Farmatsevtika in st it u t I talabalari uchu n 0 ‘quv adabiyoti


Download 48 Kb.

bet28/36
Sana28.11.2017
Hajmi48 Kb.
1   ...   24   25   26   27   28   29   30   31   ...   36

285

d) Ge+Na0H+H20->
e)  K I+ P b 30 4+ H 2S 0 4-> I2+...
0   P b O ,+ M n S O ,+ H N O ,-* H M n O .+ ...




4
g)  P b 30 4+ M n S 0 4+ H N 0 3->
h)  P b 20 3+ M n S 0 4+ H N 0 3-»
i)  P b S + H 20 2^
j)  P b S + H N 0 3(kons)-> 
k)  S n C l2+ H N 0 2+ H C l->
1)  S n C l4+S n->
11.  S n C l2  ning  200 g  5  %  li  eritm asini  t o ‘la tetragidroksokom pleksga 
o ‘tkazish u c h u n   2  n N a O H   eritm asidan qan ch a hajm   kerak?
12.  N atriy va q o ‘ig‘oshin  (II)  nitratlari aralashm asini qizdirganda 22,3 
g PbO  va 6,721 gaz aralashmasi hosil boMgan.  Dastlabki aralashm a 
m assasini hisoblang.
13.  50  g  m is  va  qalay  qotishm asini  ortiq ch a  konsentrlangan  n itrat 
k islo ta d a   e ritg a n d a   35,8  1  azot  (IV )  oksid  ajralib  c h iq q a n . 
Q otishm adagi  mis va qalayning  m assa ulushlarini  hisoblang.
14.  250  g  22%  li,  150  g 

%  li  eritm alam i  aralashtirganda  hosil 
boMgan  eritm adagi  S n C l2  ning  m assa ulushini  hisoblang.
V  A  G U RU H  ELEM ENTLARI
Azot,  fosfor

mishyak,  surma
  va 
vismutlar
  davriy  tizimning 
beshinchi  guruhini  tashkil  etib,  p 
elementlar
 deyiladi.  Bu  guruh 
elementlarining elektron konfiguratsiyasi.  ns2p3.  S energetik pog'o­
nadagi elektronlar juftlangan, p pog'onasidagi elektronlar esa yakka 
holda joylashgan  boMadi.  Guruh  elementlarining  (azotdan  bosh­
qa)  atomi tashqi  energiya ta’siridan  qo'zg'algan  holatga  o'tkazil­
ganda  juftlangan  elektronlarning  biri  d  pog'onachaga  o'tib, 
yakkalangan elektronlarning soni  5 taga yetadi.  Shuning uchun  ham 
guruh elementlarining birikmalardagi oksidlanish darajasi —3 dan +5 
gacha o'zgaradi. Guruh elementlarining vodorodli birikmalari (elektro- 
manfiyligiga  qarab) 
VI 
va 
VII 
guruh  elementlarining  vodorodli 
birikmalariga  qaraganda  kamroq  qutblangan.  Shuning  uchun  ham 
azot guruhidagi elementlaming vodorodli birikmalari, suvli eritmalarda 
vodorod ionini hosil qilmaydi, ya’ni kislotali  xarakteiga ega emas.
286

Guruh  elementlarining  yuqori  oksid­
lari E25 kislotali oksid bo'lib, mos ravishda 
H E 03 va H3E 04 shakldagi kislotalami hosil 
qiladi.
Guruhdagi elementlar birikmalarining 
ko'pchiligi  farmasevtik  dorivor  modda- 
lari  sifatida  ishlatiladi.  Shuning  uchun 
guruh  elementlarini  alohida  o'rganish 
maqsadga muvofiq.
Tabiatda  azotning  l47N  (99,6%); 
i57N(0,37% )  izotoplari  barqaror.  4  ta 
izotopi  sun’iy  usulda  olingan.  Azotning 
ko'p qismi tabiatda erkin holda uchraydi.
Azot murakkab organik birikmalar— 
oqsil 
moddalari
 
tariqasida,  har bir o'simlik va 
har bir tirik organizmning tarkibiga kiradi.
Hujayralaming  eng  muhim  qismlari  pro- 
toplazma  va  yadro  oqsil  moddalaridan  - 
tuzilgan.  Oqsil  bo'lmasa,  hayot  ham  - 
bo'lmaydi. Azotsiz oqsil bo'lmaydi.
Toza  azot  rangsiz,  hidsiz,  mazasiz, 
yashashga 
va 
yonishga 
yordam  
bermaydigan,  100  hajm  suvda  1,54  hajm 
eriydigan—2 0 9 ,9°C  suyuqlanib, 

195,8°C qaynaydigan gaz.
Sanoatda azot havodan ajratib olinadi.
Laboratoriyada azot  uchun  oldin  konsen­
trlangan va qaynoq N a N 0 2 hamda N H 4C1 
eritmalarini aralashtirib,  NH4N 0 2 olinadi:
N aN O ,+N H .C l= N aC l+ N H ,N O ,




*"
Hosil bo'lgan N H 4N 0 2oson parchalanadi:
N H 4N 0 2-» N 2+ 2 H 20
Bunda  mutlaq toza azot olinadi.
Azot kimyoviy jihatdan olganda nihoyatda inertdir. Azot odatdagi
7 
|-3 , +/,  +2+3, +У-* I 
N
14,006 
3 ,0 4
25г2 р }
15 
|_  
3 S 23 p 3
30,971  2,19
3 3
- 3 , +3, + 5
4S24p* 
A s
74,921
2,18
51
- 3 . + 3 . + S
5 S z5 p 3  
5 8  
21,75 
2,05
83
-3, +3,  *5
6S26 p 3
Bi
2 0 6 ,9 8  
1,9
287

haroratda  faqat  litiy  bilangina  birikadi.  Azot  qizdirilganda  boshqa 
ba’zi bir metallar (Ca,  Al)  bilan  ham birikishi  mumkin:
6L i+N 2  =  2Li3N 
3C a+N 2  =  Ca3
2A1+N2=2A1N
Azot  vodorod  bilan  bir  necha  birikma  hosil  qiladi.  Ulardan 
eng  asosiysi  ammiak  (N H 3).
Laboratoriyada  ammiak ammoniy tuzlari  hamda ishqoriy va 
ishqoriy-yer metall oksidlari yoki gidroksidlari aralashmasini (ko'p 
hollarda so'ndirilgan ohak—Ca(OH)2) qizdirish yo‘li bilan olinadi:
2N H 4C l+Ca(O H )2 = 2N H 3T+CaCl2+ 2 H 20  
2N H 4Cl+CaO  1” 2N H 3T+CaCl2+ H 20
Hozirgi  vaqtda  nitrat  kislotani  va  azotli  o'g'itlami  ishlab 
chiqarishda qo'llaniladigan ko'p miqdordagi ammiak 450°—500°C 
harorat,  2 •  104  kPa  bosimda  g'ovak  temir  kabi  katalizator 
ishtirokida azot va vodoroddan sintez qilinadi:
2+ 3H 2= 2 N H 3
Toza ammiak —rangsiz, o'ziga xos o'tkir hidli, havodan biroz 
yengil,  zaharli  gaz.  Ammiak  odatdagi  bosimda  —33,4°C  da 
suyuqlanib,  —77,8°C da kristallanadi.  Normal sharoitda bir hajm 
suvda  710  hajm  ammiak  eriydi.  Ammiakning  suvli  eritmasi 
ishqoriy sharoitni hosil qiladi. Ammiakning suvdagi konsentrlangan 
eritmasi  novshadil  spirti  deyilib,  tarkibida  25  %  N H 3  saqlaydi, 
uning  zichligi  0,91  g /sm 3  ga  teng.  Tibbiyotda  ishlatiladigan 
novshadil  spirtining tarkibida  10  %  N H 3 bo'ladi.  Harorat  ortishi 
bilan ammiakning suvdagi eruvchanligi kamayadi.
Ammiak kimyoviy jihatdan faol, asosli xossaga ega.  U kislotalar 
bilan birikib,  tuz  hosil  qiladi:
N H ^ H C l^ N H .C l

4
N H 3+ H N 0 3= N H 4N 0 3
2NH3+H 2S 0 4=(NH4)2S 0 4
2 8 8

Suvli  eritmasi  ishqoriy  muhitga  ega:
N H 3+ H 20 ^   N H 3 •  H , 0 ^   N H 4OH  ^   N H /+ O H -
N H 4OH  kuchsiz  asos  KD=1,8*  IO  5
Ammiak  kislorodda  yonadi.  Bunda  azot,  platina  katalizatori 
ishtirok  etsa,  azot  (II)  oksid  hosil  bo'ladi.
4 N H 3+ 3 0 2= 2 N 2+  6H 20
4 N H 3+ 5 0 25   4NO  +  6H 20
Ammiakdagi vodorod atomlari metall yoki galogen atomlariga 
almashinishi  mumkin:
2N H 3+ 2N a = 2 N a N H 2+ H 
NH.C1+3C1  =4HC1+NC1,


3
8 N H 3+3Br2= N 2+ 6 N H 4Br 
4 N H 3+3I  = N I 3+ 3 N H 4I 
Ammiak qaytaruvchi  boMib,  metallarni  ularning oksidlaridan 
qaytaradi:
3 C u 0 + 2 N H 3= 3 C u + N 2+ 3 H 20  
Ammiakni  natriy gipoxlorit bilan oksidlab,  azotning yana  bir 
vodorodli birikmasi 
g id ra zin  
olinadi:
2 N H 3+ N a C 1 0 = N 2H4+ N a C l+ H 20
Gidrazin
—ammiakka nisbatan ancha kuchsiz asoslik xarakterga 
ega,  kuchli  qaytaruvchi.  Gidrazin  havoda  va  kislorodda  yonadi. 
Bunda  ko‘p  miqdorda  issiqlik  ajraladi.  Shuning  uchun  gidrazin 
raketa yoqilg‘isi sifatida  ishlatiladi.
Azid kislota—
 H N3.  Azid  kislotalar qatoriga  kiradi.  (KD=3  •  10_s) 
Kislota  tuzlari  azidlar  deyiladi.  Azid  kislota  va  uning  tuzlari  qattiq 
portlovchi moddalardir.
Azot  bir necha  oksidlar:  N 20 —azot  (I)  oksid,  NO —azot  (II)
oksid,  N 20 3—azot  (III)  oksid,  N 0 2^±  N 20 4—azot  (IV)  oksid,
20 5—azot  (V)  oksid  hosil  qiladi.  Bu  oksidlar biri  ikkinchisidan 
xossalari bilan  farq  qiladi.
289

20 —azot  (I) oksid N H 4N 0 3 ni yuqori  haroratda parchalash 
yo‘li bilan  olinadi:
N H .N 0 ,4 N ,0 T + 2 H ,0


'  

2
20 —rangsiz,  kuchsiz,  yoqimli  hidli  gaz  bo'lib,  kuldiruvchi 
gaz deyiladi. Tibbiyotda narkoz sifatida ishlatiladi.  Bir hajm suvda
0,63  hajm  N 20   eriydi.  N 20   uy  haroratida  barqaror.  Ko'pchilik 
birikmalar  kislorodda  yongandek  N 20   da ham  yonadi.
N O —azot  (II)  oksid  suyuqlikka  qiyin  aylanadigan  gaz. 
Odatdagi  sharoitda  100  hajm  suvda  5  hajm  NO  eriydi.  NO 
kimyoviy  xossasi jihatidan  tuz  hosil  qilmaydigan  oksid.  Kislorod 
bilan  oson  birikib,  azot  (IV)  oksid  hosil  qiladi.
Azot  bilan  kislorod  odatdagi  sharoitda  o'zaro  reaksiyaga 
kirishmaydi.  Ammo  juda  yuqori  haroratda,  masalan,  havodan 
elektr uchqunlari o'tkazilganda azot bilan  kislorod bevosita birikib, 
azot  (II)  oksidni  hosil  qilishi  mumkin.
N-,  + 0 2  30"°~4000‘c >  2NO

e le k tr   yoyi
Laboratoriyada  NO  misga  suyultirilgan  30—35  %  nitrat 
kislotani  ta’sir ettirish  yo'li bilan  olinadi:
3 C u + 8 H N 0 3= 2 N 0 T + 3 C u (N 0 3),+ 4 H 20
Azot  (III)  oksid  N 20 3—nitrat  kislotaning  angidridi,  past 
haroratda  to'q  havo  rang  tusli  suyuqlik  bo'lib,  — 102°C  da 
kristallanib,  +3,5°C da qaynaydi va azot  (II),  azot  (IV) oksidlarga 
parchalanadi:
2o 3^   n o + n o 2
Azot  (III)  oksidga  mos kislota  nitrit  kislota  hr>iib,  bu  kislota 
nitrit  tuzlariga  suyultirilgan  sulfat  kislota  ta’siri  t  ^ayli  olinadi:
2 N a N 0 2+ H 2S 0 4= 2 H N 0 2+ N a 2S 0 4
Nitrit  kislotani  konsentrlashtirish  va  qizdirish  uni  suv  bilan 
azot (III) oksidga parchalanishiga sababchi bo'ladi.  Nitrit kislotaga 
nisbatan  uning  tuzlari  ancha  qarorli  bo'lib,  laboratoriyada 
oksidlovchi yoki qaytaruvchi sifatida,  farmatsiyada har xil  dorivor 
moddalar hosil qilishda ishlatiladi.
2 9 0

Azot  (IV)  oksid  (NO,)  qo‘ng‘ir-qizg‘ish,  zaharli,  havodan 
og‘ir,  o'ziga xos hidli,  bo‘g‘uvchi  gaz.  Azot  (IV)  oksid  sekin-asta 
sovitilsa,  11,2°C da  rangsiz kristallga aylanib dimer holiga  o ‘tadi:
2NO  = N ,0 ,


4
Qizdirilganda  esa  140°C  da  monomer  N 0 2  holida  boMadi.
Azot  (IV)  oksid  kuchli  oksidlovchidir.  Suv  va  suyultirilgan 
ishqorlar bilan  reaksiyaga  kirishib,  nitrat va  nitrit  kislota tuzlarini 
hosil qiladi:
2 N 0 2+ H 0 H = H N 0 3+ H N 0 2
2 N 0 2+ 2 K 0 H = K N 0 3+ K N 0 ,+ H 20
Kimyoviy toza  nitrat  kislota  —rangsiz suyuqlik.  Zichligi  1,53 
g/sm 3  —4Г С   da  kristallanib,  + 86°C  da  qaynaydi.  Nitrat  kislota 
suv  bilan  har  xil  nisbatda  aralashadi.  Nitrat  kislota  havoda 
«tutaydi»,  chunki  uning  bug‘i  namni  o ‘ziga  tortadi.
Nitrat  kislota  kuchli  kislotalar jumlasiga kiradi.  Uning tuzlari 
nitratlar
 deyilib,  hamma  nitrat  tuzlari  suvda  yaxshi  eriydi.
Nitrat  kislota  kuchli  oksidlovchilar qatoriga  kirib,  ko'pchilik 
metallarni oksidlaydi.  Bunda  kislotaning konsentratsiyasiga bog'liq 
holda  qaytarilish  mahsulotlari  har  xil  boMishi  mumkin.
k o n s e n trla n g a n
H N O ,
1
i
Fe,  Cr,  Al,  Au
boshqa
ishqoriy  va
Pt,  Ir,  Ta,  ga
og'ir
ishqoriy-yer
ta’sir  etmaydi
metallar
metallar bilan
bilan
1
4,
NO,
N 20
su y u ltirilg a n
A
Masalan:
C u+4H N O   = C u (N 0 3)2+ 2 N 0 2+ 2 H 20
kons.
3Cu+8H NO   = 3 C u (N 0 3) ,+ 2 N 0 + 4 H 20
suyult.
4Zn+!OHNO  = 4 Z n ( N 0 3)2+ N H 4N 0 3+ 3 H ,0
suyult.
ishqoriy  yer
Og'ir
metallari
metallar
hamda  Fe
bilan
bilan
1
I
NH4N 0 3
NO
291

Demak,  nitrat kislotaning metallar bilan reaksiyasida vodorod 
ajralib  chiqmaydi.  Konsentrlangan  nitrat  kislota  qizdirilganda 
ko'pchilik metallmaslarni ham  oksidlaydi.
C +4H N O   = C 0 ,+ 4 N 0 2+ 2 H 20
kons.
S + HNO  = H ,S 0 4+ 6 N 0 2+ 2 H 20
kons.
3 P + 5 H N 0 1+ 2 H ,0 = 3 H 1P 0 ,+ 5 N 0



4
Nitrat  kislota tuzlari  qizdirilganda  parchalanadi,  bunda  hosil 
bo'ladigan mahsulotning tarkibi metallning tabiatiga bog'liq.  Faollik 
qatorida  magniydan  chapda  turgan  faol  metallaming  nitratlari 
kislorodga  va  nitritlarga  parchalanadi.  Faollik  qatorida  magniy 
bilan  mis  orasida joylashgan  metallaming  nitratlari  qizdirilganda 
metall  oksidlari,  azot  (IV)  oksid  va  kislorodga  parchalanadi. 
Misdan  o'ngda joylashgan  metallaming nitratlari  parchalanganda
-------- - - C
------------ 4 . - I 1  
M / " v  
i —
„ ; i   и л
‘ 1 о л 1 ;
■ " - 2 ---------------- -- ---------
Bir hajm  konsentrlangan  nitrat kislota va  uch  hajm konsentr­
langan  xlorid  kislota  aralashmasi  "zar  suvi"  deb  ataladi.  Zar  suvi 
ta’sirida  hatto  Au  va  Pt  ham  eriydi.
Zar suvining bunday metallarni eritishiga sabab,  nitrozil xlorid 
va  atomar xlor  hosil  bo'lishidir:
H N 0 3+3H C1=2C1+N0C1+2H 20
N O C l=C l+N O .
Ajralib chiqayotgan atomar xlor metall bilan  birikib,  xloridlar 
hosil  qiladi:
A u + H N 0 3+3HC1=AuC13+ N 0 T + 2 H 20
Laboratoriyada  nitrat  kislota  natriy  nitratga  konsentrlangan 
sulfat  kislotani  ta’sir ettirib  olinadi.  Sanoatda  ammiakni  katalitik 
oksidlash  mahsulotlaridan olishadi.  Nitrat  kislota  mineral o'g'itlar, 
bo'yoqlar, dori  moddalari,  portlovchi  moddalar ishlab chiqarishda 
qo'llaniladi.  Azotning  kishi  tanasidagi  umumiy  miqdori  3,1  %  ni 
tashkil  qiladi.  Modda almashinuvida uning ahamiyati  katta.  Azot 
oqsillaming tarkibiy qismiga  kiradigan  aminokislotalarda bo'ladi. 
Azot  gemoglobin,  xlorofill,  nukleotidin,  ba’zi  vitaminlar  va 
gormonlar  hamda  fermentlar tarkibida  ham  uchraydi.
2 9 2

Azot  va  uning  birikmalari  tibbiyotda  keng  qo'llaniladi.  Suyuq 
azot yordamida so‘gal, ba’zi dog'lar yo'qotiladi. Azot (I) oksid narkoz 
sifatida  ishlatiladi.  Anorganik  va  organik  nitritlar  qon  tomirini 
kengaytirish  uchun  ishlatiladi.  Ularga 
natriy nitrit,  amil nitrit,  erinit, 
nitrogliserin
  kiradi.  Natriy  nitrit  boshqa birikmalar bilan  aralashma 
holatida nafas olish yo'llarining mushaklarini kengaytirishda ishlatiladi.
Ammiak eritmasidan  (novshadil spirti)  nafas olish  markazini 
qo'zg'atishda foydalaniladi.
Ammoniy xlorid tuzi eritmasidan siydik haydovchi va balg'am 
ko'chiruvchi  omil  sifatida  foydalaniladi.  Nitrat  kislotadan  esa 
so'gallami kuydirishda foydalaniladi.
TAJRIBA LAR
Zarur asbob va reaktivlar:
 azot va ammiak olish uchun asbob. 
Shtativ. Probirkalar. Kristallizator. Tomchili voronka. Shisha naylar. 
Cho'plar.  Chinni xovoncha dastasi bilan.  Shisha tayoqcha.  Paxta. 
Qizil lakmus.  Fenolftalein.  Kolbalar.
Quruq  tuzlardan:
  natriy  nitrit,  xlorli  ohak.  Ammoniy  xlorid. 
Ammoniy dixromat.  Mis qirindisi.  Rux.  Qo'rg'oshin nitrat.  Kaliy 
nitrat.
Konsentrlangan  eritmalar:
  ammoniy  xlorid,  ammiak,  xlorid 
kislota.  Nitrat kislota,  sulfat kislota.  Bromli suv.
Eritmalar.
  2n  ammoniy  xlorid,  o'yuvchi  natriy,  kaliy  per­
manganat,  nitrat  kislota,  natriy  nitrit,  sulfat  kislota,  kaliy  yodid, 
kaliy dixromat.
1- tajriba. 
Azotning olinishi va xossalari.
a)  83-  rasmda  ko'rsatilganidek,  asbob yig'ib,  uning jips yopi- 
lishini  sinab ko'ring.  Quruq  probirkaga  1  g  chamasi  maydalangan 
natriy nitrit tuzidan solib, unga tomchilatib  1—2 ml konsentrlangan 
ammoniy xlorid eritmasidan hushyorlik bilan qo'shing.  Probirkani 
qizdiring. Ajralib chiqayotgan gazni probirkaga yig'ib, yonib turgan 
cho'pni azotli probirkaga tushiring.  Reaksiya tenglamasini yozing;
b)  83-  rasmdagi  1-probirkaga ozgina xlorli  ohak solib,  ustiga 
tomchilatib quyadigan voronka (2) orqali konsentrlangan ammiak 
eritmasidan  bir  necha  tomchi  quying.  Ajralib  chiqayotgan  gazni
3-probirkaga  yig'ing.  Azot  yonishga yordam  beradimi?  Reaksiya 
tenglamasini  yozib,  oksidlovchi va qaytaruvchilami aniqlang.
293

83-  rasm.
  Azotni  olish  uchun asbob.
2-tajriba. 
Ammiakning  olinishi.  Uning  suvga  hamda  xlorid 
kislotaga ta’siri.
a)  84- rasmda ko'rsatilgandek asbob yig'ing. Teng miqdordagi 
ammoniy  xlorid va so'ndirilgan ohakni chinni xovonchada yaxshilab 
aralashtiring  (ammiak  hidi  keladi).  Probirkaning  1/3  qismiga 
aralashmadan  solib,  84-rasmdagidek shtativga  qiyaroq o'mating. 
Gaz yig'ish nayiga quruq probirka kiygazib,  probirka og'zini paxta 
bilan berkiting. Aralashmani sekin qizdiring.  Probirkaga ammiak 
to'lganligini  aniqlash uchun konsentrlangan xlorid kislotada ozroq 
paxta o'rab namlangan shisha tayoqchani yoniga olib kelsangiz oq 
tutun  hosil  bo'ladi.  Reaksiya  tenglamalarini  yozing.  Probirkaga 
ammiak  to'lganligiga  ishonch  hosil  qilganingizdan  so'ng, 
probirkani naydan ehtiyotlik bilan olib va o'ngarmay turib,  og'zini 
tiqin  bilan berkiting va suvda eritish  uchun saqlab qo'ying;
b) hozirgi tajribada olingan ammiakli probirkani kichik hajmli 
kristallizatordagi  yoki  chinni  kosachadagi  suvga  botiring  va 
probkasini oling.  Shu ondayoq probirkaga suv kira boshlaydi.  Suv 
betida ammiakning suvdan yengil eritmasi hosil bo'ladi.  Reaksiyani 
tezlatish  uchun  probirkani  ohista  chayqating.  Suv  ko'tarilmay 
qolgandan so'ng probirkani suv ostida barmog'ingiz bilan berkitib, 
kristallizatordan oling.  Hosil bo'lgan eritmani qizil lakmus qog'ozi 
yoki fenolftalein bilan sinab ko'ring.  Reaksiya tenglamasini yozing.
294

84-  rasm.  Am m iakni  olish  va  uni  suvda  eritish.
^   3-tajriba. 
Ammoniy ioniga  reaksiya.
Probirkaga  5—6  tomchi  ammoniy  xlorid  eritmasidan  solib, 
ustiga  3—4  tomchi  2  n  o'yuvchi  natriy  eritmasidan  tomizing. 
Probirkani  ohista  qizdirib,  og'ziga qizil  lakmus  qog'ozini tuting. 
Rang o'zgarishini kuzating. Ajralib chiqayotgan ammiakni hididan 
ham bilish mumkin.  Reaksiya tenglamasini yozing.
^ 4 -tajriba. 
Ammoniy xloridning parchalanishi.
Quruq  probirkaga  bir  necha  dona  ammoniy  xlorid  tuzidan 
solib, shtativga vertikal qilib o'mating.  Probirkani sekin qizdiring. 
Hodisani  kuzating.  Probirkaning  sovuq  devorlarida  qaytadan  oq 
kristallar hosil bo'lishiga e’tibor bering.  Probirka sovigandan so'ng 
unga suv quying.  Hosil bo'lgan eritmada Cl- ioni qanday aniqlanadi? 
N H 4+  ioniga reaksiya qilib ko'ring.  Reaksiya tenglamalarini yozing. 
iv5-tajrba. 
Ammiakning qaytaruvchanlik xossasi.
a)  ammiak  ta’siridan  bromning  qaytarilishi.
Probirkaga  5—6  tomchi  bromli  suv  solib,  unga  2—3  tomchi 
25 % ammiak eritmasidan tomizing. Aralashmadagi brom rangining 
o'zgarishini  kuzatib,  reaksiya tenglamasini yozing. Oksidlovchi va 
qaytaruvchilami  aniqlang;
b)  ammiak  ta’siridan  kaliy  permanganatning  qaytarilishi. 
Probirkaga 3—4 tomchi kaliy permanganat eritmasidan soling.
Eritmaning  rangi  o'zgarguncha  25  %  li  ammiak  eritmasidan

tomizib,  probirkani  chayqating.  Kaliy  permanganatning  neytral 
va  kuchsiz  ishqoriy  sharoitda  marganes  (IV)  oksidgacha 
qaytarilishini  hisobga  olib,  reaksiya tenglamasini  yozib tenglang.
6-tajriba.  Azot  (II)  va  (IV)  oksidlaming olinishi va xossalari.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   24   25   26   27   28   29   30   31   ...   36


Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2017
ma'muriyatiga murojaat qiling