Kichik maktab yoshidagi bolalar anatom iyasi, fiziologiyasi ya


Qonning  yoshlik  xususiyatlari


Download 93.45 Kb.
Pdf ko'rish
bet14/18
Sana05.02.2018
Hajmi93.45 Kb.
#26065
1   ...   10   11   12   13   14   15   16   17   18

Qonning  yoshlik  xususiyatlari
Q o n   o d a m   yoshiga  qarab  o ‘zgarib  turadi,  ayniqsa,  b o la ­
ning  bir  y o shigacha  q o n n in g   xususiyatlari  katta  o d a m n ik id a n  
farq  qiladi.  Y oshga  qarab  o ‘zgarib  turishi  turli  y o sh d a  m o d -  
dalar almashinuvi,  qo n   yaratuvchi  organlarning  tuzilishi  va  funk- 
siyalari  q o n   aylanishi  yoshlik  xususiyatlari  bilan  bogMiq  boMadi. 
Bola  q a n c h a   yosh  boMsa  m o d d a   a lm ash in u v i  s h u n c h a   yuqori 
boMadi.  S h u n in g   u c h u n ,  ta n a n in g   har  kg  ogMrligiga  k o ‘p  qon 
to 'g 'ri  keladi.  Yangi  tugMlgan  bolaning  tanasini  har kg  og'irligiga
9  — 
Q.  Sodiqov
129

150  s m 3  k o 'k ra k   yoshidagi  bolada  1  10  s m 3,  7  v o sh d an   12  yosh- 
g a c h a   70  s m 3,  15  y o sh d a n   boshlab  esa  ta n a   og'irligini  h a r  kg 
65  s m 3  q o n   to 'g 'r i  keladi.  Yangi  tu g 'ilg a n   b o la d a   q o n   ta n a  
o g ‘irligini  15  % ni  bir  voshlik  bolalard a  11  %ni,  6  y o sh d a n   14 
y o sh g ach a  b o 'lg a n   b o lalard a  14  %ni  katta  o d a m d a   esa  ta n a  
og'irligini  7  %ni  tashkil  etadi.  O'gil  b o lalar  va  erk ak lard a  q o n ­
ning  m iqdori,  qizlar  va  ayollarga  nisbatan  k o 'p ro q .
Yangi  tug 'ilg an   b o la d a   q o n   plazm asi  osh  tuzi  va  q a n d n in g  
m iq d o ri  katta  o d a m g a   n isbatan  kam   b o 'lib ,  b o laning  6  voshi- 
da  katta  o d a m n ik ig a   yetadi.  P la z m a d a   kalsiy  tu z larin in g   m i q ­
dori  katta  o d a m n ik ig a   nisbatan  k o 'p   bo 'lad i.  Yangi  tug 'ilg an  
b o la la r q o n id a   e ritrotsitlarning  m iqdori  katta  o d am n ik ig a   qara- 
g a n d a   ortiq  b o 'lib ,  1  m m 3  q o n d a   4 , 5 —7,5  mln,  b o lan in g   12 
y o sh id a   bu  katta  o d a m n ik ig a   tenglashadi.
Bolaning  12— 14 yoshida qonda eritrotsitlarning soni biroz ortadi. 
Buni jinsiy  balog'at  yoshida  qon  yaratuvchi  organlarning  aktivligi- 
ning  ortishi  bilan  tushuntiriladi.  Eritrotsitlarning  asosiy  qismi  ge- 
moglobin  hisoblanib,  yangi  tug'ilgan  bolalarda  gemoglobin  m iq ­
dori  an c h a   yuqori  110— 114%   100’  q o n d a  17—25  gg  bo'ladi. 
Bolaning  yoshi  ortishi  bilan  gemoglobin  m iqdon  kamayib  borib, 
bolaning  1—2  yoshida  80—90  %ni  tashkil  etadi.  Shuni  aytish  ke- 
rakki,  gemoglobinning  miqdori,  eritrotsitlarda gemoglobinning  kon- 
sentratsiyasi,  bolaning  sof havoda  bo'lishini  davomliligiga  bog'liq.
Yangi  tug‘ilgan bolalarda leykotsitlaming  miqdori  qonda  10.000 
dan  20.000  gacha  bo'ladi,  bolaning  12  yoshida  esa  leykotsitlar- 
ning  soni  1  m m 3  qon d a  10.000  dan  12.000  gacha  kamayadi.
M a k t a b   y o s h id a g i  b o l a l a r d a   l e y k o t s i t l a m i n g   soni  k a tta  
o d a m n ik id e k   1  m m 3  q o n d a   7—8  m in g tan i  tashkil  etadi.  Bola- 
larn in g   3 —7  yoshida  n e ytrofillarning  soni  kam ,  lim fotsitlar- 
n ing  soni  esa  a n c h a   yuqori  bo 'lad i.  Bolaning  yoshi  ortishi  bilan 
n eytrofillar  soni  ortib,  lim fotsitlar  soni  kam ayib  boradi.  B o la ­
larda  neytrofillar  kam   va  q o n n in g   fagotsitar  funksiyasi  h a m   kam 
b o 'la d i.  B o g 'c h a   yoshidagi  bolalarni  infeksion  kassallarga  tez 
b e rilish in i  q i s m a n   shu  b ila n   t u s h u n tir ila d i:  B o la la rn i  8 —9 
yoshidan  boshlab  q o n n in g   fagotsitar  funksiyasi  ortib,  o r g a n iz m ­
ning  turli  kasalliklarga  chidam ligi  ortib  boradi.  O d a m   c h a r- 
c h a g a n d a   leykotsitlar  p a r c h a la n a   boshlaydi.
Q o n d a   tro m b o tsitla rn in g   soni  h am   yoshga  qarab  o'z garib 
turadi.  K atta  o d a m n in g   1  m m 3  qonida  200—400  ming,  1  yosh-
I 30

gacha  boMgan  bolalarda  160—330  ming,  1  yoshdan  2  yoshgacha 
140—370  ming,  2  yoshdan  3  yoshgacha  150—300  m ing  3  y o sh ­
dan  4  yoshgacha  356—370  m ing  trom botsital  boMadi.  K o ‘pch!ik 
olim larning  keltirgan  maMumotlariga  q araganda  q o n n in g   ivish 
tezligi  b archa  yoshdagi  bolalarda  bir  xil  boMib,  3—4  m in u td a n  
soMig  qon  laxtasi  hosil  boMadi.  Yangi  tugMlgan  bolalarda  qon 
yaratilishi  barcha  suyaklardagi  qizil  ilikda  sodir  boMadi.  Bola­
ning  bir yoshidan  boshlab  qizil  ilik  yog‘  t o ‘qimasi  bilan  alm ashina 
boshlaydi,  bu  jarayon  son,  katta  boldir  suyaklarida  avval  bosh- 
lanib,  um urtqalarda  kechroq  boshlanadi.  Bolaning  besh  yoshidan 
qizil  iligining  yog‘  t o ‘qimasi  bilan  alm ashinishi  a n c h a   tezlasha- 
di.  8  yoshda  yurakning  o ‘ng  boMagiga  ta n a d a n   kelayotgan  vena 
qontom irlari  quyiladi.  C h a p   boMagiga  o ‘p k a d a n   kelayotgan  ar- 
teriya  qoni  boMgan  o bpk a  venalari  quyiladi.
Y urakning  h a r  bir  boMagi  ikkita  k a m e ra d a n :  boMmacha  va 
q o r in c h a la r d a n   tashkil  to p g a n .  S h u n d a y   qilib,  y u ra k   t o ‘rtta 
k a m e ra d a n :  ikkita  yurak  boMmasi  va  ikkita  yurak  q o rin c h a s i- 
d an   iboratdir.  Eritrotsit  qizil  q o n   ta n a g a   Leykotsin  —  oq  qon 
tanaga.  Trornbotsit  —  qo n   piastinka.
T ak rorlash   uchun  savollar:
1.  O r g a n i z r u   i c h k i   m u h i t i   n i m a ?
2.  L im fi i  —  n i m a ?
3.  Q o n   p l a z m a s i   q a n d a y   t u z i l g a n ?   E r i t r o t s i t l a r n i n g   t u z i i i s h i   v a   f u n k s i v a -
si  h a q i d a   n i m a l a r n i   b i l a s i z ?
4.  L e y k o t s i t l a r   n i m a ?
5.  T r o m b o t s i t l a r   q a n d a y   t u z i l g a n   v a   q a n d a y   u n i n g   f u n k s i y a l a r i n i   b i l a s i z ?
6.  B o l a l a r   q o n i   k a t t a l a r   q o n i d a n   q a n d a y   f'arq  q i l a d i ?
Qon  aylanishi
Q on  aylanishining  ahamiyati.  Organizm  hujayralarim  ozuqa 
m oddalar va kislorod bilan ta ’minlanishi,  m odda almashinuvi  nati- 
jasida  hosil  boMgan  turli  chiqindi  moddalar  karbonat  angidrid  gazi 
va  ortiqcha  suv  tuzlarining  chiqarib  yuborilishi  qon,  orqa  miya 
suyuqligi  vositasida  va  limfa  suyuqligi  vositasida  amalga  oshiriladi.
Q o n   o rg an izm   hujayralari  bilan  ovqat  h a z m   qilish,  nafas 
ayirish  organlari  orasida  bogMovchi  boMib  hisoblanadi.  Q o n ­
ning  tom irlard ag i  uzluksiz  h ara k a ti  tu fayligina  o rg a n la rm   h u ­
jayralari  bilan  bir-biriga  bogMaydi.  O rg a n iz m   d o im iy   ravishda

qo n   bilan  ta 'm in la n is h i  tufayli  hujayra  va  to 'q i m a l a r   tirikligini 
saqlab  turadi.  Agarda  bosh  miya  katta  yarim  sharlar  p o 's tlo q  
hujayralar  4 —6  m in u t  qon  bilan  t a 'm i n l a n m a s a   p o 's tlo q   h u - 
jayralari  halok  b o Lla  boshlaydi.
K atta  va  qon  aylan ish   d oirasi
Sut  em izuvchi  hav v o n lar  va  o d a m la rg a   q o n   aylanish  yopiq 
b o 'lib ,  katta  va  kicluk  qon  aylanish  doiralariga  b o 'lin a d i.
Katta  qon  aylanish  doirasi  y u rak n in g   c h a p   q o rin c h a s id a n  
c h iq u v ch i  eng  yirik  arteriva  aorta  q o n to m ir id a n   bosh lan ib ,  u 
biroz  yuqoriga  k o ’tarilib  yoyni  hosil  qiladi.  A orta  q o n to m ir i 
yirik,  o 'r ta   diam etrli  arterial  to m ir la r   va  kapillar  to m irlarg a 
b o 'lin a d i.  K apillar  yoki  qil  to m irla r  bilan  o rg an izm   hujayra lari 
orasida  m o d d a   alm ash in u v i  sodir  b o 'la d i.  Arteriva  kapillarlar- 
ni  vena  kapillarlarini,  s o kng  m ay d a  venalar.  s o ‘ng  yirikroq  vena 
to m irla rin i  hosil  qiladi.  Yirik  vena  tom irlari  yuqorigi  va  pastki 
kovak  venani  hosil  qilib  yurak n in g   o 'n g   b o 'lm a sig a   quyiladi. 
Q o n   a y la n is h in in g   bu  d o irasig a  k a tta   q o n   ay lan ish   doirasi 
deyiiib,  bu  q o n   aylanish  doirasi  o rg a n iz m   b a rc h a   hujayralarini 
q o n   bilan  ta 'm in la y d i.
Kichik  qo n   aylanish  doirasi  y u rak n in g   o ‘ng  q o rin c h a s id a n  
o 'p k a   arteriyasi  bilan  boshlanib,  o 'p k a g a   borad i  u  yerda  a rte - 
riya  o 'r t a   arteriva,  kapillarlarga  t a r m o q la n ib   o 'p k a   hujayralari 
bilan  gaz  a lm a sh in u v in i  hosil  qilib,  4  ta  o ‘pka  venasi  b o ‘lib 
y u ra k n in g   c h a p   b o 'lm a s ig a   quyiladi.
Y urakning  tu zilish i
K atta  o d a m d a   yurak  konus  shaklida  bo'lib ,  k o 'k ra k   qafasi- 
da  u c h d a n   bir  qismi  c h a p   t o m o n d a   u c h d a n   ikki  qismi,  o lng 
to r n o n d a n   jo y lash g an   muskulli  organdir.  Y urak  uch  q av a td a n  
tashqi  seroz-epikard,  o 'rta   muskul  m iokard  va  ichki  yassi  epiteli- 
y adan  e n d o k a rd   tashkil  topgan.  T ashqi  qavat  yurak  xaltasiga 
tutashib  ketadi.  O d a m   yuragi  b ir-b irid a n   ajralgan  o 'n g   va  c h a p  
bo  laklarga  b o 'l in a d i.
Y u ra k n in g   o 'n g   b o 'la g ig a   t a n a d a n   k elayotgan  v en a  q o n  
tornirlari  quyiladi.  C h a p   b o ‘lagiga  o ‘p k a d a n   kelayotgan  a rte - 
riya  qoni  b o 'lg a n   o 'p k a   venalari  quyiladi.
132

Yurakning  har  bir  b o l a g i   ikkita  k am eradan:  b o l m a c h a   va 
q o rin c h a la rid an   tashkil  topgan.  S h u n d a v   qilib,  yurak  to 'r tta  
kam eradan:  ikkita  yurak  boMmasi  va  ikkita  yurak  q o rinchasidan 
tashkil  topgan  bo'ladi.  Y urakning  muskul  qavati  bir-biri  bilan 
endoplazm atik  ipchalar sinitsitiylar bilan  bogMangan,  K o Lndalang 
targ'il  muskul  tolalaridan  tuzilgan.  Lekin  yurak  m uskullarining 
funksiyasi  silliq  m uskullarnikiga  o'x shab  ketadi.
Y urak  nerv  im pulslarini  o 'tk a z u v c h i  o 'tk a z u v   yoMlari  joy- 
lashgan.  Y u rakning  o ‘tkazuv  y o ‘li  yuqorigi,  pastki  qavat  venali 
o ‘ng  yurak  b o i m a s i g a   quvilishi  yeridan  K evt-flak  tu g u n i  bilan 
boshlanadi.  K eyt-flak  tu g in id a n   ikkita  shox  chiqib,  biri  pastki 
qavat  venaga  ikkinchisi  yurakni  b o ‘lm a c h a   q o rin c h a la ri  ora- 
sida  joylashgan,  A s h o v -T a v o r  tuguni  t o m o n   boradi.  A shov- 
T a v o r  tu g u n id a n   yurak  q o rin c h a la rig a   2  ta  G is  o yoqchalari
6-  rasm.
 
Q on  aylanishining  kichik  va 
k atta  doiralari:
/   —  a o r t a   va  u n i n g   t a r m o q l a r i ;  
2
  —  o ‘p k a -  
l a m i n g   k a p il la r  t o ' r i ;  
3
  —  y u r a k n i n g   c h a p  
b o ‘lm a c h a s i;  
4 —
  o ' p k a   ve nal ar i;  5 —  y u r a k ­
n i n g   c h a p   q o r i n c h a s i ;   6  —  q o r i n   b o ' s h l i -  
g ‘id a   j o y l a s h g a n   i c h k i   o r g a n l a r   a r t e r i y a s i ;  
7  —  q o r i n   b o ' s h l i g ‘id a   j o y l a s h g a n   t o q   o r -  
g a n l a r n i n g   k a p il la r  t o ' r i ;   u n d a n   q o p q a   v e n a  
si st e m a s i  b o s h l a n a d i ;  
8
  —  t a n a n i n g   k a p il la r 
to ' r i ;   9  —  past ki  k o v a k   v e n a ;  
10
  —  q o p q a  
v e n a ; 
II
  — ji g a r n i n g   k a p il la r  t o ' r i ;   b u   t o ' r d a  
q o p q a   v e n a   s is t e m a s i   k e li b   t u g a v d i   va  u 
y e r d a n  j i g a r n i n g   q o n n i   o li b   k e t u v c h i   t o m i r -  
lari  — ji g a r  v e na l ar i  b o s h l a n a d i ;  
12
 —  y u r a k ­
n i n g   o ' n g   q o r i n c h a s i ;  
13
  —  o ‘p k a   a r t e ­
riy as i; 
14  —
  y u r a k n i n g   o ' n g   b o ' l m a c h a s i ;  
15  —
  y u q o r i g i   k o v a k   v e n a .
133

keiadi.  Yurakning  ogMrligi  yangi  tugMlgan  bolada  30  g,  5  yoshda 
100  g,  10  y o sh d a   185  g,  15  y o sh d a   250  g,  geografik  katta 
o d a m d a   esa  30 0 —350  g  boMadi.  Bolaning  4  y oshigacha  yurak- 
ni  m uskul  tolalari  yaxshi  rivojlanm agan  boMib,  5—6  yoshda 
m u sk u llarin in g   differensirovkasi  k uchaya  boshlaydi  ( 6-rasm ).
Yurak  fizio lo g iy a si  va  y o sh g a   oid  x u su siy a tla r i
Y urakning  asosiy  ishi  q o n to m irla rg a   bosim   ostida  q o n m  
h a y d a b   berishdir.  A rteriya  q o n to m irla ri  orqali  q o n   y u rak d an  
ch iq ib   ketadi.  V ena  q o n to m ir la r id a n   esa  vurakka  kelib  q u y ila ­
di.  Y urakning  c h ap   q o rin ch asid an   chiqayotgan  aorta  qon  tomiri 
va  oMig  q o r in c h a d a n   ch iq a y o tg a n   o ‘pka  arteriyasi  bilan  yurak 
q o rin c h a la ri  o rasida  yarim   o y sim o n   q o p q o q la r  joylashgan.  Bu 
q o p q o q la r   o rasida  c h o d ir s im o n   q o p q o q la r   jo y lash g an   boMib, 
b u ia r  h a m   bir  t o m o n g a   q arab   ochiladi.  Y u ra k n in g   c h a p   q o rin - 
ch a sid a   aortga  q o n   ch iq arib   b e ra y o tg a n d a   bosim   130— 150  si- 
m o b   ustuniga  koMariladi,  oMig  q o r in c h a d a   esa  bosim   15—30 
m m   sim ob  u stuniga  tenglashadi.  S h u n d a y   qilib,  o ‘ng  q o rin - 
ch a g a   n isb atan   c h a p   q o r in c h a n i  fiziologik  nagruzkasi  a n c h a  
yuqori,  c h u n k i  c h a p   q o r in c h a   b u tu n   o rg a n iz m g a   q o n   yetkazib 
beradi.
B olaning  yoshi  o ‘tgan  sayin  yurak n in g   boMmacha  va  q o rin - 
chalarining  hajm i  q o n to m ira la rin in g   diam etri  о rtishi  bilan  ortib 
boradi.
Yangi  tugMlgan  b o la la rd a   y u ra k n in g   bir  m in u td a   qisqarish 
sorii  120— 140,  1—2  yo sh d a  110— 120,  5  yoshda  9 5 — 100,  10—
14  y o sh d a   7 5 —90,  15— 18  y o sh d a   6 5 —75.  J a n u b d a   yashovchi 
o'sm irlarning  yuragi  tashqi  m u h it  tem peraturasi  b irx il  boMganda 
h a m   sh im o ld a   yashovchi  o ‘sm irlarga  n isbatan  tez  qisqaradigan 
boMadi.  Yurak  bir  m arta  q isq a rg a n d a   q o n to m irla rg a   h ay d ab  
b ergan  q o n in in g   m iq d o rig a  y u ra k n in g   sistolik  hajm i  deb  atala- 
di.  Bu  hajm   c h a q a lo q d a   o ‘rta  h iso b d a   —  2,5  s m 3,  1  yoshli 
b o lalard a  10  s m 3,  5  yoshda  —  20  s m 3,  15  yo sh d a  —  4 0 —60 
s m 3,  katta  o d a m d a   esa  6 5 —75  s m 3  ni  tashki!  etadi.
B olalarda  sistolik  h a jm n in g   ortib  borishi  bilan  bola  orga- 
nizm in i  kislorodga  talabi  o rasid a  parallelik  mavj'ud.  Y urakni 
bir  m in u td a   q o n   tom irlari  h aydab  b ergan  q o n in in g   m iq d o rig a 
y u ra k n in g   m inutlik  hajm i deb  yuritiladi.  Yangi  tugMlgan  b o la d a
134

y u rak n in g   m in u tlik   hajm i  350  s m 3,  1  yoshda  1250;  10  yoshda 
2 5 0 0 — 1700;  15  y o sh d a   3 500—3800;  katta  o d a m d a   esa  3 5 0 0 — 
4000  s m 3  ga  teng  boMadi.  S h u n d a y   qilib,  bola  q a n c h a   yosh 
b o ‘lsa,  y urakning  nisbiy  sistolik  hajm i  s h u n c h a   yuqori  b o ‘ladi. 
Bolalarda  ayniqsa,  ilk  yoshlikda  yurakning  m inutlik  hajmi  yurak 
qisqarish  soni  sistolik  h a jm n in g   o ‘lc h a m ig a   bogMiq  b o lladi. 
B olalarda  yurak  to n la rin in g   o ‘rtach  davomliligi  katta  o d a m n i -  
kidan  kam   bo'ladi.
Yurak  ishining  boshqarilishini yosh lik xususiyatlari.  B o la la r 
va  k a tta la r  yuragi  o r g a n i z m d a n   ajratib  o lin ib ,  u n g a  ta rk ib id a  
o z u q a   m o d d a l a r   va  kislorod  b o ‘lgan  e r itm a   y u b o rib   turilsa, 
y u ra k   bir  n e c h a   soat,  qisqarib  tu rish   xususiyatiga  ega.  Y u r a k ­
ning  bu   xususiyati  yu ra k   a vtom atikasi  deyilib,  bu  x u su siy a td a  
y u r a k d a   m o d d a   a lm a s h in u v i  o ‘zgaradi  va  b io p o te n s ia l  te b ra - 
n ish la r  bilan  bogMiq  b o 'lg a n   h o ld a   K ey t-flak   tu g u n id ag i  yurak 
m u s k u lla rin i  q o “z g ‘atu v ch i  im p u lslarn i  v ujudga  kelib  turishiga 
b o g ‘liq.  Bir  b u t u n   o r g a n i z m d a   y u r a k   a v t o m a t i k a s i   ic h k i 
m u h i t n i n g   o ‘zgarishi  bilan  nerv  va  g u m o ra !  y o ‘lda  b o s h q a -  
r i l i b   t u r i l a d i .   Y u r a k k a   m a r k a z g a   i n t i l u v c h i   i m p u l s l a r ,  
b o ‘y in n in g   ikki  y o n id a   jo y la s h g a n ,  a d a s h g a n   nerv lar  orqali 
u z u n c h o q   m iy a d a n   kelib  tu ra d i.  O rq a   m iy a n in g   k o ‘krak  seg- 
m e n t i d a n   c h iq q a n   s im p a tik   tu g u n l a r d a n   y u ra k k a   2  ta   s im p a -  
tik  n e rv la r  a d a s h g a n   nerv  b ila n   birga  y u ra k   m u sk u lla rig a   ta r -  
m o q la n a d i.  S h u n d a y   qilib,  u m u m iy   uyqu  arteriyasining  yo n id a 
a ra la sh   n e rv la r  y o tad i.  A d a s h g a n   nerv  m a rk a z la ri  q o ‘z g ‘aluv- 
ch a n lig i,  o ‘tk a z u v c h a n lig i  k a m a y a d i.  S im p a tik   nerv  m a r k a z ­
lari  q o ‘z g ‘algach,  a k s in c h a   y u r a k n in g   q isqarish  soni,  k u c h i, 
q o ‘z g ‘a ltiru v c h a n lig i  o r ta d i.  K a tta   o d a m d a   a d a s h g a n   n erv  
y u ra k   a v to m a tik a sig a   biroz  t o r m o z lo v c h i  b o ‘lib  t a ’sir  etadi. 
Bu  a d a s h g a n   nerv n i  tonus  deb  yuritiladi.
A dashgan  va  sim p atik   n ervlar  y u rak   m u sk u lla rid a   m o d d a  
a lm ash in u v i  va  o v qatlanishini  b oshqarib,  bu  bilan  yurak  ishiga 
t a ’sir  etadi.  Y urak  ishiga  nerv larn in g   b u n d a y   t a ’siri  trofik t a ’sir 
deb  n o m la n a d i.  Y u rak   ishini  nerv  —  g u m o r a l  y o i d a   id o ra 
etilishi  qon  orqali  b o ‘ladi.  A garda  a d a sh g a n   nervlar  q o lz g ‘alsa, 
q o n g a   k o ‘p  m iq d o ri  atsetilxolin  g a r m o n i  ishlab  chiqarilib,  bu 
g a r m o n   orqali  yurak   ishini  sekinlashtiradi.  S im p a tik   nervlar 
q o ‘z g ‘alsa,  q o n g a   norodrenalin  va  adrenalin  g a rm o n la ri  quyilib 
q o n   orqali  yurakka  sim patik  nerv  kabi  t a ’sir  k o ‘rsatadi.  B u n -
135

dan  tashqari.  yurak  faoliyatiga  qon  tarkibidagi  kalsiy,  kaliv  ion- 
iari  h a m   t a ’sir  qiladi.  Kalsiy  yurak   ishini  tezlashtiradi.
Bola  tug'ilganda  yurakni  ta'm in lo v ch i  nerv  apparati  yetarli 
darajada  taraqqiy  etgan  bo'ladi.  Y urakka  simpatik  va  parasim pa- 
tik  nervlar  o 'z   t a ’sirini  ko'rsata  boshlaydi.  Lekin  Yangi  tug'ilgan 
bolaning  yuragiga  sim patik  nerv  t a ’siri  kuchliroq,  y a ’ni  s im p a ­
tik  nervning  tonusi  yuqoriroq  bo'ladi.  Yurak  mu>kullarini  nerv­
lar  bilan  toMiq  ta 'm in lan ish i  bolaning  7 —8  yoshida  tugaydi.
Puls
Y u rak   q orinchalari  bosim   ostida  q onni  q o n to m irlarig a  hay- 
dab  berganda  qontomirlarini  tebranishiga puls deb  yuritiladi.  Puls- 
ni  o d a m d a   arteriya  q o n to m irla rd a   teri  ostida  yuza  joylashgan 
yerlardan  yelka  arteriyasini  bilakda  ikkiga  shoxlangan  yerida, 
ch ak k a d a   va  o rg an izm n in g   b o sh q a   yerlarida  sezish  va  sanash 
m u m k in .  Bolaning  yoshi  ulg'ayishi  bilan  puls  h a m   kam aya  b o ­
radi.
Qon  bosimi
A ortadagi  q o n   bosim i  bilan  venalardagi  b o s im n in g   farqli 
bo'lishi  yurak  ishini  vujudga  keltiradi.  Y urak  qisqarishi  tezlash- 
g a n d a   sistolik  hajm i  o r tg a n d a   q o n   bosimi  o rta d i,  yurak   ishi 
sekinlashganda  sistolik  hajmi  kam ayganda  qon  bosimi  kamayadi. 
A rteriya  q o n   bosim i  o rg a n iz m d a g i  q o n to m irla ri  d ia m e tr in in g  
u m u m iy   yig‘indisiga  h a m   bog'liq.  A garda  arterial  va  kapillar 
q o n t o m i r l a r   devori  to ray sa  q o n   bosim i  o rtadi,  k e n g a y g a n d a  
a k s in c h a   kam ayadi.
A rteriya  q o n   bosim i  y u ra k   tonusi  yoki  o 'r t a   m a y d a   a r t e ­
riya,  arteriya  q o n to m ir la r n in g   m uskul  qavatini  tarangligi  bilan 
saqlanib  tu radi.  S o g 'lo m   o d a m la r d a   q o n to m ir la r n in g   m uskuli 
devorlarini  nerv  g u m o ra l  m e x a n iz m   bilan  boshqarilib  turilishi 
tufayli  qo n   bosim i  bir  m e ’y orda  saqlanadi.  Bu  m e x a n iz m   bu - 
zulsa,  q o n   bosimi  o 'z g a ra d i.  K atta  o d a m d a   a o rta d a   m ak sim al 
yoki  sistolik  bosim   120— 140  m m   sim o b   ustu n ig a  teng,  yelka 
arteriyasida  110— 125  m m   sim o b   ustuniga  m in im a l  yoki  dias- 
tolik  bosim   70—80  m m ,  m a y d a   arteriyalarda  70—80  m m ,  ar- 
teriyalarda  4 0 —60  m m   kapillarlarda  20—40  m m ,  yirik  venalarda 
2 —5  m m   sim ob  ustuniga  ten g   bo 'lad i.
136

M aksim al  qo n   bosimi  bilan  m in im al  q o n   bosimi  o'rtasidagi 
farq q a  puls  bosimi  deyiladi.  Puls  bosim i  o 'r t a   hisobda  30—40 
m m   sim ob  ustuniga  teng  boMadi.  Arterial  qon  bosimi  b o la ­
larda  k attalarn in g   q o n   bosim iga  n isb atan   a n c h a   past  boMadi. 
B undan  tashqari,  q o n   bosim ining jinsiv,  individual  farqlari  ajra- 
tiladi.  Yangi  tugMlgan  bo lad a  m aksim al  q o n   bosim i  60—65  m m  
sim ob  ustuniga  teng,  bir  y o shning  oxirida  9 0 — 105  m m   sim ob 
ustuniga  teng,  m inim al  q o n   bosimi  50  m m   sim ob  ustuniga  teng 
boMadi.
0 £gil  va  qiz  bolalarda  5  yoshgacha  qon  bosimi  bir  xil  boMadi. 
5  yoshdan  9  yoshgacha  o'gil  bolalarda  qon  bosimi  1—5  simob 
ustuniga,  qizlamikiga  nisbatan yuqori  boMadi.  9  yoshdan  13  yosh­
gacha  qizlarda  qon  bosimi  1—5  m m   sim ob  ustuni  yuqori  boMadi.
C h u n o n ch i  7—8  yosh  bolalarda  arterial  bosim  simob  ustuni 
hisobida  100/64  m m ,  12  yosh  bolalarda  105/70  m m   boMadi.
Qonning  tomirlarda  harakatlanishi
T o m irlard ag i  q o n   b o sim in in g   farqi  va  y u rak n in g   to m irla r- 
ga  qon  haydab  beradigan  kuchi  qon n i  harakatlantiradigan  asosiy 
sa b a b la r  hiso b lan ad i.  Q o n   b o sim i  in s o n n in g   y u ra k   fazasiga 
bogMiq.
Q o n to m ir la r   sistem asining  turli  q ism larid a  qon  h a r  xil  tez- 
lik  bilan  oqadi.  C h u n o n c h i   yirik  a rteriy alard a  q o n   o q im in in g  
tezligi  50  s m /s e k   g a c h a   borsa,  v e n a la rd a   20  s m /s e k   boMadi  va 
kapillarlarda  0,5  m m / s e k   g a c h a   tu sh ib   qoladi.  Tutish  o ‘zan 
boMmish  q o n to m ir la r   sistem asida  b a rc h a   arteriyalar,  b a rc h a  
kapillarlar  va  b a rc h a   ven alar  orqali  birdek  vaqt  birligi  ic h id a  
bir  xil  m iq d o rd a   q o n   oqib  o ‘tadi.
Q o n n i n g   h a ra k a t  tezligi  t o m i r l a r   o ‘z a n in in g   koMidalang 
kesim iga  teskari  p ro p o rs io n a l  y a ’ni  q o n   oq im i  kapillarlarda 
h a m m a d a n   kichik,  arteriy alard a  esa  h a m m a d a n   katta  boMadi.
Kapillarlarda  q o n   oqish  tezligining  kichik boMishi  to 'q im a la r 
ic h id a   m o d d a l a r   a lm a s h i n u v i   u c h u n   yetarli  v aq t  o ‘tish in i 
t a ’min laydi.
Download 93.45 Kb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   10   11   12   13   14   15   16   17   18




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling