Toshkent farmatsevtika instituti

229

Skiaskopik  chizg'ich.  K o'z  refraksiyasini  aniqlash  uchun 
skiaskopik  chizgMchlardan  foydalaniladi.  Bu  chizgMch  aluminiy 
plastinadan iborat bo‘lib, unga  1  dan 99 gacha refraksiyalari boMgan
va  “+ ”  linzalar  6 ‘rnatilgan.  ChizgMch  bo‘ylab  0,5  va  10  D 
refraksiyali  q o ‘shim cha  linzaga  ega  boMgan  refraksiyalarini 
aniqlashga imkon beradi.  Surilgich chizgMch bo'ylab yengil surilishi 
va  har qaysi  linza qarshisida u yordamida shunday qotirib qo'yish 
kerakki,  bunda  linza  surilgan  va  chizgMchning  optik  o ‘qlari  bir- 
biriga  mos tushsin.  ChizgMch  2 tipda  —  doira  shaklli va  to‘g ‘ri 
to‘rtburchakli  linzali chizgMchlar  chiqariladi.
Oftalmometr  ko ‘z  astigm atizm ida  shox  pardani  oMchash 
uchun  moMjallangan.
U  muguz  pardani  oldi  tom oni  qiyishiqlik  radiusini  oMchash 
imkonini beradi va uni astigmatizmi aniqlanadi qaysiki u 2 o'zaro 
perpendikular  m eridianlar  refraksiyalar  farqiga  teng  boMgan 
kattalikka teng boMadi.
Perimetrlar.  Bu asboblar ko‘zni hamkatlanmay turgan holatida 
ko'rish  chegarasini  aniqlash im konini beradi.  Ko'p  ishlatiladigan 
asbob,  proyeksion  p e rim e tr  b o 'lib ,  shuningdek  u n i  sto ld a 
foydalaniladigan va portativ xillari ham  chiqariladi.
Binokular lupa.  Ko'zni 2 marta kattalashtirilgan holda ko'rishda 
ishlatiladi.  Lupa linzalari soyabonga o'matilgan.
Oftalmoskop ko'z tubini tekshirishda ishlatiladi.  Yorug'likdan 
kelayotgan  nurlar,  ko'zning  to'qim alarida  aks  etib  qaytadi  va 
oftalmoskop  ulam i  yig'ib,  ko'z  tubini  ko'rish  imkonini  yaratadi. 
Sanoatda  uning  har  xil  turlari  chiqariladi:  ko'zguli,  qoM,  katta 
reflekssiz,  peshonaga taqiladigan va boshqalar.
Ko'zguli oftalmoskop.  Bu prujinali moslamaga o'matiladigan yassi 
va  qavariq  ko'zgulardan  iborat  bo'lib,  qoM  ushlaydigan  dastasi  va 
ko'zgular o'rtasida  3  mm  diametrli  teshik  mavjud,  shu teshik  orqali 
kuzatish olib boradi. Uning komplektiga  13,0 va 20,0 D refraksiyali 2 
ta  lupa  kiradi.  Oftolmoskopning  hamma  qismlari  yumshoq  ixcham 
gMloflar joylashgan bo'lib,  uni cho'ntakda olib yursa ham boMadi.
Qo‘l oftalmoskopi.  Ko'zni tekshirishda universal asbob hisobla-
230

nadi.  U  yordamida  oddiy  ko'z  tubidan  tashqari  nur  yordamida 
tekshiriladi  (zarvaraq,  9-rasm).
Katta  refleksiz  oftalmoskop  asosan  DPM   larda  qoMlaniladi. 
U  ko‘z  tubini  kattalashtirgan  holda  gavhar  va  muguz  pardadan 
boshqa  yorugMik  reflekslarsiz  tekshirishga  moMjallangan.
Peshona  oftalm oskopi  to'plam iga  3  oMchamli  diafragmali 
disklar,  filtr  (ko‘k  rangli),  har  bir  ko‘z  qorachigMning  oMchami 
uchun  o 'rn a tish   m oslam asi,  galogen  yoritkichi  (6V)  kiradi 
(zarvaraq,  10-rasm).
12.2.  Ko‘zning  ichki  bosimini  o‘lchaydigan  asboblar
K o'z  ichki  bosimini  ko'rsatkichi  ko'zga  oq tushganda,  ya’ni 
glaukoma va boshqa ko 'z kasalliklarida tashxis qo'yishda  m uhim  
aham iyatga  ega.  Ichki  bosim ni  oMchashda  turli  to n o m etr  va 
elastotonom ertlardan foydalaniladi.
Filatov-K alf tonom etri  5;  75;  10  va  15g  mm  4  tonom etr- 
ustunchadan  iborat  boMib,  qoM  ushlagich,  shtempel  yostiqchasi, 
oMchash chizgMchi va Polyak jadvalidan iboratdir.  Har bir tonom etr 
nikellangan  silindrdan  iborat.  Uni  tekis  sut  rangli  plastinkadan 
tuzilgan.  T o n o m ertg a  rang  surtib,  k o 'zn i  m uguz  pardasiga 
qo ‘yiladi.  OgMrlik  natijasida  muguz  parda  biroz  bosiladi  va  bu 
ko'zni  ichki  bosimiga  bogMiq  boMadi.  Tonom etr  ko'zni  bosgan 
qismidagi  rangi  o'ch ad i  va  shu joyni  chizgMch  bilan  o'lchanadi: 
so'ngra Polyak jadvalidan oMchov birligi aniqlanadi.
Oftalmodinamometr  bu  asbobdan  ko'zning  to 'r   pardasini 
markaziy arteriyasining  arterial  bosim ini  oMchashda  foydalanadi 
va  harakatchan  naychadan  iborat,  uni  shu  yeri  bilan  skleraga 
qo'yiladi.  T o 'rp ard a  arteriyasida  pulsni  paydo  boMishi  diastola 
bosimi bo'lib,  dinom om etrda bu aniq ko'rinadi.  Sistolik bosimini 
aniqlash  uchun  puls  yo'qolguncha  asbob  bilan  skleraga  bosimni 
davom ettiramiz.
231

Ko'zoynak  gardishlari  optik  linzalami  ushlab  turishga,  ko'z 
oldida to 'g 'ri fiksatsiya qilishga xizmat qiladi.  Ular shakliga ko‘ra: 
sim m etrik   va  asim m etrik,  tayyorlangan  ashyosiga  k o ‘ra  — 
plastmassa, metall va aralash qulogcining turiga ko'ra qattiq va elastik 
bo'lishi  mumkin.  G ardishlam ing  metall  neyzilber  yoki  jezdan 
tayyorlanib,  xrom nikel yoki tilla bilan qoplanadi.  Ularning yuzasi 
tekis  bo'lishi,  o 'tk ir  uchli  qirralari  bo'lmasiligi  kerak.
Ko'rish  o'tkirligi juda past bo'lganda teleskopik k o ‘zoynaklar 
ishlatiladi.  K o'rish  o 'tk irlig i  oshishi  bu  k o 'zo y n ak lar  bilan 
ko'rayotgan buyumlami ko 'z to 'r  pardasida kattalashishi hisobiga 
amalga oshadi.  U  nol refraksiyali va 1,72 m arta kattalashgan asosiy 
optik tizimli  2 tubus saqlovchi metall gardishdan iborat.
H im oya  k o ‘zoyn aklarn in g  2  asosiy  tu rla ri  m avjud:  1) 
mayishiy,  ya’ni  quyosh  nuridan  himoya  qiluvchi  va  2)  chang 
zarralari,  to m c h ila r  suyultirilgan  m etall,  gazlar,  n u rla r  va 
radioto'lqinlar kabi zararli vositalardan himoya qiluvchi.
Dioptrimetr  optik  linzalam i  tekshiruvchi  asosiy  uskunadir. 
Uning  yordam ida  keyingi  ichki  refraksiyaning  kattaligini  va 
ko'zoynak  linzalarning  prizm atik  ta ’sirini  shuningdek,  linzada 
optik  m arkazining  vaziyatini  topish  ham da  belgilab  qo'yish, 
astigm atik  linzalarda  eng  kichik  refraksiyali  bosh  kesim ning 
vaziyatini  va  ichki  qism ining  prizm atik  linzalarda  asosining 
yo'nalishini  aniqlash  mumkin.
Sentriskop  —  tuzatuvchi  ko'zoynak  linzalar optik  markazini 
ko'z qorachig'iga nisbatan to'g'riligini tekshirish uchun mo'ljailangan.
Keratometr:  a)  muguz  pardaning  linza  keyingi  yuzasining 
uchigacha  bo'lgan  masofani  o'lchash;  b)  muguz  pardasi  va  ko'z 
qorachig'ining  diam etrini  o'lchash  uchun  mo'ljailangan.
O fta lm o lo g iy a   a s b o b la r in in g   s ifa t  k o 'r s a t k i c h l a r i . 
Oflalmologiya  asboblarining  asosiy qismlari  qora emal  yoki  qora 
xrom   bilan  q o p lan g an   b o 'lish i  kerak.  S hkalalar,  yozuvlar, 
bo'linm alar,  sonlar  aniq  va  ravshan  bo'lishi  lozim.  Okular  va 
obyektivlar  toza,  dog'siz,  havo  pufakchalarisiz  bo'lishi  kerak. 
Barcha  silquvchi  qismlari  oson  va  ravon  siljishi  kerak.
12.3.  Ko‘zoynak  gardishlari
232

12.4.  Kontakt linzalar
Kontakt  linzalar  —  ko‘rish  qobiliyati  pasaygan  bemorlarga 
optik  yordam ning  eng  samarali  usullaridan  biri.  Oddiy  ko'zoy- 
naklar samarasi  yetmaganda b a ’zi  bir ko'z  kasalliklarida  kontakt 
linzalar ko'rish  qobiliyatini tiklashga yordam beradi.
Kzoynaklarga nisbatan  afzalligi  —  chettan  krinmaydigan 
buyumdir.
Kontakt linzalami tanlash  maxsus laboratoriya va klinikalarda 
amalga oshiriladi.
Kontakt linzalar ko‘zning oldingi  qismiga qo‘yilib,  ko‘z olmasi 
harakati bilan birgalikda harakatini o'zgartiradi.
Kontakt  linzalam i,  asosan,  yuqori  darajali  miopiya,  aniza- 
metropiya, afakiya, notri va kuchli astigmatizmda taqish tavsiya 
etiladi.
Kontakt  linza  setchatkadagi  o'lch am lam i  o'zgartirm aydi, 
ko'rish  m aydonini  toraytirm aydi  (ГО С Т  28956-91),  ko'zoy- 
naklarga  nisbatan  afzalliklari  ko‘p:  ko'rish  qobiliyatini  oshiradi, 
anizeykoniyani  kamaytiradi,  prizm atik effektni yo'qotadi.
Kontakt  linzani  doimiy  ravishda  uzoq  m uddat  taqib  yurish 
mum kin,  asosan bu  linzalam i  turiga bog'liq.
K ontakt  linzalar  sklera  va  rogovisa  uchun  alohida  turlarga 
bo'linadi.
Tavsiya  etilishi  bo'yicha  kontakt  linzalar  davolash,  tuzatish, 
kosmetik,  kom binirlangan turlariga bo'lish  mumkin. Shuningdek, 
q attiq,  yum shoq,  egiluvchan  (elastik)  va  kom binirlanganlari 
(vum shoq-qattiq)  mavjud.
Q attiq  kontakt  linzalar  polim etilm etakrilatdan  yoki  boshqa 
organik ashyolardan yakka tartibda shaxsan bem or ko'zi  shakliga 
binoan tayyorlanadi.
Organik  shisha  o'rniga,  shuningdek,  kislorod  o'tkazuvchi 
ashyolar ham   ishlatiladi  (masalan  selluloza).
Qattiq kontakt linzalami 4 —14 soat davomida yechm ay taqib 
yurish  mumkin.  U lar  alohida  yumshoq  qutichalarda  saqlanadi. 
O 'n   va  chap  ko'z  uchun  albatta  rusumlanadi.
233

Yumshoq kontakt linzalar elastik gidrofil polim er ashyosidan 
(XEMA  yoki  gipolan-2)  tayyorlanadi.
Kontakt linzalar tarkibidagi suvning miqdoriga ko‘ra past 20— 
40%,  o ‘rta 40—60%  va  yuqori  60—90%  darajali  bo'ladi.
Kontakt linzalar diametrlari o ‘lchamlariga nisbatan kichik (12 
mm  gacha),  o ‘rtacha (12,5—13  m m )  va  katta  (13—16  mm)larga 
boMinadi.
Yumshoq  kontakt  linzalar yuqori  darajali  miopiyada,  anizo- 
metropiyada,  afakiyada, tug‘m a ko‘z kasalliklarida tayinlanadi.
Yumshoq  kontakt  linzalar  maxsus  konteynerlarda  h ar  kuni 
almashtiriladigan  steril  0,9%  natriy  xlorid  eritmasida  saqlanadi.
3—4  kunda  bir m arta  ularni  suv  ham m om ida  qaynatib sterillash 
tavsiya etiladi.
Y um shoq  linzalar  b o ‘yalgan,  rangli  chiqariladi.U larning 
rangining  zichligi  inobatga  olinib  uch  xili  chiqariladi:  A—yuqori 
zichli;  B—o ‘rta zichli;  C —past zichli.
E g ilu v ch an   k o n ta k t  lin z a la r   silik o n   kabi  e g ilu v c h a n  
p la stm a ssa d a n   ta y y o rla n a d i,  y u m sh o q   lin z a la r  kab i  o so n  
tanlanadi.
H ar  haftada bir  m arta  kontakt  linzalar  15—20  daqiqaga  3% 
vodorod peroksidi eritmasiga solib, bundan keyin distillangan suvda 
yuvib,  0,9%  N aC l  e ritm asid a  q aynatiladi.  K o n te y n erlard a  
saqlanayotgan  linzalar  yum shoq pinset yordam ida olinadi.
Xolosalar
1.  Kocz  o'tkirligi  ko'zni  2 bir-biriga yaqin  yotgan  nuqta yoki 
chiziqni  ajrata olish qobiliyatidir.
2.  K o 'z  refraksiyasini  a n iq la sh d a   lin z a lar  y ig 'm a sid a n  
skiaskopik chizg'ichlardan, harfli va halqali jadvaldan foydalaniladi.
3.  Oftalm om etr  ko'z  astigm atizim ida  shox  pardani  oMchash 
uchun  moMjallangan.
4.  Perim etr ko'rish  chegarasini  aniqlash  imkonini  beradi.
5.  Binokular  lupa  ko'zni  2  m arta  kattalashtirib  ko'rishda 
ishlatiladi.
6.  Oftalmoskop  ko'z tubini  tekshirishda  ishlatiladi.
234

7.  Ko'z ichki bosimini tonom etr yordamida o'lchash mumkin.
8.  O ftalm odinam om etr  ko'zning  t o 'r   pardasini  markaziy 
arteriyasining arterial bosimini o'lchashda qo'llaniladi.
Nazorat  savollari
1.  K o'zoynaklar to'plam i qanday tuzilgan?
2.  Ko'zning ichki bosimi qanday asbob yordamida aniqlanadi?
3.  K o'zning arterial bosimi qanday aniqlanadi?
4.  Skiaskopik chizg'ich qanday tuzilgan?
5.  Kontakt linzalarning qanday turlari ishlatiladi?
6.  D ioptrim etr va sentriskop nim a uchun ishlatiladi?
7.  Kontakt linzalar qanday saqlanadi?
8.  Landolt  halqalari  oftalm ologiya  sohasida  nim a  uchun 
ishlatiladi?
ADABIYOTLAR
1.C.3.  Умаров  и  др.  М едицинское  и  фармацевтическое 
товароведение.  Учебник.  2-е  изд.,испр.,  М.  ГЭОТАР-М ЕД, 
2004.
2. 0 ‘zbekiston Respublikasida qayd etilgan dori vositalar tibbiy 
buyum lar  Davlat  Reestri.  № 11.2007  y.,  7-bo'lim .
4.  Aesculap.  C ataloq  G eneral.  1998.
5.  В .М .Будник  и  др.  “А втом атический  м икропроцес- 
с о р н н й   оф тальм отоном етр  O T M -12.A ”  / /   М еди ц ин ская 
техника.  М .М едицина,.  1991,  № 6.
6.  В .М .Б уд н и к   и  др.  “ И зм ер и т ел ьн м е  средства  для 
инструментальной диагностики заболеваний органа зрения” 
/ /   М едицинская  техника,  М.  М едицина,  1991,  № 4.
7. А .Г.Резниченко,  С .Ю .Д ьяконов и др.  “О фтальмоскоп 
р у ч н о й   с  а в т о н о м н ь ш   п и т а н и е м   О А П р   0 2 - 0 1 ”  / /  
М едицинская техника.  М.  М едицина  1990,  №   3.
6. 
К а т а л о г .М е д и ц и н с к и е   и н с т р у м е н т м ,  п р и б о р м , 
аппаратм  и  оборудование.  Внеш торгиздат,  1960  г.
235

XHI  BOB-  KISLORODLI  -   NAFAS  OLISH  VA  NARKOZ 
APPARATLARI
Bu  bobda  siz  quyidagi  savollarga javob  topasiz:
1.  Kislorod apparatlariga qanday uskunalar kiradi?
2.  Reduktor qanday vazifa bajaradi?
3.  Kislorod yostiqchasi nima maqsadda ishlatiladi?
4  0 ‘pkaning sun’iy ventilatsiyasi  uchun qanday apparatlar ishlatiladi?
5.  Respirator — qanday apparat?
6.  Defibrillyatoming asosiy vazifasi nimadan iborat?
13.1.  Kislorod  apparatlari
K islorod
 —  b arch a o liy  m avju d o tla m in g  yash ashi  u ch u n  zarur 
o m il.  O rgan izm   t o ‘qim alarini  k islorod  b ilan  y eta rlich a  ta ’m in la n - 
m asligi  m e ’yoriy yashash jarayonlarini buzadi.  K islorod y etish m a s- 
lig in in g   e n g   ratsion al-m aq b u l  d avosi  —  o k sig e n o tera p iy a   b o ‘lib, 
u nga  turli  u su llar  orqali  org a n izm g a   k islorod n i  su n ’iy  yuborish 
y o ‘li bilan  erish iladi.  K islorod k u ch li yetish m asligi paytida kislorod 
terapiyasi  u z o q   v a   u zlu k siz  am a lga  o sh ir ilish i  lo z im .  In galatsiya 
q ilin a y o t g a n   a r a la s h m a d a   k is lo r o d   m iq d o r i  5 0 — 6 0   %  d a n  
ortm asligi  kerak.  U z o q   vaqt  d a v o m id a   100  %  li  k islo r o d n in g  
q o 'lla n ilish i  ( 4 — 5  so a td a n   o rtiq )  o ‘p k a  t o ‘q im a sig a   q o n   q u y ilish i 
k o‘rinishida o ‘p ka parenxim asini tok sik  shikastlanishiga o lib  kelishi 
m u m k in .  S o 'n g g i  y illa r d a   k is lo r o d   y e t is h m o v c h ili  p a y tid a  
g elio k islo ro d   aralash m asini  q o 'lla sh   k en g   o m m a la sh d i.  O d atd a, 
6 0 —70  % g e liy  va  30—40   %  kislorod aralashm asidan foydalaniladi.
K islo ro d   yu b o rish n in g   en g   o d d iy   va  q u la y   usullarid an   biri  — 
k islorod   y o stiq ch a sid a n   k islorod n i  (in galatsiya )  o ‘pkaga berishdir. 
Ingalatsiyalar  u c h u n   to z a   k islorod   b ila n   b ir  q atord a  u n in g   h a v o , 
gazlar b ila n   aralash m asid an   h a m   fo y d a la n ila d i.  O k sigen o tera p iy a  
sam arad orligin i  k o ‘p  hollarda uni  am a lg a  osh irish   usuliga b evo sita 
bog'liqdir.  K o 'p in c h a  kislorod burun k ateterlariga olib  k elish  b ilan  
fo y d a la n ila d i.K islo r o d   albatta  suv  orq ali  o 'tk a zilib ,  n a m la n ish i 
lozim .
236

D avolash -m u hofaza muassasalari va kislorod maxsus ballonlarda 
yetkazib beriladi, bem orlarga esa  rezina yostiqlarda beriladi.
K islo ro d   y o stig ‘i
  —  k islo r o d n i  v a q tin c h a   (u n c h a lik   katta 
b o ‘lm a g a n   b o s im   o s tid a )  sa q la s h   va  u n i  b e m o r g a   b e r ish g a  
m o 'lja ila n g a n ,  rezin alash tirilgan   m a to d a n   tayyorlanadi  v a   to 'g 'ri 
b urch akli  shaklga  egadir.  Y o stiq n in g  burchaklaridan  biri  y o p q ich  
jo'm rak  v a  nafas v o ro n k a   (m u n d sh tu k ) b ilan  t a ’m in lan gan   rezina 
n aych a bilan  tutashtirilgan.
Y ostiq n in g sozligini tekshirishda u n in g butligi va germ etikligiga 
e ’tibor beriladi.  G erm etikligini tekshirish  esa yostiqning balandligini 
6  soatd a  o 'lch a sh   y o 'li  b ilan   am alga   osh irilad i.  K islorod  ch iq ish i 
5%  dan ortib k etm asligi  m aqsadga  m vofiqdir. Y ostiqlarni to'ldirish 
b allon lard an   reduktor  orq ali  bajariladi.
K islorod  b a llo n la ri  —
  q isilgan   k islorod n i  saqlash  va  tashish 
u ch u n   m o'lja ila n g a n ;  b o 'y in li  silin d rik   shaklga  ega;  p o 'la td a n  
tayyo rlan ga n   va  m o v iy   rangga  b o 'y a lg a n .  K islorod   b a llo n d a   150 
atm  b o sim  ostida saqlanadi. T ibb iyotd a qo'llaniladigan kislorod en g 
to z a   (99   %  s o f   k islo r o d )  b o 'lib ,  “tib b iy   k islo ro d ”  d eb   ataladi. 
T ib b iy o t  a m a liy o tid a   sig 'im i  1,  2 ,  10,  4 0   /  b allon lar  ish la tilad i, 
u larda  te g ish lic h a   1 5 0 ,  4 0 0 ,  1 5 0 0 ,  6 0 0 0   /  k islorod   sa q lan a d i. 
B a llo n n in g   te p a   q ism ig a   v en til  va  re d u k to m i  tu tash tirish   u ch u n  
sh tu tser  o 'm a tilg a n .  T a sh ish   v a q tid a   sh ik a stla n ish d a n   saq lash 
u c h u n   v a   b a llo n   b o 'y n ig a   m o y   tu sh m a slig in i  ta m in la sh   u ch u n  
v en til  va  sh tu tser  u stiga  burab  y o p ila d ig a n   m u h o fa za   q alp o g'i 
k iydiriladi.  B a llo n n in g  q u yi q ism i b o s h m o q  b o 'lib ,  u b a llo n n i tik  
h o la td a   o 'm a tis h   u c h u n   m o'lja ila n g a n .
K islorod   b allon lari  eh tiy o tk o rlik   b ila n   e ’tib o r  b erish n i  talab 
qiladi:  u lam i otish ,  zarba berish  m u m k in  em as.  V entil  va sh tu tsem i 
m o y  tegishidan m u h ofaza qilish lozim .  Isitiladigan asboblar yaqiniga 
b a llo n la m i  q o 'y ib   b o 'lm a y d i.
R ed u kto r
  —  g a z  b o s im in i  zarur  m iq d o rg a ch a   pasaytiru vch i 
q u r ilm a .  T ib b iy o t   a m a liy o t id a   2  p o g 'o n a l i   r e d u k to r la r d a n  
fo y d a la n ila d i,  u lard an  b irid a  b o sim   6 — 7  atm  g a c h a ,  ik k in ch isid a
4 — 1,5  a tm   g a c h a   p a sa y a d i.  R e d u k to r   2  ta   m a n o m e tr   b ila n  
ta ’m inlangan b o'lib ,  ikkinchisi esa reduktordan chiqishdagi  kislorod 
b o sim in i  ko'rsatadi.
237

K islo ro d  K I-Z M  ingalatori  —
  k islorod   ta n q isligid a   s h o sh i- 
lin c h   yord am   u ch u n   o d d iy   va  k en g  tarqalgan  apparat.  Y o p q ic h  
v e n tili,  m a n o m e trli  sigMmi  1,3  litrli  red u k tor,  injektor,  n afas 
shlanglari tutashtirilgan  nafas q o p li,  2  n iq ob  k restovinasidan tarkib 
to p g a n .  A pparat b ir p a ytn in g o ‘z id a  2 b em o r g a  x izm a t  k o ‘rsatishi 
m u m k in . Apparat t o ‘plam iga b allon n i alm ashtirishga moMjallangan 
gaykali  kalit kiradi. T o'plam  vazni 6 kg;  charim   idishga joylashtiriladi.
K islorodli 1-2 ingalatori
 ikkita bem orga x izm at qilishi  m u m k in, 
lek in   K I-Z M   g a   nisb atan   a n ch a   m u k am m a l  va  tejam li.  A pparat 
n a m la g ich   b ilan   t a ’m in la n g a n   boMib,  b e m o r   u ch u n   qulay.  V azni 
18  kg,  hajm i  6 5 0 x 3 7 0 x 1 6 0   m m .  B allo n la rin in g   sigMmi  2  litrni 
tashkil qiladi.
13.2.  0 ‘pkaning  sun’iy ventilatsiyasi  va  narkoz  apparatlari
N a r k o z li-n a fa s   o lish   apparatlari  ( N N A )   o 'p k a n in g   s u n ’iy 
v e n tila tsiy a si  (U S V ) ,  in g a la tsiy o n   n a rk o z  ( I N )   ap paratlarid an  
iborat boMib,  m azku r apparatlar b ila n  b irga m on ito rla r va   m axsu s 
a sb o b la r  h a m   qoM laniladi.  N N A   sogM iqni  saq lash   u c h u n   o 'z  
a h a m iy a tig a   ko'ra yetak ch i  o 'rin lard an  b irini  egallayd i.  C h u n k i  u 
d a v o la sh n in g   ja r ro h lik   u su lla rin i,  ja d a l  (in te n s iv )  te r a p iy a   va 
jon lan tirish n i h am d a tibbiy ilm -fa n   va  a m a liy o tn in g  q ator turdosh 
soh a la rin i  t a ’m in layd i.
O 'S V   apparatlari  2  gu ru hga  boM inadi.
1.  S h ifo x o n a la r ,  k lin ik alar  v a   b o sh q a   sta tsio n a r  d a v o la sh  
m u assasalarid a  foyd alan ish ga  m oM jallangan.  M azku r  ap paratlar 
elek tr  ta r m o g 'ig a   u lan ad i,  katta  im k on iya tlarga   ega  va  u zlu k siz 
u zo q   ish lash ga  qodir.
2. O ddiy moddalar tez yordam, favqulodda tibbiyot, dala va hokazo 
sharoitlarda qisqa muddatga qo'llanishga mo'ljailangan.  Ishlatish qo'lda 
bajariladi yoki qisilgan kislorodli ballon yordam ida foydalaniladi.
O 'p k a n in g   s u n ’iy   v e n tila tsiy a si  (IV L )  term in a l  h o la tla rd a  
o rg a n izm   funksiyalarini  tiklash  u ch u n   za m o n a v iy  a n este zio lo g iy a , 
r e a n im a to lo g iy a ,  jadal  terap iyad a  e n g   m u h im   u sullardan  biri  va 
tu r li  e t n o lo g i y a g a   m a n su b   n a fa s   o l is h   y e t s h i m o v c h i l i g i n i  
d a v o la sh d a   qudratli  v o sita  h iso b la n a d i.
238

V e n tila tsiy a n in g   adekvat  fiz io lo g ik   tartibini  tan lash,  q o n n in g  
m e ’yoriy ok sigenatsiyasin i saqlash  va  u glekislotalam i bartaraf etish 
o ‘p k a  s u n ’iy   v e n tila ts iy a s in in g   a s o s iy   v a zifa la r id ir.  B u n d a n  
tashqari, q ator patologik jarayonlar paytida  nafas olishni ta ’m inlash  
ish i b e m o r  u ch u n   im k on siz b o ‘lib q olad i.  B unday holatlarda O lSV  
nafas m u sh aklarid agi yukni  tushirib,  o rg a n izm d a  k islorodn i  qayta 
t a q s im la s h g a   y o r d a m   b e r a d i,  h a y o t i y   m u h im   a ’z o l a r n i n g  
ok sig en a tsiy a sin i  yaxshilaydi.
O 'S V   alom atlari  shunday:  m u sta q il  nafas  y o 'q o lish i,  nafas 
m a r o m in in g   yok i  p a to lo g ik   m a r o m n in g   q o ‘pol  b u z ilish i,  agar 
an em iyaga  b o g ‘liq boMmasa,  nafas olish   b ir daqiqada 4 0   m artadan