elem entlarining yutilish ig a 

kuchli  ta ’sir  k o 'rsa ta d i  (20-jadval).



2 0 -ja d v a l

Eritina  pH   ning o ‘siinliklarga  yutiladigan  ionlarga  ta ’siri.

0 ‘sim lik

Eritma

(N H 4) 2H P 0 4  da y u tilg a n (m g /so a t)

N H r4

H P O , - 2

D o n - d u k k a k li l a r

6 , 6

0 , 8 9

0 , 1 3

7,4

1 ,2 6

0 , 0 6

B u g 'd o y

6 ,7

1,86

0 , 2 8

7,3

2 , 2 6

0 , 1 0

M a ’lumki,  n o rd o n   eritm alar  tarkibidagi  H +  ionlari  a n i o n l a r n i n g  

o ‘zlashtirilishiga y o rd a m   bersa,  ishqoriy eritm alard a  —  k a tio n la r  k o ' p -  

roq 


0

‘z la s h tirila d i.  Bu  hoi  a y n iq s a   is h q o riy   t u p r o q l a r d a   f o s f o r l i 

o'gMtlarni  q o 'lla s h d a   yaqqol  k o 'rin a d i.

T u p ro q   r n u h itin in g   reaksiyasining  t a ’siri  b o s h q a   ta s h q i  m u h i t  

omillari  t a ’sirida  u  yoki  bu  to m o n g a   q a ra b   siljiydi.

T uproq  m ikroorganizm larining  faoliyati  h a m   pH  bilan  b e v o s i t a  

bog'liqdir.  Singdirish  sig‘imi  va  buferlik  qobiliyati 

yuqori  b o 'l g a n  

tuproqlarda  m u h itn in g   noqulay  reaksiyasi  o'sim liklarga  k a m r o q   z a r a r  

yetkazadi.



T U Z LA R N IN G   F IZ IO L O G IK   REAKSIYASI

0 ‘g ‘it  sifa tid a   ishlatiladigan  b a r c h a   tu z la r  kim yoviy  x o s s a l a r i  

b o ‘yicha  gidrolitik  nordon,  ishqoriy  va  m o ‘tadil  b o i i s h i   m u m k i n .

0 ‘simliklar  rivojlanishi  d av o m id a  ionlarni  tanlab  o ‘z la s h tira d i  va 

tuproqqa  kiritiladigan  kimyoviy m o ‘tadil  tu z la r ham   fiziologik j i h a t d a n  

boshqa  holatga  o'tishi  mum kin.

0 ‘g ‘itlarning  fiziologik  nordonligi  —  o'sim liklar  t o m o n i d a n   tu z  

tarkibidagi  kationlarni  ko ‘plab  yutilishi  va  natijada  m uhit  re ak siy asin i 

nordonlashuvida  nam o y o n  b o ‘ladi.  0 ‘g ‘itlarning fiziologik  ish qoriyligi 

asosida aksincha,  o ‘siniliklar to m o n id a n   t u z  tarkibida  ko‘proq  a n i o n l a r ­

ning  yutilishi  yotadi.

Azotli  o ‘g ‘itlar  tarkibidan  birinchi  navbatda  azot  o ‘z la sh tirila d i. 

S hu  boisdan  b a r c h a   am m oniyli  t u z l a r   fiziologik  j i h a t d a n   n o r d o n ,


selitralar esa  ishqoriy  hisoblanadi.  Masalan,  natriyli  seJitra  dissosilan- 

g a n d a   N a +  va  N 0 3~  ionlarga  ajraladi.  N O , -   o 's im liklar  to m o n id a n  

tezd a o'zlashtiriladi va  N a + tuproqning ishqoriyligini  oshiradi.  Shuning- 

dek ,  m uhitda  gidrolitik  ishqoriy  tuz-  N a H C 0 3  yuzaga  keladi.

N H 4C1  va  ( N H 4) 2S 0 4  kabi  tuzlarning  d isso ts ila n ish id a n   hosil 

bo'ladigan am m o n iy  katio n i  o'simliklar t o m o n id a n  o'zlashtiriladi.  Kis- 

lo ta   qoldiqlari  e r it m a n i   j a d a l   n o rd o n la s h tira d i.  A m m ia k li  selitra 

( N H 4N 0 3)  ning  dissotsiatsiyasi  N H 4+  va  N 0 3_  ionlari  hosil  bo'lishi 

b ilan   boradi.  N H 4+  t e z d a   T S K   tarkibiga  o 't a d i   va  N 0 3  t u p ro q q a  

n o rd o n lik  baxsh etadi.  L e k in  bu  tuzning fiziologik nordonligi unchalik 

kuchli  emas.

Kaliyli  tuzlarning  fiziologik  nordonligi  y a n a d a   kuchsiz.  Kaliyga 

talabchanligi  kam  b o 'l g a n   arpa  va  suli  kabi  ekinlarga  kaliyli  o 'g 'itla r 

m o 'ta d il,  qand  lavlagi,  k u n g a b o q a r  va  m akkajo'xori  kabi  kaliysevar 

o'sim liklarga  fiziologik  n o r d o n   t a ’sir  ko'rsatadi  (kartoshka,  tam aki, 

z ig 'ir  h am   k o 'p   m iq d o rd a   kaliyni  o'zlashtiradi).

Oziq  eritm asining  o 'z   reaksiyasini  saqlay  olish  xususiyati  bevosita 

u n i n g   tarkibi  bilan  b o g 'l i q .   M asalan,  e r itm a d a   C a ( H C 0 3) 2  k o 'p  

m iq d o rd a   uchrasa  o rtiq c h a   kislota  kalsiy  bikarbonat  bilan  t a ’sirlashib, 

kalsiy  tuzi,  suv  va  k arb o n a t  angidridni  hosil  qiladi:

C a ( H C 0 3)2  +   H 2S 0 4  =   C a S 0 4  +   2 H 20   +   2  C 0 2

Bunday  eritm a  m u a y y a n   buferlik  xususiyatlarini  n am o y o n   qiladi. 

Buferlik  qobiliyatiga  s h u n i n g d e k ,  tuproqning  singdirish  sig'im i  va 

singdirilgan  kationlar  tarkibi  kuchli  ta’sir  ko'rsatadi.

T U P R O Q   M IK R O O R G A M Z M L A R I

Tog' jinslarining  nurashi,  torf,  neft, tosh k o 'm ir,  selitra va ohaktosh- 

larning yuzaga  kelishi  bevosita  m ikroorganizmlar faoliyati  bilan  bog'liq. 

T u p r o q   hosil  bo'lish   j a r a y o n i n i   ham  m ikroorganizm larsiz  t a s a w u r  

qilish  qiyin.  T u p ro q n in g   h a y d a lm a   qatlamidagi  bakteriyalar  massasi 

3—8  t/g a   ni  tashkil  qiladi.

Oziqlanish  usuliga  k o 'r a  g etero tro f  va  a vto tro f  m ikroorganizm lar 

farqlanadi. Avtotrof b akteriyalar karbonat angidriddagi  uglerodni  bog'- 

lash  u c h u n   fo tosintezda n  yoki  ayrim  mineral  m o d d alarn in g   oksidla- 

n ishidan  hosil  b o 'la d ig a n   energiya  (xemosintez)  dan   foydalanadi.

Yashil  va  qizg'ish  bakteriyalar,  nitrifikatsiyalovchilar,  shuningdek, 

oltingugurt va tem ir bakteriyalari fotosintezlash  qobiliyatiga ega. Tayyor



organik  m o d d a l a r   uglerodidan  fo y d a la n a d ig a n   g e te ro tro f b a k t e r i y a l a r  

j u m la s ig a   a k s a riy a t  tu p ro q   b a k t e r i y a l a r i ,   a k t i n o m i t s e tl a r ,   b a r c h a  

z a m b u r u g 1  va  s o d d a  m ikroorganizm lar  kiritiladi.

V o d o ro d  sulfid,  oltingugurt va  tiobirikm alarni sulfat  kislotaga  q a d a r  

oksidlanishiga sulfofiksatsiya  deyiladi  va b u  jara y o n   oltingugurt  h a m d a  

tiobakteriyalar  ishtirokida  sodir  b o 'la d i.  Sulfat  kislota  o ‘z  n a v b a t i d a  

tu p roqdagi  qiyin  eriydigan  m inerai  t u z   (m asa la n ,  fosfat)larni  o s o n  

eriydigan  s h a k lg a   o 'tk a z a d i,  a s o s la r  b ila n   t a ’sirlashib,  o ' s i m l i k l a r  

t o m o n id a n   o so n   o'zlashtiriladigan  s u lfatlarni  hosil  qiladi.

T ernir  bakteriyalar  ternir  bir  ok sid n i  ternir  oksidga  a y la n tiris h d a , 

shuningdek,  m arg a n es  tuzlarining  o k sid lan is h id a  ishtirok  etadi.

Ammonifikatsiya,  nitrifikatsiya va denitrifikatsiya  jarayonlari  m i k r o -  

organizm larsiz  sodir  b o im a y d i.  A y n i  ja ra y o n la rd a   ishtirok  e t u v c h i  

m ik ro o rg an iz m lar  t o ‘g ‘risida  darslikning  azotli  o'g 'itlarg a  o id  b o b i d a  

batafsil  to 'x ta la m iz .

M ikroorganizm lar turli-tuman  kimyoviy birikmalar bilan oziq lan a d i. 

Tuproq mikroorganizmlari birinchi navbatda azotga kuchli ehtiyoj  sezadi. 

Avtotroflar  asosan  am moniy  va  nitrat  kislota  tuzlarini  o ‘zlashtiradi.

A yrim lari  atm osfera  azotini  h a m   o 'z la s h tiris h   qob iliy a tig a  ega. 

M ura kkab  organik  m oda-gum us  tarkibidagi  oziqa  e le m e n tla r n i  o ‘z- 

lashtiradigan  m ikroorganizm lar  h a m   m avjud.

T u proq va mikroorganizmlar hujayralaridagi barcha kimyoviy h a m d a  

biokimyoviy jarayonlar  namlik  tu p ro q   t o i a   n a m   sig‘imining  5 0 — 60%  

iga  teng  bo 'lg an   sharoitda,  anaerob  m ikroorganizm lar  esa 

8 0 — 90, 

hatto  100%  nam likda  (sholipoya)da  h a m   yashaydi.

T u p r o q d a   turli  guruh  va  turlarga  m a n s u b   b o 'lg a n ,  s e llu lo z a   va 

pektin  m o d dalarini  parchalovchi  m ik ro o rg a n iz m la r  h a m d a   u r o b a k t e -  

riyalar  (m o c h e v in a n i  parchalaydi)  u ch ra y d i.

O 'sim likla rning  ildiz  tizimi  o 'z i d a n   turli  tuzlar,  q a n d   m o d d a l a r ,  

organik  va  am inokislotalar,  v itam in  h a m d a   o 'stiruvchi  m o d d a l a r n i  

ajratadi.  Bu  m o d d a la r  m ik ro o rg a n iz m la m in g   rivojlanishi  va  ta rk ib ig a  

kuchli  t a ’sir  qiladi.  M i k r o o rg a n iz m la r,  ildiz  a jra tm a la ri  b i l a n   b i r  

q ato rd a  n o b u d   b o i g a n   ildiz  qold iq la rin i  h a m   iste’mol  qiladi.  Y u k s a k  

o'sim liklarning  ildizi  atrofida  t u p ro q   m ik ro o rg a n iz m la rin in g   y a s h a s h i  

uch u n   qulay  m askan  rizosfera yuzaga  keladi.  Rizosferadagi  1  ga  t u p r o q  

tarkibida  10,7  m in  d o n a   m ikroorganizm   mavjud.

Ayrim  ho llard a  ildiz atrofidagi  m ikroflorasi  o'sim lik larn in g   o z i q l a -  

nishiga  salbiy  t a ’sir  ko'rsatadi.  U l a r   o z iq la n is h   va  o ' z   t a n a l a r i n i  

shakllantirish  u c h u n  tuproqdan  k o 'p   m iq d o rd a  azot va kul e le m e n tla r in i



o 'z la shtirib  o'z larini  o 's im lik la rg a   «raqib»  sifatida  n am o y o n   qiladi. 

K o ‘p  hollarda  mikroorganizm larning oziqa moddalarni  immobilizatsiya 

qilishi  muvaqqat  xarak terd a  bo'lib,  o'sim liklar  oziqlanishiga  kuchli 

t a ’sir  ko'rsatmaydi.  L ekin  t u p ro q q a   uglerodga  boy  m o d d alar  (somon 

yoki  sersomon go ‘ng)  kiritilganda,  mikroorganizmlar ju d a  tez  ko'paya- 

di,  k o 'p   miqdorda azot,  fosfor va boshqa  m akro va  m ikroelem entlarni 

o ‘zlashtirib  oziq  m o d d a l a r   taqchilligini  yuzaga  keltiradi.  N atijada 

t u p ro q q a  somon  yoki  to 'sh a m a li  go'ng kiritilgan  ildiz  hosilining sezilarli 

kamayishi kuzatiladi.  O ziqa elementlarning biologik  m uqimlanishi uzoq 

d a v o m   etmaydi,  m ik ro o rg a n iz m la r  nobud  bo 'lg ac h ,  tezda  mineral- 

lashadi  va  o ‘sim liklar  t o m o n i d a n   o'zlashtiriladi.  B archa  m ikroor- 

ganizm larni  o'sim liklar  u c h u n   foydali  deb  bo'lm aydi.  U larning ayrim- 

lari  o'sim liklar  u c h u n   za rarli  m oddalarni  ajratishi  va  kasalliklarni 

q o ‘zg‘atishi  m um kin.



Download 5.63 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   5   6   7   8   9   10   11   12   ...   59




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling