‘zbekist0n respublikasi oliy va ‘rta maxsus ta’lim vazirligi p. S. S u L t o n o V ekologiya va atrof-muhitni


 Tabiiy muhitning sifatini belgilovchi standartlar


Download 6.31 Mb.
Pdf ko'rish
bet142/154
Sana20.08.2023
Hajmi6.31 Mb.
#1668618
1   ...   138   139   140   141   142   143   144   145   ...   154
Bog'liq
ek 517 7 tayi-3-0002

6.2. Tabiiy muhitning sifatini belgilovchi standartlar
Hozirgi vaqtda texnika taraqqiyotining rivojlanish darajasiga 
qarab, inson, jonivorlar va o'simliklarning salomatligiga beziyon 
b o ' l g a n t a b i i y m u h i t h o l a t in i va s i f a t i n i b e lg ilo v c h i 
m e ’y o r n o m a l a r m a v ju d . U la r sobiq ittifo q d a v r id a ishlab 
chiqilgan bo'lib, D avlat standartlari(andozalari) - G O ST sifatida 
h o z i r g a c h a m u s t a q i l r e s p u b l i k a l a r d a h a m q o ‘ll a n ili b
kelinadi.Sobiq ittifoq davlatlarida ishlatilayotgan ekologiya 
standartlari maxsus 17 sonli to'plamda o ‘z aksini topgan. Unda 
k o ‘rilayotgan masalalar majmualariga qarab alohida q o ‘shimcha 
sonlar berilgan va ularning tuzilgan yili ko ‘rsatilgan. Masalan, 
suvni muhofazalash va undan samarali foydalanish GOST 17,1,
1.0 01-77, «Asosiy ata m a la r va tushunchalar» G O S T 17,1.3.07- 
82, «Suv va suv h avz alari sifatini tekshirish tartibi» G O S T
17.2.3.01-77, «Aholi yashaydigan joylarni havo sifatini tekshirish 
t a r t i b i »
b ir 
m a j m u a d a
t o 'p l a n g a n .
M u s t a q i l li k k a
erishganimizdan s o ‘ng ular qayta ko'rilib Xalqaro m e ’yorlarga


tenglashtirilm oqda. E k ologiya s t a n d a r t l a r i d a , ta biiy m uhit 
k o m p o n e n t l a r i (s u v , h a v o , t o g ‘ j i n s l a r i ) va i s t e ’m o l 
buyum laridagi zararli m o d d a la r n in g r u x s a t etilgan chegara 
m e ’yorlari ( R E C H M ) ishlab chiqilgan. R E C H M m a ’lum vaqt 
davomida inson va atrof-m uhitga t a ’sir e t g a n d a ham zararli 
oqibatlarga olib kelm aydigan m o d d a l a r konsentratsiyasidir. 
M o d d alar konsentratsiyasi s t a n d a r td a k o 'r s a t i l g a n d a n kam
b o l s a sifatli hisoblanadi. U lardan turli m a q sa d la rd a foydalanish 
m um kin. S t a n d a r t b o 'y i c h a is te ’m o l u c h u n y a r a m a y d i g a n
maishiy-texnik suv dehqonchilik va chorvachilikdagi talablarga 
j a v o b b e rish i va is h l a t il i s h i m u m k i n . H a v o d a g i z a r a r l i
m o d d alarn in g ruxsat etilgan ch e g ara m e ’y o rla ri insonning 
zararlangan m uhitda b o ‘lish davomiyligiga h a m bog'liq. Shunga 
qarab, jadvalda zararli m oddalarning ish jo y larid ag i (R E C H M
ish), shahar va qishloqlardagi qisqa m u d d a tli( R E C H M q ) va 
0
‘rtacha sutkalik (R EC H M s) m e ’yorilari 24-jadvalda keltirilgan.

Download 6.31 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   138   139   140   141   142   143   144   145   ...   154




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling