Органик кимё фанидан Ўқув-услубий мажмуа


Bundan tashqari protiyni deyteriyga almashinishi tezligi ratsematlanish tezligiga teng:  C


Download 29.83 Mb.
Pdf ko'rish
bet59/110
Sana07.07.2020
Hajmi29.83 Mb.
#102390
1   ...   55   56   57   58   59   60   61   62   ...   110

 

Bundan tashqari protiyni deyteriyga almashinishi tezligi ratsematlanish tezligiga teng: 



C

6

H

5

– C  – C  – C

2

H

5

O CH

3

H

OD 



C

2

H

5

CH

3

optik faol

karbanion





C     C 

C     C 





C

C

6

6

H

H

5

5

O





D

2

O

C

6

H

5

– C  – C  – C

2

H

5

O CH

3

D

optik faol emas

deyteriy bilan nishonlangan

 

Shunday qilib, α-vodorod atomining ajralishini isbotlovchi qator omillarni ko’rdik. 



Karbanion  vodorod  ionini  qayta  biriktirib  olishida,  birinchidan  xoxlagan  tomonidan 

xujum  qilishi  mumkin  va  ikkinchidan  bu  vodorod  ioni  deyteriy  ioni  bo’lishi,  oraliq  mahsulot 

karboniy anioni hosil bo’lishini to’la isbotlaydi. 

Karbanionlarni stereokimyosi. Shu o’rinda reaktsion qobiliyati yuqori karbanionlarning 

stereokimyosi  bilan  tanishib  chiqsak.  Bunda  karbanionning  tekis  tuzilishiga  ega  ekanligiga 

isbotlar topishga xarakat qilamiz

36



Dastlab  tutash  bo’lmagan  karbanion,  masalan  oddiy  alkilanionning  :R-  stereokimyosini 

ko’rib o’tsak. Ularda tutashishning yo’qligi ularni yanada beqarorlashtiradi va mavjudlik vaqtini 

qisqartiradi.  Ular  xususiyatlari    aminlarning  xususiyatlari  bilan  quyidagi    o’xshashliklarda 

taqqoslanadi (ular izoelektronlardir – bir xil valent elektronlariga ega). 



R:C:



..

..

R′

R′′

R:N: 

..

..

R′

R′′

karbanion

amin

 

                                                           



36

T.W. Graham Solomons, Craig B. Fryhle, Scott A. Snyder. Organic chemistry. University of South Florida, Pacific 

Lutheran University, Columbia University. 2014. – S. 233 


312 

 

Uglerod  atomi  sp



3

-gibridlangan  holatda  bo’ladi,  shuning  uchun  molekulani  piramidal 

(agar  faqat  atom  yadrolari  kuzatilsa)  yoki  tetraedrik  (agar  umumlashmagan  elektron  jufti 

e’tiborga olinsa) shaklda ko’rish mumkin. Bu karbanionlar amin kabi inversiyaga (bir piramidal 

konfiguratsiyasidan  boshqasiga  o’tish)  uchraydi  deb taxmin qilaylik va shuning uchun ular tez 

yoki sekin o’z konfiguratsiyasini  yo’qotish kerak. 



R

R′

R′′





R

R′

R′′



:

alkil karbanioni, sp

3

-gibridlanish:

pramidal tuzilish, 

konfigurasiyaning o’zgarishi

 

Karbanionlar  xaqidagi  mavjud  ma’lumotlar  tasavvurlar  bilan  mos  keladi.  Aminlarda 



bo’lgani  kabi,  birorta  barqaror  karboniy  ioni  optik  faol  holatida  ajratib  olinmagan.  Lekin 

asimmetrik markaz saqlovchi oraliq, karbanion orqali o’tuvchi reaktsiyalar ko’plab kuzatilgan va 

bu  reaktsiyalar  natijasida  optik  faol  birikmalar  hosil  bo’lishi  isbotlangan.  Bu  optik  faollik 

darajasi  karbanionning  mavjudlik  vaqti  bilan  bog’liq.  Reaktsiyalar  ba’zan  konfiguratsiyaning 

saqlanishi bilan, ba’zan o’zgarishi bilan amaga oshadi. 

Elektronlarning  delokallanishi,  tutash  barqarorlashtiruvchi  karbanionlar  elektron 

konfiguratsiyani  va  molekula  shaklini  o’zgartirishiga  sabab  bo’ladi.  α-uglerod  atomi  sp

– 



gibridlanishga  ega  bo’ladi,  chunki  umumlashmagan  elektron  jufti  r-orbitalni  egallashi  va 

karbonil  guruhi  uglerod  atomining  r-orbitali  bilan  o’zaro  qoplanishi  kerak.  Natijada 

molekulaning  ushbu  qismi  tekis  bo’lishi  zarur;  ikki  trigonal  uglerod  va  ular  bilan  bog’langan 

to’rtta atomlar bir tekislikda joylashadi. 



C

C

O

C

C

O

tutash karbanioni, sp

2

-gibridlanish:

qoplanishni taminlash uchun

 

Kislotalar  ishtirokida  ketonlarning  galogenlashishi.  Yenollanish.  Kislotalar  ham 

asoslar kabi ketonlarni galogenlanishini tezlashtiradi. Bunda kislota sarflanmaydi, shuning uchun 

kislota katalizator vazifasini bajaradi deyish mumkin. 



CH

3

COCH

3

+  Br

2

CH

3

COCH

2

Br  +  HBr

aseton

bromaseton

kislota

 

Ushbu  reaktsiya  kinetikasini  o’rganish,  galogenlash  tezligi  galogen  kontsentratsiyasiga 



bog’liq emasligini, keton va kislota kontsentratsiyasiga bog’liq ekanligini ko’rsatadi. Bu holatda 

ham  biz  reaktsiya  tezligi  bilan  bog’liq  qator  o’xshashliklarni  ko’ramiz;  atsetonni  bromlash  va 

yodlashdagi vodorodni deyteriy bilan almashinishi, ikkilamchi -butilfenilketonni ratsematlanishi. 


313 

 

Reaktsiya tezligini belgilovchi bosqich yenolning xosil bo’lishi deyish mumkin va u o’z 



navbatida  ikki  bosqichda  hosil  bo’ladi:  karbonil  guruhining  kislorodining  tez  qaytar 

protonlashishi (1-bosqich) va α-vodorod atomining sekin siqib chiqarilishi (2-bosqich): 



1-bosqich

2-bosqich

CH

3

– C  – CH

3

+  H:B

O

CH

3

– C  – CH

3

+  :B

+

OH

TEZ

CH

3

– C  – CH

3

+  :B

+

OH

SEKIN

CH

3

– C  =  CH

2

+  H:B

OH

3-bosqich

CH

3

– C  =  CH

2

+  X

2

OH

CH

3

– C  – CH

2

X   +  X



+

OH

TEZ

I

4-bosqich

CH

3

– C  – CH

2

X   +  :B

+

OH

CH

3

– C  – CH

2

X   +  H:B

O

TEZ

 

Enol hosil bo’lishi bilan tezda galogen bilan ta’sirlashadi (3-bosqich). To’yinmagan yenol 



birikish  reaktsiyasiga  kirishishini  taxmin  qilish  mumkin    va  tajribalar  buni  isbotlaydi. 

Galogenning musbat ioni hosil bo’luvchi karboniy ioniga birikadi va birikish barqaror karboniy 

ionining xosil bo’lishi bilan amalga oshadi. Bizning  holatda I karboniy ioni eng barqaror bo’lib, 

uning  barqarorligini  kislorodning  elektronlar  oktetini  saqlashi  bilan  birga  musbat  zaryad 

tashuvchisi ham bo’lishi mumkinligi bilan isbotlanadi. Xaqiqatda ion protonlashgan keton bo’lib 

protonning siqib chiqarilishi bilan bromatseton hosil bo’ladi. 



Aldol kondensatlanish. Aldegid va ketonlarning birikishi. 

Suyultirilgan  kislota  yoki  suyultirilgan  ishqor  ta’sirida  ikki  molekula  aldegid  yoki  ikki 

molekula  keton  o’zaro  birikib  β-oksialdegid  yoki  α-oksiketon  hosil  qiladi.  Bu  reaktsiya  aldol 

kondensatlanish deb ataladi. Xar bir holatda ham bir molekula aldegidni (yoki ketonni) ikkinchi 

molekula  aldegidga  (yoki  ketonga)    α-uglerod  atomining  karbonil  guruhi  uglerodi  bilan 

bog’lanishi hisobiga amalga oshadi

37

. Masalan: 



 

CH

3

C = O

H

H  – C  – C  =  O

H

H

+

OH



asetaldegid, 2 mol

OH



CH

3

C  – C  – C  – C  – H 

CH

3

OH

4-oksi-4-metil-2-pentanon

H

CH

3

C – CH

2

C = O

H

OH

H

aldol

CH

3

CH

2

C = O

H

CH

3

– C  – C  =  O

H

H

+

propion aldegid, 2 mol

H

OH



CH

3

CH

2

C

H

– C  – C  =  O

H

H

3-oksi-2-metilpentanal

CH

3

OH

CH

3

C = O

H

+ H  – C  – C  – C  – H 

H

H

H

H

O

H

H

O H

H

 

Agar aldegid yoki keton α-vodorod atomi saqlamasa, aldol kondensatlanish kuzatilmaydi. 



                                                           

37

 T.W. Graham Solomons, Craig B. Fryhle, Scott A. Snyder. Organic chemistry. University of South Florida, 



Pacific Lutheran University, Columbia University. 2014. – S.744 

 


314 

 

ArCHO



HCHO

(CH

3

)

3

CHO

ArCOAr

ArCOR

3

α-vodorodlar yoq

OH



reaksiya bormaydi

 

Quyida  asos  katalizatorligida  amalga  oshuvchi  aldol  kondensatlanish  mexanizmi 



atsetaldegid misolida berilgan. 

1-bosqich

2-bosqich

3-bosqich

CH

3

– C  – H      +    OH 



O

H

2

O  +  [CH

2

CHO]



I

[CH

2

CHO]



CH

3

– C  – H    +   

O

CH

3

C – CH

2

CHO

H





CH

3

C – CH

2

CHO  +  H

2

O

H





CH

3

C – CH

2

CHO  +  OH



H

OH

II

III

 

Gidroksil-ioni atsetaldegiddagi α-uglerod-atomining vodorodini tortib oladi (1-bosqich), 



va I-karbanion hosil bo’ladi, u o’z navbatida karbonil guruhi uglerodiga xujum qiladi, bunda II 

ion  hosil  bo’ladi.  II  ion  (alkogolyat)  suv  molekulasidan  protonni  tortib  oladi  (3-bosqich)  va 

gidroksil-ionini  hosil  qiladi.  Shunday  qilib,  gidroksil-ionining  vazifasi  nukleofil  reagent 

hisoblanuvchi karbanion hosil qilishdan iborat. 

Aldol  kondensatlanishda  karbonil  guruhi  ikki  vazifani  bajaradi.  U  nafaqat  to’yinmagan 

guruh (birikish reaktsiyasi amalga oshuvchi 2-bosqich), balki α-vodorodiga kislota xususiyatini 

beruvchi (buning natijasida karbanion hosil bo’ladi, 1-bosqich) reagent bo’lib xizmat qiladi. 

Aldol kondensatlanish mahsulotlarini degidratatsiyasi 

β-oksialdegidlar  va  β-oksikislotalar  (aldol  kondensatlanish  natijasida  hosil  bo’luvchi) 

oson  degidratlanadi:  natijada  α-  va  β-uglerod  atomlari  orasida  qo’shbog’  saqlovchi  birikmalar 

hosil bo’ladi. Masalan: 



CH

3

C – CH

2

C = O

H

OH

H

aldol

suyul. HCl, qizdirish

CH

3

C = C – C = O   +  H

2

O

H

H

H

kroton aldegid

 

CH



3

C

CH

3

– C  – C  – CH

3

O

H

diaseton

H

OH

J

2

(Lyuis kislotasi), haydash

CH

3

C

CH

3

=  C  – C  – CH

3  

+  H

2

O

O

H

diaseton

 

Eliminirlanish  reaktsiyasi  kabi  uning  yo’nalishi  ham  hosil  bo’luvchi  alkenning 



barqarorligi bilan bog’liq. 

Uglerod-uglerod qo’shbog’ arenlar bilan tutash holatda bo’lgan alkenlar molekulasi o’ta 

barqaror bo’ladi. 


315 

 

– C  – CH



3

O

+  H

3

C – C –

O

NaOC

2

H

5

– C  – C  – C  –

OH H

H

O

- H

2

O

O

– C  =  C  – C  –

H

1,3-difenil-2-buten-1-on

 

Aldol  kondensatlanishdan  turli  sintezlarda  foydalanish.  α,  β-To’yinmagan  aldegid  va 



ketonlarni katalitik gidrirlash to’yingan spirtlar hosil bo’lishi bilan tugaydi, bunda vodorodning 

birikishi ikkala qo’shbog’ bo’yicha (S=S va S=O) kuzatiladi. 

Aldol kondensatlanishni amalga oshirishdan maqsad to’yingan spirtlar olish bilan bog’liq 

bo’lib, n-butilspirti va 2-etil-1-geksanol sanoatda quyidagi ketma-ketliklar orqali sintez qilinadi: 



2 CH

3

CHO

OH



CH

3

CH(OH)CH

2

CHO

- H

2

O

CH

3

CH=CHCHO

H

2

, Ni

CH

3

CH

2

CH

2

CHO

asetaldegid

n-butil spirti

CH

3

CH

2

CH

2

CHO

OH



CH

3

CH

2

CH

2

CH(OH)CHCHO

- H

2

O

H

2

, Ni

2-etil-1-geksanol

C

2

H

5

CH

3

CH

2

CH

2

CH=CHCHO

C

2

H

5

CH

3

CH

2

CH

2

CH

2

CHCH

2

OH

C

2

H

5

CH

3

CH

2

CH

2

CH

2

OH

Cu, 250

o

S

n-butil spirti

n-moy aldegidi

 

Aldol kondensatlanish orqali to’yinmagan spirtlar ham olish mumkin, faqatgina karbonil 



guruhi  bo’yicha  qaytarish  amalga  oshiriladi,  С=С  bog’  esa  saqlab  qolinadi;  bunday 

qaytaruvchilardan biri natriy borgidrindir. 



RCH  =  CH  – C  – R′

O

α

β

NaBH

4

H

+

RCH = CH – CH – R′

OH

α, β-to’yinmagan

karbonilli birikma

to’yinmagan spirt

 

To’qnash  aldol  kondensatlanish.  Ikki  turli  karbonilli  birikmalarning  aldol 

kondensatlanishi to’qnash aldol kondensatlanish deyiladi, bu jarayonda to’rt xil birikmalar hosil 

bo’lishi mumkin. 

Bunday sintezni sanoat miqyosida amalga oshirish maqsadli, chunki har bir komponentni 

alohida ajratish imkoniyati bor. 



316 

 

– C  – H



O

CH

3

CHO, 20

o

S

CH

3

COCH

3

, 100

o

S

CH

3

COC

6

H

5

, 20

o

S

– CH  =  CH – CHO 

– CH  =  CH – CO  – CH

3

– CH  =  CH – CO  –

TO’QNASH 

ALDOL 

KONDENSATLANISHLAR

 

Mos  sharoitlar  yaratilganda  to’qnash  aldol  kondensatlanish  orqali  individual 



mahsulotlarni  yuqori  unum  bilan  olish  mumkin.  Buning  uchun  reagentlardan  biri  α-vodorod 

atomiga  ega  bo’lmasligi  kerak  va  shu  sababli  ham  o’z-o’zi  bilan  kondensatlanishi  mahsuloti 

hosil qilmaydi (masalan, aromatik aldegid yoki formaldegid). Bunday reagent katalizator bilan 

aralashtiriladi  va  bu  aralashmaga  sekin  asta  karbonilli  komponent    (α-vodorodli)  qo’shiladi. 

Bunda reaktsion muxitda ionlashuvchi karbonilli birikmaning kontsentratsiyasi nazorat qilinadi 

va  undan  hosil  bo’luvchi  karbanion  deyarli  to’lig’icha  yuqori  kontsentratsiyada  bo’lgan 

karbonilli birikma bilan ta’sirlashadi. 


Download 29.83 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   55   56   57   58   59   60   61   62   ...   110




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling