Geografiyasi


Download 32 Kb.
Pdf ko'rish
bet9/25
Sana15.02.2017
Hajmi32 Kb.
1   ...   5   6   7   8   9   10   11   12   ...   25

Gaz  sanoatining j a h o n   Y O E B   dagi  hissasi  20  %  ni  tashkil  qiladi.  Tabiiy 
gaz  yoqilg"i  turlari  orasida  ekologik  j ih a td a n   eng  tozasi  hisoblanadi.  Yaqin 
vaqtlargacha  bu  sanoat  t a r m o g ‘i,  asosan,  iqtisodiy  rivojlangan  m am lakatlarga 
xos  ed i.  S o l nggi  y i ll a r d a   g az  s a n o a t i n i n g   a h a m i y a t i   r iv o j l a n a y o t g a n  
m a m la k a tla rd a   h am   kuchayib  b o rm o q d a .  Hozirgi  vaqtd a tabiiy  gaz  zaxiralari 
hajm iga  k o ‘ra  j a h o n d a   Rossiya,  Eron,  T u rk m a n is to n   davlatlari  yetakchilik 
qiladi.  G a z n i  qazib  c hiqarishda  esa  Rossiya,  A Q S H ,  K a nad a,  N id erlan diya, 
0 ‘zbekiston  davlatlarining  k o ‘rsatkichlari  yuqori.  J a h o n d a  gazni  eksport  qilish 
hajm iga  k o ‘ra  Rossiya,  N iderlan d iy a,  K an ad a,  Indon eziya,  Ja zo ir  davlatlari 
o ldind a  b o rm o q d a .  U m u m a n ,  j a h o n d a   jam i  qazib  chiqarilayotgan  gazning 
15%  i  tashqi  bozorga  chiqa rilm o q d a .  G a z n i  im po rt  qilish-da  G e rm a n iy a , 
A Q S H ,  Y ap o n iy a ,  Fransiya,  Italiya  davlatlari  ajralib  turadi.  Ja m i  qazib 
chiqarilayotgan gazning  15%  d an  k o ‘p ro g li  dengiz  sayozliklaridan  o lin m o q d a  
va  ularning  s a lm o g ‘i to b o ra   oshib  b o rm o q d a .

Ko‘mir sanoati 
j a h o n   energetikasi  tarkibida  a lohida   ah a m iy atg a   ega.  Bu 
t a r m o q   60  d a n   ortiq  m a m la k a tla r d a   m avjud  b o ‘lib,  k o ‘p ro q   rivojlangan 
m a m la k a tla rd a   katta  sa lm o q q a   ega.  Hozirgi  vaq tda  qazib  chiqarilayotgan 
ko^m irning  asosiy  iste’m o lchisi  issiqlik  e lektr  stansiyalaridir.  S h u  sababli 
k o k slanadigan  k o 'm irg a   nisbatan  to b o ra   energetik  k o ‘m ir  qazib  chiqarishga 
e h tiy o j  k u c h a y ib   b o r m o q d a .   E ’tib o r li  t o m o n l a r i d a n   biri  s h u k i,  q a z ib  
chiqarilay o tgan   k o ‘mir,  asosan,  o ‘sha  davlatlarning  o ‘zida  iste’m ol  qilinadi. 
S o ‘nggi  yillard a  q azib   c h iq a r ila y o tg a n   k o 'm i r n i n g   atigi  8%  i  e k sp o rtg a  
c hiq a rilm o q d a .
1997-  yilda  toshko‘mir  qazib  chiqarish  bo‘yicha jahondagi  yetakchi
davlatlar
Davlatlar
T o sh k o 'm ir   qazib  chiqarish,  mln.t.
Xitov
1351,9
A Q S H
913,3
H indiston
310,0
JA R
220,0
Avstraliya
206,2
Rossiya
160,0
Ja hon  b o'yicha
3 800,0
J a h o n   k o ‘m ir   z a x ir a la rin in g   asosiy  q ism i  s h im o liy   y a r i m s h a r d a   — 
Rossiya,  A Q S H ,  Xitoy,  G e r m a n iy a ,  Q o z o g ‘iston  h u d u d la rid a   joylashgan. 
Ja n u b iy   y arim sh ard a  esa  bu  m asalada  Avstraliya  va  J A R   yaxshiroq  mavqega 
ega.  K o lm irni  eng  k o ‘p qazib  chiqarishda Xitoy,  A Q S H ,  G e r m a n iy a  dastlabki 
uch  o ‘rinni egallaydi.  U lar birgalikda ja h o n d a  qazib chiqarilayotgan k o ‘m im in g  
teng yarm ini  berm oqda.  K o ‘mirni  im port  qilishda esa Yaponiya alohida ajralib 
tu radi,  u  yiliga  110  m ln.  t o n n a g a c h a   k o km ir sotib  olm o q d a .  Eksportga  c h iq a ­
rilayotgan  k o ‘m irn in g  90  foizi  dengiz  y o l la r i   orqali  tashilm oqd a.
ELEKTR  ENERGETIKA  SANOATI
J a h o n   va  davlatlar  iq tiso diyotining  ta y a n c h   ta r m o q la rid a n   biri  elektr 
energetikadir.  FTI  davrida,  ayniqsa,  iqtisodiyotni  kom plek s  elektrlashtirish 
va  a v to m a tla sh tiris h n in g   k uch ay ishi  e lektr  e ne rge tika   s a n o a tin in g   yuqori 
s u r ’atlar  bilan  o lsishiga  olib  keldi.
E lektr  energetika  sanoati  elektr  energiyani  ishlab  chiqarish  m an balariga 
k o kra  uch  ta r m o q q a   b o l i n a d i .   Bular  issiqlik,  gidro  va  a to m   elektr  energetika 
tarm o q la rid ir.  U larnin g   j a h o n   elektr  energiyasi  ishlab  chiqarishdagi  hissasi 
o ‘z  o lrn id a   63,  20,  17  foizlarga  teng.
Issiqlik  elektr  stansiyasi 
(IE S )  n eft-g az ,  k o ‘m ir   b e m a lo lr o q   b o ‘lgan 
m am la k a tla rd a ,  ayniqsa,  u stu n   rivojlangan.  Bu  ta r m o q   elektr stansiyalarining 
asosiy  y oqilg‘ilari  G larbiy  Yevropa,  Sharqiy  Osiyo,  S h im oliy  A m erik a  va 
A vstraliyada  —  k o ‘m ir,  S h im o liy   K arib  dengizlari,  F o rs  q o ‘l tiq b o ‘ylarida 
joylashgan  m am lakatlarda esa gaz va mazutdir.  Tabiati  namli,  zaxkash  Shimoliy

o ‘rm o n   m intaqasidagi  ayrim  m a m la k a tla rd a   t o r f  h am   asosiy  y o q ilg i  sifatida 
ishlatiladi.  U m u m a n ,  elektr energetikada  IES  lar s a lm o g i   eng yuqori  b o i g a n  
davlatlar  qatoriga  N iderlan d iya,  JA R ,  Polsha  davlatlari  kiradi.  U larda  IES 
lar  s a l m o g i   87—97  foizni  tashkil  qiladi.
Gidroelektr  stansiya 
( G E S )   san o atin in g   rivojlanish  darajasi  h u d u d la rd a  
tu rlic h a   k a tta lik d a   b o i a d i g a n   g id ro e n e rg iy a   resu rsla rin in g   qay  d a ra ja d a  
o 'zlashtirilishiga  b o g i iq .  Braziliya,  Xitoy,  Rossiya,  K ongo  gidroenergiya 
resurslariga  j u d a   boydir.  J a h o n   elektr  energetikasida  G E S   lar  s a lm o g i   20 
foiz  b o i g a n i   hold a  bu  k o ‘rsatkich  Norvegiya,  Braziliya,  Tojikiston,  Q irg ‘i- 
ziston  davlatlarida 90  foizdan  ortadi.
A to m   e le k tr  e n e rg e tik a   (A E S )  sa n o ati  ishlab  c h iq a r ila y o tg a n   e le k tr 
energiyasi  s a lm o g ig a   k o lra  uchinchi  tarm oqdir.  Hozirgi  vaqtda j a h o n n in g   33 
m am lakati  (asosan,  rivojlangan  davlatlar)da  turli  quvvatdagi  AES  lar  ishlab 
turibdi.  Fransiya,  Belgiya,  Janubiy  Koreyada  uning hissasi  yuqori.  Ularda  ishlab 
chiqarilayotgan  elektr  energiyaning  54—72  foizi  AES  larga  t o kg bri  keladi.
Elektr  energiya  h a m   m ah su lo t  (tovar)  b o lg a n lig i  sababli  u  h alqaro  
doirada  oldi-sotdi  vositasi  b o i i b   kelm oqda.  Hozirgi  vaqtda  elektr energiyasini 
e k s p o rt  (R o ssiy a ,  U k r a in a ,  V en griya,  Shveysariya,  K a n a d a )   va  i m p o r t 
(Italiya,  N id erland iy a,  A Q S H )   qiladigan  davlatlar  shakllangan.
ENERGIYANING  NOAN’ANAVIY  MANBALARI
Energiya  vositalarining  hozirgi  davrda  h a yo tda  kam   foydalanib  keli- 
nayotganlari  n o a n ’anaviy  energiya  m anbalari  (turlari)  deyiladi.
□   1-  ustun, 
1980-  y.
□  2-  ustun, 
2000-  y.
Aholining  sanoatda  bandligi 
(alohida  davlatlarda  %  hisobida, 
1 9 8 0 - 2 0 0 0 -   y .y .)
G F R  
YEI 
Yaponiya 
AQSH
4 6 ’8
39,8
4 1 ,2
4 0 ,4
35,3
3 5 ,4
8
21,2
63

N o a n ’anaviy  energiya  m an b a larin in g  eng  istiqbollisi  yerning 
ichki issiqlik 
yoki geotermal energiyasidir. 
Y er sharining  deyarli  b a rc h a   hu du dlari  m a ’lum 
darajada yerning ichki  issiqlik energiyasiga ega. Ayniqsa, yerning  ,,yosh“  tektonik 
rayonlari  b u n d a y   resurslarga  a n c h a   boy.  Iqtisodiy j ih a td a n   yaxshi  rivojlangan 
va geoterm al  resurslarga boy  m am lakatlarda  dastlabki geoterm al  elektr stansiya 
( G e o T E S )   lari  A Q S H   ( K a lif o rn iy a ) ,  Rossiya  ( K a m c h a t k a ) ,   Y a p o n iy a , 
Italiya,  Xitoy,  Meksika,  Yangi  Zelandiya,  Filippin  kabi  h a m m a s i  b o i i b  
20  ga  yaqin  m a m la k a tla rd a   bor.  Islandiyada  esa  yerning  ichki  energiyasidan 
uy-joylar,  ishxonalar,  issiqxonalarni  isitishda  keng  fo yd alanilm oq da.
N o a n ’anaviy  energiya  m a n b a la rid a n   yana  biri 
dengiz  suvining  qalqish 
e n e rg iy as id a n   k o 'p r o q   fo y d ala n ish d ir.  Q alqish   e le k tr  stansiya  ( Q E S )la ri 
Fransiya,  A Q S H ,  K a n a d a ,  Rossiya  va  X itoydagina  bor.  D e n g iz   t o l q i n i  
energiyasi  asosida  ishlaydigan  b irinchi  elektr  stansiya  Y a p o n iy a d a   qurilgan.
Quyosh energiyasidan 
foydalanish  ham  ju d a  katta  istiqbollarga ega.  Hozirgi 
v aq tda  quyoshli  ku nlar  k o lp  b o l a d i g a n   m a m la k a tla rd a,  ju m l a d a n ,  A Q S H , 
Y aponiya,  Isroil,  K ip r   kabilarda  quyosh  (gelio)  q u rilm a la rd a n   foydalanib, 
k o 'p lab   uylar,  issiqxonalar,  ishxonalar  isitilmoqda.  H o z irc h a   j a h o n d a   faqat 
F ra nsiy a ,  Ispaniya,  Italiya,  Y a p o n iy a ,  A Q S H ,   U k r a in a   d a v la tla rid a g in a  
quyosh  elektr  stansiyalari  qurilgan.  O kzbekiston  ham   sh u n d a y   qu rilm a g a   ega 
b o i g a n  ja h o n d a g i  k am   sonli  m a m la k a tla rd a n   biri.  Undagi  quyosh  qurilmasi 
ilm iy-ta d qiqot  ishlariga  xizm at  qiladi.
Y a n a   b ir  n o a n ’anav iy   e n e rgiya   m a n b a y i 
shamol  quwatidan  foyda­
lanishdir. 
Q ad im dan  inson  turli  ehtiyojlari y o l id a  sham oldan  foydalanib  kelgan. 
M asalan ,  yelkanli  dengiz  kem achiligi,  sham ol  tegirm o nlari  va  boshqalar. 
FTI  davrida  u n d a n   sanoat  y o l i   bilan  elektr  energiyasi  hosil  qilish  va  foy- 
d a la n is h g a   o ‘tila  b o s h la n d i.  Bu  y o ln a lish d a   A Q S H ,  D a n iy a ,  Shvetsiya, 
G e r m a n i y a ,  Ispaniya,  G re tsiy a ,  K a n a d a   kabi  rivojlangan  m a m la k a tla r d a  
sezilarli  y u tu q la r  q o l g a   kiritilgan.
S h u n in g d e k , 
sintetik  yoqilgM 
turlari  h a m   n o a n ’anaviy  energiya  m a n ­
b a la rid a n   h iso b la n a d i.  U  k o l n i r ,   y o n u v c h i  slanes,  neftli  q u m la r ,  h a tto
Jahondagi  yangi  sanoat  rayonlarining  tipologiyasi
eski  sanoat 
rayonlari  asosida 
vujudga  kelgan
turli-tuman
mashinasozlik
Yangi  sanoat  rayonlari
poytaxt 
aglomeratsiyalari 
asosida vujudga 
kelgan
dengizbo'yi 
rayonlarida 
vujudga  kelgan
p o y t a x t g a   xos 
s a n o a t   ishlab  
c h i q a r i s h
neftni  qayta 
ishlash  va  kimyo 
sanoati
neftni  qayta 
ishlash 
rayonlarida 
vujudga  kelgan
import  mahsulotlarini 
ishlab  chiqarishga 
yo'naltirilgan  port 
sanoati  komplekslari
64

biom assalard an  s u n ’iv  ishlov  berish  asosida  olinadi.  U lar  gaz,  uglevodorodli 
suyuq  birikmalar,  etil  spirti  ishlab  chiqarish  orqali  am alga  oshiriladi.  Tabiat 
b u n d a y   resurslarga  a n c h a   boy  va  ulardan  keng  foydalanish  kelgusi  avlodlar 
vazifasi  b o l i b   hisoblanadi.
TO G -K O N   SANOATI
T o g k-k on   sanoati  yer  osti  qazilm a  boyliklarini  qazib  chiqarish  va  ularni 
dastlabki  qayta  ishlash  (boyitish)  t a r m o q la rin i  o^zida  birlashtiradi.  U la r 
y o q ilg i,  m etall,  n o ru d a   mineral  boyliklari  va  qurilish  m ateriallarini  qazib 
c h iq a ru v c h i  va  qayta  ishlovchi  ta r m o q la rg a   a lo q a d o rd ir.  J a h o n   xo'jaligi 
t a r m o q l a r i n i   m in e r a l  x o m a s h y o l a r   b ila n   t a ’m in l a s h ,  a s o s a n ,  t o g ‘- k o n  
sanoatiga  b o g l iq .  Bu  san oat  t a r m o g i   m ineral  resurslar  qazib  chiqaruv chi 
b archa  davlatlarda  bor.  Lekin  ja h o n   mineral  xo m ash yo larin ing   2/3  qismi 
A Q S H ,  Rossiya,  Xitoy,  Avstraliya,  K anad a,  J A R   va  ayrim  M D H   davlatlari 
hissasiga t o bg bri  keladi.
Shu  bilan  birga to g '-k o n   sanoati  m ahsulotlarini  qazib  chiqarish  va  eksport 
qilishda  rivojlanayotgan  m am la k a tla r  mavqeyi  h am   past  emas.  Turli  xil  yer 
osti  qazilma  boyliklarini  qazib chiqarish  hajmi  Osiyoda  Hindiston,  Indoneziya, 
M a layziy a,  S a u d iy a   A ra b is to n i;  A frik ad a  K o n g o ,  Z a m b iy a ,  M a ro k a s h , 
Nigeriya,  Z im babve,  Botsvana;  Lotin A m erikasida  Braziliya,  Chili,  M eksika, 
Venesuela  kabi  m am lakatlard a j u d a  yuqori.
U m u m a n ,  nomlari  tilga olingan  deyarli barcha  m am lakatlarda qazib c h iq a ­
rilayotgan  m ineral  resurslarning  o 'r ta c h a   80—90 
%  i  dastlabki  qayta  ishlov 
(boyitish)  dan  chiqarilgach,  ja h o n   bozorlariga  yoMlanmoqda.  U larni  xarid 
qilishda,  asosan,  rivojlangan  m a m la k a tla rn in g   q o l i   baland.
($ ¥   Savol  va  topshiriqlar
1.  X itoy  s a n o a tid a   A Q S H g a   n isba ta n  2,6  m a rt a d a n   k o 'p   ishchi  ishlaydi.  A m m o  
un in g   sa n o ati  rivojlanish  darajasiga  k o 'r a   k o 'p   m a ro t a b a   o rq a d a   tu radi.  B uning 
sabablari  n im a d a ?
2.  Energiy a  vositalarini  iste 'm o l  qilishda  A Q S H   k o 'rsa tk ic h la r in i  b o sh q a   m a m ­
l a k a t l a r   k o 'r s a t k i c h l a r i   b ila n   t a q q o s l a n g ,   u la r   o ' r t a s i d a g i   f a r q la r n i  ta h lil 
qiling  va  sabablarini  tu s h u n tirib   bering.
3.  XX  asr  d a v o m id a   j a h o n n i n g   y o q ilg 'i- e n e rg e tik a   balansidagi  tadrijiy  o 'z g a ris h -  
larni  o 'r g a n in g   va  sabablarini  tu sh u n t iri b   bering.
4.  N im a   u c h u n   neft  sanoati  strategik  a h a m iy a tg a   ega  b o 'lg a n   t a r m o q   hisoblanadi? 
T u s h u n tir ib   b ering  va  j a h o n   neft  s a n o a t i d a   riv o jla n ay o tg a n   va  rivojlangan 
m a m l a k a t l a r   o ' r n i n i   ta hlil  qiling.
5.  G a z   sanoati  geografiyasini  atlas  m ateriallariga  q arab  o 'rg a n in g ,  ko'rsa tkic hlarini 
tahlil  qiling.  Eng  yirik  gaz  qazib   c h iq a ru v c h i  (eksport)  va  uni  iste’m ol  qiluv- 
chi  ( i m p o r t )   m a m l a k a t l a r n i   a n i q la n g .
6.  N i m a   sa babda n j a h o n d a   so'nggi  yillarda  koksla nadigan  k o 'm ir g a   nisbatan  ene r- 
getik 
k o 'm ir n i  qazib   c h iq a rish   ehtiyoji  k u ch a y ib   b o r m o q d a ?
7.  J a h o n   elektr  e ne rgetika  sa n o a ti n in g   ichki  ta rm o q la ri  ta rkibida  issiqlik,  gidro 
va  a t o m   elektr  e n e rgetika sining  energiya  ishlab  ch iq arish   nisbati  q an d a y ?
5  —  A.  Q a y u m o v .   I.  S af ar ov .  M.  T il la b o v e v a
65

17-  §.  Sanoat  tarmoqlari  geografiyasi
METALLURGIYA  SANOATI
M etallurgiya  sanoati  j a h o n   x o kjaligini,  asosan,  konstruksiyabop  m ate - 
riallar  —  qora  va  ran g d o r  m eta lla r  bilan  t a ’m in la y d iv  G a rc h i  m am la k a tla r 
x o 'jalig ida   b o s h q a   xil  k o n s tr u k s iy a b o p   m ate ria lla r,  j u m l a d a n ,   p la s tm a s - 
salarning  aham iyati  ortib  b o ray o tg a n   b o i s a - d a ,   ular  poMatning  o 'r n in i  bosa 
olm aydi.  Shu  sababli  bu  ta r m o q   hozirgi ja h o n   x o kjaligining  aham iyatli  negiz 
ta r m o q la rid a n   hisoblanadi.
•.Metallurgiya  sanoati  o kz  navbatida  mustaqil  qora va  ran g d o r metallurgiya 
sanoatlariga boMinadi.
Qora  metallurgiya 
s a n o atin in g   xususiyatlaridan  biri  asosiy  m ahsulotlari 
h isoblanadigan  c h o ‘yan,  p o l a t   va  p rokat  ishlab  c hiqarish  ja ra y o n id a   ju d a  
katta  hajm dagi  te m ir  rudasi,  kokslanadigan  k o km ir  va  b o shq a  xil  resurslarni 
ishlatishidir.. Shu  sababli  dastlabki  yillarda  ta rm o q   korxonalari,  asosan,  yirik 
kokslanadigan  k o 'm ir  konlari  h ud u d larid a   shakllandi.  FTI  davrida  ta rm o q d a  
yangi  ishlab  chiqarish  texnologivasiga  o 4 ish   tufayli  te m ir   rudasi  va  k oks­
lanadigan  k o 'm irn i  j a h o n n i n g   turli  m in taq a la rid a n   keltirish  im koniyatlari 
a n c h a   kengaydi.  N atijada  G karbiy  Y evropa  davlatlari,  Y a po n iy a,  q ism a n  
A Q S H n in g   qora  m etallurgiya  korxonalari  to b o ra   dengiz  portlari  atroflarida 
joylashtirila  boshlandi.,
J a h o n   qora  m etallurgiya  s a n oatida  hozirgi  vaqtda  xo m ash y o   resurslarini 
yetkazib  beruvchi,  tayyor  m etall  m ahsulotlarini  ishlab  chiq aruvch i  va  ularni 
is te ’m o l  q iluvc hi  m a m l a k a t l a r   g u r u h la r i  s h a k l l a n g a n . j J u m l a d a n ,   t e m i r  
rudasini  j a h o n   bozoriga  ch iq a rish d a   Braziliya,  Avstraliya,  H in d isto n ,  JA R , 
Liberiya  davlatlari,  p o l a t   ishlab  c h iq a ris h d a   Y aponiya,  Rossiya,  A Q S H , 
U k raina,  G e r m a n iy a   davlatlari  ajralib  turadi.  T ayyor  metall  m ahsulotlarini 
iste’mol  qilishda  esa,  asosan,  iqtisodiy  rivojlangan  m a m la k a tla r  yetakchilik 
q ilm o q d a la r.,J a h o n d a   ishlab  chiqarilayotgan  p o i a t n i n g   80  foizi  rivojlangan 
davlatlar  hissasiga  t o ‘g ‘ri  k e la d i.,U la rn in g   hissasi  yuqori  sifatli  qora  metall 
m ah s u lo tla rin i  tayy orlashd a,  ayniqsa,  yuqori.,
R a n g d o r  metallurgiya  sanoati  m ura kka b  ta r m o q la r   tarkibiga  ega  b o i i b ,  
o 'n l a r c h a   xildagi  m etallar  (mis,  alum iniy,  rux,  q o krgboshin,  volfram,  oltin, 
k u m u sh ,  uran  va  boshq alar)n i  ishlab  c h iqarishni  o kz  ichiga  oladi.,
R iv o jla n a y o tg a n   m a m la k a t la r   r a n g d o r   m e ta llu rg iy a d a   x o m a s h y o   r e ­
surslarini  yetkazib  berishga  va  rivojlangan  m a m la k a tla r  esa  iste’m olga  tayyor 
ran g d o r  m etallar  ishlab  chiqarishga  ixtisoslashgan.  M asalan,  mis  rudalarini 
qazib  c hiqarish  va ja h o n   bozoriga  ch iq a rish d a   M arkaziy  Afrikadagi  Z a m b iy a  
va  Kongo  davlatlari  yetakchilik  qiladi.-.Ularning  hududi  b o ‘ylab  Mis  m intaqasi 
deb  ataiadigan  misga  boy  havza  yotadi.  Bunday  resurslarga  b u n d a n   tashqari 
Chili,  A Q S H ,  Kanada  h am   a n c h a  boy.  T oza  (rafinad)  misni  ishlab  chiqarishda 
esa  A Q S H ,   Y a p o n i y a ,  G e r m a n i y a ,   F r a n s i y a   kabi  a s o s a n ,  r iv o jla n g a n  
m am la k a tla r  yetakchilik  qilm o q da.
S hu n g a   o ‘xshash  holatni  nisbatan  yengilligi  u c h u n   q anotli  metall  deb 
n o m   olgan  alum iniy sanoatida  ham   k o ‘rish  mumkin.«Tarkibida alum iniy  metali 
b o l g a n   boksit  rudasiga  eng  boy  davlatlar  Avstraliya,  G v in ey a,  Y am ayka,
66

Braziliyadir.  Lekin  tozalangan  alum iniyni  ishlab chiqarish  va  iste’mol  qilishda 
yana  A Q S H ,  Yaponiya,  G e rm a n iy a ,  Fransiya,  Buyuk  Britaniya  kabi  rivoj­
langan  m a m la k a tla r  ajralib  turadi.,
MASHINASOZLIK
Ishlab  chiq aray o tg an  m ahsulotlari  u m u m iy   qiym atiga  k o 'ra   bu  sanoat 
t a r m o q la r  orasida  eng yirigi  va  ahamiyatlisidir.  U  turli  m as h in a  va  texnologik 
uskunalar,  m ura kka b  oMchov apparatlari  va  asboblar,  E H M   va  raketa-kosm ik 
texnikasi,  bir  s o kz  bilan  aytganda,  „ ig nadan   s a m o ly o tg a uc h a   turli  xildagi 
m ah su lo tla r  ishlab  chiqaradi.
M ash in asozlik  yetakchi  sanoat  t a r m o g l   sifatida  ichdan  y o n a r  dviga- 
tellarning  hayotga  tatbiq  etila  boshlagan  XVIII  asrning  oxirlaridan  boshlab 
rivojlanib  kelayotganligini  yaxshi  bilasiz.4Hozirgi vaqtda bu tarm oqning hududiy 
joylashishiga  va  rivojlanishiga  oldingidek  xom ashyo  (metall,  plastmassa,  oyna 
va  boshqalar)  emas,  k o bproq  malakali  ilmiy  xod im lar  va  ishc h i-x iz m a tch i- 
larning  yetarli  b o lish lig i,  transp o rt  va  iste’mol  omillari  t a ’sir  k o ‘rsatmoqda.>
J a h o n   m a m la k a tla ri  m a s h in a so z lik n in g   rivojlanish  darajasiga  k o kra 
tu rlicha  ko'rsatkichlarga  ega.  U  rivojlangan  m am la k a tla rd a,  asosan,  yuqori 
darajada  rivojlanishga  erishgan,  rivojlanayotgan  m a m la k a tla rd a   esa  uning 
k o krsatkichlari  a n c h a   past.
.M ashinasozlikning  rivojlanish  darajasiga  k o ‘ra ja h o n n i n g   UVrt  m intaqasi 
alohida ajralib turadi.  Ularning eng yirigi  Shimoliy Amerika  mintaqasidir.  Undagi 
A Q S H ,   K a n a d a   va  M e k s ik a   d a v la tla r i  h issasiga  j a h o n   m a s h i n a s o z l ik  
m ahsulotlarin ing   30  foizi  t o bg bri  keladi  va  deyarli  b a rc h a   xildagi  m ash in a   va 
u skun alar  ishlab  chiqariladi.
Ikkinchi  m intaqa Xorijiy Yevropa  m am lakatlari  b o i i b ,  ishlab chiqaradigan 
m a h s u lo tla ri  h a jm i  va  sifati  j i h a t i d a n   b i rin c h i  m i n t a q a d a n   h e c h   h a m  
qolishmaydi.  U  asosan,  om m aviy  mashinasozlik mahsulotlari  ishlab chiqarishga 
ixtisoslashgan.
M ashinasozlikning  u c h inc hi  m intaqasi  Sharqiy  va  Janubi-sharqiy  O siyo 
m am lakatlaridir.  U  a n ’anaviy  m ashinasozlik  m ahsulotlari  bilan  birga  yuqori 
texnologiyaga  asoslangan  fantalab  hisoblash  texnikasi  (ra d io -tele m e x a n ik a , 
maishiy  xizmat  texnikasi)  m ah sulotlarini  ishlab  chiqarishga  ixtisoslashgan. 
U n d a   Y a poniyaning  o 'rn i  eng  yuqori.,
M D H   mamlakatlari  j a h o n n i n g   t o ‘rtin c h i  m a sh in a so z lik   m in taq a s in i 
tashkil  q iladi.,G arch i  m in ta q a   m ashinasozlikning  eng  m u h im   m ah sulotlarini 
ishlab  chiqarish  im koniyatlariga  ega  b o l s a - d a ,   sifat  k o brsatkichlariga  k o ’ra 
boshqa  m in taq a la rda n  orqada.,
Ayniqsa,  fantalab  m ashin aso zlik   tarm o q la ri  nisbatan  sust  rivojlangan. 
Shu  sababli  uning  mavqeyi  tobora  pasayib  b o rm o q d a .
B a rc h a   riv o jla n a yo tg a n   m a m la k a t la r   hissasiga  d u n y o   m a s h in a so z lik  
m ah sulo tlarinin g   1/10  qismiga  yaqini  t o ‘g bri  keladi.  A m m o   hozirgi  vaqtda 
u la r d a , m ashinasozlik  sano atin ing   o'sish  s u r ’atlari  a n c h a   yuqori.  Ayniqsa, 
Braziliya,  H indiston,  A rgentina,  M eksika,  O siyoning  yangi  industrial  dav- 
latlarida  bu  b o rad a   sezilarli  yutu q lar  k uzatilm oqda.  Bu  holat  yaqin  kelgusida 
ular  hissasining  oshishiga  olib  keladi.
67

B a’zi  m ashinasozlik  m ahsu lo tlarin i  ishlab  chiqaru vch i  eng  yirik  davlatlar 
qato rida  rivojlangan  m a m la k a tla r  bilan  birga  rivojlanayotgan  m a m la k a tla r 
h a m   tob ora   k o 'p   k o bzga  ta s h la n m o q d a .
KIMYO  SANOATI
K im yo  sanoati  FTI  davrida  sa n o atn in g   rivojlangan  tarm o q la rid a n   biridir. 
U  XX asr davom ida alohida tarm o q  sifatida shakllandi  va eng yuqori  su r’atlarda 
rivojlanishga  erishdi.  K o 'p   sifatlariga  k o 'ra   m a z k u r  ta rm o q   m ashinasozlik 
sanoatiga  o ‘xshab  ketadi.  U  h a m   t o ‘rt  m in ta q a d a   h ar  taraflam a  rivojlanishga 
erishgan.  Bular  Xorijiy  Yevropa,  Shim oliy  Amerika,  Sharqiy  va  Janubi- 

Download 32 Kb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   5   6   7   8   9   10   11   12   ...   25




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2020
ma'muriyatiga murojaat qiling