0 ‘zbekist0n respublikasi oliy va


Download 5.63 Mb.

bet6/59
Sana11.11.2017
Hajmi5.63 Mb.
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   59

A

so

si

y

 

q

is

h

lo

q

 

x

o

'j

a

li

k

 

eki

nl

ar



h

o

si

li

n

in

g

 

o

'r

ta

ch

a

 

k

im

y

o

v

iy

 

ta

r

k

ib

i,

§

*^3



a

Ku

l

00

SO in

co

3

,0

0,

5

»n

2

,0

2

,5

3

,0

in

ro

3

,5

4

,0

O

'l

0

,8

6

‘0

0

.7

3

,0

S

e

lh

il

o

z

a

2

,5

2

,3

o

o ’

5

,5

0

,6

2

,0

00

00

5

,4

4

,0

7

,0

5

,0

8

,0

0

.8

- ,

OO

©" \D

K

r

a

x

m

a

l

6

5

8

9

5

5

6

5

78

9

9

6

2

5

3

58

2

7

r--

\0

Ov

Os

OO o

Is*

©

2

,0

2

.0

4

,2

2

,2

0

,8

4

,7

00

CN

1,5



5

0

35

0

,1

(N

o"

0

,2

r

o

OO

o"

X

om

 

p

r

o

te

in

\D

ro

CN o

00

o

-

23

2

0

3

4

25

sO

(N

2

,0

1,6

CO

2

,5

3

,5

O

q

si

l

CN



O'

r-

O'

O

2

0

OO

2

9

2

2

23

1

,3

1,0

0

.7

CO CO

S

u

v

fN

(N

co

co

-

in

CO CO CO

-

30



OO

7

8

75

86

85

7

5

E

ki



va

 

hosi



tu

r

i

Bu

g



'd

o

y



 

(d

o



n

i)

Ja



v

d

ar



 

(d

o



n

i)

Suli 



(d

o

n



i)

A

rp



(d

o



n

i)

Sho



li 

(g

u



ru

c

h



)

M

a



k

k

a



jo

'x

o



ri

 

(d



o

n

i)



G

re

ch



ix

(d



o

n

i)



R

us

 



n

o

'x



a

ti

 



(d

o

n



i)

L

o



v

iy



(d

o

n



i)

S

oy



(d

o



n

i)

K



u

n

g



a

b

o



q

a



(m

a

g



'i

z

i)



Z

ig

'i



(u

ru



g

'i

)



Ka

rt

o



sh

ka

 



(t

u

g



a

n

a



g

i)

Q



an

lav



lagi 

(i

ld



iz

i)

S



ab

zi

 



(i

ld

iz



m

e

v



a

si

)



P

iy

o



(p

iy



o

b



o

sh

)



B

ed



(k

o

‘k 



m

a

ss



a

)


K o‘pchilik o ‘simliklarda, ularning urug‘larida oqsillar zaxira m o d d a  

sifatida to ‘planadi.  Ekinlam ing o'suv organlari  tarkibida oqsil m iq d o ri 

ular  quruq  m assasining  5—20%  ini,  d on -dukkakli  va  moyli  e k in la r 

urug‘ining  20—30%  ini  tashkil  qiladi  (13-jadvalga  qarang).

Oqsillarning  tarkibi  ancha  barqaror  b o lib ,  51—55%  ini  uglerod , 

20—24%  ini  kislorod,  15—18%  ini  azo t,  6 ,5 —7,0%  ini  v o d o ro d , 

0,3—1,5%  ini  oltingugurt  tashkil  qiladi.

0 ‘sim lik  o q sillari  ah o lin i  o z iq -o v q a t  b ila n   t a ’m in la sh d a   va 

chorvachilikda m uhim  ahamiyatga ega.  In so n bir kun davomida kam ida 

70—100  gr  oqsil  iste’m ol  qilishi  kerak,  aks  holda  organizm da  m o d d a  

almashinuvi  buzilib,  jiddiy  salbiy  oqibatlar  yuzaga  keladi.

Oqsil  m oddalarning  m olekulalari  asosan  20  ta  am inokislota  va

2 ta amid  (asparagin va glutamin)  dan tuzilgan.  Oqsillarning m o lekular 

og'irligi juda katta b o ‘lib, aksariyat hollarda b ir necha millionga yetadi.

Barcha oqsillar ikkita guruhga — proteinlar va proteidlarga bo‘linadi. 

Proteinlar yoki boshqacha aytganda,  oddiy oqsillar,  faqat am inokislota 

qoldiqlaridan  tuzilgan  bo'lsa,  proteidlar  (m urakkab  oqsillar)  o d d iy  

oqsil  va  u  bilan  cham barchas  b o g ian g a n   nooqsil  tabiatli  birikm ad an  

iboratdir.

Proteinlarning eruvchanligiga ko'ra quyidagicha guruhlash m um kin:

a)  albuminlar

  —

 

m olekular  og'irligi  b ir  necha  o ‘n  mingga  ten g , 



suvda  oson  eriydigan  oddiy  oqsillar;

b)  globulinlar

 



 



suvda  erim aydigan,  lekin  m o ‘tadil  tu zla rn in g  

kuchsiz  eritm alarida  (m asalan,  natriy  xlorid  yoki  kaliy  xloridn ing  

4—10%  li  eritm alarida)  eriydigan  oqsillar.  G lob ulin   o ‘simlik  oqsillari 

ichida  keng  tarqalgan  b o lib ,  dukkakli  d o n   va  moyli  ekinlar  u ru g ‘i 

tarkibidagi  oqsillarning  asosiy  qismini  tashkil  qiladi;

d) prolaminlar

 

—  70—80%  li etil spirtida erishi bilan xarakterlanadi, 



suvda  erimaydi  faqatgina  donli  ekinlarning  u ru g ‘i  tarkibida  uchraydi: 

m asalan,  bug‘doy  va  javdarda  gliadinlar,  m ak k ajo ‘xorida  —  z e in , 

sulida  —  avenin;

e)  glutelinlar

 

—  suvda  va  tuzli  e ritm a la rd a   erim aydigan  lek in  



ishqorlarning  kuchsiz  eritm alarida  eriydigan  oqsillar;

f )   proteidlar

 

esa  tarkibiga  kirgan  nooqsil  m oddaning  tabiatidan  



kelib  chiqqan  holda  quyidagilarga  bo ‘linadi:

a) 


lipoproteidlar

  —


 

oqsillarning  tu rli-tu m a n   yo g 'sim o n  m o d d a la r 

b ila n   hosilasi.  0 ‘sim lik   to ‘q im a la rid a   lip o p r o te id la r   h u ja y ra la r 

o ‘rtasid ag i  to 's iq la r   va  h u jay ra  ich k i  tu z ilm a la rin in g   ta rk ib ig a  

kiradi;


b) 

glyukoproteidlar

  —


 

oqsillaming turli-tum an monosaxaridlar bilan 

hosil  qilgan  birikm alaridir  ;

d)  xromaproteidlar

 

—  oqsillam ing  nooqsil  xarakterdagi  b o ‘yoq 



m oddalar  bilan  hosil  qilgan  birikmalari.  M asalan,  oqsil  va  xlorofil 

hosil  qiladigan  birikm a  fotosintez jarayonida  m uhim   ro'l  o'ynaydi.

e)  nukleoproteidlar

 



 

tirik  o rg an izm lar  tan asida  kechadigan 

ko'pchilik  jarayo nlard a  faol  ishtirok  etadigan  oqsillar  guruhi.  Ular 

oqsil  va  nuklein  kislotalarning  birikishidan  hosil  bo'ladi.

M etallar  va  fosfat  kislota  qoldiqlari  ham   proteinlarning  tarkibiy 

qismi  bo'lishi  m u m k in .  B unday  m urakkab  oqsillar  —  métallo

 

va 


fosforoteidlar

 

deb  nom lanadi.



O'simlik  oqsillar  tarkibida  «tengi  yo ‘q»  deb  hisoblanadigan  vain, 

leysin, izoleysin, treonin,  metionin, gistidin,  lizin, tritofan va fenilalanin 

kabi  am inokislotalar  m avjud  bo'lib,  ular  odam   va  hayvonlar  organiz- 

mida  sintezlanm aydi.  Bu  aminokislotalarni  odam   va  chorva  mollari 

faqat o'sim liklardan  tayyorlanadigan oziq-ovqat  mahsulotlari va  yem - 

xashak  orqali  oladi.

Shu  sababli  o'sim lik   m ahsulotlarining  sifati  faqat  ular  tarkibidagi 

oqsil  miqdoriga  qarab  em as,  balki  ularning  fraksion  va  aminokislota 

tarkibini  o'rganish,  hazm   bo'lishi  va  to 'la  qimmatliligiga  qarab  ham  

baholanadi.

Urug'lardagi  azotning 90%  i va o'sim lik tana qismlaridagi  azotning 

asosiy  qismi  (75—90%  i)  oqsillar tarkibida  b o ‘ladi.



Boshqa  azotli birikmalar.  Oqsillardan tashqari o ‘simliklar tarkibida 

nooqsil  tabiatli  birik m alar  uchraydi  va  ular  «nooqsil  azot»  fraksiyasi 

deb  yuritiladi.  Bu  fraksiya  tarkibiga  n itrat  va  am m iak  shaklidagi 

azotning minerai birikm alari  hamda  nooqsil  holatdagi azotli birikmalari 

kiradi.

0 ‘sim liklar  tarkibidagi  organik  birikm alarining  kichikroq  qismi 



peptidlar

 

holida  b o 'lad i.  Peptidlar  cheklangan  miqdordagi  am inokis- 



lotalardan  tuzilgan  b o ‘lib,  oqsillardan  m olekular  massasining  kichik 

bo'lishi  bilan  ajralib  turadi.

Pirimidin va purin asoslari ham eng m uhim  organik azotli birikmalar 

jumlasiga  kiritiladi.  Sitozin,  urasil,  tim in,  adenin  va gum aninlar asosli 

pirim idin  va  p u rin   asoslaridan  hisoblanadi  va  m a’lum ki,  nuklein 

kislotalar  m olekulalaridan  tuziladi.

0 ‘simliklar bargida nooqsil azotli birikm alar miqdori ulardagi oqsil 

m iqdorining  10—25%   ini  tashkil  qiladi.  G 'a lla g u ld o sh la r  u ru g ‘i 

tarkibidagi  nooqsil  azotning  m iqdori  urug‘  massasining  bir  foiziga


yoki  oqsil  m iqdorining  6— 10%  iga  to ‘g‘ri  keladi.  D o n -d u k k a k li  va 

moyli  ekinlarning  u a ig ‘i  tarkibidagi  nooqsil  azotning  m iq d o ri  u ru g 1 

massasi  m iqdorining  2—3,  oqsil  m iqdorining  10%  iga  ten g d ir.

K artoshka tuganaklarida,  ildizm evalarida va k o 'k atlard a y a lp i azot 

m iqdorining  yarmiga  yaqini  azotli  nooqsil  birikm alar  hissasiga  t o ‘g ‘ri 

keladi.  U lar  m ineral  birikm alar  (erkin  am inokislotalar  va  am idlar) 

shaklida  b o ‘ladi.

N ooqsil  tabiatli  azotli  birikm alar odam  va  chorva  m o llari  tan asida 

oson hazm   b o ‘ladi.  Shuning  u c h u n   ham  o'ziga xos biologik  qim m atg a 

egadir.  0 ‘sim lik  m ahsulotlarining  sifatini  belgilashda  «xom   protein» 

ko‘rsatkichidan  foydalaniladi.  X om   protein  o ‘sim liklardagi  y alp i  azot 

m iqdorini  6,25  koeffitsientiga  (bu  raqam   oqsil  va  n o o q sil,  azotli 

birikm alar  tarkibidagi  azotning  o ‘rtacha  m ikdori  16%  d a n   keltirib 

ch iq arilg an )  ko'pay tirish   y o ‘li  b ila n   hisoblab  to p ilad i.  O d a m   va 

hayvonlarni oqsillarga bo'lgan ehtiyojini to ‘la qondirish u c h u n   qishloq 

xo'jalik  ekinlari  tarkibidagi  oqsil  m iqdori  bilan  bir  q a to rd a   nooqsil 

tabiatli azot  m iqdorini b irs o ‘z bilan  aytganda «xom protein»  m iq d o rin i 

ham   ko‘paytirishga  alohida  e ’tib o r  beriladi.



Uglevodlar.  0 ‘simliklar  tarkibidagi  organik  m o d d ala rn in g   yana 

bir m uhim   guruhi uglevodlardir.  Q and  m oddalar,  kraxm al,  selluloza, 

pektin  m oddalar va  boshqalar  eng  m uhim   uglevodlardan  h iso b lan ad i. 

Qand — o ‘simlik  tanasidagi  zaxira  m odda.  0 ‘sim liklarda  m on o sax a- 

ridlardan  glukoza,  fruktoza,  disaxaridlardan saxaroza  k o ‘p  to 'p la n a d i.

Glukoza.  G lukoza  m eva-cheva'ar tarkibidagi  ko'p ro q   q a n d   lavlagi 

va  boshqa  ildizmevalilar  tarkibida  ju d a  kam  (bir  %  ga  yetar-y etm as) 

uchraydi.  U zum   glukozaga  eng  boy  m evalardan  b o ‘lganligi  sababli 

(8—15%),  uning  «uzum  shakari»  degan  nom i  shundan  kelib  ch iq q an . 

Odatda, glukoza a-va b- shakllarda b o ‘lib, ular birinchi uglerod  ato m id a 

joylashgan  vodorod  va  gidrooqsilning  holati  bilan  farqlanadi.

M onosaxiridlar,  birinchi  n av b atd a  glukoza  o ‘sim lik larn in g   nafas 

olishida asosiy energiya  m anbayi  hisoblanadi,  ularning  fosfat  iforlari 

boshqa shakarfosfatlar bilan birga  fotosintezda,  m urakkab  u g levo dlar 

sentezida 

va 

boshqa  m odda 



alm ashinish  jaray o n larid a  ishtirok 

etadi.


Fruktoza.  Fruktoza  yoki  bosh q ach a  aytganda,  «meva 

shakari» 

danakli  shirin  mevalar tarkibida  k o ‘p  b o ‘lib,  6—10%  ni  tashkil  qiladi. 

T apinam bur  (yer  noki)  tarkibida  fruktozaning  m iqdori  eng   k o ‘p— 

10—12% ga  yetadi.  Sabzavotlar va g ‘allaguldoshlarining d o n la ri  tark i­

bida  ju d a  kam   miqdorda  (foizning  o ‘n dan  va  hatto  yuzdan  b ir  ulu-



sh ic h a )  uchraydi.  Fruktoza,  o d atd a,  saxaroza  va  boshqa  polifruktoza 

hosilalarining  tarkibiga  kiradi.



Saxaroza.  Saxaroza  eng  m u h im   qand  m oddalaridan  biri  b o ‘lib, 

g lu k o za   va  fruktoza  m olekulalari  qoldiqlaridan  tuzilgan.  Saxaroza 

b a rc h a   o ‘sim lik  to ‘q im alarin in g   tarkibida  oz  yoki  ko‘p  m iqdorda 

u ch raydi.  Mevalar  (olm ada  —  5,  apelsinda  —  6,  olxo‘rida  —  8% 

g a c h a)  va  rezavor  mevalar,  shuningdek,  sabzi,  osh  lavlagi,  piyoz  va 

boshqa bir qator mahsulotlar o ‘z tarkibida saxaroza miqdorining ko'pligi 

bilan   ajralib  turadi.  Shakarqam ish  va  qand  lavlagi  saxarozaga  eng  boy 

ek iu la r jum lasiga  kiradi.  U larning  tarkibida  bu  m oddalarning  m iqdori 

m o s  ravishda  11—15  va  14—22  %  ga  yetadi.  Fotosintez,  nafas  olish, 

o d d iy   uglevodlardan  m u rak k ab   uglevodlarning  sin tezlan ish i  kabi 

ja ra y o n la r  faqat  saxaroza  ishtirokida  ketadi.

M altoza.  U а — shakldagi  ikki  molekula glukozadan  tashkil topadi, 

erk in   holatda  o'sim liklar  tarkibida  kam m iqdorda  uchraydi.

M a lto z a   kraxm alning  a m ila z a   ferm enti  ta ’sirida  p arch alanish 

jarayonid a ko‘p m iqdorda hosil b o ‘ladi.  Bu jarayon ayniqsa urug‘larning 

u n ish i  davrida jadal  ketadi.

Kraxmal.  Kraxmal  o ‘sim liklarn in g  o ‘suv  o rg an larid a  kam roq 

m iq d o rd a ,  tuganaklar,  piyoz  b o sh lar  va  u m g‘larda  asosiy  uglevod 

sifatida  (0,002—0,015  mm  kattalikdagi donachalar holida)  to'planadi. 

E rtak i kartoshka navlari  tuganaklarida  10—14%,  kech pishar navlarida 

esa  16—22% gacha kraxmal to ‘planadi. Ayniqsa donli ekinlar kraxmalga 

boy  b o 'lib ,  eng  ko‘p  m iqdori  guruch  tarkibida  (70—80%),  nisbatan 

kam roq   m iqdorda  m akkajo‘xori  va  pivobop  arpa  tarkibida  uchraydi. 

U m u m an   olganda,  barcha  d onli  ekinlar urug'iga  kraxm alning m iqdori 

55—70%  atrofida  bo'ladi.

0 ‘simliklardagi oqsil va kraxm al o'rtasida teskari bog'liqlik mavjud. 

O qsilga  boy  don-dukkakli  e k in la r  urug‘iga  kraxmal  m iqdori  g'alla 

e k in la ri  uru g‘idagiga  q aragand a  ancha  kam  b o 'ladi,  moyli  ekinlar 

u ru g ‘ida  kraxmal  m iqdori  yan ada  kamroqdir.

K rax m al  oddiy  b ir  jin s li  m o d d a   b o ‘lm asdan  ik k ita  tu rli  xil 

polisaxarid-am iloza va am ilopektin  (mos ravishda  15—25  va  75—85%) 

aralashm asidan  iborat.  A m ilaza  bir  necha  yuz  ming  glukoza  qoldiq- 

la rin in g   tarm o q la n m a g a n   z a n jirid a   tuzilgan,  m o le k u la r  o g ‘irligi 

100  000—600  000,  suvda  kleyster  (yelimshiq  m odda)  hosil  qilm asdan 

eriydi  va  yod  ta ’sirida  ko‘karadi.

U n d an   farqli  o 'laroq ,  am ilopektinda  glukoza  qoldiqlari  chiziqsi- 

m o n   em as,  balki  tarm oqlangan  qiyin  gidrolizlanadigan  zanjir  hosil


qiladi:  m olekular og‘irligi  1000000.  A m ilopektin qaynoq suvda kleyster 

hosil  qiladi.  Yod  ta ’sirida  gunafsha  tusga  o ‘tadi.

Kraxmal — odam   va hayvonlar organizmi to m o n id an  oson o'zlash- 

tiriladigan  uglevoddir.



Selluloza  —  hujayra devorlarining asosiy kom p o n en ti.  U  o ‘simlik- 

larda  lignin,  pektin  m oddalari  bilan  b og'langan  b o ia d i.  Paxta  tolasi 

95—98%,  zig‘ir  80—90%,  kanop  va ju t  tolalari  h a m   deyarli  shuncha 

m iqdorda  selluloza  tutadi.  Shuning  uchun  h am   aytib  o'tilg an  ekinlar 

asosan  tolasi  uchun  yetishtiriladi.

D araxtlarning  yog'ochli  qism ida  ham   sellulozaning  m iqdori  k o'p 

b o ‘lib,  40—50%  ga  yetadi.  D oni  qipiq  bilan  o ‘ralgan  g'allagullilar 

(suvli  sholi,  tariq)  ning  u ru g ia rid a   sellulozaning  m iqdori  10—15% 

don-dukkakli  ekinlar  uru g 'id a  3—5%,  ildizm evalilar  va  kartoshka 

tuganaklarida  esa  1%  ga  yaqin  bo'ladi.

0 ‘sim liklarning o ‘suv organlarida  selluloza  u lar quruq massasining 

25  dan  40%  ini  tashkil  qiladi.

Toza  selluloza tolasim on  tuzilishga  ega b o ‘lgan  oq  m odda.  Uning 

to ‘la  gidrolizlanishidan glukoza hosil b o ‘ladi.  Sellulozaning  m olekular 

og‘irligi  bevosita  o'sim lik  turi  va  olinish  usullariga  bog'liq  b o ‘lib,  bir 

n echa  m in  ga  yetishi  m um kin.



Gemiselluloza.  0 ‘simliklarning hujayra devorlari tarkibiga selluloza 

bilan  bir  qatorda  gemiselluloza  deb  n o m lan ad ig an ,  kichikroq  m o­

lekular  og‘irlikka  ega  polisaxaridlar  h am   kiradi.  G em isellulozalar 

k o 'p ro q   som on  va  yog'ochlikda  (20—40%  g a c h a)  uchraydi.  U lar 

sellulozadan pentozanlar deb nom lanadigan 5 uglerodli qand moddalari 

zanjiridan  iboratligi  bilan  ajralib  turadi.



Lignin.  0 ‘simliklarni yog'ochlashgan to ‘qim alarining asosini tashkil 

etadigan modda.  U ko ‘proq  (20—40%) o'sim liklarning poya va som on- 

larida  daraxtlarning  yog‘o c h id a   to 'p la n a d i.  U  selluloza  tolalarini 

birik tirad i,  hujayra  devorlari  o ralig'idagi  b o 's h liq la rn i  to 'ld ira d i. 

0 ‘sim liklar  yog‘och  qism ining  m ustahkam ligi  k o ‘p  jih a td a n   lignin 

m iqdoriga  bog'liq.  Toza  lignin  suvda  va  kisiotalarda  eriydigan  sariq— 

jigarrang  tusli  m odda.

Pektin  moddalar.  Pektin  m o d d ala r-m e v a lar,  ildizm evalilar  va 

0

‘simlik tolalarida bo'ladigan yuqori m olekular polisaxaridlardir.  U lar 



to la li 

0

‘sim liklarda  to la la rn in g   a lo h id a -a lo h id a   tu ta m la rin i  bir- 



lashtiradi.  P ektin  m o ddalarning  kislota  va  ish q o rla r  ta ’sirida  jele 

yoki  dirildoq  massa  hosil  qilishidan  q a n d o la tch ilik   sanoatida  keng 

foydalaniladi.



Do'stlaringiz bilan baham:
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   59


Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2017
ma'muriyatiga murojaat qiling