T o s h k e n t m o L iy a I n s t I t u t I

Davlatning  fan  va  iqtisodiyot  sohasidagi  siyosati
D avlatim iz  mustaqillikka  erishgandan  so‘ng  o ‘ziga  xos  va  mos 
rivojlanish  yo'lini  tanladi.  Sobiq  ittifoq  davridagi  boshqarish  talabga 
javob  berm ay  qoldi.  0 ‘zbekistonni jahonga  nam oyon  qilish,  axborot 
va  iqtisodiy  jih atd an  chetlashtirish  hollariga  barham   berish,  jahon 
ham jam iyatining  boshqa  m am lakatlari  qatorida  teng  b o ‘lib  olish  sari 
intilish  davlat  siyosatining  ustuvor  yo‘nalishiga  aylandi.  Bu  sohada 
m a ’lu m   y u tu q la rg a   e ris h ild i.  T u rm u sh   ta rz im iz   h a y o tim iz n i 
jam iyatim izning asosiy tamoyillarini va davlatimizning siyosiy, ijtimoiy, 
h u q u q iy   iq tis o d iy   tu z ilm a la rin i  hal  q ilu v c h i,  u m u m in s o n iy
161

qadriyatlarga asoslangan,  erkin  dem okratik  kelajagimizni aniq bclgilab 
bergan  asosiy  q o n u n   —  K onstitutsiyam izni  qabul  qildik.  Iqtisodiy 
yo‘nalishlam i belgilashda respublikam izning o ‘ziga xos turm ush  tarzi, 
sh art-sh aro itlari  va  xususiyatlari,  xalq  a n ’analari  va  urf-odatlari  h ar 
tom o n lam a hisobga olindi.  0 ‘zbckiston tanlab olgan y o i  respublika va 
uning  xalqi  m anfaatlariga  nihoyatda  m os  keladigan  ijtim oiy jih atd an 
yo‘naltirilgan bozor iqtisodiyotini shakllantirishga qaratilgan iqtisoddir. 
Iqtisodiy islohotlar siyosiy manfaatlarga b o ‘ysundirilgan m am lakatlarda 
iqtisodiyot batm om  barbod b o iishini hayot tasdiqlagan.  Shunday b o ‘lsa 
xalqning ahvoli og‘irlashadi.  Ziddiyatlar kuchayadi.  “ Biz iqtisodni  har 
xil siyosiy m afkuradan  ustun q o ‘yib,  shu sohada b o ‘lgan  m uam m olarni 
hal qila borib,  ijtimoiy barqarorlikni ta'm inlaym iz.  Butun jamiyatimizni 
y a n g ila s h   a s o s in i  va  in s o n   u c h u n   m u n o s ib   s h a r t- s h a r o it la r  
yaratyapm iz.
Iqtisodiy islohotlam i o ‘tkazishga yangicha yondashuvlam i hayotning 
o ‘zi  taqo zo  etyapti.  Iqtisodiy  islohotlar  m ohiyatini  chuq urro q   ifoda 
etish,  ularning  hayotiy  zarurligini  aniq  ravshan  anglab  yetish  lozim. 
R espublikada  h a r  bir  rahbar,  har  b ir  xodim   ilg’o r  fikrlovchi  h ar 
b ir  o d am   islohotlar g ‘oyasi  bilan  yashashi  lozim ” 1.
D e m a k ,  iq tiso d iy   islo h o tla rn i  asosiy  ta m o y il  va  g ‘o y alarin i 
tushunish va tushuntirish  fan  rivojiga uni amaliy faoliyatga fandagidek, 
tatbiq etilishiga bog‘liq.
Iqtisodiy islohotlarni, vazifalarni amalga oshirishda mamlakat  uchun 
quyidagi  so halar  uzluksiz  ustuvor  yo‘nalishlar  qilib  belgilangan:
-  ta ’lim  va  m adaniyatni  rivojlantirish va  isloh  qilish;
-  aqliy va  m a ’naviy  salohiyatini  m ustahkam lash;
-  aholini  ijtim oiy him oya qilish.
Bularni,  u m u m an ,  iqtisodiy  islohotlarni  am alga  oshirish,  bozor 
iqtisodiyotiga  o ‘tish,  birinchi  galda  kadrlar  im koniyatiga,  ularning 
kasb  jih a td a n   tayyorlanganligiga  bog‘liq.  T a ’lim  beradigan  fanlar 
darajasini  yuqori  pog'onaga  ko‘tarish  davr  talabidir.  Bilimdonlik, 
yuqori  madaniylik,  yutuqlar garovidir.  Fan kashfiyotlari suv va havodek 
zarurdir.  Shu  sababli  ham   aytish  lozim ki,  davlat  bu nd an  buyon  ham  
iqtisodiyotda,  eng  asosiy  ustuvor  tadqiqotlarni  q o ilab-quvvatlaydi.
1 i.  K arim ov.  Bizdan  ozod va obod  Vatan  qolsin.  T .2.-T .:  “ O 'zbekiston",  1996.  4-
bet.
162

Chunki  mamlakatimiz kelajagi ana shu tadqiqotlarga bog'liq.  Demak, 
ilmiy  ijod  qilish,  izlanishlar,  ilmiy  tad q iq o tlar  faoliyatining  moddiy 
bazasini  rivojlantirish,  xorijiy  m am lakatlar  tajribalarini  o'rganish, 
aloqalarni m ustahkam lash zarur.  Buning  uchun iqtisodiyotning amaliy 
ehtiyojlariga yaqinroq b o'lish,  sam arali  natijalarni  beradigan  ixcham, 
izlanuvchan  ijodiy ja m o alar tashkil  etish  maqsadga  muvofiqdir.
Iqtisodiy sohadagi  fan va  ilmiy tadqiqotlarning doim iy rivojlanishi 
uch u n   qulay  sh art-sharo itlard an   biri  bu  t a ’lim  sohasini  ch uq ur  isloh 
qilishdir.  Shu  m u no sabat  bilan  O 'z b ek isto n   Respublikasi  ta ’lim 
to 'g 'ris id a g i  q o n u n in in g   ishlab  ch iq ilish i  ayni  m u d d a o   b o 'ld i. 
Q onunning  3-m oddasida  “ T a ’lim  O 'zbekiston  Respublikasi  ijtimoiy 
taraqqiyoti  sohasida  ustuvor  deb  e ’lon  qilinadi”  deb  aytilishi  bilan 
birga,  ta ’lim  sohasidagi  davlat  siyosatining  asosiy  tam oyillari  ham  
ko'rsatib berilgan.
T a ’lim  va  tarbiyaning  insonparvar,  dem okratik  tavsifda  ekanligi; 
ta ’lim ning  uzluksizligi  va  izchilligi;  um um iy  o 'rta ,  shuningdek,  o 'rta  
maxsus,  kasb-hunar ta ’limining yo'nalishi:  akadem ik  litsey yoki kasb- 
h u n ar  kollejida  o'q ish n i  tanlashning  ixtiyoriyligi;  ta ’lim  tizim ining 
dunyoviy xarakterda ekanligi;  davlat ta ’lim standartlari  doirasida ta ’lim 
olishning ham m a uchun ochiqligi; ta ’lim dasturlarini tanlashga yagona 
va  tab aq ala sh tirilg an   yondashuv;  bilim li  b o 'lish n i  va  iste ’d o d n i 
ra g 'b a tla n tirish ;  t a ’lim   tizim id a  davlat  va  ja m o a t  bo sh q aru v in i 
u y g 'u n lash tirish   va  boshqalar.  Bu  ko'rsatilg an  tam o y illar  t a ’lim 
tizimidagi  islohotlardan  bo'lib,  sobiq  ittifoq  ta ’lim  tizim idan  tubdan 
farq qiladi.
Bu tamoyillar respublikada iqtisodiy sohalami rivojlantirishga bevosita 
ta ’siri b o ‘lm asa-da,  lekin  iqtisodiy sohada  kadrlar tayyorlashning asosi 
uchun zam in  yaratadi.  U shbu tam oyillar asosida  Oliy o'quv yurtlarini 
tubdan qayta qurish boshlandi. Yaqin yillargacha iqtisodiyotda ishlaydigan 
xodim lar faqat  T oshkent va  Sam arqandda tayyorlansa,  hozirgi  paytda 
barcha  viloyatlarda  iqtisodiy  fan  va  t a ’lim  markazlari  tashkil  etilgan. 
Z ero,  zam on  talabiga  mos  mutaxassis tayyorlash  zarur  ekan,  asosan, 
birinchi  o 'rin d a   o 'qu v  yurtlarini  shakli,  qiyofasi  va  tarkibi,  moddiy 
bazasi ham  zam onaviy bo'lishi talab etiladi.  T a’kidlash  lozimki,  1997- 
yilgacha  300  dan  ortiq  yangi turdagi ta ’lim  muassasalari  ochilgan  edi. 
Oliy o'quv  yurtlari qoshida 46 ta  litsey tashkil etilgandi.  800  dan  ortiq
163

o 'q u v c h ila r   c h e t  e lla rd a   t a ’lim   olib  q ay tg an   ed ilar.  K o 'p g in a  
o ‘qituv chilar  xorijiy  m am lakatlard a  m alakalarini  oshirib  keldilar. 
Hozirgi kunda ana shu olib borilgan tadbirlar natijasida  iqtisodiy sohada 
m inglab  xodim lar  unum li  m ehnat  qiim oqdalar.
Usullar,  metodologiya  va  iqtisodiyot
U sullar,  m etodologiya  va  iqtisodiyot  haqida  so ‘z  yuritganda  shu 
narsani  unutm aslik  kerakki,  m etodologiya  barcha  fanlar  u ch u n   eng 
um um iy uslubdir.  D em ak,  iqtisodiyotda ham  xususiy uslublar mavjud. 
N afaqat  iqtisodiy sohada,  balki barcha fanlarning o ‘ziga  xos uslublari 
bor.  U m u m a n ,  tad qiqo t  olib  borish  uchun  son-sanoqsiz  uslublar 
bor,  desak  xato  b o ‘lm aydi.  S o'z,  ana  shu  son-sanoqsiz  uslublardan 
iqtisodiy  so h alar  u c h u n   qaysilarini  tan lab   olish  kerakligi  haqida 
borm og‘i  lozim.  Faylasuf O m onulla Fayzullayev ta ’kidlaganidek,  olam 
(biz u ch un ) bitta b o ‘lsa  ham   uni  o ‘rganadigan  yagona  usul  yo'q.
C h un ki  olam ,  koin ot,  tirik,  notirik  tabiat  xilm a-xil  b o ‘lganligi 
uchun  ham   uni  bir  yoki  bir  necha  usullar  bilan  o ‘rganish  kifoya 
qilmaydi.  O lam ni  tadqiq  qilish  uch u n  turli  to m o n d an   yondashgan 
holda tahlil  qilish kerak.  Buning uchun turli uslublar borligiga m urojaat 
qilamiz.  Bu o ‘rinda magistrantlarga usullaming xilm a-xilliginiko‘rsatish 
m aq sad ida  O .F ay zu llay ev n in g   usullar  h aq id a  xu losalarini  t o ‘liq 
keltiramiz:
Umumiy  usullar
Em pirik.  N azariy.  Induksiya-deduksiya.  A naliz-sintez.  Tarixiy- 
m antiqiy .Q iy o slash .A n alo g iy a.T ip o lo g iy a.S istem a.K lassifik atsiy a. 
Form allashtirish.  Ideallashtirish.  K onkretlashtirish.  U m um lashtirish. 
A b s t r a k t l a s h t i r i s h .  A k s i o m a l a s h tir i s h .  T e o r e m a l a s h t i r i s h .  
L e m m a la s h tirish .  P rin s ip la s h tiris h .  G ip o te z a .  M o d e lla s h tirish . 
K utubxona va  internetdan foydalanish.  M aktab va  repititorlik.  Fikran 
eksperiment.  M iqdoriy eksperim ent.  Reduksiya.  Ekstra interpolyatsiya. 
Kompleks-sistemalash.  Bashorat. Tanqid-m aqtash.  Yordam.  Pedagogik 
Evristika.  Algoritmlash va hokazo.  Bu usullar ham m a  fanlarga daxldor 
b o ‘lganidan,  ularni  falsafiy  usullar,  deb  ham   aytish  m um kin.
164

0 ‘rtacha  umuiniy  usullar
M a te m a tik .  Iq tiso d iy .  S ta tis tik -e h tim o liy o t.  K o rrely atsiy a. 
Programmlash.  Kriniinalistik.  Balans.  Instruksiya.  Grafik.  Golografiya. 
Leksikografik.  Topografik.  K artografik.  0 ‘yin  nazariyasi.  G raflar 
nazariyasi.  Garmoniya.  Genealogiya va boshqa usullar.
M axsus  usullar
F iz ik a v iy   u s u lla r :  O p tik .  A k u stik .  S p e k tra l.  R a d ia ts io n . 
Furespektroskopiya.  R entgen.  R adiolokatsiya.  Elektrofizik.  Issiqlik- 
fizik.  Lazer va boshqalar.
Kim yoviy  usullar:  biokim yoviy.  R entgenfaza  analizi.  K ataliz. 
Geterogen.  Tseolit va hokazo.
B iologik  usullar:  L ito lo g ik -G isto lo g ik .  E volutsion.  G e n e tik . 
Im m unologik.  G eobotanik.  Introduksiya-akklim itatsiv va hokazo.
Hozirgi  ku nd a ja h o n   m iqyosida yaratilgan  ilmiy tadqiqot va bilish 
usullarini sanab o ‘tish  -  m aqsadim izning o ‘zi emas.  U larning borligini 
eslatish  yosh  olim larim izga  yordam   berishdir.  D arh aq iq at,  ilmiy 
tadqiqot  usullarini  hisoblab  chiqish,  ularning  effektlarini  aniqlash  - 
ju d a qiyin  masala.
M isollar
Tarixda va hozirgi  kunda jaho n   miqyosida yaratilgan ilmiy tadqiqot 
va  bilish  u sullarini  sanab   o ‘tish  foydali.  Lekin,  u lard an   am ald a 
qanday foydalanilm oqda va biz ham  kelgusida qanday foydalanishimiz 
m um kin,  -  bu  bizning  m aqsadim iz.  Shu  vazifa  bilan  G ‘zbekiston 
R espublikasi  F a n la r  ak adem iy asi  ilm iy -tek sh irish   in stitu tla rid a  
ishlatilayotgan  usullar  bilan  tanishib  chiqdik.
Y uqorida  keltirib  o ‘tilgan  usullar  tasnifini  qaytarmaslik  uchun, 
u su llarn i  4  toifag a  b o ‘ldik:  1)  stru k tu ralarn i  tadqiq  qilish  usullari;
2)  x a ra k teristik alarn i  an iq lash   usullari;  3)  sifatni  oshirish  usullari; 
4)  m odellash  usullari.
Strukturalarni  tadqiq  qilish  usullari
A nalitik  usul  b ilan   so n lar  nazariyasi,  funksiyalar  nazariyasi, 
hisoblash  m atem a tik a si  m asalalari  yechildi.  Fredgolm   singulyar 
integral tenglam alari sistemasi yechimi topildi.  Kalsiy sulfat-fosfatning 
moddiy tarkibi aniqlandi.  Korrelyatsion analiz yordamida sug‘oriladigan
165

yerlar m odeli  yaratildi.  Paxlani  sotishda ishlatiladigan yangicha hisob- 
kitob  usuli.  Reaksiyalam ing oxirgi  holatini  analiz qilish  usuli  yaratildi. 
Atsetoliz usuli bilan g ‘o ‘za tabiati o ‘rganildi.  Biodegradatsiya usuli  ishlab 
chiqarildi.  Vizualizatsiya  usuli  bunyodga  keldi.  Texnoprogram m lash 
desorbsiya  usuli  zanglam aydigan  m etallardan gazni  siqib  chiqarishda 
ishlatildi.  O qsillar  bilan  m e m b ra n a la r  o ‘zaro  t a ’siri  flyuoressent 
z o n d la r  usuli  b ilan   tekshirildi.  M olekulalarni  ionizatsiya  qilishning 
uchta usuli  o ‘ylab ch iqildi.  P o zitro n   davrini  o ic h a s h   usuli  yaratildi. 
In k rustatsiy a  usulidan  foydalanildi.  C higit oqsillari peptid  usuli bilan 
o ‘rganildi.  Yadroviy c h u q u r profillashtirish  usuli  kuchli  izotop  effekti 
aniqlandi.  Ekinlami foydali joylashtirishning yangi  usuli  ishga tushirildi. 
Paxtachilikda katalitik parchalash  usuli  qo‘llanildi.  Biologik tizim lam i 
tadqiq qilishda  radioanalitik usul yaratildi.  O ltin  va  kum ush tarkibida 
q o ‘s h im c h a   m o d d a la r n i  a n iq la s h d a   r a d i o a k t i v a t s i o n   u s u l 
q o ‘lla n ilm o q d a .  A lk ila m in n i  s in te z   q ilish   u su li  k a s h f  e tild i. 
K im y o v iy   ra f in la s h   u su li  ish la b   c h iq ild i.  Q u r t- q u m u r s q a la r  
fero m o n tlarin i  sin tez  qilish  usuli  bunyod  etildi.  E lektron  nurlanish 
o ‘zaro  t a ’sirin i  o p tik   va  ele k tro n   sp ek tro s-k o p iy asi  usuli  bilan 
o ‘rg anild i.  S p e k tro g ra fik   va  x ro m a to g ra fik   usullari  yordam ida 
defoliantlar tekshirildi.  Fotom etrik usul ancha ish berdi.  Lazer rezonans 
flyuoressensiya usuli bilan izotoplaming radiusi  aniqlandi.  Paxtachilikda 
em briogeniz  masalalari  elektron-m ikroskop  usuli bilan  tadqiq  qilindi.
Xarakteristikalarni  aniqlash  usullari
P o z itro n la r  a n n ig ily a tsiy a si  usuli  b ila n   p ax ta  to lasi  m a k ro  
m ustahkam lik  xususiyati  birinchi  m arta  o ‘rganildi.  Kichik  daryolar 
ekosistem asini  qan day  tiklash  va  foydalanish  usuli  ishga  tushdi. 
C hin ord an   to ‘kilgan  b a rg la rd a n   to k o fero l  olish  usuli  y aratild i. 
G etero gen  kislota  gidrolizi  usuli  b ilan   b ir q a n c h a   m ahsulot  olindi. 
G idrodinam ik usul yordam ida  m olekulyar xarakteristikalar aniqlandi. 
Blotti  usuli  q o ila n ild i.  G eoterm ik  usul  bilan  zilzilani  oldindai  aytib 
berish sohasida yangi natijaga erishildi.  Suvsiz sistemada glikoprotendlami 
deglikozilirlash  usuli  kashf qilindi.  A lum osilikatlar  ionlari  tekshirish 
usuli  ishtatildi.  R egional  zilzila  fra k ta llig in i  an iq la sh   u su lid a n  
foydalanildi.  R elyativistik  bilishda  bilim lam i  yig‘ish  usuli  yaratildi. 
R adioaktiv  qo ld iq larn i  to zalash n in g   optim al  usulidan  foylanildi. 
O'simliklarda im munitetni aniqlash usuli.  Fiziologikfaollikgradientining
166

m orfologik  nam oyon  b o 'lish in i  aniqlovchi  usul  ishlatildi.  Bozor 
iqtisodiyoti tizimiga o'tishga b ir qancha usullar yaratildi.  Qiyosiy  usul 
bilan bir  qanchadavlatlar  huquqiy strukturalari,  tillarining ti pologik 
tad q iq o tlari  o ‘rganildi.  E lektrgidrozarba  usuli  yordamida g‘o ‘zaning 
xususiyatlari  o ‘rganilmoqda.
Sifatni  oshirish  usullari
G u lla r  m erosistem asini  faollashtirish  usuli  bilan  unim i  o 'n lab  
m a rta   o shirildi.  N ash an i  d alada  y o ‘qotad ig an  b io p rep arat  usuli 
ishlab chiqildi.  Nikellash elektrolitlari optimal tarkibini  aniqlashda sirtqi 
ta ra n g la tish   usuli  yaratild i.  K o‘p  fazali  m u h it  gidrom exanikasi 
q o n u n iy a tid a n   fo ydalanib  tu p ro q   osti  sug‘o rish  usuli  yaratildi. 
G idroprivozli m anipullash  organining mustahkamligini  oshirish  usuli. 
O rol havzasi suvini tozalashning nazorat usullari  ishlab  chiqildi.  Natriy 
volfram ati  eritm alarini  tozalash  usuli.
Kingisep  fosforini  ishlash  usuli.  Tuproq  sifatini  oshirish  yangi 
usullari.  Chigitning  sifatini  oshirish  usullari.  Tseolit  usuli  tajribadan 
o'tkazildi.  Chigitning  kasallikdan  qutqarish  usullari.  Q and  lavlagini 
qayta  ishlash  kom pleks  usuli.  Televideniye  effektligini  oshirish  usuli 
yaratildi.  Yuqori  voltli  elektroforez usuli  m ukam m allashtirildi.  Yangi 
spirtsiz  ichim liklar  ishlab  chiqarish  usullari joriy  etildi.  K o‘kalam zor 
lashtirish va gulshunoslikda ilg‘or usullar yaratildi.  Y adro  reaksiyalari 
usuli  b ilan   bir  q an c h a  m a teria llar  xususiyatlari  buny od ga  keldi. 
C higitni  elektrik tok va  kompozitsiya  bilan qayta ishlash usuli yaratildi.
Modellashtirish usuli
1) 
Matematik  modellashtirish.  M etallogenetik  analiz  uchun  ikki 
model tavsiya etildi: obyektlarning fazoviy tarqatishi modeli va obyektlar 
orasida geometrik  munosabatlar modeli.  Suv havzasida suvning yuqori 
q a tla m id a   tasodifiy ja ra y o n la r  n azariyasidan  foydalanib  m atem atik 
model yaratildi.  Paxta teruvchi  mashina harakatining matematik modeli 
b unyod  etildi.  Ilk  o nto g en ezning   m odeli.  Fazoviy  kom ponovka 
konstruktsiyalari  m atem atik  m odeli.  Boshqaruv  hujjatlari  m aketi 
optimallashtirish matematik model.  Differensial tenglamalar sistemasini 
yechishning  modeli.  Filtriash  modeli.  G idrokim yoviy  jarayonlarni 
m atem atik  modeli.  H ar  xil  sistem alar  dinam ikasining  m atem atika 
modeli.  Statistik  m odellarning  turg'unligi  tadqiq  etildi.  Paxta  terish
167

apparatida tola va chigitning zararlanishining chtimollik modeli.  Stoxastik 
d iffe re n sia l  te n g la m a la rg a   asoslangan  tasodifiy  teb ra n ish larn in g  
m iqdoriy m odeli.  Hisoblash  m atem atikasi va texnikasining zam onaviy 
m odellari,  inform atika  texnologiyasining  oxirgi  m odellari  ustida  ish 
olib borilm oqda.
2)  Fizik  modellash.  T o g ‘  jin slarin in g   tran sp o rtlash   ja ra y o n in i 
m o d e lla s h .  M a k r o m o le k u la   d e f o r m a ts iy a s i  va  d e s tru k s iy a s i 
m exanizm larining  m odeli.  N uklon  zarbasida  kvark-glyuon  m odeli. 
Ekvivalent  elektr  o ‘tkazishni  aniqlash.  Seysmik  ta ’sirda  o ‘zaro  ta ’sir 
modeli.  Suyuqlikda generatsiya qilish  modeli.  K o‘p darajali tarqatilgan 
ekspert  sistem alarini  avtom atlashtirish  m odeli  yaratildi.  Yozib  olish, 
modefikatsiya va ko ‘chirib yozish modeli.  Hisoblash kompleksida idora 
qilish  situatsiyalarini  m odellash.  C h u q u r  fokusli  zilzila  geodinam ik 
modeli.  G ‘o ‘zaning ilk rivojlanish modeli.  Murakkab strukturali tuproqda 
nam lik,  issiqlik va tuzlam ing o ‘tish  modeli.  Salbiy geotropizin  effektini 
ifodalovchi m odel.
3)  Struktura  - funksional  modellar.  D isp etch e rlik   boshqaruvida 
a x b o r o tla rn i  is h la s h   m o d e li  tr a n s p o r td a   k o 'p   is h la tilm o q d a . 
In fo rm atsion   texnologiyalari  asosida  ilm iy-texnikaviy  riv o jlan ish  
m o d ellari  y a ratild i.  A grosanoat  ishlab  ch iq a rish d a   oldindan  bilish 
m odeli.  Bozor  iqtisodiyotiga  o 'tish d a  talablarning  o ‘zgarib  turishini 
hisobga  oladigan  konseptual  m odel  ishlam oqda.  Budjetga  kirim ni 
operativ  o ld ind an  aytish  adaptiv  m odeli.  Paxta  terish  m ashinalari 
uzellari  va  agregatlarini  boshqarish  m odeli.  K ard iolog iy ad a  ekspert 
m odeli.  A lgoritm lar xarakteristikalari tadqiq qilishning dialog modeli. 
Energoobyektlar  strukturasini  aniqlovchi  m odel.  “ D vigatel-nasos- 
tru b o p ro v o d ”  sistem asining  um um lashtirilgan  dinam ik  m odeli  kashf 
etildi.  S trukturalarni  analiz  qiluvchi  tashqi  m odel.  Elektro  texnika 
asboblarining  ish  qobiliyatini  topuvchi  m antiqiy  m odel  yaratildi. 
O ld in d a n   a n iq la s h   v o sita si  boM gan  m a k ro e k o n o m ik   m o d e l 
ishlatilmoqda.  Iqtisodiy siyosatni  modellashtirish modeli yaratilm oqda1.
I s h o n c h im iz   k o m ilk i,  m a g is tr a n tla r   k e ltir ilg a n   u s u lla r g a  
q iy o sla sh   n a tija s id a   o ‘z la rin in g   ta d q iq o tla r i  ja ra y o n id a   yangi 
u su lla rg a  d u c h   k e la d ila r  va  o ‘zlari  h a m   yangi  u su lla rn i  k a sh f 
qiladilar.
M eto d o lo g iy a  a n a   shu  usullarni  b o sh q a ra d i,  ularga  t a ’sir  etad i, 
b o y i t a d i ,   o ‘z  n a v b a t i d a ,   o ‘zi  h a m   m a z m u n in i  b o y i t a d i .
168

M etodologiyani  yanad a  yaxshiroq  tu sh u n ish   u ch u n   quyidagi  fikr 
va  m ulohazalarga  diqqatni jalb etam iz.
M a’lum ki,  m etodologiya bu  — dialektikadir.  Narsa  va hodisalarni 
nisbiy bilish  shu  m etodologiyaga b o g iiq .  M etodologiya  eng  um um iy, 
u n v ersal  u s u ld ir.  U  o ‘z in in g   en g   u m u m iy lig in i  q u y id a g ic h a  
nam oyon  qiladi.  M asalan,  b u g ‘doy  o ‘sim ligini  olaylik.  B ug'doy 
o ‘zin in g   m a z m u n i,  sifati,  sh ak li,  vo qelig i,  tu z ilish i,  m iq d o ri, 
ziddiyatlariga  ega.  M azm un,  sifat,  shaki,  voqelik,  tuzilish,  m iqdor, 
ziddiyat  va  b o sh q ala r  esa  falsafiy  k ategoriyalardir.  U shbu  falsafiy 
k a t e g o r i y a   y o k i  t u s h u n c h a l a r   o r q a l i   b u g 'd o y n i n g   t u r l i  
x u s u siy a tla rin i  o ‘rg a n ish g a   k o m p lc k s  y o n d a s h ila d i.  S h u n d a y  
yondashilganda bug‘doy haqida to ‘la m a ’lum ot  olish  m um kin b o ‘ladi. 
X o‘sh,  bu  iqtisodiyotda qanday am alga  oshadi,  degan  savol  tug ‘iladi. 
D em ak,  iqtiso diyo td a  ham   m eto do lo g iy a  —  y a ’ni  d ialek tik ad an  
sh u n d ay   m a ro m d a  foydalaniladi.  M asalan,  to varning  ta n n arx in i 
aniqlash  u ch u n   uning  m iq d o rin i,  sifatini,  shaklini,  m azm u n in i, 
tuzilishini,  zaruriyligini,  m ohiyatini  va hokazolam i  o ‘rganilib xulosa 
chiqariladi.  Bu  holatlar xususiy usullar yordam ida  am alga oshiriladi. 
Xulosa  sh u n d a n   ibo ratk i,  m etod olo g iy a  iqtisodiy  sohalarga  h ar 
to m o n lam a  yondashib  o 'rg an ish n i  taq o zo   etadi.
Tayanch  tushuncha  va  iboralar
N azariya,  kashfiyot,  bilish,  milliy  va  um um insoniy  qadriyat, 
ijod  va  ijodkor,  iqtisodiyotda  islohotlar,  um um iy  usullar,  maxsus 
usullar,  o ‘rtacha  um um iy  usullar,  sifatni  oshirish  usullari.
Mavzuga  oid  savollar
1.  Davlatning  iqtisodiy  sohadagi  siyosatini  tushuntiring.
2.  Ilmiy  ijod bilan  iqtisodiyotning aloqadorligini  izohlang.
3.  M odellashtirishni  tushuntiring.
Q anday  usullam i  bilasiz?
1 O.  Fayzullayev.Falsafa va fanlar metodologiyasi. Т.,  2006 у,  58-62 b.
169

Z .  Davronovning  voqelik  haqidagi  fikrlaridan  namunalar
Yerni  qanchalik  depsinib  bossang  ham ,  faqat  u  m innat  qilm aydi, 
xolos,  b oshqalam i  bilm adim ...
sfs =+: =*C
N o g ‘orani  chertm asang  ovozi  chiqm aydi...
H aqiqiy  olim lar  asalaridek  m ehn at  qiladilar,  chunki  ular  ham  
asalari  kabi  qiynalib  dalil  to ‘playdilar  va  boshqalam i  bah ram an d  
qiladilar.
***
H aqiqiy  olim   m u n o z arad an   q ochm aydi,  m abodo  m u nozarada 
yengilsa-da, jahli  h am  chiqm asdan o ‘z fikrida sobit qoladi.
***
Biz  yashayotgan  olam   g o ‘yoki  ochiq  bir  u m m on,  u  aslida  esa 
to ‘ntarilgan qozondir.  Bu  qozondan chiqib,  xolisona yashashning o ‘zi 
gumon.
Q or  oppoq  b o ‘lsa-da,  u  sovuqdir.
B u tu n   o la m   s ir - a s r o r la r in i  q alb in g g a   jo y la s a n g -d a ,  u n d a n  
b ah ram an d   b o ‘lm asang  ne  foyda.
O lam da shunday bir lazzat borki,  u barcha lazzatlardan  ulug‘roqdir. 
Bu  ilm   orqali  erishgan  hurm atingdir.  C hunki  u  jism ingdan  uzilgan 
ruhiyatingni  b ir  b o ‘lagi  b o ‘lib,  abadiy  shod  qiladi.
170

Atirgul  o ‘z  nafosati  va  taratayotgan  xushbo'y  hidi  bilan  insonni 
qanchalik  xushnud  etm asin,  u  baribir  xazonga  aylanadi  va  oyoqosti 
bo'ladi.
H ayvonlarda  aql  yo‘q  deydilar,  am m o  ular  b a ’zi  od am lard an  
m a’lum sohalarda aqlliroqdir.
O sm ondagi  y u ld u zlarn i  o d diy  k o ‘z  b ila n   sanab  oxiriga  yeta 
olm aganingdek,  inson  qalbim  ham  tushunib  oxiriga  yeta olmaysan.
H a y o tn in g   ik ir- c h ik ir la r i- y u ,  f a lo k a tla r-x u rs a n d c h ilik la rin i 
qanchalik ko‘p bilganing sari,  o ‘z um ringning egovi b o ‘lib boraverasan. 
Bu  achchiq  haqiqat.
** *
Oshqozoningga  m abodo igna tushib qolsa,  og‘zim dan  chiqaram an 
deb ovora b o im a ,  u og'zingdan qaytib yerga tushmaydi.  Xato qildingmi, 
uni to ‘laligicha o ‘z holiga qaytara olmaysan.
Daftarni  rangi  oq,  unga  turli  rangda  yozish  m um kin,  hayot  ham  
shunday,  unda  o ‘g ‘ri  ham ,  to ‘g‘ri  h am   yashaydi.
Pul  va  boyligim  b o r  deb  depsinm a,  bu  narsalar  sening  oh  degan 
so ‘zing,  balki  nolang  bilan  yo‘qqa  chiqadi,  b inobarin,  boyliging 
kim gadir nasib  qiladi.
***
Bu  hayotdan  boy  ham ,  kam bag‘al  ham   o ‘tadi,  bular  o ‘rtasidagi 
q aram a-q arsh ilik n in g   oldini  olish  u ch u n   b u tu n   fao liyatim n i  va 
um rim ni  sarflagan b o la rd im .  Afsuski  bu  kamlik qiladi.
171

inson  h am m a vaqt  o ‘zin i-o ‘zi  izlashi,  tadqiq  qilishi  lozim.
Vo ajab!  D araxtlar gullaydi,  o ‘zidan shoxlar chiqaradi,  meva beradi, 
dem ak  insonlar ham  xuddi  daraxtlarning o'zlaridir.
Y ax sh ilik n in g   n a rv o n la ri  s h u n c h a lik   k o ‘pk i,  o v ora  b o ‘lm a, 
ham m asini bosib oxiriga yeta olmaysan.
H ayot  -  bu  cheksiz  um m ondir.
***
Yengil  toshni  olib otsang uzoqqa  ketadi,  lekin  nishonga tegmasligi 
m um kin,  og‘ir tosh  uzoqqa  borm asa-da,  m arkazga  tegadi.
***
M enga qadrsiz  m ing so‘mni  keragi yo‘q,  qadri b o ls a  bir so'm  ham  
yetadi.
H ayotda  shunday  o ta-o n alarn i  ko 'rd im k i,  ularga  Alloh  bergan 
farzandlar  hayf,  shunday  farzandlar  borki,  ularga  o ta -o n a  hayf.
Bilim  xazinasiga ega bo ‘lsang-u  uni  ko‘paytirib va sarflab turmaslik, 
bu  falokatdir.
***
Insonlar borki  hayvonlarga,  hayvonlar borki  insonlarga o ‘xshaydilar.
Aqllilik  o'ch m asid an ,  aqlsizlikni  o ‘chirish  lozim.

Tabiat  va jam iyat  hodisalari  o ‘zlarining yashirinishlarini  istaydilar 
shekilli  va  yashirinib  yotadilar  ham .  Aks  holda  bilishning  hojati  yo‘q 
edi.
Ey,  inson,  hayotiy  faoliyatingda  sendan  pinhona  holda  norozilar 
bor.  U lar b o ‘ldi,  bo'lajak,  am m o  sen  o ‘zingni  ularning o ‘rniga q o ‘yib 
ko‘rishni  unutm a.  Nega,  sen  ham   norozisan?
***
Inson  Alloh  tom onidan  jism o n an   butkul  yaratilgan.  Q ani  endi 
uning yuksak  m a ’naviyati  ham  butkul b o ‘lganda edi.
***
D araxt  yerdan  unib  chiqqan  ekan,  uning  shox-shabbalari  turli 
yo‘nalishlarni tanlam ay o ‘sadilar.  Inson  va hayot  ham   shu kabidir.
Insonlar  o ‘rtasida,  b a ’zi  insonlar  haqida  «tagi  past»,  «tagi  toza» 
degan so‘z birikmalari bor.  Bunday holda insonlami tabaqalaqja b o ‘lish, 
m enim cha  n o to 'g 'ri.  Sababi  barcha  ham ,  hatto  payg‘arnbarlar  ham  
A llohning bandasidir.  Alloh  uchun  h am m a bir insonki,  u tabaqalanib 
...  Z ero,  insonlam i  «tagi  past»,  «tagi  toza» b o ‘lishi  ularning  m a ’naviy 
shakllanishiga bog‘liqdir.
Hayotda bir-biriga o ‘xshash  narsa va hodisalar o ‘ta bisyor.  M asalan, 
dur va  d o ‘lni  olib  qarasangiz  ikkalasi ju d a   o ‘xshash.  Shunday b o ‘lsa- 
da,  ularning  biri  bezak  b o ‘lib  asrlar  davom ida  o ‘z  holicha  qoladi, 
ikkinchisi  esa erib  oyoq  ostida b ir zum da  yo‘q bo'lib  ketadi.  Voajab!!! 
Bu  arzim agan  o ‘xshashlik  insonlarda  ham   m avjud,  kim dir shoh  yoki 
olim b o lib  tarix sahnasida uzoq saqlanadi,  kim dir izsiz yo‘qolib ketadi.
***
Inson qanchalik  ulg'aygan  sari,  uning d o ‘stlari  shunchalik kam aya 
boradi.
173

In so n la r  o ‘z  uyidagi  gilam larini  q an ch alik   to z alam asin lar,  u 
gilamligicha qolaveradi.
***
Y aproqlar  yerga  tushib  oyoqosti  bo'ladilar.  Bunday  b o ig a n id a n  
k o ‘ra  daraxt  shoxida qovjirab qolganlari  m a’qul.
Vaqti  kelganda suv ham  jon og‘rig'ini sezadi. Jizillab ovoz chiqaradi... 
B utun  m avjudot  ham .
N o d o n lar  ham   hayot  maktabidir.
N o d o n lar  o ‘zlarini  donolardan  past  tutgan  em aslar.
O ltin  qanday  holda,  qayerda  qorilib  yotishidan  q a t’i  nazar,  uni 
insonlar  baribir  ajrata  oladilar.
Sichqon o 'z nafsi orqasida qopqonga tushadi va halok b o lad i.
4c
 sje
Salohiyati  past  inson  salohiyatli  insondan  o ‘rganish  o'rniga  uning 
kamchiligini axtara boshlaydi
Pul  va  oltin  borki,  insonlar o ‘rtasida tinchlik  barqaror b o ‘lmaydi.
***
Ozuqa va ovqat  deb oshqozoningga  ham m a narsani kirgizaverma.  U 
dahshatga  olib boradi.
174

C hiroq yoki  quyosh  yoriladi  deb  undan  o lta  ko‘p  ham   bahram and 
b o ia v erm a,  ularga  yaqinlashgan  sari  kuydirishini  unutm a.
* + +
Ba'zi  odam larning tubanligidan  “ folchi” ,  “astrolog” ,  “ekstrasens" 
va  turli  hil  firibgarlar  paydo b o ‘lgan.
Qarg‘a qora b o ‘lsa-da,  oppoq qordan darak beradi.
** *
Buyuklik va ulug‘likka  intilish  ham tnada b o ‘lgan tug'm a hususiyat.
Y om g‘  va  lazzatli  kunlaring  m e’yoridan  oshib  ketganda,  qorong‘u 
dam lar  kutib  turganini  ham   unutm a.
***
0 ‘sim liklar  kislorod  chiqaradi,  bu  to ‘g ‘ri,  lekin  ulardan  zahar 
ham   chiqishi  m uqarrar.
***
Inson  o ‘z  hayotidagi  ikki  lahzadan  norozidir:  biri  go'daklik  yoki 
o ‘smirlik  b o ‘lsa,  ikkinchisi  qariyalikdir.
** *
K unduz  kun  qanchalik  uzoq  b o ‘lsa-da,  baribir  qorong'ulik  va 
zulmatga olib boradi.
***
In s o n   y a la n g ^ o c h   t u g ‘i!g an i  u c h u n   b o ‘lsa  k e ra k ,  n u q u l 
yalang‘ochiikka intiladi.
Tuproq  shunday  b ir  ashyoki,  u  o ld ira d i  ham ,  yutadi  ham ,  yo‘q 
ham  qiladi.  A m m o  u  lazzat  m akonidir ham.
175

M o l-m u lk ,  b o y lik d a n   va  m avq ed an  q o n iq m ag an d a  o ‘ksinish 
yaxshilar  ishi  em as,  chunki  bular  yaxshilik  m anbayi  emas.
***
Ig‘vo va  m anfaatlar tayoqning ikki tom onidir.  Zero,  ularning  ikkisi 
ham  um rning egovidir.
Q iyinchilik  chekib  inson  qanchalik  h u r  b o ls a   ham ,  qalbida  ro ‘y 
bergan  va o ‘rin olgan qiyinchilik  iztiroblari yo‘qolmaydi.
Badjahllik  va  m e h r-m u h a b b at  q aram a-q arsh i  to m o n lard ir.  Bu 
ho latlar h a r bir  insonda  m ujassamdir.  U larsiz  hayotni  tasavvur qilish 
qiyin.
Barcha sohada  ro ‘y beradigan  m ag‘rurlik vaqtinchalikdir.
Aqling  bilan  olam ni  zabt  etsang  ham ,  o ‘z  turm ushingni  zabt  eta 
olm aysan.
***
Oila va jam oada yashash ham farz,  ham qarz. Ammo inson tanholikni 
q o ‘m sagan  payt  k o ‘proqdir.
H ayotda  m o ‘ta b ar kishilam i o ‘zim iz paydo qilam iz-u,  lekin  ularni 
tosh  otib  m ajaqlashga tayyorm iz.
Hayot  chigalliklari  to ‘g‘risida  ko'plab  fikrlar  mavjud.  Aslida  inson 
ru h iy a ti  h a y o td a n   k o ‘p ro q   ch ig ald ir.  B in o b a rin ,  ch ig allik larn i 
insonning  o ‘zi  yaratadi.
176

Farzandlar aksariyat  holda o ‘z ota-onalarini eskilik va qoloqliklarda 
ayblaydilar,  lekin  ayni  paytda  o'zlari  ham   shu  holga  tushushlarini 
unutib  ish  qiladilar.
** *
Faqat  k ito b lar  orqali  xulosa  chiq arib  olim   b o 'lg an lar  yuzaki 
olim lardir.  Hayot  chig‘iriqlarini  tushunib  yetmagan,  ularga  bardosh 
berm agan  olim ning xulosasi o ‘tkinchidir.  Bu jarayonlarning  ikkalasini 
tushungan holda  olim  boMgan  inson barhayot  bo'lishga haqlidir.
Safarga chiqar bo ‘lsang,  yo'ldoshing hulq-atvorini  o ‘yla  ...
***
Rahbaring bilan  sayohatda b o ‘lsang haqiqat  izlama....
Daraxt  bitta,  mevasi  mingta.
Q alam pir achchiq bo'lgani sababli,  uzoq vaqt  davomida buzilmaydi, 
chunki  kushandasi  kamdir.
Ba’zi  sohadagi  g'am ginliging  um ringga  um r q o ‘shadi.
Qalbing  dil  daftarini  ochishga  im kon  yaratadi.  Lekin  ana  shu 
daftam ing o ‘zi  qalbingni  iztirobda qoldiradi.
***
H atto,  m ushuk  ham   o ‘z  axlatini  ko‘mib  ketadi.
Q uyosh  tevaragida  sayyoralar  tin m ay  harakat  qilgani  singari 
laganbardorlar o ‘z  rahbari  tevaragida  aylanadi  va harakat  qiladi.
177

Ba’zi  farzandlarning  faoliyatini  ko'rib,  farzand  norni  senga  hayf 
deb baqirging  keladi.
M ehn at  yuksak  m a ’naviyat  sandig'idir.
B a’zi  q ushlar  o ‘z  tuxum ini  bosm asdan  boshqa  qushlar  tuxum ini 
bosib  yotadilar.  O qibatsiz  farzandlar ham   shundaydirlar.
***
B egonalar  uchun  kuyunib  xastalik  orttirm a,  o ‘z jigarlaring  tufayli 
orttirgan  xastaliging  yetarli  b o ‘ladi.  C hunki b a ’zi  yaqinlaring xastalik 
m akonidir.
K im ki  h ik m atli  va  qayg‘uli  so ‘zlar  qold irg an   ek an,  o ‘zi  o ‘z 
m ulohazalarining qahram onidir...
G ‘am gin  va  iztirobli  dam laringda  dardingga  darm on  b o ‘lmagan 
farzanddan  yaxshilik  yoki  olijanoblik  kutma.
Insonlar!  Farzandlaringizga  shubha bilan  qaranglar!
Q uyosh  oftobi  bilan  barchani  bahram and  qiladi.  Ota  ham   oilada 
shundaydir.  Lekin  ming  n ado m atlar  b o ‘lsinkim ,  b a ’zi  padarkush 
farzandlar otani  bam isoli  quyoshligini  baholam aydilar va  baholam ay 
hayotdan  k o 'z   yum adilar.  (Abdulatif,  Avrangzeb,  A bdulm o‘min  ...)
***
Q alam pim ing  o 'zi  ham ,  u m g 'i  ham   achchiq,  balki  inson  ham 
shundaydir!  Shubhali  jarayon!
178

Zulm atda yorug‘lik bo ‘!maydi,  yorug'likni zulm atda hosil  qiladilar,
xolos.
Shafqatsizdan  shafqat  kutm ang,  chunki  shafqatsizlik  uning qonida 
mavjud,  shafqatli  odam   shafqatsiz  b o ‘la  olmaydi.  Y irtqichlar  baribir 
yirtqichligini  qiladi.
***
K utilm agan  hayotiy  zarba,  ham m a  dahshatlardan  yomondir.
***
Q albingni  torlari  uzildim i,  u  mis  yoki  tem ir  em aski,  eritib 
c h o ‘zib ulab q o ‘ysang.  Tiklashga  urinm a,  kuchlaring behuda ketadi.
***
B a’zi  farzandlarga  q an ch alik   k o ‘p  m e h r-u   m u h ab b atin g n i 
bag‘ishlayversang,  kelajakda esa,  undan  faqat zahar zardobini  ichasan, 
xolos.
T aa jju b :  tirik   b o ‘lsang   tu r tib   s o ‘k a rla r,  yakson  q ila rla r. 
OMganingdan  so ‘ng  osm on  sari  k o ‘tararlar.
0 ‘tm ishdagi  allom alarning  fikri  va  nasihatlarini  o ‘qib,  uqishga 
harakat  qildim.  Xulosa shu bo'ldiki,  b iro rsh ax sb u  fikrva  nasihatlarga 
to ‘liq  rioya  qilganini  m utlaqo  ko'rm ad im ,  eshitm adim ,  sezm adim . 
H amm a o ‘zicha alloma...
***
Quyosh  va Yer o'rtasida jism   b o ‘lmasa,  soya paydo b o ‘lmaydi.
э|с He
D araxt  qarisa  ichidan  m o ‘rt  b o ‘lar ekan,  odam   qarisa belidan.
179

T erak  qanchalik  baland  b o ‘lib  o ‘smasin,  uning  mevasini  inson 
iste’mol  qilm aydi.  D em ak,  gap  faqat jism on an   o ‘sishda  emas.
H ay o td a sh u n d ay   d am lar  b o 'la d ik i,  h a tto   o ‘z  kip rik larin g  
faoliyatidan  ham   nafratlanib  ketasan.
H ayotda:  oldin yurishni  o 'rganib  keyin  yugurishni  istash  kerak.
Vaqti  kelganda bosh  q o ‘yadigan  paryostiq  ham   toshdek boshga 
botadi.
***
Daraxt  niholdan o ‘sib chiqadi,  lekin  nihollikda daraxtning shox- 
shabbalari qancha va qanday b o ‘lishi  n o m a’lumdir.  Farzandlar faoliyati 
h am   shu  kabidir.
***
Inson  soyasi  nurgagina  ta ’zim  qiladi,  xolos.  U  soyaning  orqa 
yoki oldinga ketishi  shu  nurga bog'liqdir.
***
H ayotdan  rozi bo'lgan  va  ezilib  o ‘tm agan  insonning  o ‘zi  yo‘q.
H atto   d arax tlar  ham   h ay o td a  c h ek in ad ilar  —  sovuq  kelsa 
g'unchalari ochilmaydi.
***
N u r  tushm agan  zulm at  joyda  h atto  giyoh  ham   unm aydi.
Asal  b o im a s a   shakar  ham   kifoya.
180

** *
Faoliyatingda  b irin ch i  m arta  yoqib  qolgan  narsa  yoki  kishi 
keyinchalik  nafrat  uyg'otishi  eh tim oldan  xoli  emas.
***
H ayot lazzatdan  k o ‘ra,  la ’natdan  iboratdir.  Bu achchiq  haqiqat. 
Lekin bu  narsani ko ‘pchilik  o ch iq  e ’tiro f etishdan qochadi.
***
Ehtiyotkorlik yoki shubhaga tushishlik bu qo‘rqoqlik emas.  Ikkalasi 
h am   baxt  keltirishi  m um kin.
***
H ayotning  qirralarini tahlil  qila bilganlar unga  loqaydroq b o ‘la 
b o sh la y d ila r.  S ababi,  b u   q irra la rn in g   b a ’z ila rin i  y ech ish   yoki 
o ‘zgartirish oldida  ularning o ‘zlari  ojiz b o ‘lib  qoladilar.
***
Hayotdagi  noxushliklar insonda johillikni  uyg‘otadi. Johillik esa 
insonni go‘zallik va nafosatdan  uzoqlashtiradi.
Daraxtdagi  barglar  qan ch alik   k o ‘m -k o ‘k  b o im a sin ,  u  vaqti 
kelganida sarg‘ayib qovjirab qoladi.
***
Inson  eng  yuqori  hisoblangan  balandlik  —  c h o ‘qqida  uzoq  tura 
olm aydi,  u yiqiladi  yoki  orqaga  qaytishga  m ajbur b o ‘ladi.
Itn i  fil  b ilan   te n g la s h tirib   b o ‘lm ag an id e k ,  filni  h am   itga 
tenglashtirib b o ‘lmaydi.  H am m asining o ‘z o ‘rni  bor.
181