Tabiatshunoslik


Download 4.42 Mb.
Pdf ko'rish
bet44/51
Sana09.10.2023
Hajmi4.42 Mb.
#1695930
1   ...   40   41   42   43   44   45   46   47   ...   51
Bog'liq
A.G. Grigoryans.. Tabiatshunoslik

bronza
va 
je z
hosil b o ‘ladi. 
Bulardan m ashina detallari, tangalar, haykallar, h a r xil bezak buyumlari 
yasaladi.
Mis tabiatda toza holda b a ’zi tog6 jinslari tarkibida uchraydi. U odatda, 
mis rudasidan
olinadi. 
Mis rudasi
yashil yoki sariq rangdagi chiroyli 
qattiq yer jinsidir.
M is rudasi
0 6zbekistonda O lm aliqda qazib olinadi va o ‘sha yerda 
qayta ishlov beriladi.Bu yerda rudani ochiq karyerlardan olinadi. Ruda 
q a tla m la r id a n te s h ik la r p a r m a la n i b , u larga p o rtlo v c h i m o d d a la r
jo y la n a d i. U la r p o rtla tilg a n d a n keyin kuchli ekskavatorlar rudani 
vagonlarga ortadi.
M is ru d a la ri o lin a d ig a n j o y l a r x a r ita d a q o r a ran gli c h o 6ziq 
t o 6rtburchak bilan belgilanadi.
71


s
O'zingizni sinang
1. M etallar xalq xo‘jaligida qanday ahamiyatga ega? 2. Uyingizda cho‘yan 
va p o ‘latdan yasalgan q an d a y buyum lar bor? 3. T em ir q anday xossalarga 
ega? 4. C h o ‘yan qanday xossalari bilan tem ir va p o ‘latdan farq qiladi? 5. 
M isning xalq xo‘jaligidagi o ‘rni qanday? 6. M is rudasi qayerda qazib 
olinadi? 7. Tabiiy xaritadan shartli belgilarga qarab mis rudasi olinadigan 
joylam i toping.
Topshiriqlar (uyda bajariladi)
U yingizda misli q o tish m alard an yasalgan buyum larni toping. U larni 
ko‘rib chiqib, kelasi tabiatshunoslik darsiga ular to ‘g lrisida og'zaki hikoya 
tayyorlang.
TABIATGA G ‘A M X O ‘R B O ‘LING
Tabiat - insonning yashash m uhiti, u o d am ga oziq-ovqat, kiyim- 
kechak, yoqilg‘i va elektr quvvati, sanoat xom ashyosi h a m d a qurilish 
m ateriallarini beradi. T abiatni q o ‘riqlash va avaylab-asrash, uning 
boyliklarini reja bilan ishlatish zarur.
U z o q vaqt d a v o m id a o d a m l a r ta b iat boyliklari b itm a s -tu g a n m a s
va u n in g x a zin a sid an istalgan narsani hisobsiz olish m u m k in degan 
t a s a w u r bilan y a sh a r edilar. U lar bu k a tta x a to e k an ligini o n a -
z a m in tabiatiga o ‘y la m a sd a n q iling an m u n o s a b a t falok atlarga olib 
b org anidan so ‘nggina anglab yetdilar. Q ush lar, h ayv on lar halok b o 'la
b o sh lad i, daryo lar, koTlar, tu p ro q va havo ifloslana b o sh lad i. A na 
s h u n d a n keyingina biz tab iatd ag i h a m m a - jo n li va jo n s iz n a rsala r 
b ir-biri bilan b o g la n g a n l ig in i tu s h u n ib yetdik.
72


Inson tabiatga beparvo, o ‘ylam asdan m un o sab a td a b o ‘lsa, uning 
tarkibiy qismidagi o ‘zaro bog ‘liqliklar buziladi. Bu esa u yoki bu tirik 
jo n z o tla rn in g halokatiga olib keladi. M asalan, agar o ‘rm o n daraxtlari 
kesilib, o ‘m ida yangi daraxt va butalar u n ib -o ‘sishi to ‘g‘risida g ‘am xobrlik 
qilinm asa, nafaqat o ‘rm o n , balki u yerdagi hayvonlar h a m qirilib 
ketadi. D aryolarni t a ’m inlab turgan irm oqlar qurib qoladi va tuproq 
tarkibi buziladi. Vaqt o ‘tishi bilan bu joylar dashtlarga aylanadi. Bu 
holat yuz bermasligi uchun kesilgan daraxtlar o ‘miga yangilarini o ‘tqazib 
borish lozim.
Q is h lo q x o ‘ja lig in i riv o jlan tirish u c h u n , d a s h tu b iy o b o n la rn i 
s u g ‘o rish u c h u n S ird a ry o va A m u d a r y o d a n y a n g i-y a n g i k a n a lla r 
q a z ild i, suv o m b o r la r i b a rp o etild i. K o ‘p h o lla rd a suv te ja lm a d i, 
k e ra g id a n o r t i q c h a isro fg a rc h ilik k a y o ‘l q o ‘yildi. S u v la r b u g ‘lan ib
ketdi. N a tija d a Sirdaryo va A m u d a ry o Orol dengizini yetarli darajada 
suv b ila n t a ‘m in la y o lm a y qo ld i. D e n g iz d a b o r a - b o r a suv sath i 
p a sa y a b o s h la d i. O ro ld a g i suv ilgarigi q irg ‘o q la r id a n u z o q la s h a
b o rd i, s h o ‘rla n is h i o rtd i. B u ru n O ro l d e n g iz id a n m a k o n to p g a n
k o ‘p g in a o ‘sim lik va h a y v o n la r h a lo k b o ‘ldi. D e n g iz a tro fid a s h o ‘r 
d a sh tla r pa y d o b o ‘ldi. Bu o ‘zgarishlar n afaq at o ‘sim lik va hayvonlar, 
balki o d a m la r n in g s o g ‘lig‘i u c h u n h a m salbiy t a ’sir e ta b o s h la d i.
Tabiatga m un o sab a td a insonlar y o ‘l q o ‘ygan h ar qanday xato o g i r
oqibatlarga olib kelishini ko‘rdik. Shuning uchun tabiatdan foydalanishda 
q ila y o tg a n ish im iz n in g o q ib a tin i o ‘ylab, j u d a e h tiy o tk o rlik b ilan
yondoshishim iz kerak.

Download 4.42 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   40   41   42   43   44   45   46   47   ...   51




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling