М. X o d jit d in o V a, Л. Kizayev suv kimyosi va míkrobíologiya

¡9-rasm.
S u v d a p l l q iy m a tig a bogM iq d a ra ja d a I I
2
S , H S va 
larnitjg 
m a v ju d lig in i ko^ rsatuvchi d ia g ra m m a
V o d o ro d sulfid — zaharli gaz, suvni ba d b o‘ y qiladi, x o ‘jaIik- 
ichimhk suvlarda H
2Sning boMishiga yoM q o ‘ yilmaydi.
V IL 5. Biologik ifloslaiitiruvchilar va tabiiy hamda oqova 
suvlar sifatining sanitariya^baktcriologik ko^rsatkichlari
Tabiiy va o q o v a suviarning mikrofonusi nihoyatda xilma-xil. 
Uning sifat va m iq d or tarkibi, birinchi navbatda, suvning tarkibiga 
bogMiq. Y erning chuqur joyiaridagi juda toza artezian suvlarda 
butunlay deyarlik bakteriyalar uchramaydi, chunki bu suv m an­
balari yuqorisida boMgan qavatlar suv manbayini gorizontal 
holatdagi qavatlar bilan uchrashishdan him oya qiladi.
O ch iq havzalar suvi tarkibining o ‘ ziga xos xususiyati yil 
fasllarida o ‘ zining m iqdoriy va mikronufuz turlarini o ‘ zgartirishdan 
iboratdir. Y er sirtidagi manba suvlarining bakterial ifloslanishi, 
asosan, bu suv havzasi tarkibida organik, mineral moddalar 
m ikroorganizmlar b or boMgan joylardan iflos va oqova suviarning 
kelib tushishidan iborat.
Kundalik ehtiyoj oqova suvlaming mikrofloi-asi (o ‘simliklar olami), 
asosan, inson ichaklaridan va tanasidan chiqadigan m ikroor­
ganizmlardan va turli jism sirtlaridan yuvilib tushadigan iflosliklardan 
tashkil topadi. Insondan chiqadigan fiziologik iflosüklar bilan birga 
1 
sutkada bir necha trillion mikroblar oqova suvlarga tushadi. Ular ichida

---

ko‘ pchil¡k qismini ichak tayoqchalari, laktobatsiilar, entrokokklar, 
zamburugMar, eng sodda ibtidoiy jonivoriar tashkil etadi. Ba’ zi ishlab 
chiqarishlaming chiqindilari shahar kanalizatsiyasiga tushirilganida 
ular bilan birga sanoatda ishlatilishi mumkin boMgan moddalar, maxsus 
m ikroorganizm lar (zam burug‘ , aktinom itsctlar, achitqilar va 
hokazolar) ham oqova suvlarga o ‘ tib ketadi.
Sanitariya m ikrobiologiyasi niiqtayi nazaridan qaraganda, 
suvning sifatini aniqlashdan maqsad odam lar sogMigM uchun 
sanitariya-epidemiologiya jihatdan xavotirlik b o r yoki y o ‘ qligini 
bilib olishdan iborat. Suv odam organizmida turli xastaliklar, 
a s o s a n , 
ich a k
k a s a llik la r in i 
b u n y o d g a
k c lt ir a d ig a n
mikroorganizmlami uyg‘otuvc)ii vosita rolini bajaradi. Odamlardan, 
hayvonlardan chiqadigan, kir yuvganda, hayvon (qoram ol)larni 
su g ‘ org a n d a a jra la d iga n c h iq in d ila r b ila n b ir g a patogen
mikroorganizmlar ham suvga tushib qoladi.
Suv orqali ichki terlama, dizcntcriya, vabo, infcksion gepatit 
va boshqa kasalliklar tarqaladi.
Suvning sifatini nazorat qilisli maqsadida barcha tur infeksiya 
tarqatuvchi, uyg‘ otuvchi m ikroorganizm lam i bevosita miqdoriy 
aniqlashni amalga oshirib boMmaydi, chunki ularning xili k o‘ p 
boMganidan analiz nihoyatda katta qiyinchiliklar tug‘ diradi. Shu 
sababli amaliy sanitariya mikrobiologiyasida turli xil infcksiyalar- 
ning patogen mikroorganizmlar ta’siridan zararlanishi potcnsial 
imkoniyatini bevosita yoMIar bilan aniqlashdan foydalaniladi.
Suvning sifatini sanitariya-bakteriologiya jihatdan tavsiflash 
uchun ikkita asosiy ko‘ rsatkich aniqlanadi: biri — m ikroblar soni 
va ikkinchisi — Koli guruhidagi bakteriyalar sonidir.
Birinchi ko‘ rsatkich suvdagi acrob saprofltlarning barcha xillari 
haqida umumiy tasavvur beradi; shu sababdan u k o'p in ch a aerob 
saprofitlarning umumiy hisobi yoki to ‘g ‘ rid a n -to‘gM'i umumiy 
hisob deb ataiadi. M ikroblar sonini aniqlash u chun standart 
g o ‘ sh t-p epton yeiim (M P A ) muhiti „e k in e k is h “ usulidan 
foydalaniladi. M P A g o ‘sht pishirilgan sho‘ rvadan tayyorlanadi, buning 
uchun 1 l iO g peptonga 5 g NaCl va 20 g yelim (agar-agar) 
q o ‘ shiladi, natijada zieh gel (zieh iviq) hosil boMadi. Ana shunday 
M P A — muhit standart sifatida qabul qilingan, buning sababi 
shundaki, M PA ning tarkibi ko'pchilik saprofitlarning tanovul

---

qiladigan ozig‘i tarkibiga muvoilq keladi. Unga ekilgan „mikrooiganizm 
urug‘ i“ , ya’ni „ekin“ 37”C da 24 soat inkubatsiya qilinadi. Mikroblar 
soni 1 m l suvda hosil boMgan sirtdagi hujayralar soni bilan 
ifodalanadi. O qova, tabiiy va vodoprovod suvidagi mikroblar soni 
bir xil usulda aniqlanadi. Lekin tarkibida mikroorganizmlar k o ‘ p 
boMgan o q o v a va ko‘ pchilik tabiiy suvlami analiz qilishda suv 
namunasi aw al ma’ lum darajada suyultirilib, so'ngra analiz qilinadi.
A e ro b saprofitlar suvdagi um um iy mikroblar sonining faqat 
bir qism ini tashkil etadi, lekin ular suv sifatining sanitariya k o ‘ r- 
satkichi hisoblanadi; buning sababi shundaki, suvning organik 
m oddalar bilan ifloslanish darajasi bilan suvdagi mikroblar soni 
orasida t o ‘g ‘ ri proporsional bogManish mavjud. Undan tashqari, 
tadqiqotchilar fikriga qaraganda, suvning mikroblar soni qanchalik 
yuqori boMsa, bunda suvda patogen mikroorganizmlarning mavjud 
boMish ehtim olligi shunchalik yuqori qiymatga ega boMadi. Г О С Т
2874 — 73 ga m uvofîq v odoprovod suvining mikroblar soni 100 
dan katta boMmasligi kerak. Tabiiy suvlarga kelganda, bu ko'rsat- 
kich turli suv havzalari uchun juda kalia chegarada o ‘ zgaradi, 
undan tashqari biror havzadagi mikroblar soni yil fasllarida ham 
o ‘ zgarib turadi. Toza havzalarda aerob saprofitlar son! o ‘ nlar yoki 
yuzlar bilan ifodalansa, ifloslangan va juda iflos havzalarda aerob 
saprofitlar son i yuz ming va millionlarni tashkil etadi.
Suv sifatining ikkinchi xarakterii k o‘ rsatkichi, ya’ ni K oli 
(ichak tayoqchalari) guruhiga kimvchi bakteriyalar soni ayni suvda 
istiqom at qila oladigan patogen mikroorganizmlar boriigi bilan 
tavsiflanadi.
K oli gum hidagi bakteriyalar enterobakteriyalar oilasiga kiradi. 
U lar sporasiz tayoqchalar, fakultativ anaeroblar boMib, 3 7 ^
da 
la k t o z a n i 
achitib glukozaga aylantiradi; natijada oksidaz aktivlikka 
ega boMmaydi. Ular inson va hayvonlarning ichaklarida doim o 
yashovchi mikroorganizmhrdir. Ular doim o ko‘ p miqdorda tashqi 
muhitga chiqadi. Ularning bu muhitdagi umri patogen mikroorga­
nizm lar um riga qaraganda ancha uzun boMadi. Ular k o‘pchilik 
infeksiya uyg‘ otuvchi mikroorganizmlarga qaraganda 
x l o r
ta’siriga 
k o‘ proq chidam li boMadi. Koli guruhidagi bakteriyalar o ‘ zlarining 
ana shu 
xoSvSalari 
tufayli sanitariya-koMgazma mikroorganizmlar 
sifatida ishlatiladi. Suvda koli — bakteriyalarning mavjudligi bu suvning

---

fekal iíloslanganini ko‘rsatad¡. КоИ shakllam i m iqdoriy an aliz qilisli 
u c h u n fuksinsulfat agar-agar (yelim ) ishlatiladi (y a ’ni E n d o m u h it 
tayyorlanadi). E ndo m uhit tay y o rlash u c h u n olovda (yoki p litad a) 
qizdirilib suyuqlantirilgan M P A n in g 10 m illim ctrlga fuksinasosning
10 C IH
2
eritm asi, 5 g kim yoviy to z a laktoza q o ‘sh ilad i (lak to za 
q o ‘shilishdan a w a l b ir n e c h a m illim e tr suvda eritilg an boMishi 
kerak), so 'n g ra unga natriy su ifitn in g suvdagi 
10
% li eritm a sid a n
o ch -q iz il (pushti) rang paydo boM guncha q o ‘shiladi.
O qova yoki ifloslangan tab iiy suvni analiz qilishda E n d o m u h i­
tig a o ld in suyultirilgan m ikrob n a m u n a si ekiladi, s o ‘n g ra 37"C da
24 so at inkubatsiya q ilin g a n d an keyin, u n ib c h iq q a n „ e k in d a g i“ 
x arak terli tu rk u m (k o lo n iy a)la r so n i hisoblab to p ila d i.
V odoprovod va toza tabiiy suviarni analiz qilishd an ilgari suvni 
m em b ra n ali filtrdan oMkazib, suvdagi m ik ro o rg an iz m larn in g k o n ­
sen tra tsiy a si k attalash tirilad i, s o ‘n g ra analizga oM iladi. A n a liz 
natijalarin i koli-indekslar, y a ’ni 1 I suvda boMgan b a k te riy a la r 
son i ta re id a ifodalanadi. B a’z a n q a y ta hisoblab, a n a liz n a tijalarin i 
k o li-titrla r bilan ifodalanadi; k o li- titr d eg a n d a, o ‘z id a b itta ichak 
tay o q ch a si tutuvch i m inim al (m l la r hisobidagi) su v n in g h ajm in i 
tu s h u n m o q kerak: k o li-titr = k o li-in d ek s.
Г О С Т 2874-73 ga m uvofiq v o d o p ro v o d suvinin g koU -indeksi
3 d a n o rtiq boMmasligi k erak . S uv b ilan ta ’m in lo v c h i m a n b a la r 
u c h u n ruxsat etilgan koli-indeks suvning q anday usuld a tozalashg a 
m oM jallanganligiga bogMiq. A g a r su v n i to zalash fa q at xlo rlash 
bilangina chegaralansa, ayni m an b ad a g i suvning k o li-in d ek si 
1000 
d a n o rtiq boMmasligi kerak; a g a r suv toMiq to z a la n a d ig a n boMsa, 
u n d a y m an b an in g koli-indcksi 10000 ga ten g boMadi.
A yrim hollarda sanitariya-epidem iologiya ko‘rsatk ich lari za ru r 
boM ganlda, suvda qancha e n te ro k o k k la r, e n tc ro v in is la r, s a lm o - 
n e lla la r bo riig in i an iq lash z a r u r boM ganida su v d ag i p a to g e n
m ik ro flo ran i tekshirish z a ru ra ti tugMladi.
Y er sirtiga joylashgan suv m anbalari uchun sanitariya-bakterio­
logiya testlaridan tashqari, yana gidrobiologik kuzatkhlar ham talab qiladi.
S uv n am unasini m ik ro sk o p b ila n q arab fito va z o o p la n k - 
to n la rn in g hujayralari soni to p ila d i. Bu ko‘rsa tk ic h la r yil fasllari 
o ‘zgarishi bilan o ‘zgaradi; b u o ‘z g a rish la r m ik ro o rg a n iz m la rn in g
m iq d o rid a h am , turiarida h a m y uz b eradi.

---

B a h o r-y o z fasllarida s u v o ‘tlari (suv h avzalari guUab), Y er 
sirtid ag i h avzalarda fito p la n k to n la r m iqdori o rtad i; u larn in g soni 
1 m l suvda 50 
m in g
h ujayraga yetadi. Yoz faslida 
Z o o p la n k to n tu rli 
k o ‘rin ish larg a ega b o ‘ladi: u n d a qisqichbaqa sh aklid agi ibtidoiy 
k o lo v ra tk a la r, 
dreysen m o llu sk alari shaklidagi lich in k alar b o 'lad i. 
S u v d a b e n to s o rg an izm lar: ch u v alch an g , h a s h a ro tla r lichinkasi 
h a m
boMishi m um kin. Q ish m avsum ida suvda, aso san , eng sodda 
q isq ich b aq a sim o n b a k te riy a la r uchraydi. Z o o p la n k to n o rg an izm ­
la r s o n in i, o d a td a , 1 m^ su v d a boMgan ek zem p ly arlar soni bilan 
ifo d a la n a d i. Sobiq S S S R n in g Y evropa qism idagi o ‘rta m in taq a 
d a ry o la rid a z o o p la n k to n la rn in g konsentratsiyasi su v n in g I m^ da 
10 0 — 10000 e k z e m p la rla r n i ta sh k il q ilard i. S uv m a n b a la rd a
q u ro lsiz ko ‘zga k o ‘r in a d ig a n o rg a n iz m la r h a m u c h ra y d i. U la r ­
n in g s o n in i h am 1 m^ su v d a boMgan ek z em p ly arlar soni bilan 
if o d a la n a d i. U la rn in g s o n i 
Z o o p la n k to n
o rg a n iz m la r so n ig a 
q a ra g a n d a kam boMadi.
Ic h im lik suvlarda p la n k to n organizm lar h am , qu ro lsiz k o ‘z 
b ila n k o ‘rish m um k in boMgan organizm lar h a m boMmasligi kerak.
O q o v a su vlarni s a n ita riy a -e p id e m io lo g iy a jih a td a n toMiq 
ra v ish d a tavsiflash u c h u n m ik ro b soni va k o li'te stla rd a n taj?hqari, 
u c h in c h i ko ‘rsatkich — g e lm in tla r tu xum lari so n i n o m li oMchov 
belgisi kiritilgan.
O q o v a suvda g e lm in tla r tu xum lari m iqdori b a rc h a turdagi 
bionufuslarning um um iy so n in i va ayrim bionufuslam ing gelm intlar 
b ila n zararlan g an in i, b in o b a rin , o ‘sha nufuzli jo y n in g sanitariya 
holati qay darajada ekanligini tavsiflaydi. Oqova suvlarda askaridalaming 
tu x u m la ri eng ko‘p u ch ray d i. U la r suvdagi u m u m iy gelm intlar 
tu x u m la ri sonining deyarli 92 
%
ini tashkil etadi. Q olgan 
8
% ni 
vlasoglav, ostritsa, keng len tes tuxum lari egallaydi.