Tabiatshunoslik


Download 4.42 Mb.
Pdf ko'rish
bet41/51
Sana09.10.2023
Hajmi4.42 Mb.
#1695930
1   ...   37   38   39   40   41   42   43   44   ...   51
Bog'liq
A.G. Grigoryans.. Tabiatshunoslik

Yilqichilik
yilqini boqish, ko ‘paytirish va u n d a n foydalanish 
m asalalari bilan sh u g ‘u llanuv ch i so hadir. U y o tla rin in g ajdodlari 
tarpanlar, y a ’ni yovvoyi otlar. U lar q a ch o n la rd ir Yevropa dashtlarida 
yashagan va hozirgi paytda qirilib ketgan. Ot dehqonlarga dalada yordam 
beradi, shuningdek, harbiy janglarda ham ishtirok etadi. Ot c h o ‘pon va 
chegarachilarga ham kerakdir. O d a m lar ot turizm i va ot sporti bilan 
qiziqadilar. Hozirgi paytda otlarning ju d a k o ‘p zotlari yaratilgan. Zotli 
otlar yilqichilik zavodlarida k o ‘p a y tir ila d i.0 ‘z b ekisto nd a otlarn in g 
qorab ay ir zoti yaratilgan, T u rk m a n isto n d a esa axaltekin zoti ju d a
m ashhurdir.
Quyonchilik.
Quyonlami issiq va chiroyli m o ‘ynasi, mazali va to ‘yimli 
g o ‘shti u c h u n boqib k o ‘paytiradilar. K o ‘pchilik q u y o n la m i shaxsiy 
xo‘jaliklarida boqadilar. Q u yo nlam i k o ‘k o ‘tlar, bu g‘doy, kartoshka, 
sabzi, lavlagi va bo sh q ala r bilan boqadilar. Q u y o n la r turli rangda 
b o ia d i: oq, kul rang, qora va hokazo.
ParrandachiHk.
Bu — to v u q , g ‘oz, o ‘rdak va kurkalarni k o ‘p ay- 
tirish d ir. A y n iq sa to v u q k o ‘p b o q ila d i. 
P a r r a n d a la r n in g g o ‘shti 
b o s h q a h a y v o n l a r n i n g g o ‘s h t i d a n y o q im li m a z a s i b ila n ajra lib
t u r a d i , tu x u m i esa tu rli y o s h d a g i o d a m l a r u c h u n e n g m a z a li 
t a o m d i r . 0 ‘z b e k i s t o n d a p a r r a n d a c h i l i k f a b r i k a l a r i m a v j u d .
68


P a r r a n d a c h ilik fa b rik a la rid a to v u q la r m a x su s k a ta k c h a la r d a saq - 
lanadi. P a rr a n d a la r t o ‘yimli o m u x ta y e m , y a ’ni b u g ‘doy, karto sh k a
c h iq in d ila r i va m eva ild iz la rid a n ta y y o rla n g a n a r a la s h m a b ilan
b o q ila d i. J o ‘ja la ri m a x su s a p p a r a t l a r — in k u b a to r la r y o r d a m id a
ochiriladi.
B aliqch ilik.
B aliq larn i k o ‘p a y tiris h b ila n m a x su s b a liq c h ilik
x o ‘jaliklari sh u g ‘ullanadi. R espublikam izdagi asosiy baliqlar — oq 
a m u r , d o ‘ n g p e s h o n a , i l o n b a l i q l a r U z o q S h a r q d a r y o l a r i d a n
keltirilgan va Sirdaryo bilan A m ud aryo ga rnoslashtirilgan. Bizda turli- 
t u m a n b aliq la r к о ‘р: z o g ‘o ra , ta ng ali va ta n g asiz karp, c h o ‘rta n
baliq va laqqa baliq.

Download 4.42 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   37   38   39   40   41   42   43   44   ...   51




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling