B u X o r o o z I q o V q a t V a y e n g I l s a n o a t t e X n o L o g I y a s I i n s t I t u t I r. A. X a I t o V, V. E. R a d j a b o V a

6
.1 -jadval.
Tosh ajratish mashinalarining texnikaviy tavsifi
Ko'rsatkichlar
R3-BKT
R3-BKT-100
R3-BKT-150
Unumdorlik, t/soat
9
9
12
G'alvirli yuza maydoni, m 1
1,0
1,0
1,5
Dekaning qiyalik burchagi, daraja
6...7
6...7
6...7
Tebranish chastotasi, tebr/min
960
960
960
Tebranish aplitudasi, mm
2,0...2,5
2,0...2,5
2,0...2,5
Havo sarfi, mVmin
80
80
120
Korpusdagi havo so  rish bosimi 
(yuklamasiz), Pa
750
750
750
Elektr titratgich quwati, kVt
0,3
0,3
0.3
Gabaritlari, mm:
Bo'yi
1700
1750
1750
Eni
1410
1420
2020
Balandligi
1960
1530
1530
Massasi, kg
500
275
400

Havo sozlagichning drosselli to'sgichi shunday holatda  o'matiladiki, bunda 
mahsulot  yuklamasisiz  m anom etr  ko‘rsatkichi  750  Pa  ga  teng  bo'lishi  kerak.
M ashinaning  m ineral  aralashm alar  chiqadigan  to m o nida  joylashgan 
a y v o n c h a   (2 8 )  ( 6 .2 - r a s m .)   d e k a   y u z a s id a n   25  m m   b a la n d lik d a  
joylashtiriladi.  A yvoncha  (28)  holatini  sozlab,  m ineral  aralashm alarning 
ajralish  sam aradorligini  oshirishga  erishish  m um kin.
Agar havo sozlagichining to ‘sgichi ochiq turgan holatda ham  d on  qatlami 
«qaynamasa»,  dekaning  to ‘rini  simli  ch o ‘tka  yordam ida  tozalash  kerak.
T o ‘g ‘ri  sozlangan  va  yaxshi  ishlayotgan  m ashinaning  d o n n i  m ineral 
aralashm alardan  tozalash  sam aradorligi  98...99  %  ni  tashkil  qiladi.
4-§. A l- BZ K  R U S U M L I KONSENTRATO RLARDA IS H  JA R A YO N I
K onsentratorlarda don d an   kichik  zichligi bilan farq qiluvchi  organik 
aralashm alar,  shuningdek ayrim begona o ‘simlik urug'lari, m asalan yow oyi 
suli,  poya  b o ‘laklari,  boshoq va shunga o'xshagan aralashm alar ajratiladi.
K onsentratorlarning asosiy  ishchi  organi b o ‘lib,  gorizontal tekislikka 
nisbatan  15  +   0,5°  burchak  ostida  tebranm a  harakat  qiladigan  g'alvirlar 
hisoblanadi.  G 'alvir  bo'ylab don aralashm asi harakatlanganda chiqayotgan 
havo  oqim i  ta ’sirida  u bo'shashib,  har xil  kom ponentlarning  o 'z -o 'z id a n  
saralanish  holati  yuzaga  keladi.
Natijada bir xil yiriklik va turlicha zichlikka ega bo'lgan don va aralashmalar 
har  xil  qatlamlarga  ajraladilan  og'inoq  aralashmalar  g'alvir  yuzasiga,  pastga 
tushib qolsa, yengilroq aralashmalar esa don qatlamining yuzasiga chiqib qoladilar.
Qatlamlarga ajralgan don  aralashmasining  har  xil  o'lchamli g'alvirlarda 
ketma-ket elanishi nafaqat mayda va yengil aralashmalarni ajratib olishga, balki 
tozalangan  donni  ham  zichligi  bo'yicha bir-biridan  ajratishga  im kon  beradi.
K ichikroq  zichlikka  ega  bo'lgan  aralashm alar  fraksiyasiga  yo w oy i 
su li  tu s h is h in i  e ’tib o rg a   o lg a n   h o ld a   k o n s e n t r a to r l a r   trie rv s y u g  
ajratgichlarning  vazifasini  to 'la   bajaradi  deb  hisoblash  m um kin.
D o n  aralashm asining qism laiga  ajralish  samaradorligi  q ator om illarga 
bog'liqdir,  ular  orasida  ancha  m uhim rog'i  bo'lib  don  aralashm asining 
g'alvir  bo'ylab  harakatlanish  tezligi  va  g'alvir  tebranishining  kinem alik 
param etrlari  hisoblanadi.  Tebranayotgan  g'alvir  ustida  harakatlanayotgan 
don  aralashm asining  tezligi 
vd
 m a ’lum  m iqdorda  g'alvir  va  don  qatlami 
orqali o'tayotgan havo tezligi v.ga  bog'liqdir. V N IIZda o'tkazilgan tadqiqotlar 
natijasida  bu  bog'liqlik quyidagicha  ifodalangan:
v ,  =0,034  +  0,13v l'66
a 
'  
'  
x
vt miqdori  1,3 m /s gacha oshganda 
vd
 kattaligi 0,03 dan 0,24 m /s gacha tez

o ‘sadi,  so‘ngra uning o'sishi sekinlashib,  0,252 m /s maksimal qiymatga erishadi.
H av o n in g   tezligi  1,6  m /s  d an   oshgand a 
vd
  ning   o ‘sish  jara y o n i 
a m ald a  to 'x tay d i.
G ‘alvir va d o n  qatlam i orqali o'tayotgan  havoning  tezligi  v. quyidagi 
form uladan  topiladi:
v , = Q J F r -
bu   yerda: 
Qz
  -  havo  sarfi,  m 3/s;
F G -
  havo  oqim i  o ‘tayotgan g‘alvir yuzasining  m aydoni,  m 2.  A l-B Z K  
rusumli  konsentratorlarda havoning tezligi  v. ishlov berilayotgan  don  turiga 
b o g ‘liq  h o ld a  1,2  d a n   1,8  m /s   gacha  oraliq d a  teb ra n ish i 
m u m kin . 
K onsentratorlam i  ishlatishda  olingan tadqiqotlar natijasiga ko‘ra g'alvim ing 
yuza  birligiga  to ‘g ‘ri  keladigan  solishtirm a  yuklam a  va  talab  qilingan 
samaradorlikda ishlayotgan mashinaning unumdorlik birligiga to‘g‘ri keladigan 
elektriste’mol q u w ati kattaliklari hisoblab chiqilgan.  Unga m os ravishda q =
11,2 t/(soat*m 2) va konsentrator g‘alvirh ko‘zovi yuritmasiga to‘g‘ri keladigan 
solishtirm a  q u w a t  N s=0,040  (kV t*soat)/tonna  ni  tashkil  qiladi.
5-§.  A l- B Z K   R U S U M L I  K O N SEN T R A T O R LA R
Konsentratoriar bir-bitidan  unumdorligi bilan farq qiladigan ikkita modifikatsiya
-  A l-B ZK -9  va A l-B Z K -18  rusumlarida  ishlab  chiqariladi.Ular  ishlash  prinsipi 
va asosiy qismladning tuzilishi bo'yicha bir-biridan  deyarli farq qilishmaydi.
A  l- B Z K - 9  konsentratori.
  M ashinaning  asosiy  konstruktiv  elem entlari 
b o 'lib   g'alvirli  korpus  (13)  (6.4-rasm ),  qabul  moslam asi  (3),  aspiratsiya 
kam erasi  (6)  va  inersion  m otor-titratgich  (2)  xizm at  qiladi.  G ‘alvirli 
korpus  bir-biriga  ko‘ndalang  metall  taxtakachlar  yordam ida  biriktirilgan 
ikkita yonbosh  yo'naltirgichdan tuzilgan  ram a ko'rinishida yasalgan.  Ikkita 
g'alvirli rom   ketm a-ket ravishda  yonbosh  yo'naltirgichlar ustiga o'm atilib , 
prujinali  dastaklar  vositasida  tortilgan.  M ashinaning  yon  biqinlarida  to 'r 
bilan  yopilgan  teshiklar  bo'lib,  ular  orqali  m ashinaga  havo  kiradi.
G 'alv irli  korpusning  pastki  qismi  ikkita  yig'gichdan  tashkil  topgan. 
G 'alvirli 
korpus  sinch  (1)  ga  to 'rtta   osgich  yordam ida  osilgan  bo'lib, 
ularning  vertikalga  nisbatan  qiyalik burchagi  15°  ni  tashkil  qiladi.
G 'alvirli  korpusga tebranm a  harakat  m ashina  ram asining  old  qismiga 
ikkita ssilindrsimon  rezina-m etall am ortizatorlar yordam ida m ahkam langan 
m ayatnik  turidagi  m otor-titratgich  orqali  beriladi.  G 'alv irli  korpusning 
ustiga  k o 'ndalang to'siq lar yordam ida  14 ta bo'lim ga bo'lin gan   aspiratsiya 
kam erasi  (6)  joylashtirilgan.  G 'alv ir  usti  fazosidagi  havo  rejim ini  sozlash 
uch u n   h a r  qaysi  b o 'lim d a  klapanlar  o'm atilgan.

6.4-rasm..  Al-BZK-9  konsentratori.
1  -  sinch;  2  -  motor-titratgich;  3   -  qabul moslamasi;  4  - yeng;  5  -  qabul 
quvurboshisi;  6  -  aspiratsiya  kamerasi;
  7 
—aspiratsiga  quvurboshi;  8  -  manometr; 
9  -havo  o'tkazgich;  10  -  dastak;  11  -  sozlash  klapani;  12,  14  - g'alvirli  romlar;  13
- g'alvirli korpus.
  /  - 
dastlabki don;  I I  -  og“ir fraksiya;  III -  aralash fraksiya;  IY  - 
yengil fraksiya;  Y -  elanma;  YI - yengil aralashmali  havo.
A 1 -B Z K -18 konsentratori.
  (6.5-rasm )A l-B Z K -18  konsentratori uning 
sinchiga juft g'alvirli  korpus va ikkita aspiratsiya kam erasi borligi bilan A l- 
B Z K -9  konsentratoridan  farq  qiladi.  Bu  ikkala  konsentratorning  barcha 
konstruktiv  elem entlari  bir  xildir.
A1 -BZK  rusumli  konsentratorda  texnologik jarayon  quyidagicha  amalga 
oshiriladi.  D on (I) qabul quvuiboshisi va  qabul  moslamasi (17)  orqali birinchi 
g‘alvirli romga tekis qavat hosil qilib tushadi. Korpusning yo‘naItirilgan tebranishi 
va  asperatsiya  natijasida  2  m m   teshikli  birinchi  g'alvirli  rom ning  ustida 
harakatlanganda  mahsulot  mavhum  qaynaydi  va  o'z-o'zidan  saralanadi:  og'ir 
fraksiya qatlamning pastki qismida to'plansa,  yengil fraksiya esa yuqorigi qavatga 
chiqib  qoladi.  Birinchi  g'alvirli  romda  g'alviming  elanmasi  sifatida  mayda 
aralashmalar (V) ajraladi. D on aralashmasi teshik o'lchami 9 m m  bo'lgan ikkinchi 
rom  g'alviri bo'ylab harakatlanganda, aw al pastki qatlamdan og'ir don fraksiyasi 
( I I ) ,  s o 'n g r a   esa  y e n g ilro q   q a tla m d a g i  d o n   ( I I I )   e la n a d i.  O g 'ir

6.5-rasm.  Al-BZK-18 konsentratori.
I  
-  to'sgich;  2
 
- 
manometr;  3,  13  -  klapanlar;  4 
— 
aspiratsiya  kamerasi;  5,  9  - 
dastaklar;  6  -  sinch;
  7 - 
havo so‘rish  moslamasi;  8   - g'alvirli korpus;  10  - g'alvirli 
ko'zov; 
I I  
-  titratgich;  12  -  chiqarish  moslamasi;  14,  16  -  g'alvirli  romlar;  15  — 
havo  tortish  teshigi;  17  -  qabul moslamasi;  18 -  qabul quvurboshisi. 
I  
-  dastlabki 
don; 
I I  
-  og'ir don fraksiyasi; 
I I I
  - 
yengil don fraksiyasi; 
I Y  
-  aralashmalar 
(qoldiq);  Y -  mayda  aralashmalar (elanma); 
YI 
- yengil aralashmali havo.
va yengil don fraksiyalari bir-biridan ikkinchi g'alvirli rom (14) ostida joylashgan 
yig'gichga  o'matilgan  burilish  klapanlari  bilan  (13)  ajratiladi.  G'alvir  qoldig'i 
bo'lib chiqindilar — qiyin  ajraluvchi yengil aralashmalar (IV),  jumladan yowoyi 
suli  ajratiladi.  Birinchi  g'alvirli  romning elanmasi va ikkinchi  romning qoldig'i 
birlashtirilib,  chiqindilarga  ishlov berish  yo'liga  yuboriladi.  Og'ir don  fraksiyasi
(II)  trier-randak  ajratgichga  kelib  tushsa,  yengil  fraksiya  (III)  esa  aw al  o'rib 
tozalash mashinasiga,  so'ngra og'ir  fraksiya  bilan birlashtirilib trierga yuboriladi.
Konsentratoming ish samaradorligi donning bir tekisda yetkazib berilishi va 
g'alvirlar bo'ylab  tarqalishiga,  aspiratsion  rejimning sozlanganligiga,  shuningdek 
g'alvir harakatining kinematik o'lchamlariga  bog'liq. Dostlabki donning bir tekisda 
yetkazib berilishini  ta’minlash uchun mashinadan oldin URZ-1  oqim sozlagichi, 
uning  ustiga esa  sig'imi  1,5  m 3  bo'lgan bo'nker o'rnatiladi.
Konsentratorlami sozlash va tartibga solish .tartibi  quyidagicha.  Mashinani 
ishga  tushirishdan  aw al  rezbali  birlashm alaming  tortilganligi  tekshiriladi. 
Titratgich  va  osgichlar  to'g'ri  (vertikalga  nisbatan  15+0,5°  burchak  ostida) 
o'm atilgan bo'lishi kerak. Titratgichlaming  korpuslaridagi strelkalarga muvoflq

rotorlaming  aylanish  harakati  bir-biriga  qaram a-qaishi  yo'nalishda  bo'lishi 
kerak.  M ashinaning  bekoiga  salt  ishlash  vaqtida  begona  shovqin,  taqillash  va 
tebianishlar bo'lmasligi lozim;  shuningdek bunda tebranish  amplitudasi  ham  
tekshiriladi.  Zarurat  tug'ilganda  g'alvirli  коф ш пкщ   tebranish  amplitudasi 
debalans-yuklaming  o'zaro joylashuv  holatini  o'zgartirib  to'g'rilanadi.  O'zaro 
joylashuv holati titratgichning ikkala chekkasida joylashgan yuklar uchun ham  
bir  xil  b o 'lm o g 'i  lozim.  Tebranishlar  amplitudasi  к о ф ш п к ^   yon  tom on 
devorlariga  o'm atilgan  sozlovchi  gardishlar  bo'yicha  aniqlanadi  (aniqlash 
metodikasi  3-§da  keltirilgan  usulga  o'xshash).  Amplituda  3  m m   dan  katta 
bo'lganda  konsenLratoming  ishlashiga  ruxsat  berilmaydi  (gardishlar  shkalasi 
amplituda birliklari bo'yicha tuzilgan bo'lib, и 6 dan katta emas). B utun elovchi 
yuza bo'ylab ishchi rejimda don qatlamini  optimal qalinligi har qaysi bo'linm ada 
aspiratsiya  rejimini shunday to'g'rilash bilan amalga oshiriladiki,  bunda butun 
g'alvir  yuzasi  bo'ylab  don  qatlami  oz-oz  «qaynashi»  kerak.  Qatlam   qalinligi 
ikkinchi  g'alvirli  rom da joylashgan  qoldiqlar  tirqishi  yordamida  sozlanadi.
Tirqishning  torayishidan  g'alvim ing  qoldiqlar  qism ida  shun day   don 
qatlam i  hosil  bo'lishi  kerakki,  b u n d a g'alvir panjarasi  ko'rinm asligi  kerak. 
Q oldiqlar fraksiyasida  katta  m iqdorda  to 'laq o n   donlar to 'p lan g an d a  oxirgi 
bo'linm adagi  klapanni  to 'liq   yopish  m um kin.  Agar  bu  h a m   yetm asa,  и 
holda  oxirgi  to 'rt-b e sh   b o 'lin m ad ag i  havo  sozlagichlarini  sal  yopilgan 
holatga  qo'yish lozim.  K onsentratordagi havo bosim i (600  Pa)  m an o m etr 
bo 'y ich a  nazorat  qilinadi  va  drosselli  to'sgich  yordam ida  sozlanadi.
Konsentratomi tadqiq qilish natijalariga ko'ra, don tarkibida ifloslantiruvchi 
aralashmalar miqdori 0,46...0,50  %  va  donli  aralashmalar miqdori  1,20...1,86 
%
  bo'lgan  holat  uchun  donni  qismlarga  ajratish samaradorligi quyidagicha 
bo'lgan:  og'ir  fraksiya  61,4  %,  yengil  fiaksiya  37,9  %  va  chiqindilar 0,7  %  ni 
tashkil  qilgan.  Ajratilgan  fraksiyalaming  naturasi  va  lOOOta  don  massasi  mos 
ravishda quyidagi qiymatlarga  ega  bo'lgan:  og'ir  don fraksiyasi uchun  824 g / 
1 va  35  g,  yengil don fraksiyasi  uchun 817  g/1 va  33 g va chiqindilar uchun  esa 
633  g/1  va  26,2  g.  O g'ir  don  fraksiyasini  ifloslantiruvchi  aralashm alardan 
tozalaganda  samaradorlik  74  %  ni,  donli  aralashmalardan  tozalaganda  62,6 
%ni,  uzun  aralashmalar  (ovsyug  va  boshqalar)dan  tozalaganda  47,3  %ni va 
kalta aralashmalardan  tozalaganda  6,2  %  ni tashkil qilgan.
K onsentratorda bir  vaqtning  o'zida ish jarayonini ko'rib  nazorat  qilish 
va uni tezkor sozlash im koniyatlari mavjud.  K onsentratorlarda d o n n i m ayda 
va  past  naturali  aralashm alardan  tozalash  va  shu  bilan  biiga  uni  zichligi 
bo'yicha  ikki  fraksiyaga  ajratish  im koniyatining  mavjudligi  m ashinaning 
ko'p im koniyatliligidan dalolat beradi.  Zichligi bo'yicha ajratilgan h ar  qaysi

don  fraksiyasiga  alohida  ishlov  berish  sxemasini  tadbiq  qilish  m um kin. 
K onsentratorlam ing  texnikaviy  tavsifi  6.2-jadvalda  keltirilgan.
6
.2.- ja d v a l
Konsentratorlaming  texnikaviy tavsifi
Ko'rsatldchlar
Al-BZK-9
Al-BZK-18
Unumdorlik, t/soat
6,3
12,7
G'alvirli romlar soni
2
4
G'alvirli romlaming o'lchamlari, mm
1000x680
1000x680
G'alviniing umumiy maydoni, m 1
1,35
2,7
G'alvirli koipusning tebranish chastotasi, tebr/min
920
920
G'alvirli koipusning tebranish aplitudasi, mm
1...3
1...3
Havo sarfi, mJ/min
75
150
Quwati, kVt
Tebratgjchniki
0,37
2x0,37
Yoritgichniki
0,08
2x0,08
Gabaritlari, mm:
Uzunligi
2800
2800
Eni
960
1830
Balandligj
2150
2150
Massasi, kg
670
1200
TA KRORLASH  U C H U N   SAVOLLAR
1.  D o n d a n   qiyin  ajraluvchi aralashm alar deganda n im an i  tushunasiz?
2.  Tosh  ajratish  m ashinalarida  ish jarayoni  qanday  kechadi?
3.  R 3-B K T   tosh  ajratish  m ashinalarida  ishchi  param etrlam i  sozlash 
tartibini  aytib  bering.
4.  R 3-B K T   rusum li  tosh  ajratish  m ashinalarining  qanday  turlari  b or 
va  ularning  texnikaviy  tavsifini  bayon  qiling.
5.  K onsentratorlar  qanday  vazifani  bajaradi?
6.  D o n   m a ssa sin i  v ib ro p n e v m a tik   u s u ld a   a jra tis h   p rin s ip in in g  
m ohiyatini  aytib  bering.
7.  Tosh  ajratish  m ashinasi  va  ko nsen tratorlam in g  ish  jarayonidagi 
funksional  tafovutlar  nim adan  iborat?

D O N D A N   UZUNLIGI  BILAN  FARQ  QILUVCHI 
ARALASHMALARNI  AJRATADIGAN  MASHINALAR 
1-§.  VAZIFALARI  VA  ISHLATILISH  O 'RNI
D o n la rd a n   u zu n lig i 
b ila n   farq   q ila d ig a n   a ra la s h m a la r  trie rla r 
yordam ida ajratib olinadi.  D o n d an  kaltaroq bo'lg an  aralashm alar (randak, 
m aydalangan  d o n )n i ajratish  uchun  diskli  trier-rand ak  ajratgich A 9 -U T K -
6  islilatiladi.  D o n d a n   uzunroq bo'lg an aralashm alar  (ovsyug,  suli,  arpa) 
esa  diskli  trier-ovsyugajratgich A 9 -U T 0 -6   yordam ida  ajratiladi.
T r ie r l a r   to s h a jr a tis h   m a s h in a la r id a n   k e y in   va  u rib   to z a la s h  
m a s h in a la rid a n   o ld in   o 'r n a tila d i. 
D a sta v v al  d o n d a n   tr ie r - r a n d a k  
ajratgichlarda kalta aralashm alar,  so'ngra  esa  ovsyugajratgichlarda dondan 
uzunroq bo'lgan aralashm alar ajratiladi. Texnologik sxem ada konsentratorlar 
qo'llanilgan taqdirda ovsyugajratgichlar  ishlatilm asdan,  faqat  urib tozalash 
m ashinalaridan  so 'n g   trier-rand ak   ajratgichlar  o'rnatiladi.
2 -§ .  TRIERLARDA  ISH   JARAYO NI
Diskli trierlaming asosiy ishchi organlari bo'lib yon  tom onida xonachalari 
bo'lgan halqasimon disklar xizmat qiladi. Diskda taqsimlash uchun xonachalar 
konsentrik  aylanalar bo'ylab joylashgan.  Disklar gorizontal valga biriktirilgan 
bo'lib,  vertikal  tekislik bo'yicha aylanma harakat qiladilar.  Disklaming pastki 
qismi  don aralashmasiga botib turadi.  Disk xonachalarining o'lcham  va shakli, 
aylanish tezligi shunday qabul qilinganki,  bunda  kalta  qismlar xonachalarda 
o'm ashib yuqoriga ko'tariladi va m a’lum bir burchak ostida xonachadan tushib, 
mashinadan chiqariladi.  Dondagi uzun aralashmalar ham  xonachalaiga tushib 
qoladi, lekin mustahkam o'm ashib ololmaydi.  Shuning uchun liam disk aylanma 
harakatining  kicliik  burchagida  ular  tushib  qoladilar.  D on  massasi  mashina 
bo'ylab harakatlanishida undagi kalta aralaslimalar miqdori kamayadi.  Randak 
ajratgiclilar disklarining xonachalari ko'tarilib randak va maydalangan donlarni 
ajraladi,  ovsyugajratgichlarda  esa  kalta  kom ponentlar  rolini  asosiy  ekin  turi
-  don  bajaradi.
Trier  isliining  sam aradorligi  diskning  aylanish  chastotasi,  tam ov  va 
b e rk itg ic h la rn in g   h o la ti,  x o n a c h a la rn in g   shakl  va  o 'lc h a m la ri,  d o n  
massasining  disklar  yuzasi  bo'ylab  ishqalanish  koeffitsienti,  aralashm alar 
tarkibi  va  boshqa  om illaiga  bog'liq.  Barcha  bu  om illarni  tezkorlik  bilan

boshqarib  bo'lm aydi.  Trierlarni  ishlatishda  donning  m ashinaga  m uqim  
tushib  turishiga  yuklash  moslam asida  don  sathini  saqlab  qolib  va  uning 
m ashina ichida bir tekis tarqalishishini ta ’minlabgina erishish m um kin. D onga 
ishlov  b erish  vaqti  yuklash  va  boshqa  m o slam alarn in g   b erk itg ich lari 
yordam ida  sozlanadi.
Trierlam ing ishonchli  va samarali ishlashi disk xonachalari toza, namligi 
18  % dan  yuqori  b o 'lm a g a n ,  tark ib id a  q attiq   va  d ag 'al  a ralash m alar 
uchram agan don massasiga ishlov berilgan  taqdirdagina kuzatiladi.  Shuning 
u c h u n   dastlabki  don  aralashm asi  oldindan  tozalangan  va  za m r  b o 'lsa, 
quritilgan bo'lishi  kerak.  K o'rsatilgan  shartlarga  am al  qilganda,  A 9-U T K -6 
trierining  tozalash  samaradorligi  80  %,  A 9-U T O -6  niki esa  70  % dan  kam 
bo'lm aydi.  Bu  kattalik  donni begona  aralashm alardan  tozalaydigan boshqa 
m ashinalar  samaradorligini  aniqlashda  ishlatiladigan  formula  yordam ida 
topiladi.  A 9-U T K -6  trieri  uchun  chiqindidagi  asosiy  don  m iqdori  chiqindi 
massasiga nisbatan  2  %  ni, A 9-U T O -6 trieri uchun esa 5  %  ni tashkil qiladi.
G ardishli  trierning  unum dorligi  (t/soat)  quyidagi  form ula  b o'yicha 
topiladi:
Q = —
(R?  ~ R ] ) q n  
5 0 0
bu  yerda: 
R
,  -  diskning  tashqi  xonachalar  bo'yicha  radiusi,  mm ;
R 2
  -  diskning  ichki  xonachalar  bo'yicha  radiusi,  m m ;
q
  -  solishtirm a  un  klam a,  kg/(m   x  soat); 
n
  -  disklar  soni.
A 9-U T K -6 va  A 9-U T O -6  trierlari uchun 
R =  315
 m m ; 
R   = 80
 mm . 
D o n  kalta aralashm alardan  tozalanganda  solishtirm a  yuklam a  800... 1200 
k g /(m 2  x  soat) 
ni  tashkil  qilsa, 
uzun  aralashm alardan  tozalashda  esa
900... 1200  k g /(m 2x  soat)  ni  tashkil  qiladi.
3 -§ .  A9-U TK -6  R U SU M L I  TRIER-RANDAKAJRATGICH
D ondan  kalta  aralashm alarni  ajratib  olishga  m o'ljallangan  gardishli 
trier A 9-U T K -6  (7.1-rasin,  a)  quyidagi  asosiy qism lardan  tuzilgan:  diskli 
ro to r   o 'm a ti lg a n   k o rp u s,  q ab u l  q ilish   va  c h iq a ris h   m o s la m a la ri, 
harakatlantirgich  va  asos.
Oxursimon  shaklda pishirilgan  к о ф ш   (9)  trieming asosiy  ishchi organlari
-  disklami  (6)  joylashtirish,  ham da  barcha  yordamchi  qismlami biriktirish 
uchun xizmat qiladi. K x^usning yon devorlarida diskli rotor vali (2) ni biriktirish 
u ch u n   m o'ljallangan  podshipnikli  qism lar  joylashtirilgan.  R oto r  valiga 
cho'ntaksim on  xonachali  22  ta  halqali  disklar  (6)  va  oshirib  beruvchi bo'lim
(3)ning  cho'm ichli  parragi  o'm atilgan.  U  diskli  triem i  ishchi  va  nazorat

bo'limlariga bo'ladi.  Trieming ishchi bo'lim ida  15 ta  va  nazorat bo'lim ida esa
7  ta  disk  mavjud.  To'siqlar  o'rtasida joylashgan  cho'michli  pan ak   oraliq  don 
fraksiyasini  qiya  tam ov  orqali  nazorat  bo'lim idan  ishchi bo'limga  qaytaradi. 
Ishchi bo'limning disklari oralig'ida don va kalta aralashmalarni chiqarish  uchun 
m o 'ljallangan  tarnovlar  (12  va  13),  nazo rat  b o 'lim id a  esa  faqat  kalta 
aralashmalarga  mo'ljallangan  tarnovlar  o'matilgan.
Trieming  koipusida  donni  ishchi  bo'limdan  nazorat  bo'limiga  o'tkazishga 
yordam beradigan  shnek  (1)  o'matilgan. Disklar valga spislar  va boltlar yordamida 
qotirilgan.  Nazorat bo'limidisklariningspislarigayo'naltiruvchi  panaklar  qotirilgan 
bo'lib, ular bir-biriga bog'liq disklaming aylanma harakati natijasida uzlukli burama 
traektoriyani hosil qiladi  Bu tiaektoriya esa o'znavbatida tozalangan donni oshirib 
beruvchi  bo'limga  ko'chib  o'tishiga  imkon  beiadL  Trier  korpusida  aspiratsiya 
tarmo'giga ulash uchun  mo'ljallangan  yuqorigi ajraluvchi qopqoq mavjud.
Trierning  yuqori  qismiga  don  tushishini  sozlovchi  qabul  m oslam asi
(7)  joylashtirilgan.  K orpusning  pastki  qism ida  esa  m ineral  aralashm alarni 
davriy  ravishda  (sm enada  bir m arta)  chiqarishga  im kon  beruvchi  qopqoq
( l l ) v a d o n ,   ham da  kalta  aralashm alarni  chiqarish  uchun  m o'ljallangan 
yig'gichlar  joylashgan.  Trierning  asosi  P -sim on  ustunlar  (10)  dan  tashkil 
topgan  bo'lib,  ular  o 'zaro  bo'ylam a  balkalar  (15)  yordam ida  ulangandir. 
Trierning  ishchi organlari harakatni elektryuritm a  (17)  dan oladi.  Aylanma 
harakat  ponasim on  tasm a  (18)  yordam ida  reduktor  (19)ga  va  zanjirli 
m ufta  orqali  diskli  rotom ing  vali  (2)ga  uzatiladi.  H arakat  diskli  rotorning 
validan  shnek  valiga  zanjirli  uzatm a  yordam ida  uzatiladi. 
Boshqaruv 
sxemasida  triem ing  don  bilan  to'lib  qolish  holatida  elektryuritm ani  sath 
signalizatori  yordam ida  to'xtatish  tizimi  ko'zda  tutilgan.
A 9-U T K -6  trierida texnologik jarayon  (7 .1-rasm,  b)  quyidagi tarzda 
kechadi.  D astlabki  don  aralashm asi  qabul  m oslam asi  orqali  m ashinaga 
kiritilib  tam ovli  taqsim lagich  yordam ida  uchta  teng  oqim   bilan  ishchi 
b o 'lim  disklari orasiga yo'naltiriladi.  D isklar (6)  aylanganda u zu n  bug'doy 
donlari  cho 'n tak sim o n   xonachalar  (o'lch am i  5x5  m m ,  chuqurligi  esa 
2,5  m m )ga  om onat  joylashib  disk  aylanm a  harakatining  katta  bo 'lm ag an 
burchagida  xonachalardan  tarnov  (12)  ga  tushib,  m ashinadan  chiqariladi.
Kalta  aralashmalar  o'lchamlarining  kichikligi  tufayli  disk  xonachalariga 
mustahkam o'mashib olib,  aylanma harakatning kattaroq burchagi ostida og'irlik 
kuchi  tufayli  xonachalardan  tamov  (13)  ga  tushib,  undan  esa  shnek  (1)  ga 
qo'yiladi.  Shnek  kalta  aralashmalar  va  tushib  qolgan  ayrim  donlami  nazorat 
bo'limiga o'tkazadi.  Bu yerda kalta qismlar disklar bilan yuqoriga ko'tarilib,  mos 
tarnovlar orqali mashinadan chiqariladi. Nazorat bo'limida to'planib qolgan bug'doy

doni disklaming yig'ib itaruvchi moslamalari yordamida oshirib beruvchi bo‘lim 
devoriari yoniga keltirilib,  sozlovchi to'sgich  (4)  bilan berkitilgan tuynuk  oiqali 
cho'michU  panak (3)ning ishchi zonasiga o'tadi C ho‘michli panak bilan  ko‘tarilgan 
don  tirsaksimon  tamov  orqali  trieming  ishchi bo'limiga  qaytariladi.
M ashina  ichida  donning  tarqalishi  qabul  m oslam asining  to ‘sgichlari 
bilan,  nazorat  b o ‘limidagi  d o n   sathi  esa  to'sgich  (4)  yordam ida  sozlanadi. 
M in e ra l  a ra la s h m a la r  trie r  k o rp u sid a n   su tk a sid a   k a m id a   b ir  m a rta  
chiqariladi.
7.1-rasm.  A9-UTK-6 rusumli  trier-randak  ajratgich.
a  -  konstruksiyasi;  b  -  texnologik  sxemasi.
1  -  shnek;  2  -  vat;  3  -  cho ‘michli parrak;  4,  20  -  togichlar;  5,  16  -  to ‘siqlar;  6  - 
disk ;  7 -  qabul moslamasi;  8  — ko‘rish  tuynugi;  9  -  korpus;  10  -  ustun;  11  - 
ag ‘dariluvchi  qopqoq;  12  -  don  uchun  tamov;  13  -  kalta  qismlar uchun  tamov;
14  — to'sgich  dastagi;  15  -  bo “ylama  balkalar;  17 -  elektryuritma  ;  18 - 
ponasimon  tasmali  uzatma  ;  19  -  reduktor.  I  -  don;  II  -  tozalangan  don;  III - 
kalta  aralashmalar;  IY  -  mineral  aralashmalar;  Y -  havo.