Samarqand davlat universiteti a. B. Pardayev, S. A. Qurbonov

ADABIYOTLAR: 
Asosiy adabiyotlar: 
1. Jamolxonov N. Hozirgi o‗zbek tili. 1-qism. –T.: O‗qituvchi, 2005.
2. Sayfullayeva R. va boshqalar. Hozirgi o‗zbek adabiy tili. –T.: Fan va 
texnologiya, 2010.
Qo‘shimcha adabiyotlar: 
3. Rahimov S., B.Umurqulov. Hozirgi o‗zbek tili. –T.: O‗qituvchi, 2003.
4. Jamolxonov H. Hozirgi o‗zbek adabiy tili I-II qism. –T., 2004. 
5. Qilichev E. Hozirgi o‗zbek adabiy tili. –Buxoro, 1999. 
6. Qudratov T., Nafasov T. Lingvistik tahlil. –T.: O‗qituvchi, 1981.
7. Qo‗chqortoev I. So‗z ma‘nosi va uning valentligi. –T.: Fan, 1977. 
8. Mirtojiev M.M. O‗zbek tili semasiologiyasi. –T.: Mumtoz so‗z, 2010.
9. Ne‘matov H., Bozorov O. Til va nutq. –T.: O‗qituvchi, 1993.
Ne‘matov H., Rasulov R. O‗zbek tili sistem leksikologiyasi asoslari. –T.: O‗qituvchi, 
1995. 
 
 

---

63 
III FASL. MORFOLOGIYA 
 
So‗zlarning borliqdagi ma‘lum narsa, belgi-xususiyat, harakat-holatlarni 
bildirishi ularning atash ma‘nolari yoki lug‗aviy ma‘nolari deyilishidan, 
tilshunoslikning atash ma‘nolarni o‗rganuvchi bo‗limi esa leksikologiya 
hisoblanishidan xabardorsiz. 
So‗zlar atash ma‘nosi bilan birga ma‘lum grammatik ma‘no va uni ifodalovchi 
shaklga ham ega bo‗ladi. Masalan, olmalarni so‗zi «mevali daraxt» va «olma daraxti 
mevasi» ma‘nolari bilan birga «ko‗plik», «kelishik» ma‘nolari va bu ma‘nolarni 
ifodalovchi ko‗plik shakli (-lar) hamda kelishik shakli (-ni) ga ham ega. «Mevali 
daraxt» va «olma daraxti mevasi» ma‘nolari bu so‗zning 
atash ma‘nosi, qolgan ma‘nolar esa grammatik ma‘nolari sanaladi. 
Har qanday grammatik ma‘no ma‘lum grammatik shakl orqali ifodalanadi. 
Grammatik ma‘nolarni ifodalovchi vositalar grammatik shakl hisoblanadi. 
So‗zlarning grammatik ma‘nolari va ularni ifodalovchi grammatik shakllarni 
o‗rganuvchi tilshunoslik bo‗limi morfologiya sanaladi. Morfologiya yunoncha 
morphe – «shakl», logos – «so‗z», «ta‘limot» so‗zlaridan olingan bo‗lib, so‗z 
shakllari haqidagi ta‘limot demakdir.  
Ko‗rinadiki, leksikologiya bilan morfologiya o‗rtasida uzviy aloqa mavjud. Har 
ikkisida so‗z o‗rganiladi. Ular so‗zning qaysi tomonini o‗rganish bilan farqlanadi. 
Leksikologiya so‗zning atash ma‘nosini, morfologiya esa uning grammatik ma‘nosini 
va bu ma‘nolarni ifodalovchi vositalarni o‗rganadi.