B u X o r o o z I q o V q a t V a y e n g I l s a n o a t t e X n o L o g I y a s I i n s t I t u t I r. A. X a I t o V, V. E. R a d j a b o V a


Download 37.86 Kb.

bet12/28
Sana12.02.2017
Hajmi37.86 Kb.
1   ...   8   9   10   11   12   13   14   15   ...   28

 
quyidagicha  am alga 
oshiriladi.  A jratgichlam i  o 'rn atg an d an   so‘ng  chang  ajralib  chiqishining 
oldini  olish  m aqsadida  qopqoqning  ( U l- B M P   ajratgichida),  m ag nitli

b erkitgichning  ( U l- B M Z   ajratgichida)  yoki  esh ik chan in g  ( U l- B M M  
ajratgichida)  zich  berkilganligini  tekshirish  kerak. 
Z aru rat  tu g ‘ilganda 
tegishli ajratgichlarning oraliq tiqinlari (prokladkalar) alm ashtiriladi,  rezbali 
birlashm alar  tortiladi  yoki  eshikchalarning  ilgaklari  sozlanadi.
Ajratgichlarning  norm al  ishini  ta ’m inlash  va  ajralgan  m etallm agnit 
aralashm alarni hisobga olish uchun m agnitli bloklam ing yuzasi h ar sm enada 
bir  m arta  tozalanadi.  Ajratgich  ishlayotgan  paytda  qopqog‘ini  ochish  va 
magnitli  bloklam i  tozalash,  m ashinani  sozlash yoki  ta ’m irlash  taqiqlanadi.
M etallm ag n it  aralashm alardan  tozalash  sam aradorligi  pasayganda 
m ashinani unum dorligi tekshirilib, m ahsulot qatlami sozlanadi.  M etallmagnit 
aralashm alarning tozalangan mahsulotdagi  m e’yori  3 m g/kg dan oshmasligi 
kerak.  M etallm agnit aralashm alarning alohida bo'lakchasining o'lcham i eng 
katta  tom onga  nisbatan  olganda  0,3  m m   dan,  massasi  esa  0,4  mg  dan 
oshmasligi kerak. Agar magnitli  bloklaming  m agnit  induksiyasi  belgilangan 
m e ’yordan  kichik  bo'lsa,  ular  qayta  magnitlanadilar.
M agnitli ajratgichlarning  texnikaviy  tavsifi  11.1 -jadvalda keltirilgan.
11 .1-jadval
M a g n itli  ajratgich larn in g  tex n ik a v iy   tavsifi
K o 'n a l l d c h l a r
U l- B M Z - 0 1
U l - B M Z
U I - B M P - M
U l - B M T
U l - B M M
U n u m d o r l i k ,   t / s o a t :
11
2
11
11
8
M a g n i t l i   b l o k l a r  s o n i
2
2
1
1
2
B l o k d a g i   m a g n i t l a r   s o n i
1 0
1 0
6
6
7
M a g n i t   i n d u k s i y a s i   ( k a m i d a ) ,   m / T l :
M a g n i t l i   b l o k d a n   2 , 5   m m   m a s o f a d a
-
-
-
-
1 0 0
I s h c h i   o r a l i q   m a r k a z i d a
-
-
5 1 0
5 1 0
-
M a g n i t l i   b l o k  
0
‘ q i d a n   1 5   m m   m a s o f a d a
1 0 0
1 0 0
-
-
-
G a b a r i t l a r ,   m m :
U z u n l i g i   ( b u y i )
B o ' y i
3 0 0
2 9 5
4 5 5
3 5 5
7 0 0
E n i
2 9 0
2 1 5
3 7 0
3 7 0
3 4 0
B a l a n d l i g i
2 0 0
3 0 0
3 8 0
3 8 0
3 4 0
M a s s a s i , k g
6
в
3 0
2 5
5 6

6-§.  E LE K T R M A G N IT LI  A JR A T G IC H LA R
E lek trm agnitli  ajratgichlarda  m agnit  m ay d o n i  doim iy  tok  bilan  
ta’minlanadigan o ‘zak va g‘altakdan tashkil topgan elektrmagnitlar yordamida 
hosil  qilinadi.  A l-D S F   rusumli  elektrmagnitli ajratgich.  Bu  ajratgich  donni, 
qumaloqlangan  va  sepriluvchan  omuxta  yemni,  kepak  va  boshqa  sochm a 
mahsulotlami metallmagnit aralashmalardan tozalashda ishlatiladi. Ajratgichning 
asosiy  konstruktiv  qismlari  quyidagilar:  ta ’m inlovchi  mexanizm,  baraban 
turidagi  elektrmagnit  tizimi,  harakatlantirish  mexanizmi  va  boshqaruv  pulti 
(11.4-rasm).  T a ’minlovchi  mexanizm  qabul  qutisi  (1),  muvozanatlash  yo‘qi 
(24) bo'lgan klapan (2), mahsulotning ajratgichga tushishi miqdorini sozlashga 
mo'ljallangan  sektorli  to'sgich  (3)  va  elektrmagnitli  barabanning  eni  bo'ylab 
m ahsulotning  bir  m aqom da  tarqalishini  ta ’m inlash  uchun  m o'ljallangan 
tarnov  (4)dan  tashkil  topgan.  Tarnov  elektrodvigatel  (26)  va  ekssentrik 
tebratgich  (5)  yordamida  harakatga  keltiriladi.

-  qabul qutisi; 
2,  1 4  
-  klapanlar; 
3
 

to ‘sgich; 
4
 

tamov; 
5  
-  tebratgich;
6  
-elektrmagnitli  baraban;
  7 - 
ekran; 
8,  16,  2 2
 

vintlar; 
9,  15  
-  cho‘ tkalar; 
1 0
 

magnitli tizim; 
11,  1 3
 

kanallar; 
12  
- yig'ma  don; 
17,  2 1
 

shkalalar;
1 8  
-  qaytargich; 
1 9  
-  korpus; 
2 0  
-  qobiq; 
2 3  
-  boshqaruv pulti; 
2 4  
— qarshi 
muvozanatlagich; 
2 5  
-  mikroajratgich; 
2 6,  3 0  
-  elektrodvigatellar; 
2 7  
-  taranglash 
mexanizmi; 
2 8  
-  zanjirli uzatma; 
2 9  
-  reduktor.
11.4-rasm.  A l-D S F  elektrmagnitli  ajratgich.

T a m o v n in g   te b r a n is h   c h a s to ta s i  930  t e b r / m i n   ga,  te b r a n is h  
am plitudasi  1,3  m m   va  qiyaligi  2  ga  teng.
Qabul  qutisi  (1)  ga  tushayotgan  m ahsulot  bosim i  ostida  klapan  (2) 
ochiladi, bunda mikroajratgich  (25)  vaqt relesi orqali m agnitli tizim ni elektr 
m anbaiga  ulaydi.  M ahsulot  berilishi  to'xtaganda  qarshi  m uvozanatlagich 
(24)  klapanni dastlabki holatiga qaytaradi va m ikroajratgich magnitli tizim ni 
elektr m anbaidan ajratadi.  Elektrmagnitli baraban  (6)  aylanadigan magnitsiz 
qobiq  (20)  va  qo ‘zg‘alm as  elektrmagnitli  tizim   (10)  d an   tashkil  topgan. 
Elektrmagnitli  tizimga  barabanning  o ‘qi  ko'rinishida  o ‘zak  m ahkam langan 
bo'lib,  o ‘zakda  to‘rtta  g‘altak,  ikkita  yon  tom ondagi  va  uchta  orahq  qutblar 
m avjud.  Ajratgich  ish ining  optim al  sam aradorlig ini  t a ’m inlash   u c h u n  
qutblam ing  ikkita  holatdan  biriga  burab  qo‘yish  imkoniyati  ko‘zda  tutilgan. 
Qobiq  sharikli  podshipniklarga  qotirilgan  bo ‘lib,  reduktor  (29)  va  zanjirli 
uzatm a  (28)  orqali  elektrodvigatel  (30)dan  harakatni  olib  harakatlanadi.
M ahsulot turiga bog'liq holda ikkita yulduzchali m oslam adan foydalanib 
magnitsiz  qobiq (20)ning aylanish tezligi  0,9  yoki  1,74 m /s qilib belgilanadi. 
T am ov (4) yordamida aylanuvchan qobiqning bu tu n  eni bo ‘ylab tarqalayotgan 
mahsulot  qobiqning  chetlangan  yuzasi  va  qaytargich  (18)  vositasida  ishchi 
zonaga kiritiladi. Metall magnit aralaslimalar qobiq (20)ning yuzasiga yopishib, 
u  bilan  birga  aylanadi  va  sozlanuvchan  klapan  (14)ning  chegarasidan  o ‘tib 
ta’sirsiz  zonaga  kelib  qoladi:  bu  yerda  esa  o ‘z  navbatida  magnit  maydoni 
ta ’sirini  kam aytiruvchi  ekran  (7)  o'm atilgan.  M etallm agnit  aralashm alar 
yig'm adon (12)ga tushadi. Tozalangan mahsulot ajratgichdan kanal (13) orqali 
chiqariladi.  Qaytargich  (18)  mahsulot  sochilib  ketishiga  yo‘l  qo'ymaslik  va 
uning barabanga tegib turish vaqtini uzaytirish uchun mo'ljallangan. Qaytargich 
va  qobiq  orasidagi  oraliq vintlar  (16  va  22)  yordam ida sozlanadi va  shkalalar 
(17,  21)  bo'yicha  nazorat  qilinadi.
M agnitli  qobiqni  yopishib  qolgan  m ahsulot  bo'lakchalari  va  m etall 
m agnit  aralashm alardan  tozalash  u ch u n   c h o 'tk a la r  (9  va  15)  o 'm atilg an . 
Ajratgichning  korpusi  (19)  ikkita  quym a  allyum in  devorlar  ko 'rinishida 
yasalgan  b o 'lib ,  u lar  o 'z a ro   tortqilar  vositasida  bog 'lan gan.  K orpusda 
elek trm ag n itli  b arab an n i  m ontaj  qilish  u c h u n   tuy nuk   va  sh am irlarg a 
o 'm atilg an  ochiluvchan  eshikchalar mavjud.  Ajratgichga xizm at ko'rsatish 
va  ishchi  zonasini  tekshirish  u ch u n   qaytargichni  uning  gorizontal  o 'q i 
atrofida  90°  ga  burish  va  zarurat  bo'lganda  un i  yechib  olib  qo'yish  h am  
m um kin.  Boshqaruv  pulti  (23)  sinchning  oldingi  devoriga joylashtirilgan. 
U n d a  yuritm alar  va  elektrm agnit  tizim ini  ishga  qo'shuvchi  tugm achalar, 
m ahsulot tushayotganligi va elektrm agnit tizim ining holati to 'g'risida signal

beruvchi chiroqchalar mavjud.  Boshqaruv sxemasi panelga  m ahkam langan 
b o'lib,  unda  ajratgichni  avtom atik  usulda  va  q o 'l  bilan  boshqarish  tartibi 
ko'rsatilgan.  E lektr  tizim i  380  V  kuchlanishli, 
50  Cs  chastotali  uch 
fazali elektr toki bilan ishlaydi.  Ajratgichning unum dorligi sektorli to'sgich
(3 )n in g   h o la tin i  o 'z g a rtirib   so zlan a d i.  A jratgich   ish lay o tg an   p ay td a 
to'sgichning  tarnov  (4)ga  tegib  turishiga  y o 'l  qo'yilm aydi.
A l- D E S  rusum li elektrm aen itli  airateich .
  Ajratgich  om uxta  yem   ishlab 
c h iq a rish   sex larid a  d o n n i  m a y d a la sh d a n   o ld in   u la rn i  m e ta llm a g n it 
aralashm alardan  tozalash  uchun  m o'ljallangan.  U  qabul  qisqa  quvuri  (6), 
qabul  qutisi  (7),  elektrm agnitli  baraban  (8),  asos  (3),  yuritm a  (1),  m etall 
aralashm alar  yig'm adoni  (9),  boshqaruv  pulti  (4)  va  chiqarish  m oslam asi
(2)  lardan  tashkil  topgan  (11.5-rasm ).
- 4
A-A
4
Г 1
1
 
5S5
 
1
1
76S
11.5-rasm.  A l-D E S   elektrmagnitli  ajratgichi.
I  - yuritma  ;  2  -  chiqarish  moslamasi;  3
 - 
asos;  4  — boshqaruv pulti;  5-  klapan;
6 -  qabul qisqa  quvuri;
  7 - 
qabul qutisi;  8 -elektrmagnitli baraban;  9  - 
metallmagnit  aralashmalar yig'madoni.

D o n  klapan (5)li qabul m oslam asi orqali ajratgichga tushadi.  M ahsulot 
bosim i  ta ’sirida  klapan  o ‘q  bo'ylab  vertikal  holatga  buriladi  va  q o ‘shgich 
vositasida  b arab an n in g   elektrm agnitli  tizim i  ishga  tushad i.  M ah su lo t 
tushm ay otg an  p ay td a  klapan  dastlabki  g o rizo n ta l  ho latiga  q aytad i  va 
elektrm agnitli  tizim ning  ishlashini to ‘xtatib  q o ‘yadi.
11 .2 -jadval
A l- D SF va  A l- D E S elektrmagnitli ajratgichlarning texnikaviy tavsifi
Don va un buyicha unumdorligi, t/soat:
30...40
20
Magnit maydonining eni, mm
880
510
Barabanning aylanish tezligi, ayl/min
1,8...0,9
1,8...0,9
Magnit maydonining kuchlanganligi,  103A/m
119,4
80
Elektimagnitlari uchun sarflanadigan quwat, kVt
0,766
0,466
Elektijdvigatel quvvati,  kVt
1,2
0,6
Massasi, kg
1260
800
Gabaritlari, mm:
Uzunligi (buyi)
Bo'yi
820
765
Eni
990
985
Balandligi
1515
1285
E le k t r m a g n i tl i   b a r a b a n   a y la n u v c h a n   q o b iq   va  q o ‘z g ‘a lm a s  
elektrmagnitli tizim dan tashkil topgan. Qobiq magnitsiz m aterialdan yasalgan. 
U nga  qotirilgan  planka  yordam ida  m etallm agnit  aralashm alar  m agnit 
m aydonidan  chiqarib  olinadi.  B araban  (8)  qutblarining  q aram a-qarshi 
to m o n ig a   is h c h i  z o n a d a n   ta s h q a rid a   m a g n it  m a y d o n in in g   t a ’sirin i 
kam aytiruvchi  ekran  m ahkam langan.  Ishchi  zo n a d an   tashqarida  qobiq 
ferrom agnit  aralashm alardan  c h o ‘tkalar  yordam ida  tozalanadi  (A l-D S F  
ajratgichidagi  singari).  Ajratilgan  m etallm agnit  aralashm alar  tortm asim on 
quti ko‘rinishidagi yig‘m adon (9)ga tushib to ‘planadilar.  Ishchi zona qobiq

va  m ahsulotning  sochilib  ketishiga  yo‘l  q o ‘ym aslik  uchun  m o'ljallangan 
qaytargich bilan chegaralangan.  U lar orasidagi oraliq  10 dan  90 m m  gacha 
b o 'lg an  intervalda sozlanadi.
Boshqaruv pulti ajratgich koipusining oldingi devoriga m ahkam langan. 
Elektrsxem asidan  foydalanish  ajratgichning  m ahalliy  usulda  (q o‘l  bilan) 
va  m asofadan  turib  (avtom atik  usulda)  boshqarishga  im kon  yaratadi.
E lektrm agnitli  ajratgichlarning  texnikaviy  tavsiflari  11.2-  jadvalda 
keltirilgan.
T A K R O R LA SH   U C H U N   SA V O LLA R
1.  M agnitli ajratgichlarning vazifalari va ishlatilish o ‘m iga izoh bering.
2.  M agnitli ajratgichlarning texnologik samaradorligi qanday aniqlanadi?
3.  U l-B M Z ,  U l-B M P ,  U l-B M M   rusum li  m agnitli  ajratgichlarning 
ishlash  p rin sip i  va  tuzilishini  ay Lib  bering.
4.  U n   va  yorm a  tarkibida  m etalm agnit  aralashm alarning  m e ’yordan 
ortiqcha  m iqdori  mayjudligi  qanday  oqibatlarga  olib  keladi?
5.  A l- D S F   va  A l-D E S   elektrm agnitli  ajratgichlar  q an day  asosiy 
qism lardan  tashkil  topgan  va  ularning  vazifalari  nim adan  iborat?

D O N N I  M A YD A LA SH   M A SH IN A LA R I 
l-§.  V A Z IFA LA R I  VA IS H L A T IL IS H   O 'R N I
U n   tortish  va  om uxta  yem   zavodlarida  donni  m aydalash jaray on i  bu 
korxonalar ishining asosiy texnik-iqtisodiy  ko'rsatkichlariga ta ’sir qiluvchi 
m uhim  texnologik tadbirlar.  U n  tortish sanoatida don va oraliq m ahsulotlam i 
m aydalashda asosan valli dastgohlar ishlatiladi.  D astgohning  ishchi organi
-  bir-biriga  nisbatan parallel joylashgan va qaram a-qarshi yo'nalishda  h a r 
xil  tezlikda aylanuvchi cho 'y an  ssilindrik vallar. Bu tuzilish ikki val orasidagi 
oraliqda donning qisqa vaqtli siqilish  va  siljishi  natijasida m aydalanishiga 
olib  keladi.  Xosil  qilingan  y orm acha  va  endosperm ning  an ch a  m ayda 
zarralarini qo'shim cha m aydalab  unga  aylantirish m aqsadida zarbli sidirish 
d efo rm atsiy asi  asosida  ishlaydigan   e n to le y to r,  d e ta sh e r  va  q am ch ili 
m ashinalar  h am   m aydalash  m ashinalari jum lasidandir.
Y orm a  zavodlarida  valli  dastgohlar  arpa,  bug'doy  va  m akkajo'xoridan 
maydalangan yorma olish maqsadida ishlatiladi.  Omuxta yem zavodlarida don 
va boshqa xom ashyolami  maydalash  uchun bolg'ali maydalagichlar ishlatilib, 
ularda  maydalash  jarayoni  zarb  va  sidirish  deformatsiyasi  ta ’sirida  amalga 
oshiriladi. Omuxta yem zavodlarida ayrim omuxta yem komponentlarini yaxshilab 
maydalab  tuyish  zarurati  tug'ilganda  valli  dastgohlardan  foydalanish  mumkin.
V a lin in g   y u za si  silliq   b o 'lg a n   v alli  d a s tg o h la rd a n   o 'tk a z ilg a n  
m a h s u lo tn i  q o 's h im c h a   ra v ish d a   m a y d a la s h   u c h u n   za rb li  sid irish  
deform atsiyasi asosida  ishlaydigan  m ash in alard an  foydalaniladi.  B unda 
h a r  qaysi  valli  sistem ada  q o 'p ro q   m iq d o rd a  sifatli  u n   ajratib  olishga  va 
o r a li q   m a h s u l o t la r d a  
u s h l a n a d i g a n   g u l  q o b i q l a r n i n g   k a m r o q  
m aydalanishiga erishiladi.  S hu bilan  birg a energiyan in g so lishtirm a sarfi 
h am  pasayadi.  Zarbli sidirish m ashinalaridan  foydalanish b ug 'd oy ni tortib 
n av li  u n   o lish   te x n o lo g ik  
sx em asid ag i  v alli  d a s tg o h la r  m iq d o rin i 
qisqartirishga,  oliy  navli  u n la r  ch iq im in i  oshirishga  va  teg irm on ning  
u n u m d o rlig in i  oshirishga  im k o n   b erad i.  Z arbli  sidirish  m ashinalariga 
en to ley to rlar,  d etash erlar  va  b o sh q alar  kiradi.
Y uqori unum dorli  kom plekt  uskunalar  bilan  jihozlangan u n   tortish 
z a v o d la rid a   e n to le y to rla r  d o n   va  u n n i  za ra rsiz la n tirish   h a m d a   valli 
dastgohdan  keyin hosil bo'lg an  oraliq m ahsulotlar (yorm acha va dunstlar)ni 
q o 'sh im ch a  m aydalash m aqsadida ishlatiladi.

2-§.VALLI  D A STG O XLA RD A  M AYD A LASH   JA R A Y O N I
Y u q o rid a  bayon  qilib  o ‘tilg an id ek ,  d o n   va  o ra liq   m ah su lo tla rn i 
v alli  d a stg o h la rd a  
m a y d a la sh   ja ra y o n i 
b ir-b irig a   q a ra m a -q a rs h i 
y o 'n a lish d a   tu rli  tezliklar  b ila n   aylanuvchi  ssilindrik  shakldagi  ikkita 
parallel  v allar  orasida  hosil  b o ‘lad igan  p o n asim o n   fazoda  ro 'y   beradi. 
D o n   tuzilm asining  buzilishi  siqish  va  siljish  d efo rm atsiyalari  natijasida 
yuzaga  keladi.  B uning  ustiga  u  yoki  bu  deform atsiyaning  u stu n   kelishi 
vallar tezligi  m unosabatiga va vallar yuzasidagi  asim m etrik  qirralarning 
o 'z a ro   joylashuviga  b og'liq.
Valli  dastgohlam ing  ish  sam aradorligi  u chta  asosiy  ko'rsatkichning 
optim al uyg'unlashuvi bilan aniqlanadi.  Bu quyidagi ko'rsatkichlardir:  don 
yoki zarralarni m aydalash darajasi,  h ar qaysi juftlik vallarning unum dorligi 
va  elektr  energiyasining  solishtirm a  sarfi.
Maydalash darajasi zarralarning kichrayishi  va  ajratib  olish koeffitsienti 
bilan  baholanadi.  Ajratib  olish  koeffitsienti  (%)  100  g  m assali  m ahsulot 
o'lch an m asin i m a ’lum   raqam li elakda valli dastgohgacha va  u n d an   keyin 
elash  natijasida  aniqlanadi  h am d a  quyidagi  form ula  bo 'y ich a  topiladi:
bu  yerda: 
a  -
  valli  dastgohga  qadar  m ahsulotdagi  elanm a  m iqdori,  g; 
С
 - valli dastgohdan keyin m ahsulotda elanmay qolgan elanm a miqdori, 
Juftlik vallarning unum dorligi ularning uzunligiga,  orasidagi oraliqqa, 
m aydalangan  m ahsulotning  o 'tish   tezligiga  va  uning  hajm iy  massasi, 
h a m d a   m ay d alash   z o n a sid a n   fo y d a la n ish   d arajasig a  b o g 'liq .  Y arim  
dastgohning unum dorligi (kg/soat) nazariy jihatdan quyidagicha aniqlanadi:
bu  yerda: 
b
  -  vallar  orasidagi  oraliq,  mm;
L
  -  valning  uzunligi,  m m ;
vm  -  m ahsulotning  m aydalash  zonasidagi  shartli  o 'rta c h a   tezligi;
(vr   va  v -  m os  ravishda  tez  va  sekin  aylanuvchan  vallarning  tezligi; 
g  -  m aydalanadigan  m ahsulotning  hajm iy  massasi,  k g /m 3; 
у  -  m aydalash  zonasini  to 'ldirish  koeffitsienti.
N   =
------------ 100
100-a
(12.1)  100-a
Q
  =  3 .6   10  6
b L v M y \ jf
,
(12.2)
(12.3)

V a lla r  o ra s id a g i  o ra liq   m a y d a la n a y o tg a n   m a h s u lo tn in g   fiz ik - 
mexanikaviy  xususiyatlari  va  tizim ning  texnologik  sxem ada joylashgan 
0 ‘rniga  bog‘liq  holda  belgilanadi.  U ning  qiym atlari  0,05dan  1,00  m m  
gacha  b o 'lg an   keng  oraliqda  tebranadi  M asalan,  I  yorm alash  tizim ida 
aylanm ayotgan  va  bir-biriga  yaqinlashtirilgan  vallar  orasdagi  n o m inal 
oraliq  -  0,8...1,0  m m ;  II  yorm alash  tizim ida  -  0,6...0,8  m m ; 
III  yirik 
yorm alash  tizim ida 

0,4...0,6  mm;  III  mayda  yormalash  tizim ida  -
0,2...0,4  m m ; 
IY  yorm alash  tizim ida  -  0,1...0,2  m m ,  qolgan  yanchish 
tizimlarida  esa  -  0,05  m m  bo'lishi kerak.
Barcha texnologik  tizmlardagi vallarga qo'yilgan solishtirma yuklamaning 
qoidalar bilan belgilanishini  hisobga  olgan  holda juftlik  vallarning  haqiqiy 
unum dorligi  (kg/soat)  quyidagi  formula  bo'yicha  topiladi:
Qx = q L ,
 
(12.4)
bu yerda: 
q
 -  maydalash chizig'ining uzunlik  birligiga  to 'g 'ri keladigan 
solishtirm a  yuklam a,  kg/(sm *soat);
L
  -  valning  uzunligi,  sm.
M asalan,  I  yorm alash  tizimiga  to 'g 'ri  keladigan  solishtirm a  yuklam a
32...35  kg/(sm *soat)ni,  2  yanchish  tizim ida  esa  7...8  kg/(sm *soat)ni 
tashkil  qiladi.
U skunalarni  hisoblash  va  valli  dastgohlarda  m aydalash  jara y o n in i 
ta v sifla sh   u c h u n   u n   to rtis h   z a v o d i  y a n c h is h   b o 'lim in in g   su tk av iy  
unum dorligining  m aydalash  chizig 'i  um um iy  uzunligiga  n isbati  bilan 
aniqlanadigan  o 'rta c h a   solishtirm a  yuklam aning  m e ’yoriy  k o 'rsatk ich i 
qabul  qiUngan.  A l-B Z N   rusum li  valli  dastgohlar  u ch u n   bu  yuklam a
70...75  kg/(sm *sut)ni  tashkil qiladi.
Valli  dastgoh  sam aradorligining  asosiy  ko'rsatkichlariga  vallarning 
aylanm a  tezliklari  nisbati  (differensial),  vallar  yuzasining  holati,  vallarning 
uzunligi bo'yicha  oraliq aniqligi  ta ’sir ko'rsatadi.  Doim iy  differensial  ostida 
vallar aylanm a tezligining oshishi unum dorlikni  ancha oshiradi, birm uncha 
eneigiya sarfi ko'payadi va aksariyat maydalangan mahsulotning granulometrik 
tarkibiga ta ’sir ko'rsatm aydi.  T ez aylanuvchan tishchah  vallarning aylanm a 
tezligi  (nom inal  250  m m   li  diam etrda)  5,5...6,0  m /s  ni,  m ikrog'adir- 
budir  vallarning  tezligi  esa  5,2...5,4  m /s  ni tashkil  qiladi.
M aydalash  unum dorligi  va  harakteriga  differensial  h am   k atta  t a ’sir 
k o 'rsatad i.  D ifferensial  oshganda  m ahsulot  zarralarining tuzilm asi  siljish 
deform atsiyasi  b o 'y ich a ,  u  kam aygan  vaqtda  esa  siqish  deform atsiyasi 
b o 'y ich a buziladi.

A l-B Z N   valli dastgohlari uchun maydalash  tizimlarida  differensialning 
qiym ati  2,5,  yanchish  tizim lari  uchun  esa  1,25  ga  teng  qilib  belgilangan.
Valli  dastgoh  ishining  sifat  va  unum dorligiga  nafaqat  vallar  orasidagi 
oraliq,  balki  uning  b u tu n   val  b o ‘ylab  qiym atining  doimiyligi  ham   katta 
ta ’sir  ko'rsatadi.  Vallarning  ssilindrik  shakli  ularni  maxsus  silliqlab  tish 
kesish  d astgohlarida  ishlov  berish  natijasida  am alga  oshiriladi.  V allar 
o ra sid a g i  o ra liq   q iy m a tin in g   d o im iy lig ig a  p o d s h ip n ik la r,  p ru jin a - 
am ortizatorlar  va  sharnirli  birikm alarning  holati  ham   ta ’sir  ko'rsatadi.
M aydalash  sifatiga  vallarning  radial  urishi  salbiy  ta ’sir  k o'rsatad i. 
Vallarning bu holati ularning n o to 'g 'ri geom etrik shakli debalansni  keltirib 
chiqaruvchi 
n o to 'g 'r i  quyish  natijasida  xosil  b o 'lad i.  A l-B Z N   valli 
dastgohlar  vallarining  radial  urishi  0,02  m m   dan  oshm asligi  kerak.
D o n   m a y d a la s h n in g   b a r c h a   k e y in g i  te x n o lo g ik   b o s q ic h la r i 
bajarilishining  m uhim   sharti  bo 'lib   vallar  yuzasining  talab  qilingan  tishli 
yoki m ikrog'ad ir-bud ir holatda bo'lishi ta ’m inlanishi  zarur.  B u n a rsa   h ar 
qaysi  texnologik  tizim   u c h u n   qoidalarda  tavsiya  qilingan  b o 'lib , 
valli 
dastgohning  ijroviy  shaklida  hisobga  olingan.  V allar  yuzasiga  tishchalar 
silliqlab  -  tish  kesish  dastgohlarida  kesilsa,  m ikrog'adir-budir  yuza  esa 
maxsus  qum   sepish  m oslam asi  yordam ida  siqilgan  havo  va  qum -qayroq 
m aterialini  sepish  natijasida  hosil  qilinadi.
3-§.  A l- B Z N   R U S U M L I  V A L L I  D A STG O H LA R
A l-B Z N   valli  dastgohlar  turli  u n   tortish  zavodlarida  ishlatish  u ch un 
uch  xil  m odifikatsiyada  ishlab  chiqariladi.  A l-B Z N   valli  dastgohi.  Bu  valli 
dastgoh yangi quriladigan un tortish zavodlari uchun m o'ljallangan kom plekt 
uskunalar tarkibiga  kiradi.  D astgohlar  har bir guruhda  to 'rt-besh tad an qilib 
joylashtiriladi.  Ishlab chiqarilishi bo'yicha turli shakldagi dastgohlar to'plam ini 
belgilash  va  ulam i  h a r  qaysi  guruhga  o'rnatish  ketm a-ketligi  nam unaviy 
un  tortish zavodlarini loyihalash  paytida tanlanadi..  Bu  valli dastgohlarning 
elektrodvigatellari qavat shifti ostidagi maxsus  m aydonchalaiga  o'rnatiladi. 
M aydalangan  m ahsulot  valli  dastgohning  pastki  qism idan  chiqariladi.  A l-  
B ZN   valli  dastgohi  21  ta  ijroviy  shaklda  ishlab  chiqariladi.
A 1 -BZ -2 N  v a lli  dastgohi.
  Bu valli dastgohlar yangi va qayta qurilayotgan 
un zavodlarida  Z M -2  valli dastgohlarining o'rniga  joylashtirilishi m um kin. 
A 1-B Z -2N   dastgohi A l-B Z N   dastgohidan individual  kapotining mavjudligi 
va  elektrodvigatelining  dastgoh joylashgan qavatda o'rnatilishi,  shuningdek 
pastki qavat shifti ostidagi maxsus m aydoncha o'm atilishi m um kinligi bilan

h am   farq  qiladi.  M aydalangan  m ahsulot  m ashinaning  pastki  qism idan 
chiqariladi.  D astgoh  39ta  ijroviy  shaklda  ishlab  chiqariladi.
A 1 -BZ -3 N   v a lli  dastm hi.
  Bu  dastgoh  yangi  ham da  qayta  qurilayotgan 
un  zavodlarida  BV-2  dastgohining  o ‘m ida  ishlatilishi  mum kin.  Dastgoh 
boshqa valli  dastgohlardan  maydalangan  m ahsulotning yuqoridan chiqarish 
moslamasi mavjudligi bilan farq qiladi. Bu m oslam a maydalangan m ahsulotni 
b ev o sita  v a lla r  o stid a   jo y la sh g a n   b o 'n k y e rd a n   olib  ch iq ib   k etish g a 
mo'ljallangan pnevm otransport tizimining pnevmo qabul qilgich quvurlaridan 
tashkil  topgan.  A 1-B Z -3N   valli dastgohi  22  ta  ijroda  ishlab  chiqariladi.
K o 'rib   chiqilgan  uchta  modifikatsiya  qolgan  qism lari  va  texnikaviy 
k o 'rsatk ich lari  bilan  b ir-b irid an   deyarli  farq  qilm aydi,  shuning  u ch u n  
ularning  tuzilishini  A 1-B Z -2N   valli  dastgohi  m isolida  ko'rib  chiqam iz.
A 1-B Z -2N  valli dastgohi (12.1-rasm) quyidagi asosiy  qismlardan tashkil 
topgan.  B ular  -  maydalovchi  vallar;  vallam i  harakatlantiigich;  sozlash  va 
vallarni  parallel  yaqinlashtirish  mexanizmlari;  vallarni  yaqinlashtirish- 
uzoqlashtirish  tizimlari;  qabul  qilish-ta’minlash  moslamasi;  sinch.
M avdalash  v a lla ri
  (12.2-rasm).  Dastgohning  ikkala  yarmida  ham   juft 
qilib joylashtirilgan. Bunda vallarning aylana markazlarini tutashtiruvchi  chiziq 
bilan  gorizont orasidagi burchak 30° ni tashkil qiladi.  Bu burchakning kamayishi 
val  juftligini  m ahsulot  bilan  ta ’m inlash  im koniyatini  yaxshilaydi,  y a’ni 
maydalash  zonasini  to'ldirish  koeffitsienti  oshadi.  Oldin  chiqarilgan  valli 
dastgohlar,  ya’ni  Z M   va  BV  rusumli  valli  dastgohlarda  bu  burchak  45°  ni 
tashkil  qilgan.  Buning  ustiga  dastgoh  qismlari joylashish  komponovkasining 
yaxshilanishi  evaziga  ham  amalda uning eni oshmagan.  Ichi bo'sh bochkadan 
tashkil  topgan  valning  uzunligi  1000  m m   bo'lgan  holda  tashqi  diametri  250 
m m   ga  teng.  B o'sh  valning  og'irligi  270  kg  bo'lib,  bu  ko'isatkich butun  val 
og'irligidan  30  %ga  kamroqdir.  Val  (10)  (12.3-rasm)  ichi  bo'sh  ikki  qavatli 
ssilindrsimon boclikadan iboratdir.  Val bochkalari m arkazdan qochm a quyish 
mashinalarida cho'yandan quyib yasaladi. Val ssilindrining ichki diametri  158 
m m ,  tashqi  oqartirilgan  (ishchi)  qavatning  chuqurligi  10  m m   ga  teng. 
Bochkalaming ikkala chekkasiga ham  sapfa (9)  lar  presslab  kiritilgan bo'lib, 
presslangan  qismlaming  diametri  160  m m  ga  teng.  Sapfalaming bo'yni  uch 
qismdan iborat:  a) diam etri  100 m m  li ssilindrsimon o'tish qismi;  b) ssilindrik 
va  konussim on  qismlar  (diametri  75...80  m m )dan  tashkil  topgan  tayanch 
qismi va  diam etri  65  m m  li  oxirgi  ssilindrsimon qismidir.
Sapfaning konussim on qismi (13)  ga podshipniklar  (12)  o'm atilgan. 
Oxirgi ssilindrsim on qism i esa harakatlantirish shkivi yoki vallararo harakat 
uzatish  shesternasi  (4)  ni  kiydirish  u ch u n   m o'ljallangan.

12.1-rasm.  A1-BZ-2N  valli  dastgohi.
1
  - 
bo yin; 

-  shkiv; 
3
 

yaqinlashtirish-uzoqlashtirish pnevmoqo‘shgichi;
4  -  to 'sgich prujinasi;  5
 - 
signal qayta  hosil  qilgichi;  6 -  ta ’minlash  mexanizmining 
shkivi;
  7 - 
tezliklami о ‘zgartirish  mexanizmi;  8
  - 
vallararo  harakat  taqsimlash 
shestemalari;  9  -  sovutish  tizimining korpusi;  10  -  vallararo  uzatmalar  g‘ilofi;
11  - podshipnik korpusi;  12  -  relef blogi;  13  - podshipnik harakat  korpusining 
oxiri  (tirsagi);  14  -  havo filtri;  15  -  elektromagnit klapani;  16  -  havo 
o'tkazgichlari;  17 -  ehtiyot prujinalari;  18 - pnevmossilindr;  19  -  « Yurgizish», 
«To‘xtatish»  tugmachalari;  20  -  sinch;  21
  - 
osgich;  22  -  ekssentrik val;
23 
— vallar parallelligini  to'g'rilash  shturvali; 
24 
-  vallararo  oraliqni sozlash 
dastagi; 
25 
-  tortki; 
26 
-  chegaralash  vinti; 
27 
- sapfa.
Sapfaning  bir  uchida  ichidan  sovutish 
suvi  oqadigan  quvur  (8)ni 
kiydirish uchun mo'ljallangan markaziy teshik mavjud. Valning uchlarida o'zaro 
perpendikulyar  yo'nalishda  diam etri  18  m m   va  chuqurligi  70  m m   bo'lgan 
to 'rtta teshik (11) o'yilgan. Vallarni maxsus dastgohlar yordamida dinamikaviy

m u v o z a n a tla s h   p a y tid a   b u  
teshiklarga har qaysining massasi
10 

ga 
te n g  
b o 'l g a n  
m uvozan atlo vch i  q o 'rg 'o s h in  
yuklar  o 'rn a tila d i. 
S h u n d an  
so 'n g  teshiklar  p o 'la t  tiqinlar 
bilan mahkamlanadi. Chegaraviy 
y o 'l  q o 'y ila d ig a n   d e b a la n s  
m iq d o r i 
val 
c h e k a s id a  
jo y lash g an   z o n a   u c h u n   500 
g*sm dan  oshmasligi kerak.
12.2  -rasm.  Valli  dastgohning sxemasi.
1,  2  -  maydalash  vallari;  3  -  mahsulot berish  mexanizmining 
me ‘yorlash  vali;  4  -  mahsulot  berish  mexanizmining  shnyoki;  5
  - 
parda- 
asboblar;  6  -  qabul qilish  quvuri;  7 -  bo “
yin;  8  — sath signalizatorining sezgi 
elementi;  9  -  to'sgich;  10  — ta ’minlash  oralig'ining sozlagichi;  11  -  tozalash 
pichoqlari;  12  — chiqarish  bo‘nkeri;  13  -  tozalash  cho ‘tkalari.
12.3-rasm.  Sovutish  tizimli  maydalash  vallari.
1  -  sovutish  tizimining korpusi;  2  -  bronzfl  vtulka;  3  -  katta shestemya;  4  -  kichik 
shestemya;  5,  7 - podshipnik  korpusining qopqog ‘i;  6  - podshipnik  korpusi;  8 - 
quvur;  9  -  sapfa;  10  -val;  11  -  muvozanatlovchi yuklar uchun  mo'ljallangan 
teshiklar;  12  - podshipnik;  13  -  sapfaning konussimon  qismi.

A l- B Z N   rusumli dastgoh vallari yuzasining parametrlari
Tizim lar
V al 
aylanasining 
1  sm ga 
to'g'ri 
keladigan 
tishchalar 
soni
Tishcha-
laming
qiyaligi,
%
Tishchalar- 
ning profil 
burchagi, 
daraja
Tishcha-
lami
o'zaro
joyla-
shuvi
Fadir 
budirlik 
ko'rsatki- 
chi, mkm
Bug'd 
oy turi
Ix
yormalash
4,1
4
6
23/69
30/65
E/E*
*

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   8   9   10   11   12   13   14   15   ...   28


Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2017
ma'muriyatiga murojaat qiling