J a h o n w 2 sargitzasht a d a b iy o t I


Download 109.17 Kb.
Pdf ko'rish
bet30/38
Sana02.12.2017
Hajmi109.17 Kb.
1   ...   26   27   28   29   30   31   32   33   ...   38

312

—  U kaginam ning  o‘lig ini  tashlab-a?
—  B oshlang  deyapm an,  —  yer  tepinib  buy u rd i 
Namoz.
Y arim   so atlard an   so‘ng  b u rn in g g a  ch ertib   ketsa 
ham   ko‘rinm aydigan  qalin  tu m an lik   o rtid an   pusib 
kelgan  n a v k a rla r  choyxonaga  hech  qanday  qarshi- 
liksiz  b o stirib   k irib   hang-u  m ang  bo‘lib  qoldilar. 
B ir  chekkada  cho‘zilib  yotgan  to ‘r t   m urdadan 
boshqa  hech  kim   yo‘q  edi.  0 ‘rta d a n   ochilgan  k a tta  
tu y n u k ch ad an   to ‘lqin  u rib ,  shaloplab  oqayotgan 
su vning  shovqini  esh itilib   tu ra rd i.  K ap itan   P y o tr 
Shirokov tu y n u k ch ag a uzoq tik ild i.  N ihoyat,  boshi­
ni  ko ‘ta rib   xun u k   b ir  jilm ayib  qo‘ydi:
—  H a,  Namoz  deganlaricha  bor  ekan  bu  batto l.
VI  b  o b  
DAHBED  М О Т А М   ICHIDA
B o g ‘  tom onga  yozilgani  o ‘tg an   Zamonbekni 
o tga  o ‘ng arib   k etish ay o tg an i  o ‘sha  zahotiyoq ovoza 
bo‘lib,  bo‘lis  hokim i  M irza  Qobil  qo‘liga  qurol 
o lish i  m um k in  b o ‘lgan   a la m z a d a la rn i  oyoqqa 
t u r g ‘izib,  k e tla rid a n   o t  qo‘ydi.  J o ‘yidevonada 
bo ‘lgan  ch alam a-ch atti  otishm ada  b u lard an   sakkiz 
n a fa ri  huda-behuda  nobud  bo‘lib  ketdi.
Z am o n b ek n in g  
m u rd a s in i 
a ra v a g a  
yuk lab 
qaytishdi.
M irza  Qobil  o rtid an   qilich  y alan g ‘ochlab,  mabo­
do,  Namoz  qo‘lga  tu sh ib   qolsa  berilad ig an   muko- 
fo tn in g  k a tta ro g ‘in i o‘zim  olam an,  deb  kim  o‘zarga 
o t  qo‘yib  borgan  y ig itla rn in g   ko‘pchiligi  boy-u 
b a d a v la tla rn in g , 
k a tta -k ic h ik  
a m a ld o rla rn in g  
fa rz a n d la ri  edi.
Boy-u  b a d a v la tla r  x o n adonida  uch  k u n d an  
buyon  y ig ‘i  ovozi  tin g a n i  yo‘q.
Dahbed  m otam   ichida  to ‘lg ‘anm oqda  edi.
H am dam boy  suy u k li  o ‘g ‘li  Zam onbekni  oxirgi 
yo‘lga  M arg ‘ilontepadagi  k a tta   qo‘r g ‘onidan  uzat- 
di.  Ehe,  janozaga  k im lar  kelm adi  deysiz.  B ir  ho-
313

vuch  fo tih a  o ‘qib,  k o ‘ngil  so‘rab  k etishga  ne-ne 
mo‘ta b a r  zo tlar  qadam   ra n jid a   qilishm adi.  Gesket 
janoblari  ham   yelkasidagi  pogonlari  yal-yal  yonib 
tu rg a n   to ‘r t   polkovnikning  qurshovida  kelib,  ham- 
dard lik   bild irib   ketdi.  B uyog‘i  Baxm al,  N u ro ta, 
b u y o g ‘i 
Jo m -u  
Ju m a b o z o r, 
K a tta q o ‘r g ‘on-u 
X atirch id an   otda,  arav ad a,  tu y a la rd a   fo tih ach ilar 
kelib,  «shahid  bo‘lgan»  Zam onbekning  arvohini 
xushnud  etib,  B oybuvaning  cho‘kkan  ko‘nglini 
ko‘ta rish g a   h a ra k a t  qilishdi.
K a ttaq o ‘r g ‘onda  bug u n ,  nih o y at  «kir  chaydi» 
m arosim i  bo‘lib  o‘td i.  Y ig‘i-sig ‘i  taqqa  to ‘x tad i. 
Boybuva  o ‘klonlik  U sta  Kamol  naqsh  bergan  o‘n 
b ir  yog‘ochlik  guldor  uyda  tan ch ag a  ko‘ksini  berib 
m udrab  yotibdi.  Ju d o lik   dard id an   y u rak -b ag ‘ri 
kabob b o 'lgan   boy jan o b larin in g   orom ini  buzm aslik 
uchun  hovlidagilar  oyoq  uchida  sharpasiz  yurisha- 
di,  pichirlab  gaplashadilar,  tiq   etg an   ovoz  yo‘q. 
K a tta   hovlida  bam isoli  hayot  to ‘x tab   qolgandek.
Hamdamboy  xayollarini  to ‘x ta ta   olm aydi.  Mi- 
yasida h a r xil  fik rla r ch arx   u rad i.  «Е,  p arv ard ig o ri 
olam,  senga  nim a  qilm ishim   yoqm adiki,  m ening 
boshim ga bunchalik  qaro  k u n larn i  solasan.  Suyukli 
farzandim dan  ham  judo qilding,  —  g ‘ijin ib  o ‘ylash- 
da  davom  e ta rd i  Boybuva.  —  M eni  b a x ti  qaro  qilib 
qo‘yding.  A x ir,  o ‘zing  bu  osiy b an d alarin g n i  b irin i 
boy,  g ‘an i, b irin i kam bag‘al-u yo'qsil qilib y aratg an  
ekansan,  nega  endi  u la rn in g   ko‘ngliga  g ‘u lu   solib 
jiq qam u sh t  qilib  u ris h tira s a n .  M ening  qalbim ga 
boylik  vahm ini  solib,  g ‘a y ra t-u   sh ijo atli,  q a ttiq q o ‘l 
qilib  y a ra tg an   ham   o‘zingsan-ku?  N ega endi  menga 
behisob  boylik  ato  qilib  u n i  e h tiy o t  saqlashim ga 
o‘zing  x alaq it  berasan.  Nega  y o 'q sillarn i  menga 
qayrab qo'yding? R o‘za tu tsa m ,  namoz o ‘qisam , f i t r  
ro ‘za bersam , zakot-u u sh rn i kanda qilm asam , hajga 
borib  M uham m ad  alayhussalom ning  xoki  poklariga 
boshim ni u rib  qaytgan bo‘lsam , nega endi meni yana 
ta g ‘in bunchalik q a ttiq  jazo larg a m u stah iq  qilasan? 
Namoz  o‘zi  kim   bo‘ldi?  Din  yo ‘lidan   q ay tg an , 
islom iyat  aq id alarin i  oyoqosti  qilib,  eshon-u  mul- 
lalarn i  kaltak lab   yuribdi-ku,  u   k o firn i  nega  jazola-
314

m aysan? Ehtim ol, u n i jazolashni m ening zimmamga 
yuklab  qo‘ygan bo ‘lsang  kerag-u,  v aq tid a  am ringni 
bajo  qilm aganim   bois  endi  m ening  o ‘zim ni  jazola- 
yotgan bo‘Isang  kerak.  M asjidlarga o t bog‘lab,  tu n - 
la ri aziz avliyolarning xonaqohlarida yotib yu rg an  u 
k o firn i allaqachon q a tl etm o g ‘im d a rk o r edi. U gum- 
roh begunoh b an d alarin g n in g  qonini to ‘kib yuribdi. 
A x ir  o‘zing  Q u r’oni  sh arifd a   «Al-qasosu  minal- 
haq»,  deb  b itib   qo‘yibsan-ku.  Demak,  qasos  olmoq 
m usulm on bandang uchun ham  qarz-u,  ham  fa rz d ir. 
Demak,  m ening  ham   qalbim da  qasos  o ‘tin i  o‘zing 
yoqm oqdasan,  e,  xudo.  Qonga  qon,  jonga  jon  ola­
m an.  Suyukligim ,  suyangan  to g ‘im  Zamonbekning 
b ir qoshiq qoni uchun k o fir Namoz  avlodining ham ­
m asini  bo‘g ‘izlaym an.  Zamonbegim,  ish larim n in g  
riv o ji,  dono  m aslahatchim   eding,  qabringda  tinch 
yot.  0 ‘chin g n i  olam an,  o‘g ‘lim.  Meni  him oya  qilib 
sen  sh ah id   k etd in g ,  x o tin in g   beva,  asaldek  sh irin  
fa rz an d larin g   yetim   qoldi,  toylog‘im .  M ard  eding, 
arslon  eding,  sh ah id   ketd in g .  X udo  ko‘nglim ga 
soldi,  o‘chingni olam an».
H am dam boy  xudd i  uyqudan  u y g ‘ongandek  b ir 
seskanib  uyoq-buyog‘iga  qarab  oldi.  Tancha  u stid a ­
gi  kum ush  qo‘n g ‘iroqchani  ja h l  bilan  silk itd i. 
Eshik  ovozsiz  ochilib,  ostonada,  ikki  qo‘li  ko‘ksida, 
boshi  xiyol  egilgan  x izm atk o r  ko‘rindi:
—  M irzoni  ch aq ir  buyoqqa.
Xiyol  o‘tm ay   yuzi 
zahil,  qovoqlari  salqigan 
Olim  M irzo  k o 'rin d i.  Ichk ari  k irish g a botinolm ay  u 
ham   ostonada  qo‘l  qovu sh tird i.
—  Qachon  qaytding?  —  tan ch ad an   boshini 
ko‘ta rd i  Boybuva.
—  K echalab  yo‘l  bosib  keldim ,  —  deb  qo‘ydi 
Olim  M irzo.
—  X o‘sh,  K a ttaq o ‘r g ‘on  ta ra fla rd a   nim a  gap?
Olim  M irzo  aslo  so‘ram ang  degandek  um idsiz
qo‘l  siltab   qo‘ydi:
—  H am m ayoqda  shu  b atto l  N am ozning  gapi.
—  A kam   bilan  gaplasha  oldingm i?
—  U  kishig a  ham   oson  em asdur,  Boybuva,  — 
x o ‘rsin ib   qo‘ydi  ham on  qo‘l  qov ushtirib   tu rg a n
315

Olim  M irzo,  —  Zamonbek  sizga  fa rz an d   bo ‘lsa,  u 
kishiga  kuyovdir.  K uyov  farzan d d an   a ’lo,  deydilar 
m ashoyixlar,  poloponidan  ay rilg an   chum chuqdek 
chirqillab  y otibdilar.
—  A kam   m enga  hech  gap  aytm adim i?
Olim  M irzo  orqasiga  o ‘g irilib   esh ik n i  ichidan 
berkitib ,  p a st  ovoz  bilan  dedi:
—  A rslonqul  Namoz  bilan  kalla  talash ib   yu rg an  
ekan.
—  X o‘sh?  —  Boybuvaning  ko‘zlari  charaqlab, 
y u zlari  n u rlan ib   ketgandek  bo‘ldi.
—  N am ozning  bosh in i  kesib  b e rish g a   rozi 
bo‘libdi.
Ham damboy  o‘rn id an   tu rib ,  neg ad ir  k a ftla rin i 
bir-b irig a  ishqalay  boshladi.
—  Rozi  bo‘libdi  degin?
—  H a,  rozi  bo‘libdi.  F aq at  v a ’da  qilingan  til- 
loning  yarm in i  oldin  olam an,  debdi.
—  Men  rozi.  M ana,  x a lta g a   solib,  tayyorlab 
o‘tirib m an   un i.  H oziroq  jo ‘na.  Olim  M irzo,  b u tu n  
hayotim   davom ida  ham dam im   bo‘lgan  eding,  bu 
ishda  ham   ham dam im   o ‘zingsan.  H oziroq  jo ‘nay 
qol,  oq  yo‘l  senga...  endi  m enga  M irzo  Qobilni 
chaqirib  ber.
M irza  Qobil  b ir  necha  kun d an   buyon  azador 
B oybuvaning  ko‘n g lin i  ovlash  u chun  sh u   yerda  tu- 
n ayapti.  Boshqa  azad o rlarn in g   uyiga  nom igagina 
borib  fo tih a   o ‘qib  keldi.  Qolgan  v aq ti  shu  yerda 
o ‘ta y ap ti un in g .  U behad qo‘rq ib  ketgan:  otishm ada 
o 'lg an  y ig itla rin in g   o ta-o n alari  *jang  qilishni  b il­
mas  ekansan,  nega bizn in g  o‘g ‘lim izni  olovga bosh- 
lab  k ird in g » ,  deb  un in g   o‘zini  qora  kaltak   qilib 
yub o rish lari  hech  gap  em as.  B undan  ta sh q a ri,  xiz- 
m a tin g g a   b erib   qo ‘yg an   o ‘g ‘lim n i  e h tiy o t  qila 
olm ading,  deb  Hamdam boy  ham   u n i  sog‘  qo‘ym asa 
kerak.  Boyning  g ‘azab  to ‘la  qalbi  b u g u n   bo ‘lm asa 
e rta g a   jun b ish g a  keladi,  hiqildog‘idan  siqib  olishi 
hech  gap  emas  a x ir.  M irza  Qobil  och  bo‘rin in g  
q arsh isig a boylab  qo‘yilgan  qo‘zichoqning  ahvoliga 
tu sh ib  qolgan hozir. D ir-d ir q altirab , tu n -u  ku n boy­
n in g  k o ‘zini poylab,  y u ra g in i hovuchlab o‘tirib d i.
316

—  A ssalom u  alaykum ,  Boybuva,  —  dahlizda 
tu rib   boshi  yerga  tek k u n ch a  t a ’zim  qildi  hokim .
—  N echta  qurollangan  y ig it  topib  kelishing 
m um kin  hozir?
—  Boybuva,  u la r...  azador-ku?
—  T u p u ru k   q u rigu n cha  m u h latd a  o ‘n ta   q u ro l­
langan  y ig it  topib  kelasan.
—  B oybuva...
—  J o ‘na.
H am dam boy  ik k i  o‘g ‘li,  k u y o v la ri,  am aki- 
v a ch c h a lari  bo ‘lib  sak k iz  y ig itn i  q u ro lla n tirib  
hokim ning  q ay tish in i  ko'chada  k u tib   tu rd i.  Mirzo 
Qobil,  garch i  boy  jan o b lari  un g a  tu p u ru k   q u rig u n ­
cha  m u h la t  b ergan  bo ‘lsa  ham ,  ku n   peshindan 
oqqanda qay td i.  K echikkani  uchun  Boybuva  u n i b ir 
qam chilam oqchi  ham   bo‘ldi-yu,  ammo,  hozir  bajar- 
moqchi  bo ‘lgan  yum ushida  hokim ning  sadoqati 
d a rk o r  bo ‘lg an i  uchun  sh ash tid a n   qaytdi.  Boy  o ‘n 
sakkiz  o tliq n in g   oldiga  tu sh ib ,  so‘nggi  p ay tlard a 
boshi  balolardan  chiqm ay  qolgan  Ja rq ish lo q   tom on 
o t  ch o p tirib   k e td i.  Bo‘rin in g   bolasini  o‘ldirib  
bo‘lm as  em ish.  Ona  bo‘r i  q a ttiq   q u tu rib   o ‘ch 
olarkan.  Qo‘yxonaga  k irib   olib,  qo‘y-u  qo‘zilarn i 
bo‘g ‘iz la rk an ,  duch  kelgan  odam ning  qo rn in i  yorib 
ta sh lay   b e ra rk an .  H am dam boy  ham   ho zir  bam isoli 
q u tu rg a n   ona  bo‘rig a   o‘x sh ard i.  Qo‘yxona  a x tarib  
ketm oqda  u.  Him oyasiz  qolgan  qo‘zilarn i  tu tib   olib 
tom og‘iga tis h in i b o tirib ,  qonini to ‘yguncha so‘rish  
ish tiy o qid a  yonib  borm oqda  u.  N am ozning  avlod- 
ajdodini  qirib  tash lam ag u n ch a  qonga  b o ‘lgan  tash- 
nalig i  qonm aydiganga  o 'x sh ayd i.
V I I   b o b
« D A D A M N I   OTIB  QO'YDILAR...»
J a rq is h lo q n in g   ko‘rim sizgin a  m asjidiga  y ig ir­
m a  chog‘lik  yosh-u  q ari  to ‘planib  peshin  nam ozini 
o‘qim oqda ed ilar.  Ham dam boy,  hovlisi  ko‘cha  yuzi-
317

da bo‘lgan m ana shu mas j id  oldida  terg a  pishib k e t­
gan  o tin in g   jilovini  to rtd i:
—  M asjidni  qurshab  tu rin g la r,  —  dedi  shosha- 
pisha,  —  hech  kim ni  ch iq arm an g lar.  H okim ,  meni 
qotilning  xonadoniga  boshla.
C h o rak o r  X olbek  b ilan   p ax sak ash   Ja v lo n q u l 
devor  darm iyon  yashaydilar,  o ralarin i  p astak kin a 
kesak  devor  a jra tib   tu ra d i.  T u t  novdasidan  to ‘qil- 
gan  chetan  eshikcha  orqali  kirdi-chiqdi  qilishadi, 
hamsoya  tovoq  qilishadi.  Y u rt  notinch  b o'lgandan 
buyon jo ‘jab ird ay  jon bo‘lgan bu   ikki  xonadon  yana 
ham  yaqinlashib  ketgan.  Ipakdek  m ayin  ta b ia tli, 
ham m aga birdek m ehribon, beozor Bibiqiz  xolaning 
sil  kasaliga  chalinib  qolganiga  ikki-uch  yil  bo‘lib 
qoldi.  Bu  d ard i  bedavoni  Sergey  tabib  ham   davolay 
olmadi.  H ozir  Bibiqiz  xola  b ir  ahvol  bo‘lib  qolgan.
O naizor  begona  ellarda  y u rg an   N asibasiga  in tiq  
edi:  qizi  bilan  ko‘rish d i-y u ,  ahvoli  yengillashish 
o‘rn ig a  neg ad ir  b a tta r  og‘irlash ib   qoldi.  K echadan 
buyon  to m o g ‘ida  g ‘a r g ‘a ra   b o r.  O yog‘i  sovub 
boryapti.  B ugun  ko‘zlari  tep ag a  to rtib ,  hushidan 
ham  ketib  qoldi.  H ozir  ik k i  xonadonning  erkag-u 
xo tin i,  bola-yu  chaqasi  bem orning  yoniga  to ‘pla- 
nishgan.  H ushiga kelib ko‘zini ochishini k u tish y a p ­
ti.  R ozi-rizolik tilash ib ,  vidolashib olmoqchi edilar.
H ar  ikki  hovlining  ko‘cha  eshigini  b ir  vaqtda 
sh id d at  bilan  do‘p illatib   qolishdi.  Ahvol  olish 
uchun  hovliga  chiqqan  N asiba  hovliqib  orqasiga 
qaytdi.
—  Dada,  otliq lar.
—  K im   ekan  u lar?  —  shoshilib  o‘rn id a n   tu rd i 
Javlonqul.  Ikki  h atlab  ko ‘cha  eshik  oldiga  borib, 
tirq ish id an   m o‘ra la d i...  e  xudo,  e,  p arv ard ig o ri 
olam,  bu  qanaqa  ko ‘rg ilik   bo‘ldi  yana.  M irza  Qobil 
qilich   y a la n g ‘ochlab  tu rib d i.  H am dam boyning 
qo‘lida  sak k izo tar  to ‘pponcha.
Eshik  yonida  tu rg a n   y ig itla rd a n   b iri  osmonga 
q aratib   o‘q  uzdi:
—  Och  eshikni  tezroq.
Jav lo n q u l  yoshiga  yarashm aydigan  b ir  tezlik   va 
chaqqonlik  bilan  orqasiga  qaytdi:
318

—  N asiba,  Omon,  B aro tali og ‘ilxonaning  tom iga 
y u g u rin g lar.  M iltiq lar  tom da,  beda  g ‘aram inin g  
o stida.  Q urollaninglar.
U chovlari  og ‘ilx o n a  ta ra fg a   o‘tis h g a   a ran g  
u lg u rib   qolishdi.  M irza  Qobilning  y ig itla ri  om onat 
q u rilg an   ko‘cha  eshikni  tepib  qulatib ,  hovliga 
b o stirib   k irish d i.
—  U shla  o ‘g ‘riboshini,  —  qo‘lin i  bigiz  qilib 
Jav lo n q u ln i  ko‘rsa td i  Hamdamboy.
B esh -o lti 
a z a m a t  y ig it  b ird a n  
ta sh la n ib , 
p ah lav o n  
p a x sa k a sh n in g  
b a q u v v a t 
q o 'lla rin i 
orqasiga  qayirib,  o‘zini  hovli  o ‘rta sid ag i  q ari  nok 
d a ra x tig a   chandib  bog‘lay  boshladilar.
—  Namoz  qayerda?  —  Jav lo n q u ln in g   g ‘azabdan 
q a ltira b   tu rg a n   iyagini  qo‘lidagi  to ‘pponchaning 
sovuq  d a sta si  bilan   ko‘ta rd i  Hamdamboy.
N arig i  hovlidan  oyog‘i  shol  bo‘lib  yotib  qolgan 
Xolbekni  su drab  chiqishdi.  X olbekning  d ardga 
chalingan  oyoqlari  ingichka  to rtib ,  o ‘zi  ham   ozib, 
chaqaloqdek  kichkina  bo‘lib  qolgan  ekan.  Boyning 
oyog‘i  o stiga  ta sh la d ila r  uni.
—  Tanchaga  berkinib  yotgan  ekan,  —  axborot 
b erdi  su drab  chiqqan  y ig itla rd a n   biri.
—  Namoz  qani  deyapm an?  —  Javlon q u ln in g  
iyagini  yana  ham   baland  ko‘ta rd i  Hamdamboy.
—  Boybuva,  —  en tik ib   dedi  Jav lon q u l,  —  nim a 
gap  o ‘zi,  tu sh u n tirsa n g iz-ch i.
—  U ylarni  tin tin g ,  —  buy u rd i  Hamdamboy,  — 
Namoz  topilm asa,  sen  o‘g ‘riboshini  naq peshonang- 
dan  otib  tashlaym an.
X uddi  shu  p aytda  bem or  yotgan  xonadan  qiy- 
chuv  esh itilib   qoldi.  Q izaloqlarning  fary od i,  o‘g ‘il 
b olalarning  dodlagani  ham m ayoqni  qoplab  ketdi.
—  Uyga  k irm an g lar,  —  sherdek  о ‘k irib   yubordi 
pahlavon  paxsakash,  —  xo tin im   betob,  o‘lim  bilan 
olishib  yotibdi  u  bechora.  M usulm onlar,  insof 
borm i  senlarda.
—  X o tin in g n i  jo nin i  m ening  o ‘zim  s u g ‘u rib   ola­
m an,  —  g ‘azabdan  tish la rin i sin d irg u d ek   g ‘ijirlatib  
dedi  Hamdam boy. 
—  A zroil  m ening  o‘zimman. 
H a,  men  A zroilm an.  Jo n in g n i  olam an  ham m angni.
319

—  Boybuva,  in so f  qiling.
—  T ilingni  tiy ,  o‘g ‘riboshi.
—  Sening o‘zing  o‘g ‘risa n ,  —  ta n ig a  bog‘langan 
arqonni  uzish g a  in tilib   dedi  Javlonqul.
—  Otib  tashlaym an.
—  X otinim   jon  b ery ap ti  deyapm an,  insofsiz.
—  Oldin  o 'zin g   o‘lasan,  m ana.
G ‘azabdan  o‘zini  yo‘qotgudek  b ir  k o 'yg a  tu sh - 
gan  Hamdam boy  Jav lo n q u ln in g   qoq  peshonasini 
m o‘ljalg a  olib  tep k in i  bosdi.  So‘nggi  p ay tlard a  u 
g arch i  ham isha  yonida  to ‘pponcha  olib  yursa-da, 
u n i  kam dan-kam   o ta r,  yaxshi  m o 'ljalg a  ololmasdi. 
Lekin  bu  gal  o ‘qi  xato  ketm adi.  Jav lon q u l  nim adir 
aytm oqchi  bo‘lgandek  lab larin i  cho‘zgancha  boshi 
b ir  tom onga  og ‘ib,  jim   qoldi.
X uddi  shu  daqiqada  og'ilxona  tom idan  gum- 
b u rlab   o‘q  ovozi  esh itild i.  M irza  Qobilning  y ig it­
larid an   b iri  o‘q  tegib  b ir  sak rab   yerga  chalqancha 
tu sh d i.  Boshqa  b iri  sh e rik la ri  q ato ri  qochib  bora 
tu rib ,  ko‘cha  eshik  ostonasi  oldida  m unkib  ketdi.
—  Namoz,  —  vahim a  ichida  baqirib  yubordi 
qochib  borayotgan  y ig itla rd a n   biri.
M irza  Q obilning  n a v k arlari,  boyga  ta ra fk a sh  
bo‘lib  kelgan  q a rin d o sh -u ru g ‘la ri  «Namoz»  degan 
so‘zni  esh itib ,  b ir  n afas  dovdirab  tu rish d i-y u , 
so‘ng  to ‘satd a n   o‘zlariga  kelib,  o stilarid a  depsinib 
tu rg a n   bedovlarning  boshini  duch  kelgan  tom onga 
b u ra  boshladilar.
—  Q ayt,  ham m ang,  —  baq ird i  Ham damboy,  — 
hech  qanday  Namoz  yo‘q  bu  yerda.  M irza  Qobil, 
sen  chorvoq  tom ondan  o‘tib   og ‘ilxonani  o‘qqa  tu t. 
H am m asini  qirib  tashlam ag u n ch a  k etish  yo‘q  bu 
yerdan.  D avrbek,  akang n ing   o ‘chini  ol  o ‘g ‘lim, 
u y larig a  o‘t   qo‘y  bu  g azan d alarn in g ...
O g‘ilx o n a  to m id a   N asib a,  Omon,  B aro tali 
uchovlari  hovlidagi  q u tu rg a n   y ig itla rn in g   h a r  b ir 
h a ra k a tin i  ku zatib ,  nazard an   qochirm ay  mo‘ljalga 
olib  tu rg a n   ed ilar.  Jav lo n q u ln i  o tg a n la rin i  к о ‘rib 
uchovlari  baro b ar  o ‘q  u zishdi.  B aro tali  y ig it  bo‘lib 
qo‘liga  m iltiq   ushlam agandi,  o ‘qi  bekorga  ketdi 
u n in g .  N asib a  o ta sig a   o ‘q  u z ilg a n in i  к о ‘rib ,
1 1 -5 6 4 2  
321

dovdirab  qoldi  shekilli  boyni  m o‘ljalga  olib  tu rg a n  
bo‘lsa-da,  o ‘qi  boshqa  birovga  te g d i...  onasi  o‘lim 
oldida,  o tasini  ham   otib  tash lash d i  un in g .  Nima 
qilsin.  Nima  qilishi  kerak  shu  paytda?  Dodlab 
oldilariga  borsinm i?  H a-ha,  borgani  m a’qul,  otasi 
boshi  qiyshayib,  bo‘ynidagi  arqonga  osilib  qoldi, 
yechib  olishi  k erak ...
—  Men  o ldilariga  boram an,  —  sak rab   o 'rn id a n  
turm oqchi  b o 'ld i  Nasiba.
—  Y ot,  —  yelkasini  p astg a  bosdi  Omon.
—  Q o'lingni  ol,  Omon.
—  Yot  deyapm an...  —  qichqirib  yubordi  Omon.
M aydon  to m o n id an   k e tm a -k e t  o tilg a n   o 'q
N asibani  tom   b a g 'irlab   yotishga  m ajb u r  qildi.  O'q 
q u ru q   beda  g 'a ra m in i  v ish illatib   kuy dirib ,  sh u n ­
doqqina  yonginasidan  o 'tib   ketd i.  N asiba  silliq 
suvalgan  m uzdek  tom ga  boshini  qo'yib  b ir  nafas 
jim   qoldi...  yo'q,  b o 'la r  ish  b o 'ld i,  endi  o 'zin i 
q o 'lg a  olib,  aql  bilan  ish  k o 'rm o g 'i  kerak.  Tomda 
uch  kishi  yotishibdi.  Eng  m ergani  N asiba,  jan g  
k o 'rg a n i  ham   shu.  N im a  b o 'p ti  o tliq la r  hu ju m   q il­
gan  b o 'lsa,  u la rn in g   hech  b iri  yaxshi  otolm aydi, 
buni  N asiba  yaxshi  biladi.
—  M iltiqni  m enga  ber,  —  B arotaliga  sh iv irlad i 
N asiba,  —  sen  o g 'ilx o n a   orqali  hov lig a  bor, 
dadam ga  yordam   ко‘rsa t.
—  Opa,  opajon,  —  q a ttiq   q o 'rq ib   k e tg an  
B arotali  d ag '-d ag '  q a ltira rd i.
—  Tush  tezroq.
O tliq la r  p a n a-p an a g a   p u sib   o lish ib , 
beda 
g 'aram in i  o'qqa  tu ta   boshladilar.  Q im irlashning 
ham ,  bosh  k o 'ta rib   uyoq-buyoqqa  qarab  olishning 
ham   hech  iloji  bo'lm ay  qoldi.  N im a  qilish i  kerak ?.. 
Namoz  akasi  b o'lganda  nim a  qilardi?  Y o'q,  bu 
yerda  o rtiq   qolib  bo'lm aydi,  ana  beda  ham   lovillab 
yona  boshladi,  yo  rabbiy.  Omon  ikk o v lari  g 'aram  
ostidagi  y ash irin   tu y n u k d an   sak rab ,  o g'ilxonaga 
tu sh d ila r.  Bu yerdan  tash q arid a  nim a bo'layotgani- 
ni,  g 'an im   qayerga  pu sg an ini  hech  ко‘rib   bo'lm ay­
di.  Q urshovni  siqib  k elish lari  m um kin.  Tomdagi 
alanga  ham   kuchayib  o g 'ilx o n an in g   ichiga  o 'ta
322

boshladi.  O tlar  bezovta  kishnab,  depsinib,  arqonni 
uzgudek  u rin ish y a p ti.  0 ‘t   k etsa  kuyib,  jiz g ‘inak 
bo‘lib  qolishlari  m um kin.
Yechib,  o tla rn i  hovliga  chiqarib  yuborishdi.
—  Omon,  sen  em aklab  hovliga  bor,  —  shoshilib 
b u y u rd i  N asiba,  —  opam larni  qo‘riqla.
—  Sen  yolg‘iz  qolasan.
—  Em akla  deyapm an.
X a y riy a t,  Omon  o rtiq c h a   gap  q a y ta rm a d i. 
Em aklab  eson-omon  hovliga  ham   o‘tib   oldi.  0 ‘q 
o v o zlari  y a q in d an ,  ju d a   y aq in d an   k e la y a p ti. 
Demak,  halqani  to ra y tirib   kelishibdi.  Og‘ilxona- 
n in g   ichi  achchiq  tu tu n g a   to ‘ldi.  Yo‘q,  bu  yerda 
qolib  bo‘lm aydi.  Nima  qilish  kerak?  H uv  n arid a 
su v   o ‘ta d ig a n   opch in   b o r.  0 ‘sh an d a n   K arim  
S ag ‘irn in g   bog‘iga  em aklab  o‘ts a   bo‘ladi.  N asiba 
qo‘lida  ikki  m iltiq ,  tu tu n   qoplagan  y er  b ag‘irlab 
borib,  opchindan  tezg in a  o‘tib   ketd i.  0 ‘zi  ham   bil- 
m aydi  —  v u ju d id ag i  bu  kuch  qayoqdan  pay do 
bo ‘ldi  ekan  shu  paytda.  N azarida,  hayajonlanayot- 
gani  ham   yo‘qqa  o ‘xshaydi.  R u h id a  sokinlik,  fikr- 
la rid a   a n iq lik   se z a y a p ti.  M iyasida  k e tm a -k et 
re ja la r  tu g ‘ilib  borm oqda.  P astak   devorga  tir- 
m ashib,  yana  b ir  boqqa  tu sh d i.  «O rqalariga  o ‘tib 
olishim   kerak.  Q ayerdan  x av f  ku tm ag an   b o 'lsalar, 
o ‘sha  yerdan  m o‘ljalg a  olam an  u la rn i...»   fik rid an  
o ‘td i  N asibaning,  —  e,  xudo,  yana  ozgina  kuch, 
yana  b ir  oz  xavfsiz  fu r s a t  b er  m enga.  O tam ning 
o‘chini  olay,  onam ning  o 'ch in i  olay,  j u r ’a t  ber 
m enga...  Voy sho‘rim ,  tom ga  qanday chiqdim  endi? 
Chiqam an,  xudo  xohlasa  chiqam an.  Devor  orqali 
b o stirm ag a,  keyin  tom ga o‘tib olam an.  E,  xudoyim , 
yana  ozgina  kuch a to   qil  m enga...»
Tom  to ‘la  o ‘tin   ekan.  0 ‘tin la r  orasiga  cho‘kib, 
N asiba  a tro fn i  tezg in a  k u zatib   chiqdi.  K o‘ksi 
tem irch in in g   dam idek  k o ‘ta rilib   tu sh ib ,  nafasi 
qisilib bory ap ti.  Lekin  fik ri  ham on  tin iq ,  qo‘li  ham 
q a ltira y o tg a n i  yo‘q.  Yuz  odim cha  n a rid a   uch  otliq 
o ‘zlarin i  devor  panasiga  olib  tu rish ib d i.  O tlar beto- 
q a t,  b ir  joyda  tek   tu ro lm ay   depsinib  qo‘yishadi. 
Terakdek  novcha  otliq ,  qo‘lini  og‘ziga  karn ay   qilib

Download 109.17 Kb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   26   27   28   29   30   31   32   33   ...   38




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2020
ma'muriyatiga murojaat qiling