B u X o r o o z I q o V q a t V a y e n g I l s a n o a t t e X n o L o g I y a s I i n s t I t u t I r. A. X a I t o V, V. E. R a d j a b o V a


Download 37.86 Kb.

bet4/28
Sana12.02.2017
Hajmi37.86 Kb.
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   28

  7  -  chiqarish  yengchalari;  8  -  tugunlar;  9   -  chiqarish
m oslam asi.

H a ra k a tla n tirg ic h   o ‘z - o ‘zid an   m u v o zan a tla n ad ig an   b o ‘lib,  ele k t­
r o d v ig a te l  va  b a la n s ir li 
m e x a n iz m d a n  
tu z ilg a n  
( 3 .1 9 - r a s m ) . 
Elektrodvigatel  g'alvirli  korpusning  toxniga  o 'm a tilg a n   b o 'lsa,  balansirli
m exanizm   esa  vertikal ravishda 
m ashinan ing   m arkaziy  qism iga 
j o y l a s h t i r i l g a n .  
B a l a n s i r l i  
m e x a n i z m n i n g   v a lig a   (6 ) 
x o m u t  (15)  va  q o p q o q   (16)lar 
y o rd a m id a   b a la n s irla r  (2,  8) 
m a h k a m la n g a n .  Y u q o rid a g i 
b a la n sirn in g   ostig a  h a ra k a tn i 
e l e k t r o d v i g a t e l d a n   o li s h g a  
m o 'l j a l l a n g a n  
s h k iv  
(3 ) 
o 'm a tilg a n . 
B alansirning  vali 
yuqorigi  va  pastki  p o d sh ip n ik  
b o 'g 'in la r i 
ic h id a  
aylanadi. 
Y u q o ri  p o d s h ip n ik li  b o 'g 'in  
k orpus  (13), 
roliklikli  (4)  va 
ta y a n c h   p o d s h ip n ik la ri  (14), 
v tu lk a   (1 2 ) ,  ik k ita   ta y a n c h  
h a l q a s i   (5 )  l a r d a n ,   p a s t k i  
p o d sh ip n ik li b o 'g 'in  esa korpus 
(10),  rolikli  p o d sh ip n ik  (9)  va 
v t u l k a   (1 1 )  l a r d a n   t a s h k i l  
to p is h g a n .  B a la n s irli  m e x a ­
n iz m n in g   te b ra n is h   a m p litu - 
dasin i  sozlash  m aqsadida  unga 
y e c h ila d ig a n   y u k l a r   (1 ,  7) 
o 'm a tilg a n .
3 .1 9 -  ra sm .  A l - B S S h   a jra tg ich in in g   b a la n sirli  m e x a n izm i:
1 , 7 - y u k la r ;  2 ,8 -  m uvozanatlagichlar;  3 -sh k iv ;  4 ,9 -  rolikli p o d sh ip n ikla r;  5 - 
ta ya n ch   halqasi;  6 -va l;  10,13- p o d sh ip n ik la r korpuslari;  1 1 ,1 2 -  vtulkalar;  14- 
tayanch 
p o d sh ip n ig i; 
1 5-xom ut;  16-qopqoq.
D o n   aralashm asining  qism larga  ajralish  texnologik  jarayoni  3.20- 
rasmda tasvirlangan.  D o n  aralashmasi 1 gorizontal tekislik bo'yicha aylanma- 
uzatilm a  harakatlanuvchi  g'alvirlaiga  tushadi.  Y uqorida  qayd  qilinganidek

liar  bo‘limda  16ta  dan  g‘alvirli  rom   joylashtirilgan  bo‘lib:  yuqorigi  12  ta 
g'alvirlar 2,2x20  m m   teshikli g'alvirlar bo'lsa,  pastki to'rtta  g'alviming  teshik 
o'lcham lari  1,7x20  m m   ni  tashkil  qiladi.  Mahsulot g'alvirlaming  tebranishlari 
natijasida  o 'z -o ‘zidan  saialanib,  mayda  don  fraksiyasi  elanadi.  Yuqoridagi 
barcha 12  ta g'alviming elanmalari ketma-ket to'rtta pastdagi g'alvirlarga tushadi.
10... 12-g'alviming qoldig'i (yirik don  fraksiyasi)  tegjrmonning  donni tozalash 
bo'limiga  yuborilsa,  16-g'alviming  qoldig'i  (mayda  don  fraksiyasi)  yembop 
m ahsulot  b o 'lib .  om uxta  yem   zavodida  ishlatiladi,  13...16  g'alvirlam ing 
elanmalari  esa  mayda  aralashmalar  sifatida  ajratib  olinadi.
3 .2 0 -r a sm .  A l - B S S h  
a jra tg ich in in g   te x n o lo g ik  sxem a si.
I- dastlabki don;  П-donning yirik 
fraksiyasi; III- donning mayda 
fraksiyasi; IY- mayda 
aralashmalar.
A l - B S S h   a j r a t g i c h i n i  
s o z la s h   va  t a r t i b g a   s o lis h  
.u c h u n   q u y id a g ila rn i  b ilis h  
z a r u r .  M a s h i n a n i   k a p i t a l  
ta 'm irla sh   d av rid an   s o 'n g   va 
jo riy  k o 'rik   davrida 
m e’yoriy 
k in e m a tik   k o 'r s a tk ic h la r i  - 
k o 'z o v n i n g   c h a s t o t a s i   v a 
t e b r a n i s h  
r a d i u s l a r i n i  
t e k s h i r i s h  
z a r u r .  
A g a r 
yuqoridan   qaralsa,  korpusning 
t e b r a n i s h   y o 'n a l i s h i   s o a t  
s tr e lk a s i  h a r a k a ti  b o ‘y ic h a  
b o 'l i s h i   k e r a k . 
G 'a l v i r l i  
k o rp u sn in g   te b ra n is h   tra e k - 
toriyasi  radiusi  yuqoridagi  va  pastki  balansirlardagi  yuklar  y o rd am id a 
sozlanadi.  B ir  xil  vazifani  bajaruvchi  A l-B S S h   ajratgichi  A l-B S F -5 0  
ajratgichidan  yuqori  texnologik  sam aradorligi  va  an ch a  zam onaviy 
k o n stru k tiv   ijro d a  yasalganligi  b ila n   farq   q ilad i.  Bu  m a s h in a la m in g  
texnikaviy  tavsiflari  quyidagi  jadvalda  keltirilgan.

Ko'rsatkichlari
Al-BSF-50
Al-BSSH
Unumdorligi, t/soat
50
50
Bo'limlarsoni
4
4
Bo'limdagi g'alvirli romlar soni
10
16
Romlaming o'lchamlari, mm:
Otkazuvchi kanallar bilan 
birgalikda
830x830
-
Tortilgan g'alvir
730x785
940x530
Tebranish chastotasi, tebr/min
250
245
Tebranish radiusi, mm
32
35...40
Elektrodvigatel quwati, kVt
5,5
5,5
Gabarit o'lchamlari, mm:
uzunligi
2800
2800
Eni
2200
1700
balandligi
2150
2400
Massasi, kg
2850
2950
TA K R O R LA SH   U C H U N   SAVOLLAR
1.  A sosiy  t u r   d o n d a n   e n i  va  y u g 'o n lig i 
b ila n  
farq  
q ilu v c h i 
aralash m alarn i  ajratad ig an   m ash in alar  q an d a y   vazifalarni  bajarad i  va 
qayerlarda  ishlatilishi  m um kin?
2.  G 'alvirli  ajratgichlarning  qanday turlari mavjud?
3.  M etall  g'alvirlam ing qanday turlarini bilasiz?
4.  G 'a lv ir va  elaklarning jo n li  kesim  koeffitsienti  nim a?
5.  G 'alvirlam ing  jo n li  kesim   koeffitsienti  qanday  aniqlanadi?
6. M etall,  ip a k ,  k apron  va  poliam id  elaklar  qanday  m aqsadlarda 
ishlatiladi?
7.  Elaklarning  (turlari  b o'yicha)  jo n li  kesim   koeffitsientlari  qanday 
aniqlanadi?
8. A l-B Z O   barabanli  skalperatorining  ishlash  prin sip i  va  texnikaviy 
tavsifini  bayon  qiling.
9.  SM B -3  buratining  tuzilishi va  texnikaviy tavsifini aytib bering.
10. A l-B S F -5 0  va A l-B S S h -5 0  ajratgichlari qanday asosiy qism lardan 
tuzilgan  va  b u   m ashinalam ing texnikaviy  tavsifini  aytib  bering.

A S O S IY   T U R   D O N D A N   A E R O D IN A M IK  X OSSALARI  BILAN 
FARQ  Q IL U V C H I  ARALASHM ALARNI  AJRATADIGAN 
M A SH IN A LA R  
1-§.  VAZIFALARI  VA  IS H L A T IL IS H   O 'R N I
D o n n i  saqlash  va  qayta  ishlash  k orxonalarida  asosiy  tu r  d o n d an  
aerodinam ik  xossalari  bilan  farq  qiladigan  aralashmalar  havoli  ajratgichlar 
yordamida ajratiladi.  Havoli ajratgichlar asosan u n  tortish  ,  yorm a va om uxta 
yem zavodlarida donni chang va yengil aralashmalardan tozalashda ishlatilsa,shu 
bilan biiga ular yorm a zavodlarida qobig'i sidiriJgan donlar (sholi, grechixa,suli 
arpa yorm alari)ni p o ‘stlog‘idan tozalashda,hamda yorm a va chiqindini nazorat 
qilishda ham  ishlatiladi.  Bu bobda biz donni havo oqimi yordamida ajratishning 
nazariy asoslari,  havoli ajratgich turlari,ularning tuzilishi,  tuzilish qismlarining 
funksiyalari va  texnolik sxemalari bilan batafsil  tanishamiz.
2 -§ .  D O N N I  HAV O  O Q I M I   Y O R D A M ID A   A J R A T IS H N IN G  
NAZARIY  A SO SL A R I
D o n   aralashm asining  havo  oqim ida  guruhlarga  ajralish  jaray o n i 
aralashm ani  tashkil  qilgan  alohida  zarralarning  havo  oqim iga  turhcha 
qarshilik  k o ‘rsatishlari  tufayh  yuzaga keladi.  Bu  holat zarralarning fizik- 
m exanikaviy  xususiyatlari  b ilan   tu sh u n tirilib ,  ayni  h o ld a  zarralarning  
aerodinam ik  xossalarini  belgilaydi.  H avo  oqim ining  turb o ‘lent  rejimda 
harakatlanishida  qarshilik  kuchi  asosan  oqim ning  zarraga  k o ‘rsatadigan 
dinam ikaviy  ta ’siriga  b o g 'liq   bo'lib,  u  N y u to n   form ulasi bilan  aniqlanadi:
(4.1)
bu yerda:  £  -  aerodinam ik qarshilik koeffitsienti;
F -
 zarraning tezlik vektoriga nisbatan norm al holatda turgan  tekislikka 
tushgan  proeksiya  m aydoni  (M idelevo  kesim i),  m   ;
v  -  zarraning  havo  oqim idagi  nisbiy  tezligi,  m /s;
p  -  havoning  zichligi,  k g /m 3.
£ - koeffitsientining kattaligi zarraning shaklidan, uning yuza holatidan 
va  bu   zarrani  qam rab  olgan  havo  oqim ining  rejimiga  bog‘liq  b o'ladi.

Vertikal  holda  yuqoriga  harakatlanayotgan  havo  oqim ida  zarran ing  
og‘irlik  kuchi  va  unga  ta ’sir  qiladigan  qarshilik  kuchi  h ar  d oim   o 'z a ro  
q a ram a-q a rsh i  to m o n g a  y o 'n a lg a n   b o 'lad i. 
S h u n in g   u ch u n   m u m k in  
b o 'lg a n  u ch ta h olat kuzatiladi: 
R <   G -
  zarra pastga qarab h arakatlan ad i; 
R   >  G   -  zarra  yuqoriga  harakatlanadi; 
R
  =  
G
  -  zarra  m uallaq  h o latd a
4 .1 -r a sm .  H a v o   o q im in in g   za rra la rg a   t a ’s ir   qilish  sxem asi:
Gt,G 2  ,G j  -alohida  zarralarning og'irlik kuchi;  R t;  R 2;  R 3-  havo oqimining
ko‘tarish  kuchi.
Shunday qilib, 
R / G
  m unosabat zarraning harakat yo'nalishini aniqlasa, 
1> R/G  >1
 qiymat esa havo oqimi yordamida zarralarning guruhlarga bo'linish 
im koniyatini  belgilaydi. 
B iroq 
R / G
  m unosabatning  kattaligi  b o 'y ich a 
zarralarning guruhlarga bo'linish imkoniyati to'g'risida hukm  chiqarish qiyin, 
chunki  qarshilik  kuchini  aniqlash  m a’lum   m urakkabliklarni  tug'diradi.
D o n   va  a ra la sh m a la rn in g   a e ro d in a m ik   x u su siy atlari  h ali  to 'liq  
o 'rg a n ilm a g a n ,  c h u n k i  u lar  o 'z a ro   b o g 'liq lig i  a n iq   h iso b -k ito b la rg a 
bo'ysunm aydigan  om illardan  iborat.  Zarralarning  shakU  turli-tu m an , 
shunday  ekan,  ularning  holatlari  va  M idelevo  kesim i  uzluksiz  ravishda 
o q im   o 'q ig a   n is b a ta n   o 'z g a rib   tu ra d i.  S h u   m u n o s a b a t  b ila n   d o n  
aralashm asining  guruhlarga  bo'linish  im koniyatini  boshqa  ko'rsatkichlar, 
ju m lad an   zarralarning  m uallaq  holat  tezligi  b o 'y ich a  aniqlash  m um kin.

Z arraning pastga harakatlanish vaqtida 
(G > R )
 qarshilik k u chi quyidagi 
ko‘rinishni  oladi:
Д  =  
(4.2)
bu  yerda: 
с  -
  zarraning  m utlaq  tezligi,  m /s; 
v.  -  havo  oqim ining  tezligi,  m /s.U   holda  zarra  pastga  qarab 
dc/dt 
tezlanish  bilan  harakatlansa,  harakatlantiruvchi  kuch  esa
G - R  — m —  
ёки 
G  = R  + m —
  bo'ladi; 
dt 
dt
bu  yerda: 
m
  -  zarraning  massasi,  kg.
с
  =  
0
 b o'lganda,  zarra  m uallaq  holatda  turib,  b u n d a 
R
  =  
G , 
v  =  vx  =  vm
  holat  kuzatiladi.
Z j - F v 2
M = G  = m g
 
(4.3)
bu  yerda:  vm  -  m uallaq  holat  tezligi,  m /s.
4.3-  form uladan  m uallaq  holat  tezligini  aniqlash  m um kin:
v m
  =
2  G

& F
  ’ 
(4-4)
M uallaq holat  tezligining  hisoblab  topilishi  aniq  natija berm aydi,  shu 
tufayli uning qiymati eksperimental usulda laboratoriya havo klassifiqatorlarida 
aniqlanadi.  Agar  don,  masalan,  n o ‘xat,  sharsim on  shaklga  ega  b o ‘lsa,
G   =  pd  g 
nd3/
6  va  F   =   7
id2/4
 deb  qilinib,  m uallaq  holat  tezligi  esa 
quyidagicha  topiladi:
v m
  -
\ 4 p d S d
(4.5)
3 f r  

bu  yerda: 
pd  -
  donning  zichligi,  k g /m 3; 
d   -
  donning  diam etri,  m.
H avoning  harorati  20° S,  nisbiy  nam ligi  50  %  va  zichligi 
p =
  1,2  kg / 
m 3  bo'lgan  sharoitda  4.5-  form ula  quyidagi  ko'rin ish n i  oladi:

Agar  d o n   sharsim on  shaklda  b o'lm asa,  u  holda  m uallaq  holat 
tezligi  bunday  topiladi:
bu  yerda: / =  
I j a b c   a >
  b,  с  -
  m os  ravishda  donning  uzunligi,  eni  va 
yo‘g‘onligidir.
4 .2 -r a sm .  P o ’stlo q   ( 1 )   va  m a g 'iz   ( 2 )   m u a lla q   h o la t  tezH kla rin in g  
ta rq a lish   g ra fik la r i.
4.2-rasm da  havo  oqim ining  tezligi  5...6  m /s b o 'lgan da  d o n   m ag'izi 
va pustlog'ining m uallaq holat tezliklari  tarqalishining grafiklari keltirilgan. 
D o n   aralashm asining guruhlarga bo 'linish im koniyatini  tarkibiy baholash 
u c h u n   4 .1 -ja d v a ld a   k e ltirilg a n   asosiy  tu r  d o n   va  a ra la sh m a la rn in g  
aerodinam ik  xossalari  to ‘g‘risidagi  m a ’lum otlardan  foydalanish  m um kin. 
Shuni hisobga olish kerakki,  kanaldagi m uallaq holat tezligi unga m ahsulot 
guruhlari  tushganda  nafaqat  ularning  o 'zaro   to'qn ashu vidan ,  balki  kanal 
jo n h   kesim   yuzasining  m a’lum   darajada  kam ayishi  sababU  ham   o'zgaradi.

Bazi mahsulotlarning muallaq holat tezligi va qarshilik koeffitsientlarining
0‘rtacha qiymatlari
D o n   v a  
y o w o y i  
o ' s i m l i k  
u r u g ' l a r i
M u a l l a q  
h o l a t  
t e z l i g i ,   m / s
Q a r s h i l i k
k o e f f i t s i e n t i
D o n   v a  y o w o y i   o ' u s i m l i k  
u r u g ' l a r i
M u a l l a q   h o l a t  
t e z l i g i ,   m / s
Q a r s h i l i k
k o e f f i t s i e n t i
B u g ' d o y
8 , 9 .  . . 1 1 , 5
0 , 1 8 4 . . . 0 , 2 6 5
B u g ' d o y  b o s h o g ' i   ( d o n s i z )
3 , 5 . . . 5 , 0
J a v d a r
8 , 4 . . . 9 , 9
0 , 1 6 0 . . . 0 , 2 2 2
А г р а
8 , 4 . . .   1 0 , 8
0 , 1 9 1 . . . 0 , 2 7 2
S u l i
8 , 1 . . . 9 , 1
0 , 1 6 9 . . . 0 , 3 0 0
U z u n l i g i   0 , 1   m   g a c h a  
b o ' l g a n   s o m o n   b o ' l a g i
5 , 0 . . . 6 , 0
.
M a k k a i u x o r i
1 2 , 5 . . . 1 4 , 0
0 , 1 6 2 . . . 0 , 2 3 6
T a r i q
9 , 8 . . . 1 1 , 8
0 , 0 4 5 . . . 0 , 0 7 3
O r g a n i k   c h a n g   ( d i a m e t r i  
0 , 5 x l 0 ' ’m g a c h a   b o ' l g a n  
z a r r a c h a )
2 , 5   g a c h a
-
N o ' x a t
1 5 , 5 . . .   1 7 , 5
0 , 1 9 0 . . .  0 , 2 2 9
S o y a
1 7 , 3 . . . 2 0 , 1
0 , 1 1 5 . . . 0 , 1 5 2
C h e c h e v i s a
8 , 3 . . . 9 , 8
0 , 3 5 9 . . . 0 , 6 0 9
R a n d a k
6 , 8 . . . 9 , 8
-
M i n e r a l   c h a n g   ( d i a m e t r i  
0 , 5 x  10 ~ ’ m   g a c h a  b o ' l g a n  
z a r r a c h a )
4 , 0   g a c h a
Y o w o v i   s u l i
5 . 5 . . . 8 , 3
-
P u c h
b u e ' d o y
5 , 5 . . . 7 , 6
-
S i n g a n
b u g ' d o y :
5 , 5 . . . 7 , 6
-
B o ' y i g a
5 , 8 . . . 8 , 3
-
T a r i q   q o b i g ' i
0 , 1 6 . . . 2 , 2
-
K o ‘ n d a l a n g
8 , 0 . . . 9 , 8
-
Havoli  ajratgichlar  ishining  texnologik  sam aradorligi  3.3-  form ula 
orqali  topiladi.  U larning  ish  sam aradorligiga  m ahsulotning  solishtirm a 
yuklamasi,  don  aralashm asining  tarkibi,  havo  oqim ining  o ‘rtacha  tezligi 
va kanalning ko‘ndalang kesim ida havo oqim i tezligining tarqalish tekisligi 
ta ’sir  ko'rsatadi.
3-§.  R3-BAB  H A V O LI A JR A T G IC H I
R3-BAB  m ashinasi  ochiq  havo  siklli  ajratgichlar  jum lasidandir.  R 3- 
BAB ajratgichining konstruksiyasi don massasining dastlabki qatlam lanishini, 
donning pnevmoajratish kanalining uzunligi b o ‘ylab tekis tarqalishini,  kanalda 
tezliklar  maydonning o ‘zgarish imkoniyatini va havo oqimini tartibga solishni 
ta ’minlaydi.  M ashina  tegirm onning  d o n   tozalash  b o ‘limida  don ni  yengil

ara la sh m a la rd a n   to zalash g a  m o 'lja lla n g a n .  A jratg ich   q uyidagi  asosiy 
qism lardan tuzilgan:  qabul kamerasi, pnevm oajratish  kanali bo'lgan к о ф ш , 
harakatga  keltiruvchi  moslamali  titrovchi  tam ov,  chiqarish  moslamasi.
4 .3 -r a s m .  R 3   -B A B   h a vo li  a jra tg ich i:
a-konstruksiyasi;  b  -texnologik  sxemasi;  1  -  korpus;2  —qabul qisqa  quvuri;  3
  - 
aspiratsiya  teshigi;  4   -  qabul kam erasi;  5   —osish  m oslam asi;  6   -titratgich;7 -titrovchi 
ta m o v;8   -stanina;9  -chiqarish  k o n u s i;  10  -oqim   chegaralagich;  11,16,19  -shturvallar; 
12  -prujina;  13  -tuynuk;  14  -pnevmoajratish  k a n a li;1 5   -harakatlanuvchi devor;17 - 
drosselli  to ‘sgich; 18  -jalyuzlar;  I-dastlabki  don;II-tozplangan  d o n;III-havo  bilan
yengil  aralashmalar.
Qabul kam erasi kuzatish oynasi o 'm a tilg a n ,  pishirilgan konstruksiyali 
m etall  q utini  o ‘zida  nam oyon  qiladi  (4.3-rasm ).  K orpus  vertikal  holda 
joylashtirilgan  to ‘g‘riburchakli  kanaldan  iboratdir.  U ning  b ir  tom oniga 
b u tu n   baland ligi  bo ‘ у lab  kuzatish  oynasi  o 'm a tilg a n   b o 'lsa ,  ikkinchi 
tom oniga  esa  yoritgich joylashtirilgan.  O rqadagi  devordan  havoni  к о ф ш  
ichiga  kiritilishiga  im kon  beradigan  jalyuzlar  o 'r in   olganlar.  К о ф ш п к ^  
ichiga  harakatlanuvchi  devorcha  o 'm a tilg a n   b o 'lib ,  u  bilan  к о ф ш т г ^  
oldingi  devori  orasida  pnevm oajratish  kanali  hosil  qilinadi.  Shturvallar

yordam ida harakatlanuvchi devorchaning holati 0 ‘zgartiriIib pnevm okanalda 
havoning tezligi sozlansa,  drosselni tuzgich yordam ida esa kanalning  yuqori 
qismidagi  havo  tezligi  sozlanadi.
Pishirilgan konstruksiyali titrovchi tam ovning ustiga  rezina qoplangan 
b o ‘lib,  u  d o n n i  pnevm okanalga  berilishini  ta ’m inlaydi.  T itrovchi  tam o v  
koxpusga  rezina  osgichlar  va  ssilindrik  p rujin alar  y ordam ida  bog'langan. 
Q abul  kam erasida  to 'p la n g a n   d o n   m assasi  pru jin alar  qarshiligini  yengib 
titrovch i  tam o v   va  qabul  kam erasi  orasida  ishchi  oraliqni  hosil  qiladi. 
D o n n in g   u za tilish i  k am ay g a n d a  tarn o v   k o 'ta rilib   o ra liq   k ich ray ad i. 
S hunday  qilib  do im o  qabul  kam erasida  d o n   ponasi  m avjud  bo 'lib , 

pnevm okanalga  havoning  surilishiga  y o 'l  qo'ym aydi.
Debalansli  yuklar  o'm atilgan  elektrodvigatel  titratgichni  tashkil  qiladi. 
Titrovchi  tamovning  tebranish  amplitudasi  (1,5...2,5  m m )  yuklaming  o'zaro 
joylashuvidan  bog'liqdir.  Havoli  ajratgichda  texnologik jarayon  quyidagicha 
kechadi. Dastlabki don aralashmasi aw al  qabul  kamerasiga  so'ngra esa titrovchi 
tamovga  tushadi.  Uning  ustida  don  qatlami pnevmoajratish  kanalining butun 
uzunligi  bo'yicha  tekislanadi  va  yengil  aralashmalar  yuqori  qatlamga  chiqib 
qoladi.  Shu holda tayyorlangan don aralashmasi havo oqimining ta ’sir zonasiga 
tushadi. Shu bilan birga yengil  aralashmalar don qavati qarshiligiga uchramaydi. 
Bu  esa pnevmoajratish  kanalida  ularning  ajxalish  samaradorligini oshiradi.
Asosiy  havo  m iq d o ri  titro v ch i  tarnov  o stid an   o 'tib ,  jaly u zlard an  
k irg an  
h avo  b ila n   b irla s h a d i  va  m a h su lo t  q a tla m in i  kesib  o 'ta d i. 
J a ly u z la rd a n   k irg a n   q o 's h im c h a   h a v o   p n e v m o a jr a tis h   k a n a lin in g  
devorlarida chang qatlam ining o 'tirib  qolishini b a rta ra f qiladi. T ozalangan 
d o n   konus  o rq ali  m a sh in a d a n   chiqarilsa,  yengil  aralash m alarn i  o 'z id a  
ushlagan  havo  aspiratsiya  sistem asiga  yuboriladi.
R 3 - B A B  airateich in i sozlash va tartibm  solish
 iaravoni quyidagicha amalga 
oshiriladi.  M ashinani  ishga  tushirishdan  oldin  barcha  rezbali  bog‘lam ing 
holati,  ayniqsa  titratgichning  m ahkam langanligi  tekshiriladi.  T itratgich 
yuklam ing  o 'z a ro   joylashuv  holatlarini  o'zgartirib  titrovchi  tam ovning 
tebranish  am plitudasi  1,5...3,0  m m   oraliqqa  sozlanadi.  Yuklar  bir-biriga 
yaqinlashtirilsa,  am plituda oshadi aks holda esa kamayadi.  Yuqori va pastki 
juft  yuklam ing  siljishi  bir  xil  bo'lib,  u  taxm inan  90... 100  m m   ga  teng 
b o iish i  kerak  (siljitiladigan  yuk burchaklari  orasidagi  eng  qisqa  masofa).
A m plitudani  sozlash  uchun  titratgichning  yuqori  va  pastki  g'iloflari 
yechilib,  h ar  qaysi  ju ft  chekkadagi  yuklarni  qotirib  saqlaydigan  boltlar 
bo'shatilib,  yuklar talab  qilinadigan  holatda  o'rnatiladi  va boltlar qaytadan 
qotirilib  g'iloflar  kiydiriladi.

Titrovchi tam ov  qabul kam erasi devorlariga tegm asdan erkin tebranishi 
zarur.  Titrovchi  tam ovning  osti va  qabul  kam erasining  chekkasi  orasidagi 
oraliq  b u tu n   uzunlik  b o 'y ich a  bir  xil,  ya’n i  3...4  m m   ga  teng  b o 'lm o g 'i 
kerak.  Ishchi  oraliq  prujinalari  tortish  am ali  bilan  sozlanadi.
H arak atlanuvchi  devor  shunday  o 'rn atilad ik i,  b u n d a  hosil  qilingan 
kanalning  en i  m ashinaning yuqori qism ida  pastki  qism idagidan  k attaroq  
b o 'lish i  kerak.  B unda  drosselli  to 'sg ich   sal  yopilgan  b o 'lish i  kerak:  bu 
holat kanalning eni b o 'y ich a tezlik m aydonining b ir tekisligini ta ’m inlaydi.
M ashinan ing   asosiy  sozlanadigan  ko 'rsatk ich lari  to 'g 'rila n g a n d a n  
keyin un i m ahsulotsiz erkin ishlatib,  tebranish  chastotasi  va am p h tu d asi 
tekshirib  quriladi.  A gar  b u n d a begona shovqinlar,  taqillashlar b o 'lm asa, 
m ashinaga  d o n   oqim i  yuboriladi.
P nevm oajratish kanalining  pastki qism ida  harakatlanu vchi dev orcha 
yordam ida d o n  m assasini havo oqim i ta ’siridagi zonaga gorizontal ravishda 
tu sh m o g 'in i  ta ’m inlash  m um kin.  Bu  tozalash  sam aradorligini  oshiradi. 
A gar  chiqin d ilar  tarkibida  to 'la q o n   d o n   paydo  b o 'lsa,  havo  oqim ining 
tezligi  kam aytiriladi.
T o 'g 'ri sozlangan ajratgichda d o n n i begona aralashm alardan  tozalash 
sam aradorligi  90  % ni  tashkil  qiladi.  M ahsulot  yuklam asining  optim al 
m iq d o ri  85... 110  k g /so at  x  sm   ni,  havo  oqim ining  tezligi  esa  4,4...6,1 
m /s   n i  tashkil  qilishi  kerak.
R 3 -B A B   h a v o li  a jra tg ic h i  b o s h q a   sh u   v a z ifa n i 
b a ja r a d ig a n  
ajratgichlardan  havoli  ajratish rejim larini sozlashning keng im koniyatlari, 
ja ra y o n n i kuzatish  qulayligi,  h am d a  yuqori  sam aradorlikka  ega  ekanligi 
bilan   ajratib  turadi.
R3-BAB  havoli  ajratgichning  texnikaviy  xarakteristikasi
Unumdorligi,  3t/soat
8,9—11,8
Havo  sarfi,  m /m in
80
Titrovchi  tamovning
tebranish  amplitudasi,
tebr./min
1420
Tebranish  amplitudasi,  mm
1,5...3,5
Quwati,  kVt:
elektrodvigatel
0,12
yoritgich
0,04
Gabarit  o'lchamlari,  mm:
uzunligi
1130
eni
950
balandligi
1450
massasi,  kg
270

4 -§ .  A l-B V Z   R U S U M L I  Y O P IQ   HAVO  S IK L U   A JR A T G IC H
A l-B V Z   ru su m li  h a v o li  a jra tg ic h   y o rm a   va  b o sh o q li  d o n la rn i 
aerodinam ik xossalari  bilan  farq qiluvchi begona aralashm alardan ajratishda, 
h am d a  qo big 'id an   ajratilgan  yorm a  d on larini  pustlog‘idan  tozalashda, 
shuningdek  u n -y o rm a  sanoati  korxonalarida  yorm a  donlarini  nazorat 
qilishda  ishlatiladi.
4 .4 -  ra sm .  A l - B V Z  ru s u m li  h a vo li  ajratgich.
I - elektrodvigatel;  2 - korpus; 3 - ventilyator; 4 —
 dros sel; 5 - drosselli to'sgich; 
6 - dastak;
 

Do'stlaringiz bilan baham:
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   28


Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2017
ma'muriyatiga murojaat qiling