Tabiatshunoslik

A sa la rich ilik .
T a b i a t d a a s a la r ila r d a r a x t l a r n i n g k o v a k la r id a , 
qoyalarn in g yoriqlarida yashaydi. A salarini asali, asalari yelimi va 
m um i u c h u n ko‘paytiradilar. Asalarichilik xalq xo‘jaligi u chun iqtisodiy 
foydali sohaga aylandi. Asal — ajoyib d orivo r m ah sulo t. Asalarilar 
o ‘sim liklarni c h a n g la n tir ib , u la r h o sild o rlig in in g o ‘sishiga z am in
yaratadi.
Ipakch ilik
— xalq x o ‘jaligi u c h u n ip a k t o l a s i y e tk a z ib be ru v c h i 
s o h a d ir. B u n d a ip a k q u rti b o q ilib , p illa o lin a d i. Ip a k c h ilik bilan 
m a k ta b o ‘q u v c h ila ri h a m s h u g bu lla n a d ila r . Ipak q u rtin i tu t d a ra x ti 
b arglari b ila n b o q ila d i. P illa d a n te s h ib c h i q q a n k a p a la k n i ip a k
t o ‘q u v c h i d e b h a m a ta s h a d i. P illa d a n ta b iiy s h o y ila r o lin a d i.
O zingizni sinang
1. 
C horvachilikning asosiy sohalarini sanab bering. 2. Dars davom ida 
o ‘lkangizda boqiladigan uy hayvonlari haqida qanday yangiliklam i bilib 
oldingiz?
Topshiriqlar
1. Daftaringizga viloyatingizda boqiladigan hayvonlarning nomlarini yozing.
2. C horvadorlarning ishlarini o ‘rganing. Agar im koniyat b o ‘lsa, bahorda 
chorvadorlarning ishini kuzating. 3. 0 ‘zingizni qiziqtirgan uy hayvonlari 
haqida qo‘shim cha m a’lu m o tla rto ‘plang.
69

---

O Z B E K IST O N N IN G FOYDALI 
QAZILMALARI
0 ‘zbekistonda ju d a k o ‘p foydali qazilm alar mavjud.
N eft va gaz konlari ilk b o r Farg‘o n a vodiysida aniqlangan. K o ‘m ir 
k o n l a r i T o s h k e n t v i l o y a t i n i n g A n g r e n a t r o f i d a , S u r x o n d a r y o
viloyatining to g ‘li Sharg‘unsoy va Boysun tu m an larida qazib olinadi.
0 ‘z b e k is to n d a b ir q a n c h a m e ta ll ru d a la ri: 
tita n , m a rg a n e s ,
x ro m ; rangli m e ta lla r d a n m is, q o ‘rg ‘o s h in ; s h u n in g d e k , n o y o b va 
q i m m a t b a h o m e t a l l a r d a n
o l t i n , k u m u s h , q a la y , s im o b q a z ib
o lin a d i.
0 ‘zbekiston q u m , oh ak , m a rm a r kabi qurilish x om ashyolariga 
ham boy. N u ro ta to g la r id a n oq, pushti, kulrang, qizg‘ish m a rm a r 
olinadi. M arm ard an qurilish ishlarida, ayniqsa S a m arqand , Buxoro, 
X iv a, T o s h k e n t d a g i ta r ix iy y o d g o r l i k l a r n i q a y ta t a ’m i n l a s h d a
foydalaniladi.
G ‘ozg‘on m a rm a rid a n T osh k e n t va M D H davlatlarining yirik 
shaharlarida qurilgan metropolitenni pardozlash ishlarida foydalaniladi.