S. o r I f j o n o V elektromagnitizm


Download 48 Kb.
Pdf ko'rish
bet28/29
Sana11.10.2017
Hajmi48 Kb.
#17606
1   ...   21   22   23   24   25   26   27   28   29

Modda
Tk (K)
Modda
Tk (K)
Kadmiy
0.5
Niobiy
9.3
Alyuminiy
1.2
Nb^Ge
23.2
Qalay
3.7
HgBa2Ca2Cii2Oll x
135
Simob
4.1
Ja d v a l  o x irid a g i  b irik m a   la b a r a to riy a la r d a   to p ilg a n   e n g   y u q o ri 
h a r o r a t l i   O 'O '  h i s o b l a n a d i .   U n d a   0 ‘0 ‘  k u z a t i l i s h i   u c h u n  
q im m a tb a h o  s u y u q  g eliy  e m a s ,  su y u q   a z o t h a m   x iz m a t q ila v e ra d i.
K e y in c h a lik  te k sh irish la r o ‘ta  o 'tk a z u v c h a n lik  xossasiga  m a g n it 
m a y d o n i  v a  e le k tr to k in in g  t a ’s ir e tis h in i  k o 'r s a td i,  u la m in g   m a v ­
ju d lig i kritik  te m p e ra tu ra n in g  pasayishig a  olib kelar ek an ,  to k  zichligi 
v a  O 'O '  a tro fid a g i  m a g n it  m a y d o n   k u c h liro q   b o 'lg a n i  s a ri,  k ritik  
h a r o r a t   k a m a y ib   b o r a r   e k a n .  D e m a k   O 'O '  h o la tn in g   m a v ju d  
b o 'lis h i  h a m   q iy in la s h ib   b o r a r   e k a n .
O 't a   o 'tk a z u v c h a n lik   h o la tid a   q a rsh ilik   ju d a   k ic h k in a   b o 'lib  
q o la d im i,  y o k i  n o lg a   a y la n a d im i?   B u n d a y   sa v o lg a   ja v o b   b e rish  
u c h u n   a m a lg a   o s h irilg a n   ta jr ib a d a   ik k ita   h a lq a   s o v itilib ,  o 't a  
o 'tk a z u v c h a n lik   h o la tig a   o 'tk a z ilg a n ,  m a g n it  m a y d o n i  y o rd a m id a  
u la rd a   a y la n m a  to k la r v u ju d g a   k e ltirilg a n .  H a lq a la rd a n   b iri  q o 'z ­
g 'a lm a s   e tib   m a h k a m la n g a n ,  ik k in c h isi  ip g a  o silg a n   (6 0 .2 -ra s m ) 
b o 'ls in .  H a lq a la r   m a g n it  m a y d o n la r i  o 'z a r o   t a ’sirla s h ib ,  ik k in c h i 
h a lq a n i  m a ’lu m   b u rc h a k k a   b u rib   tu r g a n , 
s h u n d a y  qilib ,  h alq ala rd ag i  to k la rn in g  m a g n it 
t a ’s i r l a s h u v i n i   s e z is h   m u m k i n   b o 'l g a n .  
T o k la r n in g   k a m a y is h i  ik k in c h i  h a lq a n in g  
b u rilis h ig a   o lib   k elish i  k erak   ed i.  Q o 'y ilg a n  
sav o lg a  u z il-k e s il ja v o b   b e ris h   u c h u n   ta jrib a  
b ir  y il  d a v o m   e ttirild i,  s h u   d a v rd a   s is te m a  
u z lu k siz   so v itilib ,  u n d a   O 'O '  x o ssa si  saq lab  
turildi. T ajriba natijalariga k o 'ra  O 'O '  holatidagi 
so lish tirm a  q arsh ilik   1 0 22 D m  d a n  k ich ik lig in i 
60.2-rasm.
 
k o 'r s a td i.  S o lis h tiris h   u c h u n   0 ‘0 ‘  h o la tid a

b o 'lm a g a n   m is  y o k i  k u m u s h   m e ta lla rin in g  
в  
d
s u y u q   g e liy   te m p e r a tu r a s id a g i  s o lis h tir m a  
q a rsh ilig i  1 0 '11 D /и g a y a q in d ir.
0 ‘0 ‘  la rn in g   ik k in c h i  m u h i m   x o ssasi
—  u la m in g  m a g n it x o ssalarid a . T a jrib a la rd a n  
m a ’lu m   b o 'l i s h i c h a   0 ‘0 ‘  la r   id e a l  p a r a -  
m a g n e tik   b o 'lib ,  u la rn in g   h a jm id a g i  m a g n it 
m a y d o n   n o lg a ,  m a g n itla s h u v   k o e ffits iy e n ti 
X = - l   g a   te n g   e k a n .  O 'O '  h a j m i d a   h o s il 
b o 'la d ig a n   m a g n it  m a y d o n   (m a g n itla n is h )  O 'O '  h a jm id a g i  m a g n it 
m a y d o n n i  n o lg a  a y la n tirib ,  ta sh q i  m a y d o n n i  m o d d a n in g  h a jm id a n  
siq ib   c h iq a r a d i  ( 6 0 .3 - r a s m ) .  O 'O 'l a r n i n g   b u   x o s s a s i  M e y s n e r  
effekti  (1 9 3 3 -y )  d e b   n o m la n a d i.  D ia m a g n e tik   s if a tid a   O 'O 'l a r  
m a g n it  m a y d o n   m a n b a id a n ,  in a g n itla r d a n   ita ris h a d i,  b u   ita ris h  
k u c h la ri  4 9 -§   d a   k e ltirilg a n   O 'O '  u s tid a   u c h ib   y u r g a n   m a g n it 
ta jrib a sid a  a y n iq sa  y o rq in  sez ila d i,
O 'O 'l a r n i n g   o 'tk a z u v c h a n lik   v a  m a g n it  x o s s a la ri  o ra s id a g i 
b o g 'la n is h n i  e le k tr o m a g n it  n a z a riy a   q u y id a g ic h a   tu s h u n t ir is h i  
m u m k in .  O m   q o n u n in i q u y id a g ic h a  y o za y lik :  E  = j/o .  O 'O '  u c h u n  
o 'tk a z u v c h a n lik   a  =  
0 0
  va  E = 0 ,   O 'O '  la rd a   e le k tr  m a y d o n   n o l 
b o 'lg a n i  h o ld a ,  u la r d a n   to k la r  o q is h i  m u m k in .  E le k tr   m a y d o n  
n o l  b o 'lis h i  va  rotE  = - d B / 5t  te n g la m a d a n   В  =  const  n a tija g a  
k e la m iz .  T a jrib a   (ta b ia t)  b u  k o n s ta n ta  n o lg a  te n g lig in i  k o 'r s a ta d i.
M e y sn e r effek tin i  b o s h q a c h a  tu s h u n tirs a   h a m  b o 'la d i. A y taylik, 
O 'O '  m a g n it  m a y d o n   y o 'q   b o 'lg a n   s o h a d a n   m a g n it  m a y d o n g a  
k iritila y o tg a n  b o 'ls in .  E le k tro m a g n it  in d u k siy a  q o n u n ig a  k o 'r a   O 'O ' 
s irtid a   in d u k s io n   to k la r   h o sil  b o 'lib ,  u la rn in g   m a g n it  m a y d o n i 
ta sh q i  m a y d o n n in g   O 'O '  h a jm ig a   k irish ig a  to 's q in lik  q ila d i.  O d d iy  
o 'tk a z g ic h l a r d a   b u n d a y   in d u k s io n   to k l a r   o 't k a z g ic h   q a rs h ilig i 
tu fa y li  s o 'n i b ,  m a g n it  m a y d o n   m o d d a n in g   ic h ig a   k ir a d i,  O 'O ' 
la rd a   e s a   q a r s h ilik   y o 'q   b o 'lg a n i  u c h u n   a to m -m o le k u la la r d a g i 
m o le k u ly a r to k l a r  k a b i  in d u k s io n   to k la r   x o h la g a n c h a   v a q t  o 'z g a -  
rish s iz   o q is h i  m u m k in .  F a q a t  m o d d a n i  p a s t  h a r o r a tg a   s o v u tib , 
O 'O '  h o la tin i  u z o q   v a q t  u s h la b   t u r is h   q iy in .
O 'O '  la rd a g i  to k la r n i  v a  ta s h q i  m a g n it  m a y d o n n in g   k ritik  
te m p e r a tu r a g a   o 'x s h a s h   t a ’sirin i  tu s h u n tir is h   m u m k in .  T a s h q i
щ Л

m a g n it  m a y d o n   k u c h a y g a n   s a ri,  0 ‘0 ‘  s irtid a g i  a y la n m a   to k la r 
k u c h a y a d i  v a  O 'O '  k ritik   h a r o ra tig a  to k la r kabi  t a ’sir e ta d i.
0 ‘0 ‘  ilm iy  ta d q iq id a  a k a -u k a  X. v a F .  L o n d o n lar, V .L .G in z b u rg  
va  L .D .L a n d a u n in g   hissasi  k a tta   b o ‘ldi.  U la rn in g   fe n o m e n o lo g ik  
n a z a riy a la ri  b ir  q a to r   m a ’lu m   e k s p e rim e n ta l  m a ’lu m o tla r n i  tu - 
s h u n tir ib g in a   q o lm a s d a n ,  o 't a   o ‘tk a z u v c h a n lik n in g   y an g i  x o s s a ­
la rin i  b a s h o r a t  q ild i.  J u m la d a n   m a k ro s k o p ik   o 't a   o 't k a z u v c h a n  
h a lq a d a g i  e le k tr  to k   k u c h i  va  u n in g   m a g n it  oqim i  k v a n tla n is h i 
lo z im lig in i  k o 'r s a td i.  B u  m a k ro s k o p ik   m iq d o rla rn in g   k v a n tla n i- 
s h in in g  b irin c h i  m iso li  edi.  B u  h o ld a   m a g n it m a y d o n i  n o z ik   ich k i 
ja ra y o n la rn i  ta s h q i,  o 'lc h a s h   im k o n iy a tin i  b e ra d ig a n   in d ik a to ri 
v a z ifa sin i  b a ja r a r   e d i.  M a g n it  m a y d o n n i  b u n d a y   k v a n tla n is h i 
a to m la rd a g i  e le k tr o n la rn in g   o rb ita l  h a r a k a tid a  h a m   r o 'y  b e ra d i  va 
Z e e m a n   effektiga olib  keladi.  O 'ta  o 'tk a z g ic h la rd a g i  m ag n it  m a y d o n  
o q im in i  k v a n tla n is h i  b u   o q im n i  h o s il  q ilu v c h i  a y la n m a   to k la rn in g  
k y an lan ish i b ila n ,  o h ir  o q ib a t k vant  m ex an ik a si b ila n   tu sh u n tirila d i.
M a g n it  o q im n in g   k v a n la n is h in i  tu s h u n is h d a n   a w a l   e le k tr 
m ay d o n  o q im in in g   k v an tlan ish in i k o'raylik.  G au ss teorem asiga  k o 'ra
F   = 
D d S  =  g 
Z a r y a d la r   k v a n la n is h in i  b ila m iz ,  z a ry a d la r n in g
s
k v a n ti  e le m e n ta r  z a ry a d   e g a  ten g .  S h u n g a   b o g 'liq   ra v ish d a   e le k tr 
in d u k siy a  o q im i  h a m   k v a n tla n ib ,  e n g   k ic h ik  o q im   k v an ti  F0=   e  ga 
teng.  S h u n d a y  qilib e le k tr m a y d o n  o q im in in g   k v an tlan ish i  h a q id a g i 
m a ’lu m o tn i  m a k ro s k o p ik   G a u ss   te o r e m a s id a n   to p is h   m u m k in  
e k a n .
M a g n it  m a y d o n   u z lu k siz   b o 'lg a n i  u c h u n   y o p iq   sirt  b o 'y i c h a  
m a g n it  o q im  
ф
 = ф&/5 
=  0

Ix tiy o riy   s irt  o rq a li  m a g n it  o q im
5
Ф 
=  J B d S  u m u m a n   o lg a n d a   n o ld a n   farq li  va  k v a n tla n g a n   e m a s .
s
L ek in   bu  s irtn in g  a tro fi  O 'O '  b ilan   o 'ra lg a n   b o 'ls a ,  0 ' 0 ‘  da  m a g n it 
m a y d o n   n o lg a  te n g ,  u n d ag i  to k la r a to m d a g i to k la r kabi  k v a n d a n a d i 
va  b u   to k la rn i  in te g ra lla s h   sirti  o rq a li  m a g n it  m a y d o n in in g   o q im i 
h a m   k v a n tla n g a n   b o 'l a r  e k a n .  M a g n it in d u k s iy a  o q im in in g   k v a n ti 
e le k tr to k id a g i  z a rra n in g   k v an ti  e b ila n   b o g 'liq   e k a n :  h /e .  O 'O 'l a r  
282

b ila n   o ‘t k a z ilg a n   ta j r ib a l a r   h a q iq a ta n   h a m   m a g n i t   o q i m n in g  
k v a n t l a n i s h i n i   t a s d iq l a d i ,  le k in   m a g n i t   o q i m   k v a n ti  n a z a r iy  
n a tija d a n   ikki  m a r ta   k ic h ik ro q  e k a n lig i  a n iq la n d i:
= h / 2 e   = 2.0678506  \Q~'5Wb. 
(60.1)
B u   e s a   0 ‘0 ‘  d ag i  e le k tr  to k n i  h o sil  q ilu v c h i  z a r y a d la r   a y rim  
e l e k tr o n la r d a n   e m a s ,  e le k tr o n   j u f t l a r d a n   ib o r a tlig in i  k o 'r s a td i 
(u la r  K u p e r  ju ftla ri  d eb   a ta la d i).  Ix tiy o riy   m a g n it  o q im   k van ti  Ф 0 
g a  k a r ra lid ir.  E le k tr  va  m a g n it  m a y d o n la r n in g   ( u la r  o q im J a rin in g ) 
k v a n tla n is h i  e le k tr o m a g n it  m a y d o n n in g   f u n d a m e n ta l  x o s sa s id ir.
0 ‘0 ‘  la rd a g i  to k la r  e le k tro n   ju f t la r   b ila n   b o g ‘liq lig i  Jo zefso n 
e ffe k tid a  h a m  ta s d iq la n a d i.  S ta ts io n a r J o z e fs o n   effek ti  q u y id a g ic h a  
k u z a tila d i.  Ik k i  0 ‘0 ‘  o ‘ta   y u p q a   (5  + 10/4°)  d ie le k trik   q a tla m i 
J o z e f s o n   k o n ta k ti  b ila n   a jra lib   tu r g a n   b o ‘ls in .  E le k tr o n la r   b u  
q a tla m d a n   k v a n t  tu n n e l  effekti  tu fa y li  o ‘tish i  v a   d ie le k trik   q a tla m  
o rq a li  to k   o q is h i  m u m k in .  T o k   z ic h lig i j k  k ritik  q iy m a tg a  y e tm a s a , 
d ie le k trik   q a tla m d a   p o te n s ia lla r   fa rq i  b o 'l m a y d i ,  y a ’n i  d ie le k trik  
q a tla m   h a m   0 ‘0 ‘  x o ssalarig a ega  b o 'la d i.  K o n ta k t o rq a li to k  j k kritik 
q iy m a td a n   o s h s a ,  k o n ta k td a   K p o te n s ia lla r   fa rq i  h o s il  b o 'lib ,  s h u  
b ila n   b ir g a   k o n ta k td a n   c h a s to ta s i  hv  =  2 e V   te n g lik n i  q a n o a tla n -  
tiru v c h i  n u rla n is h   k u z a tilg a n .  B u  e sa   k o n ta k t  o rq a li  a y rim   e le k ­
t r o n l a r   e m a s ,  e le k tr o n   ju ftla ri  o 't i s h i n i   ta s d iq la y d i.
Y u q o rid a   k o 'r ilg a n   m a g n it  o q im   k v a n tla ri  n ih o y a td a   k ic h ik  
b o 'lg a n i  u c h u n ,  u la m i  sezish   o s o n   e m a s .  J o z e fs o n  e ffe k tin i  m a g n it 
m a y d o n d a   o 'r g a n is h   s h u n d a y   m ik ro s k o p ik   fiz ik   m iq d o r d o r la r n i 
se z ish  v a o 'lc h a s h   im k o n in i  b erd i.  H o d is a n i  k a s h f e tg a n   B. Jo z e fso n  
e sa   1 9 73-  yili  N o b e l  m u k o fo tig a   s a z o v o r b o 'ld i.
M o d d a   x o s s a la rin i  tu s h u n tir is h   k o 'p   h o ld a   m o d d a n in g   k v a n t 
x o ssa la rig a  a so sla n a d i. J u m la d a n  m o d d a n in g   O 'O '  h o la ti  h a m  faq at 
k v a n t  m e x a n ik a s i,  k v a n t s ta tis tik  fiz ik a sid a   m u k a m m a l tu s h u n tir il­
a d i.  J u m l a d a n   a y rim   e le k tr o n la r   o 't a   o q u v c h a n   b o 'lis h i  m u m k in  
e m a s ,  o 't a  o q u v c h a n lik  xossasi sp in i  va  m a g n it  m o m e n ti  n o lg a ten g  
b o 'lg a n   z a r r a la r   s is te m a s i  b ila n   r o 'y   b e ris h i  m u m k in .  M a g n it 
o q im n i  k v a n tla n is h i va Jo z e fso n   e ffe k tid a   O 'O '  la rd a g i  to k  elek tro n  
ju f tla r i  b ila n   b o g 'liq lig i  ta s d iq la n d i,  u la r n in g  s p in i  e s a   n o lg a  ten g .
Q a n d a y   q ilib   b ir  xil  z a ry a d li,  b i r - b i r i   b i l a n   ita ris h a d ig a n  
e le k tr o n la r   ju f t l a r   h o sil  q ilis h i  m u m k in ?

E le k tro n la r  b ir   xil  z a ry a d la n g a n i  b ila n ,  m e ta lla rd a g i  m u s b a t 
io n la r   e le k tr  m a y d o n id a   jo y la s h a d i  va  b u   m a y d o n   e le k tr o n la r 
o ra s id a g i  ita r is h u v   k u c h la r in i  k o m p e n s a ts iy a   e ta d i.  L e k in   b u  
e le k tro n la rn in g   to r tis h ib   ju f t l a r   h o sil  q ilis h in i  tu s h u n tir m a y d i.
0 ‘0 ‘  tu s h u n tir il is h i   u c h u n   e le k tr o n la r   o r a s id a   q a n d a y d ir  
to rtish u v  k u c h la ri  h iso b ig a  e le k tro n la r ju ftla rin in g  v u ju d g a  kelish in i 
a so sla sh   k e ra k   e d i.  E le k tro n la r ju ftla rg a   b irla s h s a ,  ju f tla r   (e le k - 
tr o n la r d a n   farq li  ra v is h d a )  B o ze  z a r r a c h a   b o 'lib ,  y e ta r lic h a   p a s t 
te m p e r a tu r a d a   b o z e   k o n d e n s a ts iy a g a   u c h r a s h i  k e ra k   va  b u   b ila n  
o 't a  o 'tk a z u v c h a n lik n i  tu s h u n tir is h   m u m k in   b o 'la r d i.
O 'O ' tu sh u n tirilish id a izo to p ik  effektning o chilishi  m u h im  b o 'ld i. 
U n g a   k o 'r a ,  b ir   m o d d a n in g   tu rli  iz o to p la rid a n   ib o ra t  b o 'lg a n  
m e ta lla rn in g  b a r c h a  k im y o v iy  x o ssalari b ir xil b o 'lg a n  h o ld a ,  k ritik  
h a ro ra tla ri  iz o to p   m a ssa sig a  b o g 'liq  e k a n ,  iz o to p   m assasi  o sh g a n d a  
k ritik  h a r o r a t k a m a y a r ekan!  B u  xo ssa  izo to p ik e ffe k t d eb   a ta la d i va 
u   o 't a   o 'tk a z u v c h a n lik   h o d is a s id a   k ristall  p a n ja r a n in g   is h tiro k i 
b o rlig in i ta s d iq la r edi.
O 'O '  d a g i  e le k tr o n la rn in g  ju f t- ju f t  b o 'lib   b irla s h is h in i  K u p e r 
tu s h u n tir ib   b e ra d i.  Ik k i  o 'y i n c h i   o 'z a r o   t o 'p   o tis h s a ,  u la r   o ra s id a  
ita ris h u v   k u c h la r i  p a y d o   b o 'la d i.  K u p e r  fik rig a   k o ‘ra  ju d a   p a s t 
te m p e r a tu r a d a   im p u ls la ri  te n g   va  o 'z a r o   te sk a ri  y o 'n a lg a n   ikki 
e le k tro n   f o n o n la r  a lm a s h in is h i  tu fa y li  to rtis h a d i  v a  b i r j u f t   b o 'lib  
b irla s h a d i  (K u p e r ju f ti) .  F o n o n la r   —  k ristall  p a n ja r a   io n la rin in g  
e le m e n ta r   te b r a n is h la r id ir .  (K la ssik   n u q ta i  n a z a r d a n   e le k tr o n ­
la rn in g   biri  o 'z   h a r a k a ti  d a v o m id a   k ristall  io n la rin in g   to 'lq in in i 
h o sil  q ila d i,  ik k in c h i  e le k tr o n   u c h u n ,  s p in i  v a  tezlig i  te sk a ri 
e le k tr o n   u c h u n ,  b ir in c h i  e le k tro n   h o sil  q ilg a n   to 'l q i n d a   s in x ro n  
h a ra k a tla n is h   q u la y d ir).  Iz o to p ik  effekt e le k tro n  ju f tla m in g  va o 't a  
o 'tk a z u v c h a n lik n in g   h o sil  b o 'lis h id a   kristall  io n la rin in g   ish tiro k i 
b orligini  tasdiqlaydi.
K u p e r juftlari asosida O 'O ' hodisasining m ikroskopik nazariyasini 
J .B a rd in   (tra n z is to r k a s h fiy o tc h ila rid a n  b iri),  L .K u p e r va J .S h riffe r 
y a ra tish d i  (19 57),  B K S h   n azariy asi  d eb   m a s h h u r  b o 'lg a n   bu  ishlari 
u c h u n   1972-yili  u la r fizika b o 'y ic h a  N o b e l  m u k o fo tin i  olishdi.
O 'O '  e le k tr  to k i  a y rim   e le k tro n la rn in g   e m a s ,  K u p e r  ju f tla ­
rin in g   q a rs h ilik s iz   o q im i  b ila n   tu s h u n tir ila d i.  K u p e r ju ftla ri  B o ze 
z a rra la ri  b o 'lib ,  O 'O '  d a   u la r   B o ze  k o n d e n s a ts iy a   h o d is a s ig a

u c h r a y d i:  h a m m a s i  b ir   xil  e n g   k ic h ik   e n e rg iy a lik   k v a n t  h o la tg a  
y ig ‘ilad i.  E le k tr  to k d a   is h tir o k   e ta y o tg a n   K u p e r  ju f tla r i  o ‘z a r o  
h a ra k a tsiz   b o 'la d i.  E le k tr to k k a  q a rsh ilik  —  K u p e r ju ftla rid a n  ib o ra t 
h a r a k a td a g i  m in im a l  e n e rg iy a lik   z a r r a la r   s is te m a s ig a   o 'z g a r is h  
k ir itis h d a n   ib o ra t.  Q a rs h ilik   b o 'lis h i  u c h u n   K u p e r  ju f tla r in in g  
o q i m id a   g 'a la y o n la n is h   b o 'l i s h i   k e ra k ,  g 'a la y o n la n i s h   K u p e r  
ju f tin in g   e n e rg iy a   y u tib ,  ik k ita  o d d iy  e le k tr o n g a   p a r c h a la n is h id a n  
ib o ra t.  O 'O '  h o la tid a  b o 'lg a n   K u p e r ju ftla rin in g  en erg iy asi m in im a l 
b o 'ls a , v u ju d g a k ela d ig a n  ik k ita  o d d iy  e le k tro n n in g  en erg iy asi a n c h a  
k a tta   b o 'lis h i  k erak ,  y a ’ni  K u p e r  ju ftin i  p a r c h a la s h   u c h u n   e n e rg iy a  
k e ra k .  S h u n in g  u c h u n  ju f tla r  te m p e r a tu r a  k ritik   q iy m a td a n   k ic h ik  
b o 'l g a n d a   p a r c h a la n m a y ,  q a rs h ilik siz  o q a d i.  T e m p e r a t u r a n in g  
o s h is h i,  ju f tla m in g   ilg a rila n m a   h a r a k a ti  b ila n   (e le k tr  to k i  b ila n ) 
b o g 'liq   k in e tik   e n e rg iy a s i,  m a g n it  m a y d o n   ( O 'O '  s irtid a g i  u y u r ­
m a v iy   t o k l a r   o r q a li)   ju f t l a r n i n g   p a r c h a l a n i s h i g a   o lib   k e lis h i, 
n a tija d a  b u  u c h   o m il  O 'O '  y o 'q o lis h ig a s a b a b c h i b o 'lis h i  m u m k in .
O 'O '  ikki  tu ri  m a ’lu m .  B irin c h i  tu r d a g i  O 'O '  la rd a  b u   h o la tn i 
k u c h li  to k ,  m a g n it  m a y d o n   y o k i  te m p e r a tu r a   t a ’sirid a   y o 'q o lis h i 
b u tu n   h a jm  b o 'y i c h a  b ir d a n ig a   r o 'y  b e r a d i.  I k k in c h i  tu rd a g i  O 'O ' 
la rd a   m a ’lu m   s h a r o itla r d a   m o d d a n in g   h a jm id a   O 'O '  v a   n o rm a l 
s o h a l a r   b o 'l i s h i   m u m k in   e k a n ,  u la r n in g   n is b iy   h a j m l a r i n i n g  
o 'z g a r ib   b o ris h i  O 'O '  h o la tin i  tu rli  s a b a b la rg a   k o 'r a   a s ta   s e k in  
y o 'q o lis h in i  tu s h u n tir ib  b e ra d i.
O 't a   o 'tk a z u v c h a n lik   x o s s a la rin i  o 'r g a n is h   fiz ik a n in g   b o s h q a  
b o 'lim la r id a , j u m la d a n   k v a n t s ta tis tik  fiz ik a sid a   d a v o m  e ttirila d i.
S a v o l  va  m a s a la la r
60.1.  Q anday  o m illar  o ‘ta  o 'tk az u v ch an lik   hodisasini  yo'qolishiga 
keltirishi  m um kin?
60.2. Yuqori haroratli O 'O 'la r deb qanday m oddalarga aytiladi?
60.3.  N im a u chun  0 ‘0 ‘ lik makroskopik hodisa deb hisoblanadi?
60.4.  N im a uchun O 'O '  param agnetik deb hisoblanadi?
60.5.  M agnit oqim ning kvantlanishi nim ad an  iborat?
60.6. Jozefson  effektini izohlang.
60.7.  K uper ju fti  q an d ay   hosil  b o ‘ladi  va  q and ay  sabablarga  k o 'ra  
parchalanishi  m um kin?

N o m i
B e lg is i
A n iq lo v c h i
te n g la m a
B ir lig i
0 ‘lc h a m i
Z aryad
q
q  =   It
С  (K ulon)
A  s
P otensial
ф
CT
is
ii
9-
V (Volt)
J /C
E lektr  m aydon 
kuchlanganligi
E
E l
V /m
N /C
Q arshilik
R
Ф =  
IR
П   (O m )
V/A
E lektr  sig ‘im
С
II
О -G
F (F arada)
n
>
II
П
^5
E lektr  doim iy
Eo
F  =   q ,q 2/ e 0e r2
F /m
C2/N m 2
Induktivlik
L
W  =   L I2/2
FI  (G enri)
3 / A 2
M agnit  oqim
Ф
Ф   =   LI
W b  (Veber)
J/A
M agnit  induksiya
В
Ф   =   BS
T   (Tesla)
J /A m 2
M agnit  doim iy
F /l = W t0I , V r
H /m
N /A 2
M agnit  m aydon 
kuchlanganligi
H
H  =   1/2 itr
A /m
M agnit  m om ent
Pm
P m =   IS
m 2A
E lek tro m ag n itizm g a d o ir doim iylar
e ~   8 ,8 5 -I O 1- 
F/m
О
II
%
N. 
=  6,02 
10
21/m o l
Л 
'
к  =  1 /4 л  £0 =   9  109 
m/F
II
so
о
&
F
 =   96500  С  /  
mot
ц„= 
4п
 10'7 
N/A2
е =   1,6  10-19  С
Р  =  9,2847  10-2J 
Am
2
me
E le k tr va  m agnitizm  b o ‘y ich a  a ta m a la r
Akkummulyator 
— kimyoviy to k  m anbai,  k o ‘p  m arta qayta  zaryadlab, 
ishlatilisiii  m u m k in
A m per  qonuni 
—  p a ra lle l  chiziqli  to k la rn in g   m ag n it  t a ’sirlashuvini 
ifodalaydi
A ralashm ali о ‘tkazuvchanlik 
—  y arim o 'tk azg ich lam in g   a ralash m alar 
b ila n   o sh irilg an   o'tk azu v ch an lig i 
B erk k o n tu r 
—  y o p iq  o ‘tk azgich

B io -S a v ar-L ap las  qonuni  —  tok  elem entin ing   m agnit  m ay do nini 
ifodalaydi
G alvanik  elem ent  —  kim yoviy  tok  m an b ai,  o d a td a   bir  m a rta  
razryadlanguncha ishlatiladi
G alvanom etr  —  kichik  toklarni  o 'lch o v c h i  asbob.  A m p erm e tr, 
voltm etr,  o m m etrlarning asosiy o'lch o v ch i qismi
G auss teorem asi — elektr  m aydon oqim ini zaryadlar bilan b og ‘lovchi 
qonun
D iam agnit  —  m agnit  m om entsiz  zarralard an   iborat  m o d d a,  tashqi 
m agnit m aydonni  bir oz  kuchsizlantiradi
D om en  —  ferrom agnetik,  ferrim ag n etik lard a  kristallning  tabiiy 
m agnitlangan sohasi,  kegneto-elektriklarda — qutblangan sohasi
Dielektrik — elektr tokini o'tkazm aydigan, faqat bog'langan zaryadlar- 
dan  tuzilgan  modda
Joul-L ens qonuni — elektr toki  tufayli  o'tkazgichda ajralib chiqadigan 
issiqlik  m iqdorini  aniqlaydi
Z aryad  —  elektrom agnit  m aydonning  moddiy  m anbai 
Z ary ad  zichligi  —  birlik hajm dagi zaryad  m iqdori 
Z aryadning saqlanish  qonuni  — saqlanish  qo nu nlarid an  biri 
Induktivlik —  m agnit  induksiya oqim i  bilan uni  vujudga keltiruvchi 
to k  kuchi orasidagi  param etr
Ionlanish —  atom  va m olekulalarning zaryadlangan holatga o'tishi 
Kirxgoff qoidalari  —  m urakkab zanjirda toklam i hisoblashga yordam  
beruvchi ikki qoida
Kompleks qarshilik — zanjirning 
0
‘zgaruvchan  tokka nisbatan kompleks 
qarshiligi
K ondensator  —  ikki  q aram a-q arsh i  zaryadni  saqlash  qurilm asi 
K ontakt potensiallar farqi  —  ikki o 'tk azg ich  ulanganda u lar orasida 
vujudga keladigan kuchlanish
Kulon  qonuni  —  nuqtaviy  zary adlar  m aydonini  va  ta ’sirlashuvini 
aniqlovchi qonun
Lorens kuchi — harakatdagi zaryadli zarraga m agnit m aydon ta ’sirini 
ifodalaydi
M agnitlanganlik —  m odda m agnit m om en tin ing   zichligi 
M ag n it  maydon  —  elek tro m a g n it  m ay d o n n in g   ikkinchi  tashkil 
etuvchisi,  u  faqat harakatdagi zaryadlarga ta ’sir etadi
M ag n it  maydon  induksiyasi  —  m agnit  m aydonning asosiy x arak te­
ristikasi
M ag n it  maydon  kuchlanganligi  —  m aydonning   nazariy  hisoblarda 
qo ‘llaniladigan xarakteristikasi,  bog'langan zaryadlar unga hissa qo‘shmaydi

M aydon  —  m ateriyaning uzluksiz turi
M aydon sirkulyatsiyasi — yopiq kontur bo'ylab maydon aylanisliining 
xarakteristikasi
M aksvell ten glam alari —  elektrom agnit  m aydonlarning xossalarini 
m ujassam lashtiruvchi xususiy hosilali  tenglam alar sistemasi 
M a te riy a   —  borliqning m azm uni 
M odda —  m ateriyaning  zarralardan  iborat turi 
P aram agnit — m agnit m om entli zarralardan  tuzilgan  m odda,  tashqi 
m agnit m aydon ta ’sirida m agnitlanib,  uni kuchaytiradi
P arm a qoidasi — m agnit m aydon yoki uning ta ’sir kuchining y o'nali­
shini  aniqlashtiruvchi usul. V ektor ko'paytirish qoidasidan  kelib chiqadi 
Plazm a — zarralarining bir qismi ionlashgan  neytral gazsim on m odda 
P otensial maydon  —  uyurmaviylik bo'lm agan m aydon 
R ezonans —  m ajburiy teb ranishlarda tashqi  ta ’sir va  xususiy te b ra ­
n ish lar  chastotasi  tenglashib,  tebranishlar  am plitudasining  oshib  (ka­
m ayib)  ketish  hodisasi
Rekombinatsiya — ionlarning neytral zarraga birlashuvi 
Solenoid  — g'altakka o'tkazgich o'rab  yasalgan induktivlik elem enti 
Siljish  toki  —  elektr  induksiya  oqim ining  o'zgarishi,  elek tr  toklar 
kabi  m agnit  m aydon  hosil  qiladi
S uperpozitsiya  prinsipi  —  to 'liq   m aydon  xususiy  m aydonlarning 
yig'indisi ekanligi haqidagi qoida
T ebranm a kontur — elektrom agnit tebranishlam i  hosil  qilish  uchun 
xizm at qiluvchi eng sodda qurilma,  kondensator va induktivlikdan tuziladi 
T erm oelektr hodisalar —  harorat ta ’sirida bo'ladigan elektr hodisalar 
Tok zichligi — zaryadlar oqim iga  tik birlik yuza  orqali  tok kuchi 
Tok kuchi —  elektr tokning asosiy xarakteristikasi,  birlik vaqt ichida 
sirt orqali o 'tu v ch i zaryad  m iqdori
T om son form ulasi —  tebranm a konturdagi elektrom agnit tebranish 
davrini ifodalaydi
T o roid  —  to r  shaklidagi  m agnetikka  o 'tk azg ich   o 'ra b   yasalgan 
induktivlik
T ran sfo rm ato r — o'zgaruvchan tok kuchlanishini o'zgartirish uchun 
xizm at qiladigan qurilm a
T o ‘liq  tok  qonuni  —  m agnit  m aydon  sirkulyatsiyasini  tok lar  bilan 
bog'laydi
ToMqin  tenglam asi — fazoda tarqaluvchi  to'lq in larn in g   differensial 
tenglam asi
0 ‘m  qonuni  —  unga  k o 'ra   o 'tkazgich   orqali  o 'tay o tg an   tok  kuchi 
uning uchlariga qo'yilgan potensiallar farqiga m utanosibdir

0 ‘zgarm as to k   — yo'nalishi  b ir tom o n g a,  qiym ati  kam  o 'zg aru v ch i 
elektr  toki
0 ‘zgaruvchan tok  — yo'nalishi va qiym ati  davriy o ‘zgarib  turuvchi 
elektr  toki
О Ч а  о ‘tkazuvchanlik  —  o ‘tkazgichning  qarshiligi  nolga  aylanib 
qoladigan, ju d a past  harorat va boshqa m axsus sharoitlarda kuzatiladigan 
hodisa
0 ‘tkazgich —  harakatchan zaryadlari b o ‘lib,  elektr tokini o'tkazadigan 
modda
F aradey qonunlari —  elektroliz hodisasiga tegishli qonunlar 
F erro m a g n it  —  tashqi  m ay d o n n i  k u chaytiru vch i  k uchli  q attiq  
m agnetik.  Tashqi  m aydon  y o ‘q  b o ‘lganda  h am   m agn itlang an  b o 'lish i 
m um kin.  D om enli tuzilishga ega
H arakatlanuvchanlik  — zaryadli zarraning birlik elektr m aydondagi 
o ‘rtacha tezligi
Xoll  efTekti  —  m agnit  m aydondagi  tokli  o 'tk a z g ic h d a   k o ‘nd alan g  
elektr  m aydonning vujudga  kelishi
Xususiy  o'tkazuvchanlik  —  sof,  toza  y arim o ‘tkazgichiardagi  tabiiy 
o'tkazuvchanlik,  harorat  ortgani sari keskin  ortib  boradi
Ekvipotensial sirt  —  potensiallari teng  nu q talar to 'p lam i 
E lek tr dipol —  ikki  zaryaddan  iborat  neytral sistem a 
E lektr maydon  — elektrom agnit m aydonning tashkil etuvchisi 
E le k tr  maydon  induksiyasi  —  m ay d o n n in g   nazariy   h iso b lard a 
qo‘llaniladigan xarakteristikasi,  bog'langan zaryadlar unga hissa qo'shm aydi 
E le k tr  maydon  kuchlanganligi  —  elektr  m aydonning  eng  m uhim
xarakteristikasi, zaryadlarga  ta ’sirni  aniqlaydi:  F   =  q E
E lektr  maydon  potensiali  —  elektr m aydonning  energetik x arak te­
ristikasi
Elektr yurituvchi kuch — tok manbai zaryad bixiigiga beruvchi energiya 
m iqdori
E lektroliz —  eritm alardan  elektr toki  o 'tish i  tufayli  ro 'y  beradigan 
jarayon
E lektrom agnit induksiya  — o'zgaruvchan  m agnit m aydon tarafidan 
uyurm aviy  elek tr m ay d o n n i  vujudga  keltirish hodisasi
E lektrom agnit  m aydon  —  zaryadlar  vujudga  keladigan  m ay d o n , 
elektr va  m agnit tashkil  etuvchilari  bor
Elektrom agnit tebranishlar — tebranuvchi m iqdorlar elektr va magnit 
m iqdorlardan iborat bo'lgan tebranishlar
E lektrom agnit toMqinlar — fazoda yorug'lik tezligi bilan tarqaluvchi 
elektrom agnit tebranishlar

E lektrom agnit toMqinlar tezligi  — yorug'lik tezligi
E lektron em issiya  —  m oddadan  harorat ta ’sirida  elektronlar uchib 
chiqish  hodisasi
E lek tro statik  maydon  —  doim iy  elektr m aydon
E lem entar zaryad — eng kichik zaryad,  boshqa zaryadlar unga karrali 
bo'ladi.
Q utblanganlik —  m oddaning d ipol  m om entining zichligi
E le k tr  oMchov  asboblari
E lektr va  m agnit o 'lch o v  asboblari tok kuchi,  kuchlanish,  qarshilik, 
induktivlik,  sig'im ,  chastota,  m agnit  induksiya,  m agnit oqim   kabi fizik 
m iqdo rlarni  o 'lch ash g a  m o 'ljallan ad i.  O 'lc h o v   asboblari  h am   ilmiy 
aham iyatga  ega,  ham  xalq xo'jaligida  q o'llanilg ani  u ch u n   q a t’iy davlat 
stan d artlarig a  b o 'y su n ad i.  J u m la d a n ,  ular sobiq  S SSR  da  1963-yildan 
boshlab  q o n u n   asosida  q o 'llan ilay o tg an   X alqaro  birliklar  sistem asiga 
asoslanadi.
E lektr  o 'lch o v   asboblari  o'lch an ad ig an   fizik  m iqdorni  kuzatuvchi 
bevosita  qabul  qila  olad ig an   k o 'rin ish g a   keltiradi.  O 'lc h o v   natijasi 
o 'lc h a n a y o tg a n   m iq d o rg a  m o s  u zlu k siz  o 'z g a rib   tu ru v c h i  b o 'ls a   — 
o 'lc h o v   asbob  an alo g li  d eb   a ta la d i,  o 'lc h o v   n atijasin i  sonli  ravishda 
k o 'rsa ta d ig a n  asboblar  raqam li  deb  ataladi.  R aqam li  asb o b lar o 'lc h o v  
n a tija la rin i  z a m o n a v iy   k o m p y u te rla rg a   ulash  im k o n iy atlari  m avjud 
b o 'lib ,  u lar  av tom atlashgan  tajrib alard a  q o 'llan ish i  m u m k in.  O 'lc h o v  
asboblari  fizik  m iq d o rlarn i  o 'lc h a b ,  k o 'rsa tish id a n   tash q ari,  u larn in g  
d ia g ra m m a sin i  chizib  c h iq a rish i  m um kin.  O 'lc h o v   asb o b la rin in g  
ayrim lari fizik m iqdorlarni  integrallashi (yig'ishi)  m um kin,  bunga elektr 
en erg iy an i  o 'lc h o v c h i  asb o b n i,  h a m d a   zan jird an   o 'tg a n   z a ry ad n i 
o 'lc h o v c h i  ballistik  g alv an o m e trn i  m isol  qilib  keltirish  m um kin .
O 'lchov asboblari fizik m iqdorni to 'g 'rid a n  to 'g 'ri  o 'lchash i,  yoki 
m a’lum   m iq d o r  bilan  solishtirishi  m um kin.  Jum ladan  k o 'p rik   usulida 
qarshilikni  o'lchash  —  qarshiliklarni solishtirishga asoslanadi.
O 'lchov asboblar quyidagi param etrlari bo'yicha farqlanadi:
1.  O 'lchanuvchi  m iqdor bo'yicha;
2.  O 'lchash  prinsipi  bo'yicha;
3.  Tokning  turi  (doim iy,  o'zgaruvchi)  bo'yicha;
4. Aniqlik darajasi bo'yicha;
5.  O 'lch o v   qurilm asi  bo'yicha;
6.  Q o'llanish sharoitlariga chidamliligi bo'yicha;
7.  M exanik ta ’sirlariga chidamliligi  bo'yicha;

8.  Tashqi  m aydonlardan  him oyanlanganligi darajasi b o'yicha.
F izikan uqtai  n azarid an   o 'lch o v   asboblarini  o 'lch a sh   p rin sip larin i 
o'rganish  m aqsadga  m uvofiqdir.  O 'lch o v   turlari b o 'y ich a  asboblarning 
quyidagi turlari  farqlanadi:  elektrostatik,  m agnitoelektrik,  elektrom agnit, 
elektrod inam ik,  ferro d in am ik ,  induksion,  vibratsion,  term o e le k trik , 
elektronnurli va  boshqa  turlar.  U lardan ayrimlarining o'lchash prinsiplari 
bilan  tan ishaylik.
1. 
G alv an o m etr —  kichik toklarni  o 'lch ash   asbobi.  G alv an o m etrg a 
parallel  sh u n t ulab  —  a m p erm etr yasaladi.  B unda  tokn ing asosiy qism i 
shuntdan o 'ta d i,  kichik qismi galvanom etrdan o 'tib ,  um um iy to k  haqida 
m a ’lum ot  olinadi.  S h u n tn in g  qarshiligi kichik bo 'lg ani  u c h u n ,  a m p e r­
m etr zanjird agi  to k la rn in g  qiym atiga  deyarli  ta ’sir etm aydi.  G a lv a n o ­
m etrg a  k e tm a -k e t  k a tta   qarshilik  ulab  — v o ltm e tr yasaladi.  Q arsh ilik  
k atta  b o 'lg a n i  u c h u n   bu  k e tm a -k e tlik d a n  ju d a   kichik  to k  o 'ta d i,  k o 'p  
h o llard a  za n jird ag i  b o sh q a to k la rn in g  o ld id a  v o ltm e trd a n   o 'ta y o tg a n  
to k   n o lg a  te n g   d e b   h iso b lash   m u m k in .  G a lv a n o m e tr  b u n d a y   k ich ik 
to k n i  o 'lch a b ,  to 'liq   kuchlanishni o'lch ash  im koniyatini yaratadi. Shunt 
yoki qarshilik o'lchov asbobi yasalayotgan korxonada  asbobning korpusiga 
o 'rn a tilib ,  o 'lc h o v   shkalasiga  fizik  m iq d o rn in g   to 'liq   q iy m ati  yozib 
q o'yiladi.  G a lv a n o m e trg a   qarshiliklar m agazini ulab,  k atta  o raliqd ag i 
kuchlanishlam i  o'lchovchi universal asbob hosil qilinadi.  O 'lc h o v  asbobi 
ekspluatatsiya etilayotgan joyda zaruratga qarab,  qo'shim cha tashqi shunt 
yoki  q arsh ilik lar  u la n ish i  m u m k in .
G a lv a n o m e trla r  ishlash  p rin sip ig a k o 'ra tu rlic h a b o 'lis h i  m um k in.
1 -rasm da  k a tta   se z g irlik k a   ega  b o 'lg a n   m a g n ito e le k tr  siste m a sid a g i 
k o'zguli  g alv an o m etr tasvirlangan.
O 'lc h an ad ig an   kichik  tok galvanom etrning 5  q o 'z g 'alu v ch a n  yopiq 
ram kasidan  oqadi.  T okning  m agnit m om enti 4 doim iy  m agnit  m aydoni 
bilan  ta ’sirlashib,  ram kani va  2  ko'zguni  buradi.  U lar  1  ingichka  m etall 
yoki  kvars  sim g a  o silg a n i  u c h u n ,  ju d a   k ich ik  
to k la r h am   sezilarli burilish ga  olib  keladi.  B u ri- 
lish  sezgirligini oshirish u ch u n  n um ing ko'zgudan 
ek ran g ach a  m asofasini  kattalashtirish  m um k in 
(m asalan,  bir  m etr).  Sistem ada  lazer  nu rlarid an  
fo y dalanish  m aqsadga  m uvofiqdir.  E ng  sezgir 
g alv an o m e trla r  10'9    to k   t a ’s irid a   e k ra n d a g i 
nurn i  1  mm surishi  mum kin, demak shunday kichik 
to k larn i  o 'lc h a s h   im k o n i  y aratila d i.  L ekin  b u n ­
day katta sezgirlikka zarurat bo'lm aganda,  kattaroq 
toklar o 'tad ig an   ram ka  yasalib,  o'lchov asbobining

strelkasi  tokli  ram kaga  m ahkam lanib,  tok  o 'tg a n d a   buriladi va  tokning 
qiymatini ko'rsatadi.  Burilish burchagi tokning y o ‘nalishiga bog‘liq bo'lib, 
bunday o 'lch o v   asboblar doimiy  toklarni  o 'lch a sh   u chu n  xizm at  qiladi.
28.4-form ulaga  m uvofiq  m agnit  m aydon dag i  tokli  ram kaga  t a ’sir 
etuvchi  ku ch   m o m en ti    =  pmB  sin a   =  N IS B  sin a   «  N IS B   m odul 
jih a td a n   to k   k u ch ig a  m u ta n o sib d ir.  S ezgirlik  o sh ish i  u c h u n   ra m k a - 
n in g   m a g n it  m o m e n ti  ta sh q i  m a y d o n g a   tik   b o 'la d i va  a lm a sh tirish  
m um kin.  K uch  m om enti  ramkani buradi va prujinada burilish burchagiga 
m u to n o sib   qaytaruvchi  kuch  vujudga  kelgach  burilish to ‘xtaydi:
N IS B  =  та,
bunda  m  —  prujinaning  elastiklik  p a ra m e tri.  S h u n d a y   qilib  b u rilish  
burchagi  o 'lc h a n a d ig a n   tokka  m utanosib  b o 'la d i,  m agnitoelektr galva- 
nom etrning o 'lch o v  shkalasi  bir tekis bo'ladi.  Bu  tenglikdan topiladigan
P / I   = N S B / m  
nisbat galvanom etrning sezgirligini ifodalaydi.
2.  E lek tro d in am ik   siste m a.  Bu  sistem ada  q o 'z ­
g 'a lm as va  q o 'z g 'a lu v c h a n  tokli g 'a lta k   b o 'lad i.  0 4 -  
chanayotgan tok ularning  ikkisidan  ketm a-ket o 'ta d i, 
g 'a lta k la rn in g   m ag n it  t a ’sirlashu vi  tufayli  q o 'z g 'a ­
lu v ch an  g 'a lta k   va u n g a   m a h k am lan g a n   strelk a  o 'q  
a tro fid a   b u rilib ,  to k n i  o 'lc h a s h   im k o n in i  y a ra ta d i. 
Tok o 'tm ag an  paytda g 'altaklarn in g o'qlari  o 'z a ro   tik 
bo'ladi.  M agnitoelektr asboblar kabi,  elektrodinam ik 
a sb o b larn in g   shkalasi  h am   b ir  tekis,  sezgirligi  va 
aniqligi  katta b o 'lad i.
3.  E lek trom agnit oMchov  asboblari  q o 'z g 'a lm a s  
e le k tro m a g n it g 'a lta k k a   ega  b o 'la d i  (3 -rasm ,  1  e le ­
m e n t).  U ning  o 'q in in g   davom ida ferro m ag nit  o 'z a k  
2 jo y la sh a d i.  O 'lc h a n is h i  k erak   b o 'lg a n   e le k tr  to k  
g 'a lta k d a n   o 'tg a n id a   g 'a lta k n in g   m ag nit  m ay d o n i 
o'zakni m agnitlab, tortadi.  O 'zakning harakati o'lchov 
asbobining  o 'q in i  va  k o 'rs a tk ic h   strelk asin i  b u rib , 
to k  kuchi  o 'lc h a n a d i.  A sb o b n in g   strelkasi  to k   b o 'l ­
m ag an   p a y td a   b o s h la n g 'ic h   h o la tid a   turishi  uchun
spiral  prujinaga  ega  bo'ladi,  strelkaning tebranishlarini so'ndirish u chun 
induksion  m exanizm   qo'llanadi.
Ferrrom agnit o'zakning elektromagnitga tortilishi tokning doimiy yoki 
o'zgaruvchan  bo'lishiga bog'liq bo'lm agani uchun,  elektrom agnit o'lchov
2 -rasm.
3-rasm.

asboblari  doim iy  va 
0
‘zgaruvchan  toklarni  o 'lch ash   uchun  qo'llanishi 
m um kin.  K atta toklarni  (m asalan,  300 A) o'lchash u chu n elektrom agnit 
bir  chulg'am li  y o 'g 'o n   sim dan  yasalishi  m um kin.  A sbobdan  v oltm etr 
sifatid a  fo y d a la n id g a n id a   ele k tro m a g n it  ingichk a  sim dan   va  k o 'p  
chulg'am li  qilib  yasaladi.  Bunda elektrom agnitdan  o 'tayotgan   tok kuchi 
kichik bo 'lish ig a  qaram ay,  yetarli  m agnit  m aydon  vujudga keltiriladi.
E lektrom agnit  o 'lch o v  asboblarida  o 'zak ni  elektrom agnitga  tortish 
kuchi  m agnit  m aydondagi  m agnit  d ip o lg a ta ’sir  etuvchi  kuch  kabi 
xarakterga  ega,  bu  kuchning  qiym ati  m agnit  m ay do nn in g  notekisligi 
bilan bog'liq.  0 ‘lchov asbobining  konstruksiyasida  strelkaning burilish 
burchagi  tokn in g  kuchiga  m utan osib  b o 'lish i  u ch u n   m axsus  c h o ralar 
ko'rilganda ham ,  bu  m utonosiblik tokning kattaroq qiym atlarida  (maksi­
m al  to k d a n   20%  va  b u n d a n   katta)  erishiladi.  T okning  b u n d an   kichik 
qiym atlarida strelkaning siljishi  notekis bo'ladi va bunday kichik toklarni 
o 'lch ash  u ch u n   boshqa oMchov asbobidan foydalanish  tavsiya etiladi.
4.  E lek tro statik   o 'lch o v   asboblari  turli  ishorali  zaryadlarni  kulon 
tortishuviga asoslanib,  bunday kuchlar kondensator qoplam alari  tortish- 
gani  kabi zaryadlar m iqdoriga, yoki  potensiallar farqiga bog'liq bo'ladi.
Elektrostatik o 'lc h o v  asboblarining bir- 
n ec h a  k onstruk siyalari  m avjud.  U la rd a n  
birining  sxem asi  4 -ra sm d a   keltirilgan.  Bu 
p o ten siallar farqini  o'lch ash  asbobida 4 va 6 
aly u m in iy   p la s tin a la r  q o 'z g 'a lm a s   qilib 
o 'rn a tila d i,  7 plastina  5 yupqa  m etall  asosga 
o silg a n   b o 'lib ,  q o 'z g 'a lu v c h a n   boMadi.
Q o'zg'aluvchan plastina va unga bog'langan
2  o 'q q a o'rnatilgan  strelka  prujina vositasida 
m uvozanat holatid a joylashadi.  P otensiallar 
fa rq in i  o 'lc h a s h   u c h u n   m a n b a ’n in g   b ir 
qutbi  6  p lastin ag a,  ikkinchi  qutbi  4 —5  p lastin alarg a  u lan ad i.  B ir  xil 
zary adlarn i itarishuvi va  turli zaryadlarning  tortishishi tufayli  7 plastina 
va  strelka  burilib,  p o te n s ia lla r  farqini  oMchash  im k o n iy atin i  berad i. 
P o te n sia lla r  farqi  oshib,  7  p la stin a n i  6  p lastin ag a  yaqinlashuvi  b ilan  
sistem aning elektr sig'im i  ortadi va  o'lchov  qurilm asini  sezgirligi  ortadi. 
1  m agnitoinduksion qurilm a asbob  strelkasining tebranishlarini so'ndirib 
turadi.
E lektrostatik  o 'lch o v   asboblari  elektr  toksiz  po ten siallar  farqini 
o'lch ay d i,  doim iy potensialni  oMchash u ch u n  qoMlaniladi.
5.  Issiqlik oMchov asboblari.  U larda tokni oMchovchi elem ent tarang 
to rtilg a n   sim d a n   ib o ra t  boM adi.  S im n in g   b ir  u c h i  q o 'z g 'a lm a s
4-rasm.

m ahkam lanadi,  ikkinchi  uchi strelkali silindr o ‘qiga b o g ‘lanadi.  Sim dan 
tok o 'tk azilg an d a  u  qiziydi va  uzayadi,  b u n d a  strelka  buriladi.  Jarayo n 
faqat jo u l  issiqligiga  bogMiq bo'lgani  u chun  bun day  asboblar doim iy va 
o 'z g aru ch a n   tok  kuchini yoki  kuchlanishni o 'lc h a sh  u ch u n   q o 'llan ish i 
m um kin.
QoM laniladigan  o 'lch o v  asboblarining  ko 'pch ilig i  doim iy toklarni 
o'lchashga m o'ljallangan.  U lardan o'zgaruvchan  toklarni o'lchash uchun 
fo y d a la n ish   u c h u n   o 'z g a ru v c h a n   to k   y a r im o 'tk a z g ic h li  d io d la r 
y o rd a m id a   to 'g 'r ila n ib ,  o 'lc h a n is h i  m u m k in ,  b u n d a   o 'c h a n a y o tg a n  
to k n in g   ikkinchi  yarm i  o 'lc h o v  qurilm asidan  o 'tm a y o tg a n i  asbob ning  
shkalasida  hisobga  olinishi  m um kin.
6. 
T erm oelektrik asboblarda  o'lch an ad ig an   tok kichik qarshilikdan 
o 'tib ,  uni isitadi.  Qarshilik sirtiga  term oparan ing bir k ontakti dielektrik 
q atlam   o rq a li  y o p ish tirilad i.  T e rm o p a ra n in g   ikk in ch i  uchi  isiydigan 
qarshilikdan uzoqlashtirilgan  bo'lib ,  term pp arad a qarshilikning isishiga, 
y a’ni o'lchanayotgan  tok kuchining kvadratiga  m utanosib term oelektrik 
tok vujudga keladi va  magnitoelektrik galvanom etr vositasida oMchanadi. 
T e rm o e lek trik  a m p e rm e trla r yuqori  ch a sto ta li o 'z g a ru v c h a n   tok larn i 
oMchash  u c h u n   qoM laniladi.
7. 
Induksion  asboblar  (5-rasm )  o 'zgaruvchan 
p 
tok  energiyasini  hisobga  olish  u c h u n   qoMlaniladi. 
/ ;  /   Q u rilm a d a   m u ra k k a b   sh a k lg a   eg a  b o 'l g a n   1 
m ag n it  o 'z a k   b o 'lib ,  u n g a  ikki  g 'a lta k  jo y la s h ti­
rila d i.  2  g ‘ a lta k d a n   za n jird ag i  U k u ch lan ish g a 
m u ta n o sib   tok  o 'tib ,  kuchlanishga  m utanosib  Фи 
m ag n it  o qim   hosil  qilinadi.  3  g 'a lta k d a g i  tok 
o'lch an ay o tg an   /  tok  kuchiga  m u tan o sib   b o 'la d i  va  u n d a   tok  kuchiga 
m u tan o sib   m agnit  oqim   Ф,  hosil  qilinadi.  E lektrom agnit  qutblarining 
orasida 5 o 'q q a 4 alyuminiy disk o'rnatiladi.  O'zgaruvchan m agnit oqim lar 
alyum iniy  diskda  Fuko  toklarini  induksiyalaydi,  m agnit  m aydon  va  bu 
to k lar  orasidagi  ta ’sirlashuv  tufayli  alyum iniy  disk  aylanadi.  6  m agnit 
diskka induktsion toimozlovchi  ta ’sir ko'rsatadi, bu kuch diskning aylanish 
tezligiga mutanosib bo'ladi.
Diskka  t a ’sir  etuvchi  kuch  m om enti  ФиФ,  k o 'p aytm ag a,  dem ak 
zanjirdagi  P =   U Iquw atga  m utanosib bo'ladi.  Diskning aylanishlar soni 
esa  o 'lch o v  asbobidan  o 'tg a n   elektr energiyaga  m utanosib  bo 'ladi.  Disk 
aylanishlarini  sanab  turadigan  m exanizm   sarflangan  elektr  energiyani 
hisoblaydi.
H ozirgi  davrda  induksion  elektr energiyani  hisobga  olish  asboblari 
zam onaviy raqam li asboblar bilan  alm ashtirilm oqda.

8. 
Qarshilikni  o ‘lchash asboblari.  U larni yana  o m m etr deb ataladi. 
Eng  sodda  o m m etr  qarshilikni  Om  qonuniga  asosan  o'lchaydi.  Asbob 
m ag n ito elek tr  g alv an o m e tr  va  tok  m an b aid an   iborat.  Qashiligi  R x 
o 'lc h a n a d ig a n  
0
‘tkazgich  tashqi  tara fd an   g a lv an o m e trg a  k e tm a -k e t 
u la n a d i.  G alvanom etr qarshiligi  Rs,  m anbaning  ichki  qarshiligi  r b o ‘lsa, 
zanjirdagi  tok  /   =  E /{ R x  + Rg  + r)  bo'ladi.  O m m etr shkalasiga n o m a ’­
lum   qarshilik qiym atlari  belgilanadi.  Bu  qarshilikning  kichik qiym atlari 
tokning katta qiymatlariga mos keladi.
Kichik  (bir Q va  u n d an  kichik)  qarshiliklarni o 'lch ash   u ch u n  ularni 
galvanom etrga parallel  ulash  m um kin.  T ok  m anbaining  ichki  qarshiligi 
bo'lsa,  n o m a’lum qarshilik quyidagi tenglikdan topiladi:
E  =  I
r +
Rx Rg 
Rx  +  Rg
Bu  holda  ham   o 'lc h o v   asbo bining shkalasiga  to k n in g   qiym ati o 'rn ig a  
n o m a ’lum   qarshilik  qiym atlari  qo 'y ilish i  m um k in.
O m m e trla r  k a tta   o ra liq d a g i  q a rs h ilik la rn i 
o 'lc h a s h   m a q s a d id a   ic h k i  q a s h ilik la r   b ila n  
t a ’m in la n g a n   h o ld a   ishlab  c h iq a rila d i  (6 -ra sm ).
U lard ag i  k am ch ilik   sh u n d a n   ib o ra tk i,  u la rn in g  
ko'rsakichi  EYUK va uning ichki  qashiligiga bog‘liq.
Bu b o g 'lan ish d an   qutulish  u ch u n  o 'lc h o v  o ld id an  
asbobning tashqi uchlari bir-biriga ulanadi  (Rx — 0) 
va o'lchov strelkasi  nolga o'rn atilad i.  Q arshiliklarni 
so lish tiris h   u su li  b ila n   o 'l c h a n g a n d a   b u n d a y  
m uam m o bo'lm aydi.
14-§  da  k o 'rilg a n id e k ,  q a rsh ilik la r  U in sto n  
k o ‘p rig i  (7 -ra sm )  y o rd a m id a   k a tta   a n iq lik d a  
o ‘lchanishi m um kin.  K o 'p rik n in g   yelkasiga  sezgir 
g alv an o m e tr o 'rn a tila d i.  Q arshiliklar  Rx/ R i =  R J  
R^  nisbatga bo'ysunganda galvanom etr uchlaridagi 
potensiallar farqi  nolga teng b o 'lib ,  asbob to k n in g  
nol  qiym atini  k o 'rsa ta d i.  A m aliy o 'lc h o v la rd a   R
6- rasm.
R\
(?)
R
•1 
’—
7-rasm.
n in g   q iy m ati  m a ’lum   b o 'la d i,  Rv   R 3  q a rs h ilik la r  re a x o rd   —  k a tta  
qarshilikka  ega b o 'lg a n   tara n g   to rtilg a n   sim d an   ib o rat  b o 'la d i,  u nin g  
o raliq   n u q tasig a  u la n g a n   k o n ta k t  su rilib ,  g a lv a n o m e tr  k o 'rsa tk ic h in i 
n o lg a  a y la n tiru v c h i  h o lat  a n iq la n a d i.  Bu  h o ld a   q a rs h ilik la r  n isb ati

re a x o rd   y elk ala rin in g   n isbatiga  ten g   b o 'lib :  R}/ R 2  =   l j l v  n o m a ’lum  
qarshilik  qiym ati m a ’lum   R t  qarshilik bilan  b o g 'lan ad i:  Rx  =  ( ^ Д ) ^ ) .
R eaxord  o 'lch a m la rin in g   kattaligi,  o 'lch o v d a  odam ning ishtiroki 
k o 'p rik  usulining  kam chiliklaridan  iborat.
K o'prik usulini  quyidagicha qo'llash  m um kin.  Л,  va  R2  qarshiliklar 
teng  bo'lsin.  R}  sifatida  qarshiliklar  m agazini  qo'llanilsa,  galvanom etr 
ko'rsak ich i  nolga  aylanishi  u ch u n   Rx =   R}  b o 'lish i  kerak.  A m aliy  o 'l- 
chovlarda  g alvan om etr  ko'rsatayotgan  tokning  ishorasi  R3  qarshilikni 
oshirish  yoki  kam aytirish  kerakligini  k o 'rsa tib   tu rad i,  galv an o m etr 
ko'rsakichini nolga keltirib, 
=   R3  oMchanadi.  Zam onaviy raqamli om - 
m etrlarda qarshilikni tanlash amali avtom atik tarzda am alga oshiriladi.
In d u k tiv lik   va  s i g ‘m ni  o M ch a sh  
k o ‘prigi.  Induktivlik va sig'im ni  oMchash 
uchun ham  ko'p rik  usulidan  foydalaniladi.
8-rasm ga  asosan  o'zgaruvchan tok zanjiri- 
dagi ko'prikda  m uvozanatga erishish uchun 
g alvano m etr  G   orqali  to k   oqm asligi,  a va 
b  nuqtalarning  potensiallari  teng  boMishi 
kerak.  Bu  sh artlar  quyidagi  m atem atik
J
a
Download 48 Kb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   21   22   23   24   25   26   27   28   29




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling