N I z o m I y n o m I d a g I t o s h k e n t d a V l a t p e d a g o g I k a u n I v e r s I t e t I m a m a s o L i j u m a b o y e V

Kamsitmangiz kuchimni,
Bosqinchidan  olgumdir 
Halq qasosi  —  o ‘chimni!
www.ziyouz.com kutubxonasi

Qurol bering menga  ham,
Qurol bering menga  ham.
Razil nemis  boshiga 
M en ham solay katta g ‘am,-~
N em is-fashist  bosqinchilari  barcha  qatori  yosh  bolalaming  ham   osuda 
hayotini  buzdi.  U lam i  daryo,  k o ila r bo‘yida baliq tutib hordiq  chiqarishdan, 
bilim olib, quvnoq o ‘yin-kulgi bilan yashashdan mahrum  etdi. Shuning uchun 
ham   yosh  vatanparvar butun  xalq  bilan  b ir tan,  bir jon  bo‘Jib,  q o iid a   qurol 
bilan dushm andan o ‘ch olishga shaylandi: deya shijoat ko'rsatishi bilan diqqatni 
tortadi. U rush davri bolalar adabiyotida front orqasini mustahkamlash ishi ham 
alohida  m avzu  b o ‘lib qolgan edi.  Zafar Diyoming «Maktab sening fronting», 
«Poczd ketarfrontga», «TemirchiJar minbari», ShukurSa'dullaning «Yoshlik», 
«Sen nima qilding?» kabi asarlarida bolalaming front orqasini muslahkamlashdagi 
jangovar m ehnatlari  nam oyon bo‘ladi.
«Sen  nim a  qilding?» she'rining qahramonlari  o'zlariga  ham ,  o ‘zgalarga 
ham  talabchan bolalar.  Ular har bir kun, h ar bir daqiqani mehnat muvaffaqiyati 
bilan  o ‘tkazishni  o ‘z oldilariga  maqsad  qilib qo‘yganlar.  Shuning  uchun  ham 
ular bir-birlariga jiddiy savol beradilan
— Front uchun  ne  qilding?
Navbat senga! So*yla  qani,
N im alam i ep bilding?!
Javob ham   aniq:
...  O ÿ la b   topdim:  uyga  kirdim,
Kezdim  har yonni  bir-bir.
Bog'lar oshdim,  k o ‘p y o ‘1 yurdim,
Yig'dim  tersagu  ternir.
«Bular fro n t uchun!»
—  deya  eltdim  maktabim  sari,
—shu  zaylda  h a r bir  bolaning  q o ‘shgan  ulushi  besh  o ‘rtoq  o ‘rtasida 
m uhokam a qilinadi. Va nihoyat ular:  «Bundan o ‘qu tank bo ‘ladi!*, deya o ‘z 
ishiaridan q a n o a t  hosii  qiladilar.
S h e’rd a  h a r  b ir  bolaning  fikri-o‘yi,  orzu-um idi,  harakati,  m ehnati 
ishonarii tarzda ifoda etiladi.
U ru sh d a n   s o ‘nggi  d av r  b o lalar  sh e’riyatida  o na  -   V atan ,  g o'zal 
diy o r,  h u r  o i k a m i z   to ‘g ‘risida  yaratilgan  asarlar  diqqatga  sazovordir. 
«Y ashna,  V a tan »   (I.  M uslim ),  «O bod  o ik a m * ,  «Y urtim izning  yuragi» 
(P .  M o ‘m in ) ,  « M e n in g   V a ta n im * ,  «B axtli  b o lalar*   (Q .  H ik m a t), 
« 0 ‘lk a m iz n in g  to n g i otm oqda*  (A.  R ah m at),  «D ehqon bobo va o ‘n  ikki 
bolakay qissasi»  (A .O rip o v ),  «O nadegan s o ‘z*  (O .M atjon)  vaboshqaJar.
www.ziyouz.com kutubxonasi

Bu  m avzuda yaratilg an  sh e’rlam i sanagan b ita n  ta m o m   bo'lm aydi.
Bu  mavzuda yaratilgan  asarlar  ichida A bdulla O ripovning  «D eh q o n  
bobo va o ‘n ikki bolakay qissasi» sh e'ri bolalar adabiyotining keyingi yillarda 
qo‘lga kiritgan jiddiy yutuqlaridan bo‘ldi. 0 ‘zbek bolalar she' riyatida O ‘zbekiston 
haqida  ko‘plab  asarlar  bor.  A .O ripov  u la m i  takrorlam asdan  o ‘ziga  xos 
original  asar  yozgan.  S h e 'r   qahram onlari  o ‘n   ikki  viloyatdan  c h iq q a n  
a 'lo c h i,  jam oatchi  o ‘quvchi  bolalar.  U lar  o ‘z   joylarining  tarixini  yaxshi 
bilishadi. Poezdda o ‘zlariga xamroh bo‘lgan boboning savollariga lo‘nda-lo‘n da 
qilib javob berishadi.  0 ‘zbekistondagi h ar b ir viloyatning o ‘ziga xos boyligi, 
shaharlari,  bag‘ri keng odam lari kitobxon k o ‘z o ‘ngida bir-birgavdalanadi.
0 ‘zaro suhbat asosiga qurilgan bu she’rd a boboning yakuniy nutqi ju d a  
salmoqli. T o ‘rt  m isra sh e’r bilan tobora gu llab-yashnab borayotgan,  o ‘ziga 
mustaqil  b o ‘lib,  o ‘z  taqdirini  o ‘zi  bunyod  etay otgan   diyorim izning  h u s n - 
jam oli, qudrati b ir butunligicha ifoda etilgan:
S iz  otagan  har bir jo y  
Bitta  bo'ston  bo'Iadi,
Hammasini  qo‘shsangiz,
0 ‘zbekiston  b o ‘ladi.
0 ‘zbek  xalqi  a z ald an   m eh n atk a sh   x a lq .  Ish c h a n lik   bizga  o t a -  
b o b o ia rim iz d a n   m e ro s   b o ‘lib  qolg an .  Q .M u h a m m a d iy n in g   « E tik » , 
«B uvim ning  hikoyasi»,  H.  Y o qubovning   « S ird ary o   oftobi*,  S h u k u r 
Sa'dullaning «Hovlim izning bolalari»,  « D asty or qiz»,  «Bog‘bon qiz»,  IIyos 
M uslimning «Oyxon  va rayhon»,  «Ishchan  asalarilar»,  «Sening sovg‘ang», 
Po‘lat  M o‘m inning  «Dalalarga  qarasam »,  «O ftob  chiqdi  olamga»,  Q u d ra t 
Hikmatning «Bobo va nabira», «Jo‘jam ,  yurm a laqillab», Tolib Y o ld o sh n in g  
«Vaqt  qadri»,  Y usuf  Shom ansum ing  «B araka»,  «Tikuvchi»,  T u rsu n b o y  
Adashboyevning «Shanbalik», R auf Tolibning «B obo xursand, N odira xafa», 
Qam bar  O taning  «M ehnatdan  zavq  olam an*  s h e 'rla ri  bevosita  m e h n a t 
mavzusiga bag‘ishlangan.
I s te ’d o d li  s h o ir   Q a m b a r  o ta   u z o q   y illa r d a n   b e ri  b o l a l a r n i  
mehnatsevarlikka chorlab she’rlar yozib keladi.  «M ehnatdan zavq o lam an »  
asari shulardan biri. Asaming lirik qahram oni sog‘Iom va tetik bola.  B u ning  
asosiy sababi  uning m ehnatkashligida.  Bola ishlashni, ayniqsa, k attalam in g  
yumushlariga yordam  berishni yaxshi ko‘radi.  Lirik qahram onning m e h n a ti, 
orzuxayoli yosh kitobxonning ezgu  niyatiga  m o s tushadi:
So g ‘lom,  quvnoq  bolamart,
Mehnatdan zavq olaman.
Agarda  ish  qilmasam,
Tez  zerikib  qolaman.
www.ziyouz.com kutubxonasi

Kattalarga dastyorman,
Xiz/natiga  tayyorman.
M ehnat  —  baxt.  0 ‘sh a  baxtni  qo‘lga  kiritish,  m ehnat  unum dorligini 
oshirish  uchun  esa  en g   a w a lo   ilm -fanni  puxta  o ‘zlashtirib  olish kerak.  Q. 
M u h am m ad iy   « K ic h k in a   m ich u rin ch ilar»   s h e 'r i d a   m e h n atn in g   zo e 
ketmasligini alohida t a ' kidlaydi:
Ilm in i  bilib  olsang,
M o ‘Ijaling xato  ketmas.
M ehnat  d u n y o d a  buyuk  ish.  Kimki  bu  ishning  etagini  tutsa,  u  hech 
qachon  kam   bo‘Jm aydi.  Bugun  ham   shoirlarim iz  o ‘z  asarlarida  bolalam i 
m ehnatkash  b o ‘lishga,  m e h n a t  ahdini  xurm at  qilishga,  ulam ing  peshona 
terlari  evaziga  b u n y o d   etilgan  narsalam i  e ’zozlashga,  asrab-avaylashga 
d a ’vatkor  she’rlari  b ilan   kitobxon  mehrini  qozonm oqdalar.
Bolalam i  b o g ‘c h a   yoshidan  boshlaboq  tab iatg a  m uhabbat  ruhida 
tarbiyalash m uhim  ishlardan biri hisoblanadi.  Bolalar ijodkorlari bu masalaga 
aloxdda  e’tibor  berad ilar.  «Kichkina  bog‘bon  haqida  doston»,  «Suv  bilan 
suhbat»,  «Yuksak  to g ‘,  keng  o ‘tloq  va  m ard  o ‘rtoq  haqida  qissa»  (Z afar 
Diyor);  «To‘rt fasl»  (Sh.  S a ’dulla);  «Bizning boqqa kelinglar» (G ‘.G ‘ulom); 
«Boychechak»,  « G 'u n c h a »   (U yg‘un);  « 0 ‘rik  gullaganda»  (H .  Olim jon); 
«Yurtimiz tabiati»,  «Tilla q o ‘ng‘iz»  (I.  M uslim); «Tabiat alifbosi»,  «Qanotli 
d o ‘st)a/> (Q. M uham m adiy);  «Bahor», «Tog‘ manzarasi»,  «Suv» (Q. Hikmat); 
«Toshbaqa» (Yu. S hom ansur); «Bircho‘ntakyong‘oq» (M A ’zam); «Baholar», 
«M aqtanchoq chum oli»  (T. Adashboyev); «Bahor va m e n » ,« Qushcha so‘zi» 
(R. Tolib); «Kamalak afsonasi» (O. Matjon) va boshqalar shular jumlasidandir. 
Bular orasida S hukur S a ’dullaning «Kichkina qushcha» asari alohida ajralib 
turadi.  Unda bolalam ing qushlarga boMgan mehri, g‘am xo‘rligi misralar qatiga 
chuqur  singdiriladi.
Bolalar  shoiri  O lim   M ahkam   o kziga o ‘zi  talabchan  qalam kashlardan 
biri.  U  o ‘zining  h a r b ir  asarini  qayta-qayta  ishlaydi,  tilining  sodda,  badiiy 
tom ondan m ukam m a! boMishiga katta e’tibor beradi.  «Kapalak» she’rini olib 
k o ‘raylik.  T o ‘rt  m israd an   iborat  bu  asar  naqadar  oddiy,  naqadar  sodda. 
A m m o juda ta ’sirchan.  Bu s h e ’rda insonlar u yoqda tursin, hatto,  hashoratu 
qurt-qum ursqalar h a m   tab iatn in g   m udom  guldek yashnab turishi tarafdori 
ekanligi  ayon boMadi:
—  Kapalakjon,  berí  kel,
Buncha  parvoz  eíasan.
—  M eni quvma  Erkinjon,
Gulni  bosib  ketasan.
www.ziyouz.com kutubxonasi

Tinchlik va d o ‘stlik!  Bu ikki so*z bir-biriga egizak.  B olalar adabiyotida 
bu  m avzu  m uhim   o ‘rinlardan  birini  egallaydi.  G ‘afu r  G ‘ulom   («Kaptar 
uchar,  g‘oz  uchar»,  «Tinchlik  archasi»),  Q.  M u ham m adiy  («Urushga  yo‘l 
bermaym iz»), Sh.  S a'd u lla («Tinchlik qushi haqida m en  o ‘qigan she'r» ),  I. 
M uslim   («D o‘stlik»)>  Q.  H ikm at  («Tinchlik  h aq id a  q o ‘shiq*),  Shuxrat 
(«Tinchlik  allasi»,  «D o‘stlik  guli»),  Y usuf  S h o m a n su r  («O rzular  bii>), 
Safar  Barnoyev  («Biz  bolalar»)  kabi  shoirlar  k itob xo nlarn i  tinchlik  va 
d o ‘stlik ruhida tarbiyalashga barakali hissa qo‘shdilar.
Q u d d u s  M u h a m m a d iy n in g   « U ru sh g a  y o ‘l  b e rm a y m iz »   s h e 'r i  
bolalam ing sevimli asarlaridandir.  U nda yetuk inso nlam ing  asosiy maqsadi 
tinchlik  va  osoyishtalik  ekanligini  bolalar  ruhiga  singdirib,  ulam i  tinchlik 
uchun  kurashga chaqiradi:
Deysan,  tanda jonim   bor,
Tinchlik  uchun  kurashay,
Urushga  hech  yo 7 bermay,
Vatan,  xalqim  yashnatay.
Q u d d u s  M u h am m ad iy   bu  bilan  c h e g a ra la n ib   q o lm a y ,  tin ch lik  
tarafdorlarining yengilmas kuch-qudratini,  astoydil h arak at qilinsa tinchlik 
urushni  yengishi  m uqarrar  ekanligini  shunday  ifodalaydi:
Tinchlik  bo ‘bin   hamma  yoq.
Buning uchun  hamma  vaqt,
Kurashar ja m   boHib xalq.
Urushga yo  V  bermaymiz,
Tinchlik yengar,  tinchlik  haq.
Bolalaming suyukli shoirlaridan biri b o ig a n  Q u d rat H ikm at «D o‘stlar, 
bering qo‘lga qo‘U sh e'rid a Quddus M uham m adiyning fikrini davom  ettirib, 
shunday yozadi:
Tinchlik  doim  saqlanar,
Qasd qilgan  majaqlanar.
D o‘stlar,  bering  qo'lga  qo%
Urushga  hech  qo^m ang  y o ‘l»!
Hozirgi  zam on  o ‘zbek bolalar  adabiyotida  tinch likn in g  asosiy garovi 
bo'lm ish do‘stlik mavzusi tobora kengayib borm oqda.  Bu mavzuda ayniqsa S. 
Jabbor,  E.  Raimov,  R.  Tolib,  A.  Obidjon  va  b o sh q alar  g ‘oyaviy-badiiy 
m ukam m al  asarlar yaratm oqdalar.
Bugungi o ‘zbek bolalar she’riyati haqida gap ketar ekan, m aktab hayotini
www.ziyouz.com kutubxonasi

aks  ettiradigan  asarlar  haqida alohida to‘xtalib  o ‘tish  kerak.  H am m a  narsa 
0
‘qishga, makiabga bog‘liq. Maktab mavzusida yozilgan she’ríarda taibiya o‘chog‘i 
m aktablar,  u n d a  qaynayotgan  baxtli  hayot,  bolalarning  ilm -fan  nurlaridan 
bahram and b o iish g a  intilishdek ijobiy fazilatlari ifodalanadi.
Ilyos M uslim ning «M aktabim»,  «Kitobcham» sh e'rlari kichik m aktab 
yoshidagi  b olalarga moMjallangan.  «M aktabim »ni o ‘qigan  bolada o ‘qishga, 
ilm -fan  n u rlarid an   bahram and  bo'lishga  intilish  yanada o ‘sadi.
Ona  kabi mehribon  — 
llm-fanlarga  makon,
Yayrab  o ‘qiyman  har on,
Qadrdonim,  maktabim!
Senda  darslar xilma-xil,
Ongim  o 4saryilm a-yil.
Sevinchlarga  to Har dil,
Qadrdonim,  maktabim!»
A ’lochi  o'quvchining  m aqsad  va  niyati  ham   a’lo  darajada.  U ning 
maqsadi o ‘sib,  ulg‘ayib xalq uchun, o n a -o ‘lka uchun haqiqiy farzand b o ‘lib 
voyaga yetish:
A  lo  o ‘qishdir burchim,
S a r f etarnan  bor kuchim. 
hhlaym an  xaiqim  uchun,
Qadrdonim  maktabim!
P o ‘lat  M o ‘m inning  «Xoh  o ‘qishda,  xoh  ishda*,  «Yer chopildi, javob 
to p ild i» ,  « S in fim iz   q o ^ h ig 'i» ,  « U sto z la r» ,  R a u f  T o lib n in g   « K a tta  
tanafTusda»,  « 0 ‘rtog‘im iz  yo‘qoldi»,  «Uy  vazifasi»;  Ergash  Raim ovning 
«Endi  katta  b o ‘lam an»  kabi  asarlarida shu  kunning  nafasi  sezilib  turadi.
O datda bolalar orzular qanotida yashaydilar.  Ergash Raimovning «Endi 
katta b o ‘lam an» sh e' rida bolaning orzu-niyati nihoyatda buyuk. Tezroq o ‘sib, 
ulg‘ayib  m aktab o ‘quvchisi bo‘lish:
Bultur edim  olí i da,
Yoshim  yetm ay  qoldida,
Maktabga  yozishmadi,
0 ‘qishga  olishmadi.
Yillar yurmas  ketiga,
Bu  y il  to'ldim  yettiga.
Endi katta  boiaman,
Men  maktabga  boraman.
www.ziyouz.com kutubxonasi

B olalar  rostgo'y,  halol,  poklikni  yaxshi  k o ‘rishad i.  Aldam chilik, 
yolg‘onchilik, xushomadgo‘ylik ulam ing xarakterlariga to ‘g ‘ri kelmaydi. Rauf 
Tolib bolalardagi bunday xususiyatni « 0 ‘rtog‘im iz yo‘qoldi» she' rida yaxshi 
yoritgan.  Valijon  o 'zining  yengiltakligi,  yolg‘o n ch i  va  xushomadgo'yligi, 
faqat  o ‘z  foydasini  ko'zlab  ish  ko‘rishi  bilan  sinfda  o b ro ‘sini  yo‘qotgan:
O ‘zfoydasin   o y la r  u 
Do'st  bo'Isin  qandoq?
Oramizjdan  y o ‘qoldi,
Eh,  bitta  o ‘rtoq...
Bugungi  kun  bolalar she’riyatida  harbiy  vatanparvarlik  mavzusi  ham 
an ch a m ukam m al  ishlangan.  U rush davri she’riyati tasvir m arkazida turgan 
jangovarlik, fashist bosqinchilariga kuchli nafrat,  Vatan himoyasiga chaqiriq, 
b ay n alm ilal  d o ‘stlik   g ‘o yalari  so 'n g g i  d av r  s h e ’riy a tid a   h am   asosiy 
m avzulardan  biriga  aylandi.  Am m o  endi  davr  bilan  b o g 'liq   ravishda  tasvir 
uslubining  birm uncha o ‘zgarganini  ko‘rishimiz  m um kin.  Jum ladan,  urush 
davri  sh e ’riyatida  lirik  q a h ra m o n n in g   b evosita  ja n g   m aydonlaridagi 
kechinmalari  ifodalansa,  keyinchalik jang qahram onlarining esdaliklari yoki 
u haqda boshqalaming taasurotlari, tinchlik uchun kurash g'oyasi, urushning 
faqat  halokatli  oqibatlarini  ifoda  etishi  birinchi  o 'rin g a   chiqarildi.  Bu  hoi 
sh e ’riyatda  harbiy  vatanparvarlik  tuyg‘usining,  tu sh u n ch asin in g   tobora 
kengayib,  yangi-yangi  qirralari  nam oyon  b o ‘layotganligini,  davr  talabi 
asosida ijodiy a n ’ananing davom  etayotganini, boyitilayotganini ko‘rsatadi.
U rushdan  keyingi  harbiy  vatanparvarlik  sh e’riyati  uch un   xarakterli 
xususiyatlar  urush  q ah ram o n lari  jaso ra tin in g   k o ‘p ro q   ikkinchi  shaxs 
tom onidan hikoya qilinishida ham  ko‘zga tashlanadi.  U rushga munosabatning 
bu  shaklini  Uyg‘un  («M ening  akam »),  Asqad  M u x to r  («Tinchlik  soldati») 
kabi  keksa avlod vakillaridan tortib, Tursunboy A dashboyev ( « 0 ‘g‘limga»), 
Safar Barnoyev («D adam ning q o ‘llari») singari keyingi avlod qalamkashlari 
ijodida ham  uchratish  m umkin.
0 ‘zbek  bolalar  sh e ’riyatining  urushdan  keyingi  d avrda  yaratilgan 
nam unalari ko‘zdan kechirilganda,  harbiy vatanparvarlik mavzusiga turlicha 
yondashilganini  kokrishim iz  m um kin.  Jum ladan,  M avlon  Ikrom   «Yosh 
partizan»  poem asida qrim lik yosh partizan V iktor K orobkovning jasoratiga 
oid  hujjatlardan  foydalansa,  Q uddus  M u ham m ad iy ,  Tolib  YoMdoshlar 
urush  sababchisi  b o ‘lgan  fashistlarni  folklordagi  y a ’ju j-m a ’ju jlar  kabi 
a n ’anaviy obrazlar tasviri orqali urushni la’natlaydilar.  Ikkinchi jaho n urushi 
qatnashchilari Ilyos  Muslim va Shuhratlar fashistlarning kirdikorlarini o ‘sha 
voqealam ing bevosita shohidlari sifatida hayotiy, ta ’sirchan gavdalantirsalar, 
Tursunboy  Adashboyev,  Q am bar  Ota,  Aziz  A bdurazzoq,  Shamsi  Odil, 
R auf Tolib, Qutbi Nosirova va boshqalar ko'proq otalar va bolalaming achchiq
www.ziyouz.com kutubxonasi

xoliralari tarzida qalamga oladilar.
T olib  YoMdoshning  «Bobom  ertak  aytsalar*  s h e 'ri  bevosita  urush 
qatnashchisining  nevaralariga jang-jadallar haqidagi  ertagi tarzida bitilgan. 
Bolalarga  ertak  tuyulgan bu voqealar aslida ertak  enias,  oddiy jangchining 
ko‘rgan-kechirganlaridir.
«Qilich  botir»,  «Alpomish»,  «Aldar  ko‘sa*  dostonlarini  jo n   qulog‘i 
bilan  tinglagan  bolalarning  fashist  bosqinchilari  to ‘g‘risidagi  xikoyadan 
vujudlari larzaga  keladi.
Bobo  o ‘z  gapini  G itlerning  ta ’rifidan  boshlaydi:
Q o‘n g ‘iz  mo'ylov,  chalabosh,
Gitler degan  alvasti,
Qilgan  mudhish jinoyat,
Hech  yoddan  chiqmas  asti.
Tag-tugi yo (q  bu  maxluq,
Odarnxo *r ekan  bilsak,
Nimalar qilmas  edi,
EHciga  qo'yib  bersak!..
B o b o   n u t q i d a g i   n o z ik   o 'x s h a t i s h l a r ,   a y n iq s a ,  G i t l e r n i n g  
odam xo‘rligi,  tash q i  k o ‘rinishining  b eo‘xshovligi  bolalar  q u lo g in i  ding 
qiladi.  S h e ’rd a   b olalarni  hayratga  solgan  narsa  G itlerning  ko'rinishigina 
em as,  balki  u n g a   hikoyachining  nafratli  m unosabati  ham dir.  Boboning 
G itler  boshliq  fashistlar  haqida  hikoya  qilayotib,  g‘azabdan  yuzlarining 
oqarib,  o ‘zgarishi tinglovchilarda ham ,  kitobxonda ham  G itlerga nisbatan 
nafrat  uyg‘o ta d i.
Y uqorida V atan posbonlarining jasorati ko‘proq o ‘zga shaxs,  xususan, 
otalar,  u kalar  va  bolalar  tilidan  hikoya  qilinishiga  to ‘xtalgan  edik.  O ta- 
onalarning farzandlari  yoxud farzandiam ing ota-onalari,  ukalam ing akalar 
bilan  faxrlanishi,  o 'z la rin i  ular  jasorati  u ch u n   qay  jih atd an d ir  daxldor 
hisoblashlari  tabiiy  holdir.
A m m o b u  a n ’ana so‘nggi yillar yoshlar she’riyatida o ‘zini oqlam ayapti. 
Anvar  H ojining  «M en  akam ni  kuzatdim »,  Habib  R ahm atning  «Askar 
ukasi»,  Fayzi  Shohism oilning  «Botir  askar»  she’rlarida  akalarini  harbiy 
xizmatga kuzatgan bolalarning ularga havasi; Shamsi Odilning «Ota meros», 
R auf T o libning  «O ta  izidan*  she’rlarida  bolalarning  sodiqligi  to ‘g‘risidagi 
ah du-paym onlari  quruq  bayon  qilinadi.
H a rb iy   x iz m a tn i  o ‘ta s h   h a r   b ir  y ig itn in g   m u q a d d a s   b u rc h i. 
K ichkintoylarning  b uni  orziqib  kutishi  hech  kimga  sir  emas.  Binobarin, 
kichik qahram onlam ing akalari bilan faxrlanishi, quyidagi parchalarda bayon 
etilgani  kabi  te z ro q   katta  bo‘lib,  harbiy  kiyimni  kiyishni  orzu  qilishlari 
kishiga g‘ayritabiiy tuyulmaydi.
www.ziyouz.com kutubxonasi

Men  ham  ulg'ayib  bir kun,
Akamlarga  yetaman.
B o iib   Vatan  askari,
0 ‘z   burckimni oUayman.
(«M en  akam ni  kuzatdim»)
Vatanimni,  Xalqimni 
Ko ‘z   qoramdek  saqlayman,
A skar akamga  o !xshab 
El  ishonchin  oqlayman
(«Askar ukasi»)
Deyman  tez-tez  o'tsaydi 
Immillamay yil,
Kattakon  b o ia re d im  
Sizlardek  qoyil.
So ‘ng  Vatan  xizmatiga 
Otlanib men  ham, 
fío ‘/ardim  sizday  botir
—  Askar chinakam.
(«Botir askar»)
Bu  yerda  biz  a y tm o q c h i  b o ‘lgan  g a p   u c h t a   s h e ’rd a n   o lin g a n  
p a r c h a la r d a g i  m a z m u n n in g   o ‘x s h a s h lig id a g in a   e m a s ,  b a lk i  ja jji 
q ah ram o n lam in g   V atan   xizm atiga  o tla n ish in i  o rz u   etishlariga  sab ab  
boMayotgan  v o sitalarn in g   h am   aynan  o 'x sh a sh lig id a d ir.  B iznin gch a, 
s h e ’rlardagi  k ich k in to y   q a h ra m o n la r  a k a la rin in g   harb iy   qism   safiga 
chaqirilishi yoki askarlarni  ko'rishni aytib, orzu qilishning o ‘z¡ yetarli em as. 
Q ahram onlar  qalbidagi  sun’íy  híssiyotning  kitobxonga  ko'chm asligi  sirini 
shundan  izlash  kerak.
Ikkinchi jah o n   urushidan  keyin  o ‘tgan  d av r  ichida  o ‘nlab  dostonlar, 
ertak,  dostonlar m aydonga keldi.  Oybekning  «Z afar va  Zahro»,  «Bobom», 
Q.  M uham m adiyning  «D unyoda  eng  kuchli  nim a?»,  «Solijon»,  S hu ku r 
S a 'd u lla n in g   « L aq m a  it»,  «Ikki  d o n is h m a n d * ,  P o ‘lat  M o ‘m in n in g  
« 0 ‘rinbosarlar»,  «Eh,  rosashirin ekan»,  «X olningjiyron  velosipedi»,  «Oltin 
nay»,  «Jalil  eshitgan  ertak*,  Q udrat  H ik m atn in g  «Toshbaqalar  hujum i», 
«Bobo  deh q o n   hangom asi»,  «C hovkar*,  « C h irc h iq   farzandi»,  R a m z  
B o b o jo n n in g   « C h o 'p o n   o ‘g ‘li*,  S a fa r  B a rn o y e v n in g   «B iz  d e h q o n  
bolasim iz*,  «O ltin  sh ah ar  haqida  afsona»,  « O ltin   oshiqlar»,  M ira z iz  
A ' zamning «Aqlli bolalar», «Bedananing buvLsi», Tursunboy Adashboyevning 
«Dovonlar*, «Harflaming sarguzashti», T oshpo‘lat  H am idning «Asrorqulning 
qo‘chqori», Ergash Raimovning «Bir d ona yaproq*,  RaufTolibning «Sehrgar 
do‘stim bor*, «Maqtanchoq», Azim U sm onning « G ‘aroyib Ajdarho*,  K avsar
www.ziyouz.com kutubxonasi

Turdiyevaning «Toshkesaklar mamlakatida»  kabilar shularjum lasiga kíradi.
Shoir P o ia t M o ‘m in «Ko‘ngil istar yaxshilik» asaridaboIalaro‘rtasidagi 
d o ‘stlik,  b iro d arlik ,  o ‘qituvchi  va  jo n ajo n   m aktabga  m uhabbat,  birlik, 
baynalm ilallik  m asalalarini  ilgari  suradi.  Bolalar hayotida sodir  b o iad ig an  
yutuq va kam chiliklar badiiy bo‘yoqlarda, qiziqarli epizodlarda chizib beriladi. 
Bir  so‘z  bilan  aytganda,  m aktab  o ‘quvchilarining  jozibali  hayoti  zavq- 
shavq bilan tasvirlanadi.
Shoir eng a w a lo  yangi «mahallaning chiroyi» b o ig a n  jonajon  m aktab 
binosi  haqiqatan  ham   «bilim  saroyi»ga  aylanib  ketganligini  m aroq  bilan 
tasvirlaydi.  A na  sh u n d an   keyingina  o‘quvchini  bu  yerda  ta iim -ta rb iy a  
olayotgan o ‘z qahram onlari bilan tanishtiradi.  D ostonning har bir sahifasida 
ezgulik,  olijanob  insoniy  fazilatlar qabartirilgan  holda  yoritiladi.  Asarning 
asosiy syujet  chizig‘ini tashkil  etgan 0 ‘ktam   obrazi  yosh  kitobxonni  o ‘ziga 
m aftun  etib  oladi.  U  ju d a   sho‘x,  olov  qalbli.  T om da  varrak  uchirib  yurib 
yiqilib tushgan,  shuning uchun «miyasi sal lat yegan». Natijada asab kasaliga 
giriftor  bo'lgan.  0 ‘ktam   oqko‘ngil,  rostgo‘y,  haqiqatchi  bola.  U  hayotga 
haqiqat  ko‘zi b ilan  qaraydi,  boshqalam ing  ham   shunday b o iish in i  istaydi. 
Ammo  o ‘zi  o ‘qiydigan  sinfda  Tolibga o'xshagan  b a 'z i o ‘yinqaroq,  qitm ir, 
shoir  so‘zi  bilan  aytganda  «olifta*  bolalar  uning  jig‘iga  tegadi,  asabini 
buzadi,  kasalini  q o ‘zg‘aydi,  sinfdan-sinfga  o ‘tolm aganini  yuziga  soladi.
Yaxshi  gapning  shaydosi  bo‘Iib  qolgan  0 ‘ktam ning  kasali  q o ‘zg‘ab, 
yiqilib qolishi yosh kitobxonda 0 ‘ktamga nisbatan chuqur achinish, Tolibga 
nisbatan  esa  nafrat hissini  uyg‘otadi.
Bir  necha  k u n d a n   so ‘ng  tuzalib  ketgan  0 ‘ktam   o ‘qishga  sh o‘ng‘ib 
ketadi.
Tolib o ‘qituvchi S hokir akaning kasal b o ‘lib qolganini eshitib, xursand 
bo‘ladi, darrov o ‘yin-kulgi,  bekorchilik haqida og‘iz  ko‘pirtírib gap sotadi: