0 ‘zbekist0n respublikasi oliy va


Download 5.63 Mb.

bet10/59
Sana11.11.2017
Hajmi5.63 Mb.
1   ...   6   7   8   9   10   11   12   13   ...   59

0 ‘S I M L I K L A R N I N G   R IV O J L A N 1 S H   D A V R L A R I  VA  

O Z I Q L A N I S H   S H A R O I T L A R l  0 ‘R T A S ID A G I  M U N O S A B A T

0 ‘simliklarning o ziq lan ish g a  talabi  o'sish  davrining turli  davrlarida 

tu rlic h a   boMadi.  O d a td a ,  oziqlanishining  kritik  (c heklangan,  lekin 

j u d a   zarur)  va jadal  k e c h a d ig a n   davrlari  farqlanadi.

Rivojlanishning  ilk  d avrla rida  o'simliklar  oziq  m oddalarni  kam 

m iq d o rd a  talab  qiladi.  Lekin  ularning tuproqda  kam  yoki  serob  b o ‘lishi 

nihollarga  kuchli  t a ’sir  k o ‘rsatadi.  Bu  davrdagi  fosfor  tanqisligi 

0

‘sim- 



liklarning  butun  vegetatsiya  davridagi  rivojlanishga salbiy t a ’sir ko‘rsa- 

tadi.  Keyingi  davrlarda  fosfor bilan  m o‘l - k o i  oziqlantirish  ham   rejadagi 

hosilni  olishga  yordarn  b erm a y d i.  Rivojlanishning  dastlabki  davrlarida 

t u p r o q d a   fosforning  m e ’y o rid a   b o lish i  o ‘sim liklarning  yaxshi  ildiz 

otishiga  yordam   beradi.  Boshoqli  don  ekinlar  dastlabki  u c h - t o ‘rtta 

barg  yozish  davridanoq  re p ro d u k tiv   organlar-boshoq  va  ruvakka  asos 

solinadi.  Bu  davrda  azot  yetishmasligi  keyinchalik  tupdagi  boshoqlar 

so n in in g   kam  boMishi  va  hosilning  kamayishiga  olib  keladi.

O'sim liklam ing  yer  ustki  organlari-poya  va  barglari  jadal  rivojla- 

nad ig an   davrlarida  oziq  m o d d a la rg a  talabi  ham   kuchayadi.  Azot  bilan 

yetarli oziqlantirish vegetativ organlarining jadal  o ‘sishi va assimilyatsiya 

ap p a ratin in g   shakllanishiga  y o rd a m   beradi.

G ullash  va  m eva  tu gish  davriga  kelib  aksariyat 

0

‘simliklarning 



azotga  b o ‘lgan  talabi  k a m a y a d i.  Lekin  fosfor va  kaliyga  ehtiyoji  ortadi. 

B u  bevosita  ayni  e l e m e n tla r n i  reproduktiv  organlarining  shakllanishi,



hosilning tovar qismida zaxiraviy  m o d d a  sifatida t o ‘planishi va  a y n iq sa, 

organik  m od d alarn in g   sintezlanishi  v a   harakatlanishida  ishtirok  etishi 

bilan b o g i i q .  0 ‘sish  organlari  rivojlanishdan  t o ‘xtagan  paytda o 's i m l i k -  

lar t o m o n id a n   oziqa  moddalarni  o 'z la sh tirish i  ham   asta-sckin  s usaya di 

va  to'x taydi.  Bu  davrda  organik  m o d d a la r n in g   to'planishi  va  b o s h q a  

hayotiyjara y o n la ro 'sim lik d a  ilgari  t o ‘p lan g an   oziq  m odd alard an   t a k r o r  

foydalanish  (reutilizatsiya)  hisobiga  t a ’m inlanadi.

Qishloq  x o ‘jalik  ckinlarini  v c g c ta tsiy a   davrida  oziq  m o d d a l a r n i  

yutish  m iq d o ri  va  tezligi  j i h a t id a n   b i r-b irid a n   farq  qiladi.  B a r c h a  

boshoqli  don ekinlari,  zig'ir,  kanop,  ertaki  kartoshkajadal  oziqlanadigan 

davrning  qisqaligi  bilan  ajralib  tu rad i.

M asalan,  kuzgi  javdar  kuz  fa slining  o ‘zidayoq  barclia  oziq   m o d ­

dalarning 25—30%  ini  yutadi,  bu   d a v r d a  o'sim liklarning q u ruq  massasi 

oxirgi  massasining  10%  iga  yetadi  xolos.  Bahorgi  bug‘doy  n is b a t a n  

qisqa  m u d d a td a   naychalashdan b o sh o q la s h g a c h a  —oziq  m o d d a la r yalpi 

m iq d orining  2 —3  qismini  iste’m ol  qiladi.

Kartoshkaning o'rta vakech  pishar.  navlari  oziqa  m oddalarni  asosan 

iyul  oyida  o'zlashtiradi.  Shu  m u d d a t d a   azotning  40,  fosforning  50  va 

kaliyning  60%  ini  o ‘zlashtiriladi.  K a rto s h k a n in g   ertaki  navlarid a  oziq 

m o ddalarni jadal  o'zlashtirish  y a n a d a   qisqa  m uddatlarda sodir b o 'l a d i .

Z ig ‘irda oziq  elementlarni  en g   k o 'p   iste’mol  qilish  g 'u n c h a l a s h d a n  

gullash  d a v r ig a c h a ,  g ‘o ‘zada  e s a   s h o n a l a s h d a n   hosil  e l c m e n t l a r i  

shakllanib  b o ‘lguncha  davom  etadi.

Ayrim  ekinlar  —  m akkajo‘xori,  k u n g a b o q a r,  qand  lavlagi  v a   b o sli- 

qalar oziq  m o ddalarni  bir m e’y o rd a   h a m d a  uzoq  m uddat  o 'z la s h tiris h i 

bilan  ajralib  turadi.

Barcha  oziq  elementlar o ‘sim liklar  to m o n id a n   bir xil  tezlikda  yutil- 

maydi.  M asa la n ,  makkajo‘xorida  kaliy  tez,  azot  o 'r ta c h a   va  fosfor 

anc ha sekin  yutiladi.  Kaliyning yutilishi  ruvak  chiqarish  davrida  tu g asa, 

fosforning yutilishi  deyarli vegetatsiya davrining oxirigacha d a v o m   etadi.

K a n o p   to m o n id a n   azot  va  k a liyning  o ‘zlashtirilishi  m ay sala r  u n ib  

c h iq q a n d a n   keyin  mos  ravishda  3  v a   5  hafta  o'tgach  y a k u n l a n a d i. 

Fosforning jadal  yutilishi vegetatsiya  d avrining  oxirigacha d a v o m   etad i.

Q a n d   lavlagining ham  oziq  m o d d a la r n i   o'zlashtirishi  bir tekis em a s. 

N ih o lla r  paydo  boMganidan  keyingi  birin ch i  o 'n   kunlikda  fo s f o r   va 

kaliy  azotga  nisbatan  1,5  barobar,  b a r g la r jadal  shakllanadigan  d a v r d a

2,5—3  b arav ar  k o 'p ro q   o'zlashtiriladi.  lld iz m e v a   hosil  bo'lish  v a   u n d a  

shakar  t o 'p la n is h   davrida  m o ‘l  o ziq lantirilsa,  t o ‘p  barg  o ‘sib  k e ta d i, 

ildizmeva  kattalashib,  shakar  m i q d o ri  kamayadi.


O ziqa  m oddalar  yutilish jadalligi  va  o'zlashtiriladigan  m iqdorning 

t u rlic h a   boMishidan  o ‘g ‘itlash  tizimini  ishlab  chiqishda  foydalanish 

m u m k in .  Vegetatsiyaning  boshlanishi  va  oziqa  m o d d alar  maksimal 

yutiladigan  davrlarda  o ‘sim liklarning  oziqlanishi  u c h u n   qulay  sharoil 

y aratish  lozim.

0 ‘simliklarning oziqlanish sharoitlarini o ‘suv davrlariga mos ravishda 

o ‘gMt  kiritish  y o ‘li  bilan  boshqarish  va  shu  yo ‘1  bilan  hosil  miqdori 

h a m d a   uning  sifatiga  m a i u m   darajada  ta ’sir  ko‘rsatish  m um kin.



Sinov  savollari

1.  O 'sim liklar  ta rk ib id a g i  quruq  modda  va  suv  m iqdorining  o ‘zgarish 

ko'lam i  qan day?

2. 

Suv  o'sim liklar  tan asida  qan day funksiyalarni  bajaradi?

3.  M akro,  mikro  va  ultram ikroelem entlar  haqida  nim alarni  bilasiz?

4.  Nima  uchun  ku l  elem entlari  deymiz?

5.  Oqsillarning  elem en tar  kim yoviy  larkibi  q an day?

6.  O 'sim liklar  ta rk ib id a   uchraydigan  ya n a   qaysi  a zo tli  organ ik  m od­

d a  larn i  bilasiz?

7.

 



O 'sim liklar tanasida  uchraydigan  asosiy  uglevodlar to'g'risida  ma  'lumot 

bering.

8.  O 'sim liklar  tarkibidagi  yo g 'la r  va  yog'simon  m oddalar  haqida  nim a­

larn i  bilasiz?

9.  O 'sim liklar  tarkibidagi  eng  muhim  vitaminlar  va  alkoloidlar  qaysilar?

10.  O'sim liklarning  h avodan   oziqlanishi  deganda  nim ani  tushunasiz?

11.  O 'sim liklarning  ild izd a n   oziqlanish  m exanizm ini  tushuntirib  bering.

12.  Ildiz  tizimining  tiplari,  tuzilishi  va  fu n ksiyalari  nim adan  iborat?

13.  lonlarning  sust  (nom etabolik)  yutilishining  qan day  turlarini  bilasiz?

14.  Faol  (m etabolik)  yu tilish   nim a?

15.  Oziq  elem entlarning  yutilishiga  tuproq  eritm asining  konsentratsiyasi 

qan day  t a ’sir  k o 'rsa ta d i?

16.  Tuproq  n am ligi,  y o r u g 'lik   va  h arorat  k a b i  o m illa r  h a m d a   o ziq  

elem entlarn ing  y u tilis h i  o'rtasidagi  m unosabat  to 'g 'risid a   qa n d a y 

f ik r d a s iz  ?

17.  Q anday  oziq  eritm asi  fiziologik  muvozanutlashgan  eritm a  deyiladi?

18.  Ion lar  antagonizm i  va  sinergizmi  nima?

19.  O 'sim lik la rn in g   o z iq   elem en tla rin i  ta n la b   y u tis h i  va  tu zlarn in g 

fiziologik  reaksiyasi  degan da  nima  tushuniladi?

20.  O 'sim lik la r  o z iq la n is h id a   tuproq  m ik ro o rg a n izm la ri  q a n d a y   rot 

o 'y n a y d i?

21.  O 'g 'it  q o 'lla sh d a   o 's im lik la r   oziqlanishin in g  q a n d a y   o 'zig a   xos 

xususiyatlariga  e ’tib o r  b eriladi?

I l l   bob.

  T U P R O Q L A R N IN G  0 ‘S IM L IK L A R N I 

O Z IQ L A N IS H I  VA  0 ‘G ‘IT   Q O   L L A S H   B IL A N  

B O G ‘L I Q   X O S S A L A R I

T up ro q larn i  o'rganish,  ta rk ib i,  xususiyatlari  h a m d a   u l a r d a   sodir 

bo'ladigan  fizikaviy,  fizika-kimyoviy,  kimyoviy va  biologik ja ra y o n la rn i 

bilish  dehqonchilikda  o ‘g ‘i tla rd a n   sam arali  va  o q ilo n a   fo y d a la n ish d a  

m u h im   aham iyatga ega.  T u p ro q d a g i  oziq  m od d alarn in g  yalpi  m iq d o ri, 

ularni  o ‘simliklar qiyin o'z la sh tira d ig an   shakldan  oson  o ‘z lashtira diga n 

shaklga  o ‘tishi  va  sodir  b o 'l a d i g a n   teskari  j a ra y o n   o ‘sim lik la rn in g  

oziqlanish  sharoitini  belgilaydi.

T u p ro q   tarkibida  o ‘sim liklar  o s o n   o ‘zlashtiradigan  oziq   m o d d a l a r  

m iqdori  k o ‘p  bo'lsa,  o ‘g‘itlarga  b o ‘lgan  ehtiyoj  sezilarli  d a r a ja d a   ka- 

m ayadi,  aks  holda  ko'proq  o ‘g ‘it  qoMlash  taqozo  etiladi.  T u rli  t u p ro q  

tiplarida  oziq  m oddalarning  yalpi  va  o ‘simliklar  o son  o 'z la s h tira d ig a n  

m iqdori  h ar  xil  bo'lgani  sababli  ulardagi  oziq  m o d d a la r g a   boMgan 

talab  va  o ‘g ‘itlar samaradorligi  h a m   turlichadir.  O z iq la n ish  ja ra y o n id a  

o ‘sinilik,  tuproq  va  o ‘g ‘it  o ‘rta s id a   uzviy  bog‘liqlik  yaq q o l  n a m o y o n  

b o ‘ladi.

T u p ro q q a   kiritilgan  o ‘g‘itla r  turli  o ‘zgarishlarga  u c h r a y d i ,  tarkibi- 

dagi  oziq  m oddalarning  eruvchanligi,  o ‘zlashtirilish  darajasi  va  h a r a - 

katchanligi  o ‘zgaradi.  M azkur o ‘zgarishlar bevosita o ‘g ‘itla rn in g  fizika­

viy,  kimyoviy  va  biologik  xususiyatlari  bilan  bog'liqdir.

0 ‘g ‘itlar  ham   o ‘z  navbatida  tupro q larg a  sezilarli  t a ’sir  ko 'rsa tad i: 

oziq  m oddalarga boyitadi, t u p r o q   eritm asining  reaksiyasini,  m ik ro b io - 

logik jarayonlarning xususiyati  vajadalligini,  shuningdek,  u n u m d o rlik k a  

t a ’sir  etuvchi  ayrim  omillarni  o ‘zgartiradi.

S h u   bois  o ‘g ‘itlarni  o ‘rg a n ish d a n   a w a l  t u p ro q la rn in g   o ‘sim liklarni 

oziqlanishi  va  o ‘g‘itlarga  t a ’sir  etuvchi  ayrim  xossalariga  t o ‘xtalish 

niaqsadga  muvofiqdir.

T U P R O Q N I N G   T A R K I B I

T u p r o q l a r d a   o 'z a r o   c h a m b a r c h a s   bogMangan  q a t t i q ,   s u y u q   va 

gaz sim on  fazalar  farqlanadi.


Tuproq  havosi.  Tuproq  mikroorganizmlari tom o n id a n   kislorodning 

o ‘zlashtirilishi,  organik  m o d d a la rn in g  parchalanishi  va  ildiz tizim ining 

nafas  olishi  natijasida  k arbonat  angidrid  ( C 0 2)  hosil  b o ‘ladi.  Shu 

sababdan  atm osfera  havosida  karb o n at angidrid  miqdori  0,03%  boMgani 

h o ld a  t u p r o q   havosida  bir  foiz  atrofida,  b a ’zan  2—3%  ga  yetadi.

T u p ro q d a g i  karbonat  angidrid  miqdori  atmosfera  va  tuproqdagi 

havo alm ashinuvi  (aeratsiya) jadalligiga m onand o ‘zgaradi.  Hosil  bo'la- 

digan  k a r b o n a t  angidridning  bir  qismi  atmosferaga  tarqaladi,  bir qisrni 

esa  t u p r o q d a g i   nam lik  t a ’sirida  erib,  karbonat  kislotaga  aylanadi. 

A tm osferaga uchib chiqadigan  karbonat angidrid o'simliklar to m o n id a n  

o 'z la sh tirilib ,  hosil  miqdorini  oshirishga  xizmat  qilsa,  karbonat  kislota 

t u p r o q   eritm asin in g   nordonligini  oshiradi:

C 0

2

  +   H 20   =   h



2

c o


3

  ->  H ‘  +   H C 0

3

Atm osferadagi  C 0



2

  miqdori  oshganda,  tuproq eritmasidagi  karbonat 

angidrid  m iqdori  ham  ko‘payadi.  Aksincha,  ayni  gazning  havodagi 

m iq d o rin i  kamayishi  tuproq  eritm asi  tarkibidagi  C O ,  ning bir qismini 

atm o s fe ra g a   uchib  chiqishiga  sabab  bo'ladi.

T u p r o q d a   karbonat  angidrid  m iqdorining  ko'pavishi  ham   ijobiy 

ham   salbiy  oqibatlarga  olib  kelishi  m um kin.  Yaxshi  tom o n i  shundaki, 

hosil  b o 'la d ig a n   karbonat  kislota  tuproqdagi  mineral  birikm alar  (fos- 

fatlar,  kalsiy  karbonat  va  b oshqalar)  ning  eruvehanligini  oshiradi  va 

ularni  o ‘sim liklar  oson  o ‘zlashtiradigan  shaklga  o'tkazadi.  Ikkinchi 

t o m o d a n ,   tu p ro q d a   namlik  k o ‘p,  aeratsiya  sust  bo'lsa,  karbonat  angi­

drid  m iqdorining ortishi va  kislorodning yetishmasligi  oqibatida o ‘simlik 

va  m i k ro o rg a n iz m la r n in g   m e ’y o r i d a   rivojlanishi  buziladi.  Kislorod 

tanqisligida  ildizning o'sishi va  nafas olishi susayadi, 

0

‘simlik tom onidan 



oziq  m o d d a la r n in g  o'zlashtirilishi  sekinlashadi.  Bunda,  y a ’ni  aeratsiya 

susayganda,  tu p ro q d a   anaerob-qaytarilish  jarayoni  kuchayadi.



Tuproq  eritm asi  —  t u p r o q n i n g   eng  harakatchan  va  faol  qismi 

bo'lib,  u n d a  o'sim liklam ing oziqlanishi uchun  bevosita xizmat qiladigan 

turli  tu r n a n  jara y o n la r  sodir  b o 'lad i.  Tuproq  eritmasida  H C 0 3~,  OH 

,  C le-,  N O

3

-,  H


2

PO;-  kabi  a n io n la r ,  H +,  N a +,  K \   N H +4,  C a 2+,  Mg2+, 

Al3+,  F e 3+  kabi  kationlar va suvda  eruvchan  organik m o d d alar mavjud.

B u la rd a n   tashqari,  u n d a  kislorod,  karbonat  angidrid,  a m m ia k   kabi 

gazlar  h a m   erigan  bo'ladi.  T u p r o q   eritmasi  konsentratsiyasini  ortishi 

asosan  minerallarni  nurashiva parchalanishi,  mikroorganizmlar t a ’sirida 

o rg a n ik   m o d d a la rn in g   m inerallashishi,  mahalliy va  mineral  o ‘g ‘itlarni 

q o 'lla s h   asosida  sodir  bo'ladi.



0 ‘simliklarning  oziqlanishi  u c h u n   t u p ro q   e ritm a s id a   K +,  N H 4+, 

C a 2+,  N O , - ,  S 0 42-,  H 2P 0 4~  kabi  ionlarning b o i i s h i   va  doim iy  ravish da 

to'ld irilib   turilishi  m u h i m d ir .  T u p r o q   e r itm a s i d a g i   tu z la r  rniqdori 

foizning  yuzdan  bir  u lu shidan  (chim li  podzol  tu p r o q la r d a )   bir  necha 

foizgacha  (qora  tuproqlarda)  o'z garadi.  O d a td a ,  tu p r o q   eritmasidagi 

tuzlar rniqdori  0,05%  atrofida  bo'lib,  k o n s e n tra ts iy a n in g   2%  dan oshib 

ketishi o'simliklarga salbiy ta ’sir ko ‘rsatadi.  T u p ro q  eritmasining konsen- 

tratsiyasi  o ‘g ‘it  qo'llash,  tu p ro q   nam ligining  k a m a y ish i,  organik  m od- 

dalarning  m inerallashishi  natijasida  oshadigan  b o ‘lsa,  o'simliklarning 

oziqlanishi,  oson  eriydigan  m o d d a la rn in g   t u p r o q n i   quyi  qatlamlariga 

yuvilishi  yoki erim aydigan shaklga  o ‘tishi  n atijasida  kam ayadi.  Tuproq 

eritmasining tarkibi va konsentratsiyasi tup ro q n in g  q a ttiq fazasi,  eritmasi 

va  kolloidlari o'rtasidagi  alm ashinish  reaksiyalari  b ila n   uzviy bog‘liqdir.

Tuproqning qattiq fazasi.  T uproqning qattiq  fazasi o'sim liklar uchun 

asosiy  zaxira  m o ddalarni  tutadi.  T u p ro q   q a ttiq  fa zasining  9 0 - 9 9 %   ini 

m ineral  m oddalar,  faqatgina bir n ec h a foizini  o rg a n ik   m o d d alar tashkil 

qiladi.  Organik  m o d d a la r n in g   rniqdori  j u d a   k a m   b o 'ls a d a ,  tuproq 

unum dorligini  belgilashda  m u h im   o 'r in   tutadi.

A. P.  V inogradov  m a ’lum o tig a  k o ‘ra  (2 1 - ja d v a l),  tu p ro q   qattiq 

fazasining  deyarli  y arm ini  kislorod,  u c h d a n   b ir  q is m in i  kremniy,  10% 

d a n   k o ‘prog‘ini  alum iniy  va  te m i r   tashkil  qiladi.  Atigi  7%  ga  yaqini 

b o sh q a  ele m e n tla r  hissasiga  t o ‘g 'ri  keladi.  M a z k u r   elem e ntlarning 

barchasi tuproqning mineral  qism ida,  turli  m inera l  birik m alar tarkibida 

uchraydi.  Uglerod,  vodorod,  kislorod,  fosfor,  o ltin g u g u rt  tuproqning 

h a m   mineral  va  h a m   organik  qismi  tarkibida  u c h r a g a n i   holda,  azot 

faqat  organik  m o d d alar  tarkibiga  kiradi.

21-jadval

Tuproq  qattiq fazasining kim yoviy  tarkibi

(A. 

P. 

V in o g r a d o v )

K is lo rod  ...4 9

Bariy  . ..0 ,0 5

G a l l i y   . .. (   1 0 3)

K re n m iy   . .. 3 3 ,0

S tronsiy   ... 0 ,0 3

Q a l a y   . .. (   I 0 3)

A l u m i n i y   ...7,1

S ir k o n iy   ... 0 ,0 3

K o b a l t   . .. 8   - 10-*

T e m i r   . .. 3 ,7

3 o

©

©

T o r i y   . . . 6   IO 4

U g l e r o d   ...2 ,0

X r o m   ...0 ,0 2

Y o d   . .. 1 0 - 4

K a ls iy   ...1 ,3

X lor  ...0 ,01


K ali y  . .. 1 ,3

V an ad iy  ...0,01

S c z i y   ...5  ■

 10 -4

N atr iy  ...0 ,6

R ubidiy  . .. 6   ■ 1 0 3

M o li b d e n   ...3  • 10'4

M a g n iy   ...0 ,6

R u x ., .5   -10"*

Uran  ...1  -10-4

V od orod  . . . ( 0 , 5 0 )

S eriy   ...5  • 1 0 3

Berilliy  ... (  I 0 4)

Titan  . .. 0 ,4 6

N i k e l   . . . 4 - 1 0 - 3

G er m a n iy   ... (  1 0 4)

A z o t   ... 0 , 1 0

Litiy  ...3   ■ 10  3

K a d m i y ...(   10 3)

F osfor  . .. 0 ,0 8

M is   . . . 2 1 0 3

S e l e n   ...1  IO 6

Oltingugurt  . .. 0 , 0 8

Bo'r  ...1 

10-’

Si m o b   ...(  I0-6)

M arg an es  ... 0 ,0 8

Q o ‘rg‘o sh in   ...  1  ■

 1 0 3

Rad iy  . . . 8 - 1 0 - "

Izoh:

  q a v s   i c h i d a   shartli  za ru r   o z i q  

elementlari 



k o 'r s a tilg a n

T U P R O Q N I N G   M I N E R A L   Q I S M I

T u p ro q n in g   m inerai  qismi  turli  minerallarning ju d a   m ayda  zarra- 

chalaridan  (kattaligi  m m   ning  min  dan  bir  ulushidan  bir  m m   gac ha  va 

u n d a n   ortiq)  iborat.  Hosil  bo'lishiga  k o 'ra   birlamchi  va  ikkilamchi 

tuproq  m inerallari  farqlanadi.

Birlamchi  minerallarga  kvars,  dalashpatlari,  sludalar,  shox aidamasi 

va  p iro k s in la r  kiradi.  U lar  t o g ‘  jinslarining  yemirilishi  va  nurashi 

natijasida t u p r o q   hosil  qiluvchi  o n a  jins tarkibiga o'tadi.  Bu  m inerallar 

tu p ro q lard a  asosan  q um   ( 0 , 0 5 - 1 , 0   m m ),  chang  ( 0 ,0 0 1 - 0 , 5   m m ), 

qisman  il  (0,001  m m   dan  kichik)  va  kolloid  (0,25  m km   dan  kichik) 

zarrachalar holida  uchraydi.  Kimyoviyjarayonlar (gidratlanish, gidroliz, 

oksidlanish)  va  tu rl i - tu m a n   organizm larning  hayot  faoliyati  natijasida 

birlam chi  m in e ra lla r d a n   bir  yarim   oksidlar  ( R 20 , )   va  k r e m n e z e m  

gidratlari,  turli  tuzlar,  kaolinit,  m ontm orillonit,  gidrosluda  kabi  ik­

kilamchi  m in e ra lla r  (boshqa cha  nomi  loyli  minerallar)  hosil  bo'ladi.

Kimyoviy  tarkibiga  k o ‘ra  bu  m inerallar  kremniy-kislorodli  birik- 

m alar (silikatlar) ga va aluminiy-kremniy-kislorodli  (aluminiy silikatlar) 

ga  b o ‘linadi.

T u p r o q l a r d a   krem niy-kislorodli  birikmalardan  kvars  (SiO,)  keng 

tarqalgan.  U   asosan  q um   va  ch a n g   holatida  qisman  il  va  kolloidlar 

holatida  u ch ray d i.  Deyarli  b arch a  tuproqlarga  kvarsning  m iqdori  60% 

dan  k o 'p r o q ,  q um li  tupro q lard a  esa  90%  gacha yetadi.  Kvars b a rq a ro r 

va  m u s ta h k a m   birikm a  bo'lib,  kimyoviy jarayonlarda  ishtirok etmaydi.


A lum iniy-krem niy-kislorodli  b irik m a la r  birlam ch i  va  ik kilam chi 

birikmalar shaklida uchrashi mumkin.  B irlam chi  aluminiyli silikatlardan 

dala  shpatlari  orto k laz ,  anortit  albit  keng  tarq a lg an .  S ludalardan  b i o ­

tit  va  flagotip  k o ‘proq  uchraydi.

Shox  ald a m a la ri  va  piroksinlar  u n c h a   k en g   tarqalm agan.  D a l a  

shpatlari  va sludalarning asta-sekin  p a r c h a la n is h id a n   o ‘simliklar u c h u n  

za rur  b o 'lad ig an   K,  Ca,  Mg,  Fe  va  b o s h q a   oziq   elem entlar  y u z a g a  

keladi.


Ikkilamchi  m inerallar o'zaro  o ‘xshash  xususiyatlariga  k o 'ra   m o n t -  

morillonit,  kaolinit  va  gidrosludasimon  g u ru h la r g a   bo'linadi.  M o n t -  

m orillonit  guruhiga  m ontm orillonit,  bey d e llit  va  boshqa  m in e ra lla r 

kiradi.  M on tm o rillo n itli  loylar  yuqori  d a r a ja d a   dispersligi,  b o 'k is h i, 

qovushqoqligi va  ilashimligi bilan ajralib  turadi.  Kaolinit guruhi  m in era l- 

lariga kaolinit va galluzitlar kiradi.  Bu g u ru h   minerallariga disperslanish, 

bo'kish va  ilashimlilikning  kamligi  kabi  xususiyatlar xosdir.  N.I.  G o r b u -  

n ovning  t a ’k id la sh ic h a   chimli  pod zo l  va  q o r a   t u p ro q la rd a   y u q o r i  

disperslikka  ega  m inerallardan  g id ro s lu d a la r  va  m o n tm o rillonit  k e n g  

tarqalgan,  kaolinit  esa  kam  uchraydi.  K a o lin it  g u a ih ig a  xos  m in e ra lla r 

qizil  va  sariq  tu p ro q la rd a ,  shuningdek  g ra n it  asosida  yuzaga  k elad ig a n  

chimli  podzol  tupro q lard a  uchraydi.

G id ro slu d alar  dala  shpatlari  va  s lu d a l a r d a n   hosil  b o i i b ,   d eya rli 

b arch a  tu proq  tipla rida  uchraydi  va  u l a r d a n   gidrom uskovit  h a m d a  

gidrobiotitlar  keng  tarqalgan.

Ikkilamchi  aluminiyli-silikatli  m in era llar  kristall  panjarasining t u z i -  

lishi,  disperslik  darajasi  va  shu  kabi  b o s h q a   belgilari  bilan  o ' z a r o  

farqlansada,  ayrim   um um iy  belgilarga  h a m   egadir.  T u p ro q la rd a   u l a r  

kattaligi  bir  n e c h a   m ikrom etrdan  m i k r o m e t r n i n g   yuzdan  bir  u l u s h i- 

gacha  b o'lgan  za rra ch alar  holida  u chraydi.  Dispersligi  yuqori  boMgan 

bu  m inerallar  k a tta   yuza  va  kuchli  singdirish  qobiliyatiga  ega.

Kristall  shakldagi  va  aluminiyli  silikatlar  bilan  bir  qato rd a  t u p r o q  

mineral  qismi  tarkibiga  am o rf holatdagi  m o d d a l a r   ham   kiradi.

Tuproqlarda  K,  Ca,  Mg va  N a   larning  karbonat,  sulfat,  nitrat,  xlorit 

va  fosfatlari  kam   uchraydi.  Bu  tuzlarning  aksariyati  (ayniqsa  K  va  N a  

tuzlari)  suvda  oson  eriydi,  shu  bois  ularning  tuproqdagi  miqdori  j u d a  

kam.  Qiyin  eriydigan  tuzlar  (Ca va  Mg  karbonatlari  ham da  kalsiy  sulfat) 

ning  miqdori  tuproq  qattiq  fazasining  asosiy  qismini  tashkil  etadi.

T uproq  m ineral  qismining  turli  m e x a n ik a v iy   fraksiyalari  n a f a q a t 

zarrachalarining  katta-kichikligi,  balki  m in e ra lo g ik  va  kimyoviy ta rk ib i 

bilan  ham   farqlanadi.


M a ’lum ki,  g u m u s   va  uning  tarkibidagi  a z o tn in g   asosiy  qismi 

tuproqning yuqori  disperslikka ega b o ‘lgan yuza qatlamlariga to'planadi. 

Shu  bois  tu p ro q n in g   ilsim on  va  kolloid  funksiyalari  o'sim liklar oziqla- 

nishida  m uhim   a h a m iy a t  kasb  etadi.  B undan  tashqari,  ayni  fraksiyalar 

a nc ha faol  bo'lib,  tuproqdagi  adsorbsiya jarayonlarini va shunga boq'liq 

ravishda  singdirish  qobiliyatini  ham  belgilaydi.

Qumli va  q u m lo q   tu p ro q la r kvars ham da  dala shpatlaridan,  q u m oq 

tuproqlar  b irlam chi  va  ikkilamchi  m inerallar  h am d a  kvars  aralash- 

m asidan  tarkib  topadi.

T u p ro q n in g   m exanikaviy  tarkibi  bilan  m u h im   flzikaviy,  fizik-ki- 

myoviy va  kimyoviy xossalari o ‘rtasidauzviy  m unosabat  mavjud.  Temir, 

kalsiy,  magniy,  kaliy  kabi  elementlarning  m iqdori  tu proqning  m exa­

nikaviy tarkibi  bilan  bog'liq.  Og'ir mexanikaviy tarkibli  tuproqlar qumli 

va  qum loq  tu p ro q la rg a   nisbatan  oziq  m oddalarga  an c h a   boydir.




Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   6   7   8   9   10   11   12   13   ...   59


Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2017
ma'muriyatiga murojaat qiling