B u X o r o o z I q o V q a t V a y e n g I l s a n o a t t e X n o L o g I y a s I i n s t I t u t I r. A. X a I t o V, V. E. R a d j a b o V a


T u r l i   e k i n   d o n l a r i n i n g   f i z i k a - m e x a n i k a v i y   x u s u s i y a t l a r i


Download 37.86 Kb.
Pdf просмотр
bet2/28
Sana12.02.2017
Hajmi37.86 Kb.
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   28

T u r l i   e k i n   d o n l a r i n i n g   f i z i k a - m e x a n i k a v i y   x u s u s i y a t l a r i .
Don tuii
uzunligi
O'lchamlar
cni
Yog'onligi
Zichligi, 10 * 
kg/m’
1000 ta don 
massasi, g
Hurray
mass^
t/m*
Ichki
ishqalanish
koe£
BoshliqUliK
%
Tashqi ishqalanish коeffisienti
Yog'ochga
nisbatan
Po'latga
nisbatan
Betonga
nisbatan
Bug'doy
4.8. .8,0
1.6. .4.0
1,5. .3.3
1,2.. 1.5
20...40
770
0,47
54,0
0,40
0.37
0,40
Javdar
5.0. .10,0
1,4. .3,6
1.2. .3,5
1.2.. 1.5
13...32
730
0.49
38,0
0,40
0.37
0,42
Suit
8,0.. .18,6
1.4. .4,0
1.0. .4,0
1,2.. 1.4
20...42
450
0.51
68,0
0,4 5
0,37
0,45
Aipa
7,0. .14,6
2,0 5.0
1.2. .4,5
1,2.. 1.4
31...51
650
0.51
47,4
0,40
0.37
0.43
Sholi
5.0. ..7.0
2,5. ■
 2,8
2.0. .2,5
1,19.. 1.26
19
520
0,51
49..56
0,44
0.34
0.43
Maijona
4,2. .6,2
2,8. 3,7
2,4. .3,4
0,85.. 1,25
21
720
0,52
55,5
0,44
0.37
0,42
Маккгдо'хоп 5.5. .13,5 5,0.. .11,5 2,5. .8,0
1,35
286
730
0.53
35...35
0.35
0.37
0,42
No'xat
4,0. .8,8
4.0. Д0
3,0. .9.0
1,4
135
880
0.55
-
0.32
0.37
0,30
Tanq
1,8. 3,2
1,5. .2,0
1,5. .1,7
1,1.. 1.2
7
850
0.52
30... 50
0.40
0,34
0,34

A r a l a s h m a l a r n i n g   f l z i k a - m e x a n i k a v i y   x o s s a l a r i .
Don turi
O'lchamlar
Zidiligi,  1 0 3 kgfrn3
1000 ta den massasi,  g
uzunligi
e ii
Yo'g'onligi
YdTvovi suli (овсюг)
8 .0 ..2 0 .0
1.8. .3 .0
1.3 ..3 .0
0.9... 1.1
15.0..25.0
Tatar mari on asi
4.0... 5.6
2.2.  .3.6
2.2... 3.6
1.0... 1.3
2.0...6.0
Ran dak (қуколь)
2.8.  .4.4
2,0.  .3.8
1,6... 3.0
1.1... 1.3
7.0. ..10,0
Qorakoscw
2,0... 8,5
1 ,0 ..3 ,0
0,8... 1,8
0,9...1,1
2,0...2,2
Ycwvovi turo
3 .0 ..8 .1
2.0 ...5.8
1.7...5.0
0.9... 1.0
8.0.  10.0
Pechak m ar j ana
2 .0 ...3 .6
1,6 ..2 .8
1.6... 2.6
1,0... 1.3
2 .0 ..6 .0
Dala pechak urug’i
2.4...4.3
1.4...3.4
1 .1 ..2 .8
0,97
10,0...11,0
Javdar gulxam
7.0... 10,0
1.8. .2 .0
1 ,5 ..1 ,8
0.3 .  .0.4
6.0... 8.0
Buztikan boshchasi
2,5... 3,5
0,8. .1 ,5
0,4... 0,9
0,74
0,37
Tovuq tariff i
2.4 ...5.0
1 .2 ..2 .6
0.7... 2,0
0.8... 1.3
1.5. .2 .0
Sholitarig'i
3,0...3.5
2.2.  .2.5
1,2.. .2,0
1.2..1.3
2,0...4,0
Kurmak
4.0...5.0
1.7 ..3 .5
1.2.  .2.8
0.8... 1.2
6.0...7.0
Shura urug'i
5 .5 .  8,5
1,7...2,5
1,6..4,5
0,9... 1,1
2,0... 2,5

b u   yerda: 
A
  -  ch iq in d i  m assasi,  kg;
В
  -  d astlabki  dond ag i  ajralishi  kerak  b o 'lg a n   begona  aralash m alar 
m assasi,  kg;
a
  -  chiqindidagi  to 'laq o n   donning  nisbiy  m iqdori.
D onni tozalash samaradorligi texnologik jarayonni boshqarish qoidalarida 
belgilangan.  U nga k o 'ra donni birlam chi tozalash paytida sam aradorlik 65  % 
dan  kam  bo'lm asligi  kerak.3.1  va  3.2-jadvallarda  har  xil  turdagi  don  va 
ifloslantiruvchi  aralashm alam ing  fizika-mexanikaviy  xossalari  keltiigan.
2 -§ .  M ETA LL  G'ALVIRLAR
Saqlash  va  qayta  ishlash  korxonalarida  donni  tozalash,  tayyorlash  va 
qayta  ishlash  m aqsadida  h ar  xil  g'alvir  va  elaklar  keng  qo'Ilaniladi.
Elaklar  tayyorlash  usuli  va  qanday  m aterialdan  tayyorlanganligiga 
q arab   b ir-b irid a n   farq  q iladi.  S a n o a td a   ip a k ,  k a p ro n   va  p o lia m id  
m ateriallardan tayyorlangan elaklar,  shuningdek  shtam plangan va (simdan) 
to 'q ilg a n   m etall  g 'a lv irla r  ishlatiladi.  A m aldagi  sta n d a rtla r  b o 'y ic h a  
shtam plangan  g'alvir  panjara  polotno  deb  ataladi. 
S h t a m p l a n g a n  
g'alvirlar  G O S T   214-83  bo'yicha  quyidagi  tiplalard a  tayyorlanadi
1)  A ylana  teshikli g'alvirlar.  Bu  yerda  aylana  m arkazlari  to 'g 'ri  olti 
burchakning  uchlarida joylashgan.
2)  Q atorga joylashtirilgan  uzunchoq  teshikli  g'alvirlar.
3)  Q atorga  joylashtirilgan  teng  tom onli uchburchak teshikli g'alvirlar.
2  tipdagi  g'alvirlar  ikkita  ijroda  chiqariladi:
a)  to 'g 'ri  qatorli;
b)  k o'n d alan g   -  siljitilgan  qatorli;
D on  m ahsulotlarini  ajratish  m aqsadida  shtam plangan g'alvirlar k o 'p  
ishlatiladi  (3.2-rasm ,  3.3-jadval).
A ylana  va  u z u n c h o q   teshikli  g 'a lv irla r  d o n n i 
tozalash d a 
keng 
qo'Ilaniladi.  D o n  aralashm asini ajratishda aylana teshikli g'alvirlarda asosiy 
belgi  donning  eni  bo'lsa, 
uzunchoq  teshikli  g'alvirlarda  esa  donning 
yug'onligi  bo'lib  xizm al  qiladi.
U ch b u rch ak   teshikli  g'alvirlar  grechixa  d o n in i  guruhlarga  bo'lish  
m aqsadida  ishlatiladi.
D o n n i  qayta  ishlash  sanoatida  boshqa  shakldagi  teshikli  g'alvirlar 
ham   qo'Ilaniladi.  M asalan,  voronkasim on  va  tarnovsim on shtam plangan 
g 'a lv irla r  m a k k a ju x o ri  d o n in i  sifati 
b o 'y ic h a  
ajra tish   ja ra y o n id a  
sam aradorlikni  oshirishga  im kon  beradi.

S h t a m p l a n g a n   g 'a l v i r   t u r l a r i
Tip  1, aylana teshikli
Tip 2, uzunchoq teshikli
d, mm
d
К \ %
b,mm
В
l,m m
m '.m m
т 2, т т
Ky,%
0,7..2,6
0,1
17.30
0,5..0,6
0,1
8
1,4..1,5
4
17..20
2,8..5,2
0,2
35..34
0,7..1,0
0,1
10
1,4.. 1,6
4
23 .2 9
5,5..12,0
0.5
38..40
1,1..1,6
0,1
12
1,6..1,8
5
28..33
13Д .26.0
1.0
47..53
1,7..2,2
0,1
16
1,8..2,1
5
3 6 .4 0
28,0.42,0
2,0
6 1..59
2,4..3,0
0,1;0,2
20
2,0..2,4
5
43..46
3,2..4,2
0,2
25
2,6..3,0
5
44 .5 0
4,5..6,0
0,2;0,3
32
3,2..4,0
6
47..56
0,5
6,3.. 10,0
0,2;0,5
40
3,5..4,5
6
55..62
10.5..18
0,5; 1,0
50
5,0..7,0
6
59..67
Belgilash: d,b,l  -  teshik diam etri,  eni va uzunligining nom inal qiymati, 
m m   d,  b  -  m os ravishda teshik ishchi o'lcham larining intervallari,  m m   K a
-  g'alvirdagi  aylana  teshiklar  yuzasini  g‘alvir  yuzasiga  b o ‘lgan  nisbati 
(g'alvirning  jo nli  kesim  koeflitsienti),  %

to‘g‘ri burchakli uzunchoq shakldagi teshikli g'alvirda teshiklar yuzasdning, 
shu g'alvir yuzasiga  nisbati  (ushbu  tur g'alvirlarda jonli  kesim koeflitsienti),%
m ,,  m 2  -  teshiklar  orasidagi  m asofalar,  m m   (3.2-rasm )
A ylana  teshikli  g'alvirlarda  ishchi  o ‘lcham   -  diam etr,  uzunchoq 
teshikli  g'alvirlarda  -  teshik  eni va  uchburchaksim on  teshikli  g'alvirlarda 
esa  to 'g 'ri  uchburchak  tom onlari  bo'lib  hisoblanadi.
G 'a lv ir  raqam i  -  b u   m illim etrda  berilgan  ishchi  o 'lch a m n in g  
10 
m arta  kattalashtirilgan  qiym ati  bilan  belgilanadi.
G 'a lv ir  tip o o 'lc h a m i  esa  p o lo tn o n in g   g ab arit  o 'lc h a m la ri  b ilan  
aniqlanadi:
T ip o o 'lc h a m  
polotno  o'lcham i,  m m

990 x 990

990 x 790

790 x 990

9 9 0 x 4 9 0

1420x710
1  tipd agi  g'alvirlarda  aylana  teshiklar  shaxm at  tartibida joylashgan. 
S htam plangan g'alvirlarning asosiy o'lchovlari quyidagilar: teshik o 'lcham i, 
jo n li  kesim  koeflitsienti,  g'alvir  qalinligi.
T eshik  o 'lch a m i  maxsus  kalibrom er  yoki  universal  o'lch o v   asboblari 
bilan  aniqlanadi.

G 'alvirning jonli kesim  koeflitsienti teshiklar m aydoni F   n i shu g'alvir 
um um iy  m aydoni 
F
 
ga  b o 'lg an   nisbatining  foizlarda  belgilangan  qiym ati 
bilan  ifodalanadi.
Jonli kesim  koeffitsientini  aniqlash  u chun  g'alvirni to 'liq  tavsiflashga 
im kon  beruvchi  elem entar  yuza  olinadi.
Aylana  teshikli  g ‘alvirlam ing  jo n li  kesim   koeffitsientini  aniqlash 
u c h u n  g'alvir yuzasida  to ‘g‘ri burchaldi  to ‘rtburchak  shaklidagi elem entar 
m ay d o n   tan lan ad i. 
B u n d a  t o ‘g ‘ri  t o ‘rtb u rch ak n in g   u ch lari  teshiklar 
m arkazida joylashishi  kerak  (3.3.-rasm )
K .
 = £ L.100 = 2 ^ — 15^ = 50—  
(3.4)

F  
4 A B  
A B
bu   yerda: 
A=d+a
 
-  qatordagi  teshiklar  qadam i,  m m
a
  -  kichik  oraliq,  m m
B=d+b 
-
  g'alvirdagi  q atorlar  qadam i,  m m
b
 
-  katta  oraliq,  m m
T e sh ik la r  m ark a zlari  t o ‘g ‘ri  o ltib u rc h a k n in g   u c h la rid a   sta n d a rt 
joylashganda 
A
 
va 
В
 
ning  qiym atlari  o 'z aro   quyidagi  m unosabat  bo 'y ich a 
bog“ lanadi.
В  
1 ,7 3 2
A
 
(3.5)
T esh ik lar  d ia m e trla rin in g   o 'r ta c h a   q iy m ati  g 'a lv ir 
n a m u n a sid a  
diagonal bo 'y ich a joylashgan - b in  o 'rta d a  qolgan ikkitasi shu diagonalning 
chekkalarida  joylashgan  u ch ta  teshikning  diam etrini  ketm a-ket  o 'lch ab  
topiladi.
O raliq 
a
 ning  o 'rtach a  qiym ati  a  quyidagi  form uladan  topiladi:
L - n d
a
 =--- — 
м м
 
(3.6)
n —
 1
b u  yerda: 
L
  -  tarkibiga  n  ta  teshikni olgan g'alvir o'lcham i,  m m   (3.4  - 
rasm) 
L
 -  kattalikni shtangensirkul yoki m etall chizgich yordam ida o'lchash 
m um kin.
Analogik usul bilan katta oraliq 
b
 
ning ham   o 'rta ch a m iqdori  topiladi. 
P olotno  qalinligi 
b
 
m ikrom etr  bilan  o'lch anadi.
U zunchoq  teshikli  g'alvirlam ing  jo n li  kesim   koeffitsientini  aniqlash 
u ch u n   aylana  teshikli g'alvirlarda  q o 'llangan  usulga  analogik b o 'lg an   usul 
qo'Ilaniladi.  B unda uzu n ch o q  teshikli shtam plangan g'alvirda  o'zig a  soni 
to 'rtta d a n   kam   b o 'lm agan  teshikni  qabul  qiluvchi  elem entar  yuza  tanlab 
olinadi  (3.5.-rasm ).  Bu  yuza  to 'g 'r i  to 'rtb u rc h ak   shaklida  b o 'lib ,  uning

uchlari to ‘rtta teshik diagonallari kesishgan n u q tad a yetishi kerak.  R asm da 
yaxshiroq ko'rinishi u chun to'rtburchak shaklidagi yuza qiya chiziqlar bilan, 
shu  yuzaga  kirgan  teshiklam ing  qism lari  esa  kataklar  bilan  belgilangan.
Q u y id a g i  b e lg ila s h la rn i  q a b u l 
q ila m iz : 
A
  va 
В   —
  ta n la n g a n  
to ‘rtburchakning tom onlari; 
a,  b  -
  tom onlarga m os  ravishda  belgilangan 
teshiklar  orasidagi  oraliqlar; 
q,  I
  -  uzunchoq  teshikli g'alvir teshiklarining 
eni va bo 'y.  3.5  -  rasm dan  ko'rinib  turibdiki, 
A = a+ l
  va 
B= b+ q.
  U   holda 
g'alvim ing  um um iy  yuzasi  (m m )  quyidagicha  bo'ladi:
Va  nihoyat  jo nli  kesim  koeflitsienti  (%)  quyidagicha  aniqlanadi:
M u stah k am lik n i  oshirish  m aq sadida  u z u n c h o q   tesh ik li  g 'a lv irla r 
teshiklarining  chekkalari  yarim   aylana  shaklida  qilib  chiqariladi.
B u  h olda  g'alv im ing  jo n li  kesim  yuzasini  (m m )  aniqlash  u ch u n  
quyidagi  form uladan  foydalaniladi  (3.6-rasm )
ya’ni  m urakkab  figuraning jonli  kesim   yuzasi  aylana  va  to 'rtb u rch ak  
yuzalari  yig'indisiga  teng.
U zunchoq  teshikli g'alvirlarda teshik chekkasidagi yarim   aylana radiusi 
G O S T   214-83  b o 'y ich a 
Rq<2
 bo'ladi.
U zun choq teshikli shtam plangan g'alvirlarda jo nli  kesim  koeflitsienti 
ham   aylana  teshikli  g'alvirlam ing jo n li  kesim   koeffitsientini  aniqlashdagi 
usul ЪНап  topiladi.  Lekin  bu  yerda ju d a   nozik  b ir  h olni  e ’tiborga  olish 
lozim ,qaysiki  teshiklar  orasidagi  oraliqning  o 'rta c h a   qiym atini  aniqlash 
bilan  belgilanadi  (3.5  -rasm ga  qarang)
T eshiklar  orasidagi  oraliqni  aniqlashda  b irinchidan   teshikning  eni 
olinsa,  ikkinchi  kattalik  qilib  uning  uzunligi  olinadi,  y a’ni:
P  = A B = (a + l)(b   + q)
Jonli  kesim   yuzasi  (m m )  esa  navbatdagi  tenglikdan  topiladi:
F= q I
(3.7)
(3.8)
F   =  f 0 + f 0 = ^ -  + ( l - q ) q
(3,10)

bu  yerda 
L t,  L 2 -
  m os  ravishda bir necha  teshikka to ‘g ‘ri  keladigan va 
nam unaning eni  va  uzunligi bo'yich a b u tu n  sonli  m illim etrlarni  o ‘z ichiga 
olgan  g‘alvirning  eni  va  b o ‘yi  ,  m m .
q,  I
  -  g 'alvir  teshigining  eni  va  uzunligi,m m ; 
n
  -  teshiklar  soni;
N   -  n-1
  ga  teng  m os  oraliqlar  soni.
Shtam plangan aylana  teshikli  g‘alvirlam i  baholashda  b u tu n  yuzaning 
shartli  belgisi  sifatida  rom b  shaklidagi  elem entar  yuza  qabul  qilish 
m um kin. 
Bu  rom b  yuzasining  m aydoni  diago nallar  k o 'pay tm asining  
yarmiga  teng  b o 'lad i.  B unday  holda jo n li  kesim  koefitsienti  quyidagicha 
b o 'lad i  (3.2,  b-rasm ga  qarang):
U chburchak teshikli  shtamplangan  g'alvirlarda teng tom onli uchburchak 
shaklidagi teshiklar shunday joylashganki,  bunda  oraliqlar o'rtasidan  o'tgan 
chiziqlar har qaysi teshik atrofida  tom onlari 
T
 ga teng bo'lgan  teng tom onli 
uchburchak hosil qiladi. Teshik tom oni a-ga  teng  bo'lgan  holda jonli kesim 
koeffitsienti 
( % )
  quyidagi  form uladan  topiladi  (3.7  -rasm):
3 -§ .  M ETA LL,  IPAK,  KA PR O N   VA  P O L IA M ID   ELAKLAR
Sanoatda  shtam plangan  g'alvirlar  bilan  bir  qatorda  m etall,  ip a k v a  
kapron  tolalaridan  to 'q ilg an   unbop  elaklar  ham   keng  qo'Ilaniladi.  M etall 
elaklar  standart  b o 'y ich a  tur  deb  atalib,  un  ishlab  chiqarish  sanoati 
uchun T U   14-4-1063-86  va T U   14-4-1374-86  standartlarga  m uvofiq  kam 
uglerodli  po'Jat  tolalaridan  va  rangli  m etall 
(latun  va  fosforli  bronza) 
aralashm alari  to lalarid an   to 'q ila d i  (3.8  -  rasm ).  Elak  ra q am in i  teshik 
tom onlarining  m illim etrlarda  ifodalangan  o 'lch am i  belgilaydi.  M asalan, 
TU  14-4-1374-86  stan d ard   bo'yicha  teshik  tom onlari  0,9  m m   bo'lgan 
unbop  m etall  to 'rn in g   raqam i  N  09  deb  yuritiladi.
G O ST   4403-77  b o'yicha  natural  ip ak d an   ajur  va  aralash  to'qilgan 
ipakelaklar  ishlab chiqariladi.  Bunda  elakni oralari  m a ’lum  shaklda va bir 
xil  o'lcham ga  ega b o 'lg an   teshiklar  hosil  qiluvchi  asos  ip i va  m oki  ip ak  
iplari  tashkil  qiladi  (3.9  va  3.10  -  rasm larga  qarang).  Ipak  ip la n n in g
(3.13)

yug‘onligiga  qarab  ip ak   elaklar  massasi  bo 'yich a  yengil  va  og‘ir  elaklarga 
bo'linadi. Yengil elaklarning raqam i  10 pogon m m   da  joylashgan  teshiklar 
sonini,  og‘ir elaklarning raqam i esa  100 pogon m m  da joylashgan teshiklar 
sonini  bildiradi.
Ip a k d an   to 'q ilg a n   elak lar  tay y o rla n g an d an   so 'n g   issiq  suv  b ila n  
yuviladi  va  appret  eritm asini  surtib  kengaytiriladi.  A ppert  eritm asining 
tarkibiga  jelatin,  vazelin  moyi,  olein  va  uksus  kislotalar,  sovun  ham d a 
form alin  kiradi.  A ppretlash  to'qilgan  m atoni  m ustahkam laydi  va  uzoq 
m uddatda  ishlashiga  im kon  yaratadi.
K apron  elaklar  O ST  17-46-82  bo'y ich a  k apron  
m on o to lalarid an  
polotno  shaklida  to'qiladi.  K apron  elagining  raqam i  asos  va  m oki  iplari 
bo'yicha  10  pogon  m m   dagi  teshiklar  soniga  m os  keladi. 
M asalan  10 
m m da  7  ta  teshigi  bo'lgan  kapron  elagining  raqam i  N 7  deb  belgilanadi. 
Elak  u ch u n   to'qilgan  kapron  m atolar  polim etilakril  em ulsiyasini  surtib 
appretlanadi va bir vaqtning o'zida issiqlik bilan ishlov berilib kengaytiriladi.
Yuqorida ko'rsatib o'tilgan uch turdagi  to'qilgan  elaklarning ham m asi 
d o n n i yanchishdan olingan m ahsulotlarni saralash u ch u n  ishlatiladi.  T urli 
m ateriallardan  to'qilgan  elaklarning  ratsional  raqam lari  b o 'y ich a  o 'z aro  
b ir-b irin i  alm ashtira  olish  im kon iyatini  k o 'rsa tish   u c h u n   m a ’lu m o tlar 
3.4,3.5 va  3.6  - jadvallarda  keltirilgan.  Elaklarning bir-biriga m os raqam lari 
ularning  teshik  o'lcham lari  bilan  aniqlanadi.
T o'qilgan  elaklarning  asosiy  o'lcham lari  b o 'lib   ularning  raqam i, 
teshik o'lch am lari va jo n li kesim  koeflitsienti  hisoblanadi.  Elak  raqam ini 
aniqlash  uchun  to 'q im ach ilik   lupasidan  foydalanib  uzunlik  birligidagi 
teshiklar  soni  sanaladi.  B unda  asos  sifatida  tom onlari  10  m m   ga  teng 
b o 'lg a n   k vadrat  yuza  o linadi.  S im lar  d iam etri  m ik ro m etr  yo rd am id a 
aniqlanadi. K apron  yoki  ip a k ip la rin in g   diam etri  esa  okulyarm ikrom etrli 
m ikroskop  bilan  o'lch an ad i.
Teshik  o 'lch am i 
«Ь»
  quyidagi  form ula  bilan  aniqlanadi:
l   _ 1 0
- id ,
b\  —
 
,  m m  
(3.14)
bu  yerda 
d{  -
  ip   diam etri,  m m
i
 -  10  m m  uzunlikka to 'g 'ri keladigan ip la r  soni,  /7 -1 0   m m  uzunlikka 
to 'g 'ri  keladigan  teshiklar  soni.

3.4 - jadval.
Unumdorligi bo'yicha ekvivalent,  o'zaro almashtirish mumkin bo‘lgan 
tegirmon elakdonlariga mo‘ljallangan metall elaklar.
Shveytsariya 
stand arti 
bo'yicha 
ncm er
TU  14-41063-86 g am os 
bo‘ lgan to'rlar
TU  14-4-1374-86 ga m os bo‘ lgan to 'rla r
Nomer,
Jonli kesim
teshik laming
koeffi-
nominal
sienti, %
o'lchami, mm
Nomer
Teshiklaming 
nominal 
o'lchami, mm
Jcnli kesim 
koeffisi- 
enti, Vo
8
2,884
72,4
2,8
2,80
68
10
2,257
69,0
2,5
2,50
67
12
1,898
70,4
2
2,00
67
14
1,614
68,5
1,6
1,60
64
16
1,412
69,4
1,4
1,40
63
18
1,224
66,0
1,2
1,20
60
20
1,114
67,5
1
1,00
56
22
0,990
64,4
1
1,00
56
24
0,908
64,5
0,9
0,90
58
32
0,666
61,8
0,67
0,67
53
34
0,636
63,8
0,63
0,63
55
36
0,592
61,6
0,6
0,60
54
38
0,562
62,0
0,56
0,56
52
40
0,527
60,2
0,53
0,53
50
45
0,472
61,2
0,5
0,50
51
50
0,421
60,3
0,45
0,45
48
55
0,372
56,8
0,4
0,40
44
60
0,341
56,8
65
0,306
53,6
720
0,287
54,6
75
80
0,261
0,248
52,0
53,6
85
0,228
51,0

Unumdorligi  bo‘yicha ekvivalent, o‘zaro almashtirilishi mumkin bo‘lgan yormacha va dunst mahsulotlarini
ajratishga mo‘ljallangan to‘qilgan elaklar
O S T   0 7 - 4 6 - 8 2   b o ' y i c h a   e l a k l a r   u c h u n  
k a p r o n   m a t o l a r
T U   1 7   R S F S R   6 2 - 1 0 1 8 3 8 - 8 4   b o ' y i c h a   e l a k  
u c h u n   p o l i a m i d   m o n o t o l a r i d a n   t o ' q i l g a n  
m a t o l a r
T U   1 7   R S F S R   6 2 - 1 0 8 4 9 - 8 4   b o ' y i c h a   e l a k  
u c h u n   i m p o r t   p o l i a m i d   m o n o t o l a r i d a n  
t o ' q i l g a n   m a t o l a r
S h v e y s a r i y a
s t a n d a r t i
b o ' y i c h a
n o m e n
N o m e r
T e s h i k l a r -  
n i n g   n o m i n a l  
o ' l c h a m i .  
m m
J o n l i   k e s i m  
k o e f f i s i -  
e n t i ,   %
N o m e r
T e s h i k l a r -
n i n g
n o m i n a l
o ' l c h a m i ,
m m
J o n l i  
k e s i m  
k o e f f i s i -  
e n t i ,   %
N o m e r
T e s h i  W a r ­
n i n g  
n o m i n a l  
o ' l c h a m i ,  
m m
J o n l i   k e s i m  
k o e f l i s i -  
e n t i ,  
%
7
1 0 9 3
5 8 . 5
6 , 5 P  C h - 3 4 0
1 1 8 0
5 9 , 0
6 . 5 P A - 3 5 0
1 1 8 0
5 9 , 0
1 8
7 *
1 0 9 3
5 8 . 5
7 , 5 P C h - 3 4 0
1 0 0 0
5 8 , 0
7 . 5 P A - 3 2 0
1 0 0 0
5 8 , 5
2 0
8
1 0 1 3
6 5 , 6
8 P C h - 3 0 0
9 5 0
5 7 . 5
8 P A - 3 0 0
9 5 0
5 7 , 5
2 2
9
8 7 4
6 2 . 0
8 P  C h - 3 0 0
9 5 0
5 7 , 5
8 P A - 3 0 0
9 5 0
5 7 . 5
2 2
1 0 *
7 6 3
5 8 . 2
8 . 7 P  C h - 3 0 0
8 5 0
5 6 . 0
8 . 7 P A - 3 0 0
8 5 0
5 6 , 0
2 4
1 0
7 6 3
5 8 . 2
9 . 3 P  C h - 2 7 0
8 0 0
5 5 . 0
9 . 3 P A - 3 0 0
8 0 0
5 5 . 0
2 6
1 1
6 7 7
5 4 . 6
1 0 , 3 P C h - 2 7 0
7 1 0
5 3 , 5 8
1 0 . 3 P A - 2 8 0
7 1 0
5 3 . 5
2 8
1 1 *
6 7 7
5 4 . 6
1  l P C h - 2 4 0
6 7 0
5 3 , 0
1 1 P A - 2 4 0
6 7 0
5 3 , 0
3 0
1 2 *
5 9 6
5 1 , 2
1 2 P C h - 2 4 0
6 0 0
5 1 , 0
1 2 P A - 2 4 0
6 0 0
5 1 0
3 2
1 3
6 1 9
6 4 . 8
1 2 , 5 P  C h - 2 4 0
5 6 0
5 0 , 0
1 2 . 5 P A - 2 4 0
5 6 0
5 0 , 0
3 4
1 4
5 6 4
6 2 , 3
1 2 . 5 P  C h - 2 4 0
5 6 0
5 0 , 0
1 2 . 5 P A - 2 4 0
5 6 0
5 0 , 0
3 4 , 0

1 5 *
5 1 7
6 0 . 1
1 3 , 3   P C H - 2 2 0
5 3 0
5 0 , 0
1 3 , 3  P A - 2 2 0
5 3 0
5 0 , 0
3 6
1 6
4 7 5
5 7 . 8
1 4   P C H - 2 0 0
5 0 0
4 9 , 5
1 4   P A - 2 0 0
5 0 0
4 9 . 5
3 8
1 6 *
4 7 5
5 7 , 8
1 4   P C H - 2 4 0
4 7 5
4 3 , 8
1 4   P A - 2 2 0
4 7 5
4 9 . 0
4 0
1 7 *
4 3 8
5 5 . 5
1 5 . 5  P C H - 2 0 0
4 5 0
4 8 , 0
1 5 . 5  P A - 2 0 0
4 5 0
4 8 . 0
4 2
1 8
4 0 5
5 3 , 0
1 6   P C H - 2 0 0
4 2 5
4 6 , 2
1 6   P A - 2 0 0
4 2 5
4 6 , 2
4 4
1 9
4 2 0
6 3 , 7
1 6   P C H - 2 0 0
4 2 5
4 6 , 2
1 6   P A - 2 0 0
4 2 5
4 6 , 2
4 4
2 0 *
3 9 4
6 2 , 0
1 7 , 5  P C H - 1 8 0
3 9 0
4 7 . 0
1 7 , 5  P A - 1 8 0
3 9 0
4 7 , 0
4 6
2 1 *
3 7 0
6 0 , 4
1 7 , 5  P C H - 1 8 0
3 9 0
4 7 . 0
1 7 . 5  P A - 1 8 0
3 9 0
4 7 , 0
4 6
2 3 *
3 2 9
5 7 . 2
1 8 . 5 P C H - 1 8 0
3 6 3
4 7 , 2
1 8 . 5  P A - 1 8 0
3 6 3
4 7 . 2
4 8
2 3
3 2 9
5 7 , 2
1 9 . 5  P C H - 1 5 0
3 5 5
4 7 . 5
1 9 . 5 P A - 1 6 0
3 5 5
4 7 . 5
5 0
2 5
2 9 4
5 4 , 0
2 1   P C H - 1 5 0
3 1 5
4 4 , 0
2 1   P A - 1 6 0
3 1 5
4 4 , 0
5 4
2 5 *
2 9 4
5 4 , 0
2 2 , 7  P C H - 1 5 0
3 0 0
4 6 . 5
2 2 . 7  P A - 1 4 0
3 0 0
4 6 , 5
5 8
2 5
2 9 4
5 4 , 0
2 4 , 7  P C H - 1 5 0
2 6 5
4 3 . 0
2 4 . 7  P A - 1 4 0
2 6 5
4 3 . 0
6 4
2 7
2 6 4
5 0 , 8
2 7   P C H - 1 2 0
2 5 0
4 6 . 0
2 7   P A - 1 2 0
2 5 0
4 6 . 0
6 6
2 9
2 5 8
5 6 . 0
2 7   P C H - 1 2 0
2 5 0
4 6 , 0
2 7   P A - 1 2 0
2 5 0
4 6 , 0
6 6
3 2 *
2 2 6
5 2 , 3
2 9   P C H - 1 2 0
2 2 4
4 2 . 5
2 9   P A - 1 2 0
2 2 4
4 2 , 5
7 2
3 5
2 1 9
5 6 . 1
3 0   P C H - 1 2 0
2 1 2
4 1 , 0
3 0   P A - 1 2 0
2 1 2
4 1 , 0
7 4
E slatm a:* b elg isi  b ila n   b e lg ila n g a n   e la k la rd a   e la n m a   a jra tib   o lish  
koeffitsentining  farqi  ±  6%  d an   oshm aydi
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   28


Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2019
ma'muriyatiga murojaat qiling