B u X o r o o z I q o V q a t V a y e n g I l s a n o a t t e X n o L o g I y a s I i n s t I t u t I r. A. X a I t o V, V. E. R a d j a b o V a

4-§. YUVINDI SUVLARGA ISHLOV BERISH TEXNOLOGIK  YO  LI
Yuvindi suvlaiga ulardagi chiqindilarni ajratib olish va filtrlash maqsadida 
ishlov  beriladi.  Bu am allar ketm a-ket ravishda A l-B S T -2  ajratgichi  va  B6- 
B PO   pressi  yordam ida  o'tkaziladi. A l-B S T -2 ajratgichining  ishchi organi 
galvirli  ro m d an   iborat  b o 'lib ,  u  teshik  o ‘lch am lari  0,45x0,45  m m   li 
zanglam aydigan  m etall  sim dan   to ‘qilgan  1150  m m   d iam etrli  m o tan i 
nam oyon qiladi. R om  o ‘z navbatida galvirli korpusning ichiga  joylashtirilgan. 
Galvirli  korpus  gorizontal  tekislik  bo'ylab  uzatilm a-aylanm a  yo'nalishda 
harakatlantiriladi.  (aylanm a  tebranishlam ing  radiusi  1,4...2,6  m m   ni  tashkil 
qiladi).  Bir  vaqtning  o'zid a  yana  koф usga  tebranish  chastotasi  1410  ayl/ 
m in  ga  teng  bo'lgan  burchakli  tebranm a  harakat  ham   beriladi.  Ishlatilgan 
suv  yuvish  mashina  yoki  donni  ho'llab  qobiq  ajratish  m ashinasidan  A l -  
BST  ajratgichining  konussim on  shaklli  markaziy  qismiga  beriladi  (9.3- 
rasm
Ш  
Ш
9 . 3 - r a s m .   I s h l a t i l g a n   s u v n i   t o z a la s h   j a r a y o n i .
I  -  y u v i s h   y o k i   d o n n i   h o ‘lla b   q o b iq   a jr a tis h   m a s h in a s i ;
2   -   A l - B S T   a jr a tg ic h i;   3
  -  
B 6 - B P O   p r e s s i.
/   -  
b o s h l a n g 'i c h   m a h s u lo t ;   I I   -   c h iq in d ila r ;   I I I   -   s u v ;  
I Y   -   p r e s s la n g a n   q a t t i q   c h iq in d ila r .

Aylanma tebranish ta ’siri ostida chiqindilar g'alvim ing  chekkasi tom on 
harakatlansa,  titratish  am ali  esa  ulam i  g'alvir  aylanasi  bo'ylab  chiqarish 
qisqa  quvuri  to m o n  
harakatlanishiga  im kon  beradi.  F iltrlangan  suv 
kanalizatsiya kollektoriga chiqariladi.  Suvsizlantirilgan chiqindilar kam -kam  
ajratgichning  rezina  yengchalari  orqali  B6-B PO   vintli  konveyerining  qabul 
konusiga beriladi.  Bu  yerda yuvilgan  chiqindilardan  suv  siqib  chiqariladi.
M ashinaning  presslash  m oslam asi  korpusining  ichiga  konussim on 
galvirli g 'ilo f joylashtirilgan bo'lib,  g'ilofning ichida o'zgaruvchan  qadam li 
vintU  konveyer  aylanadi.  C hiqindilar  qabul  m oslam asidan  m ashinaning 
presslash  qismiga  tushadi  va vintli  konveyer yordam ida harakatlanib  vintli 
konveyer bilan  g'alvirli  g'ilofning  toraygan  konussim on  oralig'ida  siqiladi. 
B unda  ajralgan  suv  I llg 'a lv ir  teshigi  o rq ali  taglikka  oqib  tu sh a d i  va 
kanalizatsiya  kollektoriga yo'naltiriladi.
G 'a lv im in g   q o ld iq   m ah su lo tla ri  va  z a ru r  n am lik k ach a  siqilgan 
c h iq in d ila r  m a sh in a d a n   ch iq arilib   o 'z i  o q iz a r  q u vu r  o rq ali  q u ritish  
m aqsadida  U 2 -B S O   shnekli  quritgichiga  yuboriladi.  T o zalan g an   suv 
kanalizatsiya  kollektoridan  kanalizatsiyaga  chiqariladi.
5 -§ .  A l-B U Z  VA A l-B A Z   R U SU M L I NAM LASH APPARATLARI
A 1 - B U Z  ap p arati.
  Bu  apparat donga  suv bilan  ishlov berish jarayonida 
m e ’yorlab  nam lash  vazifasini  bajaradi.  A pparat  buram a  konveyer  (10) 
ni (9.4-rasm),  uning korpusiga mahkam langan  don  mavjudligini  bildiruvchi 
indikator  (11)  ni va  panel  (1)  ni  o 'z   ichiga oladi.  Panelga sopol  filtr  (3), 
elektrom exanik  yurgizgichi  bo'lgan  m em branali  buragich  (5),  chiqarish 
jum ragi  (6),sozlash  buragichi  (7)  va  rotam etr  (8)  o'm atilgan.
A pparatda  donni  nam lash jarayoni  quyidagi  tartibda  kechadi.  D on 
indikator  (11)  orqali  buram a  konveyer  (10)ga  kelib  tushadi.  0,4...0,6 
m P a  bosim   ostida  suv  ta ’m inot  quvuridan  kelayotgan  suv  m etallsopol 
filtr(3)  yordam ida  tozalanib,  m em branali  elektrom agnit  buragich  (5)  va 
rotam etr  (8)dan  o'tib ,  quvur  orqali  forsunka  (9)  ga  yetib  keladi.  Bu  yerda 
esa  suv  b u ra m a   k o n v ey e rd a  h a ra k a tla n a y o tg a n   d o n g a  s a c h ra tilib   u 
nam lanadi. 
Suv  sarfi  buragich  (7)  yordam ida  sozlanadi  va  rotam etr 
bilan  nazorat  qilinadi, 
do n n i  nam lash  darajasi  suv  sarfi  (k o 'p i  bilan) 
300  1/soat  bo'lg an   holat  uchun  4  %  ga  yetadi.
D on  mavjudligini  bildiruvchi  indikator  buram a  konveyerga donning 
tushishiga bog'liq holda suvning berilishini avtom atik ravishda sozlab turadi. 
D on  mavjudligini  bildiruvchi  indikator  (9.5-rasm )  m etall  korpusdan

9.4-rasm.  Al-BUZ namlash  apparati.
I   -   p a n e l ;   2   -   b u r a g ic h ;   3   -   s o p o l f i l t r ;   4   -   e le k tr o d v ig a te l;   5   -  m e m b r a n a l i  
e l e k t r o m a g n i t   b u r a g ic h i;   6   -   c h iq a r is h  j u m r a g i ;   7   -   s o z lo v c h i  b u r a g ic h ;   8   - 
r o ta m e tr ;   9   -  f o r s u n k a ;   1 0   -   b u r a m a   k o n v e y e r ;   1 1   -   d o n   m a v ju d lig in i  b i l d i r u v c h i  
i n d ik a to r .  I   -  s u v n i n g   b e r ilis h i;   I I   -   d o n n i n g   b e r ilis h i;   I I I   -  e l e k t r   is te  ’m o li.
tashkil  to p g a n   b o ‘lib,  un in g   ichiga  y o ‘llash   tarn o v i  (1),  b u ra lu v c h a n  
t o ‘sgich  (2 ),  y o ‘n a ltirg ic h   (3 ) ,sig n al  b e ris h   m o slam asi,  m e m b ra n a
(5 )  va  m i k r o a j r a t g i c h   ( e l e k t r a j r a t g i c h i )   (7 )  j o y l a s h t i r i l g a n .  
Y o 'n a ltirg ic h   (3) 
k ro n sh te y n   (8)ga  m ah k am lan g a n   b o ‘lsa,  to 's g ic h  
(2)  esa  p ru jin a   (6)  b ila n   b o g ‘lan g an .  ln d ik a to rg a   tu sh a y o tg a n   d o n  
bosim i o stid a  t o ‘sgich  (2)  p ru jin a   (6 )n in g   ch o 'z ilish in i yengib b u ra la d i 
va  m ik ro a jra tg ic h n in g   e le k trk o n ta k ti  u lan ad i.  B un da  elek tr  signali 
m e m b ra n a li 
b u rag ich   (5 )n i  q o ‘sh ad i  va  unin g   k lap an i  o c h ilib   suv 
o ‘ta  b oshlaydi.  ln d ik a to rg a   d o n n in g   tu sh ish i  to 'x ta s h i  b ila n   t o ‘sgich
(2)  p ru jin a   (6)  t a ’siri  o stid a  b u ra lib   d astlab k i  h o latg a  q ay tad i va  e le k tr 
k o n ta k tin i  a jra ta d i.  B unda  m e m b ra n a li  b u ra g ic h n in g   k lap an i  y o p ilad i 
va  suvning  b erilish i  t o ‘x tatila d i.
A l-B A Z  apparati
  (9.6-rasm ).  Bu  apparat  do nni  m aydalashdan  oldin 
so‘nggi  nam lash  m aqsadida  ishlatiladi.  U ning  tuzilishi  va  ishlash  prin sip i 
yuqorida  k o ‘rib  chiqilgan  A l-B U Z   apparatidagi  singaridir.  F aq at  farqi 
sh u n d a n   ib o ra tk i,  A l-B A Z   a p p a ra tid a   suv  diafrag m ali  k o m p re s s o r

9.5-rasm.  Don  mavjudligini  bildiruvchi  indikator
I  -  tamov;  2  -  buraluvchan  to'sgich;  3  - y o ‘naltirgich;  4  -  signal beruvchi 
moslama;  5  -  membrana;  6  - prujina;
  7 - 
mikroajratgich;  8  -  kronshteyn.
9.6-rasm.  Al-BAZ namlash  apparati.
1  -  kompressor; 
2  
-  don  mavjudligini  bildiruvchi indikator;  3  - forsunka;  4  - 
shnek;  5  -  ignali  buragich;  6  -  rotametr;
  7 
-elektrrozetkasi;  8,  10  -  buragichlar;  9
-  manometr;  11  -filtr; 
12 
-  elektromagnitli  buragich;  13  -  chiqarish jumragi. 
I,
II -  don;  III -  suv;  IY -  havo.

Namlash appratlarining texnikaviy tavsifi
K o 'r s a t k lc h la r
A - l  B U Z
A - l  B A Z
U num dorlik, t/soat
6
12
Donning namlanishi (k o 'p i bilan), %
4
1
Su v  bosimi, m Pa
0,4... 0,6
0,05...0,7
Siqilgan  havoning bosim i,  m Pa
-
0,1
Siqilgan  havoning sarfi,  m 3/min
-
0,07
Su v  sarfi (k o 'p i bilan),  1/soat
300
50
Gabarit o'lcham lari,  m m :
Panelniki:
B o 'y i
495
495
E n i
115
115
Baland ligi
725
750
Don  m avjudligini b ild iru vch i  indikatorniki:
B o 'y i
360
300
E n i
265
290
Balan d ligi
300
350
Forsunkaniki:
B o 'y i
495
495
E n i
100
28
Balan d ligi
160
66
Massa  (shneksiz),  kg
25
60
vositasida  siqilgan  havo  b ilan   (0,1  m Pa)  m ayda  zarrachalarga  bo‘lib  
sachratib beriladi.  Havo sarfi 4,3 m3/soat ga teng. D onning nam lanish darajasi 
ko‘p i  b ilan )  50  1/soat  suv  sarfida  0,1... 1,4  %   ni  tashkil  q ilad i.  Suvning 
so lish tirm a  sa rfi  0,01  I/kg  ga  teng.  A l- B U Z   va  A l- B A Z   nam lash 
apparatlarida kelayotgan donning massasiga bog‘Iiq  ravishda suv b erilish ini 
avtom atik  sozlash im koniyati yo‘q, shuning uchun indikatorga tushayotgan 
don oqim ining barqarorligini ta’m inlash zarur. Buning uchun  tozalanm agan 
don  bo‘nkerlari  ostiga  dozatorlar  o'rn atilad i.

6 - § .   A l - B S H U   R U S U M L I   D O N N I   JA D A L   N A M L A S H  
MASHINALARI
A l- B S H U  rusum li m ashinalar ikkita, ya’ni A l- B SH U - 1   v a A l- B S H U -
2 m odifikatsiyalarda ishlab chiqariladi.  A l- B S H U - 2  m ashinasi donni asosiy 
nam lash jarayonida  ishlatilsa,  A l- B SH U - 1   m ashinasi  esa  donni  un  tortish 
bo'lim iga yo'borishdan oldin so'nggi nam lash bosqichida ishlatiladi.  Donga 
trierlarda ishlov berilganidan so'ng  u A l- B S H U - 2   m ashinasiga yo'b o rilad i. 
Bu   donni  birlam chi  nam lash  jarayoni  b o 'lib ,  unda  donning  nam ligi  5  %  
gacha  oshirilishi  m um kin.  Ushbu  raqam  shundan  dalolat  beradiki,  A l-  
B S H U - 2   jad al  nam lash  m ashinasida  don  yuvish  m ashinalari,  nam lash 
apparatlari  va  h o'llab   qobiq  ajratish  m ashinalaridagiga  nisbatan  ko'proq 
nam lanadi.  Boshlangich  nam ligi  12  %   dan  kich ik bo'lgan  donlar A l- B U Z  
apparatida takroriy  nam lanib  ikkilam chi ravishda nam iqtiriladi.
A l- B Sh U - 1   jad al  nam lash  m ashinasi  R 3 - B A B   havoli  ajratgichidan 
keyin,  ammo  qisqa  m uddatli  nam iqtirish  bo'nkeridan  oldin  o 'rn atilad i. 
B u  erda donning nam ligi  1  % ga  oshiriladi.  Ja d a l  nam lash m ashinalarining 
ish latilish i  donga  ishlov  berish  texnologiyasida  u ni  yuvish  va  h o'llab  
q o b ig 'in i  ajratish  jarayo n larin i,  shuningdek yu vin d i  suvlar bilan  b og 'liq  
bo'lgan  am allarni  o'tkazm aslik  im koniyatini beradi.
A l- B S H U - 1 ,  A l- B S H U - 2   m ashinalari  ishlash  p rin sip i va  tuzilishi 
b o 'yich a d eyarli farq qilm aydilar.
A1-BSHU-1 mashinasi.
  Bu mashina quyidagi asosiy qism lardan tuzilgan: 
korpus,  q am chili  rotor,  yu ritg ich ,  ram a,  don  m avju d lig in i  b ild iru vch i 
indikator,  suv  b erilish in i  boshqarish  tizim i.
K orpus  2  (9.7-rasm )  zanglam aydigan  p o 'latd an   yasalgan.  U   ik k ita 
novasim on  b o 'lakd an   tash kil  topgan  b o 'lib ,  u lar  o'zaro   b ir-b iri  b ilan  
b o ltla r  yordam ida  bog'langan. 
Korpusning  ik k i  chekkasiga  b o ltla r 
vositasid a  ram a  (1 4 )n in g   ta ya n ch la ri(9 )  m ahkam langan.  T ayan ch lar 
ustiga  esa  o 'z   navbatida  p od sh ip nik korp uslari  (12,  15)  o 'm atilg an . 
K orpus  (2 )d a  d onni  qabul  q ilish (4 )  va  u n i  ch iq arish   (1 1 )  m oslam alari 
m avjud. 
M ashinaning   korpusi  q alin lig i  1  mm  lik   p o 'la t  tunukadan 
yasalgan g 'ilo f (3 ) b ila n   qoplangan.  U   ham  xuddi korpus  singari  ik k ita 
ajralu vchan   gorizon tal  b o 'lak lard an   tash kil  topgan.  G 'ilo fn in g   ik k ita 
ya rim ta lik   b o 'la g i  ilg a k li  h alq alar  yordam ida  b ir-b irig a  b og 'langand ir. 
M ashina  ishlaganda  h o sil  b o 'lad ig an   shovqinni  p asaytirish   m aqsadida 
korpus  va  g 'ilo f  orasida  p aralo n   prokladka  (1 6 )  jo yla sh tirilg a n .
M ashinaning asosiy ishchi oigani bo'lib qo'zg'alm as  ssilindr  koipusning 
ichida aylanadigan  qam chili ro to r(l)  xizmat qiladi.  Rotor diam etri  140  mm li

9.7-rasm.  AJ-BShU-l  donni jadal namlash  mashinasi.
1  -  rotor;  2  -  korpus;  3  - g'ilof;  4  -  qabul qilish  moslamasi;  5  -  don  mavjudligini 
bildiruvchi  indikator;  6  - panel;
  7 - 
harakatlantirish  shkivi;  8  -  ponasimon 
tasmali  uzatma;  9  -  tayanch;  10  -  elektrodvigatel;  11  -  chiqarish  moslamasi;  12, 
15  -podshipnikli  tayanch;  13 - plita;  14  -  rama;  16  - paralon prokladka.
ich i bo‘sh quvurdan  yasalgan valdan tashkil  topgan.  Quvum ing ikkala uchiga 
sapfalar,  tashkil  qiluvchi  asosiga  esa  68  ta  shpilkalar  pishirib  mahkamlangan. 
Shp ilkalarg a  o ‘z  navbatida  sakkizta  b o'ylam a  qam chi  m ahkam langan. 
Qam chilaiga  (har qaysiga 21  tadan)  yassi to'rtburchak shaklidagi haydagichlar
(17) pishirib mahkamlangan. Qam chi va haydagichlar zanglamaydigan po‘latdan 
yasalgan.  H aydagichlar donni savalash va uni mashina ichida tashish vazifasini 
bajaradi.  Donga  beriladigan  mexanik  ta’sim i  jadallashtirish  va  tashishdagi 
differensirlangan  tezlikn i  ta’m inlash  m aqsadida  qo‘shni  qam chilardagi 
haydagichlar vertikalga nisbatan turli burchak ostida joylashtirilgan, ya’ni to'rtta 
qamchiga  (h ar bitta  qam chi  tashlab  o‘tib)  haydagichlar  rotor  o‘qiga  nisbatan 
60° burchak ostida,  qolgan  to‘rtta qam cliiga esa  70° burchak ostida  qotirilgan. 
Haydagichlar uchi va korpus orasidagi oraliq 16... 18 mm ga teng. Shvellerlardan 
pishirib  yasalgan  ram a  (14)  boltlar  vositasida  qoplamaga  m ahkam langan. 
Qoplam aning  ustida  podshipnikli  tayanchlar  (12,  15)  joylashtirilgan. Ram a 
ustuniga (qabul moslamasi tom ondan) elektrodvigatel o'm atilgan. M ashinaning

ishchi  organlari  harakatni  elektrodvigatel  (10)dan  ponasimon  tasm ali  uzatma
(8 ) orqali oladi. Tasm alam ing tarangligi elektrodvigatel o'm atilgan p litani ram a 
bo'ylab siljitib to'g'rilanadi. D on m avjudligini bildiruvchi  indikator (5 ) tuzilishi 
va  vazifalari  bo'yicha  oldingi  paragrafda  ta’riflangan  variantdagi  indikatordan 
farq qilm aydi.  U  qabul moslamasi (4)ning ustiga o'm atilgan.
Su vn i  yetkazib  berish  elem entlari  maxsus  panelga  m ontaj  qilingan 
b o 'lib ,  u  bevosita  nam lash m ashinasidan  uzoq bo'lm agan joyga,  devorga 
m ahkam lanadi.  B u   elem entlar  vaz ifalari,  tarkib i  va  tu z ilish i  b o 'yich a  
A l- B U Z   apparatida  bayon  q ilingan  analoglaridan  farq  q ilm ayd i.
A l-B S H U -2   mashinasi
  (9 .8 -rasm ). 
B u   m ashina  A l- B S H U - 1  
m ashinasidan uzunligi, elektrodvigatelni qotirish konstruksiyasi va ram asining 
yo 'q lig i  bilan  farq  q ilad i. B u   o'rin d a  podshipnik tayanchlari  b oltlar  bilan 
shvellerlaiga  q otirilad i,  shvellerlar  esa  bevosita  polga  o 'm atilish i  m um kin.
A l- B S H U  m ashinalarida texnologik jarayon quyidagi tartibda kechadi. 
D on  indikatorga  tushishi  b ilan   buraluvchan  to 'sg ich   (2 )  (9.5-rasm ga 
qarang)  o g 'a d i  va  m ikroajratgich  (7 )  elektrom agnitli  buragich  (12)ning 
(9.6-rasm ga  qarang)  e le k trz a n jirin i  ishga  tushirad i.  Bu rag ich   esa  o ‘z 
navbatida  yuqorida  bayon  qilingan  sxema  b o'yich a  suv  y o 'lin i  ochadi.
9.8-rasm.  Al-BSHU-2 jadal namlash  mashinasi.
1  -  rotor;  2  -  korpus;  3  - g'ilof;  4  -  qabul qisqa  quvuri;  5  -  indikator;  6  - panel;
 
7 
- 
yuritgich;  8 -  tayanch;  9  - ponasimon  tasmali  uzatma;  10 -  chiqarish  moslamasi 
;  11  — podshipnikli  tayanch;  12  -  elektrodvigatel;  13  -  qotirish  vinti;  14  - fiksator;
15-salazka  (sirpanchik).

D on  va  suv  b irg alikd a  qabul  qisqa  q uvuri  (4 )  o rq a li  (9.7-rasm ) 
m ashinaning ishch i zonasiga tushadi.  Bu  yerda halq ali fazoda yuqori tezlikli 
zarblar  ta’sirida  don  m ashina  o‘qi  yo 'n a lish i  b o 'yich a  tu rli  tezliklarda 
h arakatlan ad i.  T e z lik la rn in g   d ifferen sirlan g an   m ayd oni  yonm a-yon 
jo y la sh g a n   q a m ch ila rg a   tu r li  b u rc h a k la r  o stid a   m ah kam lan g an  
haydagichlam ing  ta ’siri  tu fayli  yuzaga  keladi.  M urakkab  zarb  va  friksion 
ta’sirlar natijasida qisqa  vaqt ichida don yuzasiga nam lik jad al sorbsiyalanadi.
B u   m ashinalam ing  texnologik  sam aradorligi,  ya’n i  donni  nam lash 
darajasi asosan rotorning aylanish chastotasiga,  qam chi va haydagichlam ing 
m iqdoriga,  shuningdek  ularning  rotordagi joylashuv  tartibiga  bog‘liq .  Bu  
o m illar o‘z navbatida m ashinaning unum dorligiga va donning shikastlanish 
darajasiga ham  ta ’sir ko'rsatadi.  Berilgan konstruktiv param etrlar bo‘yicha 
(tadqiqot  natijalariga  ko‘ra)  m ashinalar  quyidagi  natijalarga  erisha  oladi:
9 .2-jadval
Namlash mashinalarining texnikaviy tavsii!
Ko'rsatkichlar
A-l B S H U
A-l BSHU-2
Unumdorlik, t/soat
12
62
Donni namlash, %
1
4...5
Suv sarfi (ko'pi bilan), 1/soat
150
360
Rotorning aylanish chastotasi, ayl/min
1140
1160
Qamchili rotorning o'lchamlari, mm:
Diametr
263
263
Uzunligi
Korpus va haydagich uchlari orasidagi oraliq, mm
17
17
Elektrodvigatel quwati, kVt
4,0
7,5
Gabaritlari, mm:
Bo'yi
1625
2650
Eni
460
980
Balandligi
1420
760
Massa, kg
300
380
A l-BSH U -1  mashinasida  12,75  t/soat unum dorlik uchun, dastlabki nam ligi
12... 14 % ,  naturasi 824 g/1 va shaffofligi 50 %  bo‘lgan bug‘doy doni  nam ligini 
1  %ga  oshirish  mumkin  bo'lsa,  7,8  t/soat  unum dorlik  bilan  ishlayotgan  A l-  
BShU -2 mashinasida boshlang'ich nam ligi  11,2...12,4  % ,  naturasi 818...824 g/ 
1  va  shaffofligi  50  %   bo'lgan  don  nam ligini  5  %ga  oshirish  m um kin.  Bunda 
singan donlar miqdorining oshishi amalda kuzatilmagan. 
Al-BSHUmashimlarini 
sozlash  va  tartibga  solish jarayoni  quyidagicha  amalga  oshiriladi.

M ashina o ‘m atilgandan keyin rotorning aylanish chastotasi va yo 'n alish i 
(aylanish yo 'n alish i  m ashinaning chekkasida  strelka b ilan  ko'rsatilgan),  suv 
berishni  boshqarish  tizim ining  ishga  tayyorligi,  suv  bosim i,  birikm alam ing 
germ etikligi va A l- B M S h  m ashinasi uchun keltirilgan boshqa ko'rsatkichlar 
tekshiriladi.  Yuklam a  ostida  ishlayotgan  m ashinaga  donni  b ir  m e’yorda 
b erilish ini  ta’m inlash  lozim .  M ashina ishlayotgan jarayonda  rotam etr b ilan  
nazorat  qilinadigan  suv  sarfini  tezkorlik bilan  sozlash  m um kin.  A l- B S H U  
rusum li  m ashinalam ing  texnikaviy  tavsifi  9.2-jadvalda  keltirilgan.
TAKRORLASH  U C H U N   SAVOLLAR
1.  D onga  suv  b ilan   ish lo v  berish  m ashina  va  ap p aratlari  qanday 
vazifalarn i  bajaradi  va  u lar  qaerlarda  ish latilad i?
2 .J9   -  B M A  don  yuvish  m ashinasining  ishlash  p rin sip i va  tu z ilish in i 
aytib  bering.
3. A1  - B M S h  h o'llab  qobiq ajratish m ashinasi qanday asosiy qism lardan 
tashkil  topgan  va  u lar  ish jarayonida  nim a  vazifalarn i  bajaradi?
4.  Y u vin d i  suvlarga  ishlov  berish jarayon id a  ishlatiladigan  texnologik 
uskunalam i  tavsiflang.
5.A1  -  B U Z   va A1  -  B A Z   nam lash  apparatlarining  ishlash  p rin sip i 
va  tu zilish in i bayon  qiling.  U larn in g   texnikaviy  tavsifin i  keltiring.
6.  A1  -  B A Z   apparatida  siqilgan  havo  qanday  m aqsadda  ish latilad i?
7.  A1  -  B S H U   rusum li  m ashinalarda  donni  nam lash jarayo n i  qanday 
am alga  o sh irilad i?

х в о в
YORM ABOP  EKIN  DONLARIGA  GIDROTERM IK  ISHLOV 
BER ISH   MASHINALARI 
1-§.  VAZIFALARI  VA  ISHLATILISH  O'RNI
T u rli yorm abop ekin donlarining texnologik xossalari va yorm alarining 
oziq-ovqatbop qiym atini yaxshilash uchun yorm a zavodlarida don nam lanadi 
yoki bug‘lanadi,  so'ngra bo'nkerlarda n am iqtiriladi va quritiladi.  Bu  jarayon 
gidroterm ik  ishlov berish jarayon i deyiladi.  D onda  tuzilish-m exanikaviy va 
biokim yoviy o'zgarishlar b o 'lib  o'tad i.  D on nam langanda yoki bug'langanda 
nam lik  uning  qobiq  va  magziga  singib  kirad i,  so'ngra  quritish  paytida  gul 
qobiqlari  m o 'rtlasliib   qobiq  ajratish  jarayo n id a  m ag'izdan  tez  ajralad i. 
B u g 'lag an d a  don  m ag 'zid ag i  endosperm ning  kraxm al  d o n a ch a la ri 
kleysterlanib, uning yoriq va b o'sh liq lari to'lish ad i. Q uritishdan so'ng m ag'iz 
shaffof va ancha pishiq b o 'lib  qoladi.  Bu  donni qobig'idan ajratish jarayonida 
butun  yorm a  ch iq im ini  oshishiga  va  shu  bilan  birga  m aydalangan  yorm a 
chiqim ining  kam ayishiga  olib  keladi.  D ondagi  biokim yoviy  o'zgarishlar 
natijasida  yorm aning  haridorgirlik  xususiyatlari  oshadi.  Bu  tadbirlar donga 
gidroterm ik  ishlov  berish  m ashinalarida  am alga  oshiriladi.
2 -§ .  UZLUK SIZ  ISHLAYDIGAN  GORIZONTAL B U G ‘LATGICH
Bug'latgich  (10.1-rasm)  quyidagi asosiy qismlardan tashkil topgan:  bular - 
m etall ssilindr (4 ),  o'ram a qadamlari orasidagi masofa  50 mm  n i tashkil qilgan 
spiral  lenta  ko'rinishidagi burama konveyer (5), ssilindr geim etikligini ta’m inlovchi 
shlyuzli zatvorlar (2,6).  Buram a konveyer harakatni elektrodvigateldan reduktor 
orqali olib aylansa, shlyuzli zatvorlaming yuritgichi esa konveyer validan harakatni 
zanjirli  uzatmalar  (1,7)  orqali oladi.
D onni bug'lash jarayoni quyidagi ketm a-ketlikda kechadi.  D on m ashina 
ssilin d rig a  sh lyu z li  zatvor  (2 )  o rq ali  tushadi  va  ch iq aru vch i  sh lyu zli 
zatvor(6)  tom on  harakatlanadi.  Ssilin d r don b ilan   to'lgandan so'ng quvur
(3)da  reduksion  ve n til  o ch ilad i  va  u  orq ali  bosim   ostida  bug'  yuboriladi. 
U ning sarfi don massasiga nisbatan  3...8  %   n i tashkil qiladi.  Bunda donning 
nam ligi  18...24  %   gacha  borib yetadi.
Uzluksiz  ishlaydigan  horizontal  bue ‘latsichning 
texnikaviy  tavsifi:
U num d orligi,t/soat............................................................................ 0,8
Bug'lash  vaqti,  m in............................................................................ 1,5

Q u w ati,  k V t...........................................
Buram a spira]  diam etri,  m m .................
Sp iraln in g   aylanish  chastotasi,  ayl/m in.
.0,7 
270 
.  36
Ш
I0.1-rasm.  Gorizontal  bug‘\atgich.
1 , 7 -   zanjirli  uzatmalar;  2,  6  -  shlyuzli zatvorlar;  3  -  quvur;  4  -  ssilindr;  5