0 ‘zbekist0n respublikasi oliy va


Download 5.63 Mb.

bet4/59
Sana11.11.2017
Hajmi5.63 Mb.
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   59
§

Z

f*.



ГЧ

r -


Ó

г-

О



sO

vi

t~-«*



r*-

с

w-Г



O'

гг

г-^



ГЧ

оо

го



СП

г«-*


Г-

00

о



r~-

40

эс



оо

ГЧ

оо



ГЧ

ГО

Г"



O'

VI

г--*



ГО

'S-



ГЧ

гч

о



ГО

о

9*



О

*

а Г



z "

ГЧ

о



г»»

Ti­


Г-

sC

ГО



эс

sC

Г'



Г-.

гч

O'



r r

° \ 

ч© 


г~ 

г*1


чС

r-

эс



ГЧ

ОО

>£>



>0

Г '


ГЧ

ГО

ГЧ



г-

о^

•п



•п

го

г~



O'

Г'!


о

O'



S

N

Jri



ja.

C-_


z "

ro

ГГ



ГО

Vi

г*»



O'

I4*.


V>

V

Г"



го



и

00

го



O', 

Tf 


I—

ГЧ

ГЧ



г~-

ГГ

г~»



о

ГГ

m



ГЧ

г -


ГЧ

ГО

O'



ГО

о

чО*



Г-

ГЧ

ГЧ



a

l



о

ое

я



сл

?

*<.

oT

e

z "



эо

О

гч



V>

эс



г«.

го

ГО



ГЧ

г-

ГЧ



о

Vi

г~’



о

го

ГЧ



г~’

ГП

VI



Tí-

СП

ГО



O'“

NO

ГО



о

90

ГО



vT

ГО

ГЧ



ГО

о '


чО

R

£



N

>

•3-



8

Г-Г


«Л

го

г-.



sO

ОС



г-

ы

ГО

ГО



г»

ГЧ

TJ-



TJ-

vT

O'



ГЧ

о

40



оо

о

Г '



ГО

о

о



гг

ГЧ

h.’



л

1



i

£



Ê

3

Е



Э

£

с



СЧ

00

■6

>.

гз

х:



1



с

ш



тэ

«



iS

ъ

>.

Е

3



Е

D

Is



h

la

y



d

ig

a



n

 

s



m

?



£

>.

I



Е

D

£



с

<3

ш

■5



п

"Si



Fosforli  o ‘g‘it  m e’yori  oshishi  bilan  har ikkala  tuproqda  ham   ildiz 

o ‘sishi  va  yutish  yuzasi  ko‘payadi.  Shuni  ham  ta ’kidlash  lozimki, 

sug‘oriladigan b o ‘z o ‘tloqi  tu p ro q d a hamm a navlarda ham  yon  ildizlar 

soni  va  ildiz  yutish  yuzasi  sug'oriladigan  tipik  bo'z  tuproqqa  nisbatan 

k o ‘proq  b o ‘ladi.  Agarda  yon  ildizlar  soni  bilan  ildiz  yutish  yuzasi 

kattaligi  solishtirilsa,  bular  o 'rta sid a   korrelyativ  bog'liqlik  borligini 

k o'rish  m um kin.

G ‘o ‘za  navlarining  tuproq  sharoiti va  o'g'itga  nisbatan  reaksiyalari 

o 'rta s id a g i  farq  u larn in g   y e tish tirg a n   hosilida  k o ‘rish  m um kin. 

8-jadvalda  g ‘o 'za  navlarining  2  ta  tuproqda  va  7  ta  o ‘g ‘itli  variantda 

hosildorligi  keltirilgan.

K o‘pchilik  tadqiqotchilar  o ‘g ‘itning  g'o'zaning  navlariga  ta ’sirini 

bitta tup ro q  sharoitida o ‘tkazishgan.  Bunday tadqiqotlarning  natijalari 

g‘o ‘za navlarining o'g'itga  m unosabatini baholash uchun kamlik qiladi. 

C hunki  h a r  bir  nav  aniq  tuproq  ayirmasi  va  o ‘g‘it  bilan  birgalikda 

yuzaga  kelgan  oziqlanish  sharoitiga  reaksiya  beradi.  Dem ak,  g 'o 'za 

navlarining  o 'g'itg a  m unosabati  haqida  gapirilsa,  qaysi  bir  tuproqda 

ekanligi  aniq  ko'rsatilishi  kerak,  tuproqlarimiz  esa  bir-biridan  katta 

farq  qilad i.  B unday  bog‘liqlik  J.  Sattorov  va  uning  o 'q u v ch ilari 

to m onid an  olib  borilgan  tajriba  natijalaridan  yaqqol  ko‘rinib  turibdi.

Sug'oriladigan  tipik  b o ‘z  va  b o 'z-o 'tlo q i  tuproqlarda  o ‘g‘it  beril- 

m aganda  nisbatan  ko'proq  paxta  hosilini  159-F  ko'rsatdi.  N 2

ik

)P

i



40K 1(I0 

kg/ga  o ‘g ‘it  berilganda  sug‘oriladigan  bo'z  tuproqda  nisbatan  ko‘proq 

paxta  hosilini  C-4727,  108-F  navlari  berdilar.  Sug'oriladigan  bo'z- 

o ‘tloqi  tuproqlarda  esa-C -4727  va  Toshkent  1  navlari.

O 'g 'it  m e’yori  N 25((P |75 25()K (25  gacha  qaytarilganda  sug'oriladigan 

b o 'z   tu p ro q d a  Toshkent  1,  108-F  va  159-F  yuqori  hosil  ko'rsatdilar. 

S ug'oriladigan  b o 'z-o 'tlo q i  tu p ro q d a esa,  C-4727,  Toshkent  1  va  108- 

F  hosilni  ko'proq  berdi.

Eng  yuqori  m e’yorda  —  N 3Ü()P21U_3()0K.15W

  kg/ga  o 'g 'it  berilganda 

su g 'o rilad ig an   tipik  b o 'z  tu p ro q d a   yana  o'sha  Toshkent  1,  108-F 

n a v la ri,  s u g 'o rila d ig a n   b o 'z - o 't l o q i   tu p ro q d a   esa  C -4 7 2 7   va 

T oshkent  I  navlari  m aksim um   hosil  berdi.

D em ak,  C-4727  navi  nam likni  ko'proq  bo'lishini  xohlaydi,  108-F 

uchun esa nam lik unchalik  k o 'p bo'lm asa ham yuqori dozadagi o'g'itga 

ijobiy reaksiya beradi.  C-4727 navi sug'oriladigan bo'z-o'tloqi tuproqda, 

T oshkent  1  navi  esa  har  ikkala  tuproqda  ham   fosforli  o 'g 'itn i  ko'proq 

talab  qilishini  ko'rsatdi.  108-F  va  159-F  navlari  esa  fosforli  o 'g 'it 

ko'payib azot  bilan  nisbati  N :P  1:1  teng bo'lganda hosilni kamaytiradi.


G

‘o

‘z



n

a

v

la

ri

n

in

g

 

h

o

si

ld

or

li

g

i,

 

s

/g

a

.

Oo


0 ‘simliklarning mineral oziqlanishida nav xususiyatlari o'rganilayot- 

g anda  birinchi  navbatda  ildiz  tizim i  orqali  ionlarni  yutilishiga  chuqur 

e ’tib o r  berish  kerak.  U  yoki  bu  ionni  k o ‘proq  yutilish i-b u   ildiz 

hujayralaridag i  genotipik  farq  qiladigan  harakatdagi  m exanizm ga 

bog‘liq.  Ildiz  tizim ining  fiziologik  aktivligi,  ya’ni  ionlarni  yutishi, 

m etabolik jarayonlari  genetik  y o ‘l  bilan  oldindan  belgilangan.

N avlar  o ‘rtasidagi  farq  xolos  ionlarni  birlamchi  yutilishi  bilangina 

bog'liq b o lm asd an , yutilgan ionlarni o'simlikdagi harakati va o'simlikni 

y erdan  ustki  qismida  borayotgan  m odda  almashinuv jarayonlari  bilan 

ham   b o g iiq d ir.  Hozirgi  paytda  ildiz  tizimi  orqali  kation,  anionlarni 

yutilishi  va  ildizda  organik  m oddalam ing  sintezi  o'rtasidagi  bog'liqlik 

turli  navlarda  o ‘rganilmoqda.

N a v n in g   m odda  alm ash in uv id ag i  xususiyatlarini  t o ‘liq  ochib 

beradigan  fiziologik  va  biokim yoviy jarayonlam i  o ‘rganadigan  ilmiy- 

tad q iq o tlar  o ‘tkazish  kerak.

Shunga o'xshash ilm iy-tadqiqot  ishlari olib borilmasa,  nim a uchun 

h a r  xil  navlar  turli  xil  m iqdorda  ionlarni  oladi,-degan  savolga  javob 

berish  m um kin  emas.  N avlar  o'rtasidagi  farq  qaysi  om il  yoki jarayon 

bilan  bog'liq  ekanini  ochib  bo'lm aydi.

Eng  a w a lo ,  2  xil  navda  ionlarning  m iqdorini  to ‘g ‘ri  aniqlab,  bu 

ikki  navni  bir  biriga  payvand  (bir  navning  ustki  qism ini,  ikkinchi 

navning ildiziga va shuni teskarisi)  qilib o ‘rganish  lozim.  M ana shunday 

e k s p e rim e n t  io nlarni  y u tilish id a   o ‘sim iikning  ildizini  yoki  ustki 

qism ining  rolini  aniq  ko‘rsatib  beradi.

B undan tashqari, o ‘simlik tom onidan ionlarni yutish yoki o'simlikda 

ionlarning  m iqdorini  nasldan-naslga  o'tishi  ham  o'rganilm agan.  Bu 

yo‘nalishdagi ilmiy ishlar o'sim liklar fiziologiyasi, genetika va agrokimyo 

fanlari  taraqqiyotiga  qo'shilgan  katta  hissa  bo ‘lib  qoladi.



Agrokimyoning  hozirgi  davrdagi  niuammolari

A grokim yo  o ‘g‘it  ishlab  chiqarish  sanoati  bilan  cham barchas 

bog'liq.  Agrokimyo  va  o ‘g‘it  ishlab  chiqarish  bir-biri  bilan  kelishgan 

hollarda  taraqqiy  etishi  kerak.

A m m o  bugungi  kunda  kim yo  sanoatining taraqqiy etganiga qara- 

m asdan  b a ’zi  bir  yechilm agan  m uam m olar  m avjuddir.  Eng  a w alo  

fosforli  o ‘g ‘itlar  ishlab  chiq arish n i  ko‘paytirish  va  qishloq  xo'jaligi 

ishlab  chiqarishga  o ‘g‘itlarni  optim al  nisbatda yetkazib  berish  hisob- 

lanadi.


Yana bitta m uam m o-m ikroo'g'itlar ishlab chiqaruvchi kichik-kichik 

zavodlar  tashkil  qilish  va  makro,  m ikroo‘g‘itlarni  birga  ishlab  chiqa- 

rishini  ta ’m inlovchi  texnika  va  texnologiyalarni  yaratish  sanaladi.

M uhim  ahamiyatga ega bo'lgan vazifalardan biri o ‘g‘itlarning yangi 

shakllarini,  tarkibida  m ikro elem en tlari  b o 'lg an   kom pleks  o ‘g ‘itlar 

yuzaga keltirish va ishlab chiqishdir.  Islilab chiqilgan va q o ilan ilayotg an  

o 'g 'itla rn in g   samaradorligini  o sh irish   o ‘ta  m uhim   m u am m o la rd a n  

b o ig a n  va bugun ham  xuddi shunday. Agrokimyoning b a ’zi b ir nazariy 

m uam m olari  hozirgacha yechilm asdan kelm oqda.  Bularga  m isol  qilib 

oziq  elem entlari  aniq  dastur  asosida  ajralib  chiq adig an  a z o tn i  va 

m ik roo 'g'itlarn in g  yo‘qligini  keltirish  m um kin.  0 ‘g ‘itlard a n   ajralib 

chiqadigan  oziq  elem entlar  m iq d o ri  va  nisbati  o 'sim lik n i  h a r  bir 

navining  vegetatsiya  fazalari  bilan  bog'liq  bo'lgan  m u dd atd agi  talabi 

va  iqlim  tuproq  sharoitiga  m os  kelishi  lozim.

Bu  m uam m olarni  yechish  u c h u n   mavjud  har  b ir  tu p ro q -iq lim  

sharoitida  asosiy  qishloq  xo'jalik  ekinlariga  oziq  e le m e n tla r  qabul 

qilinganida  oziqa  m oddalar  o'rtasid ag i  o'zaro  ta ’sir  va  bog'liqlikni 

ko'rsatuvchi  aniq  ilmiy  ma’lu m o tlar  olish  uchun  m odelli  tajribalar 

o'tkazish  kerak  bo'ladi.

O ziqa  elem entlarining  o 'sim lik   olayotgan  paytda  o 'z a ro   t a ’siri 

haqida aniq va  chuqur m a’lum otlarga ega bo'lish ularni  yuqori  ham da 

sifatli  hosil  beradigan  tomonga  boshqarish  im konini  beradi.

Hozirgi  zam onda  o'sim liklarning  m akro  va  m ik ro elem en tlar bilan 

oziqlanish  jarayonini  boshqarish  nihoyatda  dolzarb  m uam m o lard an  

hisoblanadi.

Qishloq  xo'jalik ekinlarining  yangi yuqori  hosildor navlarini  paydo 

bo'lishi,  ularning makro va m ikroelem entlarga bo'lgan talabini  optim al 

qondirish uchun o'simlikning oziqa m oddalari bilan ta ’m inlanganligini 

to 'g 'r i  k o 'rsa ta d ig a n   diag n ostik a  usullarini  y aratish  h a m   m u h im  

m asalalardan  hisoblanadi.

O ziqlanishning  optimal  darajasini  yaratm asdan  tu rib ,  y u q o ri  hosil 

olish  haqida  gap  bo'lishi  m u m kin   emas.  Am m o  bu  m asa lad a   hali 

k o 'p  yechilm agan  vazifalar tu rib d i,  m asalan,  o 'sim liklarning  o ziq   ele- 

m entlarga  bo'lgan  talabini  yana  bir  tekshirib  ko'rish  lozim ,  chunki 

h ar bir navning oziqlanishida  uning  o'ziga xos genotipik  xususiyatlari 

mavjud.


Boshqa ham m a hayot om illari  mavjud bo'lganda oziq  elem entlarini 

o'sim lik  tom onidan  olinishi  va  ularni  m etabolizm da  q atn a sh ish i  u 

yoki  bu  navning  genetik  xususiyatlari  bilan  bog'liqdir.


Hozirgi  zam on  ekologiya  m uam m osi  kun  tartibiga  tabiiy  obyekt- 

larning elem entlar tarkibini  o ‘rganish kabi juda  murakkab  masalalarini 

q o ‘ym oqda.  Bu  masalaning  chiqishiga  sabab  birinchidan,  ekologiyani 

buzuvchi tabiiy fonlar,  oqim lar bo'lsa,  ikkinchidan,  antropogen om illar 

(sanoat,  transport  chiqindilari,  organik va  mineral  o ‘g‘itlarni  qo‘llash, 

sug‘orish).

H a r  xil  yashash  h u d u d la rid a   inso n -m u h it  tizim ida  kim yoviy 

elem en tlar aylanish  doirasini  kom pleks  holatda o'rganib  borish  kerak. 

C h u n k i  inson  va  o ‘sim liklarning  oziqa  elementlariga  bo'lgan  talabi, 

ularni  kelib  chiqish  ichki  va  tashqi  sharoitlari  bilan  uzviy  bog‘liqdir.

B u n d ay   yirik  m u am m o n i  y echishda  hududiy  taraq q iy   etgan 

m o n ito rin g   m a’lum otlarining  katta  bazasi  kerak  bo‘ladi.

M onitoring  tizimiga  m a ’lum   b o ‘lgan  tuproq,  o ‘simlik,  hayvonot 

dunyosi,  oziqa  m ahsulotlari,  suvdan  tashqari  o ‘g‘itlar,  kom postlar  va 

su g ‘orish  suvini  ham   kirgizish  kerak.

0 ‘g ‘itlash  tadbirining  sam aradorligini  yanada  k o 'tarish   uchun 

quyidagilarni  amalga  oshirish  zarur:

1)  fiziologiya-biokim yo jara y o n la rid a   oziq  elem en tlarn ing  rolini 

c h u q u rro q   o'rganib  m ineral  oziqlanish  nazariyasini  m ukam allash- 

tirish .


2)  biogeokimyo  hududlarni  hisobga  olib,  tuproq-iqlim   zonalari 

u c h u n   qishloq  xo'jalik  ishlab  chiqarishni  o'g'itlarga  bo'lgan  talabini 

aniqlash   prinsiplarini  ishlab  chiqish;

3)  tuproqlarda makro va m ikroelem entlarning harakatini shakllarini 

va  o ‘sim lik  diagnostikasi  haq id a  m a ’lumotlarni  chuqur  analiz  qilib 

o ‘g ‘itlar  samaradorligini  o ld in d an   aytib  beradigan  ishonchli  usullarni 

ishlab  chiqish;

4)  tuproq  va  o'sim likda  m ak ro   hamda  m ikroelem entlarni  bo'lishi 

m u m k in   bo'lgan  m iqdor va  nisbatini  aniqlash;

5)  tuproqda va o'sim likda  oziq  elem entlar miqdori  ham da shaklini 

aniqlaydigan  usullarni  yanada  m ukam m allashtirish;

6)  b e rilg an   suv,  o rg a n ik ,  m in e ra l  o 'g 'itla r   m iq d o ri  ekilad igan  

q is h lo q   x o 'ja lik   ek in lari  x u s u siy a tla rin i  hisobga  olib  h a r  b ir  tu p ­

r o q - i q li m   zo n a sin in g   t u p r o q la r i  u c h u n   oziq  e le m e n tla r   b ila n  

t a ’m in la n g a n lik n i  to ‘g ‘ri  a n iq la s h n in g   ilmiy  asoslangan  m iq d o rin i 

y a ra tis h .

H a r   b ir  tu p ro q -iq lim   z o n a si  uch un   k o ‘p  yillik  ta jrib a la rd a , 

a lm a s h la b   e k ish d a   oziq  e le m e n tla r in in g   b io lo g ik   a h a m iy a tin i 

o 'rg an ish g a   alohida  diqqat  bilan  qaralishi  zarur.


Sinov  savollari

1.  A grokim yoning  m aqsadi  va  v a z ifa la ri  nim alardan  ib o ra t?

2.  A g ro k im y o n in g   a g ro n o m iya g a   o id   f a n i a r   o ‘rta s id a g i  o ‘r n i  va   u la r  

b ila n   aloqasi  q a n d a y?

3.  A g ro kim y o viy  tadqiqotlarning  q a n a q a   u sullarini  b ila siz?

4.  0 ‘s im lik la r n in g   o ziq la n ish ig a   o id   ilk   ta x m in la r   k i m l a r   to m o n id a n  

y a r a tilg a n  ?

5.  O 'sim liklarning  tuz,  selitra,  su v ,  havo,  gum us  bilan  oziqlanishiga  o id  

n a za riy a la r  kim la r  to m o n id a n   ish la b   chiqilgan?

6.  B u sse n g o n in g   a grokim yo  ta r a q q iy o tig a   q o 'sh g a n   h is s a s in i  q a n d a y  

b a h o la y s iz ?

7.  A grokim yo  fa n in in g   asoschisi  k im   va  lining  x izm a ti  n im a d a ?

8.  F an  ta ra q q iyo tig a   k a tta   h is s a   q o 's h g a n   rus  o lim la r id a n   k im la r n i 

b ila s iz  ?

9.  0 ‘zb e k isto n d a   o 'g 'itla r   u s tid a   ilm iy   ta d q iq o tla r  q a c h o n   va  k im la r  

to m o n id a n   am alga  o shirilgan?

10.  A g r o k im y o   f a n i n i   r i v o j l a n i s h i g a   m u n o s ib   h is s a   q o 's h g a n   va 

q o 'sh a yo tg a n   olim lar  to 'g 'risid a   n im a la rn i  bilasiz?

I I   bob. 

0 ‘SIM LIK LAR NIN G   KIMYOVIY 

TARKIBI  VA  O ZIQ LA N ISH I

0 ‘SIMLIKLARNING  MINERAL  KIMYOVIY 

TARKIBI

0 ‘sim liklar kimyoviy jih a td a n   nihoyatda murakkab tuzilgan bo‘lib, 

ularning  tanasi  suv  va  quruq  m oddalardan  tarkib  topgan.

0 ‘sim liklarning  quruq  m oddasi  deganda,  ular  tarkibidagi  mineral 

va organik m oddalar yig‘indisi tushuniladi.  0 ‘simlik to‘qimalari tarkibida 

quruq  m oddalarning miqdori  nisbatan kam,  aksincha,  suvning miqdori 

ko ‘p  b o ‘ladi.  U lar tarkibidagi  suv  va  quruq  moddalar  nisbati,  odatda, 

o ‘sim likning  turi,  yoshi  va  tan a   qismi  yoki  to ‘qim alarining  fiziologik 

holatiga  bog‘liq  ravishda  o ‘zgaradi  (9-jadval).

9-jadval

Ayrim  ekinlar tarkibidagi  suv va quruq  moddalarning 

nisbati,  %  (A.V.  Peterburgskiy)

E kin  va  uning tana qismi

Suv

Quruq  modda

Z ig 'i r   va  k u n g a b o q a r  u ru g ‘i

7-10

9 0 -9 3


G 'a l l a   e k in la r in in g   d o n i

12-15


85-88

Q a n d   la v la g in in g   ild iz i,  m evasi  va  k a rto s h k a  

tu g a n a k la ri

75-80


2 0 -2 5

E k in la rn in g   k o 'k m a s sa s i

80-85

15-20


S a b z i,  o sh   la v la g i,  p iy o zb o sh i

86-91


9 -1 4

K a ra m ,  s h o lg 'o m ,  lu rn e p s

90-93

7 -10


P o m id o r   v a  b o d rin g

9 4 -9 6


4 -6

Suv  —  o'sim liklarning  o ‘suv  organlari  va  to ‘qim alarida  70  dan 

95%  gacha,  urug‘larning  zaxira  to ‘plov  hamda  mexanik  to ‘qimalari 

hujayralarida  esa  5  dan  25%  gacha suvbo'ladi.  0 ‘simlik  qarib  borgani 

sari  t o ‘qim alardagi,  ayniqsa,  reproduktiv  organlar  to'q im alaridag i 

suvning  yalpi  zaxirasi  va  nisbiy  miqdori  kamayadi.

0 ‘sim lik tanasida funksiyalari  bevosita  uning fizikaviy va  kimyoviy 

xossalari  bilan  bog'liq.



Suvdagi  yuqori solishtirma  issiqlik sig‘imi va h ar qanday h a ro ratd a 

ham   bug'lanish  xususiyati  o 'sim lik larn in g   qizib  (kuyib)  ketish idan 

saqlaydi.

Suv  —  yaxshi  erituvchi  b o ‘lib,  u nda  aksariyat  b irik m alar  elek tro - 

litik  dissotsiatsiyalanadi  va  zaru riy   oziqa  e le m e n tla rin in g   ionlari 

o 'zlash tirilad i.

Suv  m olekulalarining  qutblanish  xossalari  ham da  strukturasining 

tartibliligi  o'sim lik  hujayralarida  quyi  va  yuqori  m o lekular  birikm a- 

larning  ion  va  m olekulalarini  gidratlanishiga  sabab  b o ‘ladi.

Suv  o ‘simliklardagi  energetik  o ‘zgarishlarda,  eng  a w a lo   fotosintez 

jarayonida,  kimyoviy birikmalarning hosil bo'lishida alohida aham iyatga 

ega.  U  quyosh  nurining  fotosintez  uchu n  zarur,  ko'zga  k o 'rin ad ig an  

va shunga yaqin ultrabinafsha qism ini o ‘tkazib, infraqizil radiatsiyaning 

m a’lum   qismini  tutib  qoladi.

0 ‘simlik to'q im a va  hujayralarida  suvning  bo'lishi  turgorga  sabab 

bo ‘ladi,  bu turli tum an fiziologik va biokim yoviyjarayonlarning m uhim  

yo'nalganlik va jadallik om ilidir.  0 ‘simlik tanasida organik birik m alar­

ning  biokimyoviy  sintezi  va  parchalanish  reaksiyalari  bevosita  suv 

ishtirokida  bo'ladi.

Suv  tuproqdagi  mineral  tuzlarni  erituvchi  va  o'sim lik   tanasida 

m oddalarning  harakatlanishi  h a m d a   alm ashinuvi  u ch u n   m u h itgin a 

b o‘lib  qolm asdan,  ular  hujayra  tuzilishining  ajralmas  qism i  ham dir.

0 ‘sim liklar  tarkibidagi  suvning  m iqdori  uning  tu ri  va  yoshiga, 

tam inlanish  darajasi,  transpiratsiya  ham da  oziqlanish  sharoitlariga 

bog‘liqdir.

Quruq  moddalar.  O 'sim liklar tanasida quruq  m oddalarnin g  to 'p la - 

nishi  atm osferadan  karbonat  angidrid  gazining  yutilishi  va  ildiz  tizimi 

tom onidan tuproqdagi m ineral  tuzlarning o ‘zlashtirilishi  hisobiga sodir 

bo'ladi.


Qishloq  xo'jalik  ekinlari  tarkibidagi  quruq  m oddaning  4 2 —45%  i 

uglerod,  40—42%  i  kislorod,  6—7%  i  vodorod  hissasiga  t o ‘g ‘ri  kelib, 

ularning yig‘indisi  90—94%  ga tengdir. Azot va boshqa elem en tlarning 

yig‘indisi  atigi  6—10%  ni  tashkil  qiladi  (10-jadval).

Uglevodlar,  yog'lar  va  boshqa  azotsiz  organik  b irik m alar  uchta 

elem entdan  —  uglerod,  kislorod  va vodoroddan tuzilgan,  oqsil ham da 

boshqa  azotli  organik  birikm alar  tarkibida  esa  azot  ham   uchraydi. 

M azkur to ‘rtta elem ent  — organogen elem entlar deb  ataladi  va  o 'sim ­

liklar  quruq  m oddasining  tax m in an   95%  ga  yaqini  u lar  hissasiga 

to ‘g ‘ri  keladi.

4  -   A g r o k im y o

49


G

‘o

‘z

an

in



k

im

y

o

v

iy

 

tar

k

ib



Do'stlaringiz bilan baham:
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   59


Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2017
ma'muriyatiga murojaat qiling