B u X o r o o z I q o V q a t V a y e n g I l s a n o a t t e X n o L o g I y a s I i n s t I t u t I r. A. X a I t o V, V. E. R a d j a b o V a

YU**
P
Пх
yormalash
5,4
4
6
30/65
30/65
E/E
E/E
-
YU
P
IIIx   yirik
7,0
6
30/65
E/E
-
Y U  va
Шх mayda 
Yormalash
8,6
6
30/65
E/E
P
Y U  va 
P
IV x   yirik 
yormalash
9,2
6
8
30/65
50/65
E/E
Q/Q
-
Y U
P
Пх mayda 
yormalash
10,2
6
8
30/65
30/65
Q/Q
Q/Q
-
Y U
P
11-
yanchish
tizim i
15,3
10
50/65
Q/Q
P
12-
yanchish
tizim i
15,3
10
50/65
Q/Q
Y U
1...11-
yanchish
-
-
-
2,44
Y U
1  va2  
silliqlash
-
-
-
"
2,44
Y U
1... 10 
yanchish
-
-
-
"
2,18
P
1,2
silliqlash
-
-
-
-
2,18
P
У/У *-  yelkaga yelka;  yu**-  shaffofligi  yuqori bo‘lgan donlar; 
q/q -  qinaga  qirra;  П  -  shaffofligi past bo'lgan donlar.

Barcha  yormalash  va  11  nchi,  12  nchi  yanchish  tizimlarida  A l-B Z N  
rusumli dastgohlariga tishchali  vallar,  qolgan  dastgohlarga  esa m ikrog'adir- 
budir  vallar  o'm atilgan.  Vallarning  tishchali  yuzasi  tishchalaming  quyidagi 
kattaliklari bilan  tavsiflanadi:  val  aylanasi  bo'ylab  1  sm ga to'g'ri  keladigan 
tishchalar  soni,  qiyaligi  (%),  qirra  yoki  qiyalik  orqasining  profilga  nisbatan 
burchagi (daraja), vallar juftligida tishchalarining bir-biriga nisbatan joylashuvi 
(yelkaga yelka -y/y yoki qirraga qirra - q/q).  M ikrog'adir-budir  yuzalaming 
param etrlari  profilogramma  bo'yicha  aniqlanadi  va  notekis  balandliklaming 
o 'rta  sathga  nisbatan  o'rtacha statistik og'ish qiymati (mkm) bilanbaholanadi.
12.1-jadvalda  A l-B Z N   rusum li  dastgoh  vallari  yuzasining  param etrlari 
keltirilgan.  Maydalash vallari  ichki halqaning konussimon yostiqchali ikkiqatorli 
rolikli  sharsim on  pod shipniklar  (12)ning  ichida  aylanadi. K onussim on 
yostiqcha  sapfa bo'ynining tayanchli  konussimon  qismiga mos keladi.
Sapfaning  konussim on  qismidan  podshipnik  gidravlik  yechib  ogich 
yordam ida  chiqarib  olinadi. U  sapfaning  podshipnikning  ichki  qism i  tegib 
turadigan joyiga podshipnik orqali moy yuboradi.Podshipniklaming korpuslari 
(12.1-rasm ga  qarang)  (11)  sinchning  yon  tom oniga  to 'rtta   M 16  boltlari 
yordam ida qotirilgan,  ulardan ikkitasi - uzaytirilgan bo 'lib rezbali qismining 
diam etri 28  m m  ga teng.  Pastki valning yuqorigi valga nisbatan siljiy olishini 
h iso b g a   o lg a n   h o ld a ,  u la r   o ra s id a g i  o r a liq n i  o 'z g a r tir is h   u c h u n  
harakatlanuvchi  podshipniklam ing  коф ш 1ап  yon  tom ondagi  teshiklarga 
qotirilgan sapfa  (27)ga o'm atilgan.  Bu narsa valning  m a’lum  burchak ostida 
siljishiga im kon beradi Ayniqsa harakatlanuvchi podshipnikning chap  кофш 1 
sapfaga  ekssentrik  vtulka  orqali  tegib  turadi.  Vtulkaning  aylanishi  evaziga 
vallarning  bir-b irig a  n isb atan   parallellik  h o lati  o 'rn a tila d i.  H a r  qaysi 
podshipnikning koфusiga to'rtta shpilka yordamida ichki va tashqi qopqoqlar 
qotirilgan.Pastki qo'zg'aluvchan val podshipniklarining к о ф ш к п  erkin uch 
(tirsak)  (13)ga  ega  bo'lib,  ehtiyot  prujinalari  (17)ga  tayanadi.
P astki  q o 'z g 'alu v ch a n   val  podsh ip n ik larin in g   к о ф и Б ^ й   qism larga 
ajraluvchan qilib yasalgan.Bu holat valning p o d sh ip n ik la r  bilan birgalikda 
yechilishiga  im kon beradi.  Yuqorigi valning  sovutish  tizim i  (12.3-rasm ga 
q arang)  q u yidagilardan  iborat.  Y uqorigi  q o 'z g 'a lm a s   val  (10)  konsol 
ko'rin ish id ag i  quvur  (8)  orqali  beriladigan  suv  bilan  sovutiladi.  Erkin  uchi 
bilan  sapfa  (9)ning  ichidan  o'tgan  quvur  (8)  val  (10)ning  ichki  bo'shlig'iga 
kiritilgan.  Uzunligi 830 m m  ga teng bo'lgan quvur ikkita teshikka ega: birinchisi
-  uchida,  boshqasi  esa  undan  310  m m   masofada  joylashgan.  Q uvo'm ing 
ochiq  uchi  к о ф ш   (1)  ga  m ahkam   qilib  qotirilgan.  Issiq  suv  qo'zg'alm as 
q uvur  (8)  va  aylanuv chan  bro n za  vtulka  (2)  orasida  hosil  b o 'lad ig an

halqasimon oraliq orqali  chiqariladi.  Vtulka sapfaning rezbali teshigiga burab 
qotirilgan.  Ishlatilgan issiq suv maxsus kameraga tushib,  u  yerdan quvur orqali 
sovutish moslamasiga yuboriladi va resirkulyatsiya tizimiga qaytariladi.  Isitilgan 
suv  qisman  tegirmonning  don  tozalash  bo'lim ida  donni  namlash  maqsadida 
ishlatiladi.  Vallar almashtirilgan paytda sovutish tizimiga suv beradigan  vertikal 
quvuiga o'm atilgan ventil yopiladi.  Valni sovutish jarayoni quyidagicha amalga 
oshiriladi.  Suv kran orqali alohida kameraga berilib radial  teshik orqali quvuiga 
tushadi  va  undan  valning  ichki  bo'shlig'iga  sachratiladi.  Val  aylanganda  hosil 
bo'ladigan  markazdan  qochm a  ineraya  kuchlari  val  ichki  yuzasining  yaxshi 
yuvilishiga va issiqlikning qo'proq berilishiga imkon yaratadi. Sovutish tidmining 
normal ishlashida tez aylanuvchan valning harorati 60° S dan oshmasligi lozim. 
Ko'pgina tadqiqotlar natijalari shuni ko'rsatadiki,  val yuzasining harorati 36°  S 
dan,  maydalangan mahsulotning harorati esa  25°  S  dan oshmagan.  Vallarning 
suv  bilan sovutilishi  un  tortish jarayonining  texnologik  ko'isatkichlariga  ijobiy 
ta’sir ko'rsatadi.  Maydalash zonasida haroratning pasayishi qobiqlaming  qurib 
qolishiga va yanchish mahsulotlarining qizib ketishiga yo'l qo'ymaydi.  Namlik 
ajralishining  kamayishi maydalangan mahsulotlar namligini barqarorlashtiradi, 
shunga muvofiq statik elektr zaiyadlarining to'planish darajasini ham  pasaytiradi. 
Sovo'tilgan  mahsulotlaida  namlikning  o'zi  oqizar  quvurlar  va  elakdonlardagi 
kondensatsiya ehtimoli kamroq.  Sovutiladigan  vallarning issiqlikdan kengayish 
darajasining  pastligi  ishchi  oraliqning  barqarorligini  ta ’m inlaydi.  Issiqlik 
almashinuvini yaxshilash uchun valning ichki yuzasiga shunday ishlov berilgan 
bo'lishi kerakki, bunda har xil chuqurchalar, tirtiqlar va boshqa notekisliklaming 
bo'lishiga  yo'l  qo'yilmaydi.  Ishlab  chiqarishda  vallarning  va  maydalangan 
mahsulotlaming  qizish  haroratini  nazorat  qilib  turish  zarur.  Valli  dastgohdan 
o'tgan  mahsulot  haroratining  belgilangan  m e’yordan  oshib  ketishi  texnologik 
jarayonning  buzilish  sabablari  (vallar  ishchi  yuzasining  yeyilishi,  vallarning 
noparallellik holati,  maydalash zonasining notekis to'ldirilishi, vallarni sovutish 
uchun  kam  suv  berilishi)  yuzaga  kelganligidan  dalolat  beradi.
Yanchish  jarayonida  vallarning  ishchi  yuzasiga  donning  maydalangan 
bo'lakchalari  yopishib  qoladi.  I,  II  yormalash  va  12-yanchish  tizim laridan 
boshqa barcha tizimlardagi tishchali vallarni tozalash uchun polim er m atodan 
yasalgan  ch o 'tk a la r  (13)  o 'm atilgan  (12.2-rasmga  qarang).  M ikrog'adir- 
budir  va  12-yanchish  tizim ining  vallari  pichoqlar  (11)  bilan  tozalanadi. 
Vallar  va  pichoq  orasidagi  masofa  0,02  m m   dan  oshmasligi  kerak.
V a lla r vuritm asi.
  Vallar yuritm asining  m exanizm i yuqorigi  val vallararo 
uzatm a yuritm asidan tashkil topgan. Aylantiruvchi fursat elektrodvigateldan 
ponasim on uzatm a vositasida yuqorigi tez aylanuvchan valning ung sapfasiga

o 'm atilgan va  ponasim on  shponka  orqali  qotirilgan  yetaklanuvchi  shkif (2) 
ga uzatiladi (12.1-rasm -ga qarang). Tishchali vallar harakatlantiigichi uchun 
yetaklovchi  shkifning  diam etri  150  m m   ni,  m ikrog'adir-budir vallar  uchun 
esa bunday  shkif diam etri  132  m m   ni  tashkil  qiladi.
A 1-B Z -2N   dastgohi  elektrodvigatelini  o ‘rnatishning  ikki  xil  varianti 
k o 'z d a   to'tilgan:  a)  bevosita  valli  dastgoh  o 'm a tilg a n   q op lam a  ustiga, 
y a ’n i  valli  d a stg o h n in g   yoniga  va  b)  sh ift  ostiga,  m axsus  q u rilg a n  
m aydoncha  ustiga  o'rnatiladi.  Vallararo  uzatm a  eni  55  m m   lik  ikkita  qiya 
tishli  shesternadan  tashkil  topgan  reduktorni  nam oyon  qiladi.  T ishlam ing 
qiyalik  burchagi  16° 10',  norm al  m odul  6,  tishlanuv  burchagi  esa  15°ga 
teng.  Vallarga  qayta  tish  kesilgandan  keyin  m arkazlararo  m asofaning 
kam ayishiga  m os  ravishda  shesternalar  tanlanadi  (12.2-jadval).
1 2 .2 -jadval
Vallararo  uzatma  shestemalarini  tanlash  uchun ko‘rsatkichlar
Markazlararo
Shestem a 
tlshlarining 
soni
Masofa, mm
Summaviy
Aylanma tezliklar nisbati
2,5
1,25
Kichik
Katta
Kichik
Katta
248,8...252,0
80
22
58
36
44
245,9...249,0
79
21
58
35
44
243,8...246,0
78
20
58
35
43
2 3 9 ,8 ..2 4 3 ,0
77
21
56
34
43
236,8...240,0
76
20
56
33
43
Katta shestema Sch 25 nisumli cho'yandan, kichik shestema esa 35-po‘latdan 
tayyorlangan  bo'lib,  ular  mos  ravishda  pastki  va  yuqorigi  vallar  sapfalarining 
chap uchlariga ponasimon shponkalar yordamida mahkamlangan.Ikkala shestema 
ham  moy solingan g'ilof (10) ichida aylanadi. G'ilofhing pastki qismi yuqorigi val 
podshipniki chap  korpusining tashqi qopqog'iga ikkita bolt yordamida qotirilgan. 
G'ilofhing yuqori qismi (rasmda ko'rsatilmagan) uning pastki qismiga kiydiriladi 
va qisgich bolt yordamida mahkamlanadi.
V a lla rn i  p a ra lle l  vaq in lash tirish   va  sozlash  m exanizm lari.
  Vallarning 
parallelligi  yaqinlashtirish  m oslam alariga  bog'langan  buragich  tip li  ikkita 
m exanizm   vositasida  amalga  oshiriladi.  Vallarning  parallelligini  sozlash 
m exanizm i  (12.4-rasm )  quyidagicha  tuzilgan.

C h am barak   (11)  vtulka  (10)  bilan  shponka  yordam ida  bog'langan 
b o 'lib ,  vtulkaning  rezbali  teshigiga  b uram a  steijen  (2)  burab  kiritilgan. 
B u ra m a   s te rje n n in g   b ir  u c h i  k ro n s h te y n   (8 )n in g   t o 'g 'r i   b u rc h a k li 
y o 'n a ltirg ic h i  ich id a  h arak atlan a d i  va  p ish ang(4)nin g  roligi  (7)  bilan  
kontaktda bo'ladi.  Bu pishang sharnirli usulda osgich (6)  bilan bog'langan 
b o 'lib ,  osgichga  o 'z   navbatida  ehtiyot prujinasi  (17)  (12.1-rasm ga  qarang) 
va  q o 'z g 'a lu v c h a n   p o d s h ip n ik   (1 1 )  k o rp u s in in g   e rk in   u c h i  (1 3 ) 
m ahkam langan.
12.4-rasm.  Vallar parallelligini sozlash  mexanizmi.
I
  - 
qotirish  boshchasining dastagi;  2  -  burama sterjen;  3  -  tayanch podshipnigi;  4  - 
pishang;  5
  - 
ekssentrik  val;  6 -  osgich;
  7 - 
ro lik;  8 -  kronshteyn;  9
  - 
va lli 
dastgohning bo “ylam a  devori;  10
  - 
vtulka;  11  -  chambarak.
C ham barak  (11)  soat  strelkasi  bo'ylab  aylantirilganda  (12.4-rasm ga 
qarang) buram a steijen (2) kronshteyn (8)ning yo'naltiigichida harakatlanadi 
va pishang(4)ning roligi(7)ni suradi. Pishang ekssentrik val atrofida buralganda 
osgich  (6)  qo'zg'aluvchan  podshipnik  tirsagini  yuqoriga  tortadi. Bunda 
v aln in g   p a stk i  b ir  u c h i  k o 'ta rila d i.  C h a m b a ra k   tesk ari  y o 'n a lis h d a  
aylantirilganda  buram a  steijen  (2)  rolik  (7)dan  qochadi.  Osgich  (6)  o 'z  
massasi ta ’siri ostida tushadi va pishang(4) ekssentrik val (5) atrofida buralib, 
pastki  valning  uchi  suriladi.  Qotirish  kallakchasining  dastagi  ( l) n i  buiab 
pastki valning holati va boshqa val uchi ham  m a’lum  holatga keltirib qotiriladi.

Vallarning  paiallelligini  sozlovchi  mexanizm  yordamida  vallar  orasidagi 
oialiqni maksimal 4,4 m m  gacha o‘zgartirish mumkin. Mexanizmning sezuvchanligi 
chambarakning  bir  marta  aylanishi  evaziga  o'zgarishi  bilan  baholanib,  u  0,22 
m m  ni tashkil  qiladi.  Agar valning uzunligi bo'yicha  mahsulotning maydalanish 
darajasi bir xil bo'lmasa,  chambarak  (1 l)ni burab  vallarning  uchlarini  ko'tarish 
yoki tushirish evaziga ular orasidagi  ishchi oraliq tenglashtiriladi.
Vallarni  parallel  yaqinlashtirish  m exanizmi  ulam i  sozlagandan  keyin 
ishchi  oraliqni  aniq  belgilash  u chun  m o'ljallangan.  Vallar  orasidagi  talab 
qilinadigan ishchi oraliq d astak (l)n i aylantirish y o'li bilan o 'rnatiladi (12.5- 
rasm). D astak yordam ida pishang(5)ga rezba bilan kiritilgan vint (4) buraladi.
12.5-rasm.  Vallarni parallel yaqinlashtirish  mexanizmi.
1 
- 
ishchi oraliqni о ‘m atish  dastagi;  2  -  ilgakli qotirgich;  3
  - 
tayanch;  4
 - 
vint;  5  - 
pishang (rich ag );  6 -  tirsak osgichi;
  7 - 
ekssentrik  val;  8 -  ilg akli qotirgichning
dastagi.
P ish a n g   y o rd a m id a   ek sse n trik   val  b u ra la d i  va  b u n d a   pastk i  val 
yaqinlashadi yoki uzoqlashadi.  Vallarni parallel  yaqinlashtirish  m exanizm i 
yordam ida  u lar  orasidagi  oraliqni  m aksim al  1,2  m m   gacha  o'zgartirish 
m um kin,  b u n d a  m exanizm ning sezgirligi dastakning b ir m arta aylanishida
0,06  m m  n i tashkil  qiladi.  V allarni yaqinlashtirish-uzoqlashtirish tizim i b u  
operatsiyalam i avtom atik usulda va q o ‘1 yordamida boshqarishni ta ’minlaydi. 
V allarni  q o 'l  yordam ida  yaqinlashtirish  am ali  dastak  ( l) n i  k o'tarish   bilan 
bajariladi.  D astakka  qo'yiladigan  kuch  ekssentrik  val  (7)ga  kiydirilgan 
buralish prujinasi  qarshiligini yengadi  va  pishang  (5)  orqali  valni buraydi.

Val  (7 )n in g   tu ru m la ri  p ish an g larn i,  o sg ich n i,  eh tiy o t  p ru jin a la ri  va 
q o 'z g 'alu v ch a n  podshipniklam ing «tirsak»larini yuqoriga siljitadi.Shunday 
qilib,  v alning  yaqinlashuvi  am alga  oshadi.  Y aqinlashuv  h o lati  ilgakli 
qotirgich  (2)  yordam ida  o'rnatiladi.  Ilgakli  qotirgichning  valni  qism an 
yoki  to 'liq   yaqinlashtirishga  m o'ljallangan  ikkita  tishchasi  m avjud.  Ilgakli 
qotirgichning  holati  qisuvchan  ekssentrik  fiksator bilan  saqlanadi.
D astakni tushirganda yoki ilgakh qotirgichni tayanchdan bo'shatganda 
tizim ning  teskari  tartibda  ishga  tushishi  kuzatiladi  va  pastki  val  ham da 
burash  prujinasining  xususiy  m assasi  ta ’siri  ostida  valning  uzoqlashuvi 
yuzaga  keladi.  Vallar  orasidagi  oraliqqa  o 'lch a m i  5  m m   gacha  bo'lg an 
begona jism   tushib  qolganda  ehtiyot  prujinasi  pastki  valning  uzoqlashuvi 
evaziga  uning  o 'tib   ketishini  ta ’m inlaydi.
Ishchi  rejim da  vallarning  yaqinlashuv-uzoqlashuvini  boshqarishning 
avtom atlashtirilgan  tizim i  xizm at  qiladi.  B oshqaruv  tizim ining  m a ’lum ot 
beruvchi  asbobi  (datchik)  sifatida  m ahsulot  sathi  signalizatori  S U S -M - 
115 asbobi ishlatilsa, ijro qiluvchi m exanizm lar sifatida elektrmagnitli klapan 
va  pnevm otsilindr  xizm at  qiladi.
S ath  signalizatorining  sezgir  elem enti  (8)  (12.2-rasm ga  qarang)  valU 
dastgohning  qabul  quvuri  ichiga  o'm atilg an .  Q abul  quvuridagi  m ahsulot 
sezuvchan  elem entning  elektr  sig'im ini  o'zgartiradi  va  natijada  elem ent 
boshqaruv  signalini  yuzaga  keltiradi.  U ning  qiy m ati  bevosita  dastgoh 
b o 'y n in in g   m ahsulot  bilan  to'lganlik  darajasiga  bog'liq.  Boshqaruv  signali 
doim iy tok kuchlanishiga aylanadi va elektron blok sxemasida kuchaytiriladi. 
Signalning  m a ’lum   bir  qiym atida  rele  kontaktlarining  tutashuvi  yuzaga 
keladi.  N atijada elektrm agnitli klapan  (15)  (12.1-rasm ga  qarang)  0,5  M P a 
bosim li  siqilgan  havoning  pnevm ossilindr  (18)  porsheniga  o'tish i  uch un  
yo'l  ochib  beradi.  P orshen  shtokni  k o 'tarad i  va  pishanglar  tizim i  orqali 
ekssentrik val  (22)ni burab, pastki valning yaqinlashuvini ta ’m inlaydi.  Qabul 
quvuridagi  m ahsulot  sathining  m a’lum   m iqdorgacha  kam ayishi  evaziga 
boshqaruv signalining qiym ati rele kontaktlarining tutashgan holatda turishi 
u c h u n   y e t a r l i   b o 'l m a y   q o la d i.  K la p a n   (1 5 )  s iq ilg a n   h a v o n in g  
pnevm ossilindrga  o 'tish in i  to'xtatib  qo'yadi,  p orsh en  pastga  tushadi  va 
valni  uzoqlashtiruvchi  m exanizm   ishlab  ketadi.
A v to m a tik   re jim d a   is h la y o tg a n   d a s tg o h d a   v a lla rn i  q o 'l   b ila n  
boshqariladigan  pnevm o  qo'shib  ajratgich  yordam ida  m ajburiy  ravishda 
u zoqlashtirish  m um kin.  B unda  ikki  bosq ich li  havo  tarq atg ich i  o rq ali 
pnevm ossilindrdagi  bosim   tez  tashlanadi.  D astgohning  qab u l-ta’m inlash 
m oslam asi  qabul  quvuri,  harakatlantiigichli  valli  ta ’m inlash  m exanizm i,

to'sgich  va  m ahsulot  tushuvini  sozlash  tizim laridan  tashkil  topgan.
Qabul  quvuri  (6)  (45-rasmga  qarang)  valli dastgoh bo'yniga o'm atilgan 
298 m m  diametrli shisha ssilindmi nam oyon qiladi. Turli texnologik tizimlarga 
o 'm a tilg a n   valli  dastgohlarning  qabul  quvurlari  dastgohning  h a r  qaysi 
bo'lagini avtonom  ravishda m ahsulot bilan ta’m inlaydigan vertikal devorcha 
bilan  ikkiga  ajratilgan.  Q uvurning  h ar  qaysi  b o 'lag id a  m ah sulo t  sathi 
signalizatorining  sezuvchan  elem enti  (8) joylashtirilgan.
Turli texnologik tizim da joylashtirilgan dastgohlaiga tushadigan dastlabki 
m ahsulotning  fizik-m exanikaviy  xususiyatlariga  bog'liq  holda  m ahsulot 
yetkazib  beruvchi  m exanizm   yettita  ijroviy  shaklga  ega  bo'ladi  va  har  xil 
bog'lanishli  ta ’m inlash  vali,  reduktor,  to'sgich  va  harakatlantirgichlarni 
o 'z   ichiga  oladi.  T a’m inlagich  u ch   variantda  ishlab  chiqariladi:  m e ’yorlash 
va oraliq valchalari  (I  yormalash  tizimi uchun);  shnekli m e ’yorlash valchasi 
(12.6-rasmga  qarang)  (qolgan  yormalash  tizimlari  uchun);  m e’yorlash  va 
taqsimlash  valchalari  (barcha  yanchish  tizimlari  uchun).
12.6-rasm.  Yormalash  tizimlarida  mahsulotni yetkazib  berish  uchun 
ishlatiladigan  mexanizm  (shnekli  valcha).
1  -  me 'yorlash  valchasi;  2,  19 -  moylash  shesternalari;  3  -  reduktorning 
shestem alar blogi;  4
  - 
chervyaksimon  shestema;  5  -  tezlikni alm ashtiradigan 
shestema;  6
 - 
dastak;  7,  10  — shnek shestemasi;  8
 - 
oraliq shesternasi;  9  - shnek; 
11  -  valchali shestema;  12
 - 
prujina;  13,  14  - yarim m uftalar;  15
  - 
shkiv;  16 -yassi 
tasm ali uzatma;  17 -  tez  aylanuvchan  val;  18
 - 
tortki.
Valchalar  va  shnekning  diam etri  74  m m   ga  teng.  Texnologik  tizimga 
b og'liq  holda  m e’yorlash  valchalarining  yuzasiga  50,  30  yoki  20  tach a 
m iqdorda  15°30'  qiyalik  bilan  bo'y lam a  tishchalar  kesilgan.  Taqsim lash 
valchasi  2  m m   qadam   osha  50  ta  ko'ndalan g  tishchalarga  ega.

S h n e k   p a rra k li  val  k o ‘rin ish id a   yasalgan.  P a rra k la r  val  o ‘qiga 
р е ф е ^ 1 к и 1 у а г   rav ish d a  jo y la sh tirilg a n   b o ‘lib,  faq at  val  ch ek kasig a 
o 'm a tilg a n   parraklar  shunday  joylashtirilganki,  b u n d a  m ahsulot  harakati 
o ‘q  yo'nalishi  bo'ylab  oz-oz  ushlanadigan  bo'lishi  kerak.  O raliq  valchasi 
kesilm alarga  ega  bo'lm ay,  и  m ahsulot  berilish  zonasidan  ajratilgan  va 
faqat kinem atik funksiyalamigina bajaradi.  Shnekli valchalari bo'lgan barcha 
ta ’m inlagichlar  va  11-  va  12-yanchish  tizim lari  u ch u n   ishlatiladigan  ikki 
valchali  ta ’m inlagichlar  m e’yorlash  valchasining  tezligini  sozlash  u ch u n  
m o'ljallangan  reduktoiga  ega.
R ed u k to r to 'rtta  yetaklovchi va to 'rtta  yetaklanuvchi shesternalardan 
tuzilgan blok (3)ni nam oyon qiladi.  R eduktor yetaklovchi shestem alarining 
h a r   b i r i n i   d a s t a k   (6 )  n i  a y l a n t i r i s h   v o s i ta s i d a   y e t a k l a n u v c h i  
shesternalarning tegishlisi bilan tishlashtirish m um kin.  M e’yorlash valchasi 
(l)n in g   eng  kichik  aylanm a  tezligiga  m os  keladigan  dastakning  b irin ch i 
h o iatid a  u za tm a  m unosabat  2 ,lg a ,  ikk inchi  holatid a  1,8  ga,  uch inch i 
h o latid a  1,6  ga  va  to 'rtin c h i  holatid a  1,4  ga  teng  b o 'lad i.  T a ’m inlash 
m exanizm i m e ’yorlash valchasining  aylanm a  tezligi  shun day  belgilanishi 
kerakki,  b u n d a   m ahsulot  yupqa  q atlam   hosil  qilgan  h olda  valchaning 
b u tu n   uzunligi  b o'y lab   taqsim lanishi  kerak.
T o'sgich  (9)  (12.2-rasmga  qarang)  va  m e ’yorlash  valchasi  (3)  orasida 
ta ’m inlash  oralig'i  vujudga  keladi  va  bu   oraliq  dastgoh  y on   devorining 
ichki  tom oniga  o 'm atilg an   sozlagich(lO)  yordam ida  o'rnatiladi.
T a ’m in la sh   o ra lig 'in i  av to m a tik   s o z la sh d a n   m a q sa d   t a ’m in la sh  
quvuridagi  m ah sulotni  yetkazib  berish  ritm id an   q a ’tiy  n az ar  m ahsulot 
sathini barq aro r holatda  saqlashdan iborat.  Bu  narsa pastki val uzoqlashuv 
avtom atik  tizim ining  tez-tez ishlab  turishiga y o 'l qo'ym aydi.  D ostgohning 
h a r  qay si  b o 'la g id a g i  t a ’m in la sh   o r a lig 'in in g   a v to m a tik   so z la n ish i 
quyidagicha  am alga  oshiriladi  (12.7-rasm ).
D astgoh  qabul quvuriga tushgan m ahsulot  ikkita sh am ir usulida osihb 
turgan  parda-asbob  (15)ni  pastga  suradi,  и  esa  o 'z   navbatida  val  (11), 
pishang  (12)  va  planka  (10)lam i  buraydi.  B unda  qaytarish  prujinasi  (14) 
cho'ziladi.  P lanka  (10)  rolik  (9)ni  va  и  orqali  pishang(  8)ni  suradi.  Bu 
ta ’sirdan  pishang(7)  m ahkam langan  val  (5)  buraladi.  T o rtk i  (4)  bilan 
ulangan  pishang  (7)  to'sgich  (3)ni  buraydi  va  natijada  ta ’m inlash  oralig'i 
ochiladi.  D astgohga  qan ch a  k o 'p   m ah sulot  tushsa,  ta ’m in lash  o ralig 'i 
shuncha  katta  ochiladi.  M ahsulot  oqim ining  kam ayishi bilan parda-asbob 
(15)ga  qo'yiladigan  bosim   kam ayib  qaytarish  prujinasi  (14)  tortiladi  va  и 
ko'tariladi.  Pishanglar tizim i oraliqni  kichraytirish  tom oniga  ishlaydi.  H a r

qaysi  texnologik  tizim   u ch u n   qo‘l  bilan  chegaralash  vinti  (6)  yordam ida 
to'sgichning  avtom atik siljish  diapazoni o 'rn atila d i,  gayka  (16)  yordam ida 
qaytarish  prujinasi  (14)ning  cho'zilishi,  p lan k a  (10)ning  va  m os  ravishda 
rolik  (9)li  pishang  (8)ning  holatlari  sozlanadi.
12.7-rasm.  Yormalash  tizimlari  uchun  ( I  yormalash  tizimidan  tashqari) 
ta ’minlash  oralig‘ini  sozlash  moslamasi.
1  -  shnek;  2  -  m e'yorlash  valchasi;  3  -  to'sgich;  4  -  tortki;  5,  11  -  vallar;  6
 - 
chegaralash  vinti;  7,  8,  12
  - 
pishanglar (rich ag lar);  9  -  rolik;  10
  - 
p lanka;  13  - 
kronshteyn;  14
  — 
qaytarish prujinasi;  15  - parda-asbob;  16 - gayka.
M ahsulotni vallarga yetkazib berishda ishlatiladigan mexanizmga harakat 
yassi tasm ali uzatm a  (16)  orqali (12.6-rasmga  qarang) beriladi.  U zatm aning 
yetaklovchi  zvenosi  bo'lib  maydalovchi  vallar  yuritm asining  yetaklanuvchi 
shkivi  xizm at  qiladi.  U ndan  aylanm a  harakat  shkiv  (15)ga  uzatiladi.  Shkiv
(15)  bilan  bitta  valga  yarim m uftalar  (13,  14)  o'm atilgan  bo'lib,  valning 
yaqinlashuvi bilan bir vaqtda ular bir-biriga kirib ulanadilar.  M aydalash vali 
(17)  uzoqlashgan  paytda  yarim   m ufta  (13)  tortki  (18)  vositasida  tortilib 
ajratiladi.  Val  yaqinlashgan paytda prujina  (12)  yordam ida yarim m ufta  (13) 
siljib ulanadi. Y arim m uftalar ulangan holatda yarim m ufta (13) bilan shponka 
yordam ida  bog'langan  shestem a-val  (11)  aylanm a  harakatni  shnek  (9)ning 
sapfasida  joylashgan  shestem a  (10)ga  olib  beradi  (boshqa  variantlarda

shnekning o ‘m id a ta ’minlash m exanizm i -  oraliq yoki m e’yorlash valchalari 
bo'lishi mumkin).  Shnek shkiv (15)ning aylanishiga qaram a-qarshi yo'nalishda 
aylanadi.  Shnekning boshqa  uchiga  oraliq  shestem asi  (8)  bilan  tishlashgan 
shestema (7) o'm atilgan.  U reduktor bo'lm agan paytda oldingi valcha (l)ning 
sapfasiga  o'm atilgan  shestem a  (2)  bilan  tishlashadi.  R eduktor  b or  paytda 
esa shestem a (7) blok (3)ning to 'rtta yetaklovchi shestem alari bilan birgalikda 
aylanadi.  Yetaklovchi  shestem alar  tegishli  yetaklanuvchi  shestem alar  bilan 
tishlashishlari  m um kin,  bu  variantda  shestem a  (2)  valcha  (l)n in g  sapfasida 
erkin  aylanib,  faqat  moylash  vazifasini bajaradi.  Bunda  shestem a  (19)  ham  
xuddi shunday vazifani bajaradi.
T a ’m in la sh   v alch alari  ish q alan ish   p o d sh ip n ik la rig a   o 'm a tilg a n . 
P o d sh ip n ik lar  va  ta ’m inlash  m exanizm ining  shestem alari  red u k to r  va 
h a r a k a tla n tirg ic h   m e x a n iz m in in g   p a s tk i  q is m id a n   o lin g a n   m o y n i 
sachratilishi evaziga m oylanadi.
V alli  d astg o h n in g   s in c h i  b o 'la k la rg a   a jra la d ig a n   k o n stru k siy ali 
cho'yandan yasalgan.  U  ikkita yon va ikkita bo'ylam a joylashgan devorlardan 
ham da traversyadan tuzilgan.  Sinchning detallari o 'z aro  boltlar yordam ida 
bog'langan.  Y on  devorlarda  dastgohning  q o'zg'alu vch an  va  qo'zg'alm as 
qism larini joylashtirishga  m o'ljallangan  teshik va  kesiklar mavjud.
Dastgoh kapot bilan berkitilgan.  K apot to 'rtta  pastki va to 'rtta  yuqorigi 
ag'dariluvchan  shtam plangan  yopgichlardan  yasalgan.  Valli  dastgohlam ing 
ishi elektrodvigatelni ishga qo'shishdan boshlanadi.  Elektrodvigateldan harakat 
ponasim on  tasm alar  orqali  yuqorigi  valning  shkiviga,  undan  esa  vallar  aro 
shestem alar vositasida pastki valga uzatiladi. Yuqorigi val shkividan aylanm a 
harakat  yassi  tasm a  orqali  ta ’m inlash  valchasining  shkiviga,  u n d an   esa 
m ushtsim on  m uftaning  yetaklovchi  yarim m uftasiga  olib  beriladi.  Qabul 
quvuriga  m ahsulot  to'ldirilgan  holatda  sath  signalizatorining  sig'im li  sezgir 
elementi elektromagnitli klapan zanjirining tutashtirilishini ta ’minlaydi. Sezgir 
elem ent  siqilgan  havo  m agistralini  pnevm ossilindr  ishchi  bo'shlig'i  bilan 
bog'laydi.  B unda  porshen  shtokni  yuqoriga  itaradi,  undan  esa  pishanglar 
tizimi orqali ekssentrikval buraladi va qo'zg'aluvchan podshipnikkoipusining 
«tirsagi» ko'tariladi,  natijada pastki valning yaqinlashuviga  erishiladi.  Prujina 
ta ’siri ostida m ushtsim on m uftaning yetaklanuvchi yarim m uftasi yetaklovchi 
y arim m u fta  b ilan   tish lash ad i  va  aylanm a  h arak at  sh e ste m a la r  orqali 
m ahsulotni  m aydalashga  yetkazib  beruvchi  tegishli  valchalaiga  uzatiladi. 
M ahsulot massasi ta ’siri ostida prujina qarshilik kuchini yengib parda-asbob 
pishanglar  tizim i  orqali  to'sgichni  buraydi  va  to'sgich  bilan  m e ’yorlash 
valchasi  oralig'idan  m ah su lo t  tusha  boshlaydi.

D a s t g o h n in g   q a b u l  q u v u r ig a   m a h s u lo t  tu s h m a y   q o l g a n d a  
elektrom agnitli klapan zanjiri ajratiladi va pishanglar tizimi orqali maydalash 
v allarin in g   u zo q lash u v i  k u za tilad i.  B ir  v aq tn in g   o ‘zid a  d a stg o h n in g  
m ahsulotsiz  bekorga  ishlayotganidan  dalolat  beruvchi  chiroq  yonadi.
V a lli  d a s tg o h la rn in g   ijro v iy   s h a k lla ri  q u y id a g i  o 'z g a r u v c h a n  
p aram etrlarn i  o 'z   ichiga  oladi:
1)  M a ’lum  texnologik tizim  u ch u n  m o'ljallangan yarim  dastgohlarning 
birikishi;
2)  M aydalash  vallari  ishchi  yuzasining  tavsifi  (tishchalilik  yoki  m ikro 
g'adir-bud irlik param etrlari);
3)  M aydalash  vallari  aylanm a  tezliklarining  m unosabati  -  differensial 
(2,5;  1,25);
4)  M aydalash  vallarini  tozalash  usuli  (pichoq,  cho'tkalar);
5)  D astlabki  m ahsulotni  yetkazib  beruvchi  m exanizm ning  tuzilish 
varian tlari  (valli  ta ’m inlagich  turi,  red u k to r  m avjudligi,  yassi  tasm ali 
uzatm a  shkivining  diam etri);
6)  Dastgohning har qaysi bo'lagi uchun o'm atilgan elektrodvigatel quwati;
7)  H arakatlantirgich  shkivlarining  diam etrlari  (150  m m ,  132  m m );
8)  Elektrodvigatelni  o 'rn a tish   varianti  (shift  ostiga;  pol  qoplam asi 
ustiga);
9)  Valli  dastgohlam i joylashtirish  usuli  (guruh  qilib,  yakka  holatda).
Dastgohni sozlash  va  to'g'rilash jarayoni  .quyidagicha amalga oshiriladi.
Valli  dastgoh  bekorga  ishlab  tuigan  paytda  moyning  mavjudligi;  vallarning 
yaqin lash u v -u zo q lash u v   m exan izm in in g   q o 'l  bilan ,  pnev m o   q o 'sh ib - 
ajratgichdan,  masofadan  va  mahalliy  ishga  tushirish  tizimidan,  avtomatik 
rejimda  ishlash jarayoni;  ta’minlash  valchasini qo'shish  va  to'sgichni  siljitish 
blokirovkasi,  qo'l kuchi bilan aylantlrganda vallarning tiqilib qolmaslik holati; 
rezbali  b irlashm alarning  m ustahkam ligi;  val  tozalagichlarn ing   siljishi; 
tasm alam ing  holati;  podshipniklam ing  qizdirilishi  (harorat  60  5o  OS  dan 
oshmasligi kerak); elektrsxemasi va apparatlarning ishi; suvning yetkazib berilishi 
va  tarm oqdagi  siqilgan  havoning  bosimi;  m ahsulotni  dastgohga  yetkazib 
beruvchi va undan chiqarib ketuvchi transport moslamalarining ishi tekshiriladi.
D astgohning  h ar  qaysi  bo'lagida  yanchish  rejim ini  sozlash  va  tezkor 
ravishda  tartibga  solish  jarayoni  asosan  ta ’m inlash  tizim i  va  m aydalash 
vallari  orasidagi oraliqni sozlashdan  iborat.
T a ’m in la sh   m ex an iz m i  ta rk ib id a   re d u k to r  b o 'lg a n   d astg o h lard a 
dastaw al m e ’yorlash valchasining m inim al tezligi o 'rn atiladi, b u n d a dastak 
shkala b o'yicha  1  raqam ining to'g 'risid a bo'lishi kerak.  S o'ngra val aylanish

tezligining optim al qiymati tanlanadi.  Dastgoh ishlayotgan paytda vallarning 
aylanm a  tezligini  alm ashtirishga  yo'l  qo'yilm aydi.
Texnologik tizimlar bo'yicha m ahsulot yuklamasini taqsimlashga muvofiq 
q o'l kuchi bilan sozlagich yordamida to'sgich va m e’yorlash valchasi orasidagi 
oraliqning  m inim al  qiymati  o'rnatiladi:  bund a  uning  qiym ati  yorm alash 
tizim lari  u chun  -  0,35  m m,  yanchish  tizimlari  uchun  -  0,15  m m   bo'lishi 
kerak.  Chegaralash vinti yordam ida o'm atilg an maksimal ta ’m inlash oralig'i 
m ahsulotni yetkazib berishning maksimal qiymatini ta ’minlashi kerak, am m o 
bunda  elektrodvigatelning  tok  yuklamasi  am perm etr  ko'rsatgichi  bo'yicha 
nom inal qiym atning  80  %  idan oshmasligi zarur. Agar bu shart bajarilmasa, 
u  holda  ta ’m inlash  oralig'i  kichraytirilishi  kerak.
Y anchish  tizim i  dastg o h larid a  m ah su lo tn in g   taq sim lash   valchasi 
uzunligi bo'ylab teng taqsimlanganligi qurib-kuzatish yo'li bilan tekshiriladi. 
ValM  dastgohning  h a r  bir  yarim   bo'lagidagi  m ahsulotning  m aydalanish 
darajasi  teksluriladi,  bu  narsa  m avjud  qoidalarga  m os  kelislu  kerak.
Y a n c h is h   re jim in i  so z la sh   p a y tid a   b o s h la n g 'ic h   m a h s u lo tn in g  
belgilangan  diapazonda  yetkazib  berilishini  tartibga  solishda  avtom atik 
tizim ning sezgirligi,  qabul quvurida m ahsulot konusining sath signalizatori 
sezuvchan  elem entiga  nisbatan joylashuvi  tekshiriladi.
Q u y id a  A l - B Z N   ru su m li  valli  d a s tg o h la rn in g   B V -2  va  Z M -2  
dastgohlaridan  farqli  tom onlari  bayon  qilinadi.
A l-B Z N  dastgohlarida BV-2 va Z M -2 dastgohlaridan farqli o'laroq vallar 
ichi  bo'sh  qilib  tayyorlanadi,  bu  narsa  ularning  metall  sarfini  kamaytiradi. 
Vallarning gorizontga nisbatan 30° burchak ostida joylashtirilganligi m ahsulot 
bilan  ta’m inlash darajasini oshiradi  (BV-2  va  Z M -2  valli dastgohlarida  vallar 
gorizontga nisbatan 45°  burchak ostida joylashtirilgan).
A l-B Z N   rusumli valli dastgohlarda tez aylanuvchan vallarning ichidan suv 
o'tkazib sovutilishi maydalash zonasida baiqaror issiqlik rejimini yuzaga keltiradi, 
bu  holat  maydalash jaiayonining  miqdor-sifat bo'yicha  ko'isatkichlariga  yaxshi 
ta’sir  ko'rsatib,  bir  vaqtning o'zida podshipniklaming sovushiga ham  olib keladi.
Detallar yuqori konstruktiv aniqlikda yasalgan. Vallar yuzasining yeyilishga 
chidam li  ishchi  qavat  bilan  qoplanganligi  ularning  uzoq  ishlashiga  im kon 
beradi:  tishcliali vallar uch  yilgacha,  silliq vallar kam ida  10  yilgacha  ishlaydi.
A l-B Z N  rusum li valli dastgohlarning yana bir afzallik tom o ni shundan 
ib o ratk i,  p astk i  val  y aq in lash u v -u z o q lash u v in in g   av to m atik   rav ish da 
boshqarilishi  dastlabki  m ahsulotni  yetkazib  berish  tizim i bilan  bog'langan 
bo'lib,  bu  narsa dastgoh  ishining barqarorligi  va  ishonchligini  ta ’m inlagan 
holda  un i  m asofadan  turib  boshqarishga  im kon  beradi. P o dshipniklam ing

konussim on  holatda  o ‘m atilishidan  foydalanish  ularni  gidravlik  yechib 
olgich  yordam ida dem ontaj qilishga im kon beradi.Podshipniklar  k o ф u sid a 
gorizontal kesikning mayjudligi ulam i podshipniklar  bilan birgalikda yechib 
olishni  ta ’minlaydi.
A l-B Z N   ru su m li  valli  dastgohlarning  u c h   xil,  y a ’ni  A l- B Z N ,  A l -  
B Z -2 N   va A 1 -B Z -3 N   tu rlarid a ishlab  chiqarilish i u larn in g  universalligi
va  q o 'lla sh   o ‘rn in in g   kengligidan  dalo lat  beradi.
Al-BZN  rusumli  valli  dastgohlarning  texnikaviy  tavsifi
Unumdorligi*  0  ,  t/sut..............................................................................84  0,5
dastgohni  sovutish  uchun  talab  qilinadigan
suvning  sarfi  (ko'pi  bilan),  mVsoat..............................................................0,3
Tez  aylanuvchan  vallarning  aylanish  chastotasi,  ayl/min:
tishchali  vallar  uchun........................................................................... 420...4  0
silliq  vallar  uchun................................................................................. 395...415
Siqilgan  havo  bosimi,  mPa........................................................................... 0,5
Aspiratsiyaga  ishlatiladigan  havo  sarfi
(A1-BZ-2N  valli  dastgohlar uchun)  (ko‘pi bilan),  т 3/пйп.......................... 10
A1-BZ-3N  valli dastgohi uchun pnevmo  transportga ishlatiladigan  havo  sarfi
(ko'pi bilan),  m3/m in................................................................................................ 27
Elektrodvigatel  quwati,  kvt:
I  yormalash  tizimi  uchun............................. ................................................ 18,5
II  yormalash  ,  1  va  2-yanchish  tizimlari  uchun.........................................15,0
III  yormalash,  1  va  2-qayroqlash,
3,  4,  6,  8,  9,  10-yanchish  tizimlari  uchun............................................... 11,0
IY  yormalash,  5... 10-yanchish  tizimlari  uchun............................................ 7,5
Gabaritlari  (ko'pi  bilan),  mm: 
uzunligi  (kapotsiz,  ulami  bog'lash
detallarisiz  va  sovutish  moslamasiz).......................................................... 1800
eni....................................................................................................................1700
balandligi  (qabul  quvuri  va  elektr yuritmasiz)........................................... 1400
Massasi,  kg  (elektryuritmasiz,
kapotlarsiz  va  elektroasboblarsiz)................................................................2700
*  -  N am ligi  15...16  %li  b ug'doydan  I  yor.  tizim ining  yarim   valli 
dastgohida  m aydalanganda  (dastlabki  2  m ing  soat  ish  vaqti  m obaynida 
m ahsulotning  ajralib  chiqish  koeffitsienti  30  % ni  tashkil  qilgan  ho lat 
uchun).

4 -§ .  R 3 -B E Z ,  R 3 -B E M   VA  R 3-B E R   EN TO LEY TO R LA R I
R 3 - B E Z   ento levtori.
  Bu  entoleytor  u n   zavodlarining  d o n   tozalash 
b o 'lim id a   d o n n i  z a ra rk u n a n d a la rd a n   to zala sh   m aq sad id a  ish latilad i. 
M ashinaning  ishchi  organi  -  gardishli  rotor.  U  d iam etri 430  m m   b o 'lg an  
ikkita  p o 'la t  gardish  (6)  (12.8 -rasm )  va  h a r  q a to rid a   40ta  d an   ikki 
qatorga
12.8-rasm.  R3-BEZ  entoleytori.
I  -  oyoqchalar;  2
  - 
sinch;  3  -  halqali kanal;  4  -  vtulka;  5  -  korpus;  6 - gardish;
7 - 
qabul moslamasi;  8  -  qaytarish  halqasi;  9  -  val;  10  -  himoya  to‘sig‘i;
I I   - ponasimon  tasm ali uzatma;  12 -  elektrodvigatel;  13  -  chiqarish  moslamasi.
k o n sen trik   ra v ish d a  jo y la sh tirilg a n   v tu lk alar  (4)  (  0  10,14  m m )d a n  
tashkil  to pgan.  G a rd ish la r  vtulka  teshiklari  o rq ali  o 'tk az ilg a n   vintlar 
yo rd a m id a  b o g 'la n g a n .  P astk i  gard ish   v ertik al  val  (9)ga  q otirilg an . 
G a rd ish la r  o rasid ag i  m asofa  35  m m   ga  teng.  R o to r  elektrod vig atel 
(1 2 )d a n  
(N = 5 ,5
  kVt,  Л= 1500  a y l/m in )  p o n a s im o n   tasm ali  u za tm a 
vositasida  u za tilg an   h a ra k a t  b ilan   aylan ad i.  E n to le y to rn in g   k o rp u si 
zanglam aydigan p o 'la td a n  yasalgan pastki qism i konusga aylanib  ketgan 
ikkita  ssilindrsim on  g 'ilo fn i  tashkil  qiladi.  K o rp us  u c h ta   oyo q  ustiga 
o 'm a tilg a n .  E n to le y to rd a   d o n g a   ish lo v   b e rish   te x n o lo g ik   ja ra y o n i

quyidagich a  am alga  oshiriladi.  D astlabki  d o n   qabul  m o slam asi  (7)  va 
yuqorigi gardish teshigi  orqali pastk i gardish yuzasiga  tush adi.  S h u n d an  
so ‘ng  inersiyaning  m ark a zd an   q o ch m a  k uchi  t a ’siri  ostid a  v tu lk a  va 
korpusning qaytarish halqasi (8)ga zarb bilan uriladi.  N atijada zararlangan 
va  y ey ilg an   d o n la r  sin ib ,  ic h id a n   c h iq q a n   z a ra r k u n a n d a la r  n o b u d  
b o 'lad i.  Ishlov berilgan don korpusning tashqi va ichki g 'iloflari orasidagi 
o raliq  k an al  (3 )d an   o 'tib ,  chiqarish   m oslam asi  (13)  o rq a li  m a sh in ad a n  
ch iq arilad i.  E n to ley to rn in g   ish  sam aradorligi  d o n n in g   za rarsizlan tirish  
darajasi va shik astlangan d o n  m iqdori bilan  b ah o la n a d i.  B u n d a d o n n in g  
za rarsiz la n tirish   d arajasi  70  % dan  kam   b o 'lm a slig i  va  sh ik astlan g an  
d o n la r  m iq d o ri  esa  1  %  d an   k o 'p   b o'lm aslig i  lozim .
R 3 - B EM e n to le vto ri
 (12.9-rasni).  U nni idishsiz saqlashdan oldin undagi 
zararkunandalarni  qirish  u ch u n   m o'ljallangan.  M ashinaning  tuzilishi  va 
ishlash  p rin sip i  R 3-B E Z   entoleytorining  tu zilishi  va  ishlash  prinsipiga 
o'xshash.  Entoleytorda  zararkunandalarni  qirishdan  olingan  sam aradorlik
95...100  %  n i  tashkil  qiladi.  R 3-B E M   entoleytorining  rotori  m ufta  va 
qopqoq  yordam ida  bevosita  elektrodvigatelning  valiga  ulangan  b o 'lib , 
rotorning  aylanish  chastotasi  R 3-B E Z   nikiga  nisbatan  ikki  m arta  ko'p. 
B oshqa farqlarini entoleytorlam ing texnikaviy tavsiflari keltirilgan quyidagi 
jadvaldan  aniqlab  olish  m um kin.
12.3-jadval.
Entoleytor-sterilizatorlaming  texnikaviy  tavsifi
K o r s a t k l c h l a r
P 3 - B E Z
P 3 - B E M
Unumdorlik, t/soal:
9..15
8 . . .
10
Rotor diametri, mm
430
430
Rotordagi vtulkalar soni
80
40
Mashina korpusi va rotor oralig'idagi oraliq, mm
40
40
Rotorning aylanish chastotasi, ayl/min
1500
3000
Elektrodvigatel quwati, kVt
5,5
5,5
Gabaritlari, mm:
Uzunligi
1000
664
Eni
668
650
Balandligi
1239
989
Massasi, kg
260
210

R 3 - B E R  entolevtori
 (12.10-rasm).  M ahsulot valli dastgohdan 0 ‘tgandan 
so ‘ng  hosil  bo'lgan  yorm acha va  dunstlarni  qo'shim cha  m aydalash u ch u n  
m o'ljallangan.  Bu  entoleytom ing  o'ziga  xos  tuzilish  konstruksiyasi  uning 
ch o 'y an d an  yaxlit qilib qo'yilgan chig'anoqsim on коф ш 1  (l) d a n  iboratdir.
12.9-rasm.  R3-BEM  enioleytori. 
12.10-rasm.  R3-BER  entoleytori.
1  -  korpus; 2  -  qaytarish  halqasi; 
1  -  korpus;  2 - gardish;  3  -  vtulkasi;
3  -  vtulka;  4
 - 
gardish;  5 -  qabul 
4 -  qabul patrubkasi;  5
 - 
qopqoq;  6 -
qisqa  quvuri;  6
 - 
elektrodvigatel; 
chiqarish  qisqa quvuri;
  7- 
elektrodvigatel;
7 - 
oyoqchalar;  8-chiqarish  mos- 
8 -  oyoqcha.
lam asi;  9-tuynuk.
К о ф ш   u ch ta  oyoqchalar  (8)  yordam ida  polga  m ahkam langan  yoki 
valli  dastgohdan  pastki  qavatda  bevosita  shiftga  osilgan  bo 'lishi  m um kin. 
R o to r  ikkita  p o 'la t  gardish  (2)ni  (o430  m m )  o 'z   ichiga  olib,  ular  orasida 
ikki  qatorga  konsen trik   usulda  20ta  d an   vtulkalar  (3)  jo ylash tirilg an . 
V tu lk a la m in g   d ia m e tri  14,10  m m   ga  teng.  R o to r  t o 'g 'r id a n   t o 'g 'r i  
e le k tro d v ig a te l  (7)  n in g   o 'q ig a   u la n g a n .  E le k tro d v ig a te l  q u y id a g i 
param etrlarga  ega:  q u w a ti 
N =
 
4  kVt;  aylanish  chastotasi  «=3000  ayl/m in.
R 3-B E R   entoleytorida  mahsulotning  maydalanish jarayoni  quyidagicha 
kechadi.  M ahsulotning  uzluksiz  oqim i  qabul  qisqa  quvuri  (4)  va  yuqorigi 
gardishning  markaziy teshigi orqali  entoleytoming ishchi zonasiga tushadi va 
markazdan  qochm a  inersiya  kuchlari  ostida  juda  ko'p  m arta  vtulkalar  va 
koф u sg a  kelib  uriladi.  N atijada  yorm acha  va  d unstlam ing  q o 'sh im ch a 
maydalanishi yuzaga keladi.  Maydalangan mahsulot к о ф ш  aylanasiga nisbatan 
o'rinm a  bo'yicha  joylashgan  chiqarish  qisqa  quvuri  (6)  orqali  m ashinadan 
chiqariladi. Entoleytoming unumdorligi  1,5...2,3 t/soat; rotor va к о ф ш  orasidagi 
oraliq  40  m m ;  massasi  130  kg.  К о ф ш ш   mahsulotda  tozalash  maqsadida 
uning  tubida  teshiklar  mavjud  bo'lib,  ular  qopqoqlar  bilan  berkitilgan.

Detasher yanchish tizimi valli dastgohlaridan so'ng maydalangan mahsulotni 
qo'shim cha  ravishda  maydalash  uchun  mo'ljallangan.  M ashinaning  asosiy 
konstmktiv elementlari bo‘lib po'latdan qo'yilgan ssilindrik korpus (1) va qamchili 
rotor xizmat qiladi (12.11-rasm). Silindrningqirraliyondevorlari(3) sinchvazilasim 
o'taydi.  Ssilindrning ichki yuzasiga uning butun uzunligi bo'ylab bir-biridan teng 
masofada  eni  15  mm  va  qalinligi  1,5  m m   li  oltita  yassi po‘lat  taxtacha pishirib 
mahkamlangan. Rotor valiga ikkita yulduzcha (10) qotirilgan bo'lib, ulaiga boltlar 
yordamida to'rtta po'lat  qamchi  (8)  mahkamlangan.
a
  - 
umumiy ко ‘rinishi;  b  -  qam chili rotor.  I
  - 
korpus;  2  -  qabul qisqa  quvuri;  3
  - 
yon  devor;  4  -  chiqarish  qisqa  q uvuri;  5 -  eshikcha;  6 -  mufta;
  7 - 
elektrodvigatel;
8 -  rotor qam chisi;  9
 - 
rotor vali;  10
 - 
yulduzcha.
Q am chilarning tashqi tom oni sakkizta tishga ega bo'lib,  ular m ahsulot 
harakati  y o 'nalishi  b o 'y ich a  16°  burchak  ostida  qayrilgan.  Q am chining 
uzunligi  380  m m ,  qam chi  va  ssilindr  orasidagi  oraliq  4...6  m m   ni  tashkil 
qiladi.  R otorning vali elektrodvigatel vali bilan ikkita yarim m ufta vositasida 
bitta o 'q q a ulangan bo'lib, yarim m uftalar orasiga aylanm a lursatni uzatishni 
ta ’m inlash m aqsadida rezina tiqin (vkladish) o'm atilgan.  K orpusning u ch ta 
qism ida  ro to rn i  qurib  kuzatishga  im kon  beruvchi  zich  qilib  yopiladigan 
eshikchalar  (5)  joylashtirilgan.
Detasherlarda m ahsulotga ishlov berish texnologik jarayoni quyidagicha 
am alga  oshadi.  Valli  dastgohdan  keyin  m ahsulot  o 'z i  oqizar  quvur  yoki 
pnevm otransport tizim i vositasida qabul patrubkasi (2) orqali ishchi zonaga 
beriladi.  Bu  yerda  u  aylanuvchi  rotorning  qam chilari  bilan  qam rab  olinib

korpusning  ichki  yuzasiga  otib  tashlanadi  va  asta-sekin  chiqarish  moslamasi
(4)  tom on  harakatlanadi.  К о ф ш п щ ?  butun  ichki  yuzasi  b o ‘ylab  pishirilgan 
o ltita   yassi  ta x ta c h a la r  m a h su lo t  to rm o z la n is h in i  t a ’m in la b ,  u n in g  
g'ovaklashuvini kuchaytiiadi. Qiyshiq tishli qamchilaming qiyalama uchastkalari 
ta ’siri  ostida  m ah sulot  chiqarish  m oslam asi  to m o n   h arakatlanadi.  Bu 
harakatlanish yo'lida zarralarning qam chi va g'ilof devorlariga k o'p marotabali 
urilishi  natijasida  ularning  qo'shim cha  maydalanish  holati  kuzatiladi.
M ash in an i  sozlash  va  tartibpa  solish.
  M ashina  befoyda  ishlab  turgan 
paytda ro to r aylanishining yo'nalishi (elektrodvigatel tom o n d an  qaraganda 
soat  m ili  harakati b o'yicha);  p o dshipnik qism larini  m oylash  sifati va m oy 
mavjudligi;  b arch a  birlashm alarning  germ etikligi  tekshiriladi.  M ashina 
yuklam adan  boshqa  tezkor  sozlash  param etrlariga  ega  emas.
A l-B D G   detasherining  texnikaviy  tavsifi
Unumdorligi,  t/soat............................................................................... 0,4...0,6
Ssilindrik  korpus  diametn,  mm.................................................................... 300
Qamchili  rotorning  aylanish  chastotasi,  ayl/min........................................ 695
Qamchili  rotor  diametri,  mm...................................................................... 290
Elektrodvigatel  quwati,  kVt.......................................................................... 1,5
Gabaritlari,  mm:  uzunligi........................................................................... 1040
eni.......................................................................................................... 338
balandligi...................................................................................................376
Massasi,  kg........................................................................................................ 70
TA K RO RLA SH   U C H U N   SA VO LLA R
1. Maydalash jarayoni samaradorligi va unumdorligiga qanday omillar ta’sir qiladi?
2.  Vallarni  sovutish  tizim ining  aham iyati  va  tuzilishini  tushuntiring.
3. Vallar yuzasining asosiy param etrlarini sanab o'ting va ularning texnologik 
aham iyatini  ko'rsating.
4.  Ish jarayonida  vallarning  yuzasi  qanday  tozalanadi?
5. Vallar yuritmasi va mahsulot yetkazib berish sxemalarini bayon qilib bering.
6.  Q o 'l  bilan  va  avtom atik  rejim larda  vallarning  yaqinlashuv-uzoqlashuv 
tizim lari  sxemasini  tushuntiring.
7. Vallarni parallel yaqinlashtimv va sozlash mexanizmlari sxemasini aytib bering.
8.  D onni  m aydalash  jarayoniga  vallarning  diam etri  va  uzunligi  qanday 
ta ’sir  ko'rsatadi?
9.  M ahsulotni  m aydalash  samaradorligiga  vallarning  aylanish  tezligi  va 
aylanm a  tezliklar  nisbati  qanday  ta ’sir  qiladi?
10.  E ntoleytorlarning  vazifalari  va  tuzilishini  aytib  bering.
11. A l-B D G  detasherining asosiy ishchi oigani va uning vazifasi nimadan iborat?

D O N N I  M AYD ALASH D AN  X O S IL   BO 'LG A N   M A H SU LO T LA R N I 
Y IR IK L IG I  B O 'Y IC H A   SA RA LA YD IG A N   M A SH IN A LA R  
1-§.  V A Z IFA LA R I VA IS H L A T IL IS H   O 'R N I
D o n n i  m aydalash  natijasida  o 'lch am lari,  shakli  va  zichligi  bo 'y ich a 
b ir-b irid a n   farqlanuvchi  zarralar  aralashm asi  hosil  b o 'la d i.U n   to rtish  
zavodlarida  m aydalangan  m ahsulotlarni  yirikligi  bo'yicha  saralash  u ch u n  
elakdonJar qo'Ilaniladi.  N atijada tayyor m ahsulot sifatida u n  va b ir vaqtning 
o 'z id a   o raliq   m ah su lo tlar  fraksiyalari  o lin adi.  H a r  qaysi  fraksiyadagi 
m a h su lo t  yirikligi  b o 'y ic h a   q a n c h a lik   b ir  xillikka  ega  b o 'ls a ,  ularga 
navbatdagi  ishlov berish jarayonlari  h am   shunchalik  sam araliroq  kechadi. 
M asalan,  elakdondan  chiqib  valli  dastgohga  yo'naltiriladigan  fraksiyadagi 
m ahsulot  yirikligi  bo'y ich a  bir  xillikni  nam oy on  qilsa,  uni  m aydalashda 
optim al  rejim ni  qo'llash  (vallar  orasidagi  oraliqni  o 'm atish ,  val  yuzasi 
relefmi tanlash,  tishchalar zichligini,  ularning qiyalik va o 'zaro joylashuvini 
belgilash)  im koniyati  tug'iladi.  Y orm a  zavodlarida  elakd on dan  d o n n i, 
qobig'i ajratilgan m ahsulot va yorm alam i saralash m aqsadida foydalaniladi.
Yuqori  unumdorli  komplekt  uskunali  un  tortish  zavodlarida  R3-BRB  va 
R3-BRV elakdonlari ishlatiladi. Olti qabulli R3-BRB elakdonlariga valli dastgohlarda 
maydalangan mahsulotlar yuboriladi va ularda saralangan mahsulotlar fraksiyalar 
bo'yicha  navbatdagi  tizimlaming  valli  dastgohlariga,  takroran  saralash  uchun 
elakdonlaiga,  sifatini  boyitish  uchun  yorma  boyitgichlaiga  yoki  ishlov  berish 
uchun  yanchish  bo'limining  yordamchi  uskunalariga  yuboriladi.  T o'rt  qabulli 
R3-BRV elakdonlari un nazorati uchun mo'ljallangan.
2-§.  ELA KD O N LA RD A  M A H SU LO T N I  SA RA LA SH  JA R A Y O N I
O 'lc h a m la r i  b o 'y ic h a   h a r   x il  b o 'lg a n   m a h s u lo t  a ra la s h m a la ri 
elakdonlarning  asosiy  ishchi  organi  -  turli  m ateriallardan  tayyorlangan 
tesh ik lari  m a ’lu m   o 'lc h a m   va  shakllarga  ega  b o 'lg a n   yassi  elak lard a 
saralanadi.  H a r qaysi elakda dastlabki m ahsulot ikki fraksiyaga, ya’ni qoldiq 
(ancha  yirikroq)  va  elanm a  (m ayda)  m ahsulotlariga  ajraladi.
E lakdonlarning  aylanm a-qaytarilm a  harakati  natijasida  elakli  ajratish 
ja ra y o n i  ikki  b o sq ich d an   tashkil  top adi:  b u la r  o 'z - o 'z id a n   saralanish 
(qatlam larga b o'linish)  ham da elash jarayonlaridir.  O 'z -o 'z id a n  saralanish

natijasida  o g 'ir  va  m ayda  zarralar pastki  qatlam ga  ch o'ksa,  yirik va  yengil 
zarralar esa yuqorigi qatlam ga chiqib to'planadilar.  M ayda zarralar qanchalik 
tez  pastki  qatlam ga  tushib  elak  yuzasiga  tega  boshlasa,  elash  jarayoni 
shunchalik sam araliroq kecha boshlaydi,  ya’ni elak teshiklaridan m ahsulot 
ko'proq   o'tadi.
O 'z -o 'z id a n   saralanish  va  elash  jarayonlarin in g  qiyosiy  aham iyati 
asosan qoldiq va elanm a fraksiyalarining o'zaro nisbatlari orqali baholanadi. 
Agar dastlabki m ahsulot tarkibida elanishi kerak b o 'lg an  m ahsulot m iqdori 
nisbatan  k am roq  b o 'lsa   (m asalan  I  yorm alash  tizim lari  elakdonlarida), 
u  h olda  uning  ajralishi  o 'z -o 'z id a n   saralanish jarayoniga b o g 'liq  bo 'ladi. 
U n n i  nazo rat  qilish  tizim larida,  b u tu n   saralanadigan  m ah su lo t  elanm a 
fraksiyasidan tashkil topgan holat u c h u n  sam aradorlik elash jaray on i bilan 
aniqlanadi.
S ara la sh   ja ra y o n in in g   sa m a ra d o rlig i  k o 'p g in a   o m illa rg a ,  y a ’n i 
aralashm aning  fizik-m exanikaviy  xususiyatlarga,  dastlabki  m ahsulotning 
haro rat va  nam ligiga,  turU yiriklikdagi  k o m p o n en tlar m iqdorining  o 'z a ro  
nisbatiga,  elakga  tushadigan  solishtirm a  yuklam a  (m ah sulo t  qatlam i)ga, 
elak  m ateriali  va  sifatiga,  un in g   teshiklari  o 'lc h a m i  va  shakliga,  elakdon 
k o n stru k siy a sig a ,  a r a la s h m a n i  ta s h is h   s h a r t- s h a r o itig a ,  k in e m a tik  
param etrlarga,  elakni  tozalash  usuli  va  boshqalarga  bog'liq.
Elakdonlarda saralash jarayonining texnologik sam aradorligi yuklam a, 
elanm ay qolish koeffitsienti va ajratib olish koeffitsienti bilan  baholanadi. 
Y uklam a  yoki  u n u m d o rlik   -  vaqt  birligi  ichida  m ashinaga  tushayotgan 
dastlabki  aralashm a  massasi.  E lakdonning  un um d orligi un in g  texnologik 
sxem ada  o 'm a tilg a n   joyiga  b o g 'liq d ir.  M asa la n ,  I  y o rm ala sh   tizim i 
elakdonining  b itta   b o 'lim i  unum dorligi  75...84  t/s u t  ni  tashkil  qilsa,  1- 
yanchish  tizim ida  b u   k o 'rsatk ich   -  38...52  t/s u t  va  u n   n azo ratida  esa
64... 114  t/s u t  ni  tashkil  qiladi.
T urli  texnologik  tizim lard a  turli  solishtirm a  y uklam alar  ishlatiladi. 
Bu  berilgan  tizim   elakdonining  1  m 2  elash  yuzasiga  vaqt  birligi  ichida 
tu sh g a n   d a stla b k i  m a h s u lo t  m assasi  b ila n   ifo d a la n a d i.  M a sa la n ,  1 
yorm alash  tizim i  elakdonining  solishtirm a  yuklam asi  16... 18  t / ( m 2*sut) 
ni,  1-yanchish  tizim ida  bu   kattalik  8...11  t/ ( m 2*sut)  ni  tashkil  qiladi.
U s k u n a la m i  h iso b la sh   va  elash   ja ra y o n in in g   u m u m iy   tav sifin i 
keltirish  m aq sad id a  u n   to rtish   zavodi  sutkaviy  u n u m d o rlig in i  u nin g  
um um iy  elash  yuzasiga  b o 'lg a n   nisbati  bilan  ifodalanadigan  solishtirm a 
yuklam aning  m e ’yoriy  k o 'rsa tk ic h i  ishlatiladi.  Bu  yuklam a  R 3-B R B   va 
R 3-B R V   elak donlari  u c h u n   1,3  t/( m 2*sut)  ga  teng  deb  qabul  qilingan.

E la n m a y   q o lish   k o e ffits ie n ti  t)e  (% )  q o ld iq d a   q o lg an   e la n m a  
m ahsuloti m iqdorining dastlabki aralashm adagi elanm a m iqdoriga b o ‘lgan 
nisbati  bilan  belgilanadi,  y a’ni
(13.1)
bu  yerda: 
M e
 va 
M 0  -
  m os  ravishda  qold iq   fraksiya  va  dastlabki 
aralashm adagi  elanm a  m ahsulotlarining  m iqdorlari,  %.
Elanm ay  qolish  darajasining  oshishi  tizim larda  yuklam ani  orttirsa, 
navbatdagi mashinalaming ish samaiadorligini pasaytiradi.  Masalan, yoim acha 
va  dunstlam i  elash jarayonida  mayda  fraksiyalaming  elanmay  qolishi yorm a 
boyitgichlarda havo rejimining o ‘matilishini qiyinlashtirsa, yanchish tizimlariga 
yuborilgan  mahsulotlarda  unning  elanmay qolishi  valli  dastgohga  tushadigan 
mahsulot yuklamasining oshib ketishiga va un sifatining pasayishiga olib keladi.
Ajratib  olish  koeffitsienti  h e  (%)  elab  olingan  zarralar 
M a
  (%)  ning 
dastlabki  m ahsulotdagi  elanishi  kerak  b o ‘lgan  zarralar 
M 0
  (% )ga  b o 'lg an  
nisbati  bilan  baholanadi,  y a’ni
M 0= M + M a
  ekanligi  hisobga  olinsa,  ho  quyidagi  k o ‘rinishni  oladi:
3-§.  R3-BRB VA  R3-BRV  ELA K D O N LA R I
O lti  qabulli  R 3-B R B   va  to ‘rt  qabulli  R 3-B R V   elakdonlari  yuqori 
unum dorli  kom plekt  uskunali  un  tortish  zavodlarida  o'rnatiladi.
R 3 - B R B   elakdoni.
  Elakdon  maydalangan  d o n   m ahsulotlarini  yirikligi 
b o'yicha saralash (elash) u ch u n  mo'ljallangan.  R 3-B R B  elakdonining asosiy 
konstruktiv  elem enti  -  korpus  bo'lib  unga  sh kaf  shaklidagi  ikkita  karkas
(3)  m ontaj  qilingan  (13.1-rasm ).  U lar  orasiga  m uvozanatlash  mexanizmi 
joylashtirilgan. Korpus po'lat konstruksiyali bo'lib, shift qoplamasiga qotirilgan 
ra m a  (6)  ga  m ah k am lan g an   to 'rtta   osgich  (5,  17)  vositasida  osilgan. 
Osgichlar  dengiz  qam ishidan  yasalgan.  K oipus  asos  (1),  qopqoq  (4)  va 
o 'zaro kronshteynlar bilan bog'langan vertikal devorlar (2)dan tashldl topgan. 
K oipusning  markaziy  qismi  panel  (11)  yordam ida  berkitilgan.
(13.2)
j]a =
  100 - л,
(13.3)

E lakdonning  karkaslari  o'zlarining  tuzilishlari  b o 'y ich a  bir xil  bo'lib, 
yaxlit konstruksiya ko'rinishida yasalgan.  H ar qaysi karkas vertikal b o'yicha 
devorlar  bilan  uchta  seksiyaga  ajratilgan  bo'lib,  u lam i  zichlab  berkitish 
u ch u n  eshikchalar (13)  o'm atilgan.  H ar qaysi seksiyada vertikal tortkilarga 
shuruplar  yordam ida  tagligi  b o 'lg a n   elakli  ram alar  (12)  ni  joylashtirish 
uchun  m o'ljallangan  gorizontal  yo'naltirgichlar  m ahkam langandir.  H ar 
qaysi  seksiyada  yigirma  ikkitadan  elakli  ram a  bor.
Elakli  ram a  (54-rasm )  y o g 'o ch   qasnoq  ko'rinishida  yasalgan  bo'lib, 
to 'siq lar  yo rd am id a  u ch ta  seksiyaga  b o 'lin g an .  Q asnoq   (1)  ga  yuqori 
tom o n d an   yassi  m etall  lentalar  yordam ida  elak  (2)  biriktirilgan  bo'lsa, 
pastdan esa yirik teshikli m etalldan to 'qilg an to 'r qoplangan.  Bu to 'r  ustida 
in ersio n   to z a la g ic h la r  (3)  h a ra k a tla n ib   elak n i  h a r  xil  tiqilib  qolgan 
m ahsulotlardan tozalaydi.  B unda inersion tozalagichlar to 'r  va elak orasida 
hosil  b o 'lg an   fazoda  harakatlanadi.
13.1-rasm.  R3-BRB  elakdoni.
1  -  korpus  asosi;  2  -  korpus  devori;  3  -  karkas;  4  — korpus qopqog'i;
 
5.  77 - 
osgichlar;  6 -  ю т ;
 
7 
- 
doska;  8
 - 
kronshteyn;  9  -  qisqa  quvur;  10  - yengcha;  11  - 
panel;  12  -  elakli rom;  13  -  eshikcha;  14 -  chiqarish  moslamasi;  15  - 
harakatlantirgich;  16 -  ekssentrik mufta;  18  -  m atoli yengcha;  19  -  qisqa  quvur.

13.2-rasm.  Elakli rom  (a)  va  taglik  (b).
1
  - 
yog'och  karkas;  2 -  elak;  3  -  tozalagich;  4 -  qo‘zg‘atgich.
Elakli  rom ning  h ar  bir  seksiyasiga  bitta  tozalagich  o 'm a tilg a n .  U 
to 'g 'ri burchakli to'qim achilik plastinkasidan  iborat bo'lib,  o'rtasid a m etall 
tugm achasi  mavjud.  Tozalagich  tugm achali  yuzasi  taglikka  qaragan  holda 
harakatlanib,  yum shoq  tom oni  bilan  elakni  tozalaydi.
H a r  qaysi  rom ning  ustki  qismiga  yuqorida  joylashgan  rom   uchun 
taglik o 'm atilg an   (13.2,b-rasm ga qarang).  Tagliklar elakdan o 'tg an   elanm a 
m ahsulotlarini  yig'ish  va  texnologik  sxemaga  muvofiq  boshqa  romlarga 
yuborish uchun mo'ljallangan. Taglik m etalldan yasalgan bo'lib, chekkalariga 
plastm assa  cheklagichlar  m ahkam langan.
Barcha tagliklar bir xil o'lchamlaiga ega bo'lsa ham, mahsulot fraksiyasining 
bir yoki  ikki tomonga  chiqishini ta’minlagan  holda va  elakdonning  texnologik 
sxemadagi  o'm iga  bog'liq ravishda  konstruktiv  ijrosi bo'yicha  farq qiladi.  H ar 
qaysi  taglikka  elan m a  m ahsulotnin g  ch iqishini  tezlashtish  m aq sadid a 
plastmassadan  yasalgan  inersion  qo'zg'atgich joylashtirilgan.
Qabul  qilish  m oslam alari  elakdonga  yanchilgan  don  m ahsulotlarini 
yetkazib  berish  uch un  m o'ljallangan.  H a r  qaysi  seksiyaning  qabul  qilgichi 
shift  ram asiga  osilgan  q o 'zg'alm as  m etall  doskaga  m ahkam langan.  Bu 
doskaga  to rtk ila r  y o rd a m id a  m a h su lo t  kelishini  n az o rat  qilib  tu rish  
maqsadida shaffof stakanlar o'm atilgan. Qabul doskasining pastki tom onidan 
k o n u s s im o n   q is m i  e la k d o n n in g   ic h k a r is ig a   q a r a tilg a n   s ta k a n la r

joylashtirilgan.  K onussim on  voronka  orqali  m ahsulot  elakdonning  h ar bir 
seksiyasida  o 'm atilg an   aylana  teshikli  gardishli  taqsim lagichga  beriladi.
C hiqarish  m oslam alari polga yotqizilgan  taglikni  nam oyon  qilib  unga 
boltlar yordam ida qisqa quvurlar qotirilgan.  H a r qaysi quvuiga un i elakdon 
shkafi  bilan  bog1 lab  turadigan  m atoli  yengcha  kiygizilgan.  Fraksiyalardan 
nazo rat  n am u n ala rin i  olish  u ch u n   qisqa  quvurlarga  re zin a  qo pq o q lar 
qo'yilgan.  C hiqarish  qisqa  quvurlarining  m iqdori  elakdonning  texnologik 
sxemasiga  m uvofiq  ravishda  tanlanib  yasaladi.
E lak d o n n in g   h a ra k a tla n tirg ic h i  (1 3 .3 -ra sm )  elek tro d v ig a te l  (9), 
ponasim on tasm ali uzatm a  (6)  va m uvozanatlash m exanizm laridan tashkil 
to p g a n .  E la k d o n   y u r itm a s in in g   v a li  (3 )  ik k i  q a to r li  r o lik li  o ‘zi 
barqarorlashadigan podsh ip n ik (4 )d a aylanadi.Podshipnikkorpusidagi m oy 
sathini  nazorat  qilish  u ch u n   shaffof  sath  o 'lch agich  o 'm atilg an .  Ikkita 
bostirm a  (5)  m oy  solish  va  uni  to 'k ish   im k onini  beradi.
13.3-rasm.  Elakdon  yuritmasi.
1  - yetaklanuvchi shkiv;  2 - sath  o'lchagich;  3  - yuritm a  vali;  4  - podshipnik;  5 - 
bostirma;  6  - ponasimon  tasm ali uzatma;
  7 - 
yetaklovchi shkiv;  8 -  taranglash 
bold;  9  -  elektrodvigatel;  10 -  elektrodvigatel ram asi;  11  -  rotor v a li;  12  - 
ekssentrik m ufta;  13  - podshipnik  korpusi;  14  - shift ram asi.
Y uritm a  qavatlararo  shiftga  qotirilgan  ram a  (14)ga  m ahkam langan. 
A ylanm a  harakat  val  (3)dan  m uvozanatlash  m exanizm i  rotorining  vali 
(1 l)ga ekssentrik m ufta (12) vositasida uzatiladi. Val o'qlari orasidagi masofa 
(ekssentrisitet) elakdonning tebranish radiusini aniqlaydi.  E lakdon yuritm asi

vereten  usulida  yasalganligi  va  ekssentrisitet  qattiq  m u fta  (12)  yordam ida 
mahkam langanligi tufayli elakdonning aylanm a tebranish traektoriya radiusi 
sozlanm aydi.  E lakdon  yuklam a ostida  ishlayotgan paytda radius  taxm inan
3...3,5  m m  ga qisqarishi m um kin.
M uvozanatlash  m exanizm i  (13.4-rasm )  uzatilgan  harakat  natijasida 
elak d o n   gorizontal  tekislikda  aylanm a-ilgarilanm a  harakatga  keladi.  U  
elakdonning markaziy seksiyasida joylashgan bo‘lib sharsim on podshipniklarda 
(1  va  17)  aylanadi. Podshi pnik korpuslari boltiar  yordam ida elakdon tom i va 
asosiga  m ahkam langandir.  Aylanma  fursat  val  (10)dan  tizginlar  (6  va  9), 
qisqich  (8)  va  prujina  (20)  orqali  rotor  (12)ga  olib  beriladi.
W
 't  IS
13.4-rasm.  Elakdonning  muvozanatlash  mexanizmi.
1  - yuqorigi podshipnik;  2  -  moy qaytargich; 3  — yuritm a  v a li;  4,  14  - sath 
o'lchagichlar;  5
  - 
yuqorigi podshipnik korpusi;  6,  9 -  tizginlar;
  7 - 
gayka;  8 - 
qisqich;  10  -  rotor vali;  11  - shpilka;  12  -  rotor;  13  -  quyi podshipnik korpusi;  15 
-  qopqoq;  16 -  quvurcha;  17 -  quyi podshipnik;  18,  21  -  o‘q lar;  19
 - 
lyuk 
plastinasi;  20  - prujina.
Yuqorigi podshipnikli bug‘in yuqori va pastidan qo pq oq b ilan  yopilgan 
quym a  c h o ‘yan  korpus  (5)dan  iborat. P odshipnikka  m oy  sath   o'lchagich
(4)ning  teshigi  orqali  solinadi. Podshipnikli  b ug 'in n in g   yuqorigi  qismiga 
m oy-qaytargich   (2)  o 'm a tilg a n .

Pastki  p odshipn ik  (I7 )n in g   tuzilishi  yuqorigi  p o d shipn ik   tuzilishiga 
o'xshash. A nuno u o 'q  (18) va ichiga bosim ni tekislash uchun m o'ljallangan 
quvurcha  (18)  qotirilgan  pastki qopqoq  (15)ning  tuzilishi bilan  farq qiladi. 
Sath  o 'lch ag ich   (14)  po d sh ip n ik   (I7 )n in g   o 'q i  (18)ga  m ahkam langan 
b o'lib,  u  bilan  birga  aylanadi.
R o to r  (12)  uchta  sektorni  hosil  qiladigan  vertikal  devor  va  qoburg'ali 
quym a cho'yanni nam oyon qiladi.  Sektorlar gorizontal seksiyalarga bo'linadi. 
Seksiyaning o'rtasiga doimiy porsang yukqo'rg'oshin qo'yilgan bo'lsa, yuqori 
va pastki seksiyalarda esa elakdon  muvozanatini  ta’m inlaydigan plastinkalar 
(19)  shpilkalar  ( ll) g a   o'm atilgan.  U lar shayba  va  gaykalar bilan  qotirilgan.
R 3 - B R V   elakd on i.
  E lakdon  asosan  t o 'r t  seksiyali  korpus,  qabul  va 
chiqarish  m oslam alari,  m uvozanatlash  m exanizm i  va  y uritm ad an   tashkil 
topgan.  R 3-B R V   elakdonining  korpusi  ikkita  yogoya  karskasli  p o 'la td a n  
yasalgan  konstruksiyaga  ega  b o 'lib ,  m arkaziy  va  ikkita  yon   devorlar, 
qopqoq  h am d a  asosaan  tuzilgaiidii.
К о ф ш ш в д   m arkaziy qism ida  m uvozanatlash  m exanizm i joylashgan 
b o 'lib ,  u n in g   ikki  to m oniga  h a r  biri  ikkitadan  seksiyaga  ega  b o 'lg an  
shkaflar  o 'm a tilg a n .  К о ф и з  shiftga  h ar qaysida  o ltitad a n   chivigi bo 'lg an  
to 'rtta   egiluvchan  osgichlar  paketi  yordam ida  osib  qo'yilgan.
R 3-B R V   elakdoni  к о ф 1ш ,  karkasi,  asosi  va  qo p q o g 'in in g   tuzilishi 
olti qabulli R 3-B R B  elakdonidagi ushbu qism larning tuzilishiga o'xshaydi. 
F aq at seksiyalaiining soni  bilangina bu  elakdo nlar b ir-b irid an   farq qiladi.
E lak d o n la rn in g  texnologik sxem alari.
  N am unali u n   tortish zavodlarida 
o'rnatiladigan  elakdonlarda  21ta  texnologik  sxem a  ishlatiladi.  Tuzilm asi 
bo'yicha bu sxemalarni shartli ravishda uch  tipga bo'lish  m um kin.Jum ladan 
birinclii va ikkinchi tipdagi  19ta sxema asosan un ishlab chiqarish jarayonida 
R 3-B R B   elakdonida  ishlatilsa,  qolgan  ikkita  sxema  u n n i  nazorat  qilish 
u ch u n   R 3-B R V   elakdonida  ishlatiladi.
13.5-rasm da  m isol  tariqasida  h ar  uch  tip d a n   texnologik  sxem alar 
keltirilgan.  B irinchisi  (a)  I  yorm alash  tizim i  valli  d astgo hidan   keyin, 
ikkinchisi  (b)  1-yanchish  tizim i  dastgohidan  keyin  olingan  m ahsulotlarni 
saralash  u chun  va  uchinchisi  (v)  un  nazorati  u ch u n   ishlatiladi.
Birinchi tip d a oltita sxema m avjud.U lar  to 'rtta  elaklar  guruhini tashkil 
qilib,  3...4  qold iq   va  1...2  e lan m a  fraksiyalarin i  ajratib   olish  u c h u n  
m o'ljallanganlar.  Bu  sxem alarda  birinchi  guruh  oltita  elakni  o 'z   ichiga 
oladi,  ulardan  uchtasi  qoida  bo'y ich a  qabul  elaklaridir.  B unday  tipd agi 
sxem alar  o datda  I,  II,  III,  IY  (yirik)  yorm alash  va  4-yanch ish  tizim i 
m ahsulotlarini  saralash  uchun  ishlatiladi.