0 ‘zbekist0n respublikasi oliy va


Download 5.63 Mb.

bet8/59
Sana11.11.2017
Hajmi5.63 Mb.
1   ...   4   5   6   7   8   9   10   11   ...   59

ildiz  tizimining massasi 

( I )   va  shimish  yuzasi 

(I I)  o ‘rtasidagi 

m unosabat.

VI

7-rasm.  Ildiz tuzilishi.

I — ild iz  qini,

I I — hu jayraning 

b o ' l in i s h   z o n a si,

I I I — c h o ' z i l is h  

z o n a s i ,   I V — ildiz 

t u k ch a la ri  zon asi,

V — k s ile m a ,

V I —flo em a .

Ildizni  tuproqda tarqalishini  sxematik  tarzda 

b i r - b i r i g a   teskari  y o 'n a li s h d a   jo y la sh tirilg a n  

k o n u s la r shaklida  ifodalash  m u m k in   (6-rasm).

B irin ch i  konus  to'ntarilgan  k o 'rin ish d a b o ‘- 

lib,  ildizning shakli va  massasini  ifodalaydi,  ya’ni 

ildiz  m assasi  tuproqning  y u z a   q a tlam larid a n  

pastki  qatlamlarga  qarab  kam ayib  boradi.  Ik- 

kinchi  k o n u s  to‘g‘ri  holatda  joylashgan  bo'lib, 

ildizning  shimish  yuzasini  ifodalaydi.

Ild iz n in g   tik  va  yonlam a  tarqalishi,  massasi 

va  h a jm in i  bilish  ekinlarning  q a to r  oralariga 

ishlov  berish,  o ‘g‘itlash  va  su g ‘orishni  t o ‘g‘ri 

tashkil  qilishda  muhim   amaliy  aham iyatga  ega.

0 ‘simliklarni  oziq  m oddalarini  o ‘zlashtirish 

ja ra y o n in i  t o ‘g‘ri  tushunish  u c h u n   ildizning  bir- 

lam chi  tuzilishini  ko'zdan  kechirib chiqish  lozim 

(7-rasm).

Ildiz,  odatda,  ildiz  qini  bilan  himoyalangan 

u c h i d a n   boshlab  o'sadi.  Ildiz  qinchasi  o'z ida n 

y elim s im o n  shilimshiq  m o d d alar ajratadi,  qaysiki 

ildizni  tuproqning  quruq  va  qattiq  zarrachalari 

orasidan  o ‘tishini  osonlashtiradi.  Ildiz qinchasiga 

bevosita yaqin joyda  (taxm inan  1  m m   dan  keyin)

—  b o ‘linishi  zonasi  boshlanadi.  Bu  zona  m e- 

ristem a  hujayralaridan  tuzilgan  b o ‘lib,  uzunligi 

1—2  m m   ga  yetadi.  U n d a n   y u qoriroqda  c h o ‘- 

zilish  zon a si  joylashgan.  Bu  y erd a  hujayralar 

b o ‘y i g a   c h o ‘ziladi  va  h a j m a n   k a tt a l a s h a d i. 

C h o 'z i l i s h   natijasida 

hujay ra larn in g   uzunligi 

b o s h l a n g ‘ich  uzunlikka  nisbatan  10—20  marta 

osh ad i.  C ho'zilish  zonasida  (uzunligi  3—4  mm) 

ildiz n in g   o ‘tkazash  tizirni  shakllana  boshlaydi, 

e l a k c h a s i m o n   n a y c h a la r  va  k sile m a   yuzaga 

keladi.  Ksilema  orqali  suv,  yutilgan  ionlar  va 

ildizda  sintezlangan  organik  m o d dalarning  bir 

qism i  o ‘simlikning  yer  usti  qism iga  uzatiladi.

C h o 'z ilis h   zonasining  chegarasidan  boshlab 

ildiz  tukchalari  bilan  q o plangan  hujayralarning 



differensiatsiyalanish  zonasi

 

boshlanadi.  Bu  yerda



ksilema  va  o ‘tkazish  tizimi  t o ‘la  shakllanadi.  Ild izn in g   o 's u v c h i  qismi 

uning  boshqa  qism laridan  farqli  o ‘laroq,  suv  va  o z i q   elem entlarini 

o son  o ‘tkazuvchi  kutikulasiz  selluloza  qobig'i  bilan   o ‘ralgan  bo'ladi.

Udiz  tukchalari  ildizning  shimish  yuzasini  2 0 — 30  va  hatto  bir 

n e c h a   yuz  m arta  oshiradi.  Ildiz  tukchalarining  s o n i  turli  ekinlarda 

turlicha.  Masalan,  m akkajo‘xori  ildizining  1  m m 2  y u z a s id a   425  ta,  rus 

n o ‘xatida  230  ta  ildiz  tukchasi  bo'lishi  aniqlangan.

Ildiz tukchalari  uzunligi 8 0 — 1500  m km   b o ‘lgan  o ‘sim talardir.  Bitta 

o ‘simlikda bir necha o ‘n  mln.  d o n a   ildiz tukchalari  shakllanadi,  natijada 

ildizning  u m u m iy   uzunligi  va  yuzasi  ju d a   k atta  r a q a m la rn i  tashkil 

qiladi  (15-jadval).

15-jadval

Turli o ‘simliklarda  ildiz va  ildiz tukchalarining rivojlanishi

Ekin  turi

Ildizlar

Ildiz tukchalari

Tuproqning 

ildiz bilan 

qamralgan 

qism i,  %

U zunligi,

m

Y uzasi,

sm 2

S o n i,

mln.

U zunligi,

m

Y u z a si,

sm 2

Suli

4 ,5

2 1 6

6,3

7 4 3 , 7

3 4 1 9

0 ,5 5

Javdar

6 , 4

503

12,5

1 5 4 9 , 4

7 6 7 7

0,85

S o y a

2,9

4 0 6

6,1

5 9 , 9

2 7 7

0,91

K u n g a b o q a r

38,4

2 1 2 9

5 1 , 9

5 1 6 6 , 3

1 5 8 0 6

2,8

0 ‘simlikIarning  ildiz  tizimi  bir q ator funksiyalarni  bajarishga  mos- 

lashgan  b o ‘lib,  suv  va  u n d a  erigan  m o ddalarni  y u tish ,  tu rli-tu m a n  

organik  birikmalarni  sintezlash,  o 'z id a n   h ar  xil  m o d d a l a r n i   tuproqqa 

ajratish,  shuningdek,  tu p ro q la rn i  organik  m o d d a l a r   bilan   boyitish 

shular jum lasidandir.

Ildiz  tizim ining  suvni  va  u n d a   erigan  m o d d a l a r n i   yutishi  ju d a 

m u rak k a b  jarayon.  U ni  qan d a y d ir  bitta  taxm in  yoki  n az ariy a  asosida 

tu sh u n tirib   bo'lm aydi.  D arslikning  «Oziq  elem entlarning  yutilishiga 

doir  nazariyalar»  nomli  boMiniida  bu  m u a m m o g a   a tro flic h a   t o ‘xta- 

lamiz.


Y a q in - y a q in g a c h a   o rg a n ik   m o d d a la r   o ‘s i m li k l a r n i n g   y e r  ustki 

q i s m i d a   s i n t e z l a n a d i   d e b   h i s o b l a n a r   ed i.  H o z i r g i   k u n g a   kelib 

o ‘sim liklarning  ildiz  tizim ida  tarkibi  va  sifati  j i h a t i d a n   ra ng-barang 

m u r a k k a b   o rg a n ik   b i r i k m a l a r   s i n t e z l a n i s h i ,   u l a r n i n g   b ir  qism i



o ‘sim liklarning  yer  ustki  qismiga  uzatilishi,  bir  qismi  esa  bevosita 

ildizning  o ‘z id a  sarflanishi  isbotlangan.

N ish o n la n g a n  atom iarusulini  q o ‘llash  asosida oshqovoq o'simligida 

fotosintez  m ahsu lo tin in g  8—45%  i  ildizga uzatilishi  va ularning  ildizda 

azot bilan  birikishidan  aminokislotalar hosil b o iishi  aniqlangan.  O shqo­

voq  ildizida  20  ta,  g ‘o ‘za  ildizida  esa  17  ta  aminokislota  sintezlanadi.

Ildiz  tizim i  ferm entlar,  nuklein  kisiotalar,  oshlovchi  m oddalar, 

fosfororganik  birikm alar,  porfirinlar  kabi  m urakkab  organik  m o d d alar 

sintezida  ishtirok  etadi.

Ayrim  o ‘simliklarning  ildizida  o ‘ziga  xos  m oddalar  sintezlanishi 

kuzatilgan.  M asalan,  k anakunjutda  resipin,  lyupinda  lyupanin,  ta- 

m akida  nikotin  sintezlanadi.  0 ‘simliklar tuproqdan  suv va suvda erigan 

m od d alarn i  suribgina  qolm asdan,  unga  k o ‘p  m iqdorda  tu rli-tu m a n  

m o ddalarni  ajratib  chiqaradi.

R e s p u b lik a m iz d a   olib  borilgan  ta d q iq o tla r  asosida  ildiz  tizimi 

o ‘zidan  k a r b o n a t  kislotadan  tashqari  aminli  birikmalar,  organik  kislo- 

talar,  q a n d   m o ddalar,  ferm entlar,  fosfor,  oltingugurt,  kaliy,  kalsiy, 

m agniy  kabilarni  ajratishi  aniqlangan.

Ildiz  ajratm alari  tuproqni  oziq  elem e ntlar  bilan  boyitish,  qiyin 

eriydigan  birikm alarni  o ‘simliklar  o'zlashtiradigan  shaklga  o ‘tkazish 

j ara y o n larid a,  shuningdek,  tu p ro q   mikroorganizmlari  hayotida  m uhim  

aha m iya tga  ega.

O ziqlanishga  t a ’sir  etuvchi  tashqi  om illarning  m e 'y o r d a n   u  yoki 

bu  to m o n g a   sezilarli  o g ‘ishi  ildiz  ajratm alar  m iqdorining  ortishi  va 

o ‘simliklar  oziqlanishining  vom onlashishiga  sabab  b o ‘lishi  m um kin.

0 ‘sim lik la rn in g   ildiz tizimi  t u p ro q   u n u m dorligini  osh irish d a  ham  

m u h im   o ‘rin  tutadi.  Ayriiqsa,  bu  bo ra d a  dukkakli  ekin larn in g   roli 

beqiyosdir.  T a d q i q o t la r   asosida  uch   yillik  bedaning  ildizi  135  kg/ga 

azot  t o 'p l a s h i   aniqlangan.  1.1.  M ad raim o v n in g   t a ’kidlashicha,  beda 

o'sim ligi  h a y o t i n i n g   birin ch i,  ikkinchi  va  uchin ch i  yillarida  mos 

ravishda  65,2;  86,4 va  102,2  s /g a   ildiz va  angiz qoldiqlarini  qoldiradi, 

qaysiki  t u p r o q n i   organik  m o d d a l a r   bilan  boyitadi  va  unum d o rlig in i 

oshiradi.

Lipoiz nazariyasi.  1897-yilda Overgon  taklif qilgan  ushbu  nazariyada 

p ro to p la z m a   m em branasidagi  lipoid  kom ponentlar hujayraga  kiradigan 

m o d d alarn i  eritadi  va  tezkor  kimyoviy  reaksiyalarni  am alga  oshishiga 

yordam   b eradi  deb  qaraladi.  N azariyada  ilgari  surilgan  o ‘simlik  ildizi 

suv  va  o z iq a   m od d alarn i  a lo h id a-alo h id a  yutadi  degan  fikr  uni  diffuz- 

osm atik  n a z ariy ad a n   ustunligini  k o ‘rsatadi.



Ultrafiltrlanish nazariyasi.  Bu  nazariyada o'sim lik ildizining shim ish 

apparati  nafis  elak  sifatida  qaraladi.  T a s h q i  eritm adagi  m o d d a la r n in g  

yutilishi  tezligi  bevosita tes hikchalarning d ia m e tri  va  yutiladigan  m o d ­

dalarning  kattaligi  bilan  bog'liq.  A g a r  te sh ik c h a la r  diam etri  k a tta , 

m olekulalar kichik  bo'lsa,  yutilishi ja d a l  ketadi.  Lekin  ildiz t o m o n i d a n  

yutiladigan ayrim  yirik diametrli  o rg a n ik   m o d d a la r molekulalarini  ayni 

nazariya  asosida  tushuntirib  b o i m a y d i .   N a z a riy a   R uland  t o m o n i d a n  

asoslangan.



Adsorbsiyalanish  nazariyasi.  1928— 1935-yillarda  T raube  m o d d a ­

larning  ildizga  yutilishi  ildiz  yu za  q a t la m in i n g   kolloid  holati  bilan  

bog‘liqligini  va  uni  almashinish  tabiatiga  ega  reaksiyalar tezligida s o d ir  

boMishini  aniqladi.

Ildiz-tuproq eritmasi  tizimida k e c h a d ig a n   adsorbsiyalanish j a r a y o n -  

lari  1935-yilda  D.A.  Sabinin va  I.I.  K o lo s o v lar to m o n id a n   o ‘rga nilga n 

va  hujayra  p ro to p la z m a sin in g   c h e g a ra v iy   qatlam idagi  m o d d a l a r d a  

a m fo te rlik   x u susiyati  mavjudligi  a n i q l a n g a n .   M a s a la n ,  o q s i l d a g i  

xususiyat  am inokislotalarda  asos  va  n o r d o n   g uruhlar  mavjudligi  b o is 

yuzaga  keladi.  Ildiz  tolalari  yuzasida  m a n fiy   va  m usbat  z a ry a d la n g a n  

m a y d o n ch a lar  mavjudligi  bir  p ay tn in g   o ‘zida  kation  va  a n i o n l a r n in g  

yutilishiga  im k o n   beradi.  Tashqi  m u h i t d a n   m o d d a la r  y u tilis h in in g  

niazkur  m exanizm i  faqat  oqsilning  a m fo te rlik   xususiyati  bilan  bogMiq 

b o M m a sd a n ,  n afas  olish  j a r a y o n i d a   o r g a n i k   m o d d a l a r ,   a y n i q s a  

uglevodlarning  quyidagi  reaksiya  asosida  oksidlanishi  bilan  bogMiqdir:

C

6



H i

2 ° 6


  + 6 0 , =   6  C 0 2  +   6  H O H   +  6 7 4   kkal  1  mol

T u p ro q q a  o ‘g'it  sifatida kiritilgan  tu z l a r  a n io n  va  kationlarga  d iss o - 

tsialanadi  va  o ‘z  navbatida  o 's i m l ik la r n i n g   nafas  olishi  j a r a y o n i d a  

hosil  bo'ladigan  H  va  H C 0 3 ga  a l m a s h in a d i  va  ildizga a dsorbsiyalanish 

nazariyasi  asosida  yutiladi.

OZIQ  ELEMEINTLARNING  YUTILISHIGA  DOIR 

NAZARIYALAR

Oziqa  elem e ntlarning  hujayraga  kirib  borish  y o ila rin i  t a x m i n a n  

quyidagicha  ifodalash  mumkin:

—  m olekulalarning  hujayradagi  «erkin  b o ‘shliq»qa diffuziya a so s id a  

sust  yutilishi;

—  sitoplazm a  yuzasi  va  p e k tin -s e llu lo z a   m em b ra n alard a  fizikaviy

—  kimyoviy  adsorbsiyalanish;


— metabolik y o ‘l bilan  m olekulalaming biriktirilishi asosida yutilish;

—  turli  tashuvchilar  y o rd a m id a   yutilish;

—  sitoplazm a  m em b ra n a la rin in g   faol  harakati;

—  pinositoz,  fagositoz,  sekretsiya  va  boshqalar.

Oziqa  elem entlarini  ildiz  tom o n id a n   yutilishini  izohlash  u c h u n  

diffuz-osmotik,  lipoid,  ultrafiltrlanish, adsorbsiyalanish,  erkin bo'shliq, 

tashuvchi  ionlar,  ion  nasoslari,  pinositoz,  elektrokimyoviy kabi  nazariya 

va taxm inlaryaratilgan.  U larning birontasi  mustaqil  ravishda oziqlanish 

jara yonini  t o ‘la  tu sh u n tir ib   bera  olmaydi.

0 ‘simliklaming oziqlanishiga oid nazariyalar o ‘simliklar fiziologiya- 

siga  oid  q o 'l l a n m a la r d a   batafsil  yoritilganligi  bois  biz  ularga  o ‘g ‘it 

qo'llash  m u am n io la ri  asosida  yondashamiz.



Diffuz-osm otik  nazariyasi.  U n d a   o ‘simlik  hujayrasi  osm otik  tizim 

sifatida qaraladi.  Oziq  m od d alarn in g  hujayraga  kirishida  hujayra shirasi 

v a  tashqi  eritm a  konsentratsiyalari  o ‘rtasidagi  farq  m u h im   o ‘rin  tutadi.

Nazariya  XIX  asr  s o 'n g g id a  PfefTer  t o m o n id a n   yaratilgan.  U ning 

fikricha,  oziqa  m o d d a l a r   diffuz  ion  harakat  natijasida  hujayraga  kiradi 

va  q o 'sh n i  hujayralarga  uzatiladi.  Lekin  m ineral  tuz  ionlari  kattaligini 

0 ,4 —0,6  m m   ga,  hujayra  devorlari  kanallari  radiusining  5—20  m m   ga 

tengligiga  e ’tib o r  bersak  va 

uni  ildiz  h a m d a   tashqi  oziq  eritmasi 

o ‘rtasida  yagona  t o 's i q   d e b   hisoblasak,  diffuziya  natijasida  ionlar 

konsentratsiyasining s h uncha ki  tenglashishi  s o d ir b o 'la r  edi. Vaxolangki, 

o ‘simlik  hujayrasidagi  oziq   m od d alar  konsentratsiyasi  ko‘p  hollarda 

tu proq eritmasi  konsentratsiyasidan ancha yuqoridir.  Shuningdek, tashqi 

e ritm a   va  ildiz  hujayrasidagi  oziq  elem entlar  m iqdorlarining  nisbati 

h a m   bir-biriga  m os  kelm aydi.

Ionlarning  tu p ro q   q a ttiq   qism idan  tuproq  eritmasi  tarkibiga o ‘tishi 

jad al  jarayon  b o 'lib,  ildiz  t o m o n id a n   o ‘zlashtirilishga  nisbatan  250 

m a r ta   tezroq  sodir  b o 'la d i.

Ionlarning  asosiy  qism i  suv  yordam ida  ko'chirilishi,  diffuziya  bu 

b o ra d a   qism an  a h a m iy a tg a   molikligi  tadqiqotlar  asosida  isbotlangan. 

Ildiz  chegarasida  suvn in g   harakati  qancha  jadal  bo'lsa,  tu p ro q   erit- 

masining  konsentratsiyasi s h u n c h a  yuqori boMadi.  Natijada o'simlikning 

oziq  m o d d a la r bilan  t a ’m in la n ish i  uchun yaxshi  sharoit  yuzaga  keladi. 

O z iq   m oddalar e r itm a d a n   ildiz yuzasiga fizikaviy-kimyoviy adsorbsiya­

lanish  asosida  yutiladi.

Oziq  m o d d alarn in g   ildiz  hujayrasiga  yutilishda  sitoplazm a  m u h im  

rol  o ‘ynaydi.  U ndagi  oqsilsim o n   m oddalar  n o rd o n   va  asosli  guruhlar 

tu tg an i  bois  s ito p la z m a n in g   yuza  qatlami  (plaz m ole m a )  da  m usbat



va  manfiy  zaryadlangan  m a y d o n ch a lar  hosil  b o ‘ladi.  M usbat  z a r y a d -  

langan m a y d o n c h a la rn in g  tashqi q a tla m id a   O H -   manfiy z a ry a d la n g a n  

m aydo n ch a sid a  esa  H +  guruhlar ja m l a n a d i   va  u la r  keyinchalik  o z i q a  

muhitidagi  ionlar  bilan   almashinadi.

Sitoplazm a yuzasida bir paytning o ‘z id a k a tio n la r (K+,  N a +,  N H

4

  ,



M g

+2

 va b.) va a n io n lar ( P 0 4~3,  N 0 3_ va b.)  adsorbsiyalanishi  m u m k in . 



Yutilgan  oziq  m o d d a la r  tonoplastdan  o ‘tg a c h ,  o'sim likning  o ‘tk a z ish  

tizimiga  tushadi.

0

‘simlik  ta n asid a  kechadigan  nafas  olish,  m oddalar  alm ashinuvi, 



fotosintez,  transpiratsiya kabi jara y o n lar m in e ra l  m oddalarning yutilishi 

va  siljishini  t a ’minlaydi.

Protoplastning faoliyati natijasida m ineral va organik birikmalarining 

kuchsiz konsentrlangan suvli  eritmasi  hujayra shirasi  hosil b o ‘ladi.  U n d a  

zaxira oziqa m od d alar va osmotik faol  birikm alarning to'planishi  hujayra 

shirasining  m u h im   fiziologik  ahamiyatga  egaligidan  dalolat  beradi.

0

‘s im lik la rn in g   ayrim   m o d d a la r in i   k o ‘p  yoki  kani  m i q d o r d a  



o ‘zlashtirishi  va to'planishiga  ildizning ta n la b  y o ‘tish  qobiliyati deyiladi. 

0

‘simliklar  suyuq  eritm alardan  tuzni,  k o n se n trla n g a n   e ritm a la r id a n  



esa  suvni  ko ‘p  va  tez  o'zlashtiradi.

H a r   b ir  e l e m e n t   h u jay ra d a  o ‘ziga  xos  fiziologik  b io k i m y o v iy  

funksiyalarni  bajaradi  va  uning  o ‘rnini  b o s h q a   bironta  e lem e n t  (k i- 

myoviy  xossalari  o 'x sh a sh   boMsada)  bosa  olm aydi.

0

‘simliklar  turli  kation va an ionlarni  tu r l i c h a   tezlikda  h a m d a   m a ’- 



lum   nisb atlard a 

0

‘zlashtiradi.  O ziq  e l e m e n t l a r   yutilish  j a r a y o n i d a  



hujayrani  uning organoidlaridan  ajratib tu ru v ch i  m em brana, s ito p la z m a  

m em branasi,  sito p la z m a   massasi  va  to n o p l a s t  kabi  to'siqlarini  y e n g ib  

0

‘tishi  kerak.



Oziq  e le m e n tla rn in g   o ‘simlik  ildizi  t o m o n i d a n   o ‘zlashtirilishining 

b oshlang'ich  bosqichlari  yaxshi  o ‘rg a n ilm a g a n   va  hozirgacha  i o n l a r  

yutilishining  yaxlit,  universal  m exanizm i  yaratilm agan.

Hujayraga  suv,  gazlar va  yog‘da  eriydigan  m o d d a la r oson  s o 'r i l a d i  

h a m d a   chiqib  ketadi.  Aminokislotalar,  m o n o s a x a rid la r,  glitserin,  y o g ‘ 

kislotalar  bir  m u n c h a   qiyin,  disaxaridlar  va  kuchli  elektrolitlar  j u d a  

qiyin  o ‘zlashtiriladi.

Erkin  bo‘shliq  nazariyasi.  F a n d a   diffuziya  natijasida,  s h u n i n g d e k  

quyish  va  erkin  b o 's h liq   energiyalari  hisobiga  so d ir  b o ‘ladigan  y u tilish  

sust  yutilish,  A T F   ning  metabolik  energiyasi  t a ’siridagi  yutilish  d e b  

yuritiladi.



«Erkin  bo'shliq»  deganda,  tashqi  m uhitdagi  t a ’minlab  turuvchi 

omil  o ‘z  faoliyatini  to 'x ta tg a n d a   hujayradan  osonlikcha  chiqib  keta- 

digan  beqaror  oziq a  rnoddalar  to'p lanadigan  to 'q im a la r  tushuniladi. 

B ogianishining  labilligi  jarayonining  sust  tabiatidan  darak  b o i a d i .



Tashuvchilar  yoki  «ion  nasoslari»  nazariyasi.  M azkur  taxm inga 

k o ‘ra  ionlar  m e m b r a n a d a   erkin  holatda  em a s,  balki  ta s h u v c h ila r 

molekulasi  bilan  kom p lek s  hosil  qilgan  huida  kiradi  (kompleks  m e m b ­

rana  lipid  fazasining  yuzasida  hosil  b o 'ladi).  M e m b ra n an in g   ichki 

yuzasida  kom pleks  dissotsilanadi  va  ion  hujayra  ichida  qoladi.  lonlar- 

ning  hujayra  ichiga  kirib  borishiga  turli  fe rm e n tla r  ko'm aklashishi 

mumkin.

Sust  (nom etabolik)  yutilish.  M a ’lumki,  tranpiratsiya  natijasida 

barg  hujayrasida  so 'ris h   kuchi  hosil  b o 'ladi  (u  hujayra  shirasidagi 

suvda  erigan  m o d d a la r n in g   sitoplazmaga  bosimi  va  hujayra  suyuqli- 

gining  hujayra  q o b ig ‘iga  bosimi  orasidagi  farqdan  kelib  chiqadi).  Bu 

kuch  ildizning t u p r o q d a n   suvni  yutishiga sabab b o ‘ladi.  Suv va  mineral 

m oddalarning  yutiiishi  h anida  harakatlanishida  transpiratsiya  bilan 

bir  qatorda  ildiz  b o s im i  ham   m uhim   ah a m iy a tg a   ega.  O ziqa  ele- 

mentlarning sust yutiiishi  konsentratsiyagradiyenti  bo'y icha ketib  ionlar 

k atta  k o n s e n t r a t s i y a d a n   kichigiga  q arab  h a r a k a tla n a d i  va  b u n d a  

metabolik energiyaning sarflanishi  talab qilinadi.  Bunday yutilish  dififu- 

zion  osmatik  h o d is a la r bilan  bog'liq  «erkin  bo'shliq»  energiyasi  h a m d a  

transpiratsiya  sartlan a d ig an   quyosh  energiyasi  hisobiga  sodir  boMadi.



Faol  (m etabolik)  yutilish.  0 ‘simliklar  t o m o n id a n   oziqa  m o d d a la r­

ning yutilishini  tush u n tirish d a  ionlarning faol  harakati  m uhim   ahamiyat 

kasb  etadi.

Elektrokimyoviy  nazariya.  Ionlar  elektr  zaryadiga  ega  bo'lgani 

bois  m o ‘tadil  m o le k u la la rd a n   farqli  o 'la r o q   ikki  xil  kuch  t a ’siriga 

d u c h o r  b o ‘ladi:  kim yoviy  potensiallar gradiyenti  (konsentratsiya  bilan 

bog'liq)  va  elektr  potensiallari  gradiyenti.  M az k u r  ikki  kuch  natijasi 

elektrokim yoviy  p o te n sia lla r  gradiyenti  deb  yuritiladi.

Elektrokim yoviy  nazariyaga  ko'ra  ionlar  elektr  potensiallari  gra- 

diyentiga  teskari  y o 'n a li s h d a   ko'chsa,  faol  yutilish,  aksincha,  elektro­

kimyoviy  poten siallar  gradiyenti  bo'ylab  k o ‘chsa,  sust  yutilish  hisob- 

lanadi.

Elektrokimyoviy  nazariya  ionlar ko‘chishining sust yoki faol  tabiatini 



ko'rsatishga  qobilligi  bilan  boshqa  nazariyalardan  ajralib  turadi.  Shu 

asosda  odatdagi  fiziologik  sharoitlarda  bironta  ion  ildiz  hujayralari  va 

ta s h q i  m u h i t   o ' r t a s i d a   sust  ta rq a lm a s lig i  a n i q l a n g a n .   A n i o n l a r


( N O , - ,  H 2P 0 4- ,  SO,,2- )   hujayraga  ja d a l  y u tila di,  sekin  chiqib  k e ta d i, 

kationlar (K +  d an  boshqa)  esa sekin yutilib,  te z  chiqib ketadi.  M asa la n , 

bu  hayvonlar va  b a ’zi  galofitlar  hujayralarida  natriy  m iqdorining  k a m , 

kaliyning  k o ‘p  bo'lishiga  sababdir.  K +  n in g   hujayraga  jadal  kirishi 

bilan  bir  vaqtda  N a +  ning  tashqariga  to 'x to v s iz   chiqib  turishidadir. 

Natriy ionlarining zarur miqdori  uning konsentratsiya gradiyenti b o 'y la b  

sust  diffuziyalanishi  hisobiga  saqlab  turiladi.

Pinositoz.  X I X  asrning oxirida  I.I.  M e c h n ik o v  fagositoz  hodisasini 

k ashf  qilgan  edi.  1931-yilda  Lyuis  h ayvon  hujayralarining  p l a z m a tik  

yuzasi  goh  shishib,  goh  puchayib  turishiga  e 't i b o r   berdi  va  a h y o n -  

a h y o n d a  bu  o ‘simliklar  birikib,  m u h i tn in g   b ir  qism ini  o ‘rab  o lishini, 

hosil  b o i g a n   pufakchani  p ro to p la z m a n in g   ichki  qismiga  surilishini 

kuzatdi.  Tirik  hujayra  tom onidan  e r itm a n i  t o m c h i   (pufakcha)  h o l a td a  

yutilishini  Lyuis  «pinositoz»  deb  atadi.

0 ‘simliklarga  h a m   oziqa  m od d alar  p inositoz  y o ‘li  bilan  yutilishi 

m um kin.  Bunda  yutiladigan  zarrachalar  hujayra  m em b ra n a  yuzasida 

adsorbsiyalanadi.  S o 'n g   membrana  ichkariga  qarab bukilib,  «o‘ra»  liosil 

qiladi.  Zarracha  o ‘raga  tushgach  m e m b r a n a n i n g   chetlari  birlashadi. 

Hosil  bo'lgan  pufakcha  tashqi  m e m b r a n a d a n   uzilib,  hujayraning 

ichkarisiga  qarab  harakat  qiladi  va  fe rm e n tla r  t a ’sirida  parchalanadi.

Pufakchaning  hosil  bo'lishi  va  tashqi  m e m b r a n a d a n   uzilishi  m a ’- 

lum   m iqdorda  A T F   shakldagi  energiya  sarflanishini  talab  qiladi.

0 ‘simlik tanasida  pinositozga  teskari  j a r a y o n  hujayralarning  a y r im  

keraksiz  m o d d a la rn i  chiqarib  yuborishi  h a m   kuzatiladi.

Oziqa  m oddalarning o'simlikka yutilishiga  oid fikrlarni  u m u m l a s h -  

tirib  quyidagicha  xulosa  qilish  m u m k in :

1)  yutilgan  ionlar bir qator  m etabolik o 'z g arish larid an   keyin  h u ja y ra  

struktura  elem entlarining  organik  b irikinalari  tarkibiga  o'tadi;

2) ortiqcha  ionlar ildiz  hujayra vakuolalarida t o ‘planadi yoki k selem a 

naylari  bo'ylab  o'sim likning  yer  ustki  q ism ig a   uzatiladi;

3)  yutilgan  ionlarning  bir  qisnii  o ‘sim lik  o rg a niz m ida n  ta s h q a r ig a  

chiqariladi.

Oziqa  m od d alarn in g   yutilish  bilan  b i r   q a t o r d a   ularning  m a ’l u m  

y o 'n a lis h d a   k o 'c h is h i  ham  sodir  b o 'la d i.   Jldizda  ionlar  h a r a k a t i n i  

ifodalash  u c h u n   yaqin  va  olis  k o 'c h is h   a ta m a la ri  qabul  qilingan.

Birlamchi  yutilish  yoki  ionlarni  p la z m a   m e m b ra n a s id a n   ajra lish g a 

yaqin  k o 'c h is h ,  ionlarning  t o 'q i m a l a r ,   o r g a n la r   va  o ‘simlik  t a n a s i  

b o 'y la b   bir  h u ja y ra d a n   ikkinchi  h u ja y ra g a   o 'tis h ig a  

olis  k o 'c h i s h  

deyiladi.


B.V.  Vaxmistrov  io n lar  siljishining  ikkita  variantini  taklif qilgan: 

a p o p l a z m a t ik   ( h u j a y r a   q o b ig 'i  va  hu jay ra lar  o ra lig 'i  b o 'y la b )  va 

sim plazm atik  (sim plast  b o ‘ylab)  siljish.

Hujayra qobig'i  va hujayra oraliqlari  to'qim alari murakkab  tuzilgani 

bois  ionlarning  a p o p la z m a tik   harakatlanishi  sust  kechadi.  Ionlar- 

ning  hujayradan  hujayraga  o'tishi  k o 'p r o q   yagona  tizim  -sim p- 

lastga  birlashtiruvchi  plazm odesm alar  b o ‘yicha  amalga  oshadi.

Sim plast  b o 'y l a b   harak atlan ish d a  ion larn in g   bir  qismi  («erkin 

bo'shliq»)  b o ‘shliqqa,  keyinchalik  suv  oqim i  bilan  o'zlashtiriladigan 

jo y   to m o n   asta-sekin  harakatlanishi  m um kin.

Oziq  m o d d a la r n in g   ildizga  yutilishi  va  harakatlanishi  o'simlikdagi 

m o d d a   h a m d a   e n e rg iy a  

almashinuvi,  ildiz  va  yer  usti  qism ining 

rivojlanishi  h a m d a   faoliyatiga  bog'liq.




Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   4   5   6   7   8   9   10   11   ...   59


Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2017
ma'muriyatiga murojaat qiling