H. R. To`xtaеv, K. A. Cho`lponov, M. B. Qosimova, R. Sh. Zaripova


II. TA'LIMNING TЕXNOLOGIK XARITASI


Download 7.36 Mb.
Pdf ko'rish
bet48/58
Sana02.12.2017
Hajmi7.36 Mb.
1   ...   44   45   46   47   48   49   50   51   ...   58

II. TA'LIMNING TЕXNOLOGIK XARITASI 

Ta'lim shakli. Ish 

bosqichi 

Faoliyat 

 

o`qituvchiniki 



talabalarniki 

 

Ma'ruza: tayyorgarlik bosqichi  

 

1-boqich. 



O`quv mashg`ulotiga 

kirish(3 daq) 

 

 1.1. 


Mashg`ulot 

mavzusi 


va 

maqsadini 

aytadi, 

talabalarning 

kutilayotgan 

natijalar 

еtkaziladi; 

Mashg`ulot 

ko`rgazmali 

ma'ruza 


shaklida borishini ma'lum qilinadi. 

  1.2.  Aqliy  hujum  yordamida  ushbu 

mavzu  bo`yicha  ma'lum  bo`lgan 

tushunchalarning 

aytilishini 

taklif 


etiladi.  

Tinglaydilar, yozib oladilar 

 

 

Tushunchalarini aytadilar. 



 

 

 



2-boqich.  

Asosiy bosqich  

(70 daq) 

2.1.  Mavzu  bo`yicha  ma'ruza  matni 

tarqatiladi  va  uning  rеjasi,  asosiy 

tushunchalar  bilan  tanishish  taklif 

qilinadi.  

Slaydlarni Pover point tartibida 1 VА   

guruh 

elеmеntlari 



 

haqidagi 

ma'lumotlar bilan tanishtiriladi. 

1 VА guruh elementlari va birikmalari 

asosidagi  dori  shakllari  to`g`risida 

ma‘lumot beriladi. 

O`qiydilar. 

 

 



Tinglaydilar, 

rеaktsiya 

tеnglamalarini  daftarga  ko`chirib 

oladilar. 

Savol bеradilar. 

 

 



2.3.    1У  Ш  А    guruh  elеmеntlari 

asosida tеzkor  so`rov o`tkaziladi. 

Savollarga tеzkor javob bеrishadi;   

2.4. 


1У  А  guruh  elеmеntlari 

kislotalari va tuzlari bilan tanishtirish. 

Tinglaydilar,  yozib  oladilar.  Savol 

bеradilar. 

 


343 

 

2.3. Bu guruh elеmеntlari va ularning  



birikmalarini 

ishlatilishi 

bilan 

tanishtirish.  



Tinglaydilar, ko`radilar, ko`rgazma 

matеriallarini  daftarga  ko`chirib 

oladilar. 

Savol bеradilar. 

 

3-boqich.  



Yakuniy 

(7 daqiqa) 

3.1.Mavzu  bo`yicha  yakun  qiladi, 

olingan  bilimlarni  kеlgusida  kasbiy 

faoliyatlarida ahamiyatga ega ekanligi 

muhimligiga 

talabalar 

e'tibori 

qaratiladi. 

3.2.Mustaqqil  ish  uchun  topshiriq 

bеriladi. 

         Savollarga javob bеradi 

Savollar bеrishadi 

 

 



Tayanch so‟zlar:allotropiya, uglerod,kremniy va ularning birikmalari. 

 

 

IV А GURUH ELEMENTLARI 

UGLEROD VA KREMNIY 

 

IV А guruh asosiy guruhchasiga 5 ta element kiradi. Uglerod, kremniy,germaniy qalay va 



qo‘rg‘oshin bu elementlar uchun eng chetki qavatda 4 tadan elektron bor. Ularning oksidlanish 

darajasi  –4,  +2  va  +4  bo‘lishi  mumkin.  Qaytaruvchixossasiatomradiusiortishibilankuchayadi. 

Oksidlovchixossasiugleroddanqo‘rg‘oshingaqarabkamayadi.1-

jadvaldaguruhelementlariningengmuhimxossalarikeltirilgan. 

1-jadval. 1Y A guruh elementlarining  eng asosiy xossalari 

Xossalar 

                                  Elementlar 

6

12



14

28



Si 

32

73



Ge  

50

119



 Sn 

82

207



Pb 

Electron 

formulasi 

2s

2



2p

2

 



3s

2

3p



2

 

4s



2

4p

2



 

5s

2



5p

2

 



6s

2

6p



2

 

Ionlanish  



energiyasi 

11,26 


 8.15 

7,90 


7,34 

7,42 


Atom 

 radiusi 

0,077 

0,117 


0,139 

0,158 


0,175 

Elektro 


manfiyligi 

2,5 


1,75 

2,0 


1,70 

1,55 


Zichligi 

Ol.3,54 


Gr.2,25 

2,33 


5,35 

7,28 


11,34 

Syuql. temp. 

Ol.3540 

Gr.3800 


1413 

 958 


 232 

327 


Qayn. 

temp. 


4347 

2630 


2730 

2350 


1750 

UGLEROD 

 

Uglerodkengtarqalgankimyoviyelementlarjumlasigakiradi, 

uko‘pnoorganikvaorganicmoddalartarkibigakiradi. 

Uglerodmineraliko‘proqkarbonatlarholidauchraydi: 

 

Na

2



CO

3



 10H

2

O – soda,Na



2

CO

3



CaCO


3

 2H



2

O– pireonit. 

 

MgCO


3

 - magnezit, MgCO



CaCO



3

– dolomit, CaCO

3

 – viperit va temir shpati – FeCO



3

 



MnCO

3



ZnCO

3

 



– 

marganesvaruxshpatiholatidauchraydi.Shuningdeksuvnitarkibidakalsiyvamagniygidrokarbanatlar

iholatidauchraydi. 


344 

 

Organik  dunyoda  uglerod  eng  asosiy  element  hisoblanadi.  Uning  miqdori  hamma 



kimyoviy  elementlar miqdoridan 10 marta ko‘p.  Bu oqsil, vitaminlar, yog‘ neft, ko‘mir asosida 

qazilma boyliklar, antrasen qo‘ng‘ir ko‘mir slanes va boshqalar.                                                                       

7

14

N +



0

1

n =



6

14

C+ 



1

1

H                     



Fizik xossalari. Uglerod tabiatda grafit va olmos holida uchraydi. Sintetik usulda olingan 

karbin va polikumulen allotropic shakl o‘zgarishlar ham ma‘lum. 



Olmos.  Qattiq  rangsiz  kristall  modda.  sp

gibridlanish  tufayli  har  bir  uglerod  atomi 



boshqa uglerod atomi bilan sigma bog‘ yordamida bog‘langan. Olmos va boshqa nodir metallar 

og‘irligi 

karatlarda 

belgilanadi 

(1 

karat0,2 



g). 

HozirgachatopilganolmoslarichidaengkattasiJanubiyAfrtkadatopilgan“Kulinom”olmosi.Uningo

g‘irligi3020 

karatyoki604 

g. 

Olmosrangli, 



rangsizvaqoraolmoslargabo‘linadi.Olmosdanmetallarniteshishda, 

burg‘ilashda, 

aniqinstrumentlartayyorlashdaishlatiladi. 

Grafit  –  geksagonalstrukturagaegabo‘lganqoraqo‘ng‘irmodda,  uqavatlituzilishgaega. 

Bundauglerodatomlarisp

2

tuzilishgaega.  Bundaharbiratom  3  takovalentbog‘  hosilqiladi.  4 



taelektrondan 

tasibog‘ 



hosilqilishdaishtiroketmaydi. 

Grafitelektrodlartayyorlashda, 

yog‘lashmateriallaritayyorlashdavayadroreaktorlaridaneytronlarnisekinlashtiruvchimoddasifatida

ishlatiladi. 

Grafitda  100000  atmbosimda  3000  –  3500

С  dasun‟iyolmosolinadi.  1000



С 

qizdirilsaolmosgrafitgaaylanadi. 1750



С bujarayontezlashadi. 



Amorfko’mir (uglerodyokisaja). Amorfko‘mirninghammaturisun‘iyusuldaolinadi. 

Saja 


– 

qattiq, 


suyuqvagazsimonko‘mirtutganmoddalarnito‘layonmasliginatijasidahosilbo‘ladi. 

Sajadanbo‘yoqlar, tush, kauchukkaqo‘shiladiganqo;shimchasifatidaishlatiladi. 



Yog’ochko’miri – ko‘mirniquruqhaydashorqalihavosizjoydaolinadi. 

Kimyoviyxossalari. 

Uglerodninghammaallotropicshaklo‘zgarishlarikimyoviyjihatdaninert. 

Masalan, 

olmosko‘pkimyoviyreaktivlarbilanta‘sirlashmaydi. 

Ungayuqoritemperaturadakuchlioksidlovchilarta‘siretadi.  Masalan,  kislorod,  zar  suvi,  nitrat 

kislota. Bunda u СО

2

 gacha oksidlanadi. 



Grafit  –kimyoviy  ta‘sirga  olmosga  qaraganda  kuchliroq  ta‘sir  etadi.  Amorf  ko‘mir 

grafitga qaraganda tezroq reaksiyaga kirishadi. 

Kuchli oksidlovchilar ta‘sirida uglerodning II yokiIV valentli birikmalari hosil bo‘ladi. 

2С + О


2

 = 2СОС + О

2

 = СО


2

 

Yuqori  temperaturada  uglerod  vodorod  bilan  reaksiyaga  kirishadi.  Shuningdek 



temperature ta‘sirida oltingugurt, kremniy va bor bilan ta‘sirlashadi. 

Karbidlar  odatda  kristall  moddalar.  Ularda  kimyoviy  bog‘lanish  tabiati  har  xil. 

Uglerodning  metallar  bilan  birikmasi  karbidlar  deyiladi.  I,  II,  III  guruh  elementlarining 

karbidlari  ion  bog‘lanishga  yaqin  bog‘lanishga  ega.  Bularga  misol  qilib  alyuminiy  karbid  va 

kalsiy karbidni olish mumkin. 

Al

4



C

3

              Al 



 C 


 Al 


 C 


 Al 


 C 


 Al            C 

CaC

2     


                                                            Ca 

                                                                                     C 

 

 

Alyuminiy gidrolizi paytida: 



Al

4

C



3

 + 10H


2

O = 4Al(OH)

3

 + 3CH


4

 

CaC



2

 + 2H


2

O = Ca(OH)

2

 + C


2

H

2



 

Kremniy va bor karbidlari atomlari orasidagi bog‘ kovalent SiC vaB

4

C

3



d – elementlar karbidlari har xil. 

MeC (TiC, ZrC, HfC, VC),                  Me

2

C (Mo



2

C, W


2

C), 


Me

3

C (Mn



3

C, Te


3

C, Co


3

C). 


345 

 

Bularning 



ko‘pi 

metallik 

xossalarini 

namoyon 


etadi. 

Ularningelektro‘tkazuvchanligiyuqori,  metallicyaltiroqligibor.  d  –  elementlarkarbidlariqattiq, 

issiqqachidamli, yuqorisuyuqlanishtemperaturasigaega. 

TiC – 3140

C, Zr


2

C – 3530


C, HfC - 3890

C. 


MеС  –  karbidlar  juda  ussiqqa  va  temperaturaga  chidamli,  masalan:  TiC,  VC,  NbC, 

Mo

2



C, W

2

C. 



Uglerodqo‘shoksid. 

Ko‘pmiqdorda 

СО

2

vulqonliyoruqlardanchiqadi. 



Undanmineralsuvlartayyorlanadi. 

CаСО


3

 + 3НСl = CaCl

2

 + CO


2

 + H


2

Sanostda kalsiy karbonatdan olinadi: 



СaCO

3

 = CaO + CO



2

 

Karbonat  angidrid  havodan  1,5  marta  og‘ir  gaz.  U  g‘orlarning  tagida,  shaxtalarda 



yig‘iladi. СО

2

sovutilgandamuzhosilbo‘ladi. Usuvdaeribkarbonatkislotahosilqiladi. 



СО

2

 + Н



2

О = H


2

CO



CaCO

3

 + H



2

O + CO


2

 = Ca(HCO

3

)



NaOH + CO

2

 = NaHCO



3

 

CO



2

 – oksidlovchi xossasini namoyon etadi: 

2Mg + CO

2

 = MgO + CO 



C + CO

2

 = 2CO 



H

2

CO



3

  –  beqaror  kislota,  unga  quyidagi  orto  kislota  to‘g‘ri  keladi:  Н

4

СО

4



  bularning 

tuzlari barqaror. 

Texnikada  ichimlik  sodasi  –  NaHCO

3

,  soda  –  Na



2

CO

3



va  potash  –  K

2

CO



3

va  ohaktosh 

ahamiyatga ega (CaCO

3

). 



Soda. Kuchli elektrolit. Soda kalsiy, strontsiy, bariy va magniy ionlari bilan erimaydigan 

karbonatlar hosil qiladi: 

Ba(NO

3

)



2

 + Na


2

CO

3



 = BaCO

3

 + 2NaNO



3

 

Boshqa  kationlar  bilan  magniy,  vismut,  temir  va  alyuminiy  ionlari  olinsa,  ulardan 



karbonatlar va gidrokarbonatlar hosil qiladi. 

Al

2



(SO

4

)



3

 + 3Na


2

CO

3



 + 3H

2

O = 2Al(OH)



3

 + CO


2

 + 3Na


2

SO

4



 

 

Hozirgi kunda soda olishning 3xil usuli bor: Leblan, Solvey va elektrolitik usullar. 



 

1.  Leblan  usuli:  1781  y.  Fransiyalik  olim  yaratgan.  Buning  uchun  osh  tuziga 

konsentrlangan sulfat kislota qo‘shiladi: 

2NaCl + H

2

SO



4

 = Na


2

SO

4



 + 2HCl 

Sulfatni ohak ko‘mir bilan aralashtirib pechda kuydiriladi. 

2С + Na

2

SO



4

  = Na


2

S + 2CO


Na

2



S + CaCO

3

 = Na



2

CO

3



 + CaS 

 

Olingan HCl xlorid kislota olishiga ketadi. CaS – oltingugurt olish uchun ketadi. 



 

Kamchiliklari.Olinadigan moddalar qimmat. Sodaning sifati yaxshi emas. 

 

2. Solvey usuli. Suvda kam eriydigan gidrokarbonatlar hosil bo‘lishiga asoslangan.Bunda 

NaCl hamda NН

4

НСО


3

 orasidagi reaksiyadan foydalaniladi. 

 

NaCl + NН



4

НСО


3

 = NНСО


+ NН


4

Сl 


Jarayon  quyidagicha  amalgam  oshiriladi.  Kalsiy  va  magniy  ionlaridan  tozalangan  osh 

tuzini 


ammiak 

bilan 


to‘yintirib 

СО

2



yuboriladi. 

ShundaNaНСО

3

cho‘kmasitushadi. 



BunifiltrlabNН

4

Сlajratibolinadi. 



NaCl + NH

4

CO



3

 = NaHCO


3

 + NH


4

Cl 


yokireaksiya 

NaCl + NH

3

 + CO


2

 + H


2

O = NaHCO

3

 + NH


4

Cl 


 

Agar gidrokarbonat kuydirilsa: 

 

2NaHCO


3

 = Na


2

CO

3



 + H

2

O + CO



2

 

CO



2

 kalsiy karbonatdan olinadi. 

CaCO

3

 = CaO + CO



2

 

CaO ammiakni regeneratsiya qilishda ishlatiladi. 



346 

 

 



CaO + H

2

O = Ca(OH)



2

 

 



Ca(OH)

2

 + 2NH



4

Cl = CaCl

2

 + 2NH


3

 + 2H


2

 



Solvey  usuli  bilan  olingan  soda  98,5%  natriy  karbonat,  0,75%  osh  tuzi,  0,03%  natriy 

sulfat tutadi. 

 

3.  Elektrolitik  usul.  Buning  uchun  dastlab  osh  tuzining  suvli  eritmasi  elektroliz  qilinib, 

olingan natriy gidroksid СО

2

 bilan to‘yintiriladi. 



NaOH + CO

2

 = NaHCO



3

 

 



Soda 

juda 


muhim 

mahsulot. 

Ushishaolishda, 

sovunishlabchiqarishda, 

to‘qimachiliksanoatidavasuvningqattiqliginiyo‘qotishdakerakbo‘ladi. 

IchimliksodasiNaHCO

100 


gsuvdaxonatemperaturasida7 

gichimliksodasieriydi.Meditsinada va oziq-ovqat sanoatida ishlatiladi. 

Muhim o‘g‘itlardan biri karbamid hisoblanadi: 

CO

2



 + 2NH

3

 = (NH



2

)

2



CO + H

2



Yuqorida ko‘rsatilganlardan tashqari COCl

2

 CCl



4

, COS, CS

2

 va H


2

CS

3



 ma‘lum. 

Uglerod (II) oksid. 

Rangsiz gaz, hidi yo‘q, t

suyuq

- 205


С, t


qayn

– 191,5


С. 


U zaharli is gazi deyiladi. 

 СOuchlamchi  bog‘  hisoblanadi,  valent  bog‘  metodiga  ko‘ra  2  ta  juftlashmagan 

elektronlar hisobiga 2 ta kovalent bog‘ hosil bo‘ladi. СОС

О. 



               NaOH + CO = HCOONa 

CO – ancha kuchli qaytaruvchi, ayniqsa yuqori temperaturada oksidlanadi. 

1.

 

2CO + O



2

 = 2CO


2

 

2.



 

CO + Cl


2

 = COCl


2

 

3.



 

CO + NiO = CO

2

 + Ni 


4.

 

Co + H



2

O = CO


2

 + H


2

 

5.



 

CO + PdCl

2

 + H


2

O = CO


2

 + Pd + 2HCl 

Kuchsizoksidlovchilikxossasininamoyonqiladi: 

2



 + СО = СН

4

 + Н



2

О 



2

 + СО = СН

3

ОН                            300 - 600



, р – 500 atm. 

Disproportsiyalanish: СО + СО = С + СО

2

 



СО 

– 

(+) 



zaryadlangan 

Ме 


kationlariganisbatanligantbo‘lishimumkin. 

Bundametallarnikarbonillarihisoblanadi. 

СО 

– 

bo‘yoqmoddalarbilanbirikadi: 



shuninguchunqondagigemoglabin 

О

2



eritishxossasiniyo‘qotadi, organizm СО bilannafasolsazaharlanadi. 

LaboratoriyadachumolikislotasigakonsentrlanganН

2

SO



ta‘sirettiribolinadi: 

HCOOH = CO + H

2



K



4

Fe(CN)



6

 + 6H



2

SO



+ 6H

2

O = 2K



2

SO



+ FeSO

+ 3(NH



4

)

2



SO

+ 6CO  



 

Sanoatda СO generator gazi, suv gazi va aralash gazlardan olinadi: 



1.

 

Generator gazi:  toshko‘mir to‘la yonganda hosil bo‘ladi. 

25% СО, 70% N

2

, 4% CO


2

 qolganlari CH

4

, H


2

, O


2

Q = 3347 – 4602, kJ/m



3

 

2.



 

Suvgazi: qizibturgancho‘g‘ ko‘mirustidansuvbug‘Io‘tkazibolinadi: 

С + Н


2

О = СО + Н

 

СО + Н


2

О = СО


2

 + Н


2

 

3.



 

Aralashgaz:birpaytningo‘zidacho‘g‘ 

holdagiko‘mirningustidanhavovasuvbug‘io‘tkazibolinadi: 

Tarkibi:30 % СО, 15 % Н

2

, 5 % СО



2

, 50 % N


2



Q =5440 kJ/m



3

 

 

СО asosida chumoli kislotasi, fosgen, methanol, sun‘iy benzin olinadi. 



Sian va uning birikmalari – (CN)

2  

yoki disian С = N – N = С 

Disian – rangsiz gaz, achchiq mindal hidiga o‘xshaydi, zaharli. Suvda, efirda, spirtda 

yaxshi eriydi. 



347 

 

Kimyoviy jihatdan u qaytaruvchi. 



(CN)

2

 + Cl



2

 = 2CNCl         Cl

2

     yoki  KMnO



4

, В


2

 

va oksidlovchi  Н



2

 + (CN)


2

  = 2НCN 

                        2Nа + (CN)

2

 = 2NаСN 



Sinil kislotasi: - НCN – sian rangsiz, oson harakatlanuvchan, achchiq mindal hidli, kuchli zahar.  

Azotning elektromanfiyligi yuqori bo‘lgani uchun, kovalent bog‘ uni tarafiga surilgan. 

НCN = Н

+

 + CN



-

 kuchsiz elektrolit. 

НCN suv bilan reaksiyaga kirishib, ammoniy formiat hosil qiladi: 

НCN + 2Н


2

О = НСООNН

4

 

НCN qaytaruvchi. 



КCN + Сl

2

 + 2КОН = КCNО + 2КСl + Н



2

О 

КCN + S = KCNS 



Sintez: 3C + N

2

 + BaO = CO + Ba(CN)



2

 

Ba(CN)



2

 + H


2

SO

4



 + 2HCN 

Texnikada: CO + NH

3

 = HCN + H



2

HCN zaharli modda. 



Texnikada KCN, NaCN, Ag va Au olishda ishlatiladi. 

Kompleks birikmalari:  K

Ag(CN)


2

,  K



3

Fe(CN)



6

,  K



4

Fe(CN)



6



Rodanid kislotasi – HCNS, yog‘simon, suv bilan yaxshi aralashadi, kuchli kislota. 

Rodanid tuzlari: KCNS, NaCNS, NH

4

CNS 


KCN + S = KCNS 

Hg(CNS)


2

. Olinishi: 

Hg(NO

3

)



2

 + 2KCNS = Hg(CNS)

2

 + 2KNO


3

 

Fir‘avn iloni: 



 

CNО


-

  birikmalari sianatlar deyiladi. 

 

Sianatlar 2 xil tautomer holatda bo‘ladi: Н – О – С ≡ N 



СаС

2

 + N



2

 = СаCN


2

 + С 


НCNS – radanid kislotasi. Rangsiz moysimon suyuqlik. Gazmollarnibo‘yashdaishlatiladi. 

Fe

+3



ochiladi. 

Fe

+3



 + 3CNS

-

 = Fe(CNS)



3

 

KREMNIY 

 

Si – eng ko‘p tarqalgan ximiyaviy element. 

 

SiO


2

 – qumtuproq. 

 

NaAlSi


2

O



– albast, KAlSi

3

O



8

 – ortoklaz, Al

2

O

3



·2SiO

2

·2H



2

O– kaolin, NaAlSiO

4

 – 


nefelin, Mg

3

Si



2

O

7



·2H

2

O – asbest. 



 

Fizik xossalari:  Si 2 allotropik modifikatsiyada uchraydi: 1) kristall; 2) amorf. 

 

1. Kristall. Si – to‘q kulrang modda (oktaedr) d = 2,328. T = 1423



C; elektr tokini 

o‘tkazadi. 

 

2. Amorf. Si – qo‘ng‘ir poroshok, ximiyaviy aktiv. 



 

Kimyoviy xossalari: kuchli oksidlovchi, galogenlar, O

2

, S, Si qaytaruvchi. 



 

Si + 2F


2

 = SiF


4

 

Si + 2Cl



2

 = SiCl


Si + O


2

 = SiO


 

3Si + 2N



2

 = Si


3

N

4



 

Si + C = SiC   

Si + 3B = SiB

3

 



 

Si ftorid kislotada eriydi:  

 

Si + 4HF = SiF



4

 + 2H


2

 

 



Ishqoriy eritmalarda Si erkin H

2

 bilan kremniy kislotasining tuzlarini hosil qiladi: 



 

Si + 2NaOH + H

2

O = Na


2

SiO


3

 + 2H


 

2Mg + Si = Mg



2

Si 


 

Olinish usullari:  

 

Laboratoriyada: 2Mg + SiO



2

 = 2MgO + Si 

 

Mg ortiqcha bo‘lsa, Mg



2

Si hosil bo‘ladi. 

 

Tex. Usulda olinishi SiO



2

 kremnozemni qayt. Asoslangan. 

 

Ishlatilishi: Si ferrosilitsiy holida qotishmalar olishda ishlatiladi. SiCl



4

 olinadi. 



348 

 

 



Si vodorodli birikmalari:  

 

Uglevodorodlarning gomolog qatoriga o‘xshab:  



 

C

n



H

2n+2


 

Si

n



H

2n+2 


 

Si-Si bog‘I (174,56 kJ/mol) bo‘sh, C-C (347,6 kJ/mol), shuning uchun uzun zanjir bog‘ 

hosil qolmaydi. 

 

Monosilan – SiH



4

; yoqimsiz hidli gaz, havoda o‘z-o‘zidan alangalanadi. 

 SiH

4

 = Si + 2H



2

 

SiH



4

 + 2H


2

O = SiO


2

 + 4H


2

; SiH


4

 + 2O


2

 = SiO


2

 + 2H


2

O  


Bu reaksiya o‘z-o‘zidan yonish bilan  - 191

C boradi. 



 

Xlor bilan portlash bilan oksidlanadi:  

 

SiH


4

 + 4Cl


2

 = SiCl


4

 + 4HCl 


 

SiH


4

 + 8AgNO


3

 + 4H


2

O = H


4

SiO


4

 + 8Ag + 8HNO

 

Olinishi: HCl ni Mg



2

Si ta‘sir ettirib olinadi: 

 

Mg

2



Si + 4HCl = 2MgCl

2

 + SiH



4

 

 



Si metallar bilan silitsidlar hosil qiladi., bu karbidlarga o‘xshaydi. Karbid kremniy SiC 

d=3,17 qattiqligi jihatidan olmosga yaqin. SiC – karborund t = 1830

C, juda chiroyli kristall.  



3C + SiO

2

 = 2CO + SiC  



Karborund – shliflash va qayrash materiallari tayyorlanadi, issiqqa chidamli materiallar 

olinadi. 



Xlorli birikmalari:  

2FeSi + 7 Cl

2

 = 2FeCl


3

 + 2SiCl


4

 

Si



2

Cl



va Si

3

Cl



8

 aralash 

2Si

2

Cl



6

 = Si + 3SiCl

4

 – xlorangidrid  



SiCl

+ 4H



2

O = H


4

SiO


4

 + 4HCl 


Si

2

Cl



6

 + Cl


2

 = 2SiCl


4

 

SiF



4

 – o‘tkir hidli rangsiz gaz. 

SiF



+ 4H



2

O = H


4

SiO


4

 + 4HF 


SiF

+ H



2

F

2



 = H

2

[SiF



6

] – geksaftorkremniy kislotasi 

4Na + SiF

4

 = 4NaF + Si 



Olinishi: 

1. Si + 2F

2

 = SiF


4

 

2. SiO



2

 + 2CaF


2

 + 2H


2

SO

4



 = 2CaSO

4

 + SiF



4

 + 2H


2

3.Ba[SiF



6

] = BaF


2

 + SiF


H

2



SiF

6

 – silitsiy kislotasi H



2

SO

4



 ga o‘xshash 

Olinishi: 

1. 2HF + SiF

4

 = H



2

[SiF


6

2. Ba[SiF



6

] + H


2

SO

4



 = BaSO

4

 + H



2

[SiF


6

3. 3SiF



+ 4H


2

O = H


2

SiO


4

 + 2H


2

[SiF


6

Vodorod tetraftor kremniy kislotasi dezinfektasiya qilish xossasiga ega. 



KREMNIYNING KISLORODLI BIRIKMALARI 

Kislorod bilan Si kremniy (II) oksidi SiO va kremniy qo‘sh oksidi SiO

2

 hosil qiladi. 



SiO

2

 tabiatda kvars, kristallobolit, kizelgur nomlari bilan ma‘lum. 



SiO

kislotalar ta‘siriga chidamli:  



2NaOH + SiO

2

 = Na



2

SiO


3

 + H


2

O  


Na

2

SiO



3

 + SiO


2

 = Na


2

SiO


3

 + CO


SiO


2

 sement eritmalar, shisha, fosfor ishlab chiqarishda va eruvchan shisha olishda 

ishlatiladi.  

H

2



SiO

3

 metakremniy kislotasi. Tabiatda silikat kislota tuzlari holida uchraydi. Silikat 



kislota suvda erimaydi. 

Na

2



SiO

3

 + HOH = H



2

SiO


3

 + 2NaOH 

H

2

SiO



3

 + 4HF = 3H

2

O + SiF


4

 

2HF + H



2

SiO


3

 = H


2

[SiF


6

Silikat kislotasi oksidlanish-qaytarilish reaksiyalariga kirishmaydi. 



349 

 

Olinishi: 



Na

2

SiO



3

 + 2HCl = 2NaCl + H

2

SiO


SiCl


4

 + 4H


2

O = Si(OH)

4

 + 4HCl 


Silikat kislota zolini vakuumda qizdirib quruq H

2

SiO



olinadi, bu modda silikagel 

deyiladi. Silikagel adsorbtsion xossaga ega. Neft va moylarni tozalashda ishlatiladi. H

2

SiO



3

 

zolini gazlamaga, yog‘och va qog‘ozga singdirish uchun ishlatiladi.  



Kremniy kislotasi va uning tuzlari:  

2H

2



SiO

3

 = H



2

Si

2



O

5

 + H



2

O         H

2

O · 2SiO


 

3H



2

SiO


3

 = H


2

Si

3



O

7

 + H



2

O         H

2

O · 3SiO


2H

4



SiO

= H



6

Si

2



O

+ H



2

Shisha. Oq qum, soda va ohaktosh shisha olishda asosiy xomashyo hisoblanadi.  



CaCO

3

 + SiO



2

 = CaSiO


+ CO


2

 

SiO



2

 ga kaliy karbonat va qo‘rg‘oshin (II) oksidi qo‘shilsa va suyuqlantirilsa xrustal 

shisha hosil bo‘ladi, 

Kremniy organic birikmalar. 1936 yili sovet olimi K. A. Andrianov kremniy organic 

birikmalar sintez qilish usulini topdi. Buning uchun ortokremniy kislotasining organic murakkab 

efirlari olindi. Bunda u gidroksil gruppasini uglevodorod radikallariga almashtirdi:  

                                         OCH

                                         |  



                         CH

3

O – Si – OCH



3

 

                                        | 



                                       OCH

ortokremniy kislotasining tetrametilefiri 



Bu moddalarni gidrolizlab tarkibida gidroksil guruhlari tutgan birikmalar olish mumkin.  

         CH

3

                      CH



3

 

           |                            | 



          OH                        O H                        OCH

3

           OCH



3

 

           |                            | 



                 |                    | 

HO – Si – OH  +  HO – Si – OH → HO – Si                Si – OH  

                       | 

        |                               |                   | 

          OH 

                   OH                         OCH

3

          OCH



3

 

Kondensatsiyalanish darajasiga qarab, n kichik sonlar bo‘lganda suyuqlik, n katta bo‘lsa 



silicon kauchuklar olinadi.  

Bu kauchuklar organism uchun mutlaqo bezarar bo‘lgani uchun undan odam organizmi 

uchun ichki protezlar tayyorlanadi. 

 

 



 

 

 



 

 

 



 

 

 



 

 

 



 

 

 



Jonlantirish uchun savollar 

1. III A guruh elementlariga umumiy tasnif. 

2. Bor, uning birikmalari. 

3. Borning kimyoviy xossalari. Birikmalari. 

4. Borning gidridlari. 

5. Alyuminiy, uning xossalari va birikmalari. 

6.  Alyuminiy  oksidi  va  gidroksidi,  ularning  amfoterligi  va  ko‘p  tarqalgan 

birikmalari. 

rining umumiy tasnifi. 

2.Uglerod uni tabiatda uchrashi. 

3.Uglerodning  metallmaslar  bilan  ta‘siri.Uglerodning  oksidlari.  Ularning 

olinishi. 

4.Kislotalari.Uning sanoatda olinishi. 

5.Uglerodning bora birikmalari. 

6.Kremniy ,uning tabiatda uchrashi.Kremniy oksidlari. 

7.Kremniyning vodorodli birikmalari.Silisidlar. 

8.Kremniyning  kislotalari.  Kremniy  organik  birikmalari.  Uglerod  va 

kremniyning tibbiyotdagi ahamiyati. 


1   ...   44   45   46   47   48   49   50   51   ...   58




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2020
ma'muriyatiga murojaat qiling