1- ma’ruza kirish

Nazorat savollari 
1.ETQ larning asosiy rejimalari qanday? 
2. Optimal boshqarish nima? 
3. Avtomatik nazorat qilish qurilmasi nima? 
 

---

86 
 
14-MA’RUZA 
Mikroprotsessor  vositasida boshqariluvchi tiristor o’zgartgichli elektr 
texnologik qurilmalarni ish rejimlari va tahlili. 
Reja 
14.1 Mikroprotsessor  vositasida boshqariladigon elektr texnologik qurilmalar. 
14.2 Ularning ishlash rejimlari va boshqarish usullari. 
14.1 Mikroprotsessor  vositasida boshqariladigon elektr texnologik 
qurilmalar. 
Elektr 
yuritmalarni 
mikroprotsessor(MP)li 
boshqarish 
raqamli 
dasturiy 
boshqariladigan  dastgohlarda(CHPU),  sanoat  va  transport    robotlarida,  avtomatik  
liniyalarda,  metallurgiya,  kimyo  va  mashinasozlik  sanoatida  keng    qo‘llaniladi. 
Elektr yuritmalarni mikroprotsessorli boshqarishning qator avfzalliklari bor:  
-  Tizimni    egiluvchanligi,  yani  dasturiy  vositalar  yordamida  boshqarishning 
turli usullarini qo‘llash  mumkinligi; 
-  Rostlash aniqligini ta‘minlay  olishi; 
-  Real 
vaqtda  ishlayotgan  rostlagichlar  parametrlarini  o‘zgartirish  
mumkinligi; 
-  Boshqarish xarakteristikalar chiziqli ko‘rinishga o‘tkazish mumkinligi va bu 
bilan chiziqli bo‘lmagan funktsiyalarni ham ishlatish mumkinligi; 
-  Apparaturalarni  unifikatsiyalash. 
Elektr    yuritmalarni  boshqarish  mikroprotsessorli  tizimni  (MPS)  faqat  bir  qismi 
holos.   MPS quyidagi masalarni hal qilish uchun ishlatiladi: 
∙ traektoriyali masalalarni echish (RDB gastgohlari va sanoat roborlari); 
∙ elektroavtomatikani boshqarish; 
∙ boshqarish ob‘ekt holatini xarakterlovchi datchiklar signaliga ishlov berish; 
∙ EY , quvvat o‘zgartgichi va boshqa jihozlarni diagnostika qilish. 
Boshqarishni  MPli  vositalarini  qo‘llash  analogli  texnika  elementlaridan  butunlay 
voz  kechish  degani  emas.  Diskret  va  analogli  qurilmalardan  foydalanish  ulushi 
tizimni  texnik-iqtisodiy  ko‘rsatgichlari  bilan  belgilanadi(narhi,  o‘lchamlari, 
ishonchliligi va h.q.).  Shuning uchun xozirgi payitda elektr yuritmalarda analogli-
raqamli  strukturaga  ega  bo‘lgan  EY  tizimlari  keng  qo‘llaniladi,  bunda  tokni 
rostlash  konturi  asosiy  chegaralovchi  qism  hisoblanadi.  Lekin  to‘la  raqamli 
tizimdan iborat EYlar ham mavjud. 
 

---

87 
 
 
14.1 - rasm. Mikroprotsessorli boshqariladigan elektr yuritmani sxemasi: 
Tiristorli o‘zgartgichli  o‘zgarmas tok EYni raqamli dastueiy boshqarish tizimining 
sxemasi 14.1 –rasmda keltirilgan. Sxemada asosiy  funktsional uzellari 
quyidagilardir:  
MikroEVM – mikroprotsessor MP;     SIFU – impuls – fazali boshqarish tizimi; 
US –  sinxronozatsiya qurilmasi;   TP – tiristorli  o‘zgartgich;    DST – tiristorlarni 
holati datchigi;   IP –  siljishning o‘lchov o‘zgartgichi;   PPK –  ―siljish – raqamli 
kod‖  o‘lchov  o‘zgartgichi;    M  –    dvigatel;      LPU  –  mantiqiy  kommutatsiya 
qurilmasi;   FSB – fazani siljituvchi blok;   RI – impulslar regulyatori. 
Katta  hajmdagi  hisoblashlarni  bajarish  algoritmlari  apparatli  amalga  oshiriladi. 
Ularga  quyidagilar  kiradi:  tezlik  kodini  shakllantirish,  tiristorlarni  boshqarish 
ilpulslarining  fazalarini  siljitish,  TP  –  tiristorli    o‘zgartgichni  ajratib  boshqarish. 
Boshqarishni  quyidagi  funktsiyalari  dasturiy  bajariladi:  PPK  –    ―siljish  –  raqamli 
kod‖  o‘zgartgichini  axborotlarini  qabul  qilish  va  ularga    ishlov  berish;  N
u
 
boshqarish signal kodini hisoblash. Tezlik va holat konturlari (P, PI, PID) standart 
sozlash  regulyatorli  yordamida  dasturiy  boshqariladi.  Dvigatel  M  ni  boshqarish 
uchun  reversiv  tiristorli  o‘zgatgich  TP  qo‘llanilgan.  Ko‘priksimon  sxemali  TP 
tiristorli  o‘zgartgich  yaxshi  dinamik  ko‘rsatgichlarga  ega,  qrama-qarshi  ulangan 
tiristorlarni bir vaqtda ishlashini LPU – mantiqiy kommutatsiya qurilmasi va DST 
–  tiristorlarni  holati  datchigi  bartaraf  etadi.  SIFU  –  impuls  –  fazali  boshqarish 
tizimi va  US –  sinxronozatsiya qurilmasi birgalikda TP – tiristorli  o‘zgartgichni 
boshqarish impulslarining fazalarini siljitib beradi.                                 US –  
sinxronozatsiya  qurilmasi  FSB  –  fazani  siljituvchi  blokka  keluvchi  raqamli  kodni 
shakllantirib  beradi.  RI  –  impulslar  regulyatori  kuchlanish  fazalari  bo‘yicha 
tiristorlarni  ochilish  impulslarini  shakllantirib  turadi.  IP  –    siljishning  o‘lchov 
o‘zgartgichi  sifatida  BE-178  fotoelektrik  datchik  qo‘llaniladi.    Tezlik  kodi  N
c
  ni 
hosil  qilish  uchun  datchik  signali  PPK  –    ―siljish  –  raqamli  kod‖  o‘lchov 

---

88 
 
o‘zgartgichida  ishlov  beriladi,  uning  ishlash  rejimi  dvigatelni  aylanish  tezligiga 
bog‘liq bo‘ladi.  
Mikroprotsessorli  boshqariladigan  elektr  yuritmani  10
4
  dan  kam  bo‘lmagan 
rostlash  diapazonini  ta‘minlab  beradi  va  20  dan  35  Gts  gacha  oraliqda  ishlashni 
amalga oshiradi. 
SIFU – impuls – fazali boshqarish tizimini ishini tezkorligini oshirish uchun tashki 
qurilma,  PT  –  dasturlangan  taymer  qo‘llaniladi.  Taymer  bu  ayrishga  ishlaydigan 
hisoblagich  bo‘lib,  uning  boshlangich  qiymati  dasturiy  yo‘l  bilan  o‘rnatiladi. 
Hisoblagichni  ko‘rsatgichi  0  bo‘lganda  uning  chiqishida  impulsli  signal  hosil 
bo‘ladi va bu signal SIFUni ishlashga undaydi. 
Keng – impulsli  o‘zgartgich (SHIP) sxemasi  14.2 – rasmda  keltirilgan. 
 
 
14.2 -rasm: Keng – impulsli  o‘zgartgich (SHIP) sxemasi. 
    
Keng  –  impulsli    o‘zgartgich    -  SHIP    ―Kod  –  impuls  davomiyligi‖  interfeys 
moduli  bilan    boshqariladi.  Dvigatel  valini  siljish  burchagi  teskari  aloqali 
fotoimpulsli  datchik  (FID)  bilan  o'lchanadi,  uning  impulslari  soni  burilish 
burchagiga  proportsional  bo'ladi.    Datchiklar  dvigatel  valining  bir  aylanishiga 
1000, 1024, 2000, 2048 va undan ortiq impulslar soniga ishlab chiqariladi. Bunday 
datchikni  MP  mikroprotsessor  bilan  bog‘lash  uchun  MSID  –  interfeys  aloqa 
moduli xizmat qiladi, uning yordamida datchikni impulslari soni mikroprotsessorni 
aloxida yacheykasiga joylashtiriladi. 
Qadamli dvigatelli EYni RDB sxemasi ko‘rib chiqamiz.  
 

---

89 
 
 
14.3 -rasm: Qadamli dvigatelli EYni RDB sxemasi. 
Sxemada (14.3 -rasm) quyidagi belgilanishlar ishlatilgan: 
ML – magnit lenta; MG – magnit golovka;  US – signal kuchaytirgichi;  
SU  SHD  –  qadamli  dvigatelni  boshqarish  bloke;  SHD  –  qadamli  dvigatel;  S  – 
dastgoh ctoli;  VP  - vintli uzatma. 
    Dastgoh stoli xarakatining dasturi birlik impulslar ketma-ketligi ko‘rinishida ML 
magnit  lentaga  yoziladi  (unitar    kod),  axborot  MG    magnit  golovka  yordamida 
o‘qiladi.  Zamonaviy  MPda  dastur  magnit  diskka  yoki  boshqa  axborot  tashuvchi 
moslamalarga  yoziladi.  Stol  xarakati  yo‘nalishiga  qarab  impulslar  US  signal 
kuchaytirgichilarning  kanallarini  biridan  SU  SHD  qadamli  dvigatelni  boshqarish 
blokiga  keladi.  Dvigatel  impulslar  komandasiga  ishlov  berib,  VP  vintli  uzatma 
yordamida  dastgoh  C  stolini  u  yoki  bu  tomonga  xarakatlantiradi.  Impulslar  soni 
xarakat  uzunligini,  impulslar  chastotasi  esa  –  stolni  siljish  tezligini  belgilaydi. 
Stolni  boshqa  yo‘nalishdagi  xarakati  uchun  shinga  o‘hshash  alohida  EY 
qo‘llaniladi.